39. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. V žiadnom prípade sa nechcem hrať na odborníka na túto problematiku, ale ako poslanec i ako občan Slovenskej republiky som presvedčený, že ten stav, ktorý sme tu mali pred rokom 2010, nespôsoboval bezpečnostné riziko pre Slovensku republiku a, naopak, ten zákon, ktorý bol prijatý za tých okolností, ktoré sú všeobecne známe a ktoré boli poznačené istou, povedal by som, až hystériou, a stotožňujem sa aj s tým, čo tu bolo povedané, že bol šitý horúcou ihlou a nebol pripravovaný celkom s triezvou hlavou, ako sa hovorí, tak spôsobil viac škody ako osohu.
Takže či už návrat pred ten stav z roku 2010, alebo nejaká iná vhodná úprava, ktorá by bola možno kompatibilná s tým, ako to riešia v iných krajinách, kde majú významné zastúpenie menšín, by bolo veľmi žiaduce, a preto pravdepodobne tento návrh zákona podporím.
Ďakujem.

Pán poslanec Matovič.

Milá kolegyňa Pfundtner, povedali ste jednu vetu, že Ústavný súd, alebo ste veľmi rada, že "Ústavný súd nepotvrdil, že zákon o štátnom občianstve je v súlade s ústavou". Zrejme ste to dedukovali z toho teda, že Ústavný súd vlastne odmietol v tejto veci rozhodnúť, ale to je jak ten pohľad na tú poloprázdnu alebo poloplnú fľašku. Váš pohľad je, že Ústavný súd nepotvrdil, že zákon je, zákon o štátnom občianstve je v súlade s ústavou, ale úplne totožný pohľad je, že Ústavný súd nepotvrdil, že zákon o štátnom občianstve je v rozpore s ústavou, to, čo vlastne vy ste nabádali alebo ste sa pýtali, či náhodou nie je. Takže pravda je skorej na obidvoch stranách.
Hovoríte, že vážne bezpečnostné riziko alebo obava z vážneho bezpečnostného rizika, a sa to nepotvrdilo. Ja si osobne myslím, že sused Orbán je vážne bezpečnostné riziko, a keď vy nevnímate kroky pána premiéra Maďarskej republiky ako bezpečnostné riziko voči akýmkoľvek zmienkam o demokracii a ak vy nevnímate jeho kroky ako čisto totalitné, ja ich takto vnímam. A, bohužiaľ, práve zákon o udeľovaní, cezhraničnom udeľovaní štátneho občianstva umožnil, aby Viktor Orbán mal ústavnú väčšinu, a dobre viete, aké boli výsledky volieb v Maďarskej republike, že o jeden jediný hlas získal ústavnú väčšinu. A ten jediný hlas získal iba preto, lebo si nakúpil občanov Maďarskej republiky za hranicami a títo mu ten hlas podarili získať. De facto rozdávanie štátneho občianstva cez hranice umožnilo Viktorovi Orbánovi ďalšie štyri roky valcovať demokraciu v Maďarsku. Gratulujem všetkým, ktorí takéto kroky Viktora Orbána podporujú.

Pán poslanec Bugár.

Ďakujem za slovo. Ja som dobre počúval pani poslankyňu Editu Pfundtner a musím povedať, že jednoznačne povedala, v čom je problém aj ohľadne teda rozhodnutia Ústavného súdu. Ústavný súd totiž nepovedal ani A, ani B. A to je obrovská chyba. Každý teraz to môže vykladať tak, ako chce, aj pán Matovič, ale problém, problém je fakt v jednom. Tá hystéria, ktorá sa vtedy vyvolala, rýchlo bolo treba konať, lebo, čo ja viem, naši Maďari na Slovensku určite húfne sa prihlásia a to je bezpečnostné riziko, prepáčte, to je v hlavách niektorých ľudí, niektorých jedincov, ktorí sa boja. Možnože sa boja aj vlastného tieňa, to neviem, to je ich problém.
Ale ako som vždy hovoril, a to budem tvrdiť, Maďari na Slovensku sú občanmi Slovenskej republiky a dobre si uvedomujú, čo to obnáša, tu platia dane, tu chcú žiť a nechcú ísť ani k Orbánovi, ani inde. Takže tí, ktorí tu vyvolávajú a hovoria, ako pred chvíľočkou môj predrečník, že je to bezpečnostné riziko, Orbán a neviem kto, prepáčte. Premiér Slovenskej republiky nie je Orbán, my žijeme na Slovensku a podľa toho sa správame. Takže tu strašiť, ja si myslím, že strašia tí, ktorí majú niečo za lubom.

S reakciou pani poslankyňa Pfundtner.

Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky.
Pán Matovič, vy ste ma nepočúvali pozorne. Ja som nepovedala, že som rada, že Ústavný súd nerozhodol, ja by som bola najradšej, kebyže Ústavný súd rozhodne, a nie až po troch rokoch, ale omnoho skôr. Lebo za ten čas 906 občanov stratilo slovenské štátne občianstvo. Takže nabudúce, prosím vás, počúvajte pozornejšie.
Pokiaľ ide o bezpečnostné riziko, tak tu sa označili práve občania Slovenska maďarskej národnosti za bezpečnostné riziko, presne ako pán Bugár hovoril, nestrašme tu nejakými neexistujúcimi hrozbami, nestrašme tu cudzím štátnym útvarom, ale zamerajme sa na našich občanov, na našich príslušníkov, na našich obyvateľov, ktorí boli doteraz veľmi lojálni k Slovenskej republike a túto lojalitu preukázali už niekoľko rokov.
Ďakujem veľmi pekne.

O slovo sa prihlásil pán navrhovateľ, nech sa páči, v súlade s rokovacím poriadkom máte prednosť, nech sa páči.

Ja sa ospravedlňujem pánovi poslancovi Poliačikovi, ale chcem mu dať priestor, som taký férový, chcem dať potom priestor pánovi Matovičovi, poslancovi Matovičovi, aby vo svojom vystúpení vedel reagovať na mňa.
Čiže, pán Matovič, vy ste už v jednej svojej faktickej poznámke povedal, že pán poslanec Vörös tu citoval len čl. 5 ods. 2 a nie ako odsek 1 z čl. 5. Viete, to je taká hra so slovíčkami. Ale právom síce niektorí si myslíte, budiž, laici, že fakt ten paragraf je krivý kvôli tomu, aby sa dal všelijako vykrúcať, ale odtiaľ potiaľ, aj toto má svoje medze.
Ústava hovorí o tom, že strata je možná, ale nie odňatie. Tu práve na hru so slovíčkami pristúpila terajšia, vtedajšia koalícia. Nevyslovila to, že my odnímame týmto pod touto poslednou novelou štátne občianstvo, ale stratí. Kde som stratil to štátne občianstvo, niekde na stanici? Ja som to nestratil, mne to odňali, síce to v zákone nazvali ako stratou, ale stratou to nie, ja som to občianstvo nestratil. Mne to občianstvo zákonom odňala vládna koalícia SMER, HZDS, SNS. K vôli tomu, lebo boli pred voľbami. Ja som to nestratil, síce ako hovorím vo svojom mene, ale mňa sa to netýka, ale toho človeka, ktorého sa to týka, on to nestratil, jemu to odňali. Ale tu je práve hra so slovíčkami. Kebyže napíšu, že stratí slovenské štátne občianstvo občan, ktorý nadobudol cudzie, tak by to bolo flagrantné porušenie čl. 5 ústavy. Kvôli tomu tam dali to slovíčko, že strata a nie odňatie.
A druhá vec. Právo môže vychádzať z rôznych fikcií, že keď fikcia napríklad je doručenie, že keď neprevezmem poštu doporučenú do troch dní, tá fikcia, že som ju prebral, aj keď som ju neprevzal. To je možné z určitých procesných dôvodov pri procesných predpisoch. Ale ani napríklad pri trestnom rozkaze sa to nedá. Pri trestnom rozkaze fikcia doručenia neexistuje a pri ďalších závažných skutočnostiach fikcia doručenia nie je možná. A pri takejto závažnej veci, pri ústavou garantovanom práve tiež fikcia nie je možná. Lebo my tú fikciu toho občana, ktorý nadobudol štátne občianstvo, máme v tom zákone. A to, že ten občan, keď vyslovil svoju vôľu, že chce nadobudnúť cudzie štátne občianstvo, tak určite vyslovuje aj tú svoju vôľu, že chce stratiť to slovenské. A toto je právna fikcia, ktorá v tomto prípade nie je možná. Nie je možná, lebo to ide o ústavou garantované právo. A ústava nedovoľuje, aby mi odňali, ja s tým nesúhlasím, aby mi odňali, a ústava predsa je len silnejší zákon ako zákon, ktorý bol prijatý v máji 2010. Tam ide o obyčajný zákon.
Čiže spájať jednu vôľu, ktorú som výslovne vyslovil, že chcem nadobudnúť cudzie štátne občianstvo, s voľou, že tým pádom chcem stratiť, ktorú som nikdy nepovedal, nie je možné. Ide o ústavou garantované právo, právo na občianstvo. Preto to, že je čl. 5 od. 1, neznamená, že štát môže ľubovoľne odnímať štátne občianstvo našim občanom proti svojej vôli. Absolútne iné, keď takúto vôľu ten občan dá.
Občan je vždy, však vy ste občania, vy vystupujete v sále v mene občanov, občan je vždy viac ako aj tá ústava, je vždy viac ako zákon. A ten občan túto svoju vôľu nevyriekol. Nikdy.
Čo sa týka tej hry, ďalšej hry, že či to je v súlade, či Ústavný súd rozhodoval, alebo nerozhodol, viete, na Ústavnom súde, Ústavný súd mal možnosť, z rúk sudcu spravodajcu bol návrh, aby nevyhoveli nášmu podaniu, a boli dva návrhy, aby vyhoveli v časti alebo v celosti nášmu podaniu. Ani jeden z týchto troch návrhov nezískal potrebnú väčšinu. Problém je, náš problém je, že tým, že nerozhodli, zostal stav, aký je.
Ešte jednu vec. Európsky dohovor o štátnom občianstve dovoľuje zo zákona, aby niekto bol zbavený svojho občianstva, to dovoľuje Európsky dohovor. Ale za akých okolností? A tie okolnosti my nespĺňame. To je jedna vec.
A druhá vec. Zbytočne Európsky dohovor, keď máme ústavu, ktorá odňatie štátneho občianstva proti vôli nášho občana nedovoľuje. A hovorím, že síce zákonodarca hovorí, že o strate, ale to je presne ten terminus technicus, ktorý museli použiť, lebo kebyže ho nepoužijú, tak každý, aj malé decko, vie, že, aha, prijali jasne neústavný zákon títo páni. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Matovič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec.