39. schôdza

Ďakujem, chcem pripomenúť kolegom zo zahraničného výboru, že o 12.15 hod. máme zasadnutie výboru v miestnosti č. 30. To je na prízemí. Ďakujem.

Chcela by som pozvať kolegov dnes na 13.00 hod. do priestorov výboru pre sociálne veci, kde bude prebiehať prezentácia informovania sporiteľov druhého dôchodkového systému. Túto aktivitu prídu predstaviť pán poslanec Jurzyca, pán Goliáš a pán Ďurana. Ste všetci srdečne vítaní.

Ďakujem. V podstate vzhľadom na priebeh rozpravy predpokladám, že určite aj keby sme, aj keby sme to stihli do tej 17.00 hod., dnes by som navrhoval, aby sme pripravili všetky tie pozmeňujúce návrhy, hlasovanie až na zajtra na 11.00 hod. Takže to by som chcel len oznámiť. To je všetko.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, je pravdou, že všetky vlády prichádzajú s návrhom, ako vyriešiť finančnú situáciu z hľadiska štátneho rozpočtu, ktorá je bezpochyby každý rok napätá. Tá alebo tie, v ktorých som mal možnosť sedieť, tá v prvom rade sa pozrela najskôr sama na seba a pozrela sa, kde a čo je možné ušetriť.
Bohužiaľ, musím povedať, že v tomto prípade situácia je úplne iná. Táto vláda alebo vlády vedené pod vedením Roberta Fica hľadajú, kde a z koho môžu ešte jednu vrstvu koži zodrať. Ficova vláda v tomto roku vynašla patent na rozum. Nezvyšuje dane a to vehementne marketingovo odpredáva, ale na druhej strane rozširuje základ dane. Je treba povedať občanom, že to znamená, že takisto 20 % daňou sa bude zdaňovať nie to, čo sa zdaňovalo doteraz, ale viac. Výsledok? Podnikateľ zaplatí viac do štátneho rozpočtu. Zaplatí o 265 mil. viac. Je v tejto sále alebo v tejto krajine, ktorý, kto si myslí, že napriek tomu, že podnikatelia, hlavne malí, keď zaplatia o 265 mil. viac do štátnej kasy, budú s úsmevom na tvári zamestnávať viac ľudí? No nie.
Dovoľte, aby som pripomenul, táto vláda prostredníctvom svojich poslancov pred pár mesiacmi absolútnou aroganciou a výsmechom toho, čo robil Robert Fico v Národnej rade, v roku 2010 zrušil a upustil od tej požiadavky alebo povinnosti vlády, že keď deficit klesne pod 3 %, tak DPH z 20 % sa má znížiť na 19. Len týmto jedným opatrením vláda si v štátnom rozpočte zabezpečila 220 až 250 mil. eur. Pritom Robert Fico v roku 2010 vehementne prehlasoval, že znížte DPH a pomôžte občanom. On odmietol, SMER odmietol znížiť DPH a pomôcť občanom! Odôvodnenie, ktoré na to vymysleli, že to jednopercentné zníženie, by sa tak či tak neprejavilo u občanov, neobstojí. Práve Robert Fico bol ten, ktorý zavádzal euro do života na Slovensku a mal vytvorenú komisiu na dohľad, aby prepočet na euro nezvýšilo ceny na Slovensku. Rovnakou metódou mohol zabezpečiť aj zníženie DPH o jedno percento, aby sa neprejavilo, teda aby sa prejavilo v znížení cien pre konečného spotrebiteľa, teda pre občana. Neurobil to. Ušetril si 250 mil. euro.
Dnes hovorí, že od živnostníkov v prevažnej časti vyberieme o 265 mil. viac, pričom v samotnom návrhu zákona už sa počíta s tými odpustkami, ktoré Ficova vláda odpustila svojim sponzorom. Viď SCP Ružomberok, viď Babiš, teda Duslo Šaľa a mohol by som menovať. Mohol by som menovať prípady, ktoré, kde dostali výhody spoločnosti ako J&T, koľko zarobili na SPP, pozrieť sa na to, čo sa deje v Transpetrole, alebo MH Development, to, čo bolo povedané pred chvíľkou. Koľko peňazí tam odchádza? Pritom príde marketingovo, že ponúkneme občanom, tým, len tým, kde sú železnice, že môžu cestovať študenti a dôchodcovia zadarmo. Pár desiatok miliónov eur. Ale na rozdiel od toho budujeme garáž alebo budujeme hrad v Bratislave. Keď je kríza, túto investíciu sme si mohli ušetriť. Ale zase sme potrebovali niekomu pomôcť. Kolega Lipšic správne podľa mňa poukázal na to, že prečo sa nezdaňujú, zdaňujú monopoly ako výber mýta. Nikto iný. Sme zaviedli daň na elektrokomunikácie, lebo je to monopol. Prečo na to mýto nie? Prečo musia toto znášať v každom prípade občania priamo? Rovnako je možné poukázať aj na nehospodárne nakladanie a spravovanie majetku štátu zo strany ľudí, ktorých Ficova vláda nominovala do rôznych štátnych podnikov. Vodohospodárska výstavba urobí múrik za miliónov eur proti rybárom. Načo, keď tam má firmu Bonul, ktorá stráži tú hrádzu? Nevie odohnať rybárov? My tam musíme preinvestovať, aby niekto na tom mohol zarobiť. Rovnako, pokiaľ sa pozrem na Štátne lesy Slovenskej republiky, ten štátny podnik produkoval 18,5 mil. euro zisku, dnes už sotva produkuje 9 mil. Prečo? Kde zmizli peniaze? Ten štátny podnik to dokáže. No jednoducho drevo sa predáva tým, ktorí to ďalej obchodujú a zarábajú na tom, a ten zisk, nie tak ako v roku 2011, nezostane v štátnom podniku, sa neodvedie do štátneho rozpočtu, ale skončí niekde inde, kde to asi potrebné je.
Rovnako pokiaľ sa pozrem na príspevkovú organizáciu Štátne lesy TANAP-u.- Verejná súťaž tam bola robená po kalamite v roku 2004, keď som bol ministrom ja. Kalamita súčasná, žiadna verejná súťaž. Výsledok? Na poľskej strane vďaka teda verejnej súťaži v predaji dreva pri pni 50, cca 55 euro. Podľa údajov, ktoré poskytlo a zverejnilo Štátne lesy TANAP-u na slovenskej strane je bez výberového konania, také isté drevo predaj pri pni 25 eur. Kde zmizne 30 euro na kubíku dreva? Keby, som presvedčený, že keby vláda Roberta Fica spravovala tento majetok štátu tak, ako má, tak nemusíme zvyšovať dane a nemusíme zvyšovať ani to, čo sa bude zdaňovať. Nemusíme hľadať rôzne operácie, ale občania by sa mohli mať lepšie.
Práve z týchto dôvodov dávam procedurálny návrh, aby sme tento návrh zákona vrátili predkladateľovi, lebo keď zostane súčasne platný zákon, ten je oveľa prijateľnejší a lepší k občanom ako ten, ktorý sem vláda z dielni ministra financií doniesla a predložila. Preto predkladám tento procedurálny návrh, dúfam, že kolegyne, kolegovia aj zo SMER-u, podporíte tento návrh a radšej sa popozeráte v lepšej správe majetku štátu a na výdavkovej stránke, kde mienite dávať tie peniaze, ktoré štát nemusel by vynakladať pre sponzorov. Lebo keď živnostníkov zoderiete aj tú poslednú kožu, ktorí zamestnávajú najviac občanov tejto krajiny, tak vaši sponzori síce budú dobre zarábať, ale občania v tejto krajine sa budú mať zle.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh poslanca Kondróta a mňa, ktorý novelizuje zákon o hazardných hrách, a zámerom navrhovanej úpravy je, aby sa paušály a odvody premietli aj na technické zariadenia prevádzkované v kasínach s výnimkou ruliet z dôvodu zanedbateľného počtu.
Tak ako tu bolo spomínané, ministerstvo financií Českej republiky pripravuje legislatívne zmeny, ktorými chce výrazne obmedziť výherné automaty, v Maďarsku, v Poľsku aj na Ukrajine hazard je tiež významne obmedzený, a preto je obava, že bude záujem presunúť niektoré zariadenia aj z Čiech možno aj na Slovensko. Tento návrh bol odkonzultovaný s ministerstvom financií a takisto aj s legislatívou ministerstva financií a s legislatívou Národnej rady a znie:
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov Maroša Kondróta a Michala Bagačku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1123).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1123).
1. K článku VIII - nové body
Na začiatok článku VIII sa vkladajú nové body 1 až 4, ktoré znejú:
"1. § 21 sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie:
(16) Žiadateľ o udelenie alebo zmenu individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier, pri ktorých sa používajú technické zariadenia podľa § 1 ods. 1 písm. c) určené podľa druhej vety, je povinný predkladať ministerstvu o týchto zariadeniach vybrané údaje. Druh zariadení, formu, štruktúru predkladaných údajov a spôsob ich predkladania určí ministerstvo a zverejní na svojom webovom sídle."
Odôvodnenie k bodu 1:
Zámerom je zjednotiť formu údajov predkladaných v rámci žiadosti o udelenie, resp. zmenu individuálnej licencie v prípade vybraných druhov technických zariadení používaných na prevádzkovanie hazardných hier z dôvodu zavádzania nového informačného systému finančnej správy za účelom jednotného spracovania údajov.
2. V § 37 ods. 1 písm. i) sa slová "všetkých hazardných hrách v kasíne" nahrádzajú slovami "hazardných hrách v kasíne, ktorými sú stolové hry a hazardné hry prevádzkované prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi,".
3. V § 37 ods. 1 písmeno j) znie:
"j) hazardných hrách prevádzkovaných prostredníctvom výherných prístrojov na základe individuálnej licencie udelenej obcou 2 100 eur za kalendárny rok a za každý výherný prístroj do štátneho rozpočtu bez ohľadu na dobu jeho prevádzkovania počas kalendárneho roka; pri výherných prístrojoch prevádzkovaných na základe individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne za každý takýto výherný prístroj bez ohľadu na dobu jeho prevádzkovania počas kalendárneho roka 4 200 eur za kalendárny rok do štátneho rozpočtu a 800 eur za kalendárny rok do rozpočtu obce, v ktorej sa nachádza takýto výherný prístroj, pričom na spôsob, lehoty a ďalšie podmienky úhrady odvodov do štátneho rozpočtu a do rozpočtu obce sa pri takomto výhernom prístroji používajú ustanovenia odsekov 8 a 9,".
4. V § 37 ods. 1 písm. l) sa za slová "videohrách za každý terminál" vkladajú slová "vrátane terminálov prevádzkovaných na základe individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne" a za slová "a za každý" sa vkladá slovo "takýto".
Doterajšie body 1 a 2 sa primerane prečíslujú.
Nové body 1 až 4 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015, čo prinesie do ustanovenia o účinnosti, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona (čl. IX).
Odôvodnenie k bodom 2 až 4:
Podľa súčasnej právnej úpravy prevádzkovatelia hazardných hier v kasíne platia za všetky druhy hazardných hier prevádzkovaných v kasíne, to znamená stolové hry
a ďalšie zariadenia na prevádzkovanie hazardných hier (výherné prístroje, technické zariadenia obsluhované priamo hráčmi a videohry) rovnaký odvod vo výške 29 % z rozdielu medzi prijatými vkladmi a vyplatenými výhrami. Ostatní prevádzkovatelia takýchto zariadení (to znamená zariadení umiestnených mimo kasína) platia odvody paušálne vo výške určenej pre každý typ zaradenia osobitne, a to za každý kus zariadenia bez ohľadu na to na dobu jeho prevádzkovania počas kalendárneho roka.
S cieľom sprísnenia podmienok prevádzkovania hazardných hier v kasíne sa navrhuje pre výherné prístroje a videohry prevádzkované v kasíne prechod z percentuálnej výšky odvodov na paušálny poplatok, a to za každý kus zariadenia bez ohľadu na dobu jeho prevádzkovania počas kalendárneho roka.
Keďže princíp výpočtu odvodov sa mení z percentuálnej sadzby z výťažku na paušálnu sumu za 1 ks zariadenia za kalendárny rok, navrhuje sa, aby nová úprava nadobudla účinnosť od 1. januára 2015.
2. K čl. VIII - nový bod
Za doterajší bod 2 sa vkladá nový bod 3, ktorý znie:
3. Za § 58j sa vkladá § 58k, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 58k
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2015
Ustanovenia § 37 ods. 1 písm. i), j) a l) v znení účinnom od 1. januára 2015 sa prvýkrát použijú na úhradu odvodov za mesiac január 2015 .
Nový bod 3 nadobúda účinnosť 1. januára 2015, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti zákona (čl. IX).
K článku IX. Ustanovenie o účinnosti je potrebné upraviť tak, aby pozmeňujúce návrhy v bodoch 1 a 2 nadobudli účinnosť 1. januára 2015.
Odôvodnenie. Prechodné ustanovenie je naformulované z dôvodu zabezpečenia a stanovenia termínu aplikácie zmien v citovaných ustanoveniach v praxi.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne. Myslím, že je to dobrý návrh, ale mám kratučkú otázku na pána navrhovateľa. Tu sa už viackrát hovorilo o obmedzení hracích automatov, hrania, nikdy nič neprešlo, a teda opozícia nebola v tomto smere na vine, napriek veľkým diskusiám, pamätám sa, aj celodňovým, proste nikdy nič neprešlo. Viackrát sa hovorilo, jaký to má zlý dopad na našich občanov, ktorí napriek tomu, že sú chudobní, ešte v slovenských korunách, sa pamätám, tuším 47 mld. ročne prehrali alebo dali do svojich automatov. V minulosti išlo viac o rozhodovanie v miestnej samospráve alebo referende, kde sa jednoducho hovorilo o percentách, aby to referendum bolo platné. Pokiaľ sa pamätám, niekde na východe, myslím, že to bol Sabinov, rozhodli referendom, že tam automaty nechcú a všetky vyhodili vlastne z mesta, no.
Čiže ja sa pýtam, toto sa mi zdá skôr ako najmä finančný dopad plus pre štátny rozpočet, a teda nešlo v pôvodnom návrhu len o obmedzenia, ale išlo o právomoci dať obciam. Čiže ako sa líši tento váš návrh od tých minulých návrhov, čo sa týka zmien v politike voči herniam a hracím automatom?
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ono, samozrejme, ustanovenia, ktoré sú v zákone o hazardných hrách a ktoré sú platné, tie platia, čo sa týka aj toho, či obec referendom chce tie hracie automaty alebo herňu, alebo nie. Toto navyše ten zákon sprísňuje tým, že vlastne miesto tej, toho percentuálneho odvodu, sa dáva paušálny odvod, to znamená, že v rámci tých automatov, pokiaľ ich bude teda veľa a budú aj v kasínach, ale aj mimo kasín, bude ten odvod jednotný, a prinesie to, samozrejme, aj príjmy do štátneho rozpočtu, ktoré sú vyčíslené pre štátny rozpočet 436-tisíc eur a príjmy do obcí plus 283-tisíc eur. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, pán podpredseda tu nie je momentálne, ale tak dúfam, že medzitým príde, v každom prípade ja teda už druhýkrát k tejto téme, skôr také reakcie na to, čo tu odznelo od kolegov, a nie všetko, nie na všetko teda sa dalo reagovať cez faktické poznámky.
Na začiatku si ale neodpustím, aby som nezdôraznil ten fakt, ktorý vyplýva vôbec z tohto návrhu a z nášho posúdenia a posúdenia tých, ktorých sa to dotýka, a to podnikateľov, predovšetkým malých podnikateľov a živnostníkov, pretože tie dopady práve na tieto skupiny podnikateľov budú najťažšie. V každom prípade budú viac daňovo zaťažení, budú musieť viac odviesť daní z toho, čo, čo sú schopní vygenerovať, a to prostredníctvom či už nových odpisových skupín, tu už bolo viackrát zmienené o tom, že ako, ako bude vlastne zaťažovať týchto podnikateľov zvýšenie alebo rozloženie odpisov na budovy, administratívne budovy až na 40 rokov, čo určite aj tých malých podnikateľov postihne veľmi negatívne.
Ja sa dotknem niektorých vecí, ktoré súviseli aj s mojimi pozmeňovacími návrhmi. Jeden z tých, ktorý som nakoniec sa rozhodol nepredložiť, bol aj ten, ktorý súvisel s podporou rozvoja, teda technologického rozvoja, inovácie, teda samotného výskumu malých a stredných podnikov alebo vôbec podnikov s tým, že ja pokladám tento návrh, ktorý je súčasťou tejto novely, za pozitívny, aj keď boli tu upozornenia na to, ako sa to všetko dá zneužívať, myslím si, že pozmeňovací návrh pána poslanca Beblavého a pána poslanca Jurzycu do určitej miery eliminuje to riziko zneužívania.
Na druhej strane chcem opäť zdôrazniť toto, čo som povedal aj pri mojom prvom vystúpení, že Slovensko je totálne na chvoste v oblasti objemu investícií do technologického rozvoja, inovácií, vedy a výskumu, z 0,68 %, ak mám tie správne informácie, myslím, že to je údaj z roku 2013, čo nás radí úplne na chvost aj v rámci krajín OECD, ale aj v rámci krajín Európskej únie.
Takže my musíme robiť niečo, aby sme povzbudili podnikateľov investovať ďalej do, do v podstate svojej produkcie tak, aby boli konkurencieschopnejší v rámci európskeho trhu, globálneho trhu, koniec koncov my sme ohromne otvorenou ekonomikou. Ak tam nebudeme vedieť povzbudiť podnikateľov, motivovať podnikateľov, aby, aby vedeli investovať, a toto nie je zlý spôsob. Ja som mal možnosť dokonca komunikovať s mojimi kolegami, predsedami hospodárskych výborov aj z ostatných krajín a oni majú takisto snahu motivovať podnikateľov cez takéto stimulačné nástroje, teda cez daňové určité úľavy a ja si myslím, že tu je treba začať, aby v podstate sme aj cez tzv. pákový efekt, tzv. leverage efekt a vlastne využívali tie verejné zdroje ako prvé, ktoré budú také iniciačné, či už sa to dotýka daňových úľav alebo nejakých dotácií do tohto systému tak, aby sme potom mohli takisto presvedčiť podnikateľov, aby, aby do toho investovali aj vlastné peniaze, čiže súkromné zdroje, pretože my s ekonomikou, tak ako ju máme postavenú teraz, v podstate ako kvázi montážnou ekonomikou, kde síce tu máme vysoké veľké investície, ale do produkcie, ktorá má veľmi nízku pridanú hodnotu, my nebudeme v určitej dobe, v určitom časovom horizonte schopní konkurovať Európe a svetu a budeme sa prepadať, samozrejme, potom aj čo sa týka, čo sa týka hrubého domáceho produktu a bude to, samozrejme, mať aj dopady na celkovú zamestnanosť.
Takže je pravda, že je treba, aby sme možnože nejaké obdobie, uvidíme, čo sa urobí alebo aký bude mať vplyv toto ustanovenie v súvislosti s tým, že tie firmy, ktoré nejakým spôsobom budú chcieť rozvíjať výskum, technologický rozvoj a inovácie, si budú môcť v podstate odrátať tých 25 % nákladov tak na samotný ten, tú vecnú stránku toho výskumu, vývoja, inovácií, tak ako aj v súvislosti so zamestnávaním, v tomto prípade skôr absolventov. Ja by som bol určite za to, aby sa ten rozsah týchto osôb rozšíril nielen na absolventov, ale vôbec na mladých ľudí, ktorí sú invenční, ktorí prichádzajú s dobrými podnikateľskými myšlienkami, inovatívnymi myšlienkami, aby sme túto oblasť ďaleko viac podchytili, podporili, aby sme, hovorím, mohli tú konkurencieschopnosť našich firiem, našich firiem zvyšovať.
Nedá mi takisto zareagovať na niektoré veci, ktoré sa dotýkajú a sú v ustanoveniach tohto návrhu, a to je otázka marketingových štúdií, v podstate rôznych marketingových plánov a koniec koncov aj podnikateľských plánov a v súvislosti s tým, že, v súvislosti s tým, že toto bude mať skôr negatívny dopad na malé firmy, resp. na začínajúce firmy, ktoré môžu takto eliminovať riziko neúspechu tým, že si dajú vypracovať marketingovú štúdiu, že si dajú vypracovať v podstate nejaký podnikateľský plán alebo marketingový plán, a toto významným spôsobom im môže pomôcť v tom, aby boli dlhodobo udržateľní na trhu, aby mohli sa sebazamestnať povedzme v prípade malých podnikateľov alebo nezamestnaných ľudí, ktorí chcú začať podnikať, alebo živnostníkov, aby si potom takéto náklady mohli odpísať, mohli odpísať zo základu dane, a teda znížiť tú daňovú, daňovú povinnosť, ktorá by im z toho vyplývala.
Ja som vo svojom pozmeňovacom návrhu a chcem ho zdôrazniť, pretože to je veľmi dôležité, aby sme aspoň takto eliminovali to riziko podnikania ako takého, aby sme aspoň vedeli odpísať tie náklady súvisiace s takýmito, s prípravou takýchto marketingových štúdií, plánov a pod. aspoň do tej výšky 5-tisíc eur, tak ako som to navrhol vo svojom pozmeňujúcom návrhu, pretože to je objem zdrojov, ktoré si môžu dovoliť práve tie malé podničky, živnostníci, aby sme aspoň v súvislosti s takýmto limitom vedeli potom, potom takéto náklady, aby si takéto firmy mohli takéto náklady potom odrátať zo základu dane a znížiť, hovorím, to, to daňové zaťaženie.
Takže bol by som veľmi rád, keby, aj keď tu mojich kolegov zo SMER-u nie je veľa, aby takýto pozmeňovací návrh vedeli si nejakým spôsobom osvojiť.
No a tiež - ešte raz zdôrazním - druhý môj pozmeňovací návrh, ktorý som dával, a to, to súvisí s tzv. závislými subjektmi, teda obyčajne sa to dotýka povedzme materskej spoločnosti a dcérskych spoločností, aby tá neposkytovala úvery s vysokým úrokom a aby v podstate si potom, sa nedali takéto náklady, teda prostredníctvom úrokov zneužívať a odpisovať zo základu dane, čím vlastne by povedzme mohli účelovo oberať štát o určité zdroje prostredníctvom daní. Takže aby to bolo viazané nie na nejaký obrat a na tieto faktory, ale skôr normálne na, na úrokovú, základnú úrokovú mieru Európskej centrálnej banky plus 5 % na to, aby toto bola v podstate, bol nejaký limit pre to, aby, čo sa týka úrokov.
Vo všeobecnosti musím zdôrazniť ešte raz, že tento návrh zákona je, je škodlivý pre podnikateľské prostredie, zhoršuje podmienky pre podnikanie na Slovensku, pretože zaťažuje. Ja som mal možnosť a mám možnosť, niet hádam dňa, aby som sa nerozprával s nejakými podnikateľmi, či už len preto, že som teda predsedom hospodárskeho výboru, čo je priamo naviazané na to podnikateľské prostredie, ktorí sa sťažujú celkovo vôbec na tie podmienky, ktoré sú tu pre podnikateľov vytvorené, a v každom prípade sa zhoršujú z roka na rok, keďže vláda prichádza takmer každý rok s nejakými opatreniami, či už minulý rok daňovými licenciami, alebo licenciami, alebo teda dane zo straty, toho roku touto novelou, ktorá významne zaťažuje, však koniec koncov bolo to vyčíslené aj v návrhu zákona, teda o rozpočte na budúci rok, kde sa ráta s príjmami práve skrz tento návrh zákona o 260 mil. naviac.
Bolo tu spomínané takisto viacerými kolegami, že sa neznížila daň z pridanej hodnoty na 19 %, čo bola veľmi dobrá príležitosť na to, aby sme mohli uľahčiť či už vôbec aj podnikateľom, ale aj bežným občanom, aby neboli takto zaťažovaní, samozrejme, vyššími cenami produktov, ktoré nakupujú, čo vlastne takisto prinesie do štátneho rozpočtu nemalé zdroje, možno niečo cez 200 mil. eur. A toto všetko významným spôsobom obmedzuje podnikateľov akých-takých alebo občanov, keďže štát si kompenzuje potom určité svoje populistické sociálne balíčky tým, že, že tie peniaze z jednej strany teda akože dáva a na druhej strane vyberá práve od tých, ktorí sú aktívni, ktorí sú, skutočne sa snažia zobrať zodpovednosť na seba za svoje rodiny a nejakým spôsobom potom sa rozdávajú peniaze plošne bez toho, aby sme vedeli posúdiť tie sociálne podmienky v rodinách, resp. na konkrétnych ľudí. Príkladom toho je najnovšia iniciatíva a to sú bezplatné, to je bezplatné cestovné pre študentov a pre dôchodcov, kde, je pravda, ak chceme teda nejakým spôsobom pomôcť sociálne odkázaným, či už študentom z takýchto sociálne odkázaných rodín, alebo, alebo dôchodcom, tak to diferencujme tak, aby sme pomohli tým, ktorí to potrebujú, ale nie všetkým, ktorí nie sú závislí na takejto sociálnej pomoci. Nehovoriac o tom, že deformujeme potom celé to prostredie podnikania aj v tej vlakovej doprave. Pretože ja si viem predstaviť, ak máme teda pomôcť alebo teda zlepšiť podmienky pre cestovanie, predovšetkým kvalitu cestovania, tak nemôžeme, nemôžeme takto jednostranne len pomáhať ľuďom. Na druhej strane ja som, ja som takmer presvedčený, že kvalita cestovania sa zhorší. Príkladom toho je aj iniciatíva ministerstva dopravy, že sa idú prenajímať vlaky, vyradené vozne teda od Českých dráh, koženkové vozne z 80. rokov. No akým spôsobom zvýšime kvalitu cestovania na Slovensku? Práveže ju zhoršíme. Ak chceme teda zlepšovať tie podmienky pre cestovanie aj pre študentov, aj pre dôchodcov, tak poďme iným smerom, diferencujme tie podmienky pre tých, ktorí sú skutočne sociálne odkázaní, ale na druhej strane otvorme ten trh, zlepšíme podmienky pre súkromných dopravcov tak, aby vlastne tu boli možnosti, široké možnosti pre jednotlivé cieľové skupiny ľudí, ktorí cestujú, aby si mohli vybrať, aby ten trh v podstate bol prijateľný, tak aby vlastne každý mohol byť do určitej miery spokojný.
To je zhruba to, čo som chcel dodať a čo sa teda nedalo cez nejaké faktické poznámky zhrnúť. Chcem na záver iba dodať to, že, že tento, táto novela zákona o dani z príjmov určite nepozdvihne podnikateľské prostredie, určite nezlepší nálady v súvislosti možno s prílevom nových investícií, skôr myslím si, že tak tí investori, ktorí sú už tu etablovaní, budú hľadať možno spôsoby, kde sa teda, na ktorých trhoch a kde v iných krajinách sa možno bude dať lepšie, lepšie etablovať. Myslím si, že všetci dobre vieme, že tu ich udržuje iba jeden fakt, a to je lacná pracovná sila. Ostatné tie podmienky určite pred časom teda sme mali minimálne porovnateľné s viacerými krajinami, možnože aj lepšie, čo sa týka predovšetkým daňového zaťaženia, teraz sa tie podmienky buď vyrovnali, alebo ešte zhoršili v porovnaní s inými krajinami. Takže aj tých investorov, ktorí sú už etablovaní na našom trhu, v podstate to nebude nijak držať ukotvených tuto, nehovoriac o tom, že tí ostatní, ktorí možnože uvažujú, budú tiež zvažovať toto rozhodnutie. Keďže si zoberieme ďalší faktor, a to sú ceny energií pre koncových spotrebiteľov a predovšetkým pre podniky, kde my máme cenu energií výrazne vyššiu ako okolité krajiny, a to nehovoriac už o tom, že samotná Európska únia má celkovú priemernú cenu energií ďaleko vyššiu, ako je v Spojených štátoch alebo niekde v Číne a podobne. Ale to už je ďalšia kapitola, ktorú tu nechcem rozvíjať. Ide mi skôr o to, že, a čo chcem zdôrazniť aj týmto mojím príspevkom, že zhoršujeme podnikateľské prostredie, a to nie je o tom, že doplatia na to, na to iba samotní podnikatelia, pretože podnikatelia sú tí, ktorí generujú zdroje do štátneho rozpočtu, ktorí vlastne vytvárajú to bohatstvo tejto krajiny, zamestnávajú, a takže toto všetko sa môže odraziť, hovorím, vo výške hrubého domáceho produktu v budúcom období a takisto vo rozvoji zamestnanosti na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v rámci druhého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 403/2010 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Novela reaguje na prevzatie nových úloh ministerstva po viacerých novelizáciách kompetenčného zákona a zohľadňuje aj potreby aplikačnej praxe rezortu zahraničných vecí a európskych záležitostí. Do návrhu boli z týchto dôvodov zapracované zmeny v oblasti ekonomickej diplomacie či nové úlohy v rámci európskych záležitostí. Novela tiež okrem iného podrobnejšie špecifikuje výkon niektorých konzulárnych funkcií, ktorých vymedzenie v zákone bolo predtým všeobecné. Úpravy korešpondujú s terminológiou a obsahom inštitútov ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi a príslušnými medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Legislatívne riešenie si vyžiadala aj problematika odmeňovania počas dočasného vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí, a to dôsledku valorizácie platových taríf v rámci kolektívneho vyjednávania koncom minulého roka o pevnú sumu 16 eur, a nie ako doposiaľ percentuálnym zvýšením. Táto skutočnosť zasiahla do výpočtu zahraničného funkčného platu zamestnancov vykonávajúcich zahraničnú službu, čo je neprípustné. Platí totiž princíp, že vnútroštátna valorizácia nemôže ovplyvniť zahraničný funkčný plat. V tejto súvislosti je potrebné okrem úpravy ustanovených v zákone o zahraničnej službe vykonať aj novelizáciu súvisiacich zákonov o verejnej službe a o štátnej službe.
Zmeny nebudú mať dopad na rozpočet verejnej správy a boli prerokované s gestorom oboch zákonov, Úradom vlády Slovenskej republiky a so všetkými dotknutými ministerstvami, ktoré vysielajú štátnych zamestnancov na výkon štátnej služby v zahraničí.
Dovoľte mi ešte na záver uviesť, že Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa ako vecne príslušný rezort stotožňuje so všetkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať o prerokovanie návrhu a o jeho schválenie.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výborov predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovávaní prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 403/2010 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č.1344 z 23. septembra 2014 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a zahraničnému výboru.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť:
- ústavnoprávny výbor uznesením č. 479 zo 7. októbra 2014,
- výbor pre sociálne veci uznesením č.127 z 9. októbra 2014 a
- zahraničný výbor uznesením č. 119 z 9. októbra 2014.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou tejto spoločnej správy uvedené v bode IV. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 3 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 120 zo 16. októbra 2014.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.