39. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.10.2014 o 15:36 hod.
Ing.
Jana Kiššová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Budem reagovať len na jednu vec z vášho vystúpenia, pán kolega, a síce na odpisy, na predĺženie doby odpisu. Vy ste tu už aj vo faktickej poznámke argumentovali tým, že doba odpisu by mala kopírovať životnosť. Spomenuli ste to na príklade auta, že auto má životnosť štyri roky a budova teda 40. No snažím sa porozumieť tejto logike, ale celkom sa mi to nedarí. Preto, lebo nemyslím si, že životnosť auta je štyri roky. Štyri roky v prípade auta je možno doba, kedy sa to auto ešte dá za nejakú cenu predať, ale rozhodne to nie je jeho životnosť. Ale v prípade, že by tá logika mala byť uplatnená v prípade budov, tak potom ja neviem, prečo sa odpisovať budovať 40 rokov má aj taká, ktorá je nadobudnutá povedzme v jej veku 20 rokov. Preto, lebo potom tá budova už nebude dlhšie stáť alebo, alebo takéto pravidlo zastrešené touto logikou by malo potom platiť len na budovy, ktoré sú kúpené alebo nadobudnuté ako nové alebo majú byť postavené? Ako odpisová skupina 40 rokov potom by nemala platiť podľa tej logiky, ktorú vy hovoríte na budovy nadobudnuté povedzme, ktoré už majú 20 rokov? Takže naozaj postrádam v tom, v tom vašom argumente akúkoľvek logiku. Ďakujem.
Neautorizovaný
Vystúpenia
15:08
Vystúpenie v rozprave 15:08
Ivan ŠvejnaNo priznám sa, že trošku mám nabúraný koncept, pretože som chcel skôr v tomto mojom príspevku reagovať na pána ministra financií, takže jasné, že má služobnú cestu, takže ho neobviňujem, ale povedal strašne veľa zaujímavých vecí a bol by som rád, keby sa nejakým spôsobom to, čo budem hovoriť, aj dostalo do jeho uší.
No priznám sa, že trošku mám nabúraný koncept, pretože som chcel skôr v tomto mojom príspevku reagovať na pána ministra financií, takže jasné, že má služobnú cestu, takže ho neobviňujem, ale povedal strašne veľa zaujímavých vecí a bol by som rád, keby sa nejakým spôsobom to, čo budem hovoriť, aj dostalo do jeho uší.
Takže otvorím takú dosť tému, ktorá dosť dlho leží na stole, a to je téma neziskoviek. A dosť dlho sa k tomu vyjadroval a vieme, že, že občianska spoločnosť a spôsob financovania neziskového sektora je veľmi vážna téma, a vieme, že doteraz sme robili veľmi presné, pomenoval nejaký chronologicky ten proces, ako vznikal a ako sa vlastne odďaľovalo, tá účinnosť toho zákona, a tiež veľmi dobre vieme, že bolo by dobré, aby sme skutočne s nejakým serióznym nadhľadom, s nadhľadom sa porozprávali o tejto téme a možno by skutočne stálo teda za reč ako sadnúť si k tomu, aj, samozrejme, aj s tými neziskovkami, aj s opozíciou, aby to jednoducho platilo aj v budúcnosti a aby bola aj nejaká istota, aby sme tu stále proste nemenili to tzv. status quo.
No, v prvom rade takže viacej by som o tých neziskovkách povedal, ale poviem len zopár vecí, v prvom rade treba ten neziskový sektor mať, ja to obrazne poviem, pohľad 360 %, to znamená, že úplne zo všetkých strán, pretože, samozrejme, tie záujmy sú úplne niekde inde, a určite zásadná vec, ono vždycky je tak, že keď niečo meníme, a čo existuje, teda nejaký spôsob financovania, ktorý teraz je, takže keby sme to stavali na zelenej lúke, tak, samozrejme, to je úplne iná vec, ako keď meníme, pretože akonáhle existuje niečo, tak sú už nejaké zabehnuté, zabehnuté spôsoby a, samozrejme, keď to meníme pre niekoho "k horšiemu", tak bude protestovať, ale ja jednoznačne môžem povedať, že pokiaľ by bola takáto diskusia, a ja som bol jeden z tých zástancov, aby boli teda aj v minulosti tie daňové asignácie, a ja verím, že jednoducho je to dobrý nástroj, aj keď minister hovoril, spochybňoval, že len 40 % ľudí využíva tento nástroj, hovorím o fyzických osobách, ja pokiaľ viem, tak aj v iných krajinách, kde sú tieto daňové asignácie, tiež približne takéto množstvo ľudí používa, proste jednoducho je to tak, niekoho to nezaujíma alebo to nechce, nechce o tom počuť. Takže určite, určite je veľmi veľa vecí, o ktorých by sme mohli hovoriť a aj kolegovia, či už pán Lipšic tu spomínal veľmi zaujímavú, pohľad na vec, že čo sa týka povedzme tých štátnych akcioviek, určite sa mi páčil aj príspevok Moniky Gibalovej. Takže záverom tohto, čo som chcel povedať, je, že určite my sme otvorení na diskusiu, akým spôsobom to zmeniť, takže dúfam, že mu to dostane do uší.
Čo ma trošku, čo mi vadilo, tak on prirovnal k tej téme neziskovky aj platy, teda taká dobrá téma zase, pretože typické zmrazovanie platov v tejto snemovni je také, že sa tu pomaly všetci predháňame, kto, kto prvý príde s týmto návrhom, a jednoducho ja dokonca tomu hovorím, že to je také tyrania status quo, že keď stále to robíme, tak jednoducho v tom musíme pokračovať, naďalej robiť a ja si to jednoducho nemyslím, aj keď to, čo hovorím, môže byť nepopulárne. Takže ja nemám problém ani na túto tému sa rozprávať, môžeme sa baviť o tom, aby to nebolo, že o našich platoch, ale o budúcich platoch a tak ďalej. Ale jednu vec chcem povedať, že čo mi vadí, skutočne vadí, tak pán minister v podstate, on zasial také zvláštne semeno, čo sa týka platov poslancov a ústavných činiteľov, keď jednoducho zaviedol 5 % daň na ústavných činiteľov, na nás. A ja sa priznám, že mňa to uráža. Ja proste nepoznám systém niekde alebo neviem, kde na svete ešte na ústavných činiteľov je špeciálna daň. Takže pokiaľ máme o tomto debatovať, tak ho vyzývam, aby zrušil túto 5 % daň ako proste ako základ debaty. Dobre, ale nie je tu, takže to som len chcel reagovať na, na jeho, na jeho vystúpenie, čo sa týka proste tejto oblasti, že takej veľmi politicky, by som povedal, dôležitej a takej veľmi senzibilnej.
No poďme aj k tým veciam a nerád sa opakujem, keď som už niečo povedal, alebo čo bolo povedané, ale nedá mi, nedá mi povedať aj trošku iný pohľad na to, čo sme aj, kolegovia, komentovali, a to je študenti a dôchodcovia. No v prvom rade teda poviem, čo sa týka študentov, tak ja, samozrejme, som bol študentom, tak sa viem vžiť do kože študenta, ktorému povedia, že teraz bude mať vlak zadarmo. Ja si pamätám, ako sme chodili na pivo do Prahy ako študenti, ako sme chodili niekam do iných miest navštevovať kamarátov, kamarátky. Samozrejme, to si viem predstaviť, že, aj v tých novinách to bolo napísané, že však ja ušetrím toľko peňazí a toľko, ale ja si myslím, že takýto druh populizmu je veľmi neadekvátny a bude mať skutočne nechcený zámer, a to znamená, že študenti jednoducho budú využívať toto, a nie slovo využívať, ale v mnohých prípadoch aj zneužívať tieto vlaky zadarmo, a uvidíme, že ako to nakoniec dopadne.
No, ale ja chcem povedať ešte jednu vec, že síce na jednej strane vlaky pre študentov zadarmo, ale na druhej strane dokonca opatrenia na zlepšenie životnej úrovne, ktoré teda ukazoval pán premiér, a odčiarkol si tiež zvýšenie odvodových úľav pri práci študentov na dohodu. No tak poviem, že ja toto považujem za vrcholné pokrytectvo, pretože keď sa, keď preberala táto vláda moc, tak platil de iure stav, keď študenti de facto platili len minimálne odvody, skoro žiadne odvody. Táto vláda zaviedla veľmi vysoké odvody na študentov - a nielen na študentov, ale na dohody - a teraz veľkoryso, veľkoryso im vracia vlastne to, čo im zobrala a, samozrejme, tam dala nejaký strop 200 euro. Jednoducho to považujem skutočne za velikánske pokrytectvo, keď vy ste to zaviedli, tie odvody na študentov a potom veľkoryso proste dávate tým študentom naspäť niečo, hoci platí stále to, že aj v tomto prípade ten predchádzajúci stav pri preberaní vlády bol taký, že tí študenti de facto neplatili a nielen študenti, ale na dohody práce. Takže určite by som si toto nedával do nejakého zoznamu, aj keď nehovorím, že. že neni to správne. Proste toto je skutočne pokrytectvo.
Dobre, je tu ešte druhá kategória, keď hovoríme o tých vlakoch, a to sú dôchodcovia. Bolo tu veľa povedané, ja, ja poviem jednu vec, že ono ironicky alebo na prvý pohľad ironicky sa bude zdať, že v skutočnosti tá situácia potom bude taká, že český dôchodca, aby sme teda nehovorili o Rakúšanoch a podobne, český dôchodca na Slovensku bude mať zadarmo vlak, ako logicky, keď prestúpi niekde na hraniciach, pôjde do Tatier, tak bude mať zadarmo vlak, pretože to musíme urobiť, lebo nemôže byť opatrenie, ktoré diskriminuje iných dôchodcov Európskej únie. Jednoducho tak to musí byť, hej, ale slovenský dôchodca, keby chcel ísť do Prahy, tak si musí zaplatiť ten lístok. Takže ale to je fakt, hej. No a pokiaľ, pokiaľ si niekto myslí, že poviem to, nehnevajte sa, trošku ironicky, pán minister tu neni, ale preto som chcel povedať, že aj pána podpredseda vlády, lebo on bol, on bol ministrom dopravy, tak hovorím trošku ironicky, že ak si myslíte, že toto je to pravé orechové, že zadarmo vlaky študentom a dôchodcom, ja nehovorím o zľavách, zľavy, samozrejme, že áno, ale zadarmo, lebo žiaden obeh nie je zadarmo, to vie každý ekonóm, tak to navrhnite, aby to bolo v celej EÚ. Tak jednoducho nech proste, nech zoberte si to ako tému, že toto je geniálna myšlienka, že dôchodci na Slovensku aj študenti chodia zadarmo vlakmi, tak prečo by nemohli ísť aj do Londýna, prečo len proste Bratislava - Košice alebo Bratislava - Tatry.
Dobre, ešte k tým dôchodcom. Ja beriem, beriem, že máte výborný marketing, hej, čo sa týka dôchodcov, zvýšenie vianočného príspevku, hej, zľavy pre dôchodcov, teda ony boli aj teraz hej, a dokonca aj 70-roční dôchodcovia mohli cestovať zadarmo. A jednoducho toto zdôrazňujete, ale potom mi nedá povedať aj, nalejme si čistého vína, že dôchodcovia nielen im dávate niečo, ale im aj beriete a ja vám poviem rovno čo. Vy ste im zobrali, zmenili valorizáciu dôchodkov. Doteraz platila oveľa štedrejšia valorizácia dôchodkov, ako bude platiť. Ja teraz nekomentujem, či je to dobré, či zlé, ja len hovorím, pri každom tom proste ukazovaní, čo niečo dávam, tak povedať presne, aj čo som zobral, a nechcite, aby som to dokonca aj spočítal, pretože keď som to začal počítať, tak jednoducho to sú strašne veľké peniaze. Ešte raz, ja nehovorím, či je to dobré, či je to zlé. Ale tak informujme tiež dôchodcov, že nebudú mať takú štedrú valorizáciu, ako mali doteraz.
Ďalšia vec. Zaviedli ste odvody na prácu, prácu na dohodu pre dôchodcov, a teraz sa spýtam zase tak podpichovačne, tak študenti za tú istú prácu nemusia platiť odvody povedzme, ja neviem, do výšky 200 euro za, ja neviem, zbiera, sezónnu prácu, zbiera ovocie alebo ja neviem, je nejaký vrátnik alebo niečo takého a dôchodca, dôchodca musí. Tak povedzte, povedzte, že aj tým dôchodcom ste jednoducho zobrali možnosť privyrobiť si, pretože ste znížili čistý príjem. To je fakt, to neni ako na komentár, jednoducho je to tak, hej.
Takže ja by som možno tak nebol až tak, až tak, by som povedal, tvrdý, ale jednoducho ak má byť seriózna debata, tak skutočne jednoducho rozmýšľajme nielen na jednej strane, že buďme zodpovední, konsolidujeme, však ja sa vždycky proste na to akože, pochválim pána ministra, ale jednoducho tuná dávame vysoké nové zaťaženie, pretože musíme, ale v ten istý deň sa povie, no však už sme skonsolidovali a teraz môžeme rozdávať, hej, a teraz rozdávame tým a tým. Tak sa dohodne, buď sme už skonsolidovali, a potom teda nezaťažujte tých ostatných ľudí, alebo proste buďme seriózni a poďme rovno do toho, proste a robme to tak, že jednoducho aby sme boli zodpovední, a nepoužívať takéto demagogické veci.
A k tým, ešte k tým, k tým dôchodcom. Ja napríklad ako oceňujem v tých opatreniach, a to ja už dávno hovorím, že zavedenie minimálneho dôchodku. Však to už dávno urobme. Však jednoducho ten dôchodkový systém je tak nespravodlivý, a teraz nechcem riešiť dôchodkový systém, pretože tam je rôznych kategórií plno a tak ďalej, ale jednoducho ja som zástanca za presne definovaných podmienok.
Zavedenie minimálneho dôchodku. Odkladáme to zase na tesne pred voľbami, aby ste to potom zase mohli takto akože?! Urobme to teraz, a pokiaľ tie parametre budú vhodné, ja s tým nemám najmenší problém ešte za to zahlasovať.
Takže, milí študenti aj milí dôchodci, poriadne si premyslite, že do akej miery kto čo vám dáva zadarmo, a, samozrejme, buďte vnímaví a ja si myslím, že ďakujem za možnosť teda vystúpiť pred vami a ďakujem za pozornosť.
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi sa vyjadriť druhýkrát k tomuto zákonu.
No priznám sa, že trošku mám nabúraný koncept, pretože som chcel skôr v tomto mojom príspevku reagovať na pána ministra financií, takže jasné, že má služobnú cestu, takže ho neobviňujem, ale povedal strašne veľa zaujímavých vecí a bol by som rád, keby sa nejakým spôsobom to, čo budem hovoriť, aj dostalo do jeho uší.
Takže otvorím takú dosť tému, ktorá dosť dlho leží na stole, a to je téma neziskoviek. A dosť dlho sa k tomu vyjadroval a vieme, že, že občianska spoločnosť a spôsob financovania neziskového sektora je veľmi vážna téma, a vieme, že doteraz sme robili veľmi presné, pomenoval nejaký chronologicky ten proces, ako vznikal a ako sa vlastne odďaľovalo, tá účinnosť toho zákona, a tiež veľmi dobre vieme, že bolo by dobré, aby sme skutočne s nejakým serióznym nadhľadom, s nadhľadom sa porozprávali o tejto téme a možno by skutočne stálo teda za reč ako sadnúť si k tomu, aj, samozrejme, aj s tými neziskovkami, aj s opozíciou, aby to jednoducho platilo aj v budúcnosti a aby bola aj nejaká istota, aby sme tu stále proste nemenili to tzv. status quo.
No, v prvom rade takže viacej by som o tých neziskovkách povedal, ale poviem len zopár vecí, v prvom rade treba ten neziskový sektor mať, ja to obrazne poviem, pohľad 360 %, to znamená, že úplne zo všetkých strán, pretože, samozrejme, tie záujmy sú úplne niekde inde, a určite zásadná vec, ono vždycky je tak, že keď niečo meníme, a čo existuje, teda nejaký spôsob financovania, ktorý teraz je, takže keby sme to stavali na zelenej lúke, tak, samozrejme, to je úplne iná vec, ako keď meníme, pretože akonáhle existuje niečo, tak sú už nejaké zabehnuté, zabehnuté spôsoby a, samozrejme, keď to meníme pre niekoho "k horšiemu", tak bude protestovať, ale ja jednoznačne môžem povedať, že pokiaľ by bola takáto diskusia, a ja som bol jeden z tých zástancov, aby boli teda aj v minulosti tie daňové asignácie, a ja verím, že jednoducho je to dobrý nástroj, aj keď minister hovoril, spochybňoval, že len 40 % ľudí využíva tento nástroj, hovorím o fyzických osobách, ja pokiaľ viem, tak aj v iných krajinách, kde sú tieto daňové asignácie, tiež približne takéto množstvo ľudí používa, proste jednoducho je to tak, niekoho to nezaujíma alebo to nechce, nechce o tom počuť. Takže určite, určite je veľmi veľa vecí, o ktorých by sme mohli hovoriť a aj kolegovia, či už pán Lipšic tu spomínal veľmi zaujímavú, pohľad na vec, že čo sa týka povedzme tých štátnych akcioviek, určite sa mi páčil aj príspevok Moniky Gibalovej. Takže záverom tohto, čo som chcel povedať, je, že určite my sme otvorení na diskusiu, akým spôsobom to zmeniť, takže dúfam, že mu to dostane do uší.
Čo ma trošku, čo mi vadilo, tak on prirovnal k tej téme neziskovky aj platy, teda taká dobrá téma zase, pretože typické zmrazovanie platov v tejto snemovni je také, že sa tu pomaly všetci predháňame, kto, kto prvý príde s týmto návrhom, a jednoducho ja dokonca tomu hovorím, že to je také tyrania status quo, že keď stále to robíme, tak jednoducho v tom musíme pokračovať, naďalej robiť a ja si to jednoducho nemyslím, aj keď to, čo hovorím, môže byť nepopulárne. Takže ja nemám problém ani na túto tému sa rozprávať, môžeme sa baviť o tom, aby to nebolo, že o našich platoch, ale o budúcich platoch a tak ďalej. Ale jednu vec chcem povedať, že čo mi vadí, skutočne vadí, tak pán minister v podstate, on zasial také zvláštne semeno, čo sa týka platov poslancov a ústavných činiteľov, keď jednoducho zaviedol 5 % daň na ústavných činiteľov, na nás. A ja sa priznám, že mňa to uráža. Ja proste nepoznám systém niekde alebo neviem, kde na svete ešte na ústavných činiteľov je špeciálna daň. Takže pokiaľ máme o tomto debatovať, tak ho vyzývam, aby zrušil túto 5 % daň ako proste ako základ debaty. Dobre, ale nie je tu, takže to som len chcel reagovať na, na jeho, na jeho vystúpenie, čo sa týka proste tejto oblasti, že takej veľmi politicky, by som povedal, dôležitej a takej veľmi senzibilnej.
No poďme aj k tým veciam a nerád sa opakujem, keď som už niečo povedal, alebo čo bolo povedané, ale nedá mi, nedá mi povedať aj trošku iný pohľad na to, čo sme aj, kolegovia, komentovali, a to je študenti a dôchodcovia. No v prvom rade teda poviem, čo sa týka študentov, tak ja, samozrejme, som bol študentom, tak sa viem vžiť do kože študenta, ktorému povedia, že teraz bude mať vlak zadarmo. Ja si pamätám, ako sme chodili na pivo do Prahy ako študenti, ako sme chodili niekam do iných miest navštevovať kamarátov, kamarátky. Samozrejme, to si viem predstaviť, že, aj v tých novinách to bolo napísané, že však ja ušetrím toľko peňazí a toľko, ale ja si myslím, že takýto druh populizmu je veľmi neadekvátny a bude mať skutočne nechcený zámer, a to znamená, že študenti jednoducho budú využívať toto, a nie slovo využívať, ale v mnohých prípadoch aj zneužívať tieto vlaky zadarmo, a uvidíme, že ako to nakoniec dopadne.
No, ale ja chcem povedať ešte jednu vec, že síce na jednej strane vlaky pre študentov zadarmo, ale na druhej strane dokonca opatrenia na zlepšenie životnej úrovne, ktoré teda ukazoval pán premiér, a odčiarkol si tiež zvýšenie odvodových úľav pri práci študentov na dohodu. No tak poviem, že ja toto považujem za vrcholné pokrytectvo, pretože keď sa, keď preberala táto vláda moc, tak platil de iure stav, keď študenti de facto platili len minimálne odvody, skoro žiadne odvody. Táto vláda zaviedla veľmi vysoké odvody na študentov - a nielen na študentov, ale na dohody - a teraz veľkoryso, veľkoryso im vracia vlastne to, čo im zobrala a, samozrejme, tam dala nejaký strop 200 euro. Jednoducho to považujem skutočne za velikánske pokrytectvo, keď vy ste to zaviedli, tie odvody na študentov a potom veľkoryso proste dávate tým študentom naspäť niečo, hoci platí stále to, že aj v tomto prípade ten predchádzajúci stav pri preberaní vlády bol taký, že tí študenti de facto neplatili a nielen študenti, ale na dohody práce. Takže určite by som si toto nedával do nejakého zoznamu, aj keď nehovorím, že. že neni to správne. Proste toto je skutočne pokrytectvo.
Dobre, je tu ešte druhá kategória, keď hovoríme o tých vlakoch, a to sú dôchodcovia. Bolo tu veľa povedané, ja, ja poviem jednu vec, že ono ironicky alebo na prvý pohľad ironicky sa bude zdať, že v skutočnosti tá situácia potom bude taká, že český dôchodca, aby sme teda nehovorili o Rakúšanoch a podobne, český dôchodca na Slovensku bude mať zadarmo vlak, ako logicky, keď prestúpi niekde na hraniciach, pôjde do Tatier, tak bude mať zadarmo vlak, pretože to musíme urobiť, lebo nemôže byť opatrenie, ktoré diskriminuje iných dôchodcov Európskej únie. Jednoducho tak to musí byť, hej, ale slovenský dôchodca, keby chcel ísť do Prahy, tak si musí zaplatiť ten lístok. Takže ale to je fakt, hej. No a pokiaľ, pokiaľ si niekto myslí, že poviem to, nehnevajte sa, trošku ironicky, pán minister tu neni, ale preto som chcel povedať, že aj pána podpredseda vlády, lebo on bol, on bol ministrom dopravy, tak hovorím trošku ironicky, že ak si myslíte, že toto je to pravé orechové, že zadarmo vlaky študentom a dôchodcom, ja nehovorím o zľavách, zľavy, samozrejme, že áno, ale zadarmo, lebo žiaden obeh nie je zadarmo, to vie každý ekonóm, tak to navrhnite, aby to bolo v celej EÚ. Tak jednoducho nech proste, nech zoberte si to ako tému, že toto je geniálna myšlienka, že dôchodci na Slovensku aj študenti chodia zadarmo vlakmi, tak prečo by nemohli ísť aj do Londýna, prečo len proste Bratislava - Košice alebo Bratislava - Tatry.
Dobre, ešte k tým dôchodcom. Ja beriem, beriem, že máte výborný marketing, hej, čo sa týka dôchodcov, zvýšenie vianočného príspevku, hej, zľavy pre dôchodcov, teda ony boli aj teraz hej, a dokonca aj 70-roční dôchodcovia mohli cestovať zadarmo. A jednoducho toto zdôrazňujete, ale potom mi nedá povedať aj, nalejme si čistého vína, že dôchodcovia nielen im dávate niečo, ale im aj beriete a ja vám poviem rovno čo. Vy ste im zobrali, zmenili valorizáciu dôchodkov. Doteraz platila oveľa štedrejšia valorizácia dôchodkov, ako bude platiť. Ja teraz nekomentujem, či je to dobré, či zlé, ja len hovorím, pri každom tom proste ukazovaní, čo niečo dávam, tak povedať presne, aj čo som zobral, a nechcite, aby som to dokonca aj spočítal, pretože keď som to začal počítať, tak jednoducho to sú strašne veľké peniaze. Ešte raz, ja nehovorím, či je to dobré, či je to zlé. Ale tak informujme tiež dôchodcov, že nebudú mať takú štedrú valorizáciu, ako mali doteraz.
Ďalšia vec. Zaviedli ste odvody na prácu, prácu na dohodu pre dôchodcov, a teraz sa spýtam zase tak podpichovačne, tak študenti za tú istú prácu nemusia platiť odvody povedzme, ja neviem, do výšky 200 euro za, ja neviem, zbiera, sezónnu prácu, zbiera ovocie alebo ja neviem, je nejaký vrátnik alebo niečo takého a dôchodca, dôchodca musí. Tak povedzte, povedzte, že aj tým dôchodcom ste jednoducho zobrali možnosť privyrobiť si, pretože ste znížili čistý príjem. To je fakt, to neni ako na komentár, jednoducho je to tak, hej.
Takže ja by som možno tak nebol až tak, až tak, by som povedal, tvrdý, ale jednoducho ak má byť seriózna debata, tak skutočne jednoducho rozmýšľajme nielen na jednej strane, že buďme zodpovední, konsolidujeme, však ja sa vždycky proste na to akože, pochválim pána ministra, ale jednoducho tuná dávame vysoké nové zaťaženie, pretože musíme, ale v ten istý deň sa povie, no však už sme skonsolidovali a teraz môžeme rozdávať, hej, a teraz rozdávame tým a tým. Tak sa dohodne, buď sme už skonsolidovali, a potom teda nezaťažujte tých ostatných ľudí, alebo proste buďme seriózni a poďme rovno do toho, proste a robme to tak, že jednoducho aby sme boli zodpovední, a nepoužívať takéto demagogické veci.
A k tým, ešte k tým, k tým dôchodcom. Ja napríklad ako oceňujem v tých opatreniach, a to ja už dávno hovorím, že zavedenie minimálneho dôchodku. Však to už dávno urobme. Však jednoducho ten dôchodkový systém je tak nespravodlivý, a teraz nechcem riešiť dôchodkový systém, pretože tam je rôznych kategórií plno a tak ďalej, ale jednoducho ja som zástanca za presne definovaných podmienok.
Zavedenie minimálneho dôchodku. Odkladáme to zase na tesne pred voľbami, aby ste to potom zase mohli takto akože?! Urobme to teraz, a pokiaľ tie parametre budú vhodné, ja s tým nemám najmenší problém ešte za to zahlasovať.
Takže, milí študenti aj milí dôchodci, poriadne si premyslite, že do akej miery kto čo vám dáva zadarmo, a, samozrejme, buďte vnímaví a ja si myslím, že ďakujem za možnosť teda vystúpiť pred vami a ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
15:23
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:23
Ľubomír PetrákA ja chcem dať len do pozornosti verejnosti, že dnes vyšiel článok, ktorý hovorí, že podľa rebríčka...
A ja chcem dať len do pozornosti verejnosti, že dnes vyšiel článok, ktorý hovorí, že podľa rebríčka Doing Business, ktorý vypracovala Svetová banka podľa novej metodiky, Slovensko sa umiestnilo na 37. priečke, čo je oproti minuloročnému 49. miestu výrazný posun k lepšiemu. Tým chcem povedať iba jedno, všetky katastrofické scenáre, ktoré zaznievajú z radov opozície, pravdepodobne nemajú opodstatnenie alebo úplné opodstatnenie, nakoľko posun zo 49. miesta na 37. miesto v rebríčku, ktorý robí nezávislá organizácia, ktorá určite nie je naklonená Ficovej vláde, hovorí o niečom inom.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.10.2014 o 15:23 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pán kolega, nebol ste vo svojom vystúpení nejakým spôsobom útočný, ale využívam v zásade príležitosť, že ste posledný vystupujúci k tomuto návrhu zákona, ktorý hovorí za opozíciu a všetky vystúpenia z opozičných radov sa niesli v duchu katastrofa a zhoršovanie podnikateľského prostredia, rozhadzujete peniaze a tak ďalej.
A ja chcem dať len do pozornosti verejnosti, že dnes vyšiel článok, ktorý hovorí, že podľa rebríčka Doing Business, ktorý vypracovala Svetová banka podľa novej metodiky, Slovensko sa umiestnilo na 37. priečke, čo je oproti minuloročnému 49. miestu výrazný posun k lepšiemu. Tým chcem povedať iba jedno, všetky katastrofické scenáre, ktoré zaznievajú z radov opozície, pravdepodobne nemajú opodstatnenie alebo úplné opodstatnenie, nakoľko posun zo 49. miesta na 37. miesto v rebríčku, ktorý robí nezávislá organizácia, ktorá určite nie je naklonená Ficovej vláde, hovorí o niečom inom.
Ďakujem.
Neautorizovaný
15:24
Vystúpenie v rozprave 15:24
Vladislav PetrášČo je účelom tohto zákona? Mnohí z vás ste povedali, že účelom zákona je vybrať viac na daniach. Samozrejme, že to nikto nepopiera, že účelom tohto zákona je zvýšiť príjmy do...
Čo je účelom tohto zákona? Mnohí z vás ste povedali, že účelom zákona je vybrať viac na daniach. Samozrejme, že to nikto nepopiera, že účelom tohto zákona je zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu. Len je to len jeden z aspektov tohto zákona. Musíme si priznať, že podnikateľské prostredie je v rámci celej Európy aj na Slovensku sa vyvíja a je potrebné, aby sme reagovali aj my na vyvíjajúce sa podnikateľské prostredie a menili aj zákony podľa danej situácie.
Dovoľte mi, aby som ešte reagoval na tú kritiku, ktorá sa niesla z väčšiny opozičných poslancov, ktorí reagovali takým spôsobom, že sa zhoršuje podnikateľské prostredie výrazným spôsobom. S týmto si dovolím nesúhlasiť, lebo určite viete, že stále investície prichádzajú na Slovensko aj prichádzať budú, a to z jednoduchého dôvodu, podnikateľské prostredie na Slovensku je viac-menej dobré. Je na nás, aby sme to podnikateľské prostredie ešte zlepšili. Samozrejme, že niektoré firmy využívajú len lacnú pracovnú silu, ktorá, keď sa im časom jednoducho zvýši cena nákladov na prácu, tak potom odchádzajú do Rumunska, kde priemerná mzda je 200, 300 euro, ale myslím si, že za takými investormi nám nesmie byť ľúto. I keď najväčší problém, čo sa týka zamestnanosti, majú zamestnanci s nižším vzdelaním.
Moja myšlienka, že ako riešiť túto situáciu, je určite, že musíme sa zamerať na presun takýchto ľudí do služieb. Viete, že v priemysle dochádza k maximálnej automatizácii, zefektívňovaniu výroby a narastá len počet alebo potreba vysokokvalifikovaných a zdatných ľudí. Ja vám poviem len taký osobný príklad. Žiadal som pred rokmi o dotáciu z fondov Európskej únie. Neuspel som, a keď som pátral po tom, že prečo som neuspel, tak jeden z dôvodov bol to, že mal by som zamestnať uchádzača z minoritnej vrstvy, Róma, nízkokvalifikovaného človeka. Ale naozaj som ja to nevedel spojiť, že kúpim vysoko špičkovú technológiu, modernú technológiu a zamestnám k tomuto, čiže tam sa ukázal jeden veľký rozpor, ktorý, si myslím, že je potrebné riešiť.
Nedá mi, aby som nespomenul ešte svoj zážitok z poslaneckého prieskumu, o ktorom som tu už hovoril, v Košiciach, a dovoľte mi, aby som aspoň tých pár údajov, ktoré sú prístupné, lebo niektoré podliehajú daňovému tajomstvu, spomenul, čo sa týka podnikateľského prostredia. Sú to informácie len z Daňového úradu Košice. Tento daňový úrad má za sebou za rok 2013 a prvý polrok 2014 160 súdnych sporov a úspešnosť týchto súdnych sporov, čo sa týka daňových vecí, je 98 %, čo je podľa mňa vynikajúce číslo, a nedoplatky na daniach alebo na týchto súdnych sporoch boli vo výške 23 miliónov. Keď si to vynásobíte počtom krajov na Slovensku, tak vám to dá aj nejakú vypovedaciu schopnosť, že o aké čísla alebo o akú sumu sa snažia niektorí podnikatelia krátiť svoje dane.
Pár vecí k tým, čo tu odzneli, ku ktorým sa aj ja pripojím. Limit na motorové vozidlá 48-tisíc, ja nemám problém sa pripojiť, samozrejme, k tomu, že aby tento platil aj na vozidlá spravované vo verejnej správe alebo v štátnych podnikoch a tak ďalej, samozrejme, s výnimkou možno ministerstiev a členov vlády. Ja s tým nemám, samozrejme, problém a myslím si, že tá, tento názor je správny.
Najväčšou kritikou, najviac kritizovanou oblasťou bolo odpisovanie budov, čiže nehnuteľností, kde sa zmenila doba z 20 na 40 rokov. Samozrejme, aj mne táto zmena odpisovej sadzby vnútorne prekáža a tiež si myslím, že to skokové, táto skoková zmena nie je úplne, úplne, úplne správna, že možno by bolo treba nájsť nejaké vhodné, iné vhodné riešenie. Ale zase keď ten zákon obsahuje dostatok ďalších ustanovení, ktoré zlepšia podnikateľské prostredie, tak verím tomu, že podnikatelia sú schopní prehodnotiť svoj biznis plán a prispôsobiť sa tejto situácii. Lebo takisto aj daň z nehnuteľností, ktorú platíte obciam a mestám, ani tú neviete na 10, na 20 rokov dopredu. Tá sa takisto mení na základe uznesenia mestského alebo obecného zastupiteľstva. To sú ďalšie faktory, ktoré vstupujú do toho nejakého odpisového alebo nákladového plánu jednotlivých podnikateľov.
Niečo, čo by som chcel zasiať, nejaký, chrobáka vám do hlavy všetkým, aby sme na tom spoločne do konca volebného obdobia popracovali, je zdaniť tých, ktorí dane neplatia, 60 % podnikateľov alebo firiem na Slovensku neplatí dane alebo teda vykazuje nulu alebo stratu. Vieme, že už zo slova podnikanie vychádza to, že človek sa snaží robiť nejakú činnosť tak, aby vykazoval nejaký zisk. Samozrejme, je normálne, že ak človek investuje do výroby alebo podnikateľ investuje do výroby, do technológií, do nehnuteľností, tak je prirodzené, že rok, dva, tri, štyri môže byť aj v strate. Ale nie je to možné, aby niekto bol 10 rokov v strate. Potom si povedzme, že je to živnostník, potom si dajme otázku, prečo to robí. Prečo podniká a je stále v strate? Takže to je taká vec, ktorá mi veľmi vadí, a mali by sme nájsť mechanizmus, aby sme toto odstránili.
Ďalej mali by sme spoločne takisto popracovať na zákonoch, ktoré by zlepšili výber DPH. Vy ste kritizovali ministerstvo financií, že teda pripravuje zákony, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie. Ale len vám do pozornosti, že v rokoch 2010 až 2012 klesal prudko výber, efektívny výber DPH a v súčasnosti efektívny výber DPH je zhruba 14 %, to znamená, že 60 %, 40 % DPH štát stále nedokáže efektívne vybrať. Tie prípady, čo som spomínal, z tých Košíc sú zase príkladom podľa mňa vynikajúcej práce finančnej správy.
Ďalej ešte taká posledná vec, ktorú by som chcel dať do pozornosti, je, že máme problém s tým, kde z môjho pohľadu utekajú veľké finančné prostriedky, že ak si kupuje niekto - podnikateľ alebo už fyzická osoba - byt alebo stavia rodinný dom a kolauduje ho, nikto to nekontroluje, odkiaľ tie peniaze má. To je určitý systém prania čiernych peňazí a veľký vplyv sivej ekonomiky. V susednom Rakúsku je to tak, že ak nie ste schopní zdokladovať peniaze, ktoré máte na kúpu bytu, to znamená, že, že neviete preukázateľne ukázať, že ste zaplatili dane za tie peniaze, ktoré vlastníte, ktoré máte na účte alebo ktoré chcete použiť na kúpu bytu, tak jednoducho ten byt vám na katastri nezaregistrujú. A myslím si, že našou úlohou by malo nájsť aj také, nájsť spoločne takého legislatívne riešenie, že neskolaudujme rodinný dom, ak nie sme schopní preukázať, že sme na ten dom zarobili, alebo tie peniaze, ktoré máme, že sme ich zdanili. A myslím si, že také riešenie, už nepátrajme po tom, že odkiaľ tie peniaze sú, to je úlohou orgánov činných v trestnom konaní, ale aspoň spravme ten krok, že ak nie si schopný preukázať, odkiaľ finančné zdroje na kúpu bytu či stavbu rodinného domu máš, tak zaplať z toho daň. Z toho rozdielu, ktorý nie si schopný preukázať.
To si myslím, že to sú cesty, kde by sme dokázali naplniť čiastočne štátny rozpočet a, samozrejme, tieto veci by nemali vplyv na podnikateľské prostredie.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
29.10.2014 o 15:24 hod.
Ing.
Vladislav Petráš
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán spravodajca, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona. Oceňujem vystúpenia väčšiny kolegov aj z radov opozície, že boli vecní, konštruktívni a nevnášali do toho nejako politikum.
Čo je účelom tohto zákona? Mnohí z vás ste povedali, že účelom zákona je vybrať viac na daniach. Samozrejme, že to nikto nepopiera, že účelom tohto zákona je zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu. Len je to len jeden z aspektov tohto zákona. Musíme si priznať, že podnikateľské prostredie je v rámci celej Európy aj na Slovensku sa vyvíja a je potrebné, aby sme reagovali aj my na vyvíjajúce sa podnikateľské prostredie a menili aj zákony podľa danej situácie.
Dovoľte mi, aby som ešte reagoval na tú kritiku, ktorá sa niesla z väčšiny opozičných poslancov, ktorí reagovali takým spôsobom, že sa zhoršuje podnikateľské prostredie výrazným spôsobom. S týmto si dovolím nesúhlasiť, lebo určite viete, že stále investície prichádzajú na Slovensko aj prichádzať budú, a to z jednoduchého dôvodu, podnikateľské prostredie na Slovensku je viac-menej dobré. Je na nás, aby sme to podnikateľské prostredie ešte zlepšili. Samozrejme, že niektoré firmy využívajú len lacnú pracovnú silu, ktorá, keď sa im časom jednoducho zvýši cena nákladov na prácu, tak potom odchádzajú do Rumunska, kde priemerná mzda je 200, 300 euro, ale myslím si, že za takými investormi nám nesmie byť ľúto. I keď najväčší problém, čo sa týka zamestnanosti, majú zamestnanci s nižším vzdelaním.
Moja myšlienka, že ako riešiť túto situáciu, je určite, že musíme sa zamerať na presun takýchto ľudí do služieb. Viete, že v priemysle dochádza k maximálnej automatizácii, zefektívňovaniu výroby a narastá len počet alebo potreba vysokokvalifikovaných a zdatných ľudí. Ja vám poviem len taký osobný príklad. Žiadal som pred rokmi o dotáciu z fondov Európskej únie. Neuspel som, a keď som pátral po tom, že prečo som neuspel, tak jeden z dôvodov bol to, že mal by som zamestnať uchádzača z minoritnej vrstvy, Róma, nízkokvalifikovaného človeka. Ale naozaj som ja to nevedel spojiť, že kúpim vysoko špičkovú technológiu, modernú technológiu a zamestnám k tomuto, čiže tam sa ukázal jeden veľký rozpor, ktorý, si myslím, že je potrebné riešiť.
Nedá mi, aby som nespomenul ešte svoj zážitok z poslaneckého prieskumu, o ktorom som tu už hovoril, v Košiciach, a dovoľte mi, aby som aspoň tých pár údajov, ktoré sú prístupné, lebo niektoré podliehajú daňovému tajomstvu, spomenul, čo sa týka podnikateľského prostredia. Sú to informácie len z Daňového úradu Košice. Tento daňový úrad má za sebou za rok 2013 a prvý polrok 2014 160 súdnych sporov a úspešnosť týchto súdnych sporov, čo sa týka daňových vecí, je 98 %, čo je podľa mňa vynikajúce číslo, a nedoplatky na daniach alebo na týchto súdnych sporoch boli vo výške 23 miliónov. Keď si to vynásobíte počtom krajov na Slovensku, tak vám to dá aj nejakú vypovedaciu schopnosť, že o aké čísla alebo o akú sumu sa snažia niektorí podnikatelia krátiť svoje dane.
Pár vecí k tým, čo tu odzneli, ku ktorým sa aj ja pripojím. Limit na motorové vozidlá 48-tisíc, ja nemám problém sa pripojiť, samozrejme, k tomu, že aby tento platil aj na vozidlá spravované vo verejnej správe alebo v štátnych podnikoch a tak ďalej, samozrejme, s výnimkou možno ministerstiev a členov vlády. Ja s tým nemám, samozrejme, problém a myslím si, že tá, tento názor je správny.
Najväčšou kritikou, najviac kritizovanou oblasťou bolo odpisovanie budov, čiže nehnuteľností, kde sa zmenila doba z 20 na 40 rokov. Samozrejme, aj mne táto zmena odpisovej sadzby vnútorne prekáža a tiež si myslím, že to skokové, táto skoková zmena nie je úplne, úplne, úplne správna, že možno by bolo treba nájsť nejaké vhodné, iné vhodné riešenie. Ale zase keď ten zákon obsahuje dostatok ďalších ustanovení, ktoré zlepšia podnikateľské prostredie, tak verím tomu, že podnikatelia sú schopní prehodnotiť svoj biznis plán a prispôsobiť sa tejto situácii. Lebo takisto aj daň z nehnuteľností, ktorú platíte obciam a mestám, ani tú neviete na 10, na 20 rokov dopredu. Tá sa takisto mení na základe uznesenia mestského alebo obecného zastupiteľstva. To sú ďalšie faktory, ktoré vstupujú do toho nejakého odpisového alebo nákladového plánu jednotlivých podnikateľov.
Niečo, čo by som chcel zasiať, nejaký, chrobáka vám do hlavy všetkým, aby sme na tom spoločne do konca volebného obdobia popracovali, je zdaniť tých, ktorí dane neplatia, 60 % podnikateľov alebo firiem na Slovensku neplatí dane alebo teda vykazuje nulu alebo stratu. Vieme, že už zo slova podnikanie vychádza to, že človek sa snaží robiť nejakú činnosť tak, aby vykazoval nejaký zisk. Samozrejme, je normálne, že ak človek investuje do výroby alebo podnikateľ investuje do výroby, do technológií, do nehnuteľností, tak je prirodzené, že rok, dva, tri, štyri môže byť aj v strate. Ale nie je to možné, aby niekto bol 10 rokov v strate. Potom si povedzme, že je to živnostník, potom si dajme otázku, prečo to robí. Prečo podniká a je stále v strate? Takže to je taká vec, ktorá mi veľmi vadí, a mali by sme nájsť mechanizmus, aby sme toto odstránili.
Ďalej mali by sme spoločne takisto popracovať na zákonoch, ktoré by zlepšili výber DPH. Vy ste kritizovali ministerstvo financií, že teda pripravuje zákony, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie. Ale len vám do pozornosti, že v rokoch 2010 až 2012 klesal prudko výber, efektívny výber DPH a v súčasnosti efektívny výber DPH je zhruba 14 %, to znamená, že 60 %, 40 % DPH štát stále nedokáže efektívne vybrať. Tie prípady, čo som spomínal, z tých Košíc sú zase príkladom podľa mňa vynikajúcej práce finančnej správy.
Ďalej ešte taká posledná vec, ktorú by som chcel dať do pozornosti, je, že máme problém s tým, kde z môjho pohľadu utekajú veľké finančné prostriedky, že ak si kupuje niekto - podnikateľ alebo už fyzická osoba - byt alebo stavia rodinný dom a kolauduje ho, nikto to nekontroluje, odkiaľ tie peniaze má. To je určitý systém prania čiernych peňazí a veľký vplyv sivej ekonomiky. V susednom Rakúsku je to tak, že ak nie ste schopní zdokladovať peniaze, ktoré máte na kúpu bytu, to znamená, že, že neviete preukázateľne ukázať, že ste zaplatili dane za tie peniaze, ktoré vlastníte, ktoré máte na účte alebo ktoré chcete použiť na kúpu bytu, tak jednoducho ten byt vám na katastri nezaregistrujú. A myslím si, že našou úlohou by malo nájsť aj také, nájsť spoločne takého legislatívne riešenie, že neskolaudujme rodinný dom, ak nie sme schopní preukázať, že sme na ten dom zarobili, alebo tie peniaze, ktoré máme, že sme ich zdanili. A myslím si, že také riešenie, už nepátrajme po tom, že odkiaľ tie peniaze sú, to je úlohou orgánov činných v trestnom konaní, ale aspoň spravme ten krok, že ak nie si schopný preukázať, odkiaľ finančné zdroje na kúpu bytu či stavbu rodinného domu máš, tak zaplať z toho daň. Z toho rozdielu, ktorý nie si schopný preukázať.
To si myslím, že to sú cesty, kde by sme dokázali naplniť čiastočne štátny rozpočet a, samozrejme, tieto veci by nemali vplyv na podnikateľské prostredie.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Neautorizovaný
15:34
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:34
Ľudovít KaníkJa som chcel zareagovať na tú časť, kde pán poslanec hovoril, on sa vrátil vlastne k tomu, že Panasonic odišiel z Krompách a že odišiel z nejakých iných dôvodov a nie z dôvodov zhoršujúceho sa podnikateľského prostredia. Tak to, samozrejme, musím okomentovať. Nuž znova poviem len, ja viem, že to vy strašne neradi počúvate, ale keby bolo...
Ja som chcel zareagovať na tú časť, kde pán poslanec hovoril, on sa vrátil vlastne k tomu, že Panasonic odišiel z Krompách a že odišiel z nejakých iných dôvodov a nie z dôvodov zhoršujúceho sa podnikateľského prostredia. Tak to, samozrejme, musím okomentovať. Nuž znova poviem len, ja viem, že to vy strašne neradi počúvate, ale keby bolo pravda to, čo vy hovoríte, tak zároveň by ste priznávali, že vy vidíte Slovensko len ako lacnú montážnu dielňu, ktorá nemá čo ponúknuť, len nízku cenu pracovnej sily. A potom firma, keď už nie je dosť nízka pre ňu cena pracovnej sily, odchádza inde. Ale rozumní správcovia krajiny nahradzujú nízku cenu pracovnej sily a zároveň sa snažia dvíhať mzdy, ale znižujú náklady firmám v iných oblastiach. Ale vy vo všetkých oblastiach zvyšujete náklady firmám, komplikujete im život a výsledkom je, že zamestnávatelia firmy odchádzajú potom, keď už nedokážu udržať ekonomickú efektívnosť svojej produkcie do iných krajín. Pretože keby to nebola pravda, tak Panasonic, celosvetový gigant, ktorý vyrába tisíce druhov výrobkov, tak neodíde zo Slovenska, pretože Blu-ray nosiče sa už nepredávajú dobre, ale nahradí tento produkt iným produktom.
Takže Krompašania sa vám môžu poďakovať za to, že ste tu systematicky - aj v minulých rokoch a robíte to stále - zhoršili podnikateľské prostredie, zvýšili náklady firmám. A to spôsobuje odchod firiem do zahraničia, preč zo Slovenska, spomalenie príchodu a stratu pracovných miest.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.10.2014 o 15:34 hod.
Ing.
Ľudovít Kaník
Videokanál poslanca
Ospravedlňujem sa, tuto poslanec Hlina ma zahovoril a úplne som stratil pojem o čase na chvíľočku.
Ja som chcel zareagovať na tú časť, kde pán poslanec hovoril, on sa vrátil vlastne k tomu, že Panasonic odišiel z Krompách a že odišiel z nejakých iných dôvodov a nie z dôvodov zhoršujúceho sa podnikateľského prostredia. Tak to, samozrejme, musím okomentovať. Nuž znova poviem len, ja viem, že to vy strašne neradi počúvate, ale keby bolo pravda to, čo vy hovoríte, tak zároveň by ste priznávali, že vy vidíte Slovensko len ako lacnú montážnu dielňu, ktorá nemá čo ponúknuť, len nízku cenu pracovnej sily. A potom firma, keď už nie je dosť nízka pre ňu cena pracovnej sily, odchádza inde. Ale rozumní správcovia krajiny nahradzujú nízku cenu pracovnej sily a zároveň sa snažia dvíhať mzdy, ale znižujú náklady firmám v iných oblastiach. Ale vy vo všetkých oblastiach zvyšujete náklady firmám, komplikujete im život a výsledkom je, že zamestnávatelia firmy odchádzajú potom, keď už nedokážu udržať ekonomickú efektívnosť svojej produkcie do iných krajín. Pretože keby to nebola pravda, tak Panasonic, celosvetový gigant, ktorý vyrába tisíce druhov výrobkov, tak neodíde zo Slovenska, pretože Blu-ray nosiče sa už nepredávajú dobre, ale nahradí tento produkt iným produktom.
Takže Krompašania sa vám môžu poďakovať za to, že ste tu systematicky - aj v minulých rokoch a robíte to stále - zhoršili podnikateľské prostredie, zvýšili náklady firmám. A to spôsobuje odchod firiem do zahraničia, preč zo Slovenska, spomalenie príchodu a stratu pracovných miest.
Neautorizovaný
15:36
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:36
Jana KiššováVystúpenie s faktickou poznámkou
29.10.2014 o 15:36 hod.
Ing.
Jana Kiššová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Budem reagovať len na jednu vec z vášho vystúpenia, pán kolega, a síce na odpisy, na predĺženie doby odpisu. Vy ste tu už aj vo faktickej poznámke argumentovali tým, že doba odpisu by mala kopírovať životnosť. Spomenuli ste to na príklade auta, že auto má životnosť štyri roky a budova teda 40. No snažím sa porozumieť tejto logike, ale celkom sa mi to nedarí. Preto, lebo nemyslím si, že životnosť auta je štyri roky. Štyri roky v prípade auta je možno doba, kedy sa to auto ešte dá za nejakú cenu predať, ale rozhodne to nie je jeho životnosť. Ale v prípade, že by tá logika mala byť uplatnená v prípade budov, tak potom ja neviem, prečo sa odpisovať budovať 40 rokov má aj taká, ktorá je nadobudnutá povedzme v jej veku 20 rokov. Preto, lebo potom tá budova už nebude dlhšie stáť alebo, alebo takéto pravidlo zastrešené touto logikou by malo potom platiť len na budovy, ktoré sú kúpené alebo nadobudnuté ako nové alebo majú byť postavené? Ako odpisová skupina 40 rokov potom by nemala platiť podľa tej logiky, ktorú vy hovoríte na budovy nadobudnuté povedzme, ktoré už majú 20 rokov? Takže naozaj postrádam v tom, v tom vašom argumente akúkoľvek logiku. Ďakujem.
Neautorizovaný
15:37
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:37
Vladislav PetrášA ešte k pánovi Kaníkovi. Pán Kaník, vy ste ma ale vôbec, ale vôbec nepochopili alebo nepočúvali. Ja som, keby ste ma počúvali, tak by ste určite zachytili pár postrehov, ktoré som dal, na ktoré by sme sa my mali spoločne zamerať, ktoré by mali vplyv priaznivý na štátny rozpočet a nemali by žiadny negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Čiže ak by ste dávali pozor, tak by ste vedeli, že takéto zmeny som navrhoval. A takisto som tvrdil, že nie je účelom štátu, aby za každú cenu držal tu také firmy, ktoré zamestnávajú ľudí len za minimálnu mzdu.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.10.2014 o 15:37 hod.
Ing.
Vladislav Petráš
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za námety aj otázky. Začnem odzadu. Neviem, v akej oblasti pracujete, ale jednoducho tak je postavený nielen na Slovensku aj v Európe daňový systém, že aj keď si kúpite napríklad, a zase sa vrátim k tomu autu, ja som povedal, že odpisy zhruba kopírujú životnosť tých jednotlivých základných prostriedkov, či už sú to autá, výrobné technológie alebo sú to aj budovy. A, samozrejme, tá doba odpisovania býva o málinko alebo o nejakú časť kratšia, ako je, ako je životnosť toho výrobku. Ale keď aj ojazdené auto, ktoré už je odpísané, si kúpi druhý podnikateľ, čiže to auto už má štyri roky alebo šesť rokov, keď si ho kúpi ojazdené, tak či tak ho odpisuje ďalšie štyri roky. A to isté sa, samozrejme, musí diať aj u budov. Ale, samozrejme, adekvátne by mala byť, keď kúpite 20-ročnú budovu, tak tá cena nehnuteľností by mala zodpovedať zhruba, ja neviem, polovičnej hodnote, ako keď bola nová. Samozrejme, je fakt, že potom tú budovu odpisujete ďalších 40 rokov, ale to sú už viac-menej daňové zákony, lebo to sledovanie tej, tej doby nadobudnutia niekoľkokrát späť by bolo veľmi zložité.
A ešte k pánovi Kaníkovi. Pán Kaník, vy ste ma ale vôbec, ale vôbec nepochopili alebo nepočúvali. Ja som, keby ste ma počúvali, tak by ste určite zachytili pár postrehov, ktoré som dal, na ktoré by sme sa my mali spoločne zamerať, ktoré by mali vplyv priaznivý na štátny rozpočet a nemali by žiadny negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Čiže ak by ste dávali pozor, tak by ste vedeli, že takéto zmeny som navrhoval. A takisto som tvrdil, že nie je účelom štátu, aby za každú cenu držal tu také firmy, ktoré zamestnávajú ľudí len za minimálnu mzdu.
Ďakujem.
Neautorizovaný
15:40
Uvádzajúci uvádza bod 15:40
Ľubomír VážnyCieľom predkladaného návrhu zákona, ako iste viete, je v oblasti zákona o dani z...
Cieľom predkladaného návrhu zákona, ako iste viete, je v oblasti zákona o dani z príjmov zaviesť opatrenia na ďalšie posilnenie daňovej spravodlivosti a boj proti daňovým únikom pri dani z príjmov fyzických a právnických osôb, v oblasti zákona o účtovníctve zlepšiť funkcionalitu registra účtovných závierok, v oblasti zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice rozšíriť zoznam služieb a zaviesť virtuálne registračné pokladnice, v oblasti zákona o rozpočtom určení výnosu dane z príjmov v územnej samospráve zvýšiť percentuálny podiel obcí na výnose dane z príjmov, z dane z príjmov. V oblasti hazardných hier sa Národnej lotériovej spoločnosti týmto návrhom umožňuje prevádzkovanie novej lotériovej hry s názvom Eurojackpot, ktorá sa prevádzkuje v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
V rámci legislatívneho procesu vo výboroch v prvom a druhom čítaní boli zohľadnení pripomienky aj pozmeňujúce návrhy, ktorých obsahom bolo najmä v prípade majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, zavedenie možnosti výberu medzi paušálnym uplatňovaním výdavkov vo výške 80 % a preukázateľnou výškou výdavkov, predkladal poslanec Kollár. V prípade operatívneho prenájmu takisto dôjde k predĺženiu doby odpisovania prenajatého majetku o neuplatnené odpisy, takisto predkladal poslanec Kollár. Tiež sa akceptuje zavedenie výnimky vo forme nezdanenia nemajetkovej ujmy, ak táto bola spôsobená trestným činom, pani poslankyňa Jurinová. Ďalej bol rozšírený okruh subjektov, ktorých výška vyplácaných provízií nebude daňovo limitovaná, poslanec Švejna, spresnenie práva o povinnosti vlastníka a nájomcu pri uzatváraní nájomnej zmluvy, poslankyňa Pfundtner, oslobodenie od platenia dane z nepeňažných príjmov lekárov, ak tieto nepresiahnu 10 eur za kalendárny štvrťrok, poslanec Mihál. V záujme toho, aby virtuálna registračná pokladnica mohla byť využívaná väčším počtom podnikateľov, sa zvýšilo z tristo pokladničných dokladov za mesiac na tisíc pokladničných dokladov, poslanec Kamenický, a tiež z tejto časti legislatívneho procesu bolo akceptované používanie elektronickej registračnej alebo virtuálnej pokladnice na ďalšie služby, rozšírenie týchto služieb, kde autorom bol pán poslanec Martvoň.
V rámci rozpravy tu v pléne sa vyjadrím k predloženým poslaneckým návrhom okrem tých, ktoré odzneli na rokovaní pléna dnes, nasledovne. Čo sa týka zákona o dani z príjmov, autor pán poslanec Kollár, bolo akceptované vypustenie povinnosti zahrňovania nákladov na štúdie do základu dane rovnomerne počas 36 mesiacov. Toto bolo akceptované.
Autori pán Hlina, pán Petráš, oslobodenie nepeňažného plnenia formou produktov vlastnej výroby, kde je poľnohospodárska výroba v úhrnnej výške 200 eur, akceptované.
Beblavý, Jurzyca, u daňovníka, ktorý si uplatní odpočet výdavkov na výskum a vývoj akceptované.
Pán Petráš, spresnenie možnosti uplatnenia reklamných predmetov do daňových výdavkov, spresnenie limitovania výšky daňovo uznanej provízie za sprostredkovanie a tiež spresnenie obsahu tlačiva, ktoré je držiteľ povinný predložiť správcovi dane, akceptované.
Poslanec Lipšic, oslobodenie odmeny oznamovateľovi protispoločenskej činnosti podľa osobitného zákona akceptované.
Poslanci Mihál, resp. poslanec Kamenický, stanovenie minimálnej sumy nepeňažného plnenia 10 eur za kalendárny štvrťrok akceptované. Treba to ešte doladiť, lebo sú tu dva návrhy, ktoré sú skoro identické, ale treba vybrať ten lepší.
Skomentujem, ktoré neodporúčame prijať. Poslanci Miškov a Chren uplatnenie výdavku nákladu na majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby. Stručné vysvetlenie alebo odôvodnenie zamietavého stanoviska je, že rozhodovanie pri výkone kontroly, rovnako ako aj povinnosť dôkazného bremena na daňovníka sú upravené zákonom 563/2009 Z. z., a nie zákonom o dani z príjmov. A tiež povinnosť preukazovať využívanie majetku aj na osobné účely a v tej súvislosti aj krátenie výdavkov má daňovník, fyzická osoba aj v súčasnosti.
Ďalší návrh od týchto dvoch poslancov, od menovaných dvoch poslancov bol vo veci stanovenia minimálnej doby odpisovania a nahradenia rovnomerného zrýchleného spôsobu odpisovania odpisovaním vo výške zvolenej daňovníkom. Tiež sa neakceptuje, pretože takýto návrh má negatívny vplyv na financie verejnej správy a ide tento návrh proti filozofii navrhovateľa, to znamená ministerstva financií, zohľadniť reálnu dobu použiteľnosti prostredníctvom postupného zahrňovania vstupnej ceny do výdavkov cez odpisy.
Poslanec Hudacký, výdavky na marketingové a iné štúdie zahrňovať do základu dane vo forme do 5-tisíc eur a nad 5-tisíc eur, tu je ten problém, že návrh je legislatívne nejednoznačný, nevyplýva z neho jasne, či na zahrňovanie marketingovej štúdie je potrebné aj zaplatenie alebo sa bez ohľadu na jej zaplatenie iba časovo rozlišuje a členením v tejto sume do a nad 5-tisíc dochádza k dodatočnej evidenčnej povinnosti na strane daňovníka.
Poslanec Hudacký, zmena v uplatňovaní pravidiel nízkej kapitalizácie tak, aby sa úroky platené závislým osobám vylučovali zo základu dane. Jedná sa o metódu, ktorú nepoužíva žiaden členský štát Európskej únie a návrh navrhovateľa, to je ministerstva financií, vychádza z posudzovania ukazovateľa arbitra, to znamená, že vychádza z posudzovania ziskovosti. Poslanec Hudacký, zvýšenie percenta odpočtu výdavkov na výskum a vývoj z 25 % na 40 %. (Reakcia z pléna.) Ako? Jaj, ten nebol prednesený. Nebol som tu, takže tak ho nejdem komentovať.
Poslanec Kollár, uplatnenie pravidiel nízkej kapitalizácie iba pre úroky od závislých osôb nad 100-tisíc eur, tiež nie je akceptovateľný, pretože zavedenie takéhoto de minimis pravidla a prenosu neuznanej čiastky úrokov do budúcich období sú, sú, lebo bol príklad uvádzaný v nemeckých pravidlách, sú v nemeckých pravidlách dôležité, nakoľko aplikujú pravidlá nízkej kapitalizácie, ale ku všetkým úrokom, nielen vo vzťahu k spriazneným osobám. A pri ich akceptovaní návrhu je potrebné rozlíšiť alebo rozšíriť pravidlá nízkej kapitalizácie na všetky úverové vzťahy, nielen na tzv. spriaznené osoby. Čiže nie je akceptovaný.
Pán poslanec Kollár, uplatnenie odpisovej skupiny 6 s dobou odpisovania 40 rokov iba na majetok obstarávaný po 1. 1. 2015. Tiež nie je akceptovaný, pretože má takýto návrh negatívny vplyv na financie verejnej správy.
Poslanci Viskupič a Kvasnička, rozšírenie okruhu príjmov oslobodených od dane vo forme príspevku na kultúrny program. Tento návrh tiež nie je akceptovaný, pretože má negatívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu, a platí tá zásada, ktorá je definovaná aj v príslušnom uznesení vlády, a tá zásada znie, nepredkladať v roku 2014 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú finančné nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov.
Pán poslanec Lipšic, posunúť postupné znižovanie asignácie dane o ďalší rok. Tiež nie je tento návrh akceptovaný s tým, že je tu možnosť riešenia v budúcnosti.
Pán poslanec Mihál, nepeňažné plnenie poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, zase tých 10 eur. Tiež nie je akceptovaný, pretože znenie je legislatívne nedostatočné, a nie je jednoznačne zrejmé, či ich nepeňažné plnenie má byť oslobodené od dane alebo nie, je definícia v § 9 o oslobodení takéhoto príjmu a tiež nie je jednoznačné, či má podliehať zdaneniu podaním daňového priznania.
Pán poslanec Beblavý, novelizácia zákona o cenách, zavedenie najvyššej prípustnej obstarávacej ceny pri kúpe osobného motorového vozidla, tiež tento návrh nie je akceptovaný, pretože v zásade zavedenie maximálnych cien potiera zmysel zákona o verejnom obstarávaní, a stále hovoríme, že má takéto veci vyriešiť trh. Je tam tiež problém, kto stanoví tú maximálnu cenu, kedy a v akom čase bude aktualizovaná, a je to nesystémové riešenie, pretože sa treba viac venovať preventívnemu a represívnemu pôsobeniu na verejných obstarávateľov a na ich účinné využívanie súčasného zákona o verejnom obstarávaní.
K zákonu, ktorý je súčasťou tohto návrhu o používaní elektronickej registračnej pokladnice, poslanec Martvoň, doplnenie služieb do prílohy č. 1 pre poisťovne, SBS-ky, zdravotnú starostlivosť, áno, akceptované. Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady, pán poslanec Petrák, precizovanie oprávnenia správcu dane určovať ročnú sadzbu dane z pozemkov pre ornú pôdu a tak ďalej. Akceptovaný návrh. Zákon o hazardných hrách, poslanci Kondrót, Bagačka, úprava zákona o hazardných hrách, akceptované.
Z dnešnej rozpravy vyplynuli ešte nejaké také tri námety, ktoré si dovolím komentovať. Hracie automaty, odznelo tu to, že bude presun automatov z Čiech na Slovensko a práve alebo z iných okolitých krajín, a práve tento návrh má tento problém eliminovať alebo riešiť, pretože iste viete, že sa má zvýšiť odvod do štátneho rozpočtu za jeden výherný prístroj z 3 608 na 4 200 eur. Tiež sa zvýši odvod do štátneho rozpočtu za jeden výherný prístroj v kasíne z 3 600 na 4 200 a takáto obava z presunu z Českej republiky, kde Ministerstvo financií Českej republiky navrhuje opatrenia na zníženie počtu výherných prístrojov na území Českej republiky, je málo reálna, pretože tie prístroje nebudú presúvané do drahšieho prostredia, kde náklady s prevádzkovaním takýchto prístrojov budú podstatne vyššie.
Druhý v dnešnej rozprave odznel ohľadne monopolnej dane. Zavedenie monopolnej dane. Je fakt, že Slovensko je investične podkapitalizované a stále riešime procesy na podporu a zvýšenie apetítu investorov na umiestnenie ich aktivít na Slovensku, a práve konsolidácia verejných financií, ktorá sa nám darí, a stabilita prostredia sú základnými kritériami v rozhodovaní investorov, či umiestniť svoju investíciu aj na Slovensku. Zavedenie monopolnej dane by bol jasný signál o nestabilite prostredia a dosiahli by sme to, že vlastne investori ustúpia od svojich úvah investovať svoje aktivity na Slovensku, a takisto to treba zvážiť v celom komplexe, pretože je tu viac monopolov na Slovensku a pán poslanec Lipšic to spomenul v súvislosti so SkyTollom, čiže neexistuje iba SkyToll na Slovensku, ale monopolov je viac a myslím si, že takýto návrh je dosť nesystémový v kontexte apetítu investorov. A vlastne ak mu vadí SkyToll, tak takéto zavedenie monopolnej dane vôbec nepomôže štátnemu rozpočtu v prípade SkyTollu, pretože ak sa mala takáto monopolná daň zaviesť, tak sa mala zaviesť pred dvomi-tromi rokmi, keď bol pán poslanec Lipšic v opozícii, a vtedy ešte SkyToll vykazoval pomerne veľké, veľké aktivity a dnes už v podstate len má nízky doplatok z tej vybratej sumy z mýta a v podstate 95 % odvádza štátu. Čiže ten program alebo ten projekt bol postavený tak, že prvých 5 rokov sa sanujú jeho náklady z výberu mýta v pomerne vysokej sume, ale zvyšok ostatných, zvyšok do tých 12 rokov sa v podstate platí štátu 90 % z výberu mýta, čiže tam by to bolo kontraproduktívne, v tom SkyTolle zaviesť takúto monopolnú daň, ale, samozrejme, treba to zvážiť.
Posledné, čo ešte zaznelo, poslanec Chren, ktorý hovoril o tom, že aby sa rozšírila tá možnosť z tristo pokladničných blokov vo virtuálnej pokladni na tisíc blokov mesačne s tým, že chcel to postaviť alebo chce, mieni to postaviť na obrate, a nie na počte blokov s tým, že tiež chcem vysvetliť to, že je to nový podprodukt virtuálnej pokladne. A, samozrejme, že rezort financií bude uvažovať na nejakom domodulovaní podľa toho, čo ukáže prax. V súčasnosti je obava, že ak by sa rozšírila možnosť pokladničných blokov virtuálnej pokladni podľa obratu, je reálna možnosť, že by došlo k zahlteniu systému a systém by skolaboval, čo nechceme pripustiť, a preto je vhodné, aby sa rozšírilo len na tých tisíc blokov, a samozrejme, v budúcnosti podľa výsledkov praxe sa bude dať aj s takýmto návrhom zaoberať.
Takisto chcem pár slov povedať k skutočnosti, že nemôžem súhlasiť s viacerými nekorektnými a zavádzajúcimi, niekedy až klamlivými vyhláseniami alebo s takými návrhmi, ktoré nie sú v súlade s filozofiou predkladaného návrhu zákona. Je predsa evidentné, že odstraňujeme výnimky pri používaní registračných pokladníc a z tohto opatrenia očakávame dodatočný príjem 70 mil. Nejde teda o žiadne dodatočné zdanenie, ale hľadáme peniaze tam, kde sú, ale do rozpočtu sa nedostávali. Tiež zavádzame pravidlá nízkej kapitalizácie, čiže zamedzenie prelievania ziskov do zahraničia. Z tohto opatrenia takisto očakávame 57 mil. eur. A takisto sa pýtam kritikov tohto opatrenia, či sú advokátmi tých, ktorí prelievajú zisky do zahraničia.
Zavádzame zmeny uplatňovania koeficientu DPH v sume 40 mi. eur, resp. chceme, aby bolo spravodlivé zdanenie nepeňažných príjmov lekárov. Ide o 170 mil. eur a tých 170 mil. eur od tých, ktorí dane neplatia, resp. platia ich v nižšej výške. Je evidentné, že navrhovateľ neposudzoval predložené pozmeňujúce návrhy či už vo výboroch, tak aj tu v pléne podľa toho, či sú opoziční alebo vládni, ale podľa ich obsahu, prínosu a hlavne podľa toho, či prispievajú k naplneniu cieľov a k filozofii zákona.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, viem, že je to málo reálne najmä pre opozičných poslancov, ale mám to tu napísané, tak to musím spomenúť, dovoľte mi na záver požiadať vás o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesť záverečné slovo k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Cieľom predkladaného návrhu zákona, ako iste viete, je v oblasti zákona o dani z príjmov zaviesť opatrenia na ďalšie posilnenie daňovej spravodlivosti a boj proti daňovým únikom pri dani z príjmov fyzických a právnických osôb, v oblasti zákona o účtovníctve zlepšiť funkcionalitu registra účtovných závierok, v oblasti zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice rozšíriť zoznam služieb a zaviesť virtuálne registračné pokladnice, v oblasti zákona o rozpočtom určení výnosu dane z príjmov v územnej samospráve zvýšiť percentuálny podiel obcí na výnose dane z príjmov, z dane z príjmov. V oblasti hazardných hier sa Národnej lotériovej spoločnosti týmto návrhom umožňuje prevádzkovanie novej lotériovej hry s názvom Eurojackpot, ktorá sa prevádzkuje v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
V rámci legislatívneho procesu vo výboroch v prvom a druhom čítaní boli zohľadnení pripomienky aj pozmeňujúce návrhy, ktorých obsahom bolo najmä v prípade majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, zavedenie možnosti výberu medzi paušálnym uplatňovaním výdavkov vo výške 80 % a preukázateľnou výškou výdavkov, predkladal poslanec Kollár. V prípade operatívneho prenájmu takisto dôjde k predĺženiu doby odpisovania prenajatého majetku o neuplatnené odpisy, takisto predkladal poslanec Kollár. Tiež sa akceptuje zavedenie výnimky vo forme nezdanenia nemajetkovej ujmy, ak táto bola spôsobená trestným činom, pani poslankyňa Jurinová. Ďalej bol rozšírený okruh subjektov, ktorých výška vyplácaných provízií nebude daňovo limitovaná, poslanec Švejna, spresnenie práva o povinnosti vlastníka a nájomcu pri uzatváraní nájomnej zmluvy, poslankyňa Pfundtner, oslobodenie od platenia dane z nepeňažných príjmov lekárov, ak tieto nepresiahnu 10 eur za kalendárny štvrťrok, poslanec Mihál. V záujme toho, aby virtuálna registračná pokladnica mohla byť využívaná väčším počtom podnikateľov, sa zvýšilo z tristo pokladničných dokladov za mesiac na tisíc pokladničných dokladov, poslanec Kamenický, a tiež z tejto časti legislatívneho procesu bolo akceptované používanie elektronickej registračnej alebo virtuálnej pokladnice na ďalšie služby, rozšírenie týchto služieb, kde autorom bol pán poslanec Martvoň.
V rámci rozpravy tu v pléne sa vyjadrím k predloženým poslaneckým návrhom okrem tých, ktoré odzneli na rokovaní pléna dnes, nasledovne. Čo sa týka zákona o dani z príjmov, autor pán poslanec Kollár, bolo akceptované vypustenie povinnosti zahrňovania nákladov na štúdie do základu dane rovnomerne počas 36 mesiacov. Toto bolo akceptované.
Autori pán Hlina, pán Petráš, oslobodenie nepeňažného plnenia formou produktov vlastnej výroby, kde je poľnohospodárska výroba v úhrnnej výške 200 eur, akceptované.
Beblavý, Jurzyca, u daňovníka, ktorý si uplatní odpočet výdavkov na výskum a vývoj akceptované.
Pán Petráš, spresnenie možnosti uplatnenia reklamných predmetov do daňových výdavkov, spresnenie limitovania výšky daňovo uznanej provízie za sprostredkovanie a tiež spresnenie obsahu tlačiva, ktoré je držiteľ povinný predložiť správcovi dane, akceptované.
Poslanec Lipšic, oslobodenie odmeny oznamovateľovi protispoločenskej činnosti podľa osobitného zákona akceptované.
Poslanci Mihál, resp. poslanec Kamenický, stanovenie minimálnej sumy nepeňažného plnenia 10 eur za kalendárny štvrťrok akceptované. Treba to ešte doladiť, lebo sú tu dva návrhy, ktoré sú skoro identické, ale treba vybrať ten lepší.
Skomentujem, ktoré neodporúčame prijať. Poslanci Miškov a Chren uplatnenie výdavku nákladu na majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby. Stručné vysvetlenie alebo odôvodnenie zamietavého stanoviska je, že rozhodovanie pri výkone kontroly, rovnako ako aj povinnosť dôkazného bremena na daňovníka sú upravené zákonom 563/2009 Z. z., a nie zákonom o dani z príjmov. A tiež povinnosť preukazovať využívanie majetku aj na osobné účely a v tej súvislosti aj krátenie výdavkov má daňovník, fyzická osoba aj v súčasnosti.
Ďalší návrh od týchto dvoch poslancov, od menovaných dvoch poslancov bol vo veci stanovenia minimálnej doby odpisovania a nahradenia rovnomerného zrýchleného spôsobu odpisovania odpisovaním vo výške zvolenej daňovníkom. Tiež sa neakceptuje, pretože takýto návrh má negatívny vplyv na financie verejnej správy a ide tento návrh proti filozofii navrhovateľa, to znamená ministerstva financií, zohľadniť reálnu dobu použiteľnosti prostredníctvom postupného zahrňovania vstupnej ceny do výdavkov cez odpisy.
Poslanec Hudacký, výdavky na marketingové a iné štúdie zahrňovať do základu dane vo forme do 5-tisíc eur a nad 5-tisíc eur, tu je ten problém, že návrh je legislatívne nejednoznačný, nevyplýva z neho jasne, či na zahrňovanie marketingovej štúdie je potrebné aj zaplatenie alebo sa bez ohľadu na jej zaplatenie iba časovo rozlišuje a členením v tejto sume do a nad 5-tisíc dochádza k dodatočnej evidenčnej povinnosti na strane daňovníka.
Poslanec Hudacký, zmena v uplatňovaní pravidiel nízkej kapitalizácie tak, aby sa úroky platené závislým osobám vylučovali zo základu dane. Jedná sa o metódu, ktorú nepoužíva žiaden členský štát Európskej únie a návrh navrhovateľa, to je ministerstva financií, vychádza z posudzovania ukazovateľa arbitra, to znamená, že vychádza z posudzovania ziskovosti. Poslanec Hudacký, zvýšenie percenta odpočtu výdavkov na výskum a vývoj z 25 % na 40 %. (Reakcia z pléna.) Ako? Jaj, ten nebol prednesený. Nebol som tu, takže tak ho nejdem komentovať.
Poslanec Kollár, uplatnenie pravidiel nízkej kapitalizácie iba pre úroky od závislých osôb nad 100-tisíc eur, tiež nie je akceptovateľný, pretože zavedenie takéhoto de minimis pravidla a prenosu neuznanej čiastky úrokov do budúcich období sú, sú, lebo bol príklad uvádzaný v nemeckých pravidlách, sú v nemeckých pravidlách dôležité, nakoľko aplikujú pravidlá nízkej kapitalizácie, ale ku všetkým úrokom, nielen vo vzťahu k spriazneným osobám. A pri ich akceptovaní návrhu je potrebné rozlíšiť alebo rozšíriť pravidlá nízkej kapitalizácie na všetky úverové vzťahy, nielen na tzv. spriaznené osoby. Čiže nie je akceptovaný.
Pán poslanec Kollár, uplatnenie odpisovej skupiny 6 s dobou odpisovania 40 rokov iba na majetok obstarávaný po 1. 1. 2015. Tiež nie je akceptovaný, pretože má takýto návrh negatívny vplyv na financie verejnej správy.
Poslanci Viskupič a Kvasnička, rozšírenie okruhu príjmov oslobodených od dane vo forme príspevku na kultúrny program. Tento návrh tiež nie je akceptovaný, pretože má negatívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu, a platí tá zásada, ktorá je definovaná aj v príslušnom uznesení vlády, a tá zásada znie, nepredkladať v roku 2014 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú finančné nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov.
Pán poslanec Lipšic, posunúť postupné znižovanie asignácie dane o ďalší rok. Tiež nie je tento návrh akceptovaný s tým, že je tu možnosť riešenia v budúcnosti.
Pán poslanec Mihál, nepeňažné plnenie poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, zase tých 10 eur. Tiež nie je akceptovaný, pretože znenie je legislatívne nedostatočné, a nie je jednoznačne zrejmé, či ich nepeňažné plnenie má byť oslobodené od dane alebo nie, je definícia v § 9 o oslobodení takéhoto príjmu a tiež nie je jednoznačné, či má podliehať zdaneniu podaním daňového priznania.
Pán poslanec Beblavý, novelizácia zákona o cenách, zavedenie najvyššej prípustnej obstarávacej ceny pri kúpe osobného motorového vozidla, tiež tento návrh nie je akceptovaný, pretože v zásade zavedenie maximálnych cien potiera zmysel zákona o verejnom obstarávaní, a stále hovoríme, že má takéto veci vyriešiť trh. Je tam tiež problém, kto stanoví tú maximálnu cenu, kedy a v akom čase bude aktualizovaná, a je to nesystémové riešenie, pretože sa treba viac venovať preventívnemu a represívnemu pôsobeniu na verejných obstarávateľov a na ich účinné využívanie súčasného zákona o verejnom obstarávaní.
K zákonu, ktorý je súčasťou tohto návrhu o používaní elektronickej registračnej pokladnice, poslanec Martvoň, doplnenie služieb do prílohy č. 1 pre poisťovne, SBS-ky, zdravotnú starostlivosť, áno, akceptované. Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady, pán poslanec Petrák, precizovanie oprávnenia správcu dane určovať ročnú sadzbu dane z pozemkov pre ornú pôdu a tak ďalej. Akceptovaný návrh. Zákon o hazardných hrách, poslanci Kondrót, Bagačka, úprava zákona o hazardných hrách, akceptované.
Z dnešnej rozpravy vyplynuli ešte nejaké také tri námety, ktoré si dovolím komentovať. Hracie automaty, odznelo tu to, že bude presun automatov z Čiech na Slovensko a práve alebo z iných okolitých krajín, a práve tento návrh má tento problém eliminovať alebo riešiť, pretože iste viete, že sa má zvýšiť odvod do štátneho rozpočtu za jeden výherný prístroj z 3 608 na 4 200 eur. Tiež sa zvýši odvod do štátneho rozpočtu za jeden výherný prístroj v kasíne z 3 600 na 4 200 a takáto obava z presunu z Českej republiky, kde Ministerstvo financií Českej republiky navrhuje opatrenia na zníženie počtu výherných prístrojov na území Českej republiky, je málo reálna, pretože tie prístroje nebudú presúvané do drahšieho prostredia, kde náklady s prevádzkovaním takýchto prístrojov budú podstatne vyššie.
Druhý v dnešnej rozprave odznel ohľadne monopolnej dane. Zavedenie monopolnej dane. Je fakt, že Slovensko je investične podkapitalizované a stále riešime procesy na podporu a zvýšenie apetítu investorov na umiestnenie ich aktivít na Slovensku, a práve konsolidácia verejných financií, ktorá sa nám darí, a stabilita prostredia sú základnými kritériami v rozhodovaní investorov, či umiestniť svoju investíciu aj na Slovensku. Zavedenie monopolnej dane by bol jasný signál o nestabilite prostredia a dosiahli by sme to, že vlastne investori ustúpia od svojich úvah investovať svoje aktivity na Slovensku, a takisto to treba zvážiť v celom komplexe, pretože je tu viac monopolov na Slovensku a pán poslanec Lipšic to spomenul v súvislosti so SkyTollom, čiže neexistuje iba SkyToll na Slovensku, ale monopolov je viac a myslím si, že takýto návrh je dosť nesystémový v kontexte apetítu investorov. A vlastne ak mu vadí SkyToll, tak takéto zavedenie monopolnej dane vôbec nepomôže štátnemu rozpočtu v prípade SkyTollu, pretože ak sa mala takáto monopolná daň zaviesť, tak sa mala zaviesť pred dvomi-tromi rokmi, keď bol pán poslanec Lipšic v opozícii, a vtedy ešte SkyToll vykazoval pomerne veľké, veľké aktivity a dnes už v podstate len má nízky doplatok z tej vybratej sumy z mýta a v podstate 95 % odvádza štátu. Čiže ten program alebo ten projekt bol postavený tak, že prvých 5 rokov sa sanujú jeho náklady z výberu mýta v pomerne vysokej sume, ale zvyšok ostatných, zvyšok do tých 12 rokov sa v podstate platí štátu 90 % z výberu mýta, čiže tam by to bolo kontraproduktívne, v tom SkyTolle zaviesť takúto monopolnú daň, ale, samozrejme, treba to zvážiť.
Posledné, čo ešte zaznelo, poslanec Chren, ktorý hovoril o tom, že aby sa rozšírila tá možnosť z tristo pokladničných blokov vo virtuálnej pokladni na tisíc blokov mesačne s tým, že chcel to postaviť alebo chce, mieni to postaviť na obrate, a nie na počte blokov s tým, že tiež chcem vysvetliť to, že je to nový podprodukt virtuálnej pokladne. A, samozrejme, že rezort financií bude uvažovať na nejakom domodulovaní podľa toho, čo ukáže prax. V súčasnosti je obava, že ak by sa rozšírila možnosť pokladničných blokov virtuálnej pokladni podľa obratu, je reálna možnosť, že by došlo k zahlteniu systému a systém by skolaboval, čo nechceme pripustiť, a preto je vhodné, aby sa rozšírilo len na tých tisíc blokov, a samozrejme, v budúcnosti podľa výsledkov praxe sa bude dať aj s takýmto návrhom zaoberať.
Takisto chcem pár slov povedať k skutočnosti, že nemôžem súhlasiť s viacerými nekorektnými a zavádzajúcimi, niekedy až klamlivými vyhláseniami alebo s takými návrhmi, ktoré nie sú v súlade s filozofiou predkladaného návrhu zákona. Je predsa evidentné, že odstraňujeme výnimky pri používaní registračných pokladníc a z tohto opatrenia očakávame dodatočný príjem 70 mil. Nejde teda o žiadne dodatočné zdanenie, ale hľadáme peniaze tam, kde sú, ale do rozpočtu sa nedostávali. Tiež zavádzame pravidlá nízkej kapitalizácie, čiže zamedzenie prelievania ziskov do zahraničia. Z tohto opatrenia takisto očakávame 57 mil. eur. A takisto sa pýtam kritikov tohto opatrenia, či sú advokátmi tých, ktorí prelievajú zisky do zahraničia.
Zavádzame zmeny uplatňovania koeficientu DPH v sume 40 mi. eur, resp. chceme, aby bolo spravodlivé zdanenie nepeňažných príjmov lekárov. Ide o 170 mil. eur a tých 170 mil. eur od tých, ktorí dane neplatia, resp. platia ich v nižšej výške. Je evidentné, že navrhovateľ neposudzoval predložené pozmeňujúce návrhy či už vo výboroch, tak aj tu v pléne podľa toho, či sú opoziční alebo vládni, ale podľa ich obsahu, prínosu a hlavne podľa toho, či prispievajú k naplneniu cieľov a k filozofii zákona.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, viem, že je to málo reálne najmä pre opozičných poslancov, ale mám to tu napísané, tak to musím spomenúť, dovoľte mi na záver požiadať vás o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
15:58
Navrhované zmeny platného zákona spočívajú v implementácii európskych štandardov štatistiky v rámci Európskej únie. Do návrhu novely zákona sú integrované požiadavky platného kódexu postupov pre európsku štatistiku, ako aj požiadavky vymedzenia a fungovania národného štatistického systému. Návrh zákona tiež rieši, aby národný štatistický systém okrem Štatistického úradu Slovenskej republiky tvorili iba tie ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, ktoré plnia úlohy európskeho štatistického programu a programu štátnych štatistických zisťovaní. A tiež rieši, aby jeho koordináciou bol poverený Štatistický úrad Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť štatistiky.
Ďalšou skupinou zmien sú potreby elektronizácie výkonu verejnej moci, zvlášť komunikácie medzi spravodajskou jednotkou a Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Návrhom novely zákona sa vytvárajú legislatívne podmienky pre podstatnú elektronizáciu komunikácie úradu so spravodajskými jednotkami tak, aby si právnické osoby a fyzické osoby v stále väčšej miere elektronicky plnili svoje povinnosti voči Štatistickému úradu, čo bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Z aplikačného hľadiska sú dôležité zmeny, ktoré si kladú za cieľ vytvoriť potrebné podmienky na zníženie zaťaženosti podnikateľských subjektov realizovaním zámerov Štatistického úradu Slovenskej republiky v oblasti využívania administratívnych zdrojov údajov. Ide o údaje, ktoré pôvodne nie sú získavané pre potreby štátnej štatistiky, ale na rozhodovanie orgánov verejnej moci alebo iných inštitúcií, ktoré ich získavajú a spracúvajú. Tieto predstavujú stále významnejší zdroj pre tvorbu štatistických údajov. Ich využívanie šetrí verejné prostriedky a znižuje zaťaženie spravodajských jednotiek. Využiteľnosť týchto zdrojov administratívnych údajov aj na štatistické účely však predpokladá, že sú zostavené metodikou, ktorá zaručí ich kvalitu a kompatibilitu s inými štatistickými údajmi, preto sa zavádza povinnosť týmto inštitúciám pri ich získavaní a spracúvaní použiť metodiku, ako aj štatistické klasifikácie a číselníky, ktoré umožnia ich širšiu využiteľnosť.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlavné ciele novely zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov sú integrovať do zákona požiadavky platného Kódexu postupov pre európsku štatistiku, vytvoriť právny rámec pre podstatnú elektronizáciu komunikácie úradu so spravodajskými jednotkami v rámci elektronizácie výkonu verejnej moci, vytvoriť potrebné podmienky na zníženie zaťaženosti podnikateľských subjektov realizovaním zámerov úradu v oblasti využívania administratívnych zdrojov, údajov a v neposlednom rade upraviť niektoré ustanovenia platného zákona s cieľom skvalitniť a sprehľadniť jeho vecnú aplikáciu.
Navrhované zmeny platného zákona spočívajú v implementácii európskych štandardov štatistiky v rámci Európskej únie. Do návrhu novely zákona sú integrované požiadavky platného kódexu postupov pre európsku štatistiku, ako aj požiadavky vymedzenia a fungovania národného štatistického systému. Návrh zákona tiež rieši, aby národný štatistický systém okrem Štatistického úradu Slovenskej republiky tvorili iba tie ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, ktoré plnia úlohy európskeho štatistického programu a programu štátnych štatistických zisťovaní. A tiež rieši, aby jeho koordináciou bol poverený Štatistický úrad Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť štatistiky.
Ďalšou skupinou zmien sú potreby elektronizácie výkonu verejnej moci, zvlášť komunikácie medzi spravodajskou jednotkou a Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Návrhom novely zákona sa vytvárajú legislatívne podmienky pre podstatnú elektronizáciu komunikácie úradu so spravodajskými jednotkami tak, aby si právnické osoby a fyzické osoby v stále väčšej miere elektronicky plnili svoje povinnosti voči Štatistickému úradu, čo bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Z aplikačného hľadiska sú dôležité zmeny, ktoré si kladú za cieľ vytvoriť potrebné podmienky na zníženie zaťaženosti podnikateľských subjektov realizovaním zámerov Štatistického úradu Slovenskej republiky v oblasti využívania administratívnych zdrojov údajov. Ide o údaje, ktoré pôvodne nie sú získavané pre potreby štátnej štatistiky, ale na rozhodovanie orgánov verejnej moci alebo iných inštitúcií, ktoré ich získavajú a spracúvajú. Tieto predstavujú stále významnejší zdroj pre tvorbu štatistických údajov. Ich využívanie šetrí verejné prostriedky a znižuje zaťaženie spravodajských jednotiek. Využiteľnosť týchto zdrojov administratívnych údajov aj na štatistické účely však predpokladá, že sú zostavené metodikou, ktorá zaručí ich kvalitu a kompatibilitu s inými štatistickými údajmi, preto sa zavádza povinnosť týmto inštitúciám pri ich získavaní a spracúvaní použiť metodiku, ako aj štatistické klasifikácie a číselníky, ktoré umožnia ich širšiu využiteľnosť.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.
Neautorizovaný
16:02
Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:02
Stanislav KubánekZa gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedený návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny...
Za gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedený návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 502 zo 7. októbra 2014 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
- Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 332 zo 7. októbra 2014 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 194 zo 14. októbra 2014 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, lebo ich máte pred sebou písomne. Je ich 11 a gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 11 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady o uvedenom návrhu zákona bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 196 zo 14. októbra 2014. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu. Zároveň po skončení druhého čítania, pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.
Ďakujem, skončil som.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
29.10.2014 o 16:02 hod.
Ing.
Stanislav Kubánek
Videokanál poslanca
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.
Za gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedený návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 502 zo 7. októbra 2014 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
- Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 332 zo 7. októbra 2014 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 194 zo 14. októbra 2014 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, lebo ich máte pred sebou písomne. Je ich 11 a gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 11 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady o uvedenom návrhu zákona bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 196 zo 14. októbra 2014. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu. Zároveň po skončení druhého čítania, pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.
Ďakujem, skončil som.
Neautorizovaný
16:06
Uvádzajúci uvádza bod 16:06
Ľubomír VážnyHlavným cieľom týchto opatrení je dosiahnuť stabilnejšie, konkurencieschopnejšie a odolnejšie podnikateľské prostredie,...
Hlavným cieľom týchto opatrení je dosiahnuť stabilnejšie, konkurencieschopnejšie a odolnejšie podnikateľské prostredie, ktoré bude vytvárať vhodné predpoklady na naštartovanie dlhodobo udržateľného hospodárskeho rastu. Európska komisia v rámci dlhodobej vízie hospodárskej a fiškálnej integrácie iniciovala opatrenia na vybudovanie finančných trhov na zdravších základoch. Jedným z takýchto opatrení je vytvorenie druhého piliera bankovej únie ako jednotného mechanizmu na riešenie krízových situácií, druhý pilier bankovej únie založený na jednotných pravidlách pre riešenie krízových situácií, ktoré sa začnú uplatňovať od 1. januára 2016. Kľúčovým prvkom, ktorý by mal výrazne posilniť stabilitu a dôveryhodnosť bankovej únie, je jednotný fond na riešenie krízových situácií. Jednotný fond bude financovaný finančnými inštitúciami pôsobiacimi v krajinách participujúcich na jednom mechanizme dohľadu. Vzhľadom k vysokej citlivosti problematiky financovania jednotného fondu pre riešenie krízových situácií v jednotlivých členských krajinách boli negociácie týkajúce sa vytvárania spoločných pravidiel financovania presunuté na medzivládnu úroveň. Za týmto účelom vznikla Dohoda o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií. Dohoda podrobne upravuje problematiku financovania riešenia krízových situácií a problematiku prevodu finančných prostriedkov z národnej úrovne do spoločného fondu na riešenie krízových situácií.
To slovo mutualizácia, ktoré vadí aj mne trochu, znamená v tomto prípade nejaké zospoločňovanie alebo zdieľanie prostriedkov a mutualizácia v tomto prípade v podstate proces presunu prostriedkov z individuálnych častí jednotného fondu pri riešení krízových situácií, ktoré obsahujú príspevky členských štátov do spoločnej časti jednotného fondu pre riešenie krízových situácií. Členské štáty v tomto prípade nestrácajú kontrolu nad svojimi príspevkami, ale odovzdávajú ich časť na spoločné využitie. Rovnako však získavajú prístup k spoločným prostriedkom mutualizovaných od iných členských štátov.
Predmetná dohoda je prezidentskou zmluvou, na vykonanie ktorej je potrebný zákon. Jednotlivé ustanovenia dohody sú zapracované do návrhu zákona o riešení krízových situácií, ktorý bol predložený do Národnej rady Slovenskej republiky dňa 26. septembra 2014. Samotnou dohodou nevznikajú Slovenskej republike žiadne dodatočné náklady finančného sektora ani nároky na štátny rozpočet, pretože dohoda ako taká upravuje len prevod finančných prostriedkov z národného fondu do spoločného fondu na riešenie krízových situácií.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, skončil som a ďakujem za pozornosť.
Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v snahe zabezpečiť stabilitu a hospodársky rast v rámci Európskej únie boli na úrovni Európskej únie predložené viaceré návrhy legislatívnych opatrení na zlepšenie existujúceho stavu na finančných trhoch.
Hlavným cieľom týchto opatrení je dosiahnuť stabilnejšie, konkurencieschopnejšie a odolnejšie podnikateľské prostredie, ktoré bude vytvárať vhodné predpoklady na naštartovanie dlhodobo udržateľného hospodárskeho rastu. Európska komisia v rámci dlhodobej vízie hospodárskej a fiškálnej integrácie iniciovala opatrenia na vybudovanie finančných trhov na zdravších základoch. Jedným z takýchto opatrení je vytvorenie druhého piliera bankovej únie ako jednotného mechanizmu na riešenie krízových situácií, druhý pilier bankovej únie založený na jednotných pravidlách pre riešenie krízových situácií, ktoré sa začnú uplatňovať od 1. januára 2016. Kľúčovým prvkom, ktorý by mal výrazne posilniť stabilitu a dôveryhodnosť bankovej únie, je jednotný fond na riešenie krízových situácií. Jednotný fond bude financovaný finančnými inštitúciami pôsobiacimi v krajinách participujúcich na jednom mechanizme dohľadu. Vzhľadom k vysokej citlivosti problematiky financovania jednotného fondu pre riešenie krízových situácií v jednotlivých členských krajinách boli negociácie týkajúce sa vytvárania spoločných pravidiel financovania presunuté na medzivládnu úroveň. Za týmto účelom vznikla Dohoda o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií. Dohoda podrobne upravuje problematiku financovania riešenia krízových situácií a problematiku prevodu finančných prostriedkov z národnej úrovne do spoločného fondu na riešenie krízových situácií.
To slovo mutualizácia, ktoré vadí aj mne trochu, znamená v tomto prípade nejaké zospoločňovanie alebo zdieľanie prostriedkov a mutualizácia v tomto prípade v podstate proces presunu prostriedkov z individuálnych častí jednotného fondu pri riešení krízových situácií, ktoré obsahujú príspevky členských štátov do spoločnej časti jednotného fondu pre riešenie krízových situácií. Členské štáty v tomto prípade nestrácajú kontrolu nad svojimi príspevkami, ale odovzdávajú ich časť na spoločné využitie. Rovnako však získavajú prístup k spoločným prostriedkom mutualizovaných od iných členských štátov.
Predmetná dohoda je prezidentskou zmluvou, na vykonanie ktorej je potrebný zákon. Jednotlivé ustanovenia dohody sú zapracované do návrhu zákona o riešení krízových situácií, ktorý bol predložený do Národnej rady Slovenskej republiky dňa 26. septembra 2014. Samotnou dohodou nevznikajú Slovenskej republike žiadne dodatočné náklady finančného sektora ani nároky na štátny rozpočet, pretože dohoda ako taká upravuje len prevod finančných prostriedkov z národného fondu do spoločného fondu na riešenie krízových situácií.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, skončil som a ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný