39. schôdza

Pani kolegyňa Kiššová, ja som ani nečakal, že vy tento návrh zákona podporíte, ale moje presvedčenie je jednoducho také, že by nešlo o žiadne škody, že väčší nápor na nákup a s tým ste súhlasili aj vy, by bol v piatok, v sobotu. Nebolo by otvorených v piatok, v sobotu osem pokladní, ale dvanásť, trinásť pokladní a neprišli by sme o žiadne pracovné miesta, lebo už ten spomínaný pán riaditeľ hovoril o Danke a Janke, Sonke, Majke, ktoré tam robia len brigádnicky. Ja mám informáciu od odborárov, že v týchto obchodných reťazcoch je málo pracovníkov zamestnaných. A oni najímajú cez agentúry pracovné práve týchto brigádnikov a študentov a častokrát ich používajú ako bič na zamestnancov, zamestnankyne s trvalým pracovným pomerom. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja oceňujem pokojné a logické argumentovanie pani poslankyni z jej strany. No ja chcem upozorniť na toto, že je vážnou chybou, aby sme sa stále snažili o stály rast, stále viac a viac nakupovať, stály rast HDP, aj tých 1,3 milióna exekúcií, ktoré nasleduje aj po tomto i súvisí s týmto. Čiže zvyšovanie stálych nákupov, aj potravín, ktoré sa často hádžu do koša, je choré. Zvyšovanie čo najviac liekov, Slovensko je rekordné v tomto smere, je choré, ale zvyšuje to rast, zvyšuje to HDP a či je to pozitívne. Zvyšovanie ošetrení lekárskych zákrokov, zvyšovanie obratov poisťovní, čím viac havárií áut, tým viac poisťovní, tým väčší obrat, tým rast HDP. Zamestnávanie advokátov, čím viac, tým lepšie, čím viac prúserov, čím viac rozvodov, tým väčšie HDP a tak ďalej. Toto nemám zo svojej hlavy, ale som to niekde čítal. Čím viac policajtov, čím viac naháňaní, tým väčší obrat, tým je to lepšie, no. Čiže toto je, neni múdre a len rast brať za úspech, je, je skôr, neskôr prekonané bude.
Ja ešte chcem povedať o tom Tescu jedno slovo, že Tesco určite robí aj dobré veci. Nechceme ho len hrešiť. Teraz bude onedlho pred Tescom charitatívna akcia, kde ľudia budú môcť z toho, čo nakúpia, dať na rôznu charitu. Organizuje to Slovenská katolícka charita, bude to už-už v tieto dni. Zabudol som presne, kedy. Ďakujem.

Pani Kiššová vo svojom vystúpení mala veľmi veľa protiargumentov proti tomuto návrhu, čiže tá faktická poznámka nebude asi stačiť, aj keď už reagovali aj moji kolegovia predrečníci na niektoré jej argumenty. No, koľko stihnem vo faktickej a prípadne potom vo svojom vystúpení, že to je zásah do slobody jednotlivca.
Pani kolegyňa, to je taká výhrada v dnešnej dobe voči tomuto návrhu. Pozrite, určite to nebude jediný prípad zasahovania do slobody jednotlivca. Tých zásahov do slobody jednotlivca bude stále len viac a viac. A práve z bezpečnostných dôvodov, kvôli vašej bezpečnosti, samozrejme, to je z inej oblasti, ale preto, ak v tomto prípade to máte za zasahovanie do slobody jednotlivca, je to možné. Možnože niekomu to zasiahne do jeho slobody, ale ten verejný záujem jednoducho prevažuje.
Ohrozí to, naruší to možnosť, alebo znemožní to podnikanie. Naopak. Ja si myslím, že to vytvára priestor pre tých, ktorí napríklad chcú podnikať v oblasti voľnočasových aktivít, alebo venovať sa teda aj spotrebiteľským chúťkam a záujmom ľudí, sa len otvára priestor. Hovorili ste o ohrozovaní zamestnanosti. Prosím vás, veď tí, ktorí zastupujú zamestnancov v obchode, ich odbory, tak oni sami argumentujú, že to je len otázka, ako inak rozvrhnúť smeny. Ľudia budú nakupovať v iné dni viac. To znamená, ak chcú a to, čo potrebujú si kúpiť, tak si kúpia mimo tej nedele.

Ďakujem pekne za slovo. Ja celkom chápem ten ruch v sále preto, lebo táto téma tu zrejme už je toľkokrát diskutovaná, že už, už bolo asi povedané všetko. Ja si dovolím reagovať len na niekoľko vecí.
Pani kolegyňa Janka Šipošová, ja som, to, keď som povedala, že ľudia, ak si niečo kúpia, tak zrejme majú peniaze. Ja som to povedala v tej súvislosti, ako Igor Matovič spomínal, že ten impulzívny predaj, že to je tá časť tých nákupov, kedy človek ide kúpiť jednu vec, alebo ide kúpiť tri veci a popri tom vidí niečo, čo nepotrebuje a, a kúpi si to. Hej? Ja som na toto reagovala, že to, toto obvykle so sebou nesie ten prvok, že človek si to môže dovoliť kúpiť a preto si to kúpi.
Pán poslanec Přidal, ak vy chcete spochybniť tie čísla, ktoré som ja predložila, prosím, príďte s nejakou vašou vlastnou analýzou a môžeme si tie čísla porovnať a môžeme sa o nich porozprávať, ale argumentovať jednu serióznu analýzu v číslach tým, že ja si to nemyslím, jednoducho nie je správne. Nie je správne a nie je ani úctivé.
A ešte krátka reakcia na pána poslanca Brocku, že to nebude jediný prípad zasahovania do slobody jednotlivca. Samozrejme, že to nebude jediný. Ja sa ale snažím vždy reagovať na tie, o ktorých si myslím, že nie sú správne. Ja netvrdím, že akýkoľvek zásah do slobody jednotlivca je nesprávny, ja to hovorím o tomto konkrétnom jednom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Predtým, ako pristúpime k hlasovaniu, chcel by som stiahnuť môj návrh pod tlačou 1171, to je zákon o advokácii, po dohode s kolegami zo SMER-u.

Paška Pavol, predseda NR SR
68.
Päť osem šestka, áno? O advokácii.

Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR
69.
Áno.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, chcela by som oznámiť, že vzhľadom na to, že sa črtá širšia diskusia a možno aj dohoda naprieč politickým spektrom, tak v súlade s rokovacím poriadkom spolu s predkladateľmi Jankou Kiššovou a Martinom Poliačikom beriem späť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pod tlačou 1178. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Dovoľte iba pripomenúť členom európskeho výboru, že o 12.00 h máme v našej miestnosti 149 schôdzu výboru. Ďakujem.

Teraz ste ma zaskočili, pán kolega, teda nie, pán predseda. Bol som milo prekvapený, pretože myslel som s kolegom, že tá zásadná diskusia k tomuto návrhu už tu prebehla nedávno a v podstate to, že dnes rokujeme o tom návrhu, tak bolo aj naším pričinením, alebo teda vďaka tomu, že pán predseda Národnej rady súhlasil s tým, že sme hlasovaním neuzavreli tú diskusiu z júnovej, z júlovej schôdze. My sme za ním prišli, aj kolega Přidal a sme ho poprosili, aby sme hlasovali o návrhu na septembrovej schôdzi. Ten dôvod bol prostý. My sme si všimli medzi poslancami SMER-u, že oni boli naklonení podporiť tento náš návrh v nejakej kompromisnej podobe a preto sme chceli vytvoriť priestor na rokovania do toho definitívneho hlasovania. Ten čas vypršal, my sme ho aj využili, ale medzitým na septembrovej schôdzi prišlo k tej nemilej veci, že boli mnohé alebo viacero návrhov opozičných poslancov vyradených, že žiadna kampaň pred komunálnymi voľbami sa tu robiť nebude a nás s kolegom Přidalom to tak rozhorčilo, že my sme na protest a zo solidarity s tými kolegami, ktorých návrhy boli vyradené, tak my sme svoj návrh stiahli. No ale chceli sme to dôstojne uzavrieť, navrhli sme to na októbrovú schôdzu, ale už sme mali pocit, že čo sme my chceli povedať, sme povedali a teda že nebude diskusia o tom veľmi dlho trvať. Ale keďže predsa len zazneli isté protiargumenty proti nášmu návrhu, tak by sa patrilo, aby nie tie bolo len počuť, ale aby sme aj my predkladatelia k nim povedali záverečné slovo. Takže dovoľte ešte pár slov, ak vás s tým zdržím. Nebudem hovoriť o platoch, poslancoch, tak nemusíte sa obávať, to nehrozí.
V rozprave vystúpili viacerí poslanci, pán poslanec Poliačik vystúpil s argumentom, že prečo zvrchu určujeme, kedy ľudia majú byť spolu. No tak to ma ani vo sne nenapadlo, určite je to hlboký omyl, ja som bol inšpirovaný naozaj tou nelichotivou situáciou alebo postavením žien, teda, lebo to je problém najmä niektorých žien, že ony by rady boli so svojimi rodinami, ale nemajú tú odvahu a silu povedať toto zamestnávateľovi, ktorý by ich prípadne prepustil a ich rodina by prišla o, pre túto rodinu, značný príjem. To znamená, my sme sa rozhodli chrániť tých bezbranných. Preto ma v tejto chvíli netrápi, že niekomu siahame na podnikanie, alebo ohrozujeme prípadne zisky tým, ktorí vďaka nízkym mzdám v tomto sektore z tohto profitujú. Vôbec nie. A potom tak isto odbory, ktoré zastupujú a ja si myslím, že dosť kompetentne, odbory aj napríklad pôšt a telekomunikácií, obchodu a cestovného ruchu, sa obrátili s prosbou, aby sme k tejto regulácii pristúpili. No a keďže iná možnosť, ako tento problém vyriešiť rýchlo a účinne, ako reguláciou, neexistuje, alebo nevieme o nej, tak sme sa rozhodli o tento prístup.
Ak kolegovi z liberálnej strany vadí tá regulácia, tak len pripomeniem, že zhodou okolností nedávno dostal francúzsky ekonóm Nobelovu cenu za ekonómiu práve za jeho celoživotné dielo, konkrétne reguláciu monopolov. Čiže nie je to až taká, by som povedal, nieže nepopulárna vec, ale taká nezvyčajná. Proste deje sa to aj teraz a ja si myslím, že bude to aj v budúcnosti, že bude spoločnosť musieť reagovať na niektoré veci, ktoré sa inak vyriešiť nedajú, len istým obmedzením.
Na kolegu Mikloška som už reagoval vo faktickej.
Potom pán kolega Mihál, ten mal také emotívne vystúpenie v tom zmysle, že prešiel do úplne inej krajnosti. My obmedzujeme maloobchodný predaj, to znamená, len istý druh práce. Naozaj len isté, by som povedal, percento alebo zlomok a pán kolega Mihál nás vyzval: "Zakážte akúkoľvek prácu v nedeľu, urobte to do dôsledku." No, to by bola hlúposť, to proste, to my nechceme. Veď to by ochromilo život spoločnosti. Veď normálny chod spoločnosti si vyžaduje mnoho druhov činností a prác, ktoré jednoducho je v záujme zdravého rozvoja chodu spoločnosti, aby boli. Čiže takúto vec, to sme si nikdy, ani nás nenapadlo, aby sme, aj keď, aj keď teda ten starozákonný alebo novozákonný zákaz nedeľnej práce, on funguje a platí, ale ešte aj v starom zákone platilo, že keď napríklad niekomu padla v tú sobotu, vtedy, do studne, ja neviem, osol, tak nečakali až do nasledujúceho pracovného dňa, proste museli pracovať a toho osla vybrať, aj keď vtedy bolo zakázané takéto práce robiť. Kto zakázal, pod hrozbou trestu kto zakázal nedeľnú prácu, bol cisár Konštantín Veľký v roku 321. Ale už aj vtedy mali výnimku, vtedy spoločnosť nebola taká rozvinutá, ale už aj vtedy mali výnimku zo zákazu nedeľnej práce roľníci napríklad. Roľníci mali dovolené v čase, a to je pochopiteľné, že predsa, keď je žatva a cez týždeň prší, tak nebudete čakať na dážď, ale pokosíte v nedeľu. Takže preto sme neboli takí dôslední, ako nás kolega Mihál vyzýval.
Ďalší argument alebo protiargument alebo návrh, že lepšie je, že navrhnúť príplatok za nedeľnú prácu. Dokonca to bolo aj obsahom toho návrhu, ktorý sme na tejto schôdzi už mali, keď sme rokovali v zlúčenej rozprave o návrhu novely Zákonníka práce kolegov Mihála, Kiššovej a ministra Richtera. No už protiargumentoval aj kolega Přidal, že tým 25-percentným príplatkom za nedeľnú prácu by sme týmto osobám, ktoré majú v čistom príjem 350, 400 eur, tak by sme im pridali za ich nedeľnú, dvanásťhodinovú pracovnú smenu 6 eur. No ja si myslím, že oni si podstatne viac zaslúžia za svoju prácu, mimo práce v nedeľu. Takže, ale áno, dokonca ja sa zamýšľam, alebo súhlasím s týmto návrhom, ale v tejto postupnosti, že najprv pomôžme tým, ktorí v nedeľu pracovať nechcú a musia, napríklad v tom maloobchodnom predaji tie ženy, matky a keď toto prejde, tak potom by sme išli s návrhom zvýšiť príplatok za prácu v nedeľu pre tých, ktorí pracovať musia, chcú, proste vtedy to má svoju logiku. Ale keby sme to urobili opačne, tak práve preto, že ľudia, ktorí dnes musia pracovať, spoločnosť, spoločensky, chod spoločnosti to nevyžaduje, tak my by sme len, by som povedal, zvýšili tlak na nich, aby oni pre tých 6 eur, aby pre tých 6 eur predsa len do práce v nedeľu išli. Ale pritom samozrejme pre zdravý vývoj rodiny aj, myslím si aj vývoj spoločnosti, by bolo určite lepšie, keby tie ženy sa mohli samé slobodne, a vidíte, som pri slobode, keby sa slobodne mohli rozhodovať, že ony v nedeľu chcú byť pri svojich rodinách. A je to paradoxné, že to naráža na predstavu o slobode pani poslankyne Kiššovej zo Slobody a Solidarity. Veď tie ženy by rady slobodne chceli byť so svojimi rodinami, partnermi, deťmi, no.
Pán poslanec Matovič hovoril o návrhu na dohodu, že by to neboli trebárs všetky nedele, alebo že by to boli sviatky štátom uznané. Súhlasím, že tu sme navrhli to, možno pre niekoho príliš tvrdo a veľa, že v tejto chvíli by bol aj pre nás, predkladateľov prijateľný aj kompromis, ale ten môžeme až v druhom čítaní prijať.
Pani poslankyňa Kiššová toho mala viac vo svojom vystúpení a ak dovolíte, aspoň pár viet. O zásahu do slobody jednotlivca už som hovoril, že je, proste v istých odôvodnených prípadoch je to prípustné a je to aj užitočné dokonca. O tom, že tento náš návrh ohrozuje zamestnanosť, oponoval už kolega Alojz Přidal a tiež s ním teda, nesúhlasím s tým, že tento návrh zákona by na Slovensku zvýšil nezamestnanosť. To považujem za nepravdivé tvrdenie alebo mýtus. Slovensko potrebuje viac práce, ale nepotrebuje viac nedeľnej práce.
Že nám hrozí nákupná turistika. No ak je v susedných krajinách lacnejšie, tak nech tam ľudia nakupujú, a to je ich slobodné rozhodnutie. Zasa, prečo by sme mali brániť ľuďom slobodne nakupovať tam, kde je lacnejšie. Aj sa uchyľujem k liberálnym argumentom, že prečo obmedzenie len v maloobchode, a teda nie inde, na pumpách atď. ešte sa menovali aj ďalšie veci. No preto, lebo obmedzenie v maloobchode má najmenšie a minimálne negatívne dopady na život v spoločnosti. Veď pamätáme si, väčšina z nás, že sme nakupovali, že sme nemohli nakupovať ani v sobotu, ani v nedeľu, ani v pondelok, keď sviatok padol na pondelok, tak boli za bývalého režimu obchody zatvorené a nepamätám si, že by teda boli preto nejaké demonštrácie alebo štrajky.
To znamená, toto minimálne obmedzenie, keď sú šesť dní v týždni 24 hodín obchody otvorené a je možnosť nakupovať, to dokonca nezníži ani obrat týchto obchodov, lebo to, čo ľudia potrebujú, tak si kúpia proste tých šesť dní v týždni. Čo je zaujímavé a ja som, poviem to teraz, ešte som to nehovoril, že Coop Jednota, to je slovenský obchodný reťazec, oni tiež predávajú a majú v nedeľu otvorené a oni súhlasia s obmedzením nedeľného predaja a z jednoduchého dôvodu. Oni majú veľa prevádzok na dedinách, Coop Jednota. To znamená, oni musia mať otvorené v nedeľu aj v mestách, pretože mnohí ľudia nakupujú v nedeľu. No a keď si ľudia nakúpia v nedeľu, tak potom menej nakupujú v pondelok, v utorok trebárs na tom vidieku. To znamená, keby Coop Jednota dnes, keby on chceli ísť tým príkladom, že on zatvorí v nedeľu obchody, no ten by bol postihnutý takýmto správaním. Ale férové je, že ak budú mať všetci rovnaké podmienky, tak Coop Jednota súhlasí s tým, aby sa obchody v nedeľu zatvorili.
No a na koniec taká patetická otázka, ktorú pani Kiššová položila, že čo je úloha štátu? A ona to tak povedala v takom pohoršení, že prečo my navrhujeme toto obmedzenie nedeľného predaja. No ja si myslím, že úlohou štátu je na prvom mieste chrániť slabých, ktorí sa nedokážu sami brániť pred nespravodlivosťou. Jednou vetou.
Dámy a páni, je to všetko, čo ma v tejto chvíli napadá ako reakcia na rozpravu, ktorá tu prebehla, bola zaujímavá a ďakujem vám, ak tento návrh podporíte do druhého čítania.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nech vás nemýli môj úsmev, ja som už v poslednej dobe taký usmievavý typ človeka, napriek tomu táto téma je veľmi vážna a fakt dôvod na úsmev a dobrú náladu v tomto smere nie je. Naším návrhom zákona sa vraciame, bohužiaľ, ešte stále k téme, ktorá tu bola prerokovaná aj v tomto roku, na začiatku roka v tomto pléne, a to z dielne pána poslanca Osuského, no jeho návrh bol prerokúvaný len v prvom čítaní, nakoľko naďalej sa ani nedostal.
Viacerí ste vtedy hovorili, že nech celý tento marazmus ohľadom štátneho občianstva vyrieši Ústavný súd. Ten to ale nevyriešil, k tomu sa ešte potom vrátim, tak si myslím, že je našou psou povinnosťou tento problém, ktorý trápi nielen tú tisícku obyvateľov, ktorí stratili už svoje štátne občianstvo Slovenskej republiky vplyvom tohto zákona, ale týka sa to aj ich rodinných príslušníkov, známych, priateľov, ale týka sa to aj nás, ktorí takýto problém nemáme, ale zodpovedáme za túto spoločnosť, ktorej neprospieva to, že prichádzame o našich štátnych občanov proti ich vôli. Preto sme podali tento návrh znova, lebo si myslíme, že každý jeden štátny občan Slovenskej republiky stojí nám za to, aby sme ho tu obhajovali, aby sme obhajovali jeho príslušnosť k tomuto štátu, lebo ten, kto chce dobrovoľne stratiť slovenské štátne občianstvo, aj naďalej bude môcť. Ale tí, ktorí nechcú stratiť slovenské štátne občianstvo, ale sú z dôvodu, ako sa im vyvinul život, potrebujú nadobudnúť cudzie štátne občianstvo, aby to mohli urobiť bez toho, aby to slovenské stratili.
Toto je vlastne, asi bude moja prvá časť môjho vystúpenia, lebo čas nám, čas mi nedovolí, aby som celé ako moje, všetky moje myšlienky, ktoré sa viažu k tomuto návrhu, teraz vyslovil, tak prejdem k samotnému zákonu.
Ideme v zásade opraviť zlý stav. V máji v roku 2010 bola pripravená a veľmi rýchlo schválená aj veľmi zlá novela zákona o štátnom občianstve. Dovtedy platný zákon bol absolútne vyhovujúci. Ten, kto chcel stratiť štátne občianstvo, alebo chcel sa vzdať štátneho občianstva, sa mohol vzdať. Mali sme vytvorené podmienky, aby vedel niekto nadobudnúť, keď má nejakú väzbu k tomuto štátu, aby vedel nadobudnúť štátne občianstvo Slovenskej republiky.
Celé vlastne to znenie zákona vychádza z toho, čo sme pripravili v 2010, ale hlavne predovšetkým sme prevzali návrh pána poslanca Osuského s jeho súhlasom, ktorému ďakujem za túto veľkorysosť a ústretovosť, lebo už nič iné vymyslieť sa nedá. Potom sa vrátim k tomu návrhu, čo dával, dáva, dáva, dával pán poslanec Matovič, alebo čo dávali aj smeráci, keď boli v opozícii, ale s touto poznámkou, že ich návrhy problém neriešia, len naďalej ten marazmus bude pretrvávať.
Čiže nič nové sa nedá vymyslieť. Buď sa vrátime k tomu pôvodnému stavu, kde naši občania mohli nadobudnúť cudzie štátne občianstvo, alebo zostane ten stav, keď dôjde k diskriminácii našich občanov, lebo budeme stále ich rozdeľovať na tých, ktorí môžu nadobudnúť štátne občianstvo a na tých, alebo majú cudzie štátne občianstvo popri slovenskom, alebo na tých, ktorí už toto mať nemôžu. Ale predovšetkým, keď už nechcete hľadieť na túto diskrimináciu, tak predovšetkým musíte hľadieť na to, že tento zákon je veľká nula. Tento zákon je absolútne nevykonateľný, je bezcieľny, nakoľko keď dotyčný, ktorý nadobudne štátne občianstvo cudzieho štátu nenahlási túto skutočnosť slovenským orgánom, tak sa nič nedeje. Absolútne sa nič nedeje a tých latentných prípadov môžeme mať niekoľko.
Dovoľte, aby som úvodom svojej druhej časti povedal jeden citát. Jeden múdry človek raz povedal a ďalší tiež veľmi múdry človek našiel tento citát: "Štátne občianstvo je svojím spôsobom základné právo, pretože nejde o nič menej, ako právo mať práva." Táto citácia je aj v spise, na základe ktorého sa konalo pred Ústavným súdom, ale výsledok sami poznáte.
Ja si stále myslím, že sme v tomto, v tejto problematike určitými poškodenými, alebo lepšie povedané, pasívnymi prijímateľmi toho celého, čo sa udialo v roku 2010.
Spúšťacím mechanizmom celej novely zákona o štátnom občianstve bol návrh maďarskej vlády, aby zahraniční Maďari mohli jednoduchšie nadobudnúť štátne občianstvo ešte vtedajšej Maďarskej republiky, dnešného Maďarska. Je to holý fakt, nakoľko Národná rada Slovenskej republiky dňa 25. 5. 2010 prijala uznesenie v ktorom, citujem: "Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad iniciatívou Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, ktorej cieľom je novelizáciou zákona o štátnom občianstve umožniť udeľovanie dvojakého občianstva aj občanom Slovenskej republiky".
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky píše o iniciatíve, nakoľko zákon v maďarskom parlamente ešte nebol prijatý. K tomu došlo až 26. mája 2010, čiže v ten istý deň došlo aj k schváleniu zákona 25/2010 ako prijatiu maďarského zákona. Čiže my sme reagovali zákonom na zákon, ktorý ešte nebol vtedy v Maďarsku účinný, ale my sme ho už prijali.
A tento rýchly spád udalostí má za následok, že sme rukojemníkmi politickej hry, nakoľko vtedy sme mali pred voľbami. Pamätajte si, v 2010 12. júna boli voľby. Vtedajšia vládna koalícia so Slovenskou národnou stranou, s HZDS a predovšetkým so SMER-om potrebovali si uhrať takto nejaké politické bodíky. Chceli reagovať, bol taký marazmus, že áno, treba reagovať. No a reakcia je taká, že máme stále platný veľmi zlý zákon. Veľmi zlý zákon, o ktorom vie aj vládny SMER, však ako opozičná politická strana to niekoľkokrát chcela zmeniť. Prednedávnom pán minister zahraničných vecí Spojených štátov amerických pred zahraničnými Slovákmi za veľkého aplauzu oznamoval, že aj slovenská vláda chce zmeniť tento zákon, aby zahraniční Slováci mohli nadobudnúť slovenské štátne občianstvo a tí, ktorí stratia, aby mohli znova získať.
Takže nerobme tu, nehrajme sa, neschovávajme sa, že tento problém nie je, že ten zákon je dobrý. A keď je zlý, tak konečne po štyroch rokoch pristúpme k tomu, že ten zákon opravíme. A ja uvediem niekoľko ako argumentov, že prečo toto riešenie je jediné, ktoré je zmysluplné, prečo toto riešenie, ktoré navrhujeme, je demokratické, je dobré a jedine toto riešenie vlastne neminie účinku. Lebo hocijaká faktická väzba, ktorú stanovil SMER alebo OBYČAJNÍ ĽUDIA, je podľa mňa len taká zámienka, lebo keď stále bude platiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
137.
Pán poslanec, je 12.00 hodín, môžem vás požiadať? Predpokladám, že máte ešte naozaj dlhší čas a bude to predmetom určite rozpravy. Takže potom, ako skončíme... (Prerušenie vystúpenia rečníkom.)

Gál, Gábor, poslanec NR SR
138.
Pán predseda, ja som taký veľkorysý, že preruším svoje vystúpenie.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Dovoľte, aby som v úvode privítam svoju rodinku tam hore, ktorí trpezlivo čakajú, že kedy dneska dorokujeme... (Potlesk. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Takže pozdravujeme vašu rodinku.

Gál, Gábor, poslanec NR SR
Ďakujem. Včera som vlastne začal svoj príhovor s tým, že prečo ideme zas a opakovane s týmto návrhom, a ako povedali priatelia z KDH, oni zase opakovane prídu s tou nedeľou, my asi tiež budeme chodiť s týmto zákonom, kým sa to nedorieši, nieže ku spokojnosti všetkým, to sa asi nebude dať, ale do takej formy, aby ten zákon bol demokratický, aby ten zákon bol spravodlivý a hlavne aby ten zákon bol vykonateľný.
Ja preto veľmi som s úsmevom vítal pána poslanca Matoviča, že prišiel takto, lebo chcem teraz v tejto časti môjho vystúpenia sa sústrediť na to, že prečo tie návrhy, ktoré dala vládna SMER - sociálna demokracia ako opozičná strana ešte, a prečo ich nedajú teraz, však ten zákon majú pripravený a čo dal aj opakovane pán poslanec Igor Matovič, prečo nerieši túto situáciu?
V tých návrhoch bolo, že bude sa vyžadovať určitá faktická väzba na ten štát, ktorého občianstvo môže náš občan - občan Slovenskej republiky - nadobudnúť a tým by nestratil občianstvo Slovenskej republiky.
Keď dáme tam nejakú faktickú väzbu, trvalý pobyt, štúdium, výkon práce alebo hocičo iné, slovenské štátne orgány stále nebudú schopné oficiálne zistiť tie údaje, ktoré niekto uvedie, že ja tam mám trvalý pobyt, ja tam mám pracovný pobyt alebo mám tam, proste stále to bude na tom-ktorom človeku, či tieto údaje dá oficiálne, neoficiálne, sfalšované, nesfalšované, ale hlavne stále sa jedna vec neodstraňuje. Ja keď nadobudnem cudzie štátne občianstvo a si to nechám pre seba, ten občiansky preukaz alebo pas si doma schovám, nechám si to pre seba, tak v živote oficiálnou cestou okresný úrad v sídle kraja sa nedozvie o tom, že som aj príslušníkom iného štátu.
Čiže celý tento marazmus nebudem absolvovať, čo sa týka straty slovenského štátneho občianstva, lebo okresný úrad sa nedozvie, ja keď sa neudám, tak proste nič sa nestane. A koľko takých latentných prípadov už máme teraz? Ani nevieme. A určite ich je veľa, určite je veľa. Čiže nič neriešime týmto zákonom.
Ten zákon absolútne minul cieľ aj v tom, prečo sme to prijali. Prijali sme to kvôli obdobnému zákonu vtedajšej Maďarskej republiky, dnešného Maďarska, ale naši občania hlavne stratili štátne občianstvo kvôli českému štátnemu občianstvu, nemeckému, rakúskemu, čiže aj v tomto sme minuli cieľ.
Žiadna hrozba tu nebola pred rokom 2010, pred májom, naši občania nadobúdali štátne občianstvo, ako nadobúdali. Máme ich tu ix. Mali sme tu dvoch poslancov za Slovenskú národnú stranu, ktorí mali dvojaké štátne občianstvo, pán poslanec Chelemendík vtedajší a ešte ten pán poslanec, mimoriadny profesor, alebo aký mal titul.
Žiadna hrozba tu nebola. A Slovenská republika aplikovala totožný princíp, čo sa týka Slovákov žijúci v zahraničí. Žiadna hrozba to nebola. Hovorím, že keď nenastolíme ten stav, ktorý tu bol pred rokom, májom 2010, tak budeme mať stále polovičné riešenie, stále to bude na tom občanovi, či on sa prizná k tomu, že nadobudol cudzie štátne občianstvo, alebo sa neprizná. Keď sa neprizná, tak nič sa nedeje, on bude mať v šuflíku doma pas a my ho budeme evidovať stále ako občana Slovenskej republiky, pritom zo zákona by mal stratiť slovenské štátne občianstvo.
Naďalej zostáva potom diskriminácia. Budeme diskriminovať, diskriminujeme samých seba, občanov Slovenskej republiky na tých, ktorí aj k dnešnému dňu môžu mať dve, tri, štyri štátne občianstva, lebo pred rokom 2010 sme to nekontrolovali, neobmedzovali a ani sme neriešili, že aby sa vysporiadali so svojimi štátnymi občianstvami, aby mali len jedno. Čiže máme tu ix občanov Slovenskej republiky, ani ich neevidujeme, že koľko je na Slovensku takých občanov, ktorí majú rôzne štátne občianstva, a máme takých, ako je tuto väčšina nás, ktorí už nebudú môcť mať dve štátne občianstva, lebo to zákon nedovoľuje.
Čiže aj tým zákonom, čo pripravil pán poslanec Matovič, aj tým zákonom, čo išiel z dielne SMER-u, táto diskriminácia sa neodstraňuje.
Ale keďže táto téma je vám veľmi známa, ja nebudem naťahovať čas, dám priestor, aby sme sa v rozprave o tomto celom porozprávali, takže, pani predsedajúca, ja som skončil svoje vystúpenie.