39. schôdza

Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Ešte predtým, ako teda dám možnosť, udelím slovo pre tých, ktorí chcú podať faktickú poznámku, by som chcela privítať na balkóne študentov z Obchodnej akadémie z Martina. Takže vitajte. (Potlesk.)
A dávam slovo pánovi poslancovi Kaníkovi. Nech sa páči.

Ospravedlňujem sa, tuto poslanec Hlina ma zahovoril a úplne som stratil pojem o čase na chvíľočku.
Ja som chcel zareagovať na tú časť, kde pán poslanec hovoril, on sa vrátil vlastne k tomu, že Panasonic odišiel z Krompách a že odišiel z nejakých iných dôvodov a nie z dôvodov zhoršujúceho sa podnikateľského prostredia. Tak to, samozrejme, musím okomentovať. Nuž znova poviem len, ja viem, že to vy strašne neradi počúvate, ale keby bolo pravda to, čo vy hovoríte, tak zároveň by ste priznávali, že vy vidíte Slovensko len ako lacnú montážnu dielňu, ktorá nemá čo ponúknuť, len nízku cenu pracovnej sily. A potom firma, keď už nie je dosť nízka pre ňu cena pracovnej sily, odchádza inde. Ale rozumní správcovia krajiny nahradzujú nízku cenu pracovnej sily a zároveň sa snažia dvíhať mzdy, ale znižujú náklady firmám v iných oblastiach. Ale vy vo všetkých oblastiach zvyšujete náklady firmám, komplikujete im život a výsledkom je, že zamestnávatelia firmy odchádzajú potom, keď už nedokážu udržať ekonomickú efektívnosť svojej produkcie do iných krajín. Pretože keby to nebola pravda, tak Panasonic, celosvetový gigant, ktorý vyrába tisíce druhov výrobkov, tak neodíde zo Slovenska, pretože Blu-ray nosiče sa už nepredávajú dobre, ale nahradí tento produkt iným produktom.
Takže Krompašania sa vám môžu poďakovať za to, že ste tu systematicky - aj v minulých rokoch a robíte to stále - zhoršili podnikateľské prostredie, zvýšili náklady firmám. A to spôsobuje odchod firiem do zahraničia, preč zo Slovenska, spomalenie príchodu a stratu pracovných miest.

Pani poslankyňa Kiššová.

Ďakujem pekne za slovo. Budem reagovať len na jednu vec z vášho vystúpenia, pán kolega, a síce na odpisy, na predĺženie doby odpisu. Vy ste tu už aj vo faktickej poznámke argumentovali tým, že doba odpisu by mala kopírovať životnosť. Spomenuli ste to na príklade auta, že auto má životnosť štyri roky a budova teda 40. No snažím sa porozumieť tejto logike, ale celkom sa mi to nedarí. Preto, lebo nemyslím si, že životnosť auta je štyri roky. Štyri roky v prípade auta je možno doba, kedy sa to auto ešte dá za nejakú cenu predať, ale rozhodne to nie je jeho životnosť. Ale v prípade, že by tá logika mala byť uplatnená v prípade budov, tak potom ja neviem, prečo sa odpisovať budovať 40 rokov má aj taká, ktorá je nadobudnutá povedzme v jej veku 20 rokov. Preto, lebo potom tá budova už nebude dlhšie stáť alebo, alebo takéto pravidlo zastrešené touto logikou by malo potom platiť len na budovy, ktoré sú kúpené alebo nadobudnuté ako nové alebo majú byť postavené? Ako odpisová skupina 40 rokov potom by nemala platiť podľa tej logiky, ktorú vy hovoríte na budovy nadobudnuté povedzme, ktoré už majú 20 rokov? Takže naozaj postrádam v tom, v tom vašom argumente akúkoľvek logiku. Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Petráš.

Ďakujem pekne za námety aj otázky. Začnem odzadu. Neviem, v akej oblasti pracujete, ale jednoducho tak je postavený nielen na Slovensku aj v Európe daňový systém, že aj keď si kúpite napríklad, a zase sa vrátim k tomu autu, ja som povedal, že odpisy zhruba kopírujú životnosť tých jednotlivých základných prostriedkov, či už sú to autá, výrobné technológie alebo sú to aj budovy. A, samozrejme, tá doba odpisovania býva o málinko alebo o nejakú časť kratšia, ako je, ako je životnosť toho výrobku. Ale keď aj ojazdené auto, ktoré už je odpísané, si kúpi druhý podnikateľ, čiže to auto už má štyri roky alebo šesť rokov, keď si ho kúpi ojazdené, tak či tak ho odpisuje ďalšie štyri roky. A to isté sa, samozrejme, musí diať aj u budov. Ale, samozrejme, adekvátne by mala byť, keď kúpite 20-ročnú budovu, tak tá cena nehnuteľností by mala zodpovedať zhruba, ja neviem, polovičnej hodnote, ako keď bola nová. Samozrejme, je fakt, že potom tú budovu odpisujete ďalších 40 rokov, ale to sú už viac-menej daňové zákony, lebo to sledovanie tej, tej doby nadobudnutia niekoľkokrát späť by bolo veľmi zložité.
A ešte k pánovi Kaníkovi. Pán Kaník, vy ste ma ale vôbec, ale vôbec nepochopili alebo nepočúvali. Ja som, keby ste ma počúvali, tak by ste určite zachytili pár postrehov, ktoré som dal, na ktoré by sme sa my mali spoločne zamerať, ktoré by mali vplyv priaznivý na štátny rozpočet a nemali by žiadny negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Čiže ak by ste dávali pozor, tak by ste vedeli, že takéto zmeny som navrhoval. A takisto som tvrdil, že nie je účelom štátu, aby za každú cenu držal tu také firmy, ktoré zamestnávajú ľudí len za minimálnu mzdu.
Ďakujem.

Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesť záverečné slovo k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Cieľom predkladaného návrhu zákona, ako iste viete, je v oblasti zákona o dani z príjmov zaviesť opatrenia na ďalšie posilnenie daňovej spravodlivosti a boj proti daňovým únikom pri dani z príjmov fyzických a právnických osôb, v oblasti zákona o účtovníctve zlepšiť funkcionalitu registra účtovných závierok, v oblasti zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice rozšíriť zoznam služieb a zaviesť virtuálne registračné pokladnice, v oblasti zákona o rozpočtom určení výnosu dane z príjmov v územnej samospráve zvýšiť percentuálny podiel obcí na výnose dane z príjmov, z dane z príjmov. V oblasti hazardných hier sa Národnej lotériovej spoločnosti týmto návrhom umožňuje prevádzkovanie novej lotériovej hry s názvom Eurojackpot, ktorá sa prevádzkuje v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
V rámci legislatívneho procesu vo výboroch v prvom a druhom čítaní boli zohľadnení pripomienky aj pozmeňujúce návrhy, ktorých obsahom bolo najmä v prípade majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, zavedenie možnosti výberu medzi paušálnym uplatňovaním výdavkov vo výške 80 % a preukázateľnou výškou výdavkov, predkladal poslanec Kollár. V prípade operatívneho prenájmu takisto dôjde k predĺženiu doby odpisovania prenajatého majetku o neuplatnené odpisy, takisto predkladal poslanec Kollár. Tiež sa akceptuje zavedenie výnimky vo forme nezdanenia nemajetkovej ujmy, ak táto bola spôsobená trestným činom, pani poslankyňa Jurinová. Ďalej bol rozšírený okruh subjektov, ktorých výška vyplácaných provízií nebude daňovo limitovaná, poslanec Švejna, spresnenie práva o povinnosti vlastníka a nájomcu pri uzatváraní nájomnej zmluvy, poslankyňa Pfundtner, oslobodenie od platenia dane z nepeňažných príjmov lekárov, ak tieto nepresiahnu 10 eur za kalendárny štvrťrok, poslanec Mihál. V záujme toho, aby virtuálna registračná pokladnica mohla byť využívaná väčším počtom podnikateľov, sa zvýšilo z tristo pokladničných dokladov za mesiac na tisíc pokladničných dokladov, poslanec Kamenický, a tiež z tejto časti legislatívneho procesu bolo akceptované používanie elektronickej registračnej alebo virtuálnej pokladnice na ďalšie služby, rozšírenie týchto služieb, kde autorom bol pán poslanec Martvoň.
V rámci rozpravy tu v pléne sa vyjadrím k predloženým poslaneckým návrhom okrem tých, ktoré odzneli na rokovaní pléna dnes, nasledovne. Čo sa týka zákona o dani z príjmov, autor pán poslanec Kollár, bolo akceptované vypustenie povinnosti zahrňovania nákladov na štúdie do základu dane rovnomerne počas 36 mesiacov. Toto bolo akceptované.
Autori pán Hlina, pán Petráš, oslobodenie nepeňažného plnenia formou produktov vlastnej výroby, kde je poľnohospodárska výroba v úhrnnej výške 200 eur, akceptované.
Beblavý, Jurzyca, u daňovníka, ktorý si uplatní odpočet výdavkov na výskum a vývoj akceptované.
Pán Petráš, spresnenie možnosti uplatnenia reklamných predmetov do daňových výdavkov, spresnenie limitovania výšky daňovo uznanej provízie za sprostredkovanie a tiež spresnenie obsahu tlačiva, ktoré je držiteľ povinný predložiť správcovi dane, akceptované.
Poslanec Lipšic, oslobodenie odmeny oznamovateľovi protispoločenskej činnosti podľa osobitného zákona akceptované.
Poslanci Mihál, resp. poslanec Kamenický, stanovenie minimálnej sumy nepeňažného plnenia 10 eur za kalendárny štvrťrok akceptované. Treba to ešte doladiť, lebo sú tu dva návrhy, ktoré sú skoro identické, ale treba vybrať ten lepší.
Skomentujem, ktoré neodporúčame prijať. Poslanci Miškov a Chren uplatnenie výdavku nákladu na majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby. Stručné vysvetlenie alebo odôvodnenie zamietavého stanoviska je, že rozhodovanie pri výkone kontroly, rovnako ako aj povinnosť dôkazného bremena na daňovníka sú upravené zákonom 563/2009 Z. z., a nie zákonom o dani z príjmov. A tiež povinnosť preukazovať využívanie majetku aj na osobné účely a v tej súvislosti aj krátenie výdavkov má daňovník, fyzická osoba aj v súčasnosti.
Ďalší návrh od týchto dvoch poslancov, od menovaných dvoch poslancov bol vo veci stanovenia minimálnej doby odpisovania a nahradenia rovnomerného zrýchleného spôsobu odpisovania odpisovaním vo výške zvolenej daňovníkom. Tiež sa neakceptuje, pretože takýto návrh má negatívny vplyv na financie verejnej správy a ide tento návrh proti filozofii navrhovateľa, to znamená ministerstva financií, zohľadniť reálnu dobu použiteľnosti prostredníctvom postupného zahrňovania vstupnej ceny do výdavkov cez odpisy.
Poslanec Hudacký, výdavky na marketingové a iné štúdie zahrňovať do základu dane vo forme do 5-tisíc eur a nad 5-tisíc eur, tu je ten problém, že návrh je legislatívne nejednoznačný, nevyplýva z neho jasne, či na zahrňovanie marketingovej štúdie je potrebné aj zaplatenie alebo sa bez ohľadu na jej zaplatenie iba časovo rozlišuje a členením v tejto sume do a nad 5-tisíc dochádza k dodatočnej evidenčnej povinnosti na strane daňovníka.
Poslanec Hudacký, zmena v uplatňovaní pravidiel nízkej kapitalizácie tak, aby sa úroky platené závislým osobám vylučovali zo základu dane. Jedná sa o metódu, ktorú nepoužíva žiaden členský štát Európskej únie a návrh navrhovateľa, to je ministerstva financií, vychádza z posudzovania ukazovateľa arbitra, to znamená, že vychádza z posudzovania ziskovosti. Poslanec Hudacký, zvýšenie percenta odpočtu výdavkov na výskum a vývoj z 25 % na 40 %. (Reakcia z pléna.) Ako? Jaj, ten nebol prednesený. Nebol som tu, takže tak ho nejdem komentovať.
Poslanec Kollár, uplatnenie pravidiel nízkej kapitalizácie iba pre úroky od závislých osôb nad 100-tisíc eur, tiež nie je akceptovateľný, pretože zavedenie takéhoto de minimis pravidla a prenosu neuznanej čiastky úrokov do budúcich období sú, sú, lebo bol príklad uvádzaný v nemeckých pravidlách, sú v nemeckých pravidlách dôležité, nakoľko aplikujú pravidlá nízkej kapitalizácie, ale ku všetkým úrokom, nielen vo vzťahu k spriazneným osobám. A pri ich akceptovaní návrhu je potrebné rozlíšiť alebo rozšíriť pravidlá nízkej kapitalizácie na všetky úverové vzťahy, nielen na tzv. spriaznené osoby. Čiže nie je akceptovaný.
Pán poslanec Kollár, uplatnenie odpisovej skupiny 6 s dobou odpisovania 40 rokov iba na majetok obstarávaný po 1. 1. 2015. Tiež nie je akceptovaný, pretože má takýto návrh negatívny vplyv na financie verejnej správy.
Poslanci Viskupič a Kvasnička, rozšírenie okruhu príjmov oslobodených od dane vo forme príspevku na kultúrny program. Tento návrh tiež nie je akceptovaný, pretože má negatívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu, a platí tá zásada, ktorá je definovaná aj v príslušnom uznesení vlády, a tá zásada znie, nepredkladať v roku 2014 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú finančné nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov.
Pán poslanec Lipšic, posunúť postupné znižovanie asignácie dane o ďalší rok. Tiež nie je tento návrh akceptovaný s tým, že je tu možnosť riešenia v budúcnosti.
Pán poslanec Mihál, nepeňažné plnenie poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, zase tých 10 eur. Tiež nie je akceptovaný, pretože znenie je legislatívne nedostatočné, a nie je jednoznačne zrejmé, či ich nepeňažné plnenie má byť oslobodené od dane alebo nie, je definícia v § 9 o oslobodení takéhoto príjmu a tiež nie je jednoznačné, či má podliehať zdaneniu podaním daňového priznania.
Pán poslanec Beblavý, novelizácia zákona o cenách, zavedenie najvyššej prípustnej obstarávacej ceny pri kúpe osobného motorového vozidla, tiež tento návrh nie je akceptovaný, pretože v zásade zavedenie maximálnych cien potiera zmysel zákona o verejnom obstarávaní, a stále hovoríme, že má takéto veci vyriešiť trh. Je tam tiež problém, kto stanoví tú maximálnu cenu, kedy a v akom čase bude aktualizovaná, a je to nesystémové riešenie, pretože sa treba viac venovať preventívnemu a represívnemu pôsobeniu na verejných obstarávateľov a na ich účinné využívanie súčasného zákona o verejnom obstarávaní.
K zákonu, ktorý je súčasťou tohto návrhu o používaní elektronickej registračnej pokladnice, poslanec Martvoň, doplnenie služieb do prílohy č. 1 pre poisťovne, SBS-ky, zdravotnú starostlivosť, áno, akceptované. Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady, pán poslanec Petrák, precizovanie oprávnenia správcu dane určovať ročnú sadzbu dane z pozemkov pre ornú pôdu a tak ďalej. Akceptovaný návrh. Zákon o hazardných hrách, poslanci Kondrót, Bagačka, úprava zákona o hazardných hrách, akceptované.
Z dnešnej rozpravy vyplynuli ešte nejaké také tri námety, ktoré si dovolím komentovať. Hracie automaty, odznelo tu to, že bude presun automatov z Čiech na Slovensko a práve alebo z iných okolitých krajín, a práve tento návrh má tento problém eliminovať alebo riešiť, pretože iste viete, že sa má zvýšiť odvod do štátneho rozpočtu za jeden výherný prístroj z 3 608 na 4 200 eur. Tiež sa zvýši odvod do štátneho rozpočtu za jeden výherný prístroj v kasíne z 3 600 na 4 200 a takáto obava z presunu z Českej republiky, kde Ministerstvo financií Českej republiky navrhuje opatrenia na zníženie počtu výherných prístrojov na území Českej republiky, je málo reálna, pretože tie prístroje nebudú presúvané do drahšieho prostredia, kde náklady s prevádzkovaním takýchto prístrojov budú podstatne vyššie.
Druhý v dnešnej rozprave odznel ohľadne monopolnej dane. Zavedenie monopolnej dane. Je fakt, že Slovensko je investične podkapitalizované a stále riešime procesy na podporu a zvýšenie apetítu investorov na umiestnenie ich aktivít na Slovensku, a práve konsolidácia verejných financií, ktorá sa nám darí, a stabilita prostredia sú základnými kritériami v rozhodovaní investorov, či umiestniť svoju investíciu aj na Slovensku. Zavedenie monopolnej dane by bol jasný signál o nestabilite prostredia a dosiahli by sme to, že vlastne investori ustúpia od svojich úvah investovať svoje aktivity na Slovensku, a takisto to treba zvážiť v celom komplexe, pretože je tu viac monopolov na Slovensku a pán poslanec Lipšic to spomenul v súvislosti so SkyTollom, čiže neexistuje iba SkyToll na Slovensku, ale monopolov je viac a myslím si, že takýto návrh je dosť nesystémový v kontexte apetítu investorov. A vlastne ak mu vadí SkyToll, tak takéto zavedenie monopolnej dane vôbec nepomôže štátnemu rozpočtu v prípade SkyTollu, pretože ak sa mala takáto monopolná daň zaviesť, tak sa mala zaviesť pred dvomi-tromi rokmi, keď bol pán poslanec Lipšic v opozícii, a vtedy ešte SkyToll vykazoval pomerne veľké, veľké aktivity a dnes už v podstate len má nízky doplatok z tej vybratej sumy z mýta a v podstate 95 % odvádza štátu. Čiže ten program alebo ten projekt bol postavený tak, že prvých 5 rokov sa sanujú jeho náklady z výberu mýta v pomerne vysokej sume, ale zvyšok ostatných, zvyšok do tých 12 rokov sa v podstate platí štátu 90 % z výberu mýta, čiže tam by to bolo kontraproduktívne, v tom SkyTolle zaviesť takúto monopolnú daň, ale, samozrejme, treba to zvážiť.
Posledné, čo ešte zaznelo, poslanec Chren, ktorý hovoril o tom, že aby sa rozšírila tá možnosť z tristo pokladničných blokov vo virtuálnej pokladni na tisíc blokov mesačne s tým, že chcel to postaviť alebo chce, mieni to postaviť na obrate, a nie na počte blokov s tým, že tiež chcem vysvetliť to, že je to nový podprodukt virtuálnej pokladne. A, samozrejme, že rezort financií bude uvažovať na nejakom domodulovaní podľa toho, čo ukáže prax. V súčasnosti je obava, že ak by sa rozšírila možnosť pokladničných blokov virtuálnej pokladni podľa obratu, je reálna možnosť, že by došlo k zahlteniu systému a systém by skolaboval, čo nechceme pripustiť, a preto je vhodné, aby sa rozšírilo len na tých tisíc blokov, a samozrejme, v budúcnosti podľa výsledkov praxe sa bude dať aj s takýmto návrhom zaoberať.
Takisto chcem pár slov povedať k skutočnosti, že nemôžem súhlasiť s viacerými nekorektnými a zavádzajúcimi, niekedy až klamlivými vyhláseniami alebo s takými návrhmi, ktoré nie sú v súlade s filozofiou predkladaného návrhu zákona. Je predsa evidentné, že odstraňujeme výnimky pri používaní registračných pokladníc a z tohto opatrenia očakávame dodatočný príjem 70 mil. Nejde teda o žiadne dodatočné zdanenie, ale hľadáme peniaze tam, kde sú, ale do rozpočtu sa nedostávali. Tiež zavádzame pravidlá nízkej kapitalizácie, čiže zamedzenie prelievania ziskov do zahraničia. Z tohto opatrenia takisto očakávame 57 mil. eur. A takisto sa pýtam kritikov tohto opatrenia, či sú advokátmi tých, ktorí prelievajú zisky do zahraničia.
Zavádzame zmeny uplatňovania koeficientu DPH v sume 40 mi. eur, resp. chceme, aby bolo spravodlivé zdanenie nepeňažných príjmov lekárov. Ide o 170 mil. eur a tých 170 mil. eur od tých, ktorí dane neplatia, resp. platia ich v nižšej výške. Je evidentné, že navrhovateľ neposudzoval predložené pozmeňujúce návrhy či už vo výboroch, tak aj tu v pléne podľa toho, či sú opoziční alebo vládni, ale podľa ich obsahu, prínosu a hlavne podľa toho, či prispievajú k naplneniu cieľov a k filozofii zákona.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, viem, že je to málo reálne najmä pre opozičných poslancov, ale mám to tu napísané, tak to musím spomenúť, dovoľte mi na záver požiadať vás o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dávam slovo spravodajcovi, ktorý sa ale nechce vyjadriť. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní pokračujeme druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1134, spoločná správa výborov má tlač 1134a.
Pán podpredseda vlády, nech sa páči, ujmite sa slova a odôvodnite návrh zákona.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlavné ciele novely zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov sú integrovať do zákona požiadavky platného Kódexu postupov pre európsku štatistiku, vytvoriť právny rámec pre podstatnú elektronizáciu komunikácie úradu so spravodajskými jednotkami v rámci elektronizácie výkonu verejnej moci, vytvoriť potrebné podmienky na zníženie zaťaženosti podnikateľských subjektov realizovaním zámerov úradu v oblasti využívania administratívnych zdrojov, údajov a v neposlednom rade upraviť niektoré ustanovenia platného zákona s cieľom skvalitniť a sprehľadniť jeho vecnú aplikáciu.
Navrhované zmeny platného zákona spočívajú v implementácii európskych štandardov štatistiky v rámci Európskej únie. Do návrhu novely zákona sú integrované požiadavky platného kódexu postupov pre európsku štatistiku, ako aj požiadavky vymedzenia a fungovania národného štatistického systému. Návrh zákona tiež rieši, aby národný štatistický systém okrem Štatistického úradu Slovenskej republiky tvorili iba tie ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, ktoré plnia úlohy európskeho štatistického programu a programu štátnych štatistických zisťovaní. A tiež rieši, aby jeho koordináciou bol poverený Štatistický úrad Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť štatistiky.
Ďalšou skupinou zmien sú potreby elektronizácie výkonu verejnej moci, zvlášť komunikácie medzi spravodajskou jednotkou a Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Návrhom novely zákona sa vytvárajú legislatívne podmienky pre podstatnú elektronizáciu komunikácie úradu so spravodajskými jednotkami tak, aby si právnické osoby a fyzické osoby v stále väčšej miere elektronicky plnili svoje povinnosti voči Štatistickému úradu, čo bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Z aplikačného hľadiska sú dôležité zmeny, ktoré si kladú za cieľ vytvoriť potrebné podmienky na zníženie zaťaženosti podnikateľských subjektov realizovaním zámerov Štatistického úradu Slovenskej republiky v oblasti využívania administratívnych zdrojov údajov. Ide o údaje, ktoré pôvodne nie sú získavané pre potreby štátnej štatistiky, ale na rozhodovanie orgánov verejnej moci alebo iných inštitúcií, ktoré ich získavajú a spracúvajú. Tieto predstavujú stále významnejší zdroj pre tvorbu štatistických údajov. Ich využívanie šetrí verejné prostriedky a znižuje zaťaženie spravodajských jednotiek. Využiteľnosť týchto zdrojov administratívnych údajov aj na štatistické účely však predpokladá, že sú zostavené metodikou, ktorá zaručí ich kvalitu a kompatibilitu s inými štatistickými údajmi, preto sa zavádza povinnosť týmto inštitúciám pri ich získavaní a spracúvaní použiť metodiku, ako aj štatistické klasifikácie a číselníky, ktoré umožnia ich širšiu využiteľnosť.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.