39. schôdza

14.10.2014 - 31.10.2014
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

29.10.2014 o 14:58 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

14:56

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
S reakciou pán poslanec Jurzyca. Nech sa páči.
Skryt prepis

29.10.2014 o 14:56 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:58

Eugen Jurzyca
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Petráš, veľmi dobré postrehy, obidva, odpisy by mali kopírovať životnosť. Súhlasím, ja som ani nechcel kritizovať tých 40 rokov, len tú rýchlosť, akou, akou meníme systém, tých 40 rokov je v poriadku, je to aj tak v zahraničí. Rýchlosť je privysoká podľa mňa. Pokiaľ ide o ten krátkodobý efekt, povedal som krátkodobý, ale bude to tak o 5 až o 10 rokov, čiže opravujem sa, krátkodobý až strednodobý efekt.
A s Ľudom Kaníkom si vybavíme inokedy.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.10.2014 o 14:58 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

14:58

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Nech sa páči, pán poslanec Kvasnička, máte slovo.
Skryt prepis

29.10.2014 o 14:58 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 14:59

Marián Kvasnička
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne a kolegovia, pán minister, spravodajca, ja iba krátko by som sa chcel vrátiť k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý sme pripravili spolu s kolegom Jozefom Viskupičom.
Je veľmi vecný a krátky, umožňuje alebo teda otvára, alebo znovu sa vracia k tomu, čo bolo kedysi možné, aby si ten, kto podporí kultúrne podujatie, mohol túto záťaž dať do svojej daňovej bilancie. V roku 2002 táto eventualita ešte bola možná. Ten dôvod, teraz už viem, že tá technika, ako sme to vymysleli, asi nie je šťastná, lebo osud tých pozmeňovacích návrhov je, že končia tým, že nie sú odhlasované, napriek tomu chcem ešte využiť poslednú možnosť a poprosiť o priazeň tomuto návrhu. V prípade, že nie, tak po mnohých rozhovoroch, ktoré som mal aj s ministrom financií, aj s ministrom kultúry, aj z diskusii vo výbore pre kultúru a médiá, a asi to bude také naťuknutie problematiky tých podnikateľov, dneska nám to hovoril kolega Kaník, že sa všeobecne znížila, že sa znižuje alebo sa zvyšuje záťaž, daňová záťaž na podnikateľov a že sa zhoršuje podnikateľské prostredie. Tí, ktorí podnikajú v kultúre, to je špecifická skupina ľudí, ktorí, niekedy si myslím, že jak keby sa rozhodli temer systémovo byť neúspešní, byť, robiť veci z lásky, com amore, robiť veci skôr ako charitu, pretože zväčša ide o komodity, na ktorých sa možno s výnimkou veľkých umeleckých agentúr nedá zarobiť, nedá žiť. Ide naozaj skôr o osvetu.
Ja by som si dovolil na podporu tohoto pozmeňovacieho návrhu dve veci. Nebýva zvykom, aby opozičný poslanec sa snažil tlačiť svojich politických oponentov do toho, aby plnili títo oponenti vlastný program, vlastné programové prehlásenie, ale pre istotu som si vybral z vládneho vyhlásenia, z programového vyhlásenia vlády takéto formulácie, ktoré súvisia s kultúrou a v náväznosti aj s tým, na čo upriamujeme náš pozmeňovací návrh. Citujem z vládneho programu. "Vláda istôt pre občanov považuje kultúru za vnútorný základ spoločnosti, ktorý ju určuje hodnotovo a spoluvytvára jej jedinečnú národnú, národnostnú či miestnu identitu. Kultúra má schopnosť humanizovať, kultivovať a estetizovať život, rozvíjať v ľuďoch tvorivosť a originalitu. Je tiež dôležitou súčasťou výchovného a vzdelávacieho procesu a voľnočasových, podčiarkujem, voľnočasových aktivít obyvateľstva, posilňuje tým aj spoločenskú súdržnosť. Kultúra má aj nezanedbateľný potenciál prispievať k ekonomickému a sociálnemu rozvoju spoločnosti. Vláda si uvedomuje dlhodobý verejný dlh voči kultúre, nedocenenie jej významu a absenciu systémových zmien utvárajúcich adekvátne podmienky pre jej rozvoj. Je potrebná politika, ktorá kultúre nielen prizná spoločenskú dôležitosť, ale jej poskytne aj výraznejšiu podporu. Nejde o oblasť, na ktorej sa dá v nasledujúcich rokoch šetriť." Toľko formulácia ku kultúrnym aktivitám vo vládnom programe SMER-u - sociálnej demokracie.
Teraz k samotnému zákonu. V tom vládnom programe sa teda podčiarkuje význam relaxačných, kultúrnych, osvetových, voľnočasových aktivít a takisto sa konštatuje dlhodobý dlh azda všetkých slovenských vlád voči kultúre, ktorá má, ako sa tu píše, potenciál prispievať k ekonomickému a sociálnemu rozvoju spoločnosti. V zákone, ktorý dneska teda prijímame alebo ktorý konzultujeme, o ktorom rozprávame, však zostávajú veci, ktoré s tou našou snahou vniesť tam možnosť aj pre poriadateľov kultúrnych podujatí, odpísať si to z daní, zostali takéto veci. Ja vám to prečítam, je to článok 7, je to v § 5, článok 7, kde sa konštatuje:
"Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako" - a teraz čítam, čo zostáva v zákone - "na použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia, poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom. Rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi..." a tak ďalej. Čiže to, čo zostáva, sú wellnessy, zostávajú rehabilitačné, liečebné pobyty, vzdelávacie aktivity, športové aktivity a z nejakých dôvodov kultúra je, je v tejto skladbe aktivít, ktoré je možné dať ako benefit zamestnancovi, je, je z toho vyčlenená, je z toho vybratá. Pýtam sa. Je to preto, že tí, ktorí vlastnia fitnescentrá, ktorí vlastnia športové kluby, ktorí robia projekty vzdelávania, lepšie lobujú? Alebo je to preto, že máme iba verbálny a nie opravdivý záujem o podporu kultúry? Ja by som považoval za normálne, ak je problém s tou kultúrou, už len preto, že potrebujeme výber daní, aby sme mohli tie problémy, ktoré Slovensko má, riešiť, tak potom vylúčme z tej daňovej, z toho pásma daňového zaťaženia alebo z tej daňovej úľavy aj aktivity, ktoré tu explicitne zostali. A pre mňa je to iracionálne, pýtam sa prečo. Neviem na túto otázku odpovedať. Mám nádej, mám nádej, že aj keď pozmeňovací návrh neprejde, že nájdeme spoločnými silami možno aj naprieč celým politickým spektrom hlbšie systémové riešenie, ktoré môže súvisieť napríklad so zákonom o sponzoringu alebo môže súvisieť s fondom na podporu umeleckej tvorby a kultúry, ktorý založil - a sme ten zákon nedávno tu mali - minister kultúry Marek Maďarič, kde sa konštatuje, že teda ten fond sa bude napĺňať jednak zo štátnych zdrojov, ale aj z priestoru podnikateľských aktivít a sponzoringu, čiže bola by to zároveň aj odpoveď na to, ako aj finančne posilniť fond, ktorý štát zriadil na rozvoj teda umenia a kultúry.
Možno posledná vec, nedávno som bol s kolegami z výboru pre kultúru a médiá v Taliansku, boli sme v Ríme v parlamente a v senáte a hovorili sme teda s našimi partnermi z výborov, tam je to trošku iné, tam oni majú výbor pre kultúru, turistiku a pamiatky, kde, aj keď teda nám niektorí hovorili kolegovia, že ministri financií sa v Taliansku dlhodobo chytajú za hlavu a majú občas z toho aj zdesenie, kde môže podnikateľ časť svojich prostriedkov dať až do výšky 60 %, teda to číslo bolo až zarážajúce, do výšky 60 % dať na obnovu kultúrneho dedičstva. Môže dať na kultúru, na umenie, na točenie filmov, na umelecké pamiatky.
Ja jako s malou dušičkou očakávam, že nájdeme zhodu aspoň v tom, aby sme malým percentom, nie takým ako majú Taliani, aj keď, samozrejme, ten kontext je neporovnateľný, lebo tých pamiatok majú podstatne viac a tú kultúru bohatšiu, aby sme vedeli o túto našu Popolušku kultúru sa adekvátne a slušne starať. Tak ako to majú napísané všetky vlády, ktoré si pamätám po novembri '89.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

29.10.2014 o 14:59 hod.

PhDr.

Marián Kvasnička

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

14:59

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Švejna, máte slovo.
Skryt prepis

29.10.2014 o 14:59 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 15:08

Ivan Švejna

Vstup predsedajúceho 15:10

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Na vaše vystúpenie, pán poslanec, je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa a dávam slovo pánovi poslancovi Petrákovi.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

29.10.2014 o 15:10 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:23

Ľubomír Petrák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán kolega, nebol ste vo svojom vystúpení nejakým spôsobom útočný, ale využívam v zásade príležitosť, že ste posledný vystupujúci k tomuto návrhu zákona, ktorý hovorí za opozíciu a všetky vystúpenia z opozičných radov sa niesli v duchu katastrofa a zhoršovanie podnikateľského prostredia, rozhadzujete peniaze a tak ďalej.
A ja chcem dať len do pozornosti verejnosti, že dnes vyšiel článok, ktorý hovorí, že podľa rebríčka Doing Business, ktorý vypracovala Svetová banka podľa novej metodiky, Slovensko sa umiestnilo na 37. priečke, čo je oproti minuloročnému 49. miestu výrazný posun k lepšiemu. Tým chcem povedať iba jedno, všetky katastrofické scenáre, ktoré zaznievajú z radov opozície, pravdepodobne nemajú opodstatnenie alebo úplné opodstatnenie, nakoľko posun zo 49. miesta na 37. miesto v rebríčku, ktorý robí nezávislá organizácia, ktorá určite nie je naklonená Ficovej vláde, hovorí o niečom inom.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

29.10.2014 o 15:23 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 15:23

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Dávam slovo poslednému prihlásenému rečníkovi pánovi Ladislavovi Petrášovi.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

29.10.2014 o 15:23 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 15:24

Vladislav Petráš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán spravodajca, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona. Oceňujem vystúpenia väčšiny kolegov aj z radov opozície, že boli vecní, konštruktívni a nevnášali do toho nejako politikum.
Čo je účelom tohto zákona? Mnohí z vás ste povedali, že účelom zákona je vybrať viac na daniach. Samozrejme, že to nikto nepopiera, že účelom tohto zákona je zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu. Len je to len jeden z aspektov tohto zákona. Musíme si priznať, že podnikateľské prostredie je v rámci celej Európy aj na Slovensku sa vyvíja a je potrebné, aby sme reagovali aj my na vyvíjajúce sa podnikateľské prostredie a menili aj zákony podľa danej situácie.
Dovoľte mi, aby som ešte reagoval na tú kritiku, ktorá sa niesla z väčšiny opozičných poslancov, ktorí reagovali takým spôsobom, že sa zhoršuje podnikateľské prostredie výrazným spôsobom. S týmto si dovolím nesúhlasiť, lebo určite viete, že stále investície prichádzajú na Slovensko aj prichádzať budú, a to z jednoduchého dôvodu, podnikateľské prostredie na Slovensku je viac-menej dobré. Je na nás, aby sme to podnikateľské prostredie ešte zlepšili. Samozrejme, že niektoré firmy využívajú len lacnú pracovnú silu, ktorá, keď sa im časom jednoducho zvýši cena nákladov na prácu, tak potom odchádzajú do Rumunska, kde priemerná mzda je 200, 300 euro, ale myslím si, že za takými investormi nám nesmie byť ľúto. I keď najväčší problém, čo sa týka zamestnanosti, majú zamestnanci s nižším vzdelaním.
Moja myšlienka, že ako riešiť túto situáciu, je určite, že musíme sa zamerať na presun takýchto ľudí do služieb. Viete, že v priemysle dochádza k maximálnej automatizácii, zefektívňovaniu výroby a narastá len počet alebo potreba vysokokvalifikovaných a zdatných ľudí. Ja vám poviem len taký osobný príklad. Žiadal som pred rokmi o dotáciu z fondov Európskej únie. Neuspel som, a keď som pátral po tom, že prečo som neuspel, tak jeden z dôvodov bol to, že mal by som zamestnať uchádzača z minoritnej vrstvy, Róma, nízkokvalifikovaného človeka. Ale naozaj som ja to nevedel spojiť, že kúpim vysoko špičkovú technológiu, modernú technológiu a zamestnám k tomuto, čiže tam sa ukázal jeden veľký rozpor, ktorý, si myslím, že je potrebné riešiť.
Nedá mi, aby som nespomenul ešte svoj zážitok z poslaneckého prieskumu, o ktorom som tu už hovoril, v Košiciach, a dovoľte mi, aby som aspoň tých pár údajov, ktoré sú prístupné, lebo niektoré podliehajú daňovému tajomstvu, spomenul, čo sa týka podnikateľského prostredia. Sú to informácie len z Daňového úradu Košice. Tento daňový úrad má za sebou za rok 2013 a prvý polrok 2014 160 súdnych sporov a úspešnosť týchto súdnych sporov, čo sa týka daňových vecí, je 98 %, čo je podľa mňa vynikajúce číslo, a nedoplatky na daniach alebo na týchto súdnych sporoch boli vo výške 23 miliónov. Keď si to vynásobíte počtom krajov na Slovensku, tak vám to dá aj nejakú vypovedaciu schopnosť, že o aké čísla alebo o akú sumu sa snažia niektorí podnikatelia krátiť svoje dane.
Pár vecí k tým, čo tu odzneli, ku ktorým sa aj ja pripojím. Limit na motorové vozidlá 48-tisíc, ja nemám problém sa pripojiť, samozrejme, k tomu, že aby tento platil aj na vozidlá spravované vo verejnej správe alebo v štátnych podnikoch a tak ďalej, samozrejme, s výnimkou možno ministerstiev a členov vlády. Ja s tým nemám, samozrejme, problém a myslím si, že tá, tento názor je správny.
Najväčšou kritikou, najviac kritizovanou oblasťou bolo odpisovanie budov, čiže nehnuteľností, kde sa zmenila doba z 20 na 40 rokov. Samozrejme, aj mne táto zmena odpisovej sadzby vnútorne prekáža a tiež si myslím, že to skokové, táto skoková zmena nie je úplne, úplne, úplne správna, že možno by bolo treba nájsť nejaké vhodné, iné vhodné riešenie. Ale zase keď ten zákon obsahuje dostatok ďalších ustanovení, ktoré zlepšia podnikateľské prostredie, tak verím tomu, že podnikatelia sú schopní prehodnotiť svoj biznis plán a prispôsobiť sa tejto situácii. Lebo takisto aj daň z nehnuteľností, ktorú platíte obciam a mestám, ani tú neviete na 10, na 20 rokov dopredu. Tá sa takisto mení na základe uznesenia mestského alebo obecného zastupiteľstva. To sú ďalšie faktory, ktoré vstupujú do toho nejakého odpisového alebo nákladového plánu jednotlivých podnikateľov.
Niečo, čo by som chcel zasiať, nejaký, chrobáka vám do hlavy všetkým, aby sme na tom spoločne do konca volebného obdobia popracovali, je zdaniť tých, ktorí dane neplatia, 60 % podnikateľov alebo firiem na Slovensku neplatí dane alebo teda vykazuje nulu alebo stratu. Vieme, že už zo slova podnikanie vychádza to, že človek sa snaží robiť nejakú činnosť tak, aby vykazoval nejaký zisk. Samozrejme, je normálne, že ak človek investuje do výroby alebo podnikateľ investuje do výroby, do technológií, do nehnuteľností, tak je prirodzené, že rok, dva, tri, štyri môže byť aj v strate. Ale nie je to možné, aby niekto bol 10 rokov v strate. Potom si povedzme, že je to živnostník, potom si dajme otázku, prečo to robí. Prečo podniká a je stále v strate? Takže to je taká vec, ktorá mi veľmi vadí, a mali by sme nájsť mechanizmus, aby sme toto odstránili.
Ďalej mali by sme spoločne takisto popracovať na zákonoch, ktoré by zlepšili výber DPH. Vy ste kritizovali ministerstvo financií, že teda pripravuje zákony, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie. Ale len vám do pozornosti, že v rokoch 2010 až 2012 klesal prudko výber, efektívny výber DPH a v súčasnosti efektívny výber DPH je zhruba 14 %, to znamená, že 60 %, 40 % DPH štát stále nedokáže efektívne vybrať. Tie prípady, čo som spomínal, z tých Košíc sú zase príkladom podľa mňa vynikajúcej práce finančnej správy.
Ďalej ešte taká posledná vec, ktorú by som chcel dať do pozornosti, je, že máme problém s tým, kde z môjho pohľadu utekajú veľké finančné prostriedky, že ak si kupuje niekto - podnikateľ alebo už fyzická osoba - byt alebo stavia rodinný dom a kolauduje ho, nikto to nekontroluje, odkiaľ tie peniaze má. To je určitý systém prania čiernych peňazí a veľký vplyv sivej ekonomiky. V susednom Rakúsku je to tak, že ak nie ste schopní zdokladovať peniaze, ktoré máte na kúpu bytu, to znamená, že, že neviete preukázateľne ukázať, že ste zaplatili dane za tie peniaze, ktoré vlastníte, ktoré máte na účte alebo ktoré chcete použiť na kúpu bytu, tak jednoducho ten byt vám na katastri nezaregistrujú. A myslím si, že našou úlohou by malo nájsť aj také, nájsť spoločne takého legislatívne riešenie, že neskolaudujme rodinný dom, ak nie sme schopní preukázať, že sme na ten dom zarobili, alebo tie peniaze, ktoré máme, že sme ich zdanili. A myslím si, že také riešenie, už nepátrajme po tom, že odkiaľ tie peniaze sú, to je úlohou orgánov činných v trestnom konaní, ale aspoň spravme ten krok, že ak nie si schopný preukázať, odkiaľ finančné zdroje na kúpu bytu či stavbu rodinného domu máš, tak zaplať z toho daň. Z toho rozdielu, ktorý nie si schopný preukázať.
To si myslím, že to sú cesty, kde by sme dokázali naplniť čiastočne štátny rozpočet a, samozrejme, tieto veci by nemali vplyv na podnikateľské prostredie.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

29.10.2014 o 15:24 hod.

Ing.

Vladislav Petráš

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom