39. schôdza

Ďakujem. Mňa len mrzí, že pán kolega Zajac používa niektoré údaje v slovenských korunách, a to len za tým účelom, aby zvýšil dramatičnosť svojho vystúpenia a dopadov štátny rozpočet. Keby bol korektný, tak by priznal, že odpisovanie áut sa nedotkne normálnych podnikateľov. Dotkne sa to len tých podnikateľov, ktorí generujú stratu, vo väčšine prípadov úmyselne, že sú jednoúčelovo založené eseročky tak, aby si mohol podnikateľ alebo jeho manželka odpísať DPH-čku a dávať do nákladov PHM. Takže v tomto bolo by potrebné, keby ste aj to svoje vystúpenie skorigovali.
A čo sa týka tých odpisov budov, tak isto je tam, ak by sme zase mali korektní, že predlžujeme dobu odpisovania na dvojnásobok, čiže ak má niekto odpísanú budovu už 10 rokov a má odpisovať ešte 10 rokov, nebude odpisovať ďalších 30, ale bude odpisovať 20 rokov. Čiže tá doba, ktorá mu zostáva odpísať, tú zdvojnásobíme. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nuž, pán Petráš, používam slovenskú menu preto, lebo veľa ľudí ešte rozmýšľa aj v slovenskej mene. Na tej samotnej hodnote, či poviem 260 mil. eur alebo 7,8 mld. slovenských korún to nemení nič. Nič!
Pán Kamenický, mal som už aj lepšie vystúpenia, no, mohli by ste povedať, ktoré, len ani po tých mojich lepších vystúpeniach SMER nezmenil svoj názor a striktne drží stranícku líniu, čiže viete, či mám lepšie alebo horšie vystúpenia, na vás to nemá žiaden vplyv. Dobre, že ste mi pripomenuli zavedenie elektronických pokladní. Tomu som sa chcel tiež vo svojom vystúpení venovať. Vy chcete vybrať o 54 mil. eur na dani tým, že zavediete elektronické pokladne pre lekárov, notárov, architektov a nebudem ani menovať pre koho všetkého. To znamená podľa vás dneska teoreticky títo ľudia neplatia daň zhruba z 270 mil. eur príjmu, plus keď si hovoríme o daňovom základe, teda daňový základ 270 mil., tam sú aj nejaké pomerne výdavky, to znamená vy tvrdíte, že títo ľudia možno nepriznávajú dneska príjem okolo 500 mil. eur, teda nie vy tvrdíte, ministerstvo financií, ktoré to takto navrhuje. Myslím si, že to je nereálne, myslím si, že táto vláda nevyberie týmto opatrením o 54 mil. eur viacej na budúci rok. To je hausnumero, ktorým vlastne, celým týmto návrhom zákona vy vlastne chcete vystrašiť podnikateľské prostredie. Proste podnikatelia, ako som povedal vo svojom vystúpení, sú pre túto vládu triedni nepriatelia. Podnikatelia, živnostníci, zamestnávatelia sú pre vás triedni nepriatelia.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja najskôr len urobím jednu legislatívno-technickú zmenu v mojom pozmeňovacom návrhu, ktorý sa týka oslobodenia od dane z príjmov pre oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Je tam kvôli tomu, že sa, jednak je chyba v systéme ASPI, a že sa prečíslovávajú mnohé poznámky pod čiarou, tak tá poznámka pod čiarou pôvodne 59k má byť 59ja. To dám pánovi spravodajcovi, ale som to musel predniesť v rozprave. (Odovzdanie návrhu spravodajcovi.)
No a keď už som sa do ústnej rozpravy týmto musel prihlásiť, tak budem ešte pár minút, chcem hovoriť o tom, čo tu už bolo spomínané, jednak by som predsa len sa ešte vrátil k môjmu pozmeňovaciemu návrhu, ktorý sa týka daňovej asignácie pre právnické osoby, a teda v zásade k tomu, aby nebola znížená daňová asignácia z 1,5 % na 1 %, pretože tie daňové asignácie sú pre tretí sektor, ktorý robí obdivuhodnú prácu, sú nevyhnutné. Ak naozaj chceme to, čo hovoril minister financií Kažimír minulý týždeň nejakým spôsobom znížiť podiel alebo, alebo PR, ktoré majú tie tučné nadácie, ktoré majú telekomunikační operátori a niektoré monopoly, tak to riešme veľmi jednoducho, riešme to spôsobom, že koľko môžu v jednej organizácii maximálne asignovať alebo koľko môžu takéto nadácie minúť na administratívu maximálne z toho, čo je asignované, a ostatné musia rozdeliť. Proste to sa dá riešiť. To nie je problém. Ale zakázať alebo znížiť všetkým právnickým osobám, všetkým podnikateľom, proste všetkým firmám, malým aj stredným, rovnako, dávať na v princípe dobročinné ciele, považujem za krok späť. A myslím si, aj keď avizoval minister financií, že veď on to možno bude riešiť na budúci rok, že to bude neskoro. Spomínal som to, že pre tretí sektor je dôležité, aby firmy, ktoré si už plánujú svoje rozpočty na ďalšie roky, od začiatku budúceho roka si vedeli plánovať. Keď s tým príde minister financií v lete, už bude neskoro. Už bude neskoro. Čiže ešte stále je čas, aby poslanci SMER-u ten návrh dali vo vlastnej réžii, fajn, ale aby teda návrh bol zakomponovaný do tejto novely dane z príjmov, aby s tým vedeli, s platným právnym stavom počítať právnické osoby a firmy od začiatku budúceho roku. Hovoríme o sume okolo 6 až 8 mil. eur. Tam sa trochu líšia prepočty, ktoré má minister financií a ktoré má NGO sektor. Ja som už spomínal v rozprave minulý týždeň, že sú mnohé iné opatrenia, ako túto sumu do rozpočtu dostať. Spomínal som, včera bola rozprava ku generálnej, k správe o činnosti prokuratúry, kde informoval prvý námestník o spore, ktorý sa dnes vedie na Najvyššom súde v rámci mimoriadneho dovolania a ktorý sa týka sporu Bratislavskej teplárenskej a bratislavského PPC vlastneného spoločnosťou Penta, kde ide o 26 mil. eur. Na tejto schôdzi je návrh, môj návrh novely zákona, aby sa excesívne úroky, ktoré v tomto prípade tvoria väčšiu časť tej pohľadávky, zdaňovali sadzbou 99 %. Len to by prinieslo štátnemu rozpočtu dajme tomu 13 mil. eur. Čiže možno dvojnásobok z toho, čo minister financií plánuje ušetriť, plánuje ušetriť na zníženie asignácie právnických osôb. A teraz ja sa pýtam, že z čoho budú mať obyčajní ľudia na Slovensku väčší prospech? Z toho, keď získa Penta o 13 mil. viac, alebo z toho, keď budú lepšie fungovať organizácie tretieho sektora, ktoré poskytujú služby v zdravotníctve, v sociálnej oblasti, vo vzdelávaní a tak ďalej. Ja som niekedy asi už nie šokovaný, ale sústavne ma prekvapuje ako niekedy absolútne s prehľadom, ak si má vláda vybrať medzi pomoci bežným ľuďom a medzi pomocou veľkým oligarchom, tak si nepochybne vyberie tých druhých. A to sa týka aj toho, čo som hovoril vo faktickej poznámke.
A bol by som rád, keby na to niekto vedel zareagovať, že prečo tento parlament nevie postihnúť monopolnou daňou, keď vláda verbálne tvrdí, že monopoly sú problém, a treba ich zdaňovať, prečo nevie postihnúť monopolnou daňou prevádzkovateľa elektronického mýta. Už tu bolo viackrát spomínané, nechcem ísť do histórie, bol vybratý, bola vybratá najhoršia ponuka za prvej Ficovej vlády. Zjavne. Štát mal v minulosti z diaľničných známok rovnaký príjem, ako má dnes z elektronického mýta, len súkromná firma má zisk obrovský. Fajn, ale prečo ju aspoň nezdaníme ako monopol? Pán poslanec Blanár, keď pán Kamenický mal faktickú, tak tlieskal, že super, mňa by zaujímalo, pán poslanec, mňa by zaujímalo, OK, mňa by zaujímalo, prečo nechcete zdaniť monopolného prevádzkovateľa elektronického mýta monopolnou daňou. Aký je racionálny, rozumný, logický, akýkoľvek argument okrem toho, že to vyhrala osoba alebo skupina, ktorá je blízka vláde? A to je ten problém podľa mojej mienky, na ktorý narážame. A ten návrh ja predložím v decembri znovu, aj keď si nerobím ilúzie, že by zrazu váš oligarcha povedal: "Áá, nevadí, dajte ma pod monopolnú daň." Asi nie. Ale treba o tom hovoriť stále a stále a stále, pretože robíte lacné gestá populistické, však fajn, robte ich. Ale ak si máte naozaj vybrať, ak je jedna alternatíva podpora bežných ľudí a druhá podpora oligarchov, vyberiete si neomylne a vždy, neomylne a vždy podporu oligarchov. A ja si myslím, že keď o tom sa bude hovoriť dosť dlho a budete prejavovať svoje skutky hlasovaním, ako ich aj prejavujete, takže nakoniec to bude mať určitý efekt a možno aj tie vlaky zadarmo budú, budú využité.
Takže ešte raz, podal som spresnenie môjho pozmeňovacieho návrhu a dúfam, dúfam, stále platí to, čo som povedal v rámci, v rámci rozpravy minulý týždeň, že ak tú daňovú asignáciu predloží ktorýkoľvek poslanec SMER-u, tak ja svoj návrh stiahnem a návrh podporím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, dovoľte vystúpiť ešte raz v rozprave podľa môjho názoru k veľmi dôležitej a zásadnej novele zákona o daniach z príjmov. A nielen vlastne k novele zákona o daniach z príjmov, kto si aspoň trošku zobral do ruky predložený návrh, tak vie, že sa týmto návrhom mení sedem ďalších zákonov a k tomu cez spoločnú správu, ak sa nemýlim, pribúda ďalší ôsmy zákon, čiže dokopy sa vlastne mení deväť zákonov, zákon o účtovníctve, zákon o určení výnosu dani samosprávam, zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zákon o elektronických registračných pokladniciach a ďalšie si už nespomeniem.
Je to jednoducho veľmi dôležitý zákon, jeden z najzásadnejších okrem štátneho rozpočtu, ktorý na jeseň v tomto parlamente máme, čiže ja sa ani nečudujem, že najmä z pohľadu opozičných poslancov, tento zákone je pod veľkou paľbou kritiky zväčša, pretože nič iné si vlastne ani nezaslúži, a moji predrečníci to opakovane niekoľkokrát povedali, prečo tomu tak je. Ja najskôr sa chcem venovať pozmeňovaciemu návrhu a potom sa ešte vyjadrím k ďalším návrhom a k rozprave a zákona ako takému, čiže najskôr poprosím o pozornosť najmä tých, v ktorých práci to je, chcem predložiť ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý ale vlastne neguje ten návrh, ktorý som dal pôvodne ešte minulý týždeň v stredu, pretože ten návrh, ktorý poviem teraz, je jednoducho dohodnutý, dohodnutý s ministerstvom, s expertmi z ministerstva financií a zároveň prešiel aj lupou finančnej správy, ktorá do neho ešte vložila istú, istú technickú, ale dôležitú zmenu.
Čiže ja by som vás chcel v prvom rade poprosiť, kolegovia, kolegyne, vážení prítomní, ktorí ste tu, aby ste mi pomohli stiahnuť svoj predchádzajúci pozmeňovací návrh, aby sme to nemuseli potom komplikovane robiť počas hlasovania, čiže poprosím tých z vás, ktorí boli podpísaní pod môj pôvodný návrh, ktorý sa týkal teda samozdanenia lekárov pri nepeňažných plneniach poskytovaných v rámci rôznych vzdelávacích aktivít, konferencií a podobne organizovaných najmä farma spoločnosťami, kde teda šlo o určitý limit stanovenia, od akého príjmu to samozdanenie má prebehnúť, čiže ja poprosím, koho tu vidím, pána Zajaca tu vidím, pána Jurzycu tu vidím, ďalej tu vidím ešte, pán Brocka tu nie je, vidím tu pána Kadúca, vidím tu pani Horváthovú... (Reakcia z pléna.) No, pozerám sa, pozerám sa, ty si tam nie. Čiže keby ste sa, prosím vás, prihlásili vo faktickej poznámke na moje vystúpenie a vo faktickej poznámke povedali kúzelnú vetu, že sťahujete svoj podpis pod môj pôvodný pozmeňovací návrh, aby sme ho teda nemuseli ďalej riešiť v priebehu hlasovania. Ďakujem za spoluprácu.
A teraz teda prednesiem ten správny pozmeňujúci návrh, ktorý teda vznikol po konzultáciách s pracovníkmi ministerstva financií a finančnej správy. Čiže idem na to.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1123).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o ani príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vo vyššie uvedenom vládnom návrhu zákona navrhujem nasledovné doplnenie k čl. 1.
Za doterajší bod 82 sa vkladá nový bod 83, ktorý znie:
83. V § 46 sa na konci pripája veta, ktorá znie:
"Daň vyberaná zrážkou podľa § 43 ods. 17 sa neplatí, ak nepeňažné plnenie podľa § 43 ods. 17 v úhrnnej sume za príslušný kalendárny štvrťrok nepresiahne 10 eur."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú. Tu chcem upozorniť, že na rozdiel od návrhu, ktorý ste dostali do lavíc, po konzultácii s expertmi, bolo za slovíčko daň doplnené "vyberaná zrážkou podľa § 43 ods. 17", aby bolo jasné o akú daň sa jedná, aká daň sa neplatí.
Ešte raz odôvodnenie. Takouto úpravou sa ustanovuje minimálna suma nepeňažného plnenia podľa § 43 ods. 17, z ktorého sa neplatí daň. A tá úprava ešte na poslednú chvíľu, o ktorej som hovoril, bola vykonaná vzhľadom na pripomienku zo strany finančnej správy. Ešte raz, ide o prípady, kedy na rôznych konferenciách a podobných podujatiach organizovaných najmä farmaceutickými spoločnosťami, sú poskytované rôzne formy občerstvenia, môže byť preplatené ubytovanie, cestovné. Môžu tam byť poskytnuté nejaké darčekové predmety a pod., to sú nepeňažné plnenia, ktoré už podľa súčasného zákona podliehajú dani z príjmov podľa § 8 ako tzv. iný príjem,
§ 8 ods. 1 písm. l), ak sa nemýlim, v súčasnom znení. Po novom tu pribúda povinnosť samozdanenia formou zrážkovej dane raz štvrťročne, čiže lekár, ktorý takéto nepeňažné plnenie dostane, je raz za štvrťrok povinný spočítať si hodnotu týchto nepeňažných plnení a podľa tejto zmeny, ktorá tu bola prednesená, v prípade, že v kumulácii za štvrťrok, za príslušný štvrťrok, hodnota týchto nepeňažných plnení presiahne 10 eur, resp. je rovná presne 10 eurám, tak je povinný zaplatiť daň formou zrážkovej dane. Ak tá hodnota nepeňažných plnení nepresiahne 10 eur, pardon, čiže nepresiahne 10 eur, to znamená do 10 vrátane, vtedy, vtedy daň vyberanú zrážkou platiť nebude. Čiže platí ju len v prípade, ak je to 10 eur a 1 cent a viac. Čiže tým sa budú eliminovať prípady, kedy povedzme naozaj tá voda s citrónom, s mätou, s trochou cukru v džbáne, ktorej hodnota je skutočne zanedbateľná, aby sa takéto niečo, takéto nepeňažné plnenie tolerovalo v zmysle tohto limitu, resp. hodnota nejakej tej kávy, 2-3 chlebíčkov alebo skromného obeda, ak niekto absolvuje za štvrťrok jednu takúto aktivitu, aby nemusel z toho platiť daň.
Takže to by bolo k pozmeňovaciemu návrhu, kde poprosím o podporu. Ako som už spomínal, je to odkonzultované a odsúhlasené nielen aparátom a ministerstva financií, finančnou správou, ale aj samotným pánom ministrom Kažimírom.
No, ďalej by som sa rád vyjadril k pozmeňovacím návrhom, ktoré tu zazneli z úst viacerých mojich kolegov. Budem sa venovať najmä opozičným, ale teda nebudem vás zdržiavať, len chcem povedať málinko k tomu, čo podporujem, čo, naopak, čo mi vŕta v hlave, že to asi nie je dobré nie je.
Čiže v prvom rade chcem podporiť, ale zásadným spôsobom podporiť a upriamiť vašu pozornosť na pozmeňovací návrh kolegu Jozefa Kollára, ktorý navrhuje, aby zmeny odpisových skupín, spôsobov odpisovania pre ten majetok, ktorý už má podnikateľ, resp. právnická osoba v majetku teraz, pred 31. decembrom 2014, aby sa odpisoval do konca podľa doterajších pravidiel. Čiže aby sa to fakticky sprísnené odpisovanie, najmä, najmä takou vlajkovou loďou tohto je prípad tých nevýrobných budov, ktoré sa predlžuje až na 40 rokov, aby sa to sprísnené odpisovanie vzťahovalo až na majetok nadobudnutý po 31. decembri 2014. Veľmi vás prosím o podporu tohto návrhu, pretože aj keď neupieram právo vláde meniť spôsob podpisovania, v poriadku je to vaša vec, vy si za to budete zodpovedať pred svojimi voličmi v roku 2016. Podľa môjho názoru, nemáte právo a je to protiústavné, ak to má platiť fakticky spätne pre tých podnikateľov a pre ten majetok, ktorý už zaradený v majetku podnikatelia majú.
Veľmi pekne to dnes povedal kolega Pavol Zajac, ktorý napr. na príklade živnostníka, ktorý si vezme úver, či už prebuduje nejakú budovu na tieto administratívne účely alebo či si niečo postaví v zásade za požičané peniaze, má na to spracovaný nejaký biznis plán - má s tým už dnes beztak problém, pretože, pretože nie je jednoduché, napr. získať nájomníkov, najmä na východnom Slovensku, presne toto boli veľmi dobré argumenty - a teraz mu tento biznis plán sa rozsype ako domček z kariet, keď zafúka vetrík, pretože sa tu má zaviesť retroaktívna zmena v odpisovaní nevýrobných budov. Ja sám som hovoril príklad, kde je, myslím, jasné, čo to spôsobí. Pre podnikateľa to spôsobí zvýšenie daňového základu. Ak chcete, ak tlačíte firmy do toho, aby pri takejto zmene odpisovania, pretože tú zmenu odpisovania bude musieť urobiť, aby sa vyhýbali daňovej povinnosti tým, že si budú hľadať iné metódy, ako si potom spätne ten navýšený základ dane znížiť, nech sa páči, je to váš spôsob robenia zákonov a politiky, ak takýmto spôsobom chcete nútiť podnikateľov, aby buď platili vyššie dane, alebo hľadali ďalšie a ďalšie metódy, ako si umelo základ dane znížiť. Nemôžem súhlasiť s tým, aby sa takýmto dramatickým spôsobom a k tomu ešte de facto spätne zväčšovala doba odpisovania. Zdôrazním ešte raz môj názor a názor strany Sloboda a Solidarita je ten, že odpisy by sa mali liberalizovať. To znamená, že podnikateľ, či už fyzická, alebo právnická osoba, ktorý vedie účtovníctvo, tak mal by mať možnosť sám rozhodnúť, akým spôsobom, kedy, koľko majetok, ktorý nadobudol a má ho, používa ho na podnikanie, akým spôsobom ho odpíše. Ak ho odpíše celý hneď prvý rok po nadobudnutí, nech tak urobí. Ak ho bude odpisovať 10 rokov, nech sa páči, nech je to jeho sväté právo. Je to jeho investícia, sú to jeho peniaze a nato to právo by mal získať. Je mi jasné, že takéto niečo sa nedá urobiť zo dňa na deň, pretože to môže mať dopad na cash flow v štátnom rozpočte, ale dá sa to urobiť postupne. To znamená, najskôr napríklad pre podnikateľov - fyzické osoby, ktorých výrazná menšina účtuje, väčšinou využívajú paušálne výdavky, resp. sú to drobní podnikatelia, ktorí neinvestujú v takomto rozsahu, čiže najskôr to zaviesť pre nich a potom postupne aj pre právnické osoby. Toto by bola zásadná pomoc pre rozvoj podnikania na Slovensku, a kto to s tou pomocou myslí vážne, sa nad takýmto návrhom aj vážne zamyslí. Kto to ale myslí naopak, kto si myslí, že cez tzv. solidaritu, napr. pri poskytovaní vlakov zadarmo, sa so slovenskou ekonomikou pohneme niekde dopredu, tak je na veľkom omyle.
Treba podnikanie podporovať a nie ho dusiť, pretože ak v tejto krajine nebudú vytvorené dobré podmienky na podnikanie, tak nebudú vznikať nové pracovné miesta, tie, ktoré tu sú, nebudú mať tí zamestnanci lepšie platy, pretože ten podnikateľ bude namiesto zvyšovania platov riešiť svoje zvýšené daňové povinnosti a nielen finančné, ale aj administratívne a, samozrejme, keď tu nebudú mať podnikatelia priestor, tak aj tých daní sa vyberie menej a, naopak, sa bude musieť vyplácať stále viac a viac na sociálnych dávkach A dôchodcov upozorňujem, že ich dôchodky sú financované z daní a odvodov pracujúcich ľudí a firiem. Ak firmy, zamestnanci, podnikatelia, živnostníci budú mať stále zhoršené a zhoršené podmienky na podnikanie a to sa práve deje týmto zákonom, to je výrazné zhoršenie podmienok, tak potom nebudú rásť ani dôchodky. Ak sú dôchodcovia spokojní s 12-eurovým navýšeným vianočným príspevkom, ak sú spokojní s tým, že keď pôjdu za rodinou alebo kdekoľvek, že budú mať vlak zadarmo, že to im zásadným spôsobom zvýši životnú úroveň, nech sa páči. Ja ako dôchodca by som si skôr predstavoval to, aby táto krajina fungovala, aby ekonomika šliapala a aby ľudia mali prácu. A tí ľudia, to je aj môj syn, aj moja dcéra, aj moji vnuci, ktorí sa budú mať lepšie. Nielen ja tým, že budem mať o 12 eur vyšší vianočný príspevok a že môžem cestovať vlakom zadarmo. Takže ešte raz, vysoko podporujem tento návrh kolegu Jozefa Kollára. A takisto podporujem aj tie ďalšie, ktoré už nie sú až také zásadné, ale takisto majú svoj význam po podnikateľskú sféru.
Pokiaľ ide o pozmeňovacie návrhy kolegu Jána Hudackého, tak veľmi sa mi páči, je to veľmi vtipné, ten návrh na zvýšenie percenta toho superodpočtu z 25 na 40 %. To je zase o tom, však poďme na to, že kto dá viac. Ja by som možno navrhol 50 %, možno niekto by navrhol 180 % a podľa mňa sa dá úplne kľudne navrhnúť aj milión percent. Tu je len pekne vidieť, akým spôsobom ste zaviedli alebo chcete zaviesť do zákona, pán podpredseda vlády v zastúpení pána ministra financií, ďalšiu podivuhodnú výnimku. Toto nie je dobre. Takto sa to nerobí. Zákon o daniach z príjmov bol v roku 2004, keď bol prijatý, pomerne jednoduchý tenký predpis obsahujúci primerane málo počet paragrafov. Za tie roky sa tých, tých paragrafov dobre popribúdalo a najmä za druhej vlády Roberta Fica, každý rok, to je až neuveriteľné, čo všetko dokážu legislatívci, ktorých ale niekto vedie, ktorým ale niekto radí, vyprodukovať. Veď v tomto návrhu zákona, teraz som si to ráno ešte pozeral, je okolo 80 pozmeňovacích bodov, len v tom čl. I, tie ďalšie články, tie ďalšie zákony som ani nerátal, 80 článkov pozmeňovacích je, teda bodov je vo vládnej novele, ďalších okolo 60 bodov je v spoločnej správe zase len k tomu čl. I. A keď spočítam tie pozmeňováky, ktoré pravdepodobne prejdú, lebo ich predložili najmä vládni poslanci, tak to sú ďalšie desiatky bodov, ktoré takto pribudnú. No keď to všetko zrátame, ako sa hovorí, spočítame, vydelíme na konci dňa, to ani nie sme ani na konci dňa, to sme len na začiatku dňa, tak zistíme, že táto novela v konečnom dôsledku, keď sa to uprace, všetko dolepí, tak bude mať niekde okolo 150 bodov. Tu sa o nejakej legislatívnej stabilite po prvé nedá hovoriť a po druhé, po druhé ten zákon sa jednoducho komplikuje a táto výnimka 25 % alebo 40 % alebo 31,2 %, tá neposlúži ničomu, len možno ako priestor pre ďalších špekulantov, ktorí si zrazu povedia, však to tam tie motyky, čo my vyrábame v tej našej fabrike, keď na to urobíme pekný projekt výskumu a vývoja a ministerstvo financií nám to prehltne, však tam poznáme toho Miša, ktorý nám to vybaví, tak potom tie motyky a tak ďalej, ktoré tá firmička vyrába, si celkom pekne daňovo zvýhodní.
V tej súvislosti chcem aj podporiť rovno návrh kolegov Jurzycu a Beblavého, ak sa nemýlim, dávate to, myslím, spoločne, kde sa ukladá povinnosť zverejňovať verejne tie firmy, ktoré túto daňovú výhodu budú užívať, čerpať. Aby bolo širokej verejnosti, či odbornej, alebo laickej, jasné, kto a prečo za tým je.
Takže návrh pána kolegu Hudackého beriem ako dobrý fór.
Pokiaľ ide o ďalšie návrhy, tak podporil by som ich. Ale ten návrh, ktorý hovorí o zmene bodu 26, tie výdavky na marketingové štúdie, tam chcem len upozorniť kolegyne, kolegov, že návrh Jozefa Kollára, ktorý je v tej istej veci, je podľa môjho názoru lepší, a preto vám odporúčam podporiť konkurenčný návrh Jozefa Kollára v tom bode 26, čl. I, marketingové štúdie.
Pokiaľ ide o kolegu Daniela Lipšica, tak podporujem obidva jeho návrhy. Sám tu stojím ako zástupca tretieho sektoru. Viete, čo robím vo svojom voľnom čase. Čiže veľmi dobre by nám padlo, keby sa systém 2-3 % zásadným spôsobom nemenil tak, ako by sa vlastne začať meniť mal, pretože tieto peniaze nám veľmi pomáhajú na to, aby ten športový klub fungoval, aby tie deti mali kde a ako a pod akým vedením športovať. Ak dôjde k týmto zmenám, ja som pozorne počúval, samozrejme, aj pána ministra Kažimíra, ktorý hovoril, že ten trend tu je. To je úplne skvelá správa, že ten trend, ľudia, firmy stále viac a viac si uvedomujú existenciu tohto inštitútu dvoch alebo troch percent a stále viac a viac si dávajú žiadostí na poslanie tejto sumy zo svojich daní konkrétnemu príjemcovi. Takže to som veľmi rád, že občania Slovenskej republiky túto možnosť využívajú a ja by som teda prosil, aby sme im ju touto formou nebrali. Ak je niečo overené, úspešné, tak to nelikvidujme, nerobme to, nekazme niečo, čo dobre funguje. Načo je to dobré?
Takisto pokiaľ ide o to oznamovanie protispoločenskej činnosti, trošku s tým mám problém, pretože je to tiež výnimka svojím spôsobom, keď sa na to pozrieme z tejto strany. Na druhej strane ide o to, či chceme podporiť takúto aktivitu, alebo nechceme. Lebo je to, je to, samozrejme, aj o peniazoch, to si nerobme ilúzie. Čiže aj druhý návrh kolegu Daniela Lipšica osobne podporujem. Návrhy kolegov, kolegu Beblavého a Jurzycu, pokiaľ ide o to zverejňovanie subjektov, ktoré využijú ten superodpočet (reakcia z pléna) - hneď, hneď, hneď, máte sa na čo tešiť - takisto som už, už som spomínal, majú moju podporu. A je tu ešte veľmi zaujímavý návrh, kolegyne, kolegovia, neviem či ste zaregistrovali, je tu veľmi zaujímavý návrh kolegu Beblavého, ktorý fakticky hovorí o tom, že ak teda podnikatelia majú mať problémy pri odpisovaní aut, ktoré sú v hodnote, v nadobúdacej hodnote nad 48-tisíc, rešpektujme takéto želanie zákonodarcu, rešpektujme, dobre, ja tuná sa nemienim do tejto témy už nejako zasahovať, pretože je marginálna oproti tomu, čo tento zákon hovorí, ale potom nech je rovný meter, nech je rovný meter. Čiže ak nemôžu zamestnávatelia, ak nemôžu právnické osoby, podnikatelia kupovať fakticky autá drahšie ako 48-tisíc, resp. im to štát chce pekne osladiť, tak nech takto sa chová, nech sa takto chová aj štátna správa. Čiže tento návrh je veľmi dobrý.
A, mimochodom, keď sa ešte vrátim k tomu, čo som hovoril ja, to nepeňažné plnenie pre tých lekárov na konferenciách, ktoré si musia samozdaniť, ak je to v hodnote vyššej ako 10 eur. Dámy a páni, tak v tomto štáte sa takýmto spôsobom nazerá na lekárov. Ak na nejakej konferencii dostanú pohostenie v hodnote vyššej ako 10 eur, tak z toho musia platiť daň. A prečo práve lekári? A prečo napr. nie poslanci Národnej rady, ktorí idú na nejakú konferenciu a tam dostanú obed v hodnote 15 eur. Prečo takúto daň neplatíme aj my? Prečo takúto daň neplatia povedzme ministri vlády? Idú do Bruselu na dôležité rokovanie, dostanú tam naozaj slušné občerstvenie. Prečo takúto daň neplatia aj ministri? Prečo takúto daň neplatia úradníci v štátnej správe, keď chodia po rôznych konferenciách? Čiže znovu je tu, znovu je tu nerovnaký meter, či je to pri tých pohosteniach alebo či je to pri tých autách nad 48-tisíc eur. Pokiaľ ide o kolegu Hlinu, som zásadne proti tomuto návrhu a veľmi, veľmi sa čudujem, pán kolega, že ste takýto návrh vôbec predložili, pretože do značnej miery tým negujete vaše doterajšie postavenia a vašu konzistenciu, ktoré ste doteraz mali vo svojich názoroch a postojoch. Pretože to, čo ste predložili, nie je nič iné ako lobizmus v prospech poľnohospodárskych firiem, rôznych fariem, či je to vaša alebo nejaké iné. Pretože to, aby bol od dane oslobodený takýto príjem, to je jednoducho snaha o zavedenie nejakej výnimky, ktorá sa dotkne len určitého segmentu, len určitého biznisu, ktorý dostane takúto výhodu. Ale čo ostatní? Čo napríklad tí lekári? Alebo v takomto prípade čo tí nešťastní poslanci Národnej rady? Kde oni získajú takúto výhodu? (Reakcie z pléna.) Jednoducho každý, kto chce, si ten návrh, samozrejme, môže prečítať a môže si urobiť vlastný názor. Pre mňa je to, pre mňa je to naozaj návrh na veľké pobavenie. Určite ho nepodporím. (Reakcie z pléna.) Nech sa páči, len kľudne komentujte, ja to znesiem.
No a pokiaľ ide o návrh Jozefa Viskupiča, Mariána Kvasničku, nie sú tu ani jeden prítomní, škoda, tak síce Jozef Viskupič mi vysvetľoval ešte po jeho predložení minulý týždeň, že je to, je to dobré a je to spravodlivé, pretože sa tým zrovnoprávnia kultúrne podujatia, športové, rekreačné vyžitie zamestnancov. Ten úmysel, tomu úmyslu rozumiem, ale technicky je to napísané zle. Pretože tak ako je to napísané, to umožňuje výklad, podľa ktorého keď zamestnanec firmy ide na nejaké kultúrne podujatie povedzme do kina, do divadla, na koncert, zaplatí si vstupenku a tú vstupenku potom prinesie zamestnávateľovi, ktorý mu to povedzme zo Sociálneho fondu preplatí, tak ten návrh je napísaný tak, že aj takéto preplatenie vstupenky by malo byť oslobodené od dane, čo už nie je v poriadku. Pretože keď napríklad niekto si kúpi zájazd do Tatier a zamestnávateľ mu to z nejakej časti preplatí, tak to je zdaniteľný príjem, zdaniteľný príjem to je. Oslobodený príjem, to rekreačné zariadenie, je v prípade, keď ten zamestnávateľ vlastní to rekreačné zariadenie. Čiže malo to by napísané tak, že ak ide o kultúrne podujatie organizované zamestnávateľom. Neviem, čo s tým, neviem, čo s tým. Pravdepodobne aj tak tento návrh neprejde, čiže je to zbytočná debata, ale je mi to ľúto.
Pokiaľ ide o návrhy vládnych poslancov, komentovať ich nebudem, pretože nepochybujem, že prijaté vládnou väčšinou budú.
A ešte raz na záver, ešte využijem posledné sekundy do uplynutia 27. minúty. Tento návrh je zlý. Aj keby ten môj pozmeňovací návrh získal podporu 151 poslancov Národnej rady, aj tak nebudem v žiadnom prípade hlasovať za návrh zákona ako celok, pretože to je zlý zákon. Zvyšujú sa ním dane, zavádzajú sa nesystémové výnimky, zvyšuje sa byrokracia a celkovo je to ďalší z rady návrhov, ktoré tu boli prinesené do Národnej rady vládou a jej ministrami, ktoré zhoršujú a zásadným spôsobom zhoršujú podnikateľské prostredie. Za takýto návrh sa hlasovať jednoducho nedá a nesmie.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel reagovať na výzvu pána Mihála a poviem tú kúzelnú vetičku, že beriem späť svoj podpis z toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil pán Mihál. Len toľko.

Ďakujem pekne. Ja by som takisto chcela stiahnuť svoj podpis z toho pôvodného pozmeňujúceho návrhu a, samozrejme, že podporím ten nový pozmeňujúci návrh. Ďakujem.

Ďakujem. Sťahujem svoj podpis, podporujem novú formuláciu a oceňujem postoj pána Mihála osobitne k superodpočítateľnej položke.

Sťahujem svoj podpis pod pôvodným návrhom, pozmeňujúcim návrhom kolegu Jozefa Mihála a podporujem ten, ktorý predložil teraz.
Chcem povedať, že viackrát pán kolega Mihál hovoril o podnikateľoch a zamestnávateľoch, presne ako aj ja vo svojom vystúpení. A prečo hovoríme o tých podnikateľoch zároveň ako o zamestnávateľoch? Nuž preto, lebo väčšina podnikateľov a živnostníkov naozaj buď zamestnáva zamestnancov, alebo sami sú živnostníci a tým pádom sú zamestnanci sami u seba. A som presvedčený, že nové pracovné miesta na Slovensku môžu vytvárať len podnikatelia, živnostníci, podnikateľský sektor. Naozaj máme okresy na východnom Slovensku, kde štát je síce najväčší zamestnávateľ, ale tento trend je nedobrý a týmto smerom asi nechceme ísť. Vláda SMER-u sa síce tvári, že ona vie vytvárať pracovné miesta cez rôzne dotácie, ale nie je to pravda. Dlhodobo udržateľné zdravé pracovné miesta môžu vytvárať len podnikatelia, zamestnávatelia, živnostníci, zahraniční alebo domáci. Toto kým si neuvedomí vláda SMER-u, a vyzerá, že si to neuvedomí, tak nebude nižšia nezamestnanosť na Slovensku a bude ju len umelo stláčať všelijakými administratívnymi byrokratickými spôsobmi, budú vyhadzovať z úradov práce ľudí alebo si budú kupovať draho nové pracovné miesta. Ale tie nebudú dlhodobo udržateľné, preto toľko hovoríme o zlepšovaní podnikateľského prostredia. A tento zákon v žiadnom prípade ho nezlepší, naopak, zhorší, a preto tak ostro proti nemu vystupujeme.

Ďakujem pekne za slovo. Rovnako chcem poprosiť stiahnuť svoj podpis z pôvodného pozmeňujúceho návrhu Jozefa Mihála. Podporím ten druhý, ktorý je vylepšený.
A dovoľte mi ešte poznámku aspoň k niektorým pozmeňujúcim návrhom, ktoré komentoval aj Jozef Mihál. No, rovnaký meter je určite niečo, čo ja osobne a aj SaS v politike chceme presadzovať, a preto sa mi aj veľmi páči pozmeňujúci návrh Mira Beblavého, ktorý tvrdí, že ak sa štát stavia k podnikateľovi tak, že pri istom nízkom daňovom základe si nemôže odpísať viac ako 48-tisíc za nákup auta, rovnako nech toto platí pre verejnú štátnu správu. Verejná štátna správa dlhodobo hospodári s deficitom, teda v strate, hospodári s finančnými prostriedkami, ktoré vyzbierala od daňových poplatníkov, a nemá morálne právo sa takýmto spôsobom z peňazí daňových poplatníkov správať. Čiže ak sa spoločensky zhodneme na tom, že niekto, kto negeneruje zisk, sa nemá voziť v aute za viac ako 48-tisíc euro, nech toto isté nerobia úradníci a ľudia, ktorí fungujú v štátnej a verejnej správe.
Rovnako by som chcela ešte povedať aspoň pár viet k odpisom. Naozaj najväčší problém celých odpisov nie je ani tak v ich natiahnutí z toho počtu rokov 20 na 40, hoci aj to je problém preto, lebo máloktorý podnikateľ, ktorý si kúpi budovu, vôbec vo svojom životnom cykle svojho podnikania stihne túto budovu odpísať, ale najväčší problém ja vidím v retroaktivite tohto opatrenia. Veď tí podnikatelia majú predsa nastavené nejaké finančné plány, majú nastavené nejaké financovanie, majú toto všetko rozložené, a my ak retroaktivitou budeme vstupovať do týchto vecí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pán Mihál, ďakujem za exkurz do všetkých pozmeňujúcich návrhoch, sme si ich zopakovali.
Ja by som sa pristavil len pri jednej veci, ktorú ste tu spomínali, a to je, vy ste liberál a v podstate sa staviate aj k odpisom veľmi liberálne. To, čo ste navrhli, že poďme, nechajme na podnikateľov, nech si odpisujú, nech si odpisy nastavia, ako oni chcú, považujem za absurdné. Poviem prečo. To už mi pripadá, že už sa dostaneme do toho štádia, ako keď tu onoho času pán Kaník povedal, že, neni tu, ja sa teda ospravedlňujem, že sa vyjadrujem k nemu, oznámil, že najradšej by mal, keby bola daň z príjmu nula percent. Lebo keď toto navrhnete, tak poviem príklad, tak každý podnikateľ rozumný, ktorý vytvorí akýkoľvek zisk, urobí veľmi jednoduchú vec. Kúpi si jednu peknú vilku za niekoľko miliónov a niekoľko ďalších rokov si bude proste dávať odpisy podľa svojho želania, to znamená, nezaplatí ani korunu daní. Toto je proste podľa mňa absolútne absurdný návrh. Ja nehovorím o tom, že môžeme sa baviť, na koľko rokov by sa dali odpisy, ale takýmto spôsobom sa to skutočne riešiť nedá.
Ďakujem.