39. schôdza

Ďakujem. Nechcem zdržovať.
Súhlasím s Lipšicom, čo sa týka toho, že nemusí byť všetko trestný čin a v prípade prejavu, hlúpeho prejavu, ale nejaký postih alebo nejaká reakcia na to by, samozrejme, mala byť.
Pamätáte sa, keď voľakedy Martin Kasarda v 90. rokoch hovoril "Posledná večera" a urobil z toho veličajzný cirkus a my potom trošička tiež a do dnešného dňa sa vie, že naozaj to nebolo férové, to bola urážka tri štvrtiny Slovenska, veriacich ľudí, keď proste z Poslednej večere urobil homosexuálny, alkoholický večer. Ale to je iná téma.
Tiež by som nedovolil, aby každý na nás kydal z hocijakého, a najmä anonymne. No a tuná neanonymne.
A čo sa týka Rómov, ja som bol podpredseda vlády, kde som mal na starosti Rómov dva roky, čiže na Strachovke v Prahe sa to tam černilo veľmi často veľkými poradami, a teda viem, o čo sa jedná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán Mikloško, firma skrachuje, nechá dlhy, zakladá sa druhá. Ja neviem, čo tomu bráni, či to niekto nechce, alebo nie je tu vôľa. Toto sa upraviť dá. Veď ako tak si spravme konečne register dlžníkov alebo takýchto firiem, ktoré podnikajú týmto spôsobom. A v zákone to upravme, že pokiaľ máš tento štýl podnikania, no tak tú ďalšiu firmu nezaložíš, pokiaľ nebudeš mať vykompenzované všetky dlhy. Pokiaľ bude takýto zoznam zverejnených firiem, ktorá sa týmto živí, že neplatí, no tak zrejme budeme chrániť ďalších, ktorí by s touto firmou potom do žiadneho kontaktu nešli. Tento návrh tu už lieta možno viac rokov, treba zverejniť zoznam týchto firiem, napríklad aj v Obchodnom registri. Čo tomu bráni? To je jedna z možností.
A druhá, ja som nepovedal, že tých 0,29 %, čo je ten extrémizmus, že tak to je. Lebo to tak nie je. Pretože ja tvrdím, že je to ďaleko väčší počet. Ja hovorím, že tomu číslu neverím, aby sme si rozumeli.
Pokiaľ ide o tú novelu, tak tá novela tých čakateľov už teda tu bola. Myslím, že dokonca bolo aj hlasované o nej. Takže aj keď som za to bol kritizovaný, bohužiaľ, tvrdím, že čakateľ prokuratúry sa naučí byť prokurátorom len v tomto systéme. Pretože ja som, vlastne v zúfalstve sme zobrali niekoľko vyšších súdnych úradníkov, ktorí majú skúšky na Justičnej akadémii a na mizivé percento výnimiek sú to ľudia, ktorí na prokuratúru dostanú preukaz, sú de iure prokurátormi, de facto čakateľmi. Toto nie je pomoc. Pretože ak ja tých ľudí dám niekde, kde mám polovičné stavy, napríklad Trnava, kde mi chýba z desiatich ľudí päť, a keď tam príde takýto človek, berie plat prokurátora, musí sa učiť tú robotu prokurátora, no tak potom asi aj kolegovia naňho pozerajú trošku inak, že si prokurátor, a my ťa musíme ešte minimálne rok a pol učiť.
A to, čo som navrhoval ja ako, to nie je legalizácia drog, preboha. Ja som tam povedal, že aj to malé množstvo bude hodnotené ako protispoločenská činnosť, ale trošku v inom stupni, v inom leveli. Najprv v rovine priestupkovej a pri recidíve v rovine trestnej. Takže to nie je legalizácia drog.
Ďakujem.

Ja len dve poznámky. Ja budem k tomu rozsiahlejšie potom v rozprave vystupovať asi na budúci týždeň, ale v princípe ten problém spoločností alebo konateľov, ktorí dávajú do podvodných úpadkov firmy, je, samozrejme, trošku komplexnejší. Inak by to už bolo dávno vyriešené aj kvôli tomu, že jednak po prvé konkurz sám osebe neznamená, že musí byť vždy podvodný. V ekonomike časť podnikov aj skrachuje z rôznych dôvodov, proste tak ako v ekonomike je možný úspech aj neúspech.
Ide nám skôr o tie podvodné formy úpadkov. A tam je problém, ktorý si zasluhuje riešenie, ale sa priznám, že nie je také ľahké asi, ak by bolo, tak by bolo dobré ho navrhnúť, kde sa využívajú rôzne biele kone, ktoré formálne sú v pozícii štatutárnych orgánov, ale to sú častokrát bezdomovci, zo zahraničia ľudia. Čiže voči nim, ich dať na zoznam dlžníkov je možné, ale moc veľký efekt by to, obávam sa, nemalo. Ale to, samozrejme, že riešiť treba. Skôr by som sa možno pozrel - a taká analýza bola aj robená - na to, ako to robia v iných krajinách, aby sme nevymýšľali to, čo už vymyslené bolo.
A druhá poznámka k čakateľom. Ja v tomto nesúhlasím s pánom generálnym prokurátorom. Keď tu bol minister spravodlivosti so zákonom, ktorý obnovoval justičných čakateľov a čakateľov prokuratúry, tak pán minister spravodlivosti tvrdil, že ten problém rodinkárstva bol preukázaný v súdnictve pri čakateľoch evidentne, že prokurátora informácie nemá. No, problém bol, samozrejme, v tom, že prokuratúra v tom čase tie informácie proste neposkytla s odvolaním sa na ochranu proste súkromia, osobných údajov. Čiže ja si nemyslím, že ten problém rodinkárstva v súdnictve, na prokuratúre je úplne dramaticky odlišný alebo bol dramaticky odlišný vo vzťahu k čakateľom.

Ďakujem za slovo. Áno, ten register firiem sa dá nielen ako založiť skrze ten Obchodný register, ale, áno, je to na nás, na poslancoch, že nakoľko sme my ochotní prijať tuná zákon. Jeden zo spôsobov by mohol teda byť. A je to veľký problém našej spoločnosti, lebo národným športom sa stalo neplatenie faktúr a následne krachujú práve drobní živnostníci a malé firmy. Tým veľkým firmám sa nestane nič. Dnes to tuná bolo aj spomenuté. Prebieha reštrukturalizácia firmy a za tým sa skrýva naozaj taký nekalý krok, ako nevyplatiť v podstate svojich subdodávateľov.
Ale dá sa to, dá sa založiť taký register, dalo by sa a je to hodné naozaj zamyslenia, aby takíto podvodníci, lebo sú to podvodníci na tom trhu, boli registrovaní, ale podľa rodných čísel. Podľa rodných čísel. Tak ako kolega Mikloško to tu spomínal, že v podstate potom0 aby to manželky, rodinní príslušníci, ale ten konkrétny človek, ktorý páchal takúto trestnú činnosť alebo nekalú činnosť, nezaplatil faktúry, je dlžníkom, aby bol evidovaný v registri dlžníkov, neplatičov, ale podľa rodného číslo. Nie podľa IČO, ale podľa rodného čísla a jednoducho aby takýto, kým nevyplatí takúto dlžobu, nemohol založiť ďalšiu firmu.
A tá dekriminalizácia drog. Ja som aj pochopil, pán generálny prokurátor, a súhlasím s ňou. Lebo v živote človek sa môže potknúť a to prvé pošmyknutie nebolo, hej, zveličované a si nejaký kriminálnik. Ale pri recidíve, tak ako ste to správne povedali, tak pri tej recidíve treba už potom konať a pristupovať k tým ľuďom naozaj ako inak. Ja som tiež veľkorysý a chcem byť tolerantný voči hriešnikovi, ale aby sme neodsúdili... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán generálny prokurátor, vy ste v predošlej rozprave vypichol určité body, ktoré cítite a viete o nich, ktoré by bolo veľmi potrebné a urýchlene napraviť, aby sa dal do poriadku sudcovský stav, prieťahy v konaniach, prokurátori, ktorí nekonajú, premlčacia doba atď., aby sa nezopakovali prípady, keď štvormesačné intoxikované dieťa zomrie a rodičia sú zbavení zodpovednosti za smrť svojho dieťaťa. To je lajdácka robota všetkých zodpovedných inštitúcií.
Ja mám veľmi dobrý pocit z toho, že sa nebojíte vystúpiť a reagovať a ísť do rozpravy, keď kolegovia otvoria akúkoľvek kauzu. Ja vám, pán generálny prokurátor, naozaj verím, že to myslíte úprimne a začnete konať zo všetkých síl a nastolíte v blízkej budúcnosti poriadok v tejto problematike a že sa zvýši dôveryhodnosť súdov, prokuratúry a policajtov.
Ďakujem.

Ďakujem. No vzhľadom k času, máme päť minút do druhej a máme len otvorenú písomnú rozpravu a k tomu, koľko už máme otvorených časovaných bodov, navrhujem, aby sme v utorok ráno pokračovali v rozprave o tomto bode a za tým potom zaradili všetky body tak, ako boli schválené v predchádzajúcich procedurálnych návrhoch. Všeobecným súhlasom, samozrejme. Dúfam, že sa nájde.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán námestník, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod dovoľte mi povedať jednu poznámku. Nič proti vám nemám, pán námestník, ale už ani do parlamentu pán generálny prokurátor nepríde. Anglickú kráľovnú utiahne jeden kôň, ťahajú ju štyri kone, ale, nech sa páči, každý si spravte svoj názor. Si myslím, že ak má predkladať správu generálny prokurátor, tak má predkladať správu generálny prokurátor. Ja niekedy žasnem, ale to je, nič v zlom, pán námestník, možno výrazom toho, ako k tomu pristupujeme, čo to pre nás znamená. A mám ostrejšie na jazyku, ale nechám si to. Minulý rok pán generálny prokurátor vystupoval 30 minút, predstavoval nie jeho správu. Tento rok predstavoval spolovice jeho správu, vystupoval 50 minút. Ja si myslím, že to je celkom pozitívne, že to predĺžil a potreboval povedať niečo viac. Stále z neho je cítiť alebo bolo cítiť určitý entuziazmus z nástupu do funkcie. A vyzerá to tak, že ho ani po tom roku neprešiel. Dokonca dvakrát zvýšil hlas pri marihuane, čo mne prišlo nepodstatné, a potom pri domácom násilí, čo je podľa mňa podstatné. To je to, čoho sme teda boli svedkom v piatok. Ináč čaro toho celého je vždy, že pán generálny prokurátor aj minulý rok tu bol v piatok, dokonca trinásteho v takej komornej atmosfére, teraz sme preberali správu o prokuratúre znova v piatok, tiež v takej komornej atmosfére. Ja si myslím, že správa Generálnej prokuratúry by mala byť jedným z najnosnejších bodov tej-ktorej danej schôdze, mali by sme všetci pozorne počúvať, čo nám povie, mali by sme všetci prípadne k tomu vystúpiť a povedať, čo my sme počuli alebo čo si my myslíme, lebo však tam sa naozaj hovorí o mimoriadne závažných skutočnostiach a o tých mimoriadne závažných skutočnostiach kde už inde, ak nie v parlamente. Niekedy žasnem. Ale, nech sa páči, každý si spravte svoj názor.
Ja som bol prihlásený v piatok do rozpravy, nestihol som v piatok vystúpiť. Ono to je škoda, možno by to bolo tak autentickejšie a dávam do pozornosti vám, pán námestník, jednu skutočnosť. Ja chodím do roboty, teda tuná do parlamentu pešo, cca o päť deväť som si vykračoval po Mudroňovej, videl som poslankyňu Svetlanu Pavlovičovú, ako v takom indickom filme z Bollywoodu v ružovom sačku nastúpi do čierneho bavoráka s kežmarskou značkou. To znamená, že kolegyňa o päť deväť odchádzala domov. Išiel som sa pozrieť tu, bola napísaná v prezenčke. Jedna z mála, ale bola tam napísaná v prezenčke. Prosím vás pekne, spravte už niekto v tom poriadok. Veď je to úbohé. Je to trápne. Ja sa už viac ako rok na tie záchodové papiere nepodpisujem, lebo ja si môj podpis vážim. Ja sa nepodpisujem na záchodový papier. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, ja si vás vážim ako pána poslanca.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ale vy ma nechajte, prosím vás pekne, v tejto chvíli rozprávať, lebo toto je skutočnosť, ktorá je meritórna, čo tu prejednávame.

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Ale k tej správe Generálnej prokuratúry...

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ale, samozrejme, je to k správe, neprerušujte ma, prosím vás.

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
To, čo pred chvíľočkou ste hovorili, je na vedenie parlamentu.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
To nie je na vedenie parlamentu, to je systémová vec. Prosím vás, ako môže táto spoločnosť byť zdravá, ako môže táto spoločnosť sa pohnúť dopredu, keď tuná zástupcovia ľudu sú schopní úbohosti typu, že napíše sa do prezenčky, ide domov. Veď koniec koncov to nikto nekontroluje. Však nemusela sa tam napísať. Prečo sa tam napísala. Ja to nechápem. A ja si myslím, že podvod vykazuje znaky toho, že keď je to podvod, tak niekomu vznikla škoda, niekto si priviedol prospech. Ja si myslím, ona si priviedla prospech, niekomu vznikla škoda. Prosím vás, dajte nejaký ja neviem nie judikát, ale nejaké rozhodnutie meritórne v tej veci, tak zrušte všetky všade prezenčky. Načo sú prezenčky, keď takej úbohosti, megaúbohosti sme schopní? Však načo sa tam napísala? Ako môže táto spoločnosť ísť dopredu, keď Svetlana Pavlovičová nemá kúska hanby v sebe, že sa sem napíše, sadne do toho čierneho bavoráka a ide preč. Načo je to dobré? Ja to nechápem. Ja normálne žasnem. V rokovacom poriadku je napísané, je povinný sa zapísať ten, kto sa zúčastňuje rokovania. Ja porušujem pravidlá, priznávam, dajte mi nejakú pokutu, pán Paška nech mi ju dá, lebo ja sa nezapisujem na záchodový papier. Ale podľa mňa ak je povinný sa zapisovať ten, kto sa zúčastňuje rokovania, keď sa ho nezúčastnila, je tam, nebola povinná, ale jednak sa ani nemala zapísať. Podľa mňa to vykazuje znaky podvodu. Prosím vás, žiadam teraz oficiálne, a neviem, ako to bude, urobím v tom, čo budem môcť, aby to bol aj precedens pre ľudí tejto krajiny. Načo je prezenčka, aká prezenčka? Poslanci majú z toho záchodový papier. Nič úbohejšie som nikdy nevidel, fakt, normálne žasnem, bez kúska hanby, bez kúska absolútnej hanby.
Prosím vás, k tej správe. Ona je obšírna. Hovorí o viacerých skutočnostiach. Ja sa budem venovať iba dvom z nich.
Ja som dal ministrovi Kaliňákovi vypracovať správu o tom, my sme to volali mapa zločinu, proste nejako podľa okresov, aká kde a v ktorých častiach je kriminalita. Samozrejme, to by jeden nepovedal, ministrovi Kaliňákovi kriminalita klesá, štatistiky sú úchvatné v tom, ako to všetko funguje. Tak ale potom sa zosynchronizujte, lebo vám stúpa. Možno tam je to opozdene, že vy odsúdite niekoho neskôr, ako sa to stane. Ale už aj v rezoch rokov, to znamená, vy máte porovnanie, v roku 2012 oproti roku 2011 stúpla, aj roku 2013 oproti roku 2012 stúpla majetková trestná činnosť. Čiže vy vykazujete nárast, Kaliňák vykazuje pokles. Tak aj keď zohľadníme, že sú určité opozdenia, ale tam nemôžu byť opozdenia za to, že súdite desať rokov niekoho. Ale tak aspoň v tomto sa zlaďte a to už nehovorím o tom, o tej skutočnosti, ja sa chcem primárne venovať tej štatistike. A to vždycky namotá každý, kto ako chce.
K tej skutočnosti, že vám to faktograficky vykazuje nárast. Ale už podľa mňa sa konfrontujeme veľmi silne s tou skutočnosťou, že je obrovské množstvo tejto kriminality, poväčšine drobnej kriminality, ktorá sa vôbec nezaznamenáva, lebo to nemá absolútne žiadny zmysel. Možno aj svedectvom alebo skutočnosťou potvrdzujúcou to, bude to, že sami to priznávate, to v tej správe je uvedené, že kriminalita, špeciálne v tomto u mladistvých v dvoch krajoch predstavuje, máme osem krajov, vykazuje 50 % celkovej tej kriminality. To znamená, sú to určité ukazovatele, ktoré nás navádzajú, že niekde ten problém je nejakým spôsobom vypuklejší. Už o tom presviedčajú aj čísla. Už to nie je len pocitová záležitosť. Už to hovoria aj čísla. A potvrdzujú to už druhý rok, lebo v minuloročnej správe ste mali 51 % kriminality mladistvých v kraji Prešovskom a Košickom, dneska máte v tejto správe uvedené, že je to 50,6 %, myslím, čiže o 0,5 % pokles. Čiže to sú veci, ktoré nepustia, ktoré už sa nedajú zakryť, nedajú sa schovať, ktorým sa už len treba nejakým spôsobom venovať. Ja nehovorím, že vy sa tomu máte venovať, ale prípadne je to pre tých, ktorí s tým niečo majú, lebo zase minister Kaliňák hovorí, že nič sa nedeje, všetko je v poriadku, kriminalita klesá. My sme konfrontovaní prudko s tou skutočnosťou, že ľudia to nehlásia, lebo to nemá zmysel, nič sa s tým neudeje. Strávite dve hodiny na polícii a aj tak, keď ich chytia, tak sa nič neudeje, nikomu sa nič nestane, lebo nie je prípadne čo zobrať. Potom je tam aj skutočnosť, ktorá hovorí aj o tom, že tu už do veku 14 rokov máte 1 400 prípadov, čiže tam už absolútne neviete nič urobiť, hej, s touto skutočnosťou, len skonštatovať, stalo sa, bol to tento typ kriminality. Mne už nepomôže v tomto ani plakať. Prečo to hovorím? Ja nechcem teda reprodukovať vaše čísla, ja hovorím, že my sme povinní aj niečo priniesť, to znamená, že keď o niečom vieme, nie tváriť sa, pokiaľ sa dá, že sa nič nedeje, hej, prípadne šáliť nejakými štatistikami, ale ponúkať nejaké riešenia, a preto vám to, pán námestník, poviem, lebo aj tuná je teraz na rokovaní tejto schôdze predložené riešenie, prípadne ho posúďte aj vy, ktoré pomôže čiastočne riešiť túto skutočnosť, riešenie, lebo tá bezmocnosť je polície. Ja som bol svedkom nie raz, nie dvakrát bezmocnosti, absolútnej bezmocnosti polície v tom zmysle, že prišli riešiť nejaký priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a tým ľuďom nebolo čo zobrať, vypísali im pokutu, takto ju pred nimi chytili a takto ju hodili do koša. (Ukázanie rukou chytenia a hodenia do koša.) No tak viete, z toho potom pramení aj úcta k polícii, hej, aj rešpekt. To sú veci s tým hlboko spojené. Riešením tejto skutočnosti by mohlo byť to, že novela priestupkového zákona umožní tomu orgánu, ktorý vykonáva šetrenie toho, odobrať prípadné veci v osobnom vlastníctve toho priestupcu.
A teraz chcem uviesť na pravú mieru aj to, čo niekde zaznelo, že ľuďom budú brať rádiá. Prosím vás pekne, skúste rozmýšľať otvorenou hlavou, otvorenou mysľou. Policajt nikomu nezoberie rádio, nikomu nezoberie nič, pokiaľ je to občan, ktorý má občiansky, pokiaľ je to občan, ktorého si nájdu, lebo oni ho si skôr či neskôr nájdu. Buď ten orgán, alebo exekútor si ho skôr či neskôr nájde. Existuje u nás skupina ľudí, ktorých aj keď si niekto nájde, tak stále nič sa nedeje, hej, nie je im čo zobrať, proste neexistuje u nich príjem. A oni o tom vedia, oni s tým kalkulujú. A jedna z tých možností, a to je primárne, je, na to je to cielené, my máme problém na námestiach pomaly všetkých slovenských miest, ktoré sú terorizované. Ľudia sú terorizovaní určitou societou neprispôsobivých občanov, sú terorizovaní na tých námestiach a radšej ich aj často obchádzajú, na lavičky si nesadnú pre istotu, lebo lavičky sú okupované úplne inou a nemáte žiaden nástroj, ako si v tej veci pomôcť. Jeden z tých nástrojov by mohol byť ten, že ten policajný orgán v tom danom prípade by mohol zaistiť veci v osobnom vlastníctve ako zálohu do času, kým, samozrejme, neprídu zaplatiť tú pokutu. Viete, ono by to sa, samozrejme, medzi tými ľuďmi rozšírilo tým potrubným internetom v tom, že nech neprovokujú na tom námestí, pretože im inak policajti môžu zobrať tú fľašku, tie cigarety, nech idú radšej niekde inde. Tento návrh nespasí ani svet, ani krajinu, ním ani svetový mier nenastane, ale pomôže našim ľuďom. Pomôže našim ľuďom v tom pocite bezmocnosti, ktorý tu často je taký, že už sú bezmocní, bezmocní voči tomu, že na niekoho nič nemôžu, voči frustrácii. A v Policajnom zbore sú spojené s tou frustráciou, s tou bezmocnosťou toho, že ten policajt v zásade nič nemôže robiť. Sám som bol svedkom nie raz, nie dvakrát, kde ja som len žasol, čo si ten človek dovolil povedať pred policajtom, respektíve policajtovi. To podľa mňa ak by skúsil v inej krajine urobiť, by to ani nedohovoril. U nás to je tak. Potom to celé takto nejakým spôsobom vyzerá. Čiže to dám do pozornosti, lebo je to fakt, to nie je to, že sa vám to naraz objavilo. Je to vec, ktorá je v tých štatistikách. Pozrite si to, ktorých to zaujíma, ak vás to nezaujíma, je to v pohode, je to jedno, ale proste riešiť to treba.
Druhý okruh, ktorému sa chcem venovať, nebolo to spomenuté v tej prvej správe. Upozorňoval som pána generálneho prokurátora v ten daný moment minulý rok v decembri, že by to tam malo byť spomenuté, tento rok to tam znova nie je spomenuté. Ja neviem, či žijeme v dvoch paralelných svetoch, v jednom svete, kde sú nejaké problémy, a v druhom, kde sú iné problémy, lebo my máme, pán námestník, obrovský problém v tom, že nás už paralyzuje spoločnosť, už aj súdnictvo, už rodiny, státisíce rodín úžernícko-exekútorská klika. My sme našich občanov vydali do pazúrov úžerníkom. U nás sú úžerníci, inde na svete sú úžerníci zakopaní pod zemou ako mafiánske štruktúry. Normálne ich musíte ísť vyhrabať, majú hrubé krky, hrubé reťaze, potetované ramená a u nás sú to ctihodní občania. U nás sú to ctihodní občania a často majú politické krytie, by ste neverili, ako vysoko budeme o tom hovoriť na mimoriadnej schôdzi.
Toto začína byť sociologickým problémom. To už nie je niekde lokálne. Proste to už začína byť na úrovni národného ohrozenia, národnej bezpečnosti, množstvo, rozsah toho, počet tých toxických zmlúv, to, čo s tým to prináša, ako ľudia žijú, ako sú vydaní napospas – nepospas. Nemáte to tu vôbec. Prelúskal som tú správu, nikde ste to nespravili, nikde nikto o tom nezahučal, nikto nikoho ani tu neprešetroval. A už, nedajboh, keby niekoho aj odsúdili za úžeru. Tuná z veľkej slávy SMER ohlasoval protiúžernícky balíček, to bolo tlačoviek, to bolo rečí, to bolo tlieskania, ako to idú zabezpečiť tak, že proste už všetko sa skončí, už dňom prijatia tohto návrhu sa stane táto krajina zasnúbenou. Nič sa nestalo. Minulý týždeň bol živnostník, poviem to aj vám, ja už som aj v tej veci interpeloval, v spoločnosti Pohotovosť, kde pán námestník, povedal, že má problém, lebo mu nezaplatili, že je v zlej situácii, že si potrebuje požičať 1 000 eur. Povedali mu, áno, v poriadku, nech sa páči, požičajú mu 1 000 eur, keď to do dvoch mesiacov vráti, musí im vrátiť 1 300 euro, keď to vráti do roka, musí im vrátiť 1 968 eur. Máme to zaznamenané. Prosím vás, tu za veľkej slávy schvaľovali maximálnu RPMN. Kde máte tú RPMN? Kto tu rešpektuje zákony? Načo robíme zákony? Firma Pohotovosť je Liebling strany SMER. Tomu by ste neverili, to prepojenie sa bez kúska hanby povie človeku, normálne nie v podzemí niekde. Viete nie je to nejaká mafia, ale normálne výklad do ulice, Miletičova (pobočka), pekné vývesné štíty, pani za prepážkou povie, že, áno, požičiate si 1 000 eur, do dvoch mesiacov im vrátite 1 300. To je 15 % nie per annum, to je 15 % za mesiac. To znamená 180 % ročne, per annum. Prosím vás, veď kde sme? A keď sa spýtate, čo by sa stalo, keby ste sa omeškali, tak by vám bolo povedané, to nech vás ani nenapadne. Rozumiete tomu? To máte tie americké filmy také, že tak idete dozadu, do nejakého obchodu, tam nejaký s ruským prízvukom vám požičia nejakých 10 000 eur a už dobre viete, čo sa stane, keď mu ich nevrátite. U nás je takýto človek ctihodný občan a má predajňu s výkladom do ulice. Minulý rok som upozorňoval na to, že to neriešite, tento rok to tam tiež neriešite. Prečo si zakrývame oči pred touto skutočnosťou? Máme už úžeru v trestnoprávnom kódexe dlho, už ju máme dokonca aj v občianskoprávnom kódexe a nepomáha tomu nič. Ja neviem, čo sa má stať na to, aby si niekto všimol, čo tým ľuďom robí. Pán námestník, keď pôjdete odtiaľto, prejdite sa pešo, to máte kúsok odtiaľto a dole v podchode na Hodžovom to uvidíte, sa to volá Finančná pomoc obyvateľstvu. To je firma, ktorá je v Anglicku vyšetrovaná pre laundering, pre pranie peňazí. U nás má predajňu s výkladom do podchodu na Hodžovo a RPMN majú, neviem, či to nie je 59 000 per annum. Pod prezidentským palácom to je. Ja neviem, čo sa má stať v tejto krajine, aby si to niekto všimol. SMER to údajne vyriešil. Ja neviem, čo je rukolapnejším dôkazom, že SMER nevyriešil nič, SMER ani nechcel nič vyriešiť, na čo by on niečo riešil, však to sú ich ľudia, ktorí sedeli tu v parlamente, teraz sedia na ministerstvách. Veď rozum stojí nad týmto všetkým.
Ešte na tú ďalšiu správu tu budem, pán námestník, už neviem, či vy alebo pán generálny, do tretice som zvedavý, či si Generálna prokuratúra všimne, že u nás sa rozmohol jav, ktorý začína paralyzovať našu spoločnosť. Však paralyzuje aj súdy. Hentí sú už tak drzí, tak nenažraní, s prepáčením, že už im sa nedoznávajú ich záväzky, že vám už zablokovali Ústavný súd. Už vám blokujú aj Najvyšší súd, kde ste to vyriešili tým, že už sa tam nedá odvolať. Viete, tak ja nie som právnik. Čiže len tak zľahka o tom rozprávam. Zisťujeme, kto má v tejto krajine moc. A keď sa už niektorí ľudia neštítia zarábať takýmto spôsobom, to je možno v ich nastavení, že sa toho neštítia, to je úplne v poriadku. Ale podľa mňa úlohou, psou povinnosťou politikov aj spoločnosti, aj prokuratúry, aj súdov, aj každého je tomu stavať nejaké hranice a povedať odtiaľ potiaľ. Minister spravodlivosti, keď sme mali mimoriadnu schôdzu o úžere, tak doniesol správu o tom, že, áno, na Slovensku sa niektoré spoločnosti venujú úžerníckym praktikám. A vymenoval štyri také spoločnosti. Rozumiete tomu? To nebol Janko Mrkvička, kto to povedal. To znamená, minister spravodlivosti povedal, že v tejto spoločnosti sa venujú úžerníckym praktikám, čo je trestný čin. A Kaliňák tam nenabehol s čiernymi, tam idú cvičiť neviem koho, nikto neprišiel do nejakej pobočky, nezaistil nikoho, nič. Bol tam niekto od vás? Dali ste tam vy nejaký podnet? Šetril to niekto? Prečo sa tak nestalo? Sú to totiž ctihodní občania, chodia po večierkoch vyobliekaní (biele košieľky), fotia sa z jácht, posielajú to a to táto spoločnosť toleruje? Dokedy to tak bude? Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Hlina, vy ste hovorili o nejakých rozdieloch v štatistikách kriminality ministerstva vnútra či ministra vnútra a Generálnej prokuratúry. Možnože by sa tam dalo nájsť vysvetlenie, či vychádzajú z tých istých čísiel a z tých istých základov. Ale ja len k tomu chcem poznamenať to, že možno tá dobrá či lepšia štatistika pána ministra Kaliňáka vedie k tomu, že podľa jeho odpovede na moju otázku na minulej schôdzi doteraz nerozdelil štátnu dotáciu určenú na projekty prevencie kriminality na rok 2014, je už skoro november, myslím, že ju ani nerozdelí, ak ju rozdelí, tak tým subjektom, ktoré ju žiadajú a naozaj ju vedia zmysluplne použiť, už bude nanič. Ďakujem.

Pani predsedajúca, my sme v piatok, keď sa končil parlamentný deň, teda rozprava, sa dohodli, že o 9.00 hodine budeme pokračovať podľa aj programu pána generálneho prokurátora. Ja si cením, že prišiel pán prvý námestník. A určite to nie je nič osobné, ale nikdy sa v parlamente nestalo a podľa mňa to je v rozpore s rokovacím poriadkom, aby správu Generálnej prokuratúry predkladal nie generálny prokurátor, ale jeho prvý námestník. A, ešte raz, ja som rád, že tu pán prvý námestník je, to nie je absolútne jeho vina, práve naopak. Ale keby ste nás mohli upozorniť na ustanovenia rokovacieho poriadku, ktoré to umožňujú. Takisto ako štátny tajomník nemôže v pléne predložiť návrh zákona, nikdy, aj keď zo zákona vykonáva všetky zákonné kompetencie ministra, tak podľa mojej mienky tento postup, ktorý ste zvolili, nepochopiteľný kvôli piatkovej dohode, je aj v rozpore s rokovacím poriadkom.

Pani predsedajúca, keď prvý námestník vykonával funkciu generálneho prokurátora v čase, keď nebol zvolený generálny prokurátor, to je úplne iná právna situácia, teda aj ústavná situácia. Čiže keby ste nás možnože mohli upozorniť na to ustanovenie rokovacieho poriadku, ktoré túto situáciu umožňuje a ktoré je iné ako ustanovenie rokovacieho poriadku, ktoré neumožňuje napríklad štátnym tajomníkom predložiť v pléne teda čokoľvek, nielen návrh zákona, ale ani správu, ktorú minister predkladá, že v čom vy vidíte rozdiel medzi týmito dvomi situáciami právnymi, lebo ten rozdiel podľa mojej mienky tam žiaden nie je. A to už, ešte raz, nehovorím o tom, že pokiaľ by pán generálny prokurátor v piatok avizoval, že v pondelok ráno nemôže prísť, ale on tu sedel a povedal, že môže prísť v pondelok ráno o deviatej, tak sa mi zdá, že je to veľmi zvláštna situácia, lebo ak vnímame Generálnu prokuratúru ako inštitúciu, ktorá zodpovedá za svoju činnosť len Národnej rade, tak sa mi to zdá byť absolútne neprijateľné, aby sme takto postupovali.