39. schôdza

Ďakujem pánovi poslancovi Hlinovi, ktorý mi umožnil, pretože mám nejaké povinnosti a bojím sa, že to nestihnem; po hlasovaní.
Ja by som chcel interpelovať pána premiéra Fica, rozšíriť otázku, ktorú som mu dnes dal a ktorá, samozrejme, nebola vylosovaná, ale na druhej strane aj on tu nebol, takže, ale zdá sa mi to veľmi vážne, čo poviem. A teda určite by on ako predseda strany aj predseda vlády mal zaujať k tomuto stanovisko.
Stručnou preambulou by som začal v tom, že skutočne je naša cirkev, bola počas 40 rokov silno perzekvovaná, asi tu netreba zdôrazňovať, ale prežili sme. A prežili ste v tom čase veľa útlaku a nebyť tzv. skrytej cirkvi, ktorá žila pod zemou, ale bola to normálna súčasť cirkvi, tak by situácia dnes nebola taká, aká u nás je. Onedlho bude 25 rokov odvtedy, čo sa táto situácia zmenila, iste bude príležitosť na tú tému si pohovoriť a objektívne to zhodnotiť. Konštatujem, že štatistiky veriacich sú napriek všetkému, čo tu dnes je, stále veľmi vysoké, čo si uvedomuje aj súčasná vláda. Aj kardinál Ratzinger svojho času povedal, že vlastne v Európe sa do kostola už chodí iba v Poľsku, na Slovensku a na Malte.
To má svoj význam, máme aj cyrilometodskú tradíciu v ústave zakorenenú, je jeden z našich princípov. Myslím si, že vzťah štátu a cirkvi momentálne u nás nie je zlý, je to iste zásluha oboch strán, aj štát si uvedomuje, že robiť niečo proti názorom 70 až 80 percent veriacich kresťanov, obyvateľov je určite kontraproduktívne. Na druhej strane cirkev je skutočne aj ľudská inštitúcia, čiže ako taká robí chyby, jej ľudský faktor, a nevidím dôvod, prečo by nebola kritizovateľná konštruktívne. A ja to robím a vždy hovorím, že práve preto, že chcem, aby bola lepšia, a práve preto, že ju mám rád, tak ju v niektorých veciach veľmi konkrétnych kritizujem a určite mi to nikto nezazlieva, aspoň dúfam.
Dneska máme pápeža Františka, jeho encyklika Gaudium Evangelium je výborný dokument, ktorý naozaj otvára okná cirkvi dokorán pre všetkých ľudí dobrej vôle a treba si ho prečítať. Teraz v Ríme bežala dva týždne, možno aj viac synoda, kde naozaj múdri ľudia, ja som žil v Taliansku 5 rokov, často som sa s nimi stýkal, z celého sveta biskupi, kardináli debatovali o kľúčových problémoch sveta a veľmi otvorene a žiadne tabu témy a aj témy, na ktoré cirkev momentálne nevie poriadne odpovedať, aj tie sa debatovali a otvorili. A celý svet si to všíma, aj keď mediálna odozva bola obyčajne triviálna, nekvalifikovaná, až nechcem povedať, že nemožná.
No a teraz už vlastne k interpelácii. Ja sa pamätám, keď svojho času zomrel Ján Pavol II., v Európskom parlamente bola taká panychída, všetci tam prišli v čiernych šatoch a vtedy pani poslankyňa Monika Flašíková-Beňová, poslankyňa SMER-u, prišla v tričku s Marylin Monroe na prsiach. Iste sa na to dobre dívalo, aj keď každý si uvedomil, že je to skrz médiá a provokácia, nesúvisí to nijako s tým okamihom, ktorý sa tam smútil alebo spomínal.
A teraz už konkrétne. Táto pani poslankyňa mala na sociálnej sieti 19. 10., pred pár dňami, takýto status, ja si ho dovolím prečítať: "Prekvapilo niekoho, že tí starí černokňažníci zasadali v princípe úplne zbytočne? A že celá synoda bola len sofistikovaný marketingový ťah, slúžiaci na deklarovanie konzervatizmu a jeho moci medzi tými, ktorí kryjú pedofíliu, kokaín a Vatikánsku banku? Nuž, Boh ich vidí, chrapúňov starých."
V čase, kedy som si to všimol, bolo tam 480-krát tento názor lajkovaný, páčil sa, a vtedy bolo 42 ľudí, ktorí to zdieľali ďalej, šírili po internete. Myslím si, že nechcem ani citovať, čo tam všetko v diskusii bolo, a ja tu to mám aj vytlačené, v tom čase, keď tam bolo 487, veľmi, tie slová by som tu nemohol povedať, lebo by mi stále museli pípať, stále by museli pípať. No tak, samozrejme, tá poslankyňa mohla to dávno stiahnuť alebo niečo povedať k tomu alebo proste aspoň tie diskusné príspevky, ktoré boli naozaj veľmi surové, nejakým spôsobom odpísať, to je v jej moci ako organizátorky tohto statusu. A chcem konštatovať, že pani poslankyňa týmto výrokom urazila najmenej tri štvrtiny obyvateľov Slovenska, keď pokladám katolíkov teda, lebo išlo o synodu v Ríme, a pápeža, kardinálov a biskupov a ponížila katolícku cirkev, jej hierarchiu, najmä jej seniorov, keď ich nazvala starými chrapúňmi.
Pripomínam na záver, že pri podobnej situácii bola aj moderátorka RTVS, pamätáte sa, Kristína Kormúthová, ktorá vtedy o štvrtej ráno v emócii zato, že jej niekto kradol rúru aj ukradol, a napísala tam hanlivé slová na Rómov, vzápätí to stiahla a bola okamžite vyhodená z práce. Ja som potom napísal list pánovi generálnemu prokurátorovi, aj pán minister kultúry vtedy konštatoval, že to bol tvrdý postih. Generálny prokurátor potom povedal, že to nesúvisí so žiadnym trestným činom, čo sa mi vtedy zdalo, že vtedy mohla aj televízia na základe týchto dôvodov aj nejakým spôsobom opraviť to svoje rozhodnutie. Neopravila.
A teda moja otázka, čo sa týka pani europoslankyne, čo mieni strana SMER a Generálna prokuratúra Slovenska, aj keď to dávam len na predsedu, generálnemu prokurátorovi pošlem zajtra list svoj, podniknú proti tomuto nezodpovednému postoju pani europoslankyne.
Ďakujem.

Chcem sa spýtať, pán poslanec, vy ste interpelovali pána premiéra? Dobre, ušlo.
A ďalší, ktorý v rozprave vystúpi, pán poslanec Hlina.

Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, dovoľte mi interpelovať, nechcem byť protivný, ale však existuje nejaká tá štábna kultúra, tak sme sa teda tak džentlmensky na niečom dohodli, tak to aspoň dodržiavajme. Ja budem interpelovať viacerých ministrov, a teda budem interpelovať aj pána Počiatka, ktorý tu má byť, a budem interpelovať aj pána Pellegriniho, ktorý, myslím si, že ho zastupuje pán Glváč. Takže neberte to nejak, že sa tu na tom neviem čo, ale dodržujme to, čo sme vraveli, že budeme dodržiavať. Teda aspoň ja som to tak pochopil.
Prosím vás, prvá interpelácia je na vás, pán minister Maďarič, minister kultúry, zdôrazňujem, kultúry Slovenskej republiky. Chcem vás informovať o jednej skutočnosti a položiť na konci niektoré otázky, ktoré vyplývajú z tej informácie, a chcem to povedať tak, aby ste vy potom nemohli povedať, že ste o tom nevedeli. Lebo mám teraz, tu je iks poslancov, niektorí ľudia to budú počuť, čiže bude existovať dostatočný počet svedkov, že minister kultúry o tom vedel v tom čase. Už nehovorím o tom, že či minister kultúry, teda vy chcete byť tým ministrom kultúry, za ktorého čias sa niečo udialo. Lebo ja som si to pozrel, vy ste sa narodili približne v tom čase v Bratislave, keď sa búralo Podhradie, tam tiež sa to Podhradie spája s niekým, že kto ho búral a kto rozhodoval a neviem čo. Nuž, prísne vzaté, ale aspoň bol most. A ten most, po tom moste aspoň niekto jazdí.
Teraz sa tiež dejú veľké veci, v úvodzovkách, ale na spriechodnenie dopravnej situácie to vplyv mať nebude. Pán minister, čiže otázka stojí, že či chcete byť tým ministrom kultúry, za ktorého sa búrali a ničili, deštruovali nezvratne 2 100 rokov staré rímske pamiatky. To je podľa mňa veľká vec. Poviem to, aby to teda zostalo aspoň na pamäť.
Na hlavnom našom kopci, nie preto, že Paška, pán predseda parlamentu, je zaľúbený do archeológie, nie preto, pretože sa chcelo investovať, ale preto, že povinnosťou je robiť archeologický prieskum, preto sa robil archeologický prieskum. Štandardný postup by mal byť iný, ak je hradný kopec a je tam určitá plocha nevyužitá, tak sa malo postupovať, že skúsme hľadať, či tam niečo nenájdeme, je vysoký predpoklad, že tam niečo nájdeme. To by som kľudne na povahu toho kopca, povahu vlastníka s tým nemal najmenší problém a že by som teda naznačoval, že neefektívne plytvanie. Prečo? Vôbec nie. A až potom, keby sa toto udialo a našli by tam len z toho komunistického amfiteátra zo 60. rokov nejaké kúsky betónu, tak by sa mohlo začať uvažovať, že či tam niečo nepostavíme a nezhodnotíme to územie. To by som považoval z úcty k tomu, kto sme, čo sme, kto je vlastníkom.
Vlastníkom toho pozemku nie je Pavol Paška z Košíc, prosím vás! Pavol Paška z Košíc nevlastní hradný kopec, to treba povedať aj architektom, aj pamiatkarom, aj ministrovi kultúry to hovorím. Pavol Paška je v súčasnosti predseda parlamentu, to je všetko, nič viac, nič menej. Po ňom ešte budú ďalší, možno horší, no, horší už ťažko, ale nejakí to ešte budú. Rozumiete, aby sme si fakt že vymedzili parametricky, že kto, čo je, že kto si čo, Pavol Paška nie je kráľ Slnko, ktorý sa narodil a ktorý rozhodol, je tu, ešte rok tam bude a verme, že už dlhšie nebude. Ale tie rímske pamiatky sú tam 2 100 rokov, 2 100 rokov!
Pán minister, tie pamiatky prekvapili aj tých, ktorých už máločo prekvapí, rozsah toho, typ tej stavby. Proste to bolo na úrovni, teda ja to tak hovorím, že Tutanchamón strednej Európy. Naozaj, že na sever od Dunaja toho teda až tak veľa z rímskeho obdobia nebolo, spred Krista dokonca nebolo nič, v týchto oblastiach spred Krista nebolo nič, ale teda odborná verejnosť to tak vnímala, ale bolo, na našom bratislavskom kopci bolo, bolo, našlo sa.
Pán minister, ak je niekde Carnuntum, to je kúsok od nás, to je tá, viacerí to poznáte, keď idete z letiska, to je tá rímska vykopávka, rímsky tábor. To Carnuntum vzniklo neskôr ako to, čo bolo tu, rozsah, charakter, veľkosť tých stavieb. Sami odborníci, ja tu knižku pre vás mám, ja vám ju potom dám, tam je príspevok pani Musilovej, ktorá robila výskum, sami odborníci z Rakúska, Maďarska uznali, že Carnuntum, v preklade skala, z tej kelštiny, je predpoklad vzhľadom na tie časové súslednosti, bolo tu, aj na rozsah a charakter tých stavieb, čo znamená, že Tiberius, druhý rímsky cisár, sústredil svojich osem alebo koľko légií na našom hradnom kopci, pán minister, Tiberius, Tiberius v dobe Kristových súčasníkov, to ešte poviem. Uznali to aj tí, čo tomu rozumejú viac ako ja, ja len citujem, tu to v tej knižke je. Až následne Tiberius, nekonala sa tá vojna proti tým Markomanom, že v zásade, ale dohoda bola v tom, že Rimania budú mať hranicu Dunaj a za Dunajom už nebudú pre ten moment. Potom sa tí Rimania stiahli a urobili to rakúske Carnuntum.
Je to, ja viem, pre niekoho, čo tam hore-dole, čo tam, z toho sa nestrieľa. Prosím vás, budeme sa snažiť do toho vsadiť rozmery, že prečo by to niekoho malo zaujímať, keď niekoho nezaujíma Tiberius, v poriadku, neberiem. Prosím vás, to, ten charakter tých stavieb, veľkosť, kvalita tej mozaikovej dlažby, tejto mozaikovej dlažby, ktorá je tu, bola v tom čase, v tom istom datovaní na najvýznamnejších stavbách v Ríme, to znamená, tu neboli nejaké zemľanky, že udusená hlina, rozumiete, že to naozaj svedčilo o charaktere a že čo to vlastne bolo. To bola veľká vec, zjednodušene poviem. Čiže ak to bolo na križovatke Jantárovej cesty, aj ako to osídlenie veľké, ten charakter tých stavieb, sakrálna stavba bola za dôb Krista, Štefan, tebe to poviem, ty potom šíraj, aj kádeháci. V čase súčasníkov Ježiša Krista, ak bol nejaký kupec a šiel z Jeruzalema po Jantárovej ceste, tak sa zastavil v bratislavskej, lebo vtedy Petržalka neexistovala, rozumiete, čiže tých možností, kde sa mohol zastaviť, nebolo až tak veľa. Čiže súčasníci Ježiša Krista, možno ľudia, ktorí stretli Ježiša Krista, možno. Ja, viete, to už si môžete tých obrazcov pre potreby teraz aj turistického priemyslu urobiť, koľko chcete, ale pravda v tomto nepustí. Ak je datovanie tých objektov do nejakého času, tak áno, môžeme zodpovedne povedať, že súčasníci Ježiša Krista, to znamená ľudia, ktorí stretli Ježiša Krista v Jeruzaleme, spali na našom hradnom kopci. Zavážilo u niekoho, zakývalo to s niekým?
Poďme ďalej, vzhľadom na charakter tých stavieb, ich kvalitu vypracovania, existujúce zachovanie, a tú otázku som sa pýtal, je vysoko pravdepodobné, že v čase príchodu Cyrila a Metoda tam boli. Je vysoko pravdepodobné, keď teraz zostalo po tom všetkom, lebo ten stavebný vývoj prebiehal v určitých etapách, sa stavalo, ale v tej etape spred Krista a do 8. storočia teda až sa tak veľa nestavalo, čiže je vysoký predpoklad, že to, čo bolo postavené, mohlo stáť. To znamená, ak sem prišiel Cyril a Metod, ale oni nemohli sa zastaviť v Rusovciach, oni sa nemohli zastaviť v Dúbravke, tých možností, kde prišli, bolo niekoľko a veľa ich nebolo, vám garantujem. A keď na hradnom kopci stáli sakrálne stavby, stáli veľké stavby na tú dobu, tak vám garantujem, že prišli sem. To znamená, znova môžeme povedať, že Cyril a Metod nie že spali na hradnom kopci, pôsobili na hradnom kopci, pôsobili na hradnom kopci, a jak hľadáme Metodov hrob a nevieme ho nájsť, už možno nenávratne, tak znova jedno z miest, kde by mohol byť Metodov hrob, je náš hradný kopec. Stačí či ešte nestačí?
Prosím vás, čo chcete, viete, ale rozmer Tiberia, rozmer Cyrila a Metoda presahuje náš malý zakomplexovaný svet východniara z Košíc, ktorý si myslí, že potrebuje urobiť garáže, presahuje, vážení, presahuje, lebo toto je už nie že stredoeurópsky rozmer, vážení, to už je naozaj veľká vec. Cyril a Metod pôsobili aj v Rusku, aj v Bulharsku. Ak hovoríme, že nechceme zachovať kultúrne dedičstvo, tak aspoň na ňom zarobme, prosím vás, aspoň na ňom zarobme! Však tí Bulhari sem sú schopní prísť kvôli tomu, že keď postavíte príbeh, že áno, tu je predpoklad, že v týchto stavbách pôsobili tí, čo vám potom doniesli to písmo, alebo do Ruska.
V Číne som pôsobil roky, ich to zaujíma, aj tí Číňania, ktorí teraz, ak bude niekto chodiť po Európe, tak to budú Číňania. Prosím vás, čo myslíte, čo Číňanov zaujíma, garáže podzemné? Myslíte, že Číňanov zaujímajú podzemné garáže?
By ste neverili, ako sú vzdelaní, keď im poviete, že tu bol nejaký Tiberius, keď im poviete, že tuná boli tí vierozvestcovia, ktorí evanjelizovali Slovanov, lebo oni vedia, kto boli Slovania, ono majú tú určitú schému, tak to pre nich, áno, to je významná, to je, tak aspoň na tom zarobme, zarobme na tom, keď už, tak buďme v tomto aspoň pragmatici. Vám garantujem, že na tom zarobíme rádovo, rádovo viac, ako na tých garážach, garantujem vám to, garantujem, a keď nie, tak sa vzdám mandátu a už nebudem nikde kandidovať, je to jedno, garantujem vám, že je to tak, prosím vás.
Pán minister. Viete, niekde nájdu šuter a postavia okolo toho múzeum. My sme našli stavby z určitého obdobia s určitou zachovalosťou, viete, to neni, že tam niekde na zemi je náznaková, nejaké dva-tri kamienky vedľa seba. Už to má cenu, hovorím, niekde inde by okolo toho spravili, z dvesto rokov starých kameňov musia chudáci v Amerike spraviť múzeum, lebo však oni tam toho veľa nemajú, viete, alebo v Austrálii, alebo neviem kde.
My sme našli, a hovorím, ten charakter, zachovanie, rozsah nie je v tej polohe, že dva-tri kamene na zemi, prosím vás, nie je to tak. Sú, pre tých, ktorých to zaujíma, lebo chcem, aby to tu zaznelo, aby keď niekto povie, že kde sa stala vtedy chyba, tak poviem, ja som hovoril. Lebo potom poviete, že to sme, ahá, to keby sme vedeli, tak ja vám poviem, že to keby ste vedeli. Oni vám povedia, že nie, že zostane zachované.
Pravdou je, že v súčasnosti už jedna časť tých rímskych múrov je nenávratne preč, už je preč, už je odvezená, ale čo stojí, ale hovorme o tom, čo stojí. Jedna rímska stavba zostane zachovaná na rohu, lebo nezavadzia garážam, tam pri takom úplnom rohu, tam blízko baziliky bude náznakovo, bude aj prezentovaná in situ, to znamená na mieste, bude, zostane tam. Nezavadzia garážam, teda má to šťastie, že zostane tam.
Druhá stavba, cenná stavba, tá stavba, na ktorej našli ten zlatý poklad, pán minister, ja sa na vás, budem na vás apelovať, lebo vy to máte v rukách, tam, v ktorej našli, to je chrámového charakteru tá stavba, našli tam kamenný teda vchod, z vchodového portálu vstupný kameň, našli tam tri typy liatych podláh, protobetón, typy liatych podláh, ktoré teraz sa môžu naši učiť, jak sa robí podlaha, hej, to tam je zachované, je to tam.
Pôvodne sa hovorilo, že to nejakým spôsobom tým našim biedakom ukážu, potom sa zistilo, že nie, to načo, asi to bolo o niečo drahšie, tak to neukážu, zasypú to. A nad tou stavbou bude zimná jazdiareň, nad tou stavbou my budeme robiť kultúru, rozumiete, barbari, islamisti budú robiť kultúru nad rímskou stavbou, ktorú zasypali, prosím vás. Pôvodný projekt hovoril, že má to byť prezentované, to znamená buď cez sklenú podlahu, buď cez nejakú mimo úroveň, lebo je to v suteréne, v tom čase, aktuálne sa hovorí zasypať a hore sa budeme tváriť, že sa nič nestalo, hore budú hrať, kto? Senzus, Senzi Senzus bude Pavlovi Paškovi hrať na narodeniny. To je vaša predstava o kultúre? To je tá druhá stavba, vážení.
A teraz to najhoršie, čo príde, lebo ešte stále tu jednu môžeme vyhrabať spod zeme, keď tu prídu raz slušní ľudia, ešte tu jednu môžeme vyhrabať, ale tá tretia stavba, tá tretia stavba zavadzia vstupu do garáží, vážení, tá zavadzia. Tretia stavba, aby ste si to vedeli predstaviť, jak teraz vchádzame do poslaneckých garáží, tak je v tej časti, lebo tam sa bude odbáčať do tých nových a to, ako sa bude odbáčať do tých nových, no čo čert nechcel, stoja tam nejaké šutre, nejaké tie tehly tam stoja. Čo s nimi?
Táto stavba, sa hovorí, nebola doskúmaná, nebola, lebo sa už ukončila, bolo potrebné ukončiť výskum. Našli firmu z Vrútok, pán minister, ktorá, si zoberte, že podpísala zmluvu v októbri, v apríli ukončila výskum, za polroka dostala 750-tisíc, vážení! 750-tisíc eur, to sú veľmi slušné peniaze, to je 28 mil. korún, za pol roka dostali, aby ho ukončili, aby to stihli v zime. Viete, robiť archeologický, to síce my nie sme na Jadrane, tak viete, ale oni to všetko stihli, všetko je vybavené, veľa vecí nedokopali, lebo už bolo treba stavať, už bolo treba míňať tie peniaze, už bolo treba míňať tie peniaze.
A táto stavba, tá tretia, hovorí sa, že čo zostalo z nej zachované. Zostal zachovaný jeden dlhý múr cirka 15 m, zostala náznaková časť toho múru z druhej strany a zostali dva stredové pylóny, pán minister, dva stredové pylóny. Hovorí sa, že to mohla byť nejaká hospodárska stavba z rímskeho obdobia, to znamená, možno tam spali Tiberiovi vojaci, možno tam boli kone rímskych vojakov, možno kupci, keď prišli z Jeruzalema, možno tam si dali svoje kone. Táto stavba tam bola, existujú dva pylóny, jeden z tých pylónov už načal v 90. rokoch, údajne sa robil kolektor, to znamená nejaký kanalizačný zberač, nerobili ho zvrchu, ale robili ho hlbinnou metódou, to znamená banskou metódou, tak ho načali, to znamená, je nahryznutý, je čiastočne deformovaný, ale stojí, tak jak stál 2 100 rokov, stále ešte stojí. A tento pylón, tento pylón má byť, a to je to, presne to, tie rečičky, čo tu všetci sa uspokojujete, nebude zbúraný, bude premiestnený.
Pán minister, nebuďme smiešny, čiže áno, že my ho rozoberieme tehličku, kamienok po kamienku a dáme ho teda tam do toho suterénu pod hrad. Panteón, panteón, myslíte, že keby niekto povedal, že ho rozoberieme kvôli tomu, že tam chce niekto parkovať, myslíte, že by to prešlo? Taký je fakt, to sú fakty, ja si nevymýšľam, fakt, toto sú naozaj fakty. Ten múr, ten 15-metrový múr, majú údajne fixovať tak staticky, má to ísť, že sa mu nič nestane, no držím palce, pri kvalitách firmy Váhostav som na pochybách, ale hovorím, toto hovorí projekt. Viete, ono sa zvyknú veci stať, tak, Ježiš, spadlo, čo teraz. No keď už spadlo, no tak to odneste. Viete, ja neviem ako, ja nebudem protivný, hovoria, dobre, že my ten múr ideme fixovať, ideme ho staticky fixovať, aby tam zostal, ale pylón ide preč, pán minister, pylón ide preč.
A teraz si vy povedzte, vy všetci si povedzte a vy hlavne ako minister, že či sa toto stalo za ministra kultúry Mareka Maďariča, či sa toto stalo? Že 2 100 rokov starý pylón deštruovali, premiestnili, premiestnili kvôli čomu? Kvôli garážam, rozumiete? Prosím vás, keby ten pozemok patril Ferovi Mrkvičkovi, ktorého, alebo tu kolegovi Počiatkovi, ten vie zhodnotiť, keby proste jeho, samozrejme, logickým záujmom by bolo zhodnotiť svoj pozemok čo najlepšie a nikto by sa mu v zásade nečudoval, lebo teda, a on by možno k tomu tak pristupoval, že ako ho zhodnotiť čo najlepšie.
Ale ten pozemok, opakujem, patrí Národnej rade. Je úlohou Národnej rady zhodnocovať svoj pozemok? Stavať garáže? Obzvlášť, keď podľa mňa je to úplne pomýlené. Úplne ale totálne pomýlené, totálne pomýlené! Patrí občanom ten pozemok, nie Pavlovi Paškovi. Občanom. A my sme našli niečo, čo stojí za archeopark, pán minister, stojí to za archeopark. To nehovorím ja, to hovoria tí, čo tomu rozumejú. A sú ľudia, ktorých to zaujíma, ja vám hovorím, Číňanov a iných by to zaujímalo, že tu, áno, na tomto hradnom kopci v čase, kde sa ešte inde jedlo zo zeme a neviem z čoho, tak tu už bola chrámová stavba s liatymi mozaikovými podlahami, 2 100 rokov dozadu.
Čiže, pán minister, moja interpelácia je v tom, jak sa medzi mladými hovorí, že čo urobili pre slovenský hiphop, pán minister, otázka stojí: Čo vy viete urobiť pre to, aby sme sa nezaradili do kategórie islamistov? Lebo nám sa to môže stať, lebo to, keby podľa mňa niekto sa to dozvie alebo to nejak tak povedať, to sú takí čudní, možno tak sa pousmejú, no však hej; ja nechcem byť v tej partii. Čiže, pán minister, otázka stojí a to je aj vlastne interpelácia. Čo vy viete urobiť v tejto veci, aby sa to nestalo? Aby sme sa nestali islamistami. Z pohľadu toho, že čo sme schopní ničiť, zdeštruovať, aké veci, akého nálezového charakteru. Som zvedavý. Máte to vy v rukách, ešte stále to máte vy v rukách. Stále to ešte máte možnosti, ako to dostať. Hentí sa boja, všetci sa boja, Pamiatkový úrad naviazaný na štátny rozpočet, archeológovia popodpisované zmluvy o mlčanlivosti, všetci sa tu boja. Všetci sa boja Pavla Pašku? Ja normálne žasnem. Tu sa už ľudia boja, aj keď sa nemusia báť, lebo lepšie je sa báť, vyzerá to, že ma to ospravedlňuje, prečo som taký rezignovaný. Naozaj žasnem.
Mrazí ma, mrazí ma tá apatia strednej vrstvy, lebo to mi tu predseda mandátového a imunitného výboru hovoril, čo sa rozčuľujem, však nikto sa nebúri. Mňa to, ja, ja, ja naozaj žasnem, že prečo je to tak. Možno keď sa dozvedia, že o čo ide, lebo ten pylón, vážení, ja vám niečo poviem. Ten pylón musí sa stať naším symbolom, že či sa postavíme do cesty bezbrehému, bezbrehému hrubému primitivizmu, alebo sa zaradíme medzi vyspelé európske krajiny, pán minister. To stojí tak. A ten pylón za to stojí a ten pylón sa stane tým symbolom.
Otázka stojí, na ktorej strane budete stáť vy. Mňa to osobne veľmi zaujíma, na ktorej strane budete stáť vy.
Ďakujem veľmi pekne. A pani predsedajúca, ja mám tých interpelácií viac, aby niekto ma tu neoznačil, že im beriem čas, tak kľudne po hlasovaní, aby, alebo nechám to na vás, ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Budete pokračovať po hlasovaní? Dobre, takže vyhlasujem prestávku do sedemnástej hodiny. (Potlesk). Pán poslanec Poliačik, vy máte procedurálny? (Reakcia z pléna.) Nemôžete mať faktickú, ďakujem.
Takže vyhlasujem prestávku, budeme pokračovať hlasovaním, do sedemnástej hodiny.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Pekné popoludnie, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme teraz hlasovať o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady, je to tlač 1168.
Ako o prvom budeme hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenia poslancov, že písomné odpovede členov vlády na ich interpelácie nepovažujú za uspokojivé. Pán poslanec Mikuláš Huba nepovažuje za uspokojivé odpovede číslo 4 a 5. Pán poslanec Alojz Hlina odpovede číslo 18 až 21. A pani podpredsedníčka Národnej rady Erika Jurinová odpovede číslo 6 a 10. Budeme o tom hlasovať.

(Hlasovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané na 37. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a do 23. septembra 2014, tlač 1168.)

(Hlasovanie). 111 prítomných, 38 za, 54 proti, 19 sa zdržalo.
Tento návrh sme neschválili.

A ešte jedno hlasovanie o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady do 23. septembra 2014.
(Hlasovanie). 111 prítomných, 75 za, 2 proti, 34 sa zdržalo.

Tento návrh uznesenia sme schválili.

Chcem vás ešte, bol to jediný bod prerokovaný, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Chcem vás ešte poprosiť alebo podávam návrh na niektoré zmeny v rokovaní programu schôdze. Chcem navrhnúť, aby sme v utorok budúci týždeň o 9.00 hod. dokončili otvorený zákon, školský zákon, ktorý predkladala pani podpredsedníčka Zmajkovičová, máme tam už len, myslím, jedno vystúpenie a záverečné reči, aby sme nemali pootvárané veci, takže vás poprosím o váš názor, čiže návrh, aby sme dokončili, poobede máme rokovanie o návrhu, ktorý podal pán poslanec Kaník, ale o deviatej ráno by sme dokončili potom rokovanie, prerušené rokovanie o školskom zákone.
(Hlasovanie). 111 prítomných, 106 bolo za, 5 sa zdržali.
Návrh sme schválili.

A ešte jeden návrh. Zajtra vzhľadom na predpokladaný rozsah rozpravy o vládnom návrhu zákona o dani z príjmov o jedenástej hlasovať nebudeme. Nebude o čom. Nie je o čom tam, lebo tá rozprava bude určite ešte dlhá a ráno máme tajné správy o deviatej.
(Hlasovanie). 110 prítomných, 77 za, 7 proti, 24 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Aj tento návrh sme schválili.

Pán poslanec Lipšic.

Pán predseda, mám jeden procesný návrh alebo otázku, že kvôli čomu hlasujeme spoločne o vyjadreniach poslancov k interpeláciám, pretože ja sa domnievam, že poslanci SMER-u hlasujú po starostlivom uvážení, nie podľa pokynu, to znamená, im sa môže zdať vyjadrenie pána poslanca Hubu k jednej odpovedi správne, pána poslanca Hlinu k jednej nesprávne, k päťke a šestke zase. Čiže kvôli čomu hlasujeme paušálne o všetkých vyjadreniach poslancov naraz? Ja naozaj si myslím, že poslanci SMER-u predsa nehlasujú podľa nejakej, jednotne, však majú vlastný rozum a hlasujú samostatne. Čiže by som navrhoval, aby sa v budúcnosti buď teda zopakoval teraz ten postup, alebo hlasovalo osobitne, o každom vyjadrení poslanca osobitne. Nevidím dôvod logický žiaden hlasovať paušálne o tom. Potom hlasujme aj o desiatich zákonoch naraz. (Potlesk.)

Pán poslanec, beriem na vedomie váš názor, odhlasovali sme, poslanci vyjadrili svoj názor.
Krátka prestávka päťminútová a budeme pokračovať v rokovaní.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenej interpelácii pána poslanca Hlinu. Nech sa páči, pán poslanec Hlina, pokračujte.
A poprosím kolegov poslancov, ktorí nechcú sa zúčastniť interpelácií a zostať v sále, tak aby diskutovali mimo rokovaciu sálu. Ďakujem.

(Pokračovanie bodu interpelácie poslancov.)

Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pokračovať, sľubujem, že budem rádovo kratší v tých ďalších interpeláciách, stále však poprosím, ak to mám brať, že to bola džentlmenská dohoda, tak aby sa dodržiavala v tom, že nie je tu 15 členov vlády, ale je tu 6 členov vlády a nikto sa nebúri, rešpektujeme to, tak aspoň nech tí, čo tu majú byť, respektíve čo zastupujú niekoho, kto tu mal byť, aby tu boli. Ďakujem za pochopenie.
Dovoľte, budem interpelovať tak, keď príde pán Počiatek.
Kým príde, pána Kaliňáka chcem interpelovať v nasledovných interpeláciách, súvisí to s predchádzajúcou interpeláciou. Naozaj chcem vedieť, v akej, koľko zbrojných preukazov bolo odobratých kvôli tomu, že niekto spáchal trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Potrebujem to presne vedieť, exaktne, lebo rozumiem, že stratil bezúhonnosť a to mohol stratiť aj kvôli iným trestným činom. Potrebujem presne vedieť, že koľko ľudí kvôli tomuto trestnému činu prišlo o zbrojný preukaz, lebo ministerstvo vnútra potvrdilo, že pre toto má prísť o zbrojný preukaz. To je prvá.
Druhá interpelácia, poprosím, som to tu spomínal pred dvoma dňami, už sú to dva dni, bol jeden živnostník sa spýtať, že v Pohotovosti koľko by ho vyšlo, keby si požičal 1 000 euro, bolo mu povedané, že keď to vráti do dvoch mesiacov, tak 1 300, keď to vráti do 12 mesiacov, tak 1 950. Keď sa opýtal, čo sa stane, keby som sa náhodou omeškal, bolo mu povedané, to nech vás ani nenapadne.
My sme tu schvaľovali zákon, ktorý sa predstavoval ako protiúžernícky balíček, ako vidíte, takýto rešpekt ide z parlamentu, lebo v praxi to prebieha presne tak, ako som povedal. Takže ak je úžera definovaná v občianskoprávnom a trestnoprávnom kódexe, toto je úžera, otázka stojí pre ministra Kaliňáka, ako Policajný zbor reaguje na takýto prípad úžery.
Ďalšia interpelácia je, ono vždycky veci zvyknú mať v sebe také zvláštne čaro a jeden je taký čarovný bilbord, ktorý sa mi podarilo aj vyjsť na ten bilbord, má čaro v tom, že patrí skupine J&T a je pred skupinou Penta. To je úplne fantastické, čiže všetko sedí. Je za Mostom SNP, je v križovatke, je úplne brutálne v križovatke, nič nie je brutálnejšie v križovatke jak ten bilbord. Svedectvom toho je a to budeme dokazovať následne, že ako komplikuje dopravnú situáciu, budú vám vedieť hovoriť šoféri MHD, ktorí tam trúbia pri každom autobuse, ktorý tam ide. To znamená, že ten bilbord tam, samozrejme, nemá čo robiť. Nemá tam čo robiť. Nemá tam čo robiť ani podľa existujúceho zákona a nebude tam mať robiť, chvalabohu, ani podľa nového zákona, ktorý tu s veľkou slávou ste prijali ako bič na bilbordy. Lebo je, okrem toho, že je v križovatke, je aj v rozhľadovom poli vodiča. Poľahčujúcou okolnosťou toho bilbordu je, že patrí chlapcom z J&T. Otázka stojí: Čo je viac? Križovatka, rozhľadové pole, bezpečnosť cestnej premávky, ľudské životy alebo záujem chlapcov z J&T mať bilbord na jednom z najlepších miest, aké existuje?
Čiže interpelácia je v tom, kto vydal, ak vydal, kto ho podpísal, to stanovisko z policajného, lebo muselo byť priložené, k akémukoľvek schvaľovaciemu procesu na umiestnenie toho bilbordu muselo byť stanovisko Policajného zboru, ako cestný správny orgán sa vyjadril, že či áno, alebo nie. Chcem ho vidieť, chcem vidieť toho policajta, chcem sa s ním stretnúť, chcem sa mu pozerať do očí, chcem ho vidieť, chcem vidieť toho policajta, ktorý podpísal ten bilbord. Chcem ho vidieť. Mám pocit, že neexistuje. Ale ak existuje, tak ho chcem vidieť, ak neexistuje, tak potom by ma zaujímalo, ako je možné, že tam ten bilbord je, a ako budú v tejto veci, v tomto prípade konať orgány na to vecne príslušné. To je posledná interpelácia na pána Kaliňáka.
Pre pána Boreca mám veľmi jednoduchú interpeláciu, v zásade obdobnú, ale ma to zaujíma z pohľadu ministerstva spravodlivosti, lebo oni tu vtedy boli ako odborným garantom predkladateľov. Detto. Ak existuje aj teraz po všetkých tých opatreniach, ktoré ste učinili pre blaho tohto národa, existujú spoločnosti, ktoré napriek všetkým proklamáciám, prehláseniam, tlačovkám, oslavným ódam, vystúpeniam v televíziách a neviem čo, vytlieskávaní, pri Miletičovej teraz s výkladom, okno do ulice, reklama veľká, nebudem už hovoriť o personálnom prepojení, existujú spoločnosti, ktoré požičajú živnostníkovi, biedakovi, ktorý im predstavil svoj príbeh, že mu nezaplatili, lebo však, to je zase tiež tu, no keď si povedal, že požičať 1 000 euro, tak mu povedali 1 300, už sa tu opakujem zasa, je to, len v písomnej forme to bude doplnené. Čo na to ministerstvo spravodlivosti? Ako vyhodnocuje túto skutočnosť? Tak bude znieť interpelácia.
Lebo, prosím vás, už to aspoň urobte, tak všetko viete predať. Viete, vy ste v tomto géniovia, že viete predať niečo, čo je úplne niečo iné, viete to predať ako niečo, čo údajne pomôže. Mojou psou povinnosťou je upozorňovať, že to tak nie je. Čiže nefunguje to, nefunguje to. Pohotovosť je stále krytá, stále pracuje svojím šrotovacím mechanizmom a stále vniká do domácností našich ľudí a spôsobuje tam tragédiu.
Pre pána ministra Jahnátka, ale, ak dovolíte, ja som bol korektný v tom, že som na to upozornil, bol som korektný v tom, že som chvíľku počkal, a očakávam, že sa v tomto pochopíme, že by to malo platiť, že ak ste sa vy ospravedlnili navzájom, tak čo som predpokladal, že sem budete chodiť šiesti, tak, prosím vás, bol by som naozaj rád, keby ste tu šiesti boli, tak ako to bolo teda vyospravedlňované. Neberte to v zlom, ja, vy mňa nemáte v úcte, a ja vás v úcte mám, rešpekt mám pred vašou funkciou, či osobne, o tom môžeme rozprávať, ale teraz je tá moja chvíľa, kde mám ja na to právo, a vám garantujem, že to očakávam. Takže očakávam, aby ste tu boli presne toľkí, koľkí tu máte byť.
Ešte k pánovi Počiatkovi, ja som ho vlastne preskočil, sa ospravedlňujem, pán Počiatek. Chcem vás poprosiť, aby ste mi pripravili odpoveď na túto interpeláciu, to je čaro, čaro 25. výročia je v tom, že ÚPN vyháňajú zo svojich priestorov a keby 17. november nevyšiel na pondelok, tak chlapci z Penty sú schopní svoje obchodné centrum otvoriť sedemnásteho a generál Lorenc by im strihal pásku. To proste, tak si my tu žijeme, na to, aby nám všetkým dokázali, že kam sme to dopracovali. Nie o tom je však interpelácia.
Interpelácia je o tom, že ja som si všimol obrovské investície v tej časti, v tej lokalite, kde vzniká to obchodné centrum. Samozrejme, sú niektoré súkromné investície, ale ja však viem o minimálne jednej, ak nie dvoch verejných investíciách. To znamená, ak my vieme, že dneska máme ulice, cesty smrti niekde pri Prievidzi, ak máme cesty smrti niekde na východe, Palo Zajac by o tom vedel rozprávať, ale ak máme aj cesty pomaly smrti v Bratislave, tak otázka je, nastavenie alebo otázka priorít. A mňa zaujíma, koľko išlo a z akých fondov a kto bol investorom na riešenie dopravnej situácie v danej lokalite, lebo, samozrejme, niekto potrebuje mať špičkový prístup, potrebuje mať všetky kruhové objazdy, len potom je dôležité vedieť, že či kruhový objazd pred Pentou a obchodným centrom Penty je dôležitejší ako kruhový objazd niekde v Prievidzi. Pozor, niečo rieši pán minister, štát v zastúpení samospráv, v zastúpení vyšších územných celkov, no ale od vás poprosím, aby ste to skolektovali, lebo to sú stále, viete, to je, vážení, to je taká mantra pomaly, jak že peniaze z Európskej únie sú nejaké iné peniaze. To sú stále ergo naše peniaze, len idú cez Brusel.
Pán minister, prepáčte, dokončím, čiže mňa zaujíma naozaj, koľko nesúkromných peňazí, to nazvem, dobre, išlo na vyvolané investície v danej lokalite. Na úpravu dopravnej infraštruktúry išli obrovské peniaze a aby sme potom na to povedali, že kde je a kto má akú prioritu, pán minister, dobre, to si, to mi na to budete musieť odpovedať, či chcete, či nie, ja viem... (Reakcia ministra.) Ale viete, čo ja poznám, ja som poľnohospodár, však to mi tam vysvetlíte.
Prosím vás, druhá interpelácia na vás. Pána Kaliňáka som sa pýtal na ten povestný bilbord J&T pred budovou Penty z pohľadu dopravného a schvaľovacieho. Vás chcem poprosiť, či existuje v nejakých vašich odborných útvaroch nejaká štúdia, či bola alebo nebola, ktorá hovorí o tom, o vplyve prekážok na križovatkách a vnímaní na bezpečnosť cestnej premávky. Mám pocit, že sa v zásade rozumieme, ale vycilizujem to, dobre, v tej písomnej podobe. Takáto štúdia, verím, že existuje, a bol by som rád, keby som vedel, kto ju vypracoval, kedy ju vypracoval a podľa možností, ak neni veľká, tak priložiť k interpelácii, rád si ju pozriem.
Posledná interpelácia na vás, pán minister. Vyháňate ESO, či sa mi už pletie, ÚPN, vyháňate ÚPN zo svojich kancelárií. Ja viem, že tí chudáci, tí historici za 600 euro, čo tam robia, nesedia do vašej firemnej kultúry, tomu ja plus-mínus zasa rozumiem, že to sú takí, viete, to ani si k nemu sadnúť v bufete, hej, že o čom sa s ním budete baviť. Ale, pán minister, viete, ono je to určitým symbolom, ak je teraz 25. výročie, nemohli ste aspoň chvíľku počkať? Že pôsobí to naozaj, pôsobí to zle, že pri 25. výročí Nežnej revolúcie, zriadený Národnou radou, zákonom ústav, ktorý sa tomu venuje, sa stáva bezdomovcom. Nedôstojné to je, naozaj je to nedôstojné, mohli ste si to odpustiť, mohli ste to nejak upratať, mohli ste proste to, naozaj je to zlé, podľa mňa vám to za to nestojí, viete, že kopu inej roboty je a toto fakt nestojí za to. Tých historikov, však ich nechajte, nech tie zaprášené knihy prekladajú z kopy na kopu, prosím vás, niekto tým naozaj žije, tí chudáci budú teraz 17. novembra odovzdávať diplom i tým, čo trpeli, chudáci, dajú im tam na kriedovom papieri, ledva im dajú na kriedovom papieri, pomaly to budú na A4 do kopírky dávať, čo nemajú peniaze na nič. Nechajte ich, nech robia, je to kus, niekomu ešte na tom záleží.
Pán minister, podľa auditu, ktorý som si dal robiť, vaše ministerstvo na tých dvoch budovách, čo máte, Námestie slobody a Lamačská cesta, máte 8 600 metrov štvorcových, máte tam 617 úradníkov. Máte prepočet 14 metrov štvorcových na jedného úradníka. Váš minister Kaliňák prišiel, predstavil na vláde ESO a v ESE ste ju schválili, na vláde ste schválili ten materiál. V tom materiáli je napísané, že primeraná plocha na jedného úradníka je 6 až 8 metrov štvorcových.
Prosím vás, veď aspoň to nerobte tak hlúpo. Schválite jeden materiál. Poviete šesť až osem je dosť a potom už nejdem komentovať, že napcháte nejakých úradníkov do ulice, kde sa nedá vojsť autom. Viete, to už koho by to z toho trápilo. Prosím vás, ale to ÚPN nechajte tam! Keď máte štrnásť metrov štvorcových na jedného úradníka, povedzte mi, v čom je problém. A prísne vzaté, aj pán Maďarič má cirka prepočet štrnásť metrov na jedného úradníka, ale tá budova je architektonicky riešená trošku inač. Možno sú tam veľké chodby, možno je tam dubiózne priestor, ale vaše priestory sú čisto administratívne. To sa budovalo. To nie je prerobená, ja neviem čo, škola. To bolo budované a je to budované ako kancelársky priestor, presne na to určený. Čiže podľa mňa už len z tohto hrubého výpočtu máte miesta dosť. Však to naozaj je nedôstojné tomu celému, tomu výročiu, tomu symbolu, že kto to je. Keby to bol nejaký bufetár, viete, že bufetára posielate preč. Naozaj, to vám za to nemôže stáť.
Čiže otázka stojí, ak sú tie nastavenia také, aké sú, to znamená, máte prepočet štrnásť metrov štvorcových na jedného úradníka, prečo ÚPN posielate preč. To je na vás.
Na pána Richtera vyplynulo vlastne aj z diskusie. Veľmi expresne. Agentúra dočasného zamestnávania, zdá sa, prežíva boom. Tým, jak ste zašrobovali, tak ľudia vždycky majú tendenciu s tým vyčubriť, takže keď ste prišrobovali, tak teraz sú na rozmohu ADZ-ky – Agentúry dočasného zamestnávania. Údajne ich je už 1 200. Tisícdvesto je dosť. Keby len každá jedna len desať ľudí mala, tak už si to len predstavte. Čiže mňa zaujíma, že v čom je čaro toho množstva. Čiže nástupom do vlády od roku 2012 ma bude zaujímať časová nejaká špirála alebo časová úsečka, alebo jak sa to povie, že ako sa vyvíjali, lebo ministerstvo pána Richtera prisudzuje, ani to nie je, prisudzuje obligatórne, že to v zásade musia dostať, keď splnia tie podmienky, čiže oni musia mať vedomosť o tom, kedy a v akom čase vznikali. Čiže ma zaujíma, od roku 2012 ako naskakovali a koľko ich vzniklo, a keď sme sa už dopracovali teraz k číslu 2012. To je prvá interpelácia.
Druhá interpelácia je, či je pravdou, alebo nie je pravdou, že do ADZ-iek sa už zaľúbil váš líbling, človek, ktorý neexistuje dotácia, ktorú by nedostal. Sú informácie, že v Severoslovenských celulózkach, myslím sa to presne volá, a papierňach tiež prišli na čaro ADZ-iek - Agentúr dočasného zamestnávania. Čiže otázka, interpelácia je, v priebehu posledného pol roka, koľko ľudí bolo, ukončilo pracovný pomer u zamestnávateľa SCP Ružomberok a stali sa agentúrnymi zamestnancami ADZ. Bude to mať určitú výpovednú lehotu potom v iných súvzťažnostiach, o ktorých si povieme neskôr.
Pán Jahnátek sem doniesol zákon, ktorý budete predstavovať ako záchranu celého sveta a priľahlých dedín. To znamená zákon o tom, že mladí poľnohospodári sa dostanú k pôde. Áno, skúsme to. Čiže ak je to teda tak, že prijmete ten zákon, účinnosť je 1. 1. 2015. Podmienka je doručiť žiadosť do sídla Slovenského pozemkového fondu a posudzovať sa to bude podľa poradia. Tak garantujem, že 2. 1., to znamená v piatok ráno, budú niektorí mladí poľnohospodári stáť, mrznúť, možno bude zima, možno nie, čaj im donesiem, pred Slovenským pozemkovým fondom a budú chcieť doručiť osobne žiadosť tak, aby boli medzi prvými.
Interpelácia je v tom, že žiadam pána ministra, aby vydal k tomu nejaký metodický pokyn, aby bola zabezpečená služba na pozemkovom fonde a aby potom následne nejak nevznikli nejaké nezrovnalosti z toho vyplývajúce. Lebo tí ľudia, ktorí tam budú stáť, budú postupovať prísne a striktne podľa návrhu zákona, ktorý na novembrovej schôdzi schválite. A už potom nechám na vás, koľkým tým ľuďom, nakoľko to bolo len proklamácia pre voľby a nakoľko reálne uspokojíte tých ľudí, že skutočne nejakú tú, k nejakej pôde sa dostanú. Čiže to je otázka na pána Jahnátka.
Končím za chvíľočku, už to vydržte.
Pána Pellegriniho sa chcem spýtať, mám dve interpelácie na pána Pellegriniho. My sme, to samozrejme vieme, čarovná krajina a niekedy vznikali univerzity popri mestách, popri nejakých centrách obchodu. My budeme, znova prispejeme, pán minister, teda ak prispejeme aj k búraniu rímskych pamiatok, tak prídeme do dejín civilizácie európskej tým, že u nás budú univerzity vznikať pri maštaliach, hej? A myslím, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní maštaľná, ja tomu hovorím maštaľná univerzita, ono sa to volá nejaký inštitút, neviem, pána Ruppeldta, však niekto si spravil maštale a je tam ešte jedna voľná budova, tak prečo nie univerzitu. Čiže otázka stojí a mňa naozaj zaujíma v tejto chvíli názor pána nového ministra školstva na inštitút Ruppeldta, ktorý má vzniknúť pri maštaliach v Šamoríne. Je to potrebné, aby sme vedeli, na čo sa máme pripraviť.
Druhá interpelácia je, poprosil by som ho dodať tú informáciu, lebo ja vizuálne viem povedať, že skoro na každej zédeeške, poťažmo v strednej škole v centre mesta Bratislavy je nejaký vysielač mobilného operátora. Čaro umiestnenia vysielača mobilného operátora je v tom, že si dohodnete poslancov a tí vám na šupu dajú deväť škôl alebo koľko, ktorých sú zriaďovateľom a šupnete to tam tým deťom na hlavu. A to, že majú z hlavy praženicu, nevadí, ale všetko funguje. To hovorím v súvislosti s tým, že predkladám nejakú legislatívnu iniciatívu, aby sme to riešili, nechcem vás zaťažovať tým odôvodnením. Pre túto chvíľu ma zaujíma informácia, proste syntetická informácia v tom, že na koľkých školách v rámci Slovenska, ktoré patria pod správu ministerstva školstva, sú umiestnené vysielače mobilných operátorov.
Predposledná interpelácia je na pána Pavlisa. Existujú informácie, ktoré hovoria, že dochádza k prudkému odlivu zákazníkov SPP. Nič neni ľahšie, ako tunelovať štátnu firmu. SPP, tá údajná matka, sa stala štátnou firmou, čiže nastupujú žraloci presne v zmysle toho, čo sa očakávalo, a nastupujú procesy, ako ju zbaviť klientov. Čiže zaujímavá informácia, skôr ako sa pohneme ďalej, že v priebehu napríklad roku 2014 o koľko, koľko klientov, koľko zmlúv SPP stratilo. To bude na túto chvíľu postačovať, táto informácia.
A tú poslednú, to kľudne ďalší mesiac vydrží.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Na vašu interpeláciu ústne bude reagovať pán minister dopravy. Nech sa páči.