39. schôdza

Ďakujem za slovo. Aj mne dovoľte citovať jednu novinárku: „Právnu neistotu a chaos v zákonoch spôsobujú poslanci parlamentu, keď sa snažia dosiahnuť zmenu niektorých právnych noriem tým, že ich novelizujú cez nesúvisiace zákony."
Dovoľte mi niečo povedať práve k tomu štvrtému bodu toho článku, že čo týmto sledujete. Novelou sa má zabezpečiť podľa vyjadrenia autora tohto návrhu plynulá realizácia financovania strategických a dlhodobých projektov v oblasti športovej infraštruktúry tak, aby sa umožnilo v rámci poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu na výstavbu športovej infraštruktúry osobitného významu preplatenie aj tých výdavkov, ktoré už boli uhradené v minulých rokoch, ešte pred podpisom zmluvy poskytnutej dotácie. Vážený pán predkladateľ, čo týmto sledujete? Čo to má byť? Má to byť antidatovanie faktúr? Alebo ako vysvetlíte potom retroaktivitu? Budeme stavať tieto štadióny, asi tento zákon je na to šitý, že za štátne peniaze postavia súkromníci štadión a ešte im to štát dodatočne spätne bude môcť preplácať. Nesúvisí to práve s týmito výstavbami?
Vy ste hovorili, že osobitný význam je to, keď niekde hocijakému malému mestečku prepadne nejaká telocvičňa. Výstavbou osobitného významu sú práve tie futbalové štadióny, ktoré sa idú stavať teraz, alebo hokejové štadióny, na ktoré snáď bude treba neskôr preplácať určité faktúry. Nehovorte mi o veľkej vode alebo záplavách. O čom tu rozprávate, pán predkladateľ? To s tým absolútne nemá nijaký súvis, lebo nie sú to stavby osobitného významu, osobitného významu sú stavby dané v zákone. A to sú práve futbalové štadióny, ktoré idú teraz stavať. Čiže môžeme konštatovať, že za štátne peniaze môžeme vystavať súkromné futbalové štadióny. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Mám iba dve minúty, takže sa obmedzím na reakciu predovšetkým pani poslankyne Horváthovej, prečo by sa malo hlasovať spolu o tých všetkých bodoch. No je to preto, lebo keby nebolo o tom politické hlasovanie na výbore, kde s mnohými časťami pozmeňujúceho návrhu mnohí súhlasili a bolo by prešlo záverečné ustanovenie, tak to mohlo byť v spoločnej správe. Analogicky, to chcem povedať, predpokladám podľa správania sa mojich kolegov na výbore, že aj v pléne bude politické hlasovanie, to znamená, záverečné hlasovanie o návrhu zákona, nech akékoľvek znenie bude mať, bude politické, to znamená, bude hlasovanie proti návrhu, a preto nevidím žiaden dôvod, aby sa rozdeľovalo hlasovanie.
K pánovi poslancovi Lipšicovi. Tento návrh nie je nepriamou novelou, je normálnou súčasťou legislatívneho procesu, ja som upozornil, že je nad rámec zákona a žiadam o vyjadrenie predkladateľky. A chcem povedať, že nejde o obídenie medzirezortného pripomienkového konania preto, aby sa verejnosť k tomu nemohla vyjadriť, lebo myslím si, že ide o veci, ktoré nie sú sporné. Ale ide o úsporu času predovšetkým tak, že sa navrhuje účinnosť tohto zákona dňom vyhlásenia, aby nedostatkové učebnice, aj vzhľadom na to, že ministerstvo školstva urobilo úpravy organizačné v rámci svojho rezortu, má nejaké voľné finančné prostriedky, chýbajúce učebnice mohli byť zakúpené ešte v priebehu tohto školského roku čo najskôr, aby deti dostali tieto učebnice, konečne sa mali z čoho učiť.
A pokiaľ ide o pána poslanca Érseka, ide o spoluúčasť tých, ktorí sa podieľajú na týchto investíciách, musia byť vykonané projektové práce, ktoré v takomto prípade by nemohli byť uhradené, sú prípravné práce, pričom všetci hovoríme o tom, ako sa hanbíme za naše štadióny, ale nechceme pre ne nič urobiť.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážení kolegovia, vážená snemovňa, vážený pán zástupca predkladateľa, musím úprimne povedať, že minister financií mi bude chýbať, no ale čo sa dá robiť (povedané so smiechom), niežeby sme znevážili vašu účasť, ale asi by tá diskusia potom bola ešte ostrejšia.
Takže znova tu máme návrh zákona, ktorý predovšetkým okrem množstva detailov, ktoré by sme mohli rozoberať, sa vyznačuje jedným zásadným, zhorší podnikateľské prostredie. To je ten najdôležitejší odkaz, ktorý táto zmena zákona alebo táto novela zákona o dani z príjmu prináša. Podnikateľské prostredie, podnikatelia, živnostníci, ľudia, ktorí zamestnávajú ľudí, ktorí tvoria pracovné miesta, dostávajú ďalšiu negatívnu správu, ďalšiu ranu istoty, ktorou ich počastoval SMER počas svojho vládnutia veľmi často, a je to ďalšie zhoršenie podnikateľského prostredia. Toto zhoršenie sa dá veľmi presne vyčísliť a je zaznamenané vo vládnych oficiálnych materiáloch, vytiahne tento zákon od ľudí, od živnostníkov, od zamestnávateľov, od podnikateľov 265 mil. eur naviac. Tieto peniaze mohli byť použité na rozvoj firiem, mohli byť použité na tvorbu pracovných miest, mohli byť použité na udržanie firiem pri živote, pretože mnohé zápasia práve s tým, budú vytiahnuté do štátnej kasy a budú použité na iné záležitosti.
A môžme si hneď aj povedať, že či ten trend je dobrý, alebo nie. Ja tu mám taký jeden graf, ktorý vám takto hneď ukážem (prezentácia grafu), a tento graf zobrazuje vývoj verejných výdavkov, to sú tie modré stĺpčeky v porovnaní s vývojom verejných výdavkov krajín OECD. Je úplne jasné a zjavne viditeľné, že Slovensko napriek tomu, že nezamestnanosť je vysoká, ľudia pociťujú veľmi negatívne svoju, vývoj svojej životnej úrovne, dvíha a veľmi dynamicky tlačí nahor výdavky verejnej správy, oproti iným krajinám podstatne dynamickejšie a rýchlejšie. Čo to znamená? Znamená to, že vláda nešetrí, že vláda konsolidáciu, to, čo, čím sa minister financií rád chváli - a nielen on, ale celá vláda -, ako stláčajú deficit, tak stláčajú deficit tak, že viac žmýkajú ľudí. Viac zdierajú ľudí a viac ich oberajú o peniaze, ktoré vytvorili. Nie tým, že by sa vláda uskromnila, že by odstránila neproduktívne výdavky, že by omnoho intenzívnejšie nasadila tempo racionalizácie výdavkov, tu vidíme opačný trend, vláda zvyšuje svoje výdavky a zvyšuje aj tlak na ľudí a zvyšuje tlak na výber daní.
Že to, keď hovorím o tom, že sa zhoršuje podnikateľské prostredie a zhoršuje sa trvalo, o tom svedčí celý rad faktov. Ten najznámejší je neustále porovnávanie pozície jednotlivých krajín v konkurencieschopnosti a tu sa Slovensko prepadá systematicky od nástupu už prvej Ficovej vlády a pokračuje to aj počas funkčného obdobia tejto druhej vlády na chvost všetkých porovnávaných krajín a predovšetkým krajín Európskej únie. Pri nástupe Fica k moci, Roberta Fica, sme boli na 34. mieste, ak sa dobre pamätám, dnes sme na 76., za nami sú už len tri krajiny v rámci Európskej únie alebo dve krajiny, sme tretí od konca, takže dve krajiny sú už len za nami, Bulharsko a Grécko. Už toto samotné hovorí o tom, že sme na tom katastrofálne zle. A to sa, to nie je len nejaký abstraktný ukazovateľ, to sa prejavuje v reálnom živote ľudí.
Prejavuje sa to tak, že odchádzajú firmy zo Slovenska, že ľudia strácajú prácu, že živnostníci ledva prežívajú. Dnes na Slovensku už podniká len ten, ktorý už je tak zabehnutý a zvyknutý na to, že si ani nevie predstaviť niečo iné, tak bojuje o prežitie zo dňa na deň, alebo ten, ktorý už nemá žiadnu inú možnosť. To nie je podnikanie mnohokrát preto, aby sa rozvíjala firma, ale je to holý boj o prežitie a zhoršovanie podnikateľského prostredia je vecou, ktorá tento boj o prežitie sťažuje viac a viac. Veď jedným z takých viditeľných výsledkov, samozrejme, že to veľmi neradi počúvajú vládni predstavitelia a predstavitelia strany SMER, sú aj Krompachy, je zatvorenie prevádzky Panasonicu, kde 650 ľudí, 650 rodín prišlo o príjem a o prácu. Tie výhovorky o tom, že skončil výrobný program, a preto tá firma odchádza, sú neúprimné a nepravdivé. Pretože keď svetová firma, kolos, ktorý má v rámci svojho výrobného programu tisíce, možno desaťtisíce produktov, má na Slovensku zavedenú prevádzku dlhé roky, viac než desať rokov, keď by, keď skončí atraktivita jedného produktu, ktorý vyrába, pokiaľ by boli na Slovensku dobré podmienky pre podnikanie, dobré podmienky pre rozvíjanie výroby, tak jednoducho vymení technológiu a začne vyrábať niečo iné v rámci svojho širokého produktového sortimentu. To sa ale nestalo, pretože tu dochádza systematicky k rastu nákladov a komplikácií, s ktorými sa firmy musia vysporiadať, a tak jedna po druhej začínajú baliť svoje prevádzky a prenášať ich do iných lokalít, kde sa podniká lepšie. A tým nemyslím to, že by na Slovensku mala byť v prvom rade lacná pracovná sila, že to by mala byť naša konkurenčná výhoda. Ale Slovensko, keď chce mať dobre platené pracovné pozície, čo chceme, dúfam, všetci, ja to chcem určite aj SDKÚ - DS má na tom eminentný záujem, si musíme byť vedomí, že musíme, keď chceme, aby rástli náklady na prácu, znižovať iné náklady, s ktorými sa firmy boria. Znižovať dane, znižovať odvody, odstraňovať zbytočné poplatky, odstraňovať bariéry, administratívne bariéry, ktoré sa neodstraňujú, ale, naopak, pribúdajú.
Ja poviem pár zákonov, ktoré prešli počas tohto vládneho obdobia týmto parlamentom a ktorý každý jeden výrazne zhoršil podnikateľské prostredie. Začneme tam, kde aj o čom sa aj dnes bavíme. Bolo to zvýšenie daní a zrušenie rovnej dane, zvýšenie odvodov, predovšetkým pre živnostníkov, zvýšenie, zaťaženie odvodmi práce na dohodu, zmena Zákonníka práce, ktorá zhoršila podnikateľské prostredie, zavedenie násilného rozširovania kolektívnych dohôd aj na nezúčastnené strany, čo je zjavne protiústavné, zvýšenie poplatkov za rôzne situácie, v ktorých sa zamestnávatelia nachádzajú - od registračnej dane na autá, poplatky pri stavebnom konaní a ďalšie a ďalšie skrytejšie alebo otvorenejšie poplatky, ďalej nárast byrokracie a prírastok nových povinností pre podnikateľské subjekty. Len tak námatkovo vymenujem:
Energetické audity, ktoré vždy zaťažujú a kladú nové povinnosti na podnikateľské subjekty, vyhlášky o všetkom možnom, na čo si len spomeniete, zaplavujeme nimi podnikateľské prostredie a každá vyhláška prináša nové a nové povinnosti, ktoré predtým neboli a napriek tomu veci fungovali dobre. Sú to prehnané hygienické požiadavky na prevádzky, normy. Nedávno som sa stretol s jedným zamestnávateľom, ktorý podniká v stolárskej oblasti. Skrz prehnané hygienické požiadavky na zabezpečenie výroby museli najprv prepustiť a dneska zvažujú absolútne zrušenie tejto firmy. Pôvodne táto firma zamestnávala niekoľko desiatok ľudí. Dnes už má len dvanásť a stojí na hrane, hrane úplného zrušenia. A táto firma sa nachádza v martinskom okrese, pán poslanec Blanár, župan.
Toto dopadá na firmy, ktoré sú po celom Slovensku, ale pre úplne hlúpe, nezmyselné požiadavky, kde chceme, kde naši úradníci chcú byť pápežskejší od pápeža a tlačia firmy do napĺňania takých podmienok, ako keby sme žili v Kuvajte alebo sedeli na nejakom, obrovskej nádrži ropy a z neho čerpali milióny, ktoré tečú sami od seba, likvidujú nenápadne a systematicky bez ohľadu na skutočné potreby trhu práce jednotlivé firmy. Napr. aj jeden z posledných zákonov, o ktorom sme sa nedávno tu bavili, ktorý je určite potrebný ako taký, a to je ochrana oznamovateľov korupcie, priniesol úplne zbytočné zaťaženie firemného sektora zbytočnými povinnosťami, ktoré budú musieť firmy vykonávať, ktoré ich budú zaťažovať, ktoré budú viazať na seba prostriedky, peniaze, čas a energiu. Ochrana osobných údajov takisto skvele vyznievajúca myšlienka, úplne zbytočne priniesla do podnikateľského sektora, do podnikateľského priestoru úplne zbytočné povinnosti, ktorými sa firmy zaťažujú a ktorými sa komplikuje im život.
Všetky tieto určite pozitívne zámery sa dajú dosahovať aj bez toho, aby sme prenášali na firmy nové a nové povinnosti. Len to jednotliví ministri by si to museli ustrážiť a musela tu platiť zásada, že sa nesmú v takomto ťažkom prostredí, v ktorom sa nachádzame, zamestnávatelia zaťažovať novými a novými povinnosťami. Obchodný zákonník sme nedávno preberali a takisto priniesol úplne zbytočné a ďalšie bariéry pre zakladanie firiem. Zaviedli sme alebo zaviedli ste, páni poslanci zo SMER-u, daňové licencie, daň zo strany. Množstvo, množstvo vecí. Skôr by som povedal, že asi sa nedá označiť ani jeden zákon, ani jeden vládny návrh zákona, ktorý prešiel cez túto snemovňu, ktorý by sme mohli o ňom povedať, že zlepšil podnikateľské prostredie. Až taký nejaký je, budem veľmi rád, keď ho označíte. Aj vás vyzývam, že povedzte, ktorý zákon zlepšil podnikateľské prostredie na Slovensku, ktorý zákon zlepšil podmienky pre zamestnávanie a tvorbu nových pracovných miest. Budem veľmi zvedavý.
Prejavuje sa to všetko to, čo som spomínal aj vo veľmi dramatickom a veľmi dynamickom poklese investícií, ktoré prichádzajú na Slovensko. Za minulý rok tento pokles je zhruba 2 % HDP. To sú obrovské čísla, o ktoré poklesli investície, ktoré prichádzajú na Slovensko, prichádzali a ktoré, samozrejme, sa prejavujú v tvorbe pracovných miest, v zamestnávaní našich občanov a k tomu, že prispievajú k tvorbe hodnôt a rastu životnej úrovne našich ľudí. Takže summa summarum tento zákon je opäť veľmi zlý.
Dotknem sa ešte predsa len jednej veci, ktorá bola aj zo strany opozície dokonca ocenená viacerými, viacerými poslancami ako zaujímavý prvok v tomto návrhu zákona. A to je výdavky na výskum a vývoj, ktoré je možné podľa tejto novely zahŕňať, a to ešte zvýšeným koeficientom do nákladov, ktoré majú motivovať firmy, aby investovali do výskumu a vývoja. Viacerí poslanci to veľmi pozitívne privítali. Ja som skeptik. Určite dôjde k tomu, že narastú výdavky. Ale som veľký skeptik v tom, či to prinesie aj reálne výsledky, pretože to sú opäť len zadné vrátka, ktoré sa pootvorili nato, aby nové daňové povinnosti, ktorými zaťažila táto vláda firmy, mohli byť eliminované cez rast výdavkov, ktoré sa budú zrazu, ktoré sa zrazu objavia. A tu si naozaj, keďže nie sú žiadne kritériá na to, čo má byť tým výskumom, čo má byť tým vývojom, podľa môjho názoru tam budeme svedkami takej obrovskej tvorivosti jednotlivých ľudí od malých cez veľké a hlavne veľkí zamestnávatelia to budú využívať na maximum, že zrazu sa tu bude skúmať všetko možné. Nechcem ísť do nejakých detailov, ale vedel by som si predstaviť naozaj na tie najnezmyselnejšie výskumné práce, ktoré sa objavia vo výdavkoch na výskum a vývoj. Preto je veľmi pozitívne a veľmi podporujem pozmeňovací návrh, ktorý podáva pán Jurzyca s pánom Beblavým, ktorý aspoň bude eliminovať tento negatívny dopad tým, až bude prijatý, že tieto výdavky alebo tieto projekty výskumné a vývojové budú musieť byť zverejnené, aby sme všetci videli, čo sa vlastne robilo za tie peniaze, ktorými si firmy budú znižovať de facto zisk, pretože ich budú vykazovať v nákladoch. Bude to ale len taká ex post obrana, a ktorá nám akurát skôr odkryje to, že ani tento pozitívne vyzerajúci nápad, ktorý opäť možno len dláždi cestu do pekla, neprináša žiadne pozitívne zlepšenia, pretože uvidíme, že čo všetko sa tam bude skúmať, možno aj vplyv banánovej šupky na klzné plochy rotorov leteckých motorov. Uvidíme. Ale to sa všetko dozvieme až následne a tie výdavky už budú zahrnuté a nespochybniteľne zahrnuté, pretože zákon tu umožní, do výdavkov v daňových priznaniach, ale privedie to možno rýchlejšie k vytriezveniu z takéhoto snaženia.
Takže určite tento zákon, táto novela nie je dobrá. Určite ju klub SDKÚ - DS nepodporí a bol by som veľmi rád, keby sa už skončilo toto ničenie a zhoršovanie podnikateľského prostredia, pretože to veľmi, veľmi poškodzuje Slovensko, a mali by sme konečne nastúpiť iným trendom a iným spôsobom.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Kaník, je neuveriteľné, akým spôsobom dokážete skrútiť objektívnu skutočnosť. Čo sa týka spoločnosti Panasonic vy už sa stávate aj odborníkom na ich výrobný program. Tam je, tam nastala také vec, že spoločnosť Panasonic, ich nosný program bola výroba DVD a Blu-ray prehrávačov. A pokiaľ neviete, tak za posledných päť rokov nastal pokles predaja v tomto segmente o 50 %, to znamená zásadná zmena. Ak vnímate, ako sa menia technológie, iste registrujete, že iste vôbec posun v tomto smere sa takisto presúva do virtuálneho priestoru, kde cez internet sa proste pozerajú filmy, sťahuje hudba atď. atď., čo malo fatálne dôsledky práve na túto spoločnosť. Takže preto tam nastal zrušenie tejto výroby alebo tohto výrobného programu, čo, bohužiaľ, samozrejme, nesie so sebou aj prepúšťanie, čo isteže nie je dobrý jav. Takže nie podnikateľské prostredie, ale jednoducho absolútne meniaci sa segment ich výroby.
Potom by som rád teda počul ďalšie spoločnosti, lebo ste povedal vetu, že jedna po druhej tu začínajú baliť. Tak mi povedzte, kto tu začína baliť, lebo ja, naopak, vnímam v poslednom období v médiách zachycujem správy o tom, že tu prichádzajú investície, napr. naposledy americká farmaceutická spoločnosť ConvaTec, ktorá mieri do východného Slovenska s niekoľkomiliónovou investíciou, čo zase prinesie nábor nových pracovných miest. A mohol by som menovať ďalšie spoločnosti. Minule som vám ich tu už spomenul, čo ste vy okomentoval dehonestujúco, že si nejakým spôsobom kupujeme tieto investície, čo vôbec nie je pravda. Takže nehovorme stále o zhoršujúcom sa podnikateľskom prostredí.
Naopak, mnohí podnikatelia hodnotia podnikateľské prostredie ako stabilné a vyhovujúce... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pán poslanec Duchoň, veľmi dobre ste si osvojili výhovorku pána premiéra Fica, ale je to len výhovorka. Ja som to povedal vo svojom vystúpení. Myslíte si, že Panasonic vyrába len Blu-ray nosiče? Že to je ich jediný výrobný program? Panasonic je kolos, ktorý vyrába tisíce výrobkov. Keby tu bolo dobré podnikateľské prostredie, tak firma, ktorá tu má zavedenú výrobu mnoho rokov, jednoducho zmení výrobný program, keď jeden segment sa prežil a jednoducho odchádza z trhu, a dali by sem iný výrobný program, pretože by sa im to oplatilo. Ale keďže sa im to neoplatí, tak jednoducho sa zbalili a odišli.
To je ten problém z hľadiska príchodu investícií. Myslím, že som hovoril úplne jasne, že o 2 % HDP poklesol príliv investícií. To je ukazovateľ, ktorý je vidno. Problém je, že mnohé firmy, ktoré uvažujú o Slovensku a o tom bolo, nedávno to prešlo cez médiá, keď si pozrú, aké sú tu podmienky včítane ceny energií napríklad, o tom som tiež chcel hovoriť, ale mi to vypadlo, tak jednoducho si to rozmyslia a idú inde. To je tiež vaša zodpovednosť, že ceny energií sú tu tak extrémne vysoké, pretože to nie je nákladmi na výrobu, ale poplatkami, ktoré sa s tým spájajú a ktoré sú nezmyselné a na ktoré upozorňujeme už veľmi dávno. Sľuby o príchodoch nových investícií sú len sľubmi. Väčšinou sa v realizácii z toho nič nenaplní. Hovoríte o tom všeobecne. Povedzte konkrétne tie firmy. Kľudne. Budem ich veľmi rád počuť a potom budeme sledovať, že či tie investície naozaj aj doputujú a či by prišli aj bez úplatkov, ktoré dostávajú vo forme veľmi výrazných stimulov, za ktorých si ich kupujete. Je to proste tak.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, máme pred sebou v druhom čítaní návrh zákona o dani z príjmu, v ktorom ide o to, aby sa od podnikateľov, živnostníkov, ja k tomu pridávam od zamestnávateľov na Slovensku vybralo na budúci rok o 260 mil. eur viac. Tým občanom alebo kolegom, ktorí ešte rozmýšľajú v slovenských korunách, poviem, vláda ide na budúci rok týmto návrhom zákona vybrať o 7,8 mld. slovenských korún viac.
Vláda Róberta Fica od svojho nástupu si podnikateľov, živnostníkov, zamestnávateľov vyberala ako svojich triednych nepriateľov. Zvýšila dane, odvody, zhoršila Zákonník práce a dnes prichádza s návrhom zákona, ktorý percentuálne nedvíha daň, ale spôsobom odpisovania, čo je pre bežných občanov pomerne dosť ťažko pochopiteľné, spôsobom odpisovania ide vybrať od zamestnávateľov o 260 mil. eur viac na budúci rok. Pani kolegyni Vaľovej sa to možno nepáči, ale tak sa to píše v dôvodovej správe tohto návrhu zákona, kde je to je podrobne rozpísané, akým spôsobom sa vyberie od podnikateľov živnostníkov, zamestnávateľov o 260 mil. eur viac, 7,8 mld. slovenských korún.
Samozrejme, aj spôsob predkladania toho návrhu zákona, že už o ňom rokujeme, asi trikrát bol prerušený, že tu namiesto pána ministra financií sedí pán minister Vážny. Možno to je čaro nechceného. Možno je to čaro nechceného, to, že médiá v týchto dňoch v kuse píšu o tom, ako budú vlaky bezplatne pre dôchodcov a študentov, podotýkam všetkých dôchodcov a všetkých študentov, to znamená bezplatné vlaky. Nie zadarmo, tie vlaky nebudú zadarmo! Tie vlaky budú našu spoločnosť stáť milióny a milióny eur. Nebude stačiť ani tých 13 mil. eur naviac, ktoré vláda pridala ku dotácii 205 mil. eur, čiže nebude stačiť ani tých 218 mil. eur. Bezplatné vlaky pre všetkých dôchodcov, to znamená aj tých dôchodcov, ktorí majú dôchodok na úrovni 800, 900, 1 000 eur. Nie je ich veľa na Slovensku, ale máme aj takých, aj tí budú mať bezplatné vlaky, aj študenti z rodín, ktorí nie sú sociálne odkázaní, ktorí sú z dobre zabezpečené finančných rodín, aj tí budú mať bezplatne zadarmo vlaky. Toto v dnešných dňoch hrajú médiá. Toto je jedno z opatrení toho sociálneho balíčka, ktorý SMER ohlásil na svojom sneme, je to predvolebný balíček, ktorým si takto vláda Roberta Fica chce kúpiť svojich voličov, ale niekto to musí zaplatiť. Aj tie bezplatné vlaky niekto musí zaplatiť a to sú všetci daňoví poplatníci, ktorí platia dane a odvody. Aj tí, ktorí bývajú v okresoch, kde ani meter koľajnice nie je, veľa ich je na východnom Slovensku, aj tí budú musieť sa skladať na bezplatné vlaky.
Ozvali sa už prevádzkovatelia autobusových liniek. Včera na moje prekvapenie, skúste si to prečítať, páni kolegovia zo SMER-u, Košická župa sa ozvala, na čele s vaším nominantom sa ozvala Košická župa. Síce ústami hovorkyne, lebo predsa by sa to pánovi Trebuľovi veľmi do úst nehodilo, aby kritizoval vládu, veľmi dlhé vyjadrenie Košickej župy, ktorá sa sťažuje na to, že vo viacerých okresoch Košickej župy vlaky nie sú, boli zrušené a autobusy sú dominantnou dopravou v tomto kraji. Aj oni sa ozvali. Dámy a páni, aj bezplatné vlaky pre všetkých študentov a dôchodcov, aj tých rakúskych, ktorí sa budú môcť voziť na Slovensku bezplatne, sa poskladajú všetci daňoví poplatníci. A kdesi to treba vybrať! Kdesi to treba zobrať! PR poradcovia SMER-u povedali, podnikatelia, lekári, notári, živnostníci nie sú naši voliči, od tých to vyberieme, 260 mil. na budúci rok. A k tomu musím ešte pripomenúť pozmeňujúci návrh pána spravodajca Kamenického z júna tohto roka, pri DPH-čke, keď ste vaším pozmeňujúcim návrhom zaviedli to, že DPH sa nezníži na 19 %, tak ako to bolo v zákone, a vaším pozmeňujúcim návrhom v návrhu zákona, teda štátneho rozpočtu na budúci rok, sa píše, že zachovanie sadzby DPH na úrovni 20 % vaším pozmeňujúcim návrhom sa vyberie o 235 mil. viac na budúci rok. Spolu s týmto návrhom, ktorý máme dneska v druhom čítaní o dani z príjmu je to podľa vládneho materiálu návrhu štátneho rozpočtu, je to 492 mil. na budúci rok. Pozmeňujúcim návrhom pána Kamenického, keď sa nezníži DPH, a týmto návrhom o dani z príjmu na budúci rok štát, vláda vyberie od podnikateľov, živnostníkov, zamestnávateľov a občanov, lebo aj občania platia DPH, 492 mil. eur viac. To som si nevymyslel, to je v návrhu štátneho rozpočtu. Pre tých, ktorí rozmýšľajú ešte v slovenských korunách, je to 15 mld. slovenských korún, ktoré na budúci rok vláda vyberie jedným pozmeňujúcim návrhom a návrhom z dani z príjmu, ktorý máme pred sebou.
Keď mám hovoriť len o tomto návrhu zákona, o tých 260 mil., myslíte si, že to v súkromnom sektore, v tých firmách, u tých živnostníkov nebude chýbať? Ak budú musieť zaplatiť takto vyššie dane, myslíte si, že im nebude to chýbať na technologický rozvoj, na nákup nových strojov? Možno budú viacerí títo zamestnávatelia musieť prehodnotiť aj počet svojich zamestnancov. To nie je o tom, že fiktívne vyberiete 260 mil. Tých 260 mil. vyberiete od reálnych firiem, od reálnych živnostníkov. A tí budú musieť prehodnocovať, či nastane rozvoj, či prijme ešte ďalšieho zamestnania, či kúpi nejaký nový stroj alebo technológiu, alebo nekúpi a neprijme toho nového zamestnanca, lebo musí zaplatiť vyššie dane, alebo možno musí prehodnotiť, či ten počet zamestnancov, ktorých má dneska, či nemusí znížiť. To sú reálne problémy, reálnych ľudí. A preto som na tlačovke musel povedať a tu to zopakujem, vláda ide ošklbať občanov Slovenska, podnikateľov, zamestnávateľov o 500 mil. eur na budúci rok. Darmo bude Robert Fico ukazovať svoju slávnu tabuľu sociálneho balíčka, kde jednou rukou ukazuje, ako dáva občanom určité, cez určité opatrenia nejaké sociálne výhody, ale my sme urobili tabuľu, kde ukazujeme druhú ruku Roberta Fica, kde berie občanom. Aj vaším pozmeňujúcim návrhom, pán spravodajca, zoberie podľa toho, čo ste napísali do návrhu štátneho rozpočtu, 235 mil. občanom a podnikateľom. To je tá druhá ruka Roberta Fica, ktorá berie občanom.
Ešte pripomeniem vianočné dôchodky. Jednou rukou sa priemerne dáva 12 eur, navyšuje sa o 12 eur vianočný dôchodok a na dani z príjmu tým, že sa nezníži, podľa priemernej spotreby domácnosti jedného dôchodcu som vypočítal, že to bude 35 eur, ktoré dôchodca zaplatí v priebehu roka naviac. Jednou rukou 12 eur mu dáme, druhou rukou mu cez nezníženú DPH 35 eur v priebehu roka zoberieme. A toto musíme našim občanom vysvetľovať. Jednou rukou celý národ oblbneme - bezplatné vlaky. Prečo všetkým? Prečo, keď už táto vláda chcela sociálne rozmýšľať, nerozmýšľala nad tým, že budú mať vyššie zľavy študenti z rodín, ktoré sú sociálne odkázané, nebol by to až taký problém to takto oddeliť. Veď aj dneska sa títo študenti a dôchodcovia musia zaregistrovať. Áno, mohli by sa zaregistrovať a odkontrolovalo by sa, že len študenti zo sociálne odkázaných rodín, že len dôchodcovia do určitého príjmu. Prosím, ak sme na tom tak dobre, že už vlaky bezplatné môžu byť. Veľmi rád by som počul, v ktorej krajine sú bezplatné vlaky. Neviem, aká je situácia v Severnej Kórei, či sú tam bezplatné vlaky. Myslím si, že ani vlaky tam nie sú bezplatné. Takže mohli sme ísť do určitých úľav pre týchto sociálnych, sociálne odkázaných študentov alebo dôchodcov do určitého príjmu. Ale dať to všetkým? Aj syn premiéra Róberta Fica bude mať bezplatne vlaky. Počúvam, že aj, aj dôchodcovia rakúski budú mať bezplatne. A toto hrajú všetky médiá. A tento zákon o dani z príjmu, kde cez nejakú odpočítateľnú položku sa zoberie 260 mil. Nuž, kto už by tomu rozumel, že? To je tá druhá ruka, ktorá berie.
Keď sa mám vyjadriť k niektorým častiam tohto návrhu zákona, tak jedno z najperfídnejších opatrení, ktoré tu je, je spôsob odpisovania budov, administratívnych budov, keď doteraz boli v odpisovej skupine do 20 rokov, teda 20 rokov a teraz jedným opatrením budú sa odpisovať, tieto budovy 40 rokov. A prečo hovorím o perfídnosti? Nuž preto, lebo tí podnikatelia, živnostníci, ja viem, že možno keby tu bol pán minister financií, povie, my ideme proti developerom. Ale ja poznám aj živnostníkov, ktorí zrekonštruovali budovu, a dnes sú to administratívne priestory a ten živnostník si na to zobral úver od banky a veľmi ťažko ho spláca. Nájmy dneska v administratívnych nových budovoch na východe Slovenska nie sú také ako v Bratislave. V návrhu zákona sa nehovorí len o tom, že idete po veľkých developeroch. Aj malý živnostník na východe Slovenska kúpil alebo mal budovu, ktorú zrekonštruoval na administratívne spôsoby, zobral si úver, nastavil si podnikateľský plán, odpisovanie na 20 rokov. Odrazu bum! Opatrenie na 40 rokov! V preklade to znamená, na budúci rok bude mať na tejto budove odpisovanie, náklad oveľa nižší a daňový základ bude mať oveľa vyšší, z ktorého zaplatí teň daň, túto daň. Keď sme sa o tom bavili u nás na klube, jeden kolega sa tak zamyslel a hovorí: "Veď títo malí živnostníci a podnikatelia, ktorí takto si postavili tieto budovy, veď oni si za 40 rokov to nestihnú ani odpísať!" Lebo, lebo viete, ako podnikateľ, živnostník nestavia budovu v dvadsiatich rokoch. Možno v Bratislave tí chlapci, ktorí majú oteckov v správnych finančných skupinách, tí možno áno. Ale normálny poctivý živnostník si rekonštruuje alebo postaví administratívnu budovu možno niekedy v 35, v 40 rokoch, keď už 15 rokov poctivo podniká, a teraz v 40 rokoch postaví tú budovu a má ju odpisovať 40 rokov ďalších. Nuž dožije sa, nedožije? Ja si myslím, že to títo menší ani, ani nestihnú odpísať. Môžeme sa baviť o veľkých firmách, ktoré sú dedené a predávané a kupované, ale pri týchto živnostníkoch, oni to nestihnú ani odpísať. A, samozrejme, ministerstvu financií sa toto opatrenie, toto opatrenie z ich pohľadu bude najúčinnejšie, lebo títo podnikatelia, živnostníci, tieto budovy majú priznané v daňových priznaniach, je tam priznaná aj ich cena, dátum obstarania, to znamená, na budúci rok nič, len namiesto odpisovania na 20 rokov, na 40 rokov, tam bude z pohľadu ministerstva financií najrýchlejší zisk, najjednoduchší. A on je aj vyčíslený, 68 mil. Ďalšie zmenené spôsoby odpisovania sú v desiatkach miliónoch eur, nebudem sa im podrobne venovať.
Dotknem sa opatrenia, ktoré bolo pomerne aj v médiách dosť pertraktované a rozprávalo sa o ňom veľa a bolo pomerne dosť hlúpe, a minister financií z neho pomerne dosť rýchle ako vycúval, až mi to pripadalo, že bol vypustený určitý balónik, opozícia, médiá doňho strieľali a minister financií ho stiahol. Ale on ho nestiahol úplne, to vysvetlím. To bolo to opatrenie, keď na určité teda tovary, nástroje mohli podnikatelia podľa pôvodného návrhu zákona odpisovať iba 80 % z obstarávacej ceny a boli taxatívne vymenované, že ktoré teda tieto položky si môže podnikateľ odpočítať len 80 %, lebo podľa návrhu zákona to určite využíva aj na vlastné potreby. Bolo to pomerne dosť hlúpe, lebo život je trošku zložitejší, a prišiel pozmeňujúci návrh na finančnom výbore, kde kolega Kamenický to predniesol aj po určitej debate s opozičnými poslancami a s ministrom financií, kde bude môcť podnikateľ si sám určiť, koľko percent z tohto, z obstarávacej ceny používa na podnikateľské prostriedky a koľko percent na súkromné. A stretlo sa to s kladnou odozvou aj u niektorých mojich kolegov v opozícii.
Ja celkom nezdieľam to nadšenie. Je to lepšie, ako to bolo predtým, ale vystavujeme podnikateľov určitému riziku, keď ten podnikateľ v dobrej viere si určí, a poviem príklad, lebo to je asi najlepšie, nebudem hovoriť o fotografovi, ten bol veľakrát spomínaný s tým fotografickým prístrojom, ale poviem, živnostníka, stavbára, ktorý si kúpi vŕtačku nejakú kvalitnejšiu za 500 eur, a keďže aj ju používa naozaj na podnikanie, si určí, že ju používa na podnikanie na 100 %. A daňová kontrolórka alebo kontrolór teraz povie, že nie na 100 %, škrtám vám tieto náklady len na 90, určite tú vŕtačku používate aj občas doma, určite ste aj doma si navŕtali nejaké diery. A teraz kto komu bude dokazovať, na koľko percent používal tú vŕtačku pre podnikanie, alebo či ju používal aj na súkromné potreby? A tak by sme mohli pokračovať aj s ďalšími materiálmi. Skrátka, ten podnikateľ, živnostník bude v priamej konfrontácii s daňovým kontrolórom a budú sa naťahovať o to, že koľko percent nákladov si z príslušného napr. nástroja alebo z ďalšej veci mohol použiť do daňového priznania. A dostaneme ich do určitej podľa mňa právnej neistoty. A bude veľmi záležať od toho príslušného daňového kontrolóra, ktorý bude používať, čo koľko mohol a koľko nemohol použiť na svoje náklady. Takže to prvé opatrenie, kde bolo taxatívne vymenované, bolo zlé. Teraz je to nechané na vôľu toho podnikateľa, ale podľa mňa bude tam určitá právna neistota.
Keď sa vrátim ešte k odpisovaniu budov z 20 na 40 rokov, tak musím povedať, v laviciach máme rozdaných asi 15-16 pozmeňujúcich návrhov. Áno, je tam pozmeňujúci návrh môjho kolegu Jozefa Kollára, ktorý navrhuje, aby len tie budovy, ktoré budú po 1. 1. 2015 zahrnuté do účtovníctva, aby len tých budov sa to dotýkalo, odpisovanie na 40 rokov. A tie budovy, ktoré boli doteraz, aby dobehli tých 20 rokov. Naozaj sa mi zdá to opatrenie retroaktívne voči tým podnikateľom, ktorí tie budovy postavili za tých podmienok daňových a odpisovania, ktoré bolo dané predtým.
Keď toľkokrát bolo pri tomto návrhu zákona spomínané to odpisovanie áut, limit na odpisovanie áut, tak prečítajte si v dôvodovej správe, 2,5 mil. len to má priniesť štátnej kase. Znova to bolo taký trošku headline, taký balónik tohto návrhu zákona.
Ale v lavici som objavil aj pozmeňujúci návrh, mimo ďalších pozmeňujúcich návrhov mojich kolegov z opozície, ktoré sú dobré, a podporíme, ale objavil som návrh, pozmeňujúci návrh pána kolegu Kondróta a ten sa dotýka poplatkov za hráčske automaty. Čítal som si ten návrh. Vyzerá, že ten návrh sprísňuje určité podmienky pre tých, ktorí by chceli zo zahraničia priviesť tu ďalšie automaty. V susednej Českej republike, určite ste si všimli, že nová vláda ide dosť tvrdo proti prevádzkovateľom hracích automatov, kasín. Naozaj chce zaviesť systém, keď sociálne odkázaní ľudia, ktorí poberajú sociálne dávky, alebo ľudia, ktorí sú v exekúcii, nebudú môcť teda hrať v týchto hracích automatoch a kasínach. Fandím vláde českej v tomto smere. Aj na Slovensku by sme niečo také potrebovali. A už sa ukazuje, že títo prevádzkovatelia hracích automatov budú musieť zatvárať niektoré svoje herne a hrozí tu, že by prišli možno na Slovensko.
Takže takto vyzerá tento pozmeňujúci návrh, ale ja by som chcel počuť od navrhovateľa, dneska je to pán minister Vážny, ktorý tu zastupuje pána ministra, chcel by som počuť, či sa vláda, teda plne podporuje a stotožňuje s týmto pozmeňujúcim návrhom a preberá zaňho takto aj zodpovednosť. Bol by som nerád, aby v tom pozmeňujúcom návrhu bola nejaká, prepáčte mi za výraz, habaďúra, ktorou sa bude tento pozmeňujúci návrh tváriť, že ide proti prevádzkovateľom hracích automatov a sprísňuje podmienky, a nakoniec o mesiac zistíme, že vlastne sa týmto, ktorí prevádzkujú hazardné automaty, vlastne umožnilo, aby tu bol ešte väčší boom. To by som bol veľmi nerád. Takže chcem počuť od navrhovateľa, či preberá legislatívnu záruku za tento pozmeňujúci návrh. Niežeby na našich hlasoch záležalo, pán minister, máte hlasov 83, my vás tu vlastne iba celý čas zdržujeme, veď vlastne po prijatí zákona vo vláde by rovno sa mohlo len v pléne hlasovať v treťom čítaní a opozícia by maximálne mohla v médiách sa k tomu vyjadriť. Ale je to naša povinnosť, kontrolná povinnosť opozície voči vláde.
Keď som hovoril o tom, že boli určité rokovania s ministrom financií medzi prvým a druhým čítaním, podarilo sa aj mne s kolegom Švejnom určitú drobnosť vylepšiť v pôvodnom návrhu zákona. Je to naozaj drobnosť, ale možno niektorým podnikateľom pomôže. V pôvodnom návrhu zákona bolo, že keď podnikateľovi niekto sprostredkuje obchod, bude si môcť ten podnikateľ, pre ktorého bol obchod sprostredkovaný, dať do nákladov iba 10 % zo sprostredkovaného obchodu. Zbytok bude musieť, ak teda zaplatí viacej za sprostredkovanie, bude musieť zdaniť v plnej výške. No, to sa nám teda nezdalo fér, ani sa nám to nezdá fér, a preto sa nám podarilo vyrokovať aspoň navýšenie na 20 % a takýto pozmeňujúci návrh nám prešiel na finančnom výbore, hoci náš osobný názor je aj s kolegom Švejnom, že teda prečo by to mal štát nejako obmedzovať. Určite sú prípady obchodu, zložitých obchodov, kde to sprostredkovanie môže byť aj vo väčšej percentuálnej miere ako desať alebo teraz by to malo byť 20 %. Ale nedalo sa viacej vyrokovať ako 20 %, to je odkaz pre tých, ktorí sa na nás aj obrátili s touto požiadavkou.
Jedna dobrá vec je v tomto návrhu zákona a mám pocit, že o nej ešte nikto nehovoril z vystupujúcich. Ako človek, ktorý vzišiel z komunálnej politiky, musím povedať, že jedným paragrafom sa mení podiel obcí a miest na dani z príjmu fyzických osôb z doterajších 65,4 % na 68,5 %. Takže obce a mestá dostanú z tejto dane z príjmu fyzických osôb vyšší podiel. Predpokladám, že po rokovaniach so ZMOS-om k tomu došlo.
Ale nič to nemení na tom, a tým už budem končiť, že vláda týmto návrhom zákona vyberie od podnikateľov, živnostníkov, tým, že zmení odpisovanie, vyberie 260 mil. len na budúci rok. A spolu s pozmeňujúcim návrhom, keď sa nezníži DPH, vyberie od firiem, ľudí skoro 500 mil. eur na budúci rok. Preto tvrdím, že konsolidáciu verejných financií na budúci rok budú mať na pleciach občania, firmy, živnostníci, dohodári. Takýto návrh zákona, ktorý zhoršuje podnikateľské prostredie, ktoré už od nástupu vlády Roberta Fica aj tak je vo veľmi zlom stave, a tento návrh zákona ho ešte zhoršuje, nemôžme v žiadnom prípade podporiť.

Chcel som ešte povedať na margo toho, čo odznelo, že bavíme sa tu hodne hlavne o odpisoch a o tom, ako vytiahnu, ako vlastne spôsobia zvýšenie daní o stámiliónové sumy. Zároveň sa zabúda na to, že, lebo tie odpisy sú také skryté väčšinou. Keď sa dvíha sadzba dane, tak je to búrlivejšia debata. Keď sa dvíhajú, alebo menia sa odpisy, takže to vlastne prinesie zvýšenie daní, tak to už tomu celkom tak ľudia nerozumejú. A mali sme tu aj opačný príklad. Keď sa veľmi výrazne pozitívne zmenili odpisy za, počas Dzurindovej vlády, keď došlo k zavedeniu zrýchlených odpisov a tým pádom sa výrazne znížili dane. Chcem to len pripomenúť, že aký veľký rozdiel tu vidíme voči podnikateľskému prostrediu za Dzurindových vlád, kedy sa zlepšovalo podnikateľské prostredie a znižovali dane, a za Ficových vlád, kedy rastú dane a zvyšujú sa dane. Jednoznačne a rôznymi cestami a rôznymi prostriedkami.
A ešte jeden aspekt tu, na ktorý treba upozorniť, mení sa spôsob odpisov. Ale znamená to v globále len to, že táto vláda si vytiahne viac peňazí, ale budúce vlády získajú menej, pretože tá váha odpisov sa presúva tak, že dnes sa zaplatí viac, v budúcnosti sa bude platiť menej, takže je to aj neférové počínanie voči budúcim vládam a počínanie typu, že bližšia košeľa ako kabát, resp. dneska hojno, zajtra... Viete, čo sa hovorí.

Ďakujem. Ja som tu už spomínal to v mojom vystúpení, že aký je rozdiel medzi tým, ako monopoly prispievajú k zamestnanosti a HDP, a ostatnými podnikmi, že napr. zamestnávajú 3 % z celkového počtu zamestnancov, asi sa podieľajú jednou šestinou na obrate, ale na ziskoch sa podieľajú jedna k jednej. Teraz tento zákon to ešte podľa mojej mienky zhorší, to znamená, že vytiahne ďalšie peniaze, zníži zisky malým a stredným podnikateľom, ale tých skutočne veľkých a najmä monopolných zamestnávateľov sa dotkne minimálne.
Je tu pán podpredseda vlády Vážny, ktorý bol v čase, keď sa spúšťalo, spúšťal SkyToll, ministrom dopravy. Stále sa na to pýtam a ten návrh tu už v parlamente pred pár mesiacmi som predložil. Prečo nepodlieha elektronické mýto monopolnému zdaneniu? To je monopol! Nikto iný nemôže vyberať elektronické mýto. Ani ja, ani vy. Prečo nepodlieha monopolnému zdaneniu? Prečo ste nehlasovali za ten, za tú novelu zákona, ktorá by priniesla štátnemu rozpočtu milióny eur? Lebo elektronické mýto prevádzkujú veľkopodnikatelia blízki vládnej strane? To je problém podľa mojej mienky, že na jednej strane tuná chránime veľkopodnikateľov, najmä blízkych veľkopodnikateľov, oligarchov a budeme proste v zásade potierať malých s stredných, z nich ešte vytrasieme toho viac. To si myslím, že je nesprávna cesta, to si myslím, že je absolútne nesprávny smer. Ak mi niekto povie logický argument, prečo by napr. elektronické mýto nemalo podliehať monopolnej dani, budem mu vďačný. Obávam sa však, že sa ho nedočkám, toho argumentu.

Ďakujem. Pán Zajac, musím povedať, že mali ste už aj lepšie vystúpenia v tomto parlamente. Chcel by som, v podstate, myslím, že nikdy sa nedohodneme na tom pohľade, že kde, kde akým spôsobom konsolidovať, akým spôsobom riešiť výdavky, koho zaťažiť, koho menej zaťažiť, si myslím, že na to máme úplne rozdielne pohľady, z vlastne ľavicovej strany, pravicové.
Chcel by som, vy stále hovoríte, že niekoho ideme zodrať o nejakých 265 mil. euro, tu použijem argumenty vášho kolegu Kollára, tak sa pozrite na štruktúru toho, čo sa ide, ide robiť, zavedením ERP-čiek pre iné druhy, pre tých podnikateľov, ktorých poznáte aj vy. Vy prídete k zubárovi a mnohokrát nedostanete žiadny doklad a to je to, čo prinesie 54 mil. euro do štátnej kasy, čiže to nie je to, že ideme ho zodrať, ale ideme nástojiť na tom, aby si dodržiaval svoje povinnosti voči štátu, 57 mil. euro, pravidlá nízkej kapitalizácie, takisto odliv kapitálu, daňové úniky, čiže tu sa bavíme o obrovskej sume s tých 265 mil., čo ste povedali. Priznávam, budovy, môžeme sa baviť o tom, že či 20 rokov, 40 rokov alebo podobne, ale chcel by som upozorniť, technologické zariadenia sme znížili odpisy z 12 na 8, čo je, myslím, tu tiež podstatná výhoda pre podnikateľov na 8 rokov, a čo sa týka odpisov budov, no mali sme tu už aj odpisy 50-ročné toť nedávno, potom sa znížili na 40, čiže to nie je žiadna novinka, samozrejme, že pravicové vlády to znižovali až na 20 % a dnes to máme ho naspäť na 40, kedy je to na úrovni všetkých krajín V4, je to najnižšia, najnižšia odpisová, vlastne počet rokov odpisovania budov v rámci V4.

Ďakujem pekne. Ja sa len zastavím pri tom, čo spomínal kolega, vlaky. Ono všetko má aj druhú stranu, čo sa môže stať. A možno aj to bude, že konečne sa niečo zmení, že konečne sa títo ľudia zobudia, lebo ja napr. sledujem, že zápasia s tým, čo do hrnca, nieto ešte žeby išli bojovať za svoje práva alebo protestovať. To, čo táto krajina s nimi urobila, že ako ich vydala do rúk úžerníkom, proste to sú príbehy na veľké knihy. Tí ľudia nemajú ani za čo sem prísť sa posťažovať a možno bude dobré, že tí dôchodcovia, sú ich desaťtisíce, budú môcť zadarmo prísť tým vlakom a ja ich na to vyzývam, nech prídu tým vlakom, už ho majú zadarmo, nech prídu na Námestie slobody pred úrad vlády, ja im sľubujem, že im pomôžem so stravovaním, a nech povedia, nech rozpovedia tie príbehy, že čo im táto krajina, čo im táto garnitúra, čo politici tejto krajiny im urobili. Vďaka.