39. schôdza

Ďakujem pekne.
Mám iba dve minúty, takže sa obmedzím na reakciu predovšetkým pani poslankyne Horváthovej, prečo by sa malo hlasovať spolu o tých všetkých bodoch. No je to preto, lebo keby nebolo o tom politické hlasovanie na výbore, kde s mnohými časťami pozmeňujúceho návrhu mnohí súhlasili a bolo by prešlo záverečné ustanovenie, tak to mohlo byť v spoločnej správe. Analogicky, to chcem povedať, predpokladám podľa správania sa mojich kolegov na výbore, že aj v pléne bude politické hlasovanie, to znamená, záverečné hlasovanie o návrhu zákona, nech akékoľvek znenie bude mať, bude politické, to znamená, bude hlasovanie proti návrhu, a preto nevidím žiaden dôvod, aby sa rozdeľovalo hlasovanie.
K pánovi poslancovi Lipšicovi. Tento návrh nie je nepriamou novelou, je normálnou súčasťou legislatívneho procesu, ja som upozornil, že je nad rámec zákona a žiadam o vyjadrenie predkladateľky. A chcem povedať, že nejde o obídenie medzirezortného pripomienkového konania preto, aby sa verejnosť k tomu nemohla vyjadriť, lebo myslím si, že ide o veci, ktoré nie sú sporné. Ale ide o úsporu času predovšetkým tak, že sa navrhuje účinnosť tohto zákona dňom vyhlásenia, aby nedostatkové učebnice, aj vzhľadom na to, že ministerstvo školstva urobilo úpravy organizačné v rámci svojho rezortu, má nejaké voľné finančné prostriedky, chýbajúce učebnice mohli byť zakúpené ešte v priebehu tohto školského roku čo najskôr, aby deti dostali tieto učebnice, konečne sa mali z čoho učiť.
A pokiaľ ide o pána poslanca Érseka, ide o spoluúčasť tých, ktorí sa podieľajú na týchto investíciách, musia byť vykonané projektové práce, ktoré v takomto prípade by nemohli byť uhradené, sú prípravné práce, pričom všetci hovoríme o tom, ako sa hanbíme za naše štadióny, ale nechceme pre ne nič urobiť.

Ďalej do rozpravy je prihlásený pán poslanec Fronc, ktorého tu nevidím.
Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka pani podpredsedníčka, chcete k rozprave zaujať stanovisko? (Reakcia navrhovateľky.) Áno. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, kým sa vyjadrím k rozprave, dovoľte, aby som najprv citovala z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 504 z roku 2014 k Analýze dopadov sankcií Ruskej federácie na Slovenskú republiku, na poľnohospodársky a potravinársky sektor a návrhu opatrení na ich zmiernenie. Budem citovať a vyberiem z toho uznesenia.
Rokovania s obchodnými reťazcami o uprednostňovaní slovenských dodávateľov a zachovaní férových politík. Napriek pozitívnym deklaráciám obchodných reťazcov navrhujeme pre sektor ovocia a zeleniny prijať následné opatrenia a požiadavky na obchodné reťazce, týždenné zverejňovanie percentuálneho podielu predaja jabĺk slovenského pôvodu, nepožadovanie žiadnych iných platieb, napríklad za letáky a podobne, od producentov ovocia a zeleniny minimálne do konca roku 2014, opatrenia na zvýšenie domácej spotreby, zabezpečenie odbytov v rámci domácich odbytových ciest, predovšetkým tam, kde má regulačný, resp. legislatívny dosah, teda väčšinou sa jedná o školské a sociálne programy, tieto cesty je nevyhnutne akcelerovať aj na Slovensku, opakujem, kde má regulačný, resp. legislatívny dosah, teda väčšinou sa jedná o školské a sociálne programy (Predložený návrh zákona, ktorý je dnes v druhom čítaní, je v súlade s týmto uznesením vlády.), a budem čítať ešte stále z toho istého ustanovenia, využiť ustanovenia zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v platnom znení, konkrétne § 4 ods. 3 písm. c), ktorý umožňuje zabezpečiť nákup potravín zjednodušenou formou v procese verejného obstarávania v prípade ich nákupu v hodnote do 40 000 eur, pričom v postupoch je formou procesov verejného obstarávania v prípade ich nákupu v hodnote do 40 000 eur možné vziať do úvahy znenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. 2. 2014 o verejnom obstarávaní, ktorej okrem iného zmyslom je vytvorenie väčšieho priestoru pre podporu malého a stredného podnikania, opakujem, pre podporu malého a stredného podnikania, opatrenie Akcelerácia školských podporných programov pre ovocie a zeleninu a mlieko, Školské ovocie, kde cieľom programu Školské ovocie je podporiť konzumáciu ovocia a zeleniny, vplývať na zmenu stravovacích zvyklostí u detí v rannom školskom veku, opakujem, podporovať a vplývať na zmenu stravovacích zvyklostí u detí v rannom školskom veku, opatrenie 4. 2. 2., kde zároveň sa prostredníctvom programu podporuje boj proti obezite s cieľom poskytovať deťom zdravé mliečne výrobky pre zlepšenie stravovacích návykov, takže znovu opakujem, že predložený návrh zákona je v súlade s uznesením vlády, ktorý prijala pred dvomi týždňami.
Prečítam niečo zo stravovacej a výživovej politiky pre školy (Program pre výživu a potravinovú bezpečnosť) zo Svetovej zdravotníckej organizácie: „Zdravá strava a výživa by mala byť prioritou pre školský systém, pretože má pozitívny vplyv na deti. Zdravé školské prostredie sa zlepší zavedením zdravých jedál, ovocia a zeleniny, mliečnych výrobkov do stravovania a tiež predajnými automatmi na zdravú výživu a vodu,“ znovu opakujem, „tiež predajnými automatmi na zdravú výživu a vodu. Zriadenie zdravého životného štýlu v školskom prostredí prispeje k zdravému životnému prostrediu. Do podpory zdravej výživy na školách musí byť zapojená aj spolupráca s rôznymi sektormi a zainteresovanými stranami. Ostatnými dôležitými verejnými subjektmi sú miestni poľnohospodári, maloobchodníci a médiá,“ ja znovu opakujem, „poľnohospodári, maloobchodníci a médiá,“ všetci si pamätáme tú hystériu, ktorú vytvorili médiá. „Zlepšovanie životného štýlu detí a mládeže závisí od činnosti vyvolaných a vykonávaných v rámci školského prostredia. Je však nutné, aby aj vládni predstavitelia zabezpečili adekvátne školské prostredie pre všetky deti v európskom regióne.“ Takže ja som citovala teraz zo správy Svetovej zdravotníckej organizácie.
A takisto by som chcela upozorniť na štúdiu Európskej komisie, kde prvýkrát táto štúdia mapuje stravovaciu politiku v školách v Európskej únii. A komisár pre zdravie Tonio Borg uviedol: „Takmer jedno z každých troch detí v Európe trpí nadváhou alebo obezitou. A takémuto dieťaťu preto hrozí riziko mnohých chorôb, ktorým sa dá predísť. Školy sú dôležitým partnerom v rámci našich snáh viesť deti k tomu, aby si vypestovali zdravé stravovacie návyky, aby vďaka tomu mohli vyrastať v dobrom zdraví, mať dobré výsledky v škole a využiť svoj plný potenciál. Prvé hodnotenie stravovacích politík v školách je preto dôležitým príspevkom nášho boja proti obezite.“
A v správe potom hovorí sa o všetkých tých opatreniach, ktoré štáty Európskej únie majú pri stravovacích návykoch, hlavne v školách a hovorí sa o úplných zákazoch automatov a bufetov. Ja skutočne podčiarkujem automaty, my sme pri tej rozprave zabudli na automaty. A, samozrejme, tam sa hovorí aj o regulácii potravín.
Vážené kolegyne, kolegovia nebudem citovať tých ďalších, ale vrátim sa k tej rozprave.
Rozprava mala spoločného menovateľa, všetci kolegovia, ktorí vystúpili v rozprave, povedali, aká je dobrá tá myšlienka, aká je dobrá tá idea, ale ako sa to nedá urobiť, ako nám stačí presne hovoriť o tom, že treba zaviesť zdravý životný štýl, hovoriť o zdravých stravovacích návykoch. Ale zároveň hovoríme o tom, že netreba nič regulovať. Ak dnes na Slovensku sa dosiahol taký stav, že dnes automaty a bufety ponúkajú deťom nevhodné potraviny, tak preto musí prísť zákonodarca s reguláciou. Tá je veľmi dôležitá.
Pri tej hystérii, ktorá bola aj tu v parlamente a, samozrejme, aj ktorú som pociťovala aj z médií, tak ja som si dávala otázku, či tá hystéria je vyvolaná preto, že ten návrh zákona hovorí o obmedzovaní nevhodných potravín pre deti a mládež na celom Slovensku v obchodných reťazcoch, v obchodných sieťach. Ja znovu upozorňujem na to, je to v školských bufetoch a automatoch, tam, kde ten doplnkový predaj alebo tá desiata má tvoriť iba 5 % vlastne stravy toho dieťaťa počas celého dňa.
A, samozrejme, prečítala som si aj stanovisko úseku legislatívy, ktoré mi odporúčalo a venovalo sa aj tomu, čo nie je možné predávať v bufetoch a hovorí sa v ňom o nejakých zelených šalátoch a ja som ostala prekvapená, že toto stanovisko je prebraté zo stanoviska tej komory. A to je presne tá odpoveď pre mojich kolegov, ktorí tu z opozície hovorili, že návrh zákona má predkladať ministerstvo. To znamená, že všetci kolegovia dnes z opozície, ktorí budú predkladať zákony, už nepredložia do konca volebného obdobia žiadny zákon, pretože zákony majú predložiť ministerstvá. Takže takto som pochopila kolegov, takže dnes nebudeme mať po tejto schôdzi žiadny opozičný návrh zákona. A ja vám poviem, prečo to nebolo ministerstvo, a dobre, že nepredložilo tento návrh zákona ministerstvo, lebo z tej rétoriky, ktorú mnohí ste rozprávali, tak si poviem iba jediné, že Dávid sa tu stretol s Goliášom. Všetky tie mnohé veci som čítala.
Viete, pán poslanec Galko povedal, že SMER má na svojej strane médiá. No tak ja som to zažila, že to tak nie je, pretože k tomuto zákonu sa vyjadrovali všetci ostatní, pričom ja som sa skutočne veľmi málo dostala do priestoru. Ale keď sa vyjadroval niekto k tomuto zákonu, aký je zlý a ako je nepotrebné to regulovať, tak išla reklama, a to predtým aj potom na nemenované výrobky. Takisto ak bola objednaná nejaká objednávka v médiách tlačových, tak potom tam boli dve A4 reklamy.
A ja som si nemyslela, že ten zákon vyvolá takú hystériu. Ale hlavne ten psychický tlak som ja musela prežiť, nie od mojich kolegov z parlamentu, z poslaneckého klubu, tí na mňa žiadny tlak nevytvárali, ani ministerstvo nevytváralo na mňa tlak. Ale po tých odkazoch, ktoré som si ja vypočula, tých vyhrážkach, ktoré som si ja vypočula, poodkazovaných, tak som zrazu zostala, aká hystéria je. A som si povedala, že som tak urobila dobre.
Viete, o čom to je? To nie je o tých automatoch, o tých niekoľkých tyčinkách a o tých niektorých slaných jedlách, alebo mastných, to je o tých návykoch, o tých stravovacích návykoch, aby naše deti nemali tie dobré návyky, aby nerozmýšľali. A medzi štyrmi očami mi tu v parlamente povedala predstaviteľka tej komory: „Ale my sa bojíme, že ukážete prstom na vhodné a nevhodné potraviny.“ Ale veď to je presne cieľom zákona, aby začali deti aj rodičia uvažovať tak, aby to deťom nekupovali. Ja im to nezakazujem na celom Slovensku, ale nemá to čo robiť v školskom prostredí, v školskom prostredí, tam, kde má prostredie vychovávať a vzdelávať. A preto som rada, že to nepredkladalo ministerstvo, pretože pánu ministrovi ak by prišla tá podoba zákona, tak veľakrát by nevedel, čo všetko tam je vsunuté, pretože ja presne viem, kto všetko chodil tam po chodbách aj po chodbách tohto parlamentu. Predsa si nemôže úsek legislatívy osvojiť stanovisko v niektorých bodoch tej komory a keď mi to povie v pléne dvakrát poslankyňa z opozície, že so stanoviskom tej komory sa stotožnila aj legislatíva, tak to je trošku problém, keď všetky pripomienky tej komory boli zásadné. A ja tu mám stanovisko aj k úseku legislatívy nestranné.
Takže kolegyne, kolegovia, návrh zákona nie je politický. Tu v zákone, ak bude schválený, víťazom nie je politická strana SMER, víťazom nie je Renáta Zmajkovičová, víťazom je zdravie dieťaťa, víťazom je ochrana zdravia dieťaťa. Čiže preto tento zákon je nad rámec všetkých politík. My všetci hovoríme čo treba robiť, vieme, ako to robiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pani podpredsedníčka, už je po 19.00 hodine, je súhlas, aby sme dokončili celý tento bod. (Súhlasná reakcia pléna.) Áno. Nech sa páči.

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Ja len minútku budem ešte hovoriť. Všetci vieme, čo je zlé. A keď to máme urobiť, tak všetci povieme, ako sa to nedá. A to je vlastne veľakrát ten problém u nás na Slovensku. A ja verím, kolegyne, kolegovia, že ochrana zdravia našich detí a mládeže je pre nás dôležitá. Ja som presvedčená, že tento návrh zákona dostane podporu napriek tlaku všetkých tých, ktorí vám hovoria, ako to nie je dobré. Ale nedovoľme si zničiť zdravie našich detí, ale hlavne nedovoľme v školskom prostredí, aby naše deti mali zlé stravovacie návyky. Ďakujem vám veľmi pekne.

Pani spravodajkyňa chcete zaujať stanovisko? Vzhľadom na pokročilý čas ani vám to neodporúčam, takže prajem vám... (Reakcie z pléna.), aby sme to trošku odľahčili, dobre (Smiech v sále).
Takže prajem vám všetkým pekný večer, dobrú noc, uvidíme sa zajtra, budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (tlač 1123), budú vystupovať poslanci, ktorí sú písomne prihlásení do rozpravy. Takže ešte raz dobrú noc vám prajem.

(Prerušenie rokovania o 19.06 hodine.)

Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci (ruch v sále), poprosím vás o pokoj. Otváram desiaty rokovací deň 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Oto Brixi, Juraj Miškov, Ján Podmanický, Richard Raši, Peter Šuca a Marián Záhumenský.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (tlač 1123). Vzhľadom na to, že minister financií je na zahraničnej pracovnej ceste, prosím podpredsedu vlády Ľubomíra Vážneho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Ladislava Kamenického, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Ďalším písomne prihláseným rečníkom do rozpravy je poslanec Ľudovít Kaník, ktorému teraz odovzdávam slovo, a pripraví sa poslanec Róbert Madej.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1123.)

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážení kolegovia, vážená snemovňa, vážený pán zástupca predkladateľa, musím úprimne povedať, že minister financií mi bude chýbať, no ale čo sa dá robiť (povedané so smiechom), niežeby sme znevážili vašu účasť, ale asi by tá diskusia potom bola ešte ostrejšia.
Takže znova tu máme návrh zákona, ktorý predovšetkým okrem množstva detailov, ktoré by sme mohli rozoberať, sa vyznačuje jedným zásadným, zhorší podnikateľské prostredie. To je ten najdôležitejší odkaz, ktorý táto zmena zákona alebo táto novela zákona o dani z príjmu prináša. Podnikateľské prostredie, podnikatelia, živnostníci, ľudia, ktorí zamestnávajú ľudí, ktorí tvoria pracovné miesta, dostávajú ďalšiu negatívnu správu, ďalšiu ranu istoty, ktorou ich počastoval SMER počas svojho vládnutia veľmi často, a je to ďalšie zhoršenie podnikateľského prostredia. Toto zhoršenie sa dá veľmi presne vyčísliť a je zaznamenané vo vládnych oficiálnych materiáloch, vytiahne tento zákon od ľudí, od živnostníkov, od zamestnávateľov, od podnikateľov 265 mil. eur naviac. Tieto peniaze mohli byť použité na rozvoj firiem, mohli byť použité na tvorbu pracovných miest, mohli byť použité na udržanie firiem pri živote, pretože mnohé zápasia práve s tým, budú vytiahnuté do štátnej kasy a budú použité na iné záležitosti.
A môžme si hneď aj povedať, že či ten trend je dobrý, alebo nie. Ja tu mám taký jeden graf, ktorý vám takto hneď ukážem (prezentácia grafu), a tento graf zobrazuje vývoj verejných výdavkov, to sú tie modré stĺpčeky v porovnaní s vývojom verejných výdavkov krajín OECD. Je úplne jasné a zjavne viditeľné, že Slovensko napriek tomu, že nezamestnanosť je vysoká, ľudia pociťujú veľmi negatívne svoju, vývoj svojej životnej úrovne, dvíha a veľmi dynamicky tlačí nahor výdavky verejnej správy, oproti iným krajinám podstatne dynamickejšie a rýchlejšie. Čo to znamená? Znamená to, že vláda nešetrí, že vláda konsolidáciu, to, čo, čím sa minister financií rád chváli - a nielen on, ale celá vláda -, ako stláčajú deficit, tak stláčajú deficit tak, že viac žmýkajú ľudí. Viac zdierajú ľudí a viac ich oberajú o peniaze, ktoré vytvorili. Nie tým, že by sa vláda uskromnila, že by odstránila neproduktívne výdavky, že by omnoho intenzívnejšie nasadila tempo racionalizácie výdavkov, tu vidíme opačný trend, vláda zvyšuje svoje výdavky a zvyšuje aj tlak na ľudí a zvyšuje tlak na výber daní.
Že to, keď hovorím o tom, že sa zhoršuje podnikateľské prostredie a zhoršuje sa trvalo, o tom svedčí celý rad faktov. Ten najznámejší je neustále porovnávanie pozície jednotlivých krajín v konkurencieschopnosti a tu sa Slovensko prepadá systematicky od nástupu už prvej Ficovej vlády a pokračuje to aj počas funkčného obdobia tejto druhej vlády na chvost všetkých porovnávaných krajín a predovšetkým krajín Európskej únie. Pri nástupe Fica k moci, Roberta Fica, sme boli na 34. mieste, ak sa dobre pamätám, dnes sme na 76., za nami sú už len tri krajiny v rámci Európskej únie alebo dve krajiny, sme tretí od konca, takže dve krajiny sú už len za nami, Bulharsko a Grécko. Už toto samotné hovorí o tom, že sme na tom katastrofálne zle. A to sa, to nie je len nejaký abstraktný ukazovateľ, to sa prejavuje v reálnom živote ľudí.
Prejavuje sa to tak, že odchádzajú firmy zo Slovenska, že ľudia strácajú prácu, že živnostníci ledva prežívajú. Dnes na Slovensku už podniká len ten, ktorý už je tak zabehnutý a zvyknutý na to, že si ani nevie predstaviť niečo iné, tak bojuje o prežitie zo dňa na deň, alebo ten, ktorý už nemá žiadnu inú možnosť. To nie je podnikanie mnohokrát preto, aby sa rozvíjala firma, ale je to holý boj o prežitie a zhoršovanie podnikateľského prostredia je vecou, ktorá tento boj o prežitie sťažuje viac a viac. Veď jedným z takých viditeľných výsledkov, samozrejme, že to veľmi neradi počúvajú vládni predstavitelia a predstavitelia strany SMER, sú aj Krompachy, je zatvorenie prevádzky Panasonicu, kde 650 ľudí, 650 rodín prišlo o príjem a o prácu. Tie výhovorky o tom, že skončil výrobný program, a preto tá firma odchádza, sú neúprimné a nepravdivé. Pretože keď svetová firma, kolos, ktorý má v rámci svojho výrobného programu tisíce, možno desaťtisíce produktov, má na Slovensku zavedenú prevádzku dlhé roky, viac než desať rokov, keď by, keď skončí atraktivita jedného produktu, ktorý vyrába, pokiaľ by boli na Slovensku dobré podmienky pre podnikanie, dobré podmienky pre rozvíjanie výroby, tak jednoducho vymení technológiu a začne vyrábať niečo iné v rámci svojho širokého produktového sortimentu. To sa ale nestalo, pretože tu dochádza systematicky k rastu nákladov a komplikácií, s ktorými sa firmy musia vysporiadať, a tak jedna po druhej začínajú baliť svoje prevádzky a prenášať ich do iných lokalít, kde sa podniká lepšie. A tým nemyslím to, že by na Slovensku mala byť v prvom rade lacná pracovná sila, že to by mala byť naša konkurenčná výhoda. Ale Slovensko, keď chce mať dobre platené pracovné pozície, čo chceme, dúfam, všetci, ja to chcem určite aj SDKÚ - DS má na tom eminentný záujem, si musíme byť vedomí, že musíme, keď chceme, aby rástli náklady na prácu, znižovať iné náklady, s ktorými sa firmy boria. Znižovať dane, znižovať odvody, odstraňovať zbytočné poplatky, odstraňovať bariéry, administratívne bariéry, ktoré sa neodstraňujú, ale, naopak, pribúdajú.
Ja poviem pár zákonov, ktoré prešli počas tohto vládneho obdobia týmto parlamentom a ktorý každý jeden výrazne zhoršil podnikateľské prostredie. Začneme tam, kde aj o čom sa aj dnes bavíme. Bolo to zvýšenie daní a zrušenie rovnej dane, zvýšenie odvodov, predovšetkým pre živnostníkov, zvýšenie, zaťaženie odvodmi práce na dohodu, zmena Zákonníka práce, ktorá zhoršila podnikateľské prostredie, zavedenie násilného rozširovania kolektívnych dohôd aj na nezúčastnené strany, čo je zjavne protiústavné, zvýšenie poplatkov za rôzne situácie, v ktorých sa zamestnávatelia nachádzajú - od registračnej dane na autá, poplatky pri stavebnom konaní a ďalšie a ďalšie skrytejšie alebo otvorenejšie poplatky, ďalej nárast byrokracie a prírastok nových povinností pre podnikateľské subjekty. Len tak námatkovo vymenujem:
Energetické audity, ktoré vždy zaťažujú a kladú nové povinnosti na podnikateľské subjekty, vyhlášky o všetkom možnom, na čo si len spomeniete, zaplavujeme nimi podnikateľské prostredie a každá vyhláška prináša nové a nové povinnosti, ktoré predtým neboli a napriek tomu veci fungovali dobre. Sú to prehnané hygienické požiadavky na prevádzky, normy. Nedávno som sa stretol s jedným zamestnávateľom, ktorý podniká v stolárskej oblasti. Skrz prehnané hygienické požiadavky na zabezpečenie výroby museli najprv prepustiť a dneska zvažujú absolútne zrušenie tejto firmy. Pôvodne táto firma zamestnávala niekoľko desiatok ľudí. Dnes už má len dvanásť a stojí na hrane, hrane úplného zrušenia. A táto firma sa nachádza v martinskom okrese, pán poslanec Blanár, župan.
Toto dopadá na firmy, ktoré sú po celom Slovensku, ale pre úplne hlúpe, nezmyselné požiadavky, kde chceme, kde naši úradníci chcú byť pápežskejší od pápeža a tlačia firmy do napĺňania takých podmienok, ako keby sme žili v Kuvajte alebo sedeli na nejakom, obrovskej nádrži ropy a z neho čerpali milióny, ktoré tečú sami od seba, likvidujú nenápadne a systematicky bez ohľadu na skutočné potreby trhu práce jednotlivé firmy. Napr. aj jeden z posledných zákonov, o ktorom sme sa nedávno tu bavili, ktorý je určite potrebný ako taký, a to je ochrana oznamovateľov korupcie, priniesol úplne zbytočné zaťaženie firemného sektora zbytočnými povinnosťami, ktoré budú musieť firmy vykonávať, ktoré ich budú zaťažovať, ktoré budú viazať na seba prostriedky, peniaze, čas a energiu. Ochrana osobných údajov takisto skvele vyznievajúca myšlienka, úplne zbytočne priniesla do podnikateľského sektora, do podnikateľského priestoru úplne zbytočné povinnosti, ktorými sa firmy zaťažujú a ktorými sa komplikuje im život.
Všetky tieto určite pozitívne zámery sa dajú dosahovať aj bez toho, aby sme prenášali na firmy nové a nové povinnosti. Len to jednotliví ministri by si to museli ustrážiť a musela tu platiť zásada, že sa nesmú v takomto ťažkom prostredí, v ktorom sa nachádzame, zamestnávatelia zaťažovať novými a novými povinnosťami. Obchodný zákonník sme nedávno preberali a takisto priniesol úplne zbytočné a ďalšie bariéry pre zakladanie firiem. Zaviedli sme alebo zaviedli ste, páni poslanci zo SMER-u, daňové licencie, daň zo strany. Množstvo, množstvo vecí. Skôr by som povedal, že asi sa nedá označiť ani jeden zákon, ani jeden vládny návrh zákona, ktorý prešiel cez túto snemovňu, ktorý by sme mohli o ňom povedať, že zlepšil podnikateľské prostredie. Až taký nejaký je, budem veľmi rád, keď ho označíte. Aj vás vyzývam, že povedzte, ktorý zákon zlepšil podnikateľské prostredie na Slovensku, ktorý zákon zlepšil podmienky pre zamestnávanie a tvorbu nových pracovných miest. Budem veľmi zvedavý.
Prejavuje sa to všetko to, čo som spomínal aj vo veľmi dramatickom a veľmi dynamickom poklese investícií, ktoré prichádzajú na Slovensko. Za minulý rok tento pokles je zhruba 2 % HDP. To sú obrovské čísla, o ktoré poklesli investície, ktoré prichádzajú na Slovensko, prichádzali a ktoré, samozrejme, sa prejavujú v tvorbe pracovných miest, v zamestnávaní našich občanov a k tomu, že prispievajú k tvorbe hodnôt a rastu životnej úrovne našich ľudí. Takže summa summarum tento zákon je opäť veľmi zlý.
Dotknem sa ešte predsa len jednej veci, ktorá bola aj zo strany opozície dokonca ocenená viacerými, viacerými poslancami ako zaujímavý prvok v tomto návrhu zákona. A to je výdavky na výskum a vývoj, ktoré je možné podľa tejto novely zahŕňať, a to ešte zvýšeným koeficientom do nákladov, ktoré majú motivovať firmy, aby investovali do výskumu a vývoja. Viacerí poslanci to veľmi pozitívne privítali. Ja som skeptik. Určite dôjde k tomu, že narastú výdavky. Ale som veľký skeptik v tom, či to prinesie aj reálne výsledky, pretože to sú opäť len zadné vrátka, ktoré sa pootvorili nato, aby nové daňové povinnosti, ktorými zaťažila táto vláda firmy, mohli byť eliminované cez rast výdavkov, ktoré sa budú zrazu, ktoré sa zrazu objavia. A tu si naozaj, keďže nie sú žiadne kritériá na to, čo má byť tým výskumom, čo má byť tým vývojom, podľa môjho názoru tam budeme svedkami takej obrovskej tvorivosti jednotlivých ľudí od malých cez veľké a hlavne veľkí zamestnávatelia to budú využívať na maximum, že zrazu sa tu bude skúmať všetko možné. Nechcem ísť do nejakých detailov, ale vedel by som si predstaviť naozaj na tie najnezmyselnejšie výskumné práce, ktoré sa objavia vo výdavkoch na výskum a vývoj. Preto je veľmi pozitívne a veľmi podporujem pozmeňovací návrh, ktorý podáva pán Jurzyca s pánom Beblavým, ktorý aspoň bude eliminovať tento negatívny dopad tým, až bude prijatý, že tieto výdavky alebo tieto projekty výskumné a vývojové budú musieť byť zverejnené, aby sme všetci videli, čo sa vlastne robilo za tie peniaze, ktorými si firmy budú znižovať de facto zisk, pretože ich budú vykazovať v nákladoch. Bude to ale len taká ex post obrana, a ktorá nám akurát skôr odkryje to, že ani tento pozitívne vyzerajúci nápad, ktorý opäť možno len dláždi cestu do pekla, neprináša žiadne pozitívne zlepšenia, pretože uvidíme, že čo všetko sa tam bude skúmať, možno aj vplyv banánovej šupky na klzné plochy rotorov leteckých motorov. Uvidíme. Ale to sa všetko dozvieme až následne a tie výdavky už budú zahrnuté a nespochybniteľne zahrnuté, pretože zákon tu umožní, do výdavkov v daňových priznaniach, ale privedie to možno rýchlejšie k vytriezveniu z takéhoto snaženia.
Takže určite tento zákon, táto novela nie je dobrá. Určite ju klub SDKÚ - DS nepodporí a bol by som veľmi rád, keby sa už skončilo toto ničenie a zhoršovanie podnikateľského prostredia, pretože to veľmi, veľmi poškodzuje Slovensko, a mali by sme konečne nastúpiť iným trendom a iným spôsobom.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou, pán poslanec Daniel Duchoň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Duchoň.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Kaník, je neuveriteľné, akým spôsobom dokážete skrútiť objektívnu skutočnosť. Čo sa týka spoločnosti Panasonic vy už sa stávate aj odborníkom na ich výrobný program. Tam je, tam nastala také vec, že spoločnosť Panasonic, ich nosný program bola výroba DVD a Blu-ray prehrávačov. A pokiaľ neviete, tak za posledných päť rokov nastal pokles predaja v tomto segmente o 50 %, to znamená zásadná zmena. Ak vnímate, ako sa menia technológie, iste registrujete, že iste vôbec posun v tomto smere sa takisto presúva do virtuálneho priestoru, kde cez internet sa proste pozerajú filmy, sťahuje hudba atď. atď., čo malo fatálne dôsledky práve na túto spoločnosť. Takže preto tam nastal zrušenie tejto výroby alebo tohto výrobného programu, čo, bohužiaľ, samozrejme, nesie so sebou aj prepúšťanie, čo isteže nie je dobrý jav. Takže nie podnikateľské prostredie, ale jednoducho absolútne meniaci sa segment ich výroby.
Potom by som rád teda počul ďalšie spoločnosti, lebo ste povedal vetu, že jedna po druhej tu začínajú baliť. Tak mi povedzte, kto tu začína baliť, lebo ja, naopak, vnímam v poslednom období v médiách zachycujem správy o tom, že tu prichádzajú investície, napr. naposledy americká farmaceutická spoločnosť ConvaTec, ktorá mieri do východného Slovenska s niekoľkomiliónovou investíciou, čo zase prinesie nábor nových pracovných miest. A mohol by som menovať ďalšie spoločnosti. Minule som vám ich tu už spomenul, čo ste vy okomentoval dehonestujúco, že si nejakým spôsobom kupujeme tieto investície, čo vôbec nie je pravda. Takže nehovorme stále o zhoršujúcom sa podnikateľskom prostredí.
Naopak, mnohí podnikatelia hodnotia podnikateľské prostredie ako stabilné a vyhovujúce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou pán poslanec Kaník. Nech sa páči.

Ďakujem. Pán poslanec Duchoň, veľmi dobre ste si osvojili výhovorku pána premiéra Fica, ale je to len výhovorka. Ja som to povedal vo svojom vystúpení. Myslíte si, že Panasonic vyrába len Blu-ray nosiče? Že to je ich jediný výrobný program? Panasonic je kolos, ktorý vyrába tisíce výrobkov. Keby tu bolo dobré podnikateľské prostredie, tak firma, ktorá tu má zavedenú výrobu mnoho rokov, jednoducho zmení výrobný program, keď jeden segment sa prežil a jednoducho odchádza z trhu, a dali by sem iný výrobný program, pretože by sa im to oplatilo. Ale keďže sa im to neoplatí, tak jednoducho sa zbalili a odišli.
To je ten problém z hľadiska príchodu investícií. Myslím, že som hovoril úplne jasne, že o 2 % HDP poklesol príliv investícií. To je ukazovateľ, ktorý je vidno. Problém je, že mnohé firmy, ktoré uvažujú o Slovensku a o tom bolo, nedávno to prešlo cez médiá, keď si pozrú, aké sú tu podmienky včítane ceny energií napríklad, o tom som tiež chcel hovoriť, ale mi to vypadlo, tak jednoducho si to rozmyslia a idú inde. To je tiež vaša zodpovednosť, že ceny energií sú tu tak extrémne vysoké, pretože to nie je nákladmi na výrobu, ale poplatkami, ktoré sa s tým spájajú a ktoré sú nezmyselné a na ktoré upozorňujeme už veľmi dávno. Sľuby o príchodoch nových investícií sú len sľubmi. Väčšinou sa v realizácii z toho nič nenaplní. Hovoríte o tom všeobecne. Povedzte konkrétne tie firmy. Kľudne. Budem ich veľmi rád počuť a potom budeme sledovať, že či tie investície naozaj aj doputujú a či by prišli aj bez úplatkov, ktoré dostávajú vo forme veľmi výrazných stimulov, za ktorých si ich kupujete. Je to proste tak.