39. schôdza

Faktické poznámky, jedna. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Brocka.

Ďakujem pekne. Ja som myslel, že ten čas na hľadanie kompromisov, že sme už vyčerpali a že už teda nedá sa dohodnúť už nič, už len hlasovať. Ale som milo prekvapený, že, teda že ešte sú tu stále isté šance na nejaký kompromis alebo dohodu. Ja to vítam, ale tie zmeny a kompromisy môžeme robiť s týmto návrhom až v druhom čítaní. Takže budem vďačný za vašu podporu, keď tento návrh prejde do druhého čítania.

Teraz vystúpi pani poslankyňa, á, pán poslanec Matovič?

Prepáčte, že som sa neprihlásil. Samozrejme, to som nepovedal. V záujme toho, aby sa ten kompromis našiel, ja osobne ten návrh určite budem podporovať v prvom čítaní a pevne verím, že aj tá časť tejto sály, od ktorej akýkoľvek zákon, alebo prijatie akéhokoľvek zákona záleží, čiže poslanci SMER-u. Myslím si, že mali by sme dať šancu na to, aby sa rozumný kompromis v tejto veci našiel a zbytočne vlastne nebudeme ďalej živiť túto tému. Inak povedané. Poslanci SMER-u, máte dva a pol roka od volieb stratégiu, že berie agendu opozičným stranám. Že postupne témy, s ktorými opozícia prichádza, de facto predkladáte vy, prijímate ich. Toto je cesta, ako zobrať agendu KDH, tak ako ja si myslím, že prijať takýto kompromis by bolo celkom fajn aj pre vás.

Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Kiššová. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne aj za ústretovosť pána predkladateľa. Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona, ktorým sa má zakázať nedeľný predaj, sa v tomto pléne prerokováva už niekoľkýkrát. V júli k nemu bola dosť rozsiahla diskusia, do ktorej som sa aj ja zapojila a povedala som k tejto téme všetko, čo som považovala za podstatné. Dovoľte mi preto teraz už len veľmi stručne a v krátkosti zhrnúť dôvody, pre ktoré ja, ani náš klub tento zákon nepodporia.
Tento návrh zákona by negatívnym spôsobom zasiahol podnikateľské prostredie, viedol by k nenávratnému zrušeniu mnohých pracovných miest, bol by to neadekvátny zásah do slobody jednotlivca a v neposlednom rade bolo by to opatrenie, ktoré pripraví štátnu kasu o nie malé príjmy. Čo sa týka podnikateľského prostredia, negatívny dopad je zjavný na prvý pohľad. Ak maloobchodným predajniam zakážeme jeden zo siedmich dní z týždňa predaj, tak ich jednoducho v ich podnikaní obmedzíme. Mnohé fixné náklady pritom, napríklad náklady na prenájom priestorov, časť energií a mnohé ďalšie fixné náklady pritom ostanú nezmenené. Znemožní sa im akurát v tento deň podnikať. Ďalšia vec, úlohou štátu, ani našou úlohou, nie je rozhodovať o tom, aké otváracie hodiny v maloobchode budú. Našou úlohou je vo vzťahu k podnikateľom vytvárať také podmienky na podnikanie, aby ľudia podnikať mohli a nie na každom kroku dávať nejaké zákazy, príkazy a limity.
Už v predchádzajúcom vystúpení som predložila zhrnutie analýzy, v ktorej som vyčíslila, koľko približne ľudí by ostalo bez práce. Doteraz tieto čísla nikto nespochybnil nejakou inou analýzou, či už kvalitnejšou alebo akoukoľvek, jednoducho žiadnou analýzou ich nespochybnil a ja si preto dovolím tieto čísla opäť spomenúť. Veľmi stručne. Vychádzala som zo štatistík z roku 2013, kedy v maloobchode pracovalo vyše 153 600 ľudí. Vychádzala som ďalej z toho, že približne 26 % z týchto obchodov je v nedeľu už dnes zatvorených. Zohľadnila som aj fakt, že v roku 2013 sme mali 3 % sviatkov. Bolo to presne trinásť dní. A počítala som, samozrejme, len s tými zamestnancami, ktorí pracujú v nedeľu a vo sviatky. Vychádzala som aj z predpokladu, že predaj v maloobchode nie je lineárny, to znamená, že v nedeľu väčšina otvorených obchodov pracuje v kratšej pracovnej dobe. Tu som uvažovala s indexom 0,75. Počítala som aj s predpokladom, že ak by sa zatvorili obchody v nedeľu a vo sviatky, časť nákupov by sa presunula do iných pracovných dní a teda tieto by museli obchodníci personálne posilniť. Čiže nejaká časť ľudí, ktorí pracujú v nedeľu, by sa ich kapacita presunula na zvýšenie kapacity v iných pracovných dňoch. Počítala som veľmi veľkoryso s polovicou pracovníkov, ktorí by sa presunuli na iné dni. Toto je naozaj veľmi veľkorysý odhad. Pri takomto konzervatívnom prepočte ešte stále hovoríme o 7 300 pracovných miestach. A tieto pracovné miesta by boli nenávratne zrušené preto, lebo návrh zákona nepredpokladá vytvorenie žiadnych ďalších nových pracovných miest.
Ak je z toho počtu, z toho počtu 7 300 len 40 % dohodárov, tak okrem toho, že títo prídu o možnosť privyrobiť si ako dohodári, tak o zamestnanie príde približne 4 400 ľudí. A to som abstrahovala od toho, že časť nákupov by sa ešte pretavila aj do nákupnej turistiky, ako to tu už bolo spomenuté, do okolitých krajín a to nie je len Rakúsko, naša susedná krajina. Sú to Čechy, je to Maďarsko a je to Poľsko. Od tohto som abstrahovala. Rovnako som abstrahovala aj to, že aj iní ľudia, nielen ľudia zamestnaní priamo v maloobchode, by prišli o prácu, alebo prišli o prácu aj nejaké sprievodné pracovné pozície, napríklad upratovačky, strážnici a podobne.
Tento ekonomický dopad v podobe straty pracovných miest nie je ale jediným negatívnym ekonomických dopadom. Ďalším ekonomickým dopadom by bola strata príjmu v štátnej kase. Keďže tento návrh zákona nerieši vytvorenie žiadnych nových pracovných miest, rieši len ich redukovanie, je takmer isté, že títo ľudia ostanú na úradoch práce a štát im bude musieť vyplácať dávky v nezamestnanosti. Štát by ale prišiel aj o ďalšie peniaze, a to o odvody a dane z príjmu od tých ľudí, ktorí by dôsledkom tejto zmeny o tú prácu prišli.
Ďalšie dopady sú napríklad pokles tržieb. Štát by stratil na DPH, štát by stratil na dani z príjmu právnických osôb. A to je presne to, čo hovoril aj Igor Matovič. Existujú tzv. impulzívne nákupy. On hovoril o spontánnych. Je to zrejme to isté. Tieto tvoria približne 20 % všetkých nákupov. A nie je to, tie impulzívne nákupy vôbec nepovažujem za niečo negatívne. Nie je to o tom, že ľudia, keď niečo nepotrebujú, nemajú si to kúpiť. Títo ľudia, ktorí keď niečo nepotrebujú a kúpia si to, zrejme na to majú peniaze a tým, že si niečo kúpia, tak zvýšia spotrebu a možno dajú prácu niekomu, kto ten produkt vyrobil, alebo službu poskytol.
Ak to teda zhrniem, pri takejto zmene by nás čakala strata trvalých pracovných miest, možnosti pre dohodárov privyrobiť si a zvýšiť si životnú úroveň. Zaťažilo by to štátny rozpočet vyplácaním podpory v nezamestnanosti, dosiahli by sme výpadok z príjmu zo štátneho rozpočtu na odvodoch a na daniach z príjmov fyzických osôb a docielili by sme výpadok z príjmu štátneho rozpočtu na DPH a výpadok z príjmov z daní právnických osôb. Treba si uvedomiť ešte jednu dôležitú vec. Zákazom nedeľného predaja a sviatočného predaja nepostihneme bohatých. Postihneme práve tých, ktorí na túto prácu, postihneme práve tých, ktorí sú na túto prácu odkázaní, sú od nej závislí a aj prácu v nedeľu potrebujú a vyhľadávajú ju.
Ďalším dôvodom, prečo tento zákon nepodporím a spomínala som to už aj v minulosti, je neadekvátny zásah do slobody jednotlivca. Ďalej, a to je možno veľmi dôležité, je to selektívny prístup a obmedzenie práve podnikateľov v maloobchode, v jednom jedinom sektore, len v maloobchode. Predkladateľom neprekážajú pracovníci čerpacích staníc, neprekážajú im pracujúci ako biletárky v kinách, divadlách, aj v zoologickej záhrade. Neprekážajú im matky, ktoré v nedeľu pracujú ako čašníčky v reštauráciách, baroch a podobne.
Dámy a páni, zopakujem ešte jednu myšlienku, ktorú mám v hlave vždy, keď toto plénum ide či už ľuďom alebo podnikateľom niečo zakázať, prikázať alebo ich v niečom limitovať a je to myšlienka na to, čo je vlastne úlohou štátu. Čo je našou úlohou? Štát má spravovať verejné financie. Za tieto verejné financie má zabezpečovať verejné statky. Ale štát nemá rozhodovať o tom, koho máme považovať za svoju rodinu, koho bude štát ako rodinu chrániť, ktorá matka má byť v nedeľu so svojou rodinou doma a ktorá byť v nedeľu doma nemusí, ako máme tráviť svoj voľný čas a ako majú vyzerať otváracie hodiny v obchodoch. Toto naozaj nie je našou úlohou.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Faktické poznámky, tri. Uzatváram možnosť, tri, štyri? Pán poslanec Brocka ešte? Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Šípošová.

Ja len veľmi stručne. Pani kolegyňa povedala takúto vetu: "Ľudia, keď si niečo kúpia, zrejme majú peniaze." To nemôžem nechať bez poznámky. To je ťažký omyl, pretože keby to tak bolo, tak by neexistovali tie pôžičkárne, ktoré tých ľudí ďalej ruinujú a tak ďalej a tak ďalej. Ďakujem.

Pán poslanec Přidal.

Pani kolegyňa Kiššová, ja som ani nečakal, že vy tento návrh zákona podporíte, ale moje presvedčenie je jednoducho také, že by nešlo o žiadne škody, že väčší nápor na nákup a s tým ste súhlasili aj vy, by bol v piatok, v sobotu. Nebolo by otvorených v piatok, v sobotu osem pokladní, ale dvanásť, trinásť pokladní a neprišli by sme o žiadne pracovné miesta, lebo už ten spomínaný pán riaditeľ hovoril o Danke a Janke, Sonke, Majke, ktoré tam robia len brigádnicky. Ja mám informáciu od odborárov, že v týchto obchodných reťazcoch je málo pracovníkov zamestnaných. A oni najímajú cez agentúry pracovné práve týchto brigádnikov a študentov a častokrát ich používajú ako bič na zamestnancov, zamestnankyne s trvalým pracovným pomerom. Ďakujem.