39. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vstup predsedajúceho
29.10.2014 o 15:10 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslancaNa vaše vystúpenie, pán poslanec, je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa a dávam slovo pánovi poslancovi Petrákovi.
Skontrolovaný
Vystúpenia
14:56
S reakciou pán poslanec Jurzyca. Nech sa páči.
Neautorizovaný
14:58
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:58
Eugen JurzycaA s...
A s Ľudom Kaníkom si vybavíme inokedy.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.10.2014 o 14:58 hod.
Ing.
Eugen Jurzyca
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán poslanec Petráš, veľmi dobré postrehy, obidva, odpisy by mali kopírovať životnosť. Súhlasím, ja som ani nechcel kritizovať tých 40 rokov, len tú rýchlosť, akou, akou meníme systém, tých 40 rokov je v poriadku, je to aj tak v zahraničí. Rýchlosť je privysoká podľa mňa. Pokiaľ ide o ten krátkodobý efekt, povedal som krátkodobý, ale bude to tak o 5 až o 10 rokov, čiže opravujem sa, krátkodobý až strednodobý efekt.
A s Ľudom Kaníkom si vybavíme inokedy.
Ďakujem.
Neautorizovaný
14:58
Nech sa páči, pán poslanec Kvasnička, máte slovo.
Neautorizovaný
14:59
Vystúpenie v rozprave 14:59
Marián KvasničkaJe veľmi vecný a krátky, umožňuje alebo teda otvára, alebo znovu sa vracia k tomu, čo bolo kedysi možné, aby si ten, kto podporí kultúrne podujatie, mohol túto záťaž dať do svojej daňovej bilancie. V roku 2002 táto eventualita ešte bola možná....
Je veľmi vecný a krátky, umožňuje alebo teda otvára, alebo znovu sa vracia k tomu, čo bolo kedysi možné, aby si ten, kto podporí kultúrne podujatie, mohol túto záťaž dať do svojej daňovej bilancie. V roku 2002 táto eventualita ešte bola možná. Ten dôvod, teraz už viem, že tá technika, ako sme to vymysleli, asi nie je šťastná, lebo osud tých pozmeňovacích návrhov je, že končia tým, že nie sú odhlasované, napriek tomu chcem ešte využiť poslednú možnosť a poprosiť o priazeň tomuto návrhu. V prípade, že nie, tak po mnohých rozhovoroch, ktoré som mal aj s ministrom financií, aj s ministrom kultúry, aj z diskusii vo výbore pre kultúru a médiá, a asi to bude také naťuknutie problematiky tých podnikateľov, dneska nám to hovoril kolega Kaník, že sa všeobecne znížila, že sa znižuje alebo sa zvyšuje záťaž, daňová záťaž na podnikateľov a že sa zhoršuje podnikateľské prostredie. Tí, ktorí podnikajú v kultúre, to je špecifická skupina ľudí, ktorí, niekedy si myslím, že jak keby sa rozhodli temer systémovo byť neúspešní, byť, robiť veci z lásky, com amore, robiť veci skôr ako charitu, pretože zväčša ide o komodity, na ktorých sa možno s výnimkou veľkých umeleckých agentúr nedá zarobiť, nedá žiť. Ide naozaj skôr o osvetu.
Ja by som si dovolil na podporu tohoto pozmeňovacieho návrhu dve veci. Nebýva zvykom, aby opozičný poslanec sa snažil tlačiť svojich politických oponentov do toho, aby plnili títo oponenti vlastný program, vlastné programové prehlásenie, ale pre istotu som si vybral z vládneho vyhlásenia, z programového vyhlásenia vlády takéto formulácie, ktoré súvisia s kultúrou a v náväznosti aj s tým, na čo upriamujeme náš pozmeňovací návrh. Citujem z vládneho programu. "Vláda istôt pre občanov považuje kultúru za vnútorný základ spoločnosti, ktorý ju určuje hodnotovo a spoluvytvára jej jedinečnú národnú, národnostnú či miestnu identitu. Kultúra má schopnosť humanizovať, kultivovať a estetizovať život, rozvíjať v ľuďoch tvorivosť a originalitu. Je tiež dôležitou súčasťou výchovného a vzdelávacieho procesu a voľnočasových, podčiarkujem, voľnočasových aktivít obyvateľstva, posilňuje tým aj spoločenskú súdržnosť. Kultúra má aj nezanedbateľný potenciál prispievať k ekonomickému a sociálnemu rozvoju spoločnosti. Vláda si uvedomuje dlhodobý verejný dlh voči kultúre, nedocenenie jej významu a absenciu systémových zmien utvárajúcich adekvátne podmienky pre jej rozvoj. Je potrebná politika, ktorá kultúre nielen prizná spoločenskú dôležitosť, ale jej poskytne aj výraznejšiu podporu. Nejde o oblasť, na ktorej sa dá v nasledujúcich rokoch šetriť." Toľko formulácia ku kultúrnym aktivitám vo vládnom programe SMER-u - sociálnej demokracie.
Teraz k samotnému zákonu. V tom vládnom programe sa teda podčiarkuje význam relaxačných, kultúrnych, osvetových, voľnočasových aktivít a takisto sa konštatuje dlhodobý dlh azda všetkých slovenských vlád voči kultúre, ktorá má, ako sa tu píše, potenciál prispievať k ekonomickému a sociálnemu rozvoju spoločnosti. V zákone, ktorý dneska teda prijímame alebo ktorý konzultujeme, o ktorom rozprávame, však zostávajú veci, ktoré s tou našou snahou vniesť tam možnosť aj pre poriadateľov kultúrnych podujatí, odpísať si to z daní, zostali takéto veci. Ja vám to prečítam, je to článok 7, je to v § 5, článok 7, kde sa konštatuje:
"Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako" - a teraz čítam, čo zostáva v zákone - "na použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia, poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom. Rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi..." a tak ďalej. Čiže to, čo zostáva, sú wellnessy, zostávajú rehabilitačné, liečebné pobyty, vzdelávacie aktivity, športové aktivity a z nejakých dôvodov kultúra je, je v tejto skladbe aktivít, ktoré je možné dať ako benefit zamestnancovi, je, je z toho vyčlenená, je z toho vybratá. Pýtam sa. Je to preto, že tí, ktorí vlastnia fitnescentrá, ktorí vlastnia športové kluby, ktorí robia projekty vzdelávania, lepšie lobujú? Alebo je to preto, že máme iba verbálny a nie opravdivý záujem o podporu kultúry? Ja by som považoval za normálne, ak je problém s tou kultúrou, už len preto, že potrebujeme výber daní, aby sme mohli tie problémy, ktoré Slovensko má, riešiť, tak potom vylúčme z tej daňovej, z toho pásma daňového zaťaženia alebo z tej daňovej úľavy aj aktivity, ktoré tu explicitne zostali. A pre mňa je to iracionálne, pýtam sa prečo. Neviem na túto otázku odpovedať. Mám nádej, mám nádej, že aj keď pozmeňovací návrh neprejde, že nájdeme spoločnými silami možno aj naprieč celým politickým spektrom hlbšie systémové riešenie, ktoré môže súvisieť napríklad so zákonom o sponzoringu alebo môže súvisieť s fondom na podporu umeleckej tvorby a kultúry, ktorý založil - a sme ten zákon nedávno tu mali - minister kultúry Marek Maďarič, kde sa konštatuje, že teda ten fond sa bude napĺňať jednak zo štátnych zdrojov, ale aj z priestoru podnikateľských aktivít a sponzoringu, čiže bola by to zároveň aj odpoveď na to, ako aj finančne posilniť fond, ktorý štát zriadil na rozvoj teda umenia a kultúry.
Možno posledná vec, nedávno som bol s kolegami z výboru pre kultúru a médiá v Taliansku, boli sme v Ríme v parlamente a v senáte a hovorili sme teda s našimi partnermi z výborov, tam je to trošku iné, tam oni majú výbor pre kultúru, turistiku a pamiatky, kde, aj keď teda nám niektorí hovorili kolegovia, že ministri financií sa v Taliansku dlhodobo chytajú za hlavu a majú občas z toho aj zdesenie, kde môže podnikateľ časť svojich prostriedkov dať až do výšky 60 %, teda to číslo bolo až zarážajúce, do výšky 60 % dať na obnovu kultúrneho dedičstva. Môže dať na kultúru, na umenie, na točenie filmov, na umelecké pamiatky.
Ja jako s malou dušičkou očakávam, že nájdeme zhodu aspoň v tom, aby sme malým percentom, nie takým ako majú Taliani, aj keď, samozrejme, ten kontext je neporovnateľný, lebo tých pamiatok majú podstatne viac a tú kultúru bohatšiu, aby sme vedeli o túto našu Popolušku kultúru sa adekvátne a slušne starať. Tak ako to majú napísané všetky vlády, ktoré si pamätám po novembri '89.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
29.10.2014 o 14:59 hod.
PhDr.
Marián Kvasnička
Videokanál poslanca
Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne a kolegovia, pán minister, spravodajca, ja iba krátko by som sa chcel vrátiť k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý sme pripravili spolu s kolegom Jozefom Viskupičom.
Je veľmi vecný a krátky, umožňuje alebo teda otvára, alebo znovu sa vracia k tomu, čo bolo kedysi možné, aby si ten, kto podporí kultúrne podujatie, mohol túto záťaž dať do svojej daňovej bilancie. V roku 2002 táto eventualita ešte bola možná. Ten dôvod, teraz už viem, že tá technika, ako sme to vymysleli, asi nie je šťastná, lebo osud tých pozmeňovacích návrhov je, že končia tým, že nie sú odhlasované, napriek tomu chcem ešte využiť poslednú možnosť a poprosiť o priazeň tomuto návrhu. V prípade, že nie, tak po mnohých rozhovoroch, ktoré som mal aj s ministrom financií, aj s ministrom kultúry, aj z diskusii vo výbore pre kultúru a médiá, a asi to bude také naťuknutie problematiky tých podnikateľov, dneska nám to hovoril kolega Kaník, že sa všeobecne znížila, že sa znižuje alebo sa zvyšuje záťaž, daňová záťaž na podnikateľov a že sa zhoršuje podnikateľské prostredie. Tí, ktorí podnikajú v kultúre, to je špecifická skupina ľudí, ktorí, niekedy si myslím, že jak keby sa rozhodli temer systémovo byť neúspešní, byť, robiť veci z lásky, com amore, robiť veci skôr ako charitu, pretože zväčša ide o komodity, na ktorých sa možno s výnimkou veľkých umeleckých agentúr nedá zarobiť, nedá žiť. Ide naozaj skôr o osvetu.
Ja by som si dovolil na podporu tohoto pozmeňovacieho návrhu dve veci. Nebýva zvykom, aby opozičný poslanec sa snažil tlačiť svojich politických oponentov do toho, aby plnili títo oponenti vlastný program, vlastné programové prehlásenie, ale pre istotu som si vybral z vládneho vyhlásenia, z programového vyhlásenia vlády takéto formulácie, ktoré súvisia s kultúrou a v náväznosti aj s tým, na čo upriamujeme náš pozmeňovací návrh. Citujem z vládneho programu. "Vláda istôt pre občanov považuje kultúru za vnútorný základ spoločnosti, ktorý ju určuje hodnotovo a spoluvytvára jej jedinečnú národnú, národnostnú či miestnu identitu. Kultúra má schopnosť humanizovať, kultivovať a estetizovať život, rozvíjať v ľuďoch tvorivosť a originalitu. Je tiež dôležitou súčasťou výchovného a vzdelávacieho procesu a voľnočasových, podčiarkujem, voľnočasových aktivít obyvateľstva, posilňuje tým aj spoločenskú súdržnosť. Kultúra má aj nezanedbateľný potenciál prispievať k ekonomickému a sociálnemu rozvoju spoločnosti. Vláda si uvedomuje dlhodobý verejný dlh voči kultúre, nedocenenie jej významu a absenciu systémových zmien utvárajúcich adekvátne podmienky pre jej rozvoj. Je potrebná politika, ktorá kultúre nielen prizná spoločenskú dôležitosť, ale jej poskytne aj výraznejšiu podporu. Nejde o oblasť, na ktorej sa dá v nasledujúcich rokoch šetriť." Toľko formulácia ku kultúrnym aktivitám vo vládnom programe SMER-u - sociálnej demokracie.
Teraz k samotnému zákonu. V tom vládnom programe sa teda podčiarkuje význam relaxačných, kultúrnych, osvetových, voľnočasových aktivít a takisto sa konštatuje dlhodobý dlh azda všetkých slovenských vlád voči kultúre, ktorá má, ako sa tu píše, potenciál prispievať k ekonomickému a sociálnemu rozvoju spoločnosti. V zákone, ktorý dneska teda prijímame alebo ktorý konzultujeme, o ktorom rozprávame, však zostávajú veci, ktoré s tou našou snahou vniesť tam možnosť aj pre poriadateľov kultúrnych podujatí, odpísať si to z daní, zostali takéto veci. Ja vám to prečítam, je to článok 7, je to v § 5, článok 7, kde sa konštatuje:
"Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako" - a teraz čítam, čo zostáva v zákone - "na použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia, poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom. Rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi..." a tak ďalej. Čiže to, čo zostáva, sú wellnessy, zostávajú rehabilitačné, liečebné pobyty, vzdelávacie aktivity, športové aktivity a z nejakých dôvodov kultúra je, je v tejto skladbe aktivít, ktoré je možné dať ako benefit zamestnancovi, je, je z toho vyčlenená, je z toho vybratá. Pýtam sa. Je to preto, že tí, ktorí vlastnia fitnescentrá, ktorí vlastnia športové kluby, ktorí robia projekty vzdelávania, lepšie lobujú? Alebo je to preto, že máme iba verbálny a nie opravdivý záujem o podporu kultúry? Ja by som považoval za normálne, ak je problém s tou kultúrou, už len preto, že potrebujeme výber daní, aby sme mohli tie problémy, ktoré Slovensko má, riešiť, tak potom vylúčme z tej daňovej, z toho pásma daňového zaťaženia alebo z tej daňovej úľavy aj aktivity, ktoré tu explicitne zostali. A pre mňa je to iracionálne, pýtam sa prečo. Neviem na túto otázku odpovedať. Mám nádej, mám nádej, že aj keď pozmeňovací návrh neprejde, že nájdeme spoločnými silami možno aj naprieč celým politickým spektrom hlbšie systémové riešenie, ktoré môže súvisieť napríklad so zákonom o sponzoringu alebo môže súvisieť s fondom na podporu umeleckej tvorby a kultúry, ktorý založil - a sme ten zákon nedávno tu mali - minister kultúry Marek Maďarič, kde sa konštatuje, že teda ten fond sa bude napĺňať jednak zo štátnych zdrojov, ale aj z priestoru podnikateľských aktivít a sponzoringu, čiže bola by to zároveň aj odpoveď na to, ako aj finančne posilniť fond, ktorý štát zriadil na rozvoj teda umenia a kultúry.
Možno posledná vec, nedávno som bol s kolegami z výboru pre kultúru a médiá v Taliansku, boli sme v Ríme v parlamente a v senáte a hovorili sme teda s našimi partnermi z výborov, tam je to trošku iné, tam oni majú výbor pre kultúru, turistiku a pamiatky, kde, aj keď teda nám niektorí hovorili kolegovia, že ministri financií sa v Taliansku dlhodobo chytajú za hlavu a majú občas z toho aj zdesenie, kde môže podnikateľ časť svojich prostriedkov dať až do výšky 60 %, teda to číslo bolo až zarážajúce, do výšky 60 % dať na obnovu kultúrneho dedičstva. Môže dať na kultúru, na umenie, na točenie filmov, na umelecké pamiatky.
Ja jako s malou dušičkou očakávam, že nájdeme zhodu aspoň v tom, aby sme malým percentom, nie takým ako majú Taliani, aj keď, samozrejme, ten kontext je neporovnateľný, lebo tých pamiatok majú podstatne viac a tú kultúru bohatšiu, aby sme vedeli o túto našu Popolušku kultúru sa adekvátne a slušne starať. Tak ako to majú napísané všetky vlády, ktoré si pamätám po novembri '89.
Ďakujem.
Neautorizovaný
14:59
Nech sa páči, pán poslanec Švejna, máte slovo.
Nech sa páči, pán poslanec Švejna, máte slovo.
Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Švejna, máte slovo.
Neautorizovaný
15:08
Vystúpenie v rozprave 15:08
Ivan ŠvejnaNo priznám sa, že trošku mám nabúraný koncept, pretože som chcel skôr v tomto mojom príspevku reagovať na pána ministra financií, takže jasné, že má služobnú cestu, takže ho neobviňujem, ale povedal strašne veľa zaujímavých vecí a bol by som rád, keby sa nejakým spôsobom to, čo budem hovoriť, aj dostalo do jeho uší.
No priznám sa, že trošku mám nabúraný koncept, pretože som chcel skôr v tomto mojom príspevku reagovať na pána ministra financií, takže jasné, že má služobnú cestu, takže ho neobviňujem, ale povedal strašne veľa zaujímavých vecí a bol by som rád, keby sa nejakým spôsobom to, čo budem hovoriť, aj dostalo do jeho uší.
Takže otvorím takú dosť tému, ktorá dosť dlho leží na stole, a to je téma neziskoviek. A dosť dlho sa k tomu vyjadroval a vieme, že, že občianska spoločnosť a spôsob financovania neziskového sektora je veľmi vážna téma, a vieme, že doteraz sme robili veľmi presné, pomenoval nejaký chronologicky ten proces, ako vznikal a ako sa vlastne odďaľovalo, tá účinnosť toho zákona, a tiež veľmi dobre vieme, že bolo by dobré, aby sme skutočne s nejakým serióznym nadhľadom, s nadhľadom sa porozprávali o tejto téme a možno by skutočne stálo teda za reč ako sadnúť si k tomu, aj, samozrejme, aj s tými neziskovkami, aj s opozíciou, aby to jednoducho platilo aj v budúcnosti a aby bola aj nejaká istota, aby sme tu stále proste nemenili to tzv. status quo.
No, v prvom rade takže viacej by som o tých neziskovkách povedal, ale poviem len zopár vecí, v prvom rade treba ten neziskový sektor mať, ja to obrazne poviem, pohľad 360 %, to znamená, že úplne zo všetkých strán, pretože, samozrejme, tie záujmy sú úplne niekde inde, a určite zásadná vec, ono vždycky je tak, že keď niečo meníme, a čo existuje, teda nejaký spôsob financovania, ktorý teraz je, takže keby sme to stavali na zelenej lúke, tak, samozrejme, to je úplne iná vec, ako keď meníme, pretože akonáhle existuje niečo, tak sú už nejaké zabehnuté, zabehnuté spôsoby a, samozrejme, keď to meníme pre niekoho "k horšiemu", tak bude protestovať, ale ja jednoznačne môžem povedať, že pokiaľ by bola takáto diskusia, a ja som bol jeden z tých zástancov, aby boli teda aj v minulosti tie daňové asignácie, a ja verím, že jednoducho je to dobrý nástroj, aj keď minister hovoril, spochybňoval, že len 40 % ľudí využíva tento nástroj, hovorím o fyzických osobách, ja pokiaľ viem, tak aj v iných krajinách, kde sú tieto daňové asignácie, tiež približne takéto množstvo ľudí používa, proste jednoducho je to tak, niekoho to nezaujíma alebo to nechce, nechce o tom počuť. Takže určite, určite je veľmi veľa vecí, o ktorých by sme mohli hovoriť a aj kolegovia, či už pán Lipšic tu spomínal veľmi zaujímavú, pohľad na vec, že čo sa týka povedzme tých štátnych akcioviek, určite sa mi páčil aj príspevok Moniky Gibalovej. Takže záverom tohto, čo som chcel povedať, je, že určite my sme otvorení na diskusiu, akým spôsobom to zmeniť, takže dúfam, že mu to dostane do uší.
Čo ma trošku, čo mi vadilo, tak on prirovnal k tej téme neziskovky aj platy, teda taká dobrá téma zase, pretože typické zmrazovanie platov v tejto snemovni je také, že sa tu pomaly všetci predháňame, kto, kto prvý príde s týmto návrhom, a jednoducho ja dokonca tomu hovorím, že to je také tyrania status quo, že keď stále to robíme, tak jednoducho v tom musíme pokračovať, naďalej robiť a ja si to jednoducho nemyslím, aj keď to, čo hovorím, môže byť nepopulárne. Takže ja nemám problém ani na túto tému sa rozprávať, môžeme sa baviť o tom, aby to nebolo, že o našich platoch, ale o budúcich platoch a tak ďalej. Ale jednu vec chcem povedať, že čo mi vadí, skutočne vadí, tak pán minister v podstate, on zasial také zvláštne semeno, čo sa týka platov poslancov a ústavných činiteľov, keď jednoducho zaviedol 5 % daň na ústavných činiteľov, na nás. A ja sa priznám, že mňa to uráža. Ja proste nepoznám systém niekde alebo neviem, kde na svete ešte na ústavných činiteľov je špeciálna daň. Takže pokiaľ máme o tomto debatovať, tak ho vyzývam, aby zrušil túto 5 % daň ako proste ako základ debaty. Dobre, ale nie je tu, takže to som len chcel reagovať na, na jeho, na jeho vystúpenie, čo sa týka proste tejto oblasti, že takej veľmi politicky, by som povedal, dôležitej a takej veľmi senzibilnej.
No poďme aj k tým veciam a nerád sa opakujem, keď som už niečo povedal, alebo čo bolo povedané, ale nedá mi, nedá mi povedať aj trošku iný pohľad na to, čo sme aj, kolegovia, komentovali, a to je študenti a dôchodcovia. No v prvom rade teda poviem, čo sa týka študentov, tak ja, samozrejme, som bol študentom, tak sa viem vžiť do kože študenta, ktorému povedia, že teraz bude mať vlak zadarmo. Ja si pamätám, ako sme chodili na pivo do Prahy ako študenti, ako sme chodili niekam do iných miest navštevovať kamarátov, kamarátky. Samozrejme, to si viem predstaviť, že, aj v tých novinách to bolo napísané, že však ja ušetrím toľko peňazí a toľko, ale ja si myslím, že takýto druh populizmu je veľmi neadekvátny a bude mať skutočne nechcený zámer, a to znamená, že študenti jednoducho budú využívať toto, a nie slovo využívať, ale v mnohých prípadoch aj zneužívať tieto vlaky zadarmo, a uvidíme, že ako to nakoniec dopadne.
No, ale ja chcem povedať ešte jednu vec, že síce na jednej strane vlaky pre študentov zadarmo, ale na druhej strane dokonca opatrenia na zlepšenie životnej úrovne, ktoré teda ukazoval pán premiér, a odčiarkol si tiež zvýšenie odvodových úľav pri práci študentov na dohodu. No tak poviem, že ja toto považujem za vrcholné pokrytectvo, pretože keď sa, keď preberala táto vláda moc, tak platil de iure stav, keď študenti de facto platili len minimálne odvody, skoro žiadne odvody. Táto vláda zaviedla veľmi vysoké odvody na študentov - a nielen na študentov, ale na dohody - a teraz veľkoryso, veľkoryso im vracia vlastne to, čo im zobrala a, samozrejme, tam dala nejaký strop 200 euro. Jednoducho to považujem skutočne za velikánske pokrytectvo, keď vy ste to zaviedli, tie odvody na študentov a potom veľkoryso proste dávate tým študentom naspäť niečo, hoci platí stále to, že aj v tomto prípade ten predchádzajúci stav pri preberaní vlády bol taký, že tí študenti de facto neplatili a nielen študenti, ale na dohody práce. Takže určite by som si toto nedával do nejakého zoznamu, aj keď nehovorím, že. že neni to správne. Proste toto je skutočne pokrytectvo.
Dobre, je tu ešte druhá kategória, keď hovoríme o tých vlakoch, a to sú dôchodcovia. Bolo tu veľa povedané, ja, ja poviem jednu vec, že ono ironicky alebo na prvý pohľad ironicky sa bude zdať, že v skutočnosti tá situácia potom bude taká, že český dôchodca, aby sme teda nehovorili o Rakúšanoch a podobne, český dôchodca na Slovensku bude mať zadarmo vlak, ako logicky, keď prestúpi niekde na hraniciach, pôjde do Tatier, tak bude mať zadarmo vlak, pretože to musíme urobiť, lebo nemôže byť opatrenie, ktoré diskriminuje iných dôchodcov Európskej únie. Jednoducho tak to musí byť, hej, ale slovenský dôchodca, keby chcel ísť do Prahy, tak si musí zaplatiť ten lístok. Takže ale to je fakt, hej. No a pokiaľ, pokiaľ si niekto myslí, že poviem to, nehnevajte sa, trošku ironicky, pán minister tu neni, ale preto som chcel povedať, že aj pána podpredseda vlády, lebo on bol, on bol ministrom dopravy, tak hovorím trošku ironicky, že ak si myslíte, že toto je to pravé orechové, že zadarmo vlaky študentom a dôchodcom, ja nehovorím o zľavách, zľavy, samozrejme, že áno, ale zadarmo, lebo žiaden obeh nie je zadarmo, to vie každý ekonóm, tak to navrhnite, aby to bolo v celej EÚ. Tak jednoducho nech proste, nech zoberte si to ako tému, že toto je geniálna myšlienka, že dôchodci na Slovensku aj študenti chodia zadarmo vlakmi, tak prečo by nemohli ísť aj do Londýna, prečo len proste Bratislava - Košice alebo Bratislava - Tatry.
Dobre, ešte k tým dôchodcom. Ja beriem, beriem, že máte výborný marketing, hej, čo sa týka dôchodcov, zvýšenie vianočného príspevku, hej, zľavy pre dôchodcov, teda ony boli aj teraz hej, a dokonca aj 70-roční dôchodcovia mohli cestovať zadarmo. A jednoducho toto zdôrazňujete, ale potom mi nedá povedať aj, nalejme si čistého vína, že dôchodcovia nielen im dávate niečo, ale im aj beriete a ja vám poviem rovno čo. Vy ste im zobrali, zmenili valorizáciu dôchodkov. Doteraz platila oveľa štedrejšia valorizácia dôchodkov, ako bude platiť. Ja teraz nekomentujem, či je to dobré, či zlé, ja len hovorím, pri každom tom proste ukazovaní, čo niečo dávam, tak povedať presne, aj čo som zobral, a nechcite, aby som to dokonca aj spočítal, pretože keď som to začal počítať, tak jednoducho to sú strašne veľké peniaze. Ešte raz, ja nehovorím, či je to dobré, či je to zlé. Ale tak informujme tiež dôchodcov, že nebudú mať takú štedrú valorizáciu, ako mali doteraz.
Ďalšia vec. Zaviedli ste odvody na prácu, prácu na dohodu pre dôchodcov, a teraz sa spýtam zase tak podpichovačne, tak študenti za tú istú prácu nemusia platiť odvody povedzme, ja neviem, do výšky 200 euro za, ja neviem, zbiera, sezónnu prácu, zbiera ovocie alebo ja neviem, je nejaký vrátnik alebo niečo takého a dôchodca, dôchodca musí. Tak povedzte, povedzte, že aj tým dôchodcom ste jednoducho zobrali možnosť privyrobiť si, pretože ste znížili čistý príjem. To je fakt, to neni ako na komentár, jednoducho je to tak, hej.
Takže ja by som možno tak nebol až tak, až tak, by som povedal, tvrdý, ale jednoducho ak má byť seriózna debata, tak skutočne jednoducho rozmýšľajme nielen na jednej strane, že buďme zodpovední, konsolidujeme, však ja sa vždycky proste na to akože, pochválim pána ministra, ale jednoducho tuná dávame vysoké nové zaťaženie, pretože musíme, ale v ten istý deň sa povie, no však už sme skonsolidovali a teraz môžeme rozdávať, hej, a teraz rozdávame tým a tým. Tak sa dohodne, buď sme už skonsolidovali, a potom teda nezaťažujte tých ostatných ľudí, alebo proste buďme seriózni a poďme rovno do toho, proste a robme to tak, že jednoducho aby sme boli zodpovední, a nepoužívať takéto demagogické veci.
A k tým, ešte k tým, k tým dôchodcom. Ja napríklad ako oceňujem v tých opatreniach, a to ja už dávno hovorím, že zavedenie minimálneho dôchodku. Však to už dávno urobme. Však jednoducho ten dôchodkový systém je tak nespravodlivý, a teraz nechcem riešiť dôchodkový systém, pretože tam je rôznych kategórií plno a tak ďalej, ale jednoducho ja som zástanca za presne definovaných podmienok.
Zavedenie minimálneho dôchodku. Odkladáme to zase na tesne pred voľbami, aby ste to potom zase mohli takto akože?! Urobme to teraz, a pokiaľ tie parametre budú vhodné, ja s tým nemám najmenší problém ešte za to zahlasovať.
Takže, milí študenti aj milí dôchodci, poriadne si premyslite, že do akej miery kto čo vám dáva zadarmo, a, samozrejme, buďte vnímaví a ja si myslím, že ďakujem za možnosť teda vystúpiť pred vami a ďakujem za pozornosť.
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi sa vyjadriť druhýkrát k tomuto zákonu.
No priznám sa, že trošku mám nabúraný koncept, pretože som chcel skôr v tomto mojom príspevku reagovať na pána ministra financií, takže jasné, že má služobnú cestu, takže ho neobviňujem, ale povedal strašne veľa zaujímavých vecí a bol by som rád, keby sa nejakým spôsobom to, čo budem hovoriť, aj dostalo do jeho uší.
Takže otvorím takú dosť tému, ktorá dosť dlho leží na stole, a to je téma neziskoviek. A dosť dlho sa k tomu vyjadroval a vieme, že, že občianska spoločnosť a spôsob financovania neziskového sektora je veľmi vážna téma, a vieme, že doteraz sme robili veľmi presné, pomenoval nejaký chronologicky ten proces, ako vznikal a ako sa vlastne odďaľovalo, tá účinnosť toho zákona, a tiež veľmi dobre vieme, že bolo by dobré, aby sme skutočne s nejakým serióznym nadhľadom, s nadhľadom sa porozprávali o tejto téme a možno by skutočne stálo teda za reč ako sadnúť si k tomu, aj, samozrejme, aj s tými neziskovkami, aj s opozíciou, aby to jednoducho platilo aj v budúcnosti a aby bola aj nejaká istota, aby sme tu stále proste nemenili to tzv. status quo.
No, v prvom rade takže viacej by som o tých neziskovkách povedal, ale poviem len zopár vecí, v prvom rade treba ten neziskový sektor mať, ja to obrazne poviem, pohľad 360 %, to znamená, že úplne zo všetkých strán, pretože, samozrejme, tie záujmy sú úplne niekde inde, a určite zásadná vec, ono vždycky je tak, že keď niečo meníme, a čo existuje, teda nejaký spôsob financovania, ktorý teraz je, takže keby sme to stavali na zelenej lúke, tak, samozrejme, to je úplne iná vec, ako keď meníme, pretože akonáhle existuje niečo, tak sú už nejaké zabehnuté, zabehnuté spôsoby a, samozrejme, keď to meníme pre niekoho "k horšiemu", tak bude protestovať, ale ja jednoznačne môžem povedať, že pokiaľ by bola takáto diskusia, a ja som bol jeden z tých zástancov, aby boli teda aj v minulosti tie daňové asignácie, a ja verím, že jednoducho je to dobrý nástroj, aj keď minister hovoril, spochybňoval, že len 40 % ľudí využíva tento nástroj, hovorím o fyzických osobách, ja pokiaľ viem, tak aj v iných krajinách, kde sú tieto daňové asignácie, tiež približne takéto množstvo ľudí používa, proste jednoducho je to tak, niekoho to nezaujíma alebo to nechce, nechce o tom počuť. Takže určite, určite je veľmi veľa vecí, o ktorých by sme mohli hovoriť a aj kolegovia, či už pán Lipšic tu spomínal veľmi zaujímavú, pohľad na vec, že čo sa týka povedzme tých štátnych akcioviek, určite sa mi páčil aj príspevok Moniky Gibalovej. Takže záverom tohto, čo som chcel povedať, je, že určite my sme otvorení na diskusiu, akým spôsobom to zmeniť, takže dúfam, že mu to dostane do uší.
Čo ma trošku, čo mi vadilo, tak on prirovnal k tej téme neziskovky aj platy, teda taká dobrá téma zase, pretože typické zmrazovanie platov v tejto snemovni je také, že sa tu pomaly všetci predháňame, kto, kto prvý príde s týmto návrhom, a jednoducho ja dokonca tomu hovorím, že to je také tyrania status quo, že keď stále to robíme, tak jednoducho v tom musíme pokračovať, naďalej robiť a ja si to jednoducho nemyslím, aj keď to, čo hovorím, môže byť nepopulárne. Takže ja nemám problém ani na túto tému sa rozprávať, môžeme sa baviť o tom, aby to nebolo, že o našich platoch, ale o budúcich platoch a tak ďalej. Ale jednu vec chcem povedať, že čo mi vadí, skutočne vadí, tak pán minister v podstate, on zasial také zvláštne semeno, čo sa týka platov poslancov a ústavných činiteľov, keď jednoducho zaviedol 5 % daň na ústavných činiteľov, na nás. A ja sa priznám, že mňa to uráža. Ja proste nepoznám systém niekde alebo neviem, kde na svete ešte na ústavných činiteľov je špeciálna daň. Takže pokiaľ máme o tomto debatovať, tak ho vyzývam, aby zrušil túto 5 % daň ako proste ako základ debaty. Dobre, ale nie je tu, takže to som len chcel reagovať na, na jeho, na jeho vystúpenie, čo sa týka proste tejto oblasti, že takej veľmi politicky, by som povedal, dôležitej a takej veľmi senzibilnej.
No poďme aj k tým veciam a nerád sa opakujem, keď som už niečo povedal, alebo čo bolo povedané, ale nedá mi, nedá mi povedať aj trošku iný pohľad na to, čo sme aj, kolegovia, komentovali, a to je študenti a dôchodcovia. No v prvom rade teda poviem, čo sa týka študentov, tak ja, samozrejme, som bol študentom, tak sa viem vžiť do kože študenta, ktorému povedia, že teraz bude mať vlak zadarmo. Ja si pamätám, ako sme chodili na pivo do Prahy ako študenti, ako sme chodili niekam do iných miest navštevovať kamarátov, kamarátky. Samozrejme, to si viem predstaviť, že, aj v tých novinách to bolo napísané, že však ja ušetrím toľko peňazí a toľko, ale ja si myslím, že takýto druh populizmu je veľmi neadekvátny a bude mať skutočne nechcený zámer, a to znamená, že študenti jednoducho budú využívať toto, a nie slovo využívať, ale v mnohých prípadoch aj zneužívať tieto vlaky zadarmo, a uvidíme, že ako to nakoniec dopadne.
No, ale ja chcem povedať ešte jednu vec, že síce na jednej strane vlaky pre študentov zadarmo, ale na druhej strane dokonca opatrenia na zlepšenie životnej úrovne, ktoré teda ukazoval pán premiér, a odčiarkol si tiež zvýšenie odvodových úľav pri práci študentov na dohodu. No tak poviem, že ja toto považujem za vrcholné pokrytectvo, pretože keď sa, keď preberala táto vláda moc, tak platil de iure stav, keď študenti de facto platili len minimálne odvody, skoro žiadne odvody. Táto vláda zaviedla veľmi vysoké odvody na študentov - a nielen na študentov, ale na dohody - a teraz veľkoryso, veľkoryso im vracia vlastne to, čo im zobrala a, samozrejme, tam dala nejaký strop 200 euro. Jednoducho to považujem skutočne za velikánske pokrytectvo, keď vy ste to zaviedli, tie odvody na študentov a potom veľkoryso proste dávate tým študentom naspäť niečo, hoci platí stále to, že aj v tomto prípade ten predchádzajúci stav pri preberaní vlády bol taký, že tí študenti de facto neplatili a nielen študenti, ale na dohody práce. Takže určite by som si toto nedával do nejakého zoznamu, aj keď nehovorím, že. že neni to správne. Proste toto je skutočne pokrytectvo.
Dobre, je tu ešte druhá kategória, keď hovoríme o tých vlakoch, a to sú dôchodcovia. Bolo tu veľa povedané, ja, ja poviem jednu vec, že ono ironicky alebo na prvý pohľad ironicky sa bude zdať, že v skutočnosti tá situácia potom bude taká, že český dôchodca, aby sme teda nehovorili o Rakúšanoch a podobne, český dôchodca na Slovensku bude mať zadarmo vlak, ako logicky, keď prestúpi niekde na hraniciach, pôjde do Tatier, tak bude mať zadarmo vlak, pretože to musíme urobiť, lebo nemôže byť opatrenie, ktoré diskriminuje iných dôchodcov Európskej únie. Jednoducho tak to musí byť, hej, ale slovenský dôchodca, keby chcel ísť do Prahy, tak si musí zaplatiť ten lístok. Takže ale to je fakt, hej. No a pokiaľ, pokiaľ si niekto myslí, že poviem to, nehnevajte sa, trošku ironicky, pán minister tu neni, ale preto som chcel povedať, že aj pána podpredseda vlády, lebo on bol, on bol ministrom dopravy, tak hovorím trošku ironicky, že ak si myslíte, že toto je to pravé orechové, že zadarmo vlaky študentom a dôchodcom, ja nehovorím o zľavách, zľavy, samozrejme, že áno, ale zadarmo, lebo žiaden obeh nie je zadarmo, to vie každý ekonóm, tak to navrhnite, aby to bolo v celej EÚ. Tak jednoducho nech proste, nech zoberte si to ako tému, že toto je geniálna myšlienka, že dôchodci na Slovensku aj študenti chodia zadarmo vlakmi, tak prečo by nemohli ísť aj do Londýna, prečo len proste Bratislava - Košice alebo Bratislava - Tatry.
Dobre, ešte k tým dôchodcom. Ja beriem, beriem, že máte výborný marketing, hej, čo sa týka dôchodcov, zvýšenie vianočného príspevku, hej, zľavy pre dôchodcov, teda ony boli aj teraz hej, a dokonca aj 70-roční dôchodcovia mohli cestovať zadarmo. A jednoducho toto zdôrazňujete, ale potom mi nedá povedať aj, nalejme si čistého vína, že dôchodcovia nielen im dávate niečo, ale im aj beriete a ja vám poviem rovno čo. Vy ste im zobrali, zmenili valorizáciu dôchodkov. Doteraz platila oveľa štedrejšia valorizácia dôchodkov, ako bude platiť. Ja teraz nekomentujem, či je to dobré, či zlé, ja len hovorím, pri každom tom proste ukazovaní, čo niečo dávam, tak povedať presne, aj čo som zobral, a nechcite, aby som to dokonca aj spočítal, pretože keď som to začal počítať, tak jednoducho to sú strašne veľké peniaze. Ešte raz, ja nehovorím, či je to dobré, či je to zlé. Ale tak informujme tiež dôchodcov, že nebudú mať takú štedrú valorizáciu, ako mali doteraz.
Ďalšia vec. Zaviedli ste odvody na prácu, prácu na dohodu pre dôchodcov, a teraz sa spýtam zase tak podpichovačne, tak študenti za tú istú prácu nemusia platiť odvody povedzme, ja neviem, do výšky 200 euro za, ja neviem, zbiera, sezónnu prácu, zbiera ovocie alebo ja neviem, je nejaký vrátnik alebo niečo takého a dôchodca, dôchodca musí. Tak povedzte, povedzte, že aj tým dôchodcom ste jednoducho zobrali možnosť privyrobiť si, pretože ste znížili čistý príjem. To je fakt, to neni ako na komentár, jednoducho je to tak, hej.
Takže ja by som možno tak nebol až tak, až tak, by som povedal, tvrdý, ale jednoducho ak má byť seriózna debata, tak skutočne jednoducho rozmýšľajme nielen na jednej strane, že buďme zodpovední, konsolidujeme, však ja sa vždycky proste na to akože, pochválim pána ministra, ale jednoducho tuná dávame vysoké nové zaťaženie, pretože musíme, ale v ten istý deň sa povie, no však už sme skonsolidovali a teraz môžeme rozdávať, hej, a teraz rozdávame tým a tým. Tak sa dohodne, buď sme už skonsolidovali, a potom teda nezaťažujte tých ostatných ľudí, alebo proste buďme seriózni a poďme rovno do toho, proste a robme to tak, že jednoducho aby sme boli zodpovední, a nepoužívať takéto demagogické veci.
A k tým, ešte k tým, k tým dôchodcom. Ja napríklad ako oceňujem v tých opatreniach, a to ja už dávno hovorím, že zavedenie minimálneho dôchodku. Však to už dávno urobme. Však jednoducho ten dôchodkový systém je tak nespravodlivý, a teraz nechcem riešiť dôchodkový systém, pretože tam je rôznych kategórií plno a tak ďalej, ale jednoducho ja som zástanca za presne definovaných podmienok.
Zavedenie minimálneho dôchodku. Odkladáme to zase na tesne pred voľbami, aby ste to potom zase mohli takto akože?! Urobme to teraz, a pokiaľ tie parametre budú vhodné, ja s tým nemám najmenší problém ešte za to zahlasovať.
Takže, milí študenti aj milí dôchodci, poriadne si premyslite, že do akej miery kto čo vám dáva zadarmo, a, samozrejme, buďte vnímaví a ja si myslím, že ďakujem za možnosť teda vystúpiť pred vami a ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
15:10
Vstup predsedajúceho 15:10
Erika JurinováVstup predsedajúceho
29.10.2014 o 15:10 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslancaNa vaše vystúpenie, pán poslanec, je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa a dávam slovo pánovi poslancovi Petrákovi.
Skontrolovaný
15:23
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:23
Ľubomír PetrákA ja chcem dať len do pozornosti verejnosti, že dnes vyšiel článok, ktorý hovorí, že podľa rebríčka...
A ja chcem dať len do pozornosti verejnosti, že dnes vyšiel článok, ktorý hovorí, že podľa rebríčka Doing Business, ktorý vypracovala Svetová banka podľa novej metodiky, Slovensko sa umiestnilo na 37. priečke, čo je oproti minuloročnému 49. miestu výrazný posun k lepšiemu. Tým chcem povedať iba jedno, všetky katastrofické scenáre, ktoré zaznievajú z radov opozície, pravdepodobne nemajú opodstatnenie alebo úplné opodstatnenie, nakoľko posun zo 49. miesta na 37. miesto v rebríčku, ktorý robí nezávislá organizácia, ktorá určite nie je naklonená Ficovej vláde, hovorí o niečom inom.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.10.2014 o 15:23 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pán kolega, nebol ste vo svojom vystúpení nejakým spôsobom útočný, ale využívam v zásade príležitosť, že ste posledný vystupujúci k tomuto návrhu zákona, ktorý hovorí za opozíciu a všetky vystúpenia z opozičných radov sa niesli v duchu katastrofa a zhoršovanie podnikateľského prostredia, rozhadzujete peniaze a tak ďalej.
A ja chcem dať len do pozornosti verejnosti, že dnes vyšiel článok, ktorý hovorí, že podľa rebríčka Doing Business, ktorý vypracovala Svetová banka podľa novej metodiky, Slovensko sa umiestnilo na 37. priečke, čo je oproti minuloročnému 49. miestu výrazný posun k lepšiemu. Tým chcem povedať iba jedno, všetky katastrofické scenáre, ktoré zaznievajú z radov opozície, pravdepodobne nemajú opodstatnenie alebo úplné opodstatnenie, nakoľko posun zo 49. miesta na 37. miesto v rebríčku, ktorý robí nezávislá organizácia, ktorá určite nie je naklonená Ficovej vláde, hovorí o niečom inom.
Ďakujem.
Neautorizovaný
15:23
Vstup predsedajúceho 15:23
Erika JurinováVstup predsedajúceho
29.10.2014 o 15:23 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslancaDávam slovo poslednému prihlásenému rečníkovi pánovi Ladislavovi Petrášovi.
Skontrolovaný
15:24
Vystúpenie v rozprave 15:24
Vladislav PetrášČo je účelom tohto zákona? Mnohí z vás ste povedali, že účelom zákona je vybrať viac na daniach. Samozrejme, že to nikto nepopiera, že účelom tohto zákona je zvýšiť príjmy do...
Čo je účelom tohto zákona? Mnohí z vás ste povedali, že účelom zákona je vybrať viac na daniach. Samozrejme, že to nikto nepopiera, že účelom tohto zákona je zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu. Len je to len jeden z aspektov tohto zákona. Musíme si priznať, že podnikateľské prostredie je v rámci celej Európy aj na Slovensku sa vyvíja a je potrebné, aby sme reagovali aj my na vyvíjajúce sa podnikateľské prostredie a menili aj zákony podľa danej situácie.
Dovoľte mi, aby som ešte reagoval na tú kritiku, ktorá sa niesla z väčšiny opozičných poslancov, ktorí reagovali takým spôsobom, že sa zhoršuje podnikateľské prostredie výrazným spôsobom. S týmto si dovolím nesúhlasiť, lebo určite viete, že stále investície prichádzajú na Slovensko aj prichádzať budú, a to z jednoduchého dôvodu, podnikateľské prostredie na Slovensku je viac-menej dobré. Je na nás, aby sme to podnikateľské prostredie ešte zlepšili. Samozrejme, že niektoré firmy využívajú len lacnú pracovnú silu, ktorá, keď sa im časom jednoducho zvýši cena nákladov na prácu, tak potom odchádzajú do Rumunska, kde priemerná mzda je 200, 300 euro, ale myslím si, že za takými investormi nám nesmie byť ľúto. I keď najväčší problém, čo sa týka zamestnanosti, majú zamestnanci s nižším vzdelaním.
Moja myšlienka, že ako riešiť túto situáciu, je určite, že musíme sa zamerať na presun takýchto ľudí do služieb. Viete, že v priemysle dochádza k maximálnej automatizácii, zefektívňovaniu výroby a narastá len počet alebo potreba vysokokvalifikovaných a zdatných ľudí. Ja vám poviem len taký osobný príklad. Žiadal som pred rokmi o dotáciu z fondov Európskej únie. Neuspel som, a keď som pátral po tom, že prečo som neuspel, tak jeden z dôvodov bol to, že mal by som zamestnať uchádzača z minoritnej vrstvy, Róma, nízkokvalifikovaného človeka. Ale naozaj som ja to nevedel spojiť, že kúpim vysoko špičkovú technológiu, modernú technológiu a zamestnám k tomuto, čiže tam sa ukázal jeden veľký rozpor, ktorý, si myslím, že je potrebné riešiť.
Nedá mi, aby som nespomenul ešte svoj zážitok z poslaneckého prieskumu, o ktorom som tu už hovoril, v Košiciach, a dovoľte mi, aby som aspoň tých pár údajov, ktoré sú prístupné, lebo niektoré podliehajú daňovému tajomstvu, spomenul, čo sa týka podnikateľského prostredia. Sú to informácie len z Daňového úradu Košice. Tento daňový úrad má za sebou za rok 2013 a prvý polrok 2014 160 súdnych sporov a úspešnosť týchto súdnych sporov, čo sa týka daňových vecí, je 98 %, čo je podľa mňa vynikajúce číslo, a nedoplatky na daniach alebo na týchto súdnych sporoch boli vo výške 23 miliónov. Keď si to vynásobíte počtom krajov na Slovensku, tak vám to dá aj nejakú vypovedaciu schopnosť, že o aké čísla alebo o akú sumu sa snažia niektorí podnikatelia krátiť svoje dane.
Pár vecí k tým, čo tu odzneli, ku ktorým sa aj ja pripojím. Limit na motorové vozidlá 48-tisíc, ja nemám problém sa pripojiť, samozrejme, k tomu, že aby tento platil aj na vozidlá spravované vo verejnej správe alebo v štátnych podnikoch a tak ďalej, samozrejme, s výnimkou možno ministerstiev a členov vlády. Ja s tým nemám, samozrejme, problém a myslím si, že tá, tento názor je správny.
Najväčšou kritikou, najviac kritizovanou oblasťou bolo odpisovanie budov, čiže nehnuteľností, kde sa zmenila doba z 20 na 40 rokov. Samozrejme, aj mne táto zmena odpisovej sadzby vnútorne prekáža a tiež si myslím, že to skokové, táto skoková zmena nie je úplne, úplne, úplne správna, že možno by bolo treba nájsť nejaké vhodné, iné vhodné riešenie. Ale zase keď ten zákon obsahuje dostatok ďalších ustanovení, ktoré zlepšia podnikateľské prostredie, tak verím tomu, že podnikatelia sú schopní prehodnotiť svoj biznis plán a prispôsobiť sa tejto situácii. Lebo takisto aj daň z nehnuteľností, ktorú platíte obciam a mestám, ani tú neviete na 10, na 20 rokov dopredu. Tá sa takisto mení na základe uznesenia mestského alebo obecného zastupiteľstva. To sú ďalšie faktory, ktoré vstupujú do toho nejakého odpisového alebo nákladového plánu jednotlivých podnikateľov.
Niečo, čo by som chcel zasiať, nejaký, chrobáka vám do hlavy všetkým, aby sme na tom spoločne do konca volebného obdobia popracovali, je zdaniť tých, ktorí dane neplatia, 60 % podnikateľov alebo firiem na Slovensku neplatí dane alebo teda vykazuje nulu alebo stratu. Vieme, že už zo slova podnikanie vychádza to, že človek sa snaží robiť nejakú činnosť tak, aby vykazoval nejaký zisk. Samozrejme, je normálne, že ak človek investuje do výroby alebo podnikateľ investuje do výroby, do technológií, do nehnuteľností, tak je prirodzené, že rok, dva, tri, štyri môže byť aj v strate. Ale nie je to možné, aby niekto bol 10 rokov v strate. Potom si povedzme, že je to živnostník, potom si dajme otázku, prečo to robí. Prečo podniká a je stále v strate? Takže to je taká vec, ktorá mi veľmi vadí, a mali by sme nájsť mechanizmus, aby sme toto odstránili.
Ďalej mali by sme spoločne takisto popracovať na zákonoch, ktoré by zlepšili výber DPH. Vy ste kritizovali ministerstvo financií, že teda pripravuje zákony, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie. Ale len vám do pozornosti, že v rokoch 2010 až 2012 klesal prudko výber, efektívny výber DPH a v súčasnosti efektívny výber DPH je zhruba 14 %, to znamená, že 60 %, 40 % DPH štát stále nedokáže efektívne vybrať. Tie prípady, čo som spomínal, z tých Košíc sú zase príkladom podľa mňa vynikajúcej práce finančnej správy.
Ďalej ešte taká posledná vec, ktorú by som chcel dať do pozornosti, je, že máme problém s tým, kde z môjho pohľadu utekajú veľké finančné prostriedky, že ak si kupuje niekto - podnikateľ alebo už fyzická osoba - byt alebo stavia rodinný dom a kolauduje ho, nikto to nekontroluje, odkiaľ tie peniaze má. To je určitý systém prania čiernych peňazí a veľký vplyv sivej ekonomiky. V susednom Rakúsku je to tak, že ak nie ste schopní zdokladovať peniaze, ktoré máte na kúpu bytu, to znamená, že, že neviete preukázateľne ukázať, že ste zaplatili dane za tie peniaze, ktoré vlastníte, ktoré máte na účte alebo ktoré chcete použiť na kúpu bytu, tak jednoducho ten byt vám na katastri nezaregistrujú. A myslím si, že našou úlohou by malo nájsť aj také, nájsť spoločne takého legislatívne riešenie, že neskolaudujme rodinný dom, ak nie sme schopní preukázať, že sme na ten dom zarobili, alebo tie peniaze, ktoré máme, že sme ich zdanili. A myslím si, že také riešenie, už nepátrajme po tom, že odkiaľ tie peniaze sú, to je úlohou orgánov činných v trestnom konaní, ale aspoň spravme ten krok, že ak nie si schopný preukázať, odkiaľ finančné zdroje na kúpu bytu či stavbu rodinného domu máš, tak zaplať z toho daň. Z toho rozdielu, ktorý nie si schopný preukázať.
To si myslím, že to sú cesty, kde by sme dokázali naplniť čiastočne štátny rozpočet a, samozrejme, tieto veci by nemali vplyv na podnikateľské prostredie.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
29.10.2014 o 15:24 hod.
Ing.
Vladislav Petráš
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán spravodajca, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona. Oceňujem vystúpenia väčšiny kolegov aj z radov opozície, že boli vecní, konštruktívni a nevnášali do toho nejako politikum.
Čo je účelom tohto zákona? Mnohí z vás ste povedali, že účelom zákona je vybrať viac na daniach. Samozrejme, že to nikto nepopiera, že účelom tohto zákona je zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu. Len je to len jeden z aspektov tohto zákona. Musíme si priznať, že podnikateľské prostredie je v rámci celej Európy aj na Slovensku sa vyvíja a je potrebné, aby sme reagovali aj my na vyvíjajúce sa podnikateľské prostredie a menili aj zákony podľa danej situácie.
Dovoľte mi, aby som ešte reagoval na tú kritiku, ktorá sa niesla z väčšiny opozičných poslancov, ktorí reagovali takým spôsobom, že sa zhoršuje podnikateľské prostredie výrazným spôsobom. S týmto si dovolím nesúhlasiť, lebo určite viete, že stále investície prichádzajú na Slovensko aj prichádzať budú, a to z jednoduchého dôvodu, podnikateľské prostredie na Slovensku je viac-menej dobré. Je na nás, aby sme to podnikateľské prostredie ešte zlepšili. Samozrejme, že niektoré firmy využívajú len lacnú pracovnú silu, ktorá, keď sa im časom jednoducho zvýši cena nákladov na prácu, tak potom odchádzajú do Rumunska, kde priemerná mzda je 200, 300 euro, ale myslím si, že za takými investormi nám nesmie byť ľúto. I keď najväčší problém, čo sa týka zamestnanosti, majú zamestnanci s nižším vzdelaním.
Moja myšlienka, že ako riešiť túto situáciu, je určite, že musíme sa zamerať na presun takýchto ľudí do služieb. Viete, že v priemysle dochádza k maximálnej automatizácii, zefektívňovaniu výroby a narastá len počet alebo potreba vysokokvalifikovaných a zdatných ľudí. Ja vám poviem len taký osobný príklad. Žiadal som pred rokmi o dotáciu z fondov Európskej únie. Neuspel som, a keď som pátral po tom, že prečo som neuspel, tak jeden z dôvodov bol to, že mal by som zamestnať uchádzača z minoritnej vrstvy, Róma, nízkokvalifikovaného človeka. Ale naozaj som ja to nevedel spojiť, že kúpim vysoko špičkovú technológiu, modernú technológiu a zamestnám k tomuto, čiže tam sa ukázal jeden veľký rozpor, ktorý, si myslím, že je potrebné riešiť.
Nedá mi, aby som nespomenul ešte svoj zážitok z poslaneckého prieskumu, o ktorom som tu už hovoril, v Košiciach, a dovoľte mi, aby som aspoň tých pár údajov, ktoré sú prístupné, lebo niektoré podliehajú daňovému tajomstvu, spomenul, čo sa týka podnikateľského prostredia. Sú to informácie len z Daňového úradu Košice. Tento daňový úrad má za sebou za rok 2013 a prvý polrok 2014 160 súdnych sporov a úspešnosť týchto súdnych sporov, čo sa týka daňových vecí, je 98 %, čo je podľa mňa vynikajúce číslo, a nedoplatky na daniach alebo na týchto súdnych sporoch boli vo výške 23 miliónov. Keď si to vynásobíte počtom krajov na Slovensku, tak vám to dá aj nejakú vypovedaciu schopnosť, že o aké čísla alebo o akú sumu sa snažia niektorí podnikatelia krátiť svoje dane.
Pár vecí k tým, čo tu odzneli, ku ktorým sa aj ja pripojím. Limit na motorové vozidlá 48-tisíc, ja nemám problém sa pripojiť, samozrejme, k tomu, že aby tento platil aj na vozidlá spravované vo verejnej správe alebo v štátnych podnikoch a tak ďalej, samozrejme, s výnimkou možno ministerstiev a členov vlády. Ja s tým nemám, samozrejme, problém a myslím si, že tá, tento názor je správny.
Najväčšou kritikou, najviac kritizovanou oblasťou bolo odpisovanie budov, čiže nehnuteľností, kde sa zmenila doba z 20 na 40 rokov. Samozrejme, aj mne táto zmena odpisovej sadzby vnútorne prekáža a tiež si myslím, že to skokové, táto skoková zmena nie je úplne, úplne, úplne správna, že možno by bolo treba nájsť nejaké vhodné, iné vhodné riešenie. Ale zase keď ten zákon obsahuje dostatok ďalších ustanovení, ktoré zlepšia podnikateľské prostredie, tak verím tomu, že podnikatelia sú schopní prehodnotiť svoj biznis plán a prispôsobiť sa tejto situácii. Lebo takisto aj daň z nehnuteľností, ktorú platíte obciam a mestám, ani tú neviete na 10, na 20 rokov dopredu. Tá sa takisto mení na základe uznesenia mestského alebo obecného zastupiteľstva. To sú ďalšie faktory, ktoré vstupujú do toho nejakého odpisového alebo nákladového plánu jednotlivých podnikateľov.
Niečo, čo by som chcel zasiať, nejaký, chrobáka vám do hlavy všetkým, aby sme na tom spoločne do konca volebného obdobia popracovali, je zdaniť tých, ktorí dane neplatia, 60 % podnikateľov alebo firiem na Slovensku neplatí dane alebo teda vykazuje nulu alebo stratu. Vieme, že už zo slova podnikanie vychádza to, že človek sa snaží robiť nejakú činnosť tak, aby vykazoval nejaký zisk. Samozrejme, je normálne, že ak človek investuje do výroby alebo podnikateľ investuje do výroby, do technológií, do nehnuteľností, tak je prirodzené, že rok, dva, tri, štyri môže byť aj v strate. Ale nie je to možné, aby niekto bol 10 rokov v strate. Potom si povedzme, že je to živnostník, potom si dajme otázku, prečo to robí. Prečo podniká a je stále v strate? Takže to je taká vec, ktorá mi veľmi vadí, a mali by sme nájsť mechanizmus, aby sme toto odstránili.
Ďalej mali by sme spoločne takisto popracovať na zákonoch, ktoré by zlepšili výber DPH. Vy ste kritizovali ministerstvo financií, že teda pripravuje zákony, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie. Ale len vám do pozornosti, že v rokoch 2010 až 2012 klesal prudko výber, efektívny výber DPH a v súčasnosti efektívny výber DPH je zhruba 14 %, to znamená, že 60 %, 40 % DPH štát stále nedokáže efektívne vybrať. Tie prípady, čo som spomínal, z tých Košíc sú zase príkladom podľa mňa vynikajúcej práce finančnej správy.
Ďalej ešte taká posledná vec, ktorú by som chcel dať do pozornosti, je, že máme problém s tým, kde z môjho pohľadu utekajú veľké finančné prostriedky, že ak si kupuje niekto - podnikateľ alebo už fyzická osoba - byt alebo stavia rodinný dom a kolauduje ho, nikto to nekontroluje, odkiaľ tie peniaze má. To je určitý systém prania čiernych peňazí a veľký vplyv sivej ekonomiky. V susednom Rakúsku je to tak, že ak nie ste schopní zdokladovať peniaze, ktoré máte na kúpu bytu, to znamená, že, že neviete preukázateľne ukázať, že ste zaplatili dane za tie peniaze, ktoré vlastníte, ktoré máte na účte alebo ktoré chcete použiť na kúpu bytu, tak jednoducho ten byt vám na katastri nezaregistrujú. A myslím si, že našou úlohou by malo nájsť aj také, nájsť spoločne takého legislatívne riešenie, že neskolaudujme rodinný dom, ak nie sme schopní preukázať, že sme na ten dom zarobili, alebo tie peniaze, ktoré máme, že sme ich zdanili. A myslím si, že také riešenie, už nepátrajme po tom, že odkiaľ tie peniaze sú, to je úlohou orgánov činných v trestnom konaní, ale aspoň spravme ten krok, že ak nie si schopný preukázať, odkiaľ finančné zdroje na kúpu bytu či stavbu rodinného domu máš, tak zaplať z toho daň. Z toho rozdielu, ktorý nie si schopný preukázať.
To si myslím, že to sú cesty, kde by sme dokázali naplniť čiastočne štátny rozpočet a, samozrejme, tieto veci by nemali vplyv na podnikateľské prostredie.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Neautorizovaný
