3. schôdza

Dobrý deň prajem. V zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku podávam návrh na zmenu programu rokovania 3. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konkrétne navrhujem vyradiť z programu tejto schôdze tlač č. 69, konkrétne návrh poslankyne NR SR Moniky Gibalovej na prijatie uznesenia NR SR k vykonaniu kontroly spôsobu vymáhania odplatného prevodu pohľadávok z portfólia Slovenskej konsolidačnej, a. s., Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky. Podľa návrhu programu je to zaradené ako bod č. 50. Odôvodňujem to tým, že Národná rada Slovenskej republiky podľa môjho osobného názoru nemá zasahovať alebo nemá dôvod zasahovať do nezávislého rozhodovania Najvyššieho kontrolného úradu a takéto uznesenia prijímať na tejto pôde.

Ďakujem, pán predseda. Dovoľujem si predniesť návrh podľa § 21 rokovacieho poriadku týkajúci sa účasti iných osôb, a to na základe veci, o ktorej sme jednali na výbore (kultúra a médiá), ako aj na základe predneseného návrhu pani podpredsedníčky parlamentu o odvolávaní generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska, a to v tom zmysle, aby sa mohla zúčastniť rokovania schôdze, aby mohla vystúpiť pred plénom na schôdzi. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Tak prípadne mi pomôžte, lebo fakt som tu nováčik. Pre mňa, za mňa, nech sa to volá aj memorandum. Len výsledok nech je taký, nech pán minister vnútra prednesie správu v pléne pre poslancov a občiansku verejnosť a verejnosť na Slovensku, aký je stav vyšetrovania kauzy Gorila.

Národná rada vyjadruje znepokojenie nad situáciou expremiérky Júlie Tymošenkovej a žiada ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky o diplomatický dialóg v prospech dodržiavania ľudských práv menovanej.

Tlače č. 86 a 88, sú to body 34 a 35, ako hovoril pán predseda. (Reakcia z pléna.) Nie? Tak potom v novom programe je to asi tak.

Ďakujem. Pán predseda, ja som predniesol návrh o účasti a možnosti vystúpiť. O tom sme hlasovali.

Veľmi pekne ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom rade by som sa chcel veľmi pekne poďakovať za pozvanie a za možnosť vystúpiť pred plénom Národnej rady Slovenskej republiky.
Moje posledné vystúpenie pred vami sa odohralo pred niečo vyše rokom a týkalo sa vtedajšej ekonomickej situácie a spôsobov, ako ju budeme riešiť. Jeden z bodov, o ktorom sme spoločne diskutovali, bol v tom čase program Európskej komisie na minulý a takisto aj na súčasný rok. Ja som veľmi rád, že môžem dnes predstúpiť pred vás a znova vás oboznámiť s takým najnovším vývojom v rámci Európskej únie. Keď si spomeniete, naša rozprava v minulom roku sa týkala do veľkej miery aj toho, akým spôsobom nastaviť mechanizmy v rámci Európskej únie, aby sme sa nemuseli znova potýkať s tak zložitými krízovými situáciami, s akými sa potýkame teraz a cez ktoré Európska únia prechádza. V tom čase sa pripravovalo aj rozhodnutie Európskej rady, ktorým sa prijalo rozhodnutie o založení Európskeho stabilizačného mechanizmu. No a viem, že to bude jeden z bodov, ktorý bude diskutovaný aj počas tejto schôdze. A je to skutočne jeden z nástrojov, ktorý má zabezpečiť ďalšiu solventnosť, stabilitu, ochranu našej spoločnej meny. No a som presvedčený, že aj vy vaším rozhodnutím potvrdíte postavenie Slovenska ako krajiny, ktorej mimoriadne záleží na tom, aby naša mena bola prosperujúca a stabilná.
Diskusia, ktorá prebieha momentálne v Európskej únii, sa veľmi koncentruje nielen na ten krízový manažment, ktorý, bohužiaľ, musíme spoločne vykonávať už niekoľko rokov za sebou, ale aj na vyvodenie takých dôsledkov a poučení z toho vývoja, cez ktorý sme prešli. A jeden z takých veľmi silných záverov je ten, že ak sa chceme vyvarovať podobných situácií v budúcnosti, budeme musieť naďalej postupovať v ďalšej prehlbujúcejšej sa integrácii v rámci Európskej únie. Bude to jeden z dôležitých bodov, ktorý bude diskutovaný už o dva týždne v Európskej rade európskymi lídrami. Štyria predsedovia, predseda Európskej komisie, predseda Európskej rady, predseda Európskej centrálnej banky a predseda Eurogroup, dostali za úlohu odprezentovať tzv. stavebné bloky toho, ako by sme mali Európu ďalej posilňovať a akými spôsobmi by sme mali dobudovať Hospodársku a menovú úniu, akým spôsobom by sme mali pokračovať v budovaní únie fiškálnej a ako by sme mali nastaviť parametre pre budovanie únie politickej. Určite očakávam, že bude veľmi intenzívna diskusia a takisto aj pozitívne riešenie tých návrhov, s ktorými už Európska komisia pred Európsku radu a pred Európsky parlament predstúpila. Očakávam, že bude diskusia ohľadom dotvorenia tzv. bankovej únie, kde bude jednoznačne stanovené, že pre bankový sektor v rámci Európskej únie potrebujeme jednotné pravidlá, potrebujeme spoločnú ochranu vkladov v jednotlivých bankových ústavoch, potrebujeme spoločné pravidlá na to, akým spôsobom reštrukturalizovať banky a aké pravidlá uplatníme, aby nie vždy len daňoví poplatníci museli niesť bremeno za to, keď niektoré banky svoju úlohu nezvládnu a priblížia sa k bankrotu. Budeme musieť diskutovať o tom, akým spôsobom nastavíme fungovanie fondu na riešenie týchto bankových problémov a ako posilníme spoločný európsky dohľad.
Predpokladám, že rovnaká diskusia sa bude viesť aj o tom, akým spôsobom posilniť a prehĺbiť a dokončiť dobudovanie európskej a hospodárskej únie. To znamená, že súčasťou tejto diskusie bude určite fungovanie Európskeho stabilizačného mechanizmu. A viem, že o tejto téme sa diskutuje veľmi intenzívne aj v Národnej rade Slovenskej republiky. Ja som minulý týždeň navštívil Berlín, Bundestag, kde táto diskusia takisto prebieha. Rokoval som v úrade kancelárky Merkelovej. Ale aj som mal stretnutia s predstaviteľmi obidvoch strán, CDU/CSU, takisto aj SPD, mal som taký istý rozhovor, aký dnes budem mať s vami, s poslancami z Bundestagu, z európskeho výboru. Viac-menej bol som ubezpečený aj z ich strany, že celý ratifikačný proces bude intenzívne pokračovať a k schváleniu Európskeho stabilizačného mechanizmu by malo dôjsť ešte do konania európskeho samitu koncom tohto mesiaca.
Verím, že súčasťou diskusie ohľadom dobudovania Hospodárskej a menovej únie bude aj diskusia o tom, akým spôsobom zaviesť daň z finančných transakcií, koľko krajín sa pripojí k tomu, aby túto daň zaviedli. Viem, že tá diskusia v rámci Európskej únie je veľmi zložitá a veľmi ťažko možno očakávať, že hneď na prvom vážnom politickom rokovaní, ktoré prebehne tento štvrtok na úrovni ministrov financií, sa dosiahne dohoda. Európska komisia by bola, samozrejme, najradšej, aby táto daň bola zavedená spoločne v 27 členských krajinách Európskej únie a aby sme to využili ako taký veľmi silný argumentačný materiál voči našim globálnym partnerom na úrovni G8 a G20, lebo najväčší význam by takáto daň mala, ak by bola zavedená globálne. Avšak musíme rátať aj s takou eventualitou, že takýto vývoj bude hneď od začiatku zložitý. A preto treba zvážiť aj možnosti, ako takúto daň prípadne zaviesť v rámci eurozóny alebo v rámci poslinenia spolupráce medzi tými členskými krajinami, ktoré majú o zavedenie takejto dane záujem.
Predpokladám, že bude takisto pokračovať diskusia o tom, akým spôsobom nastaviť parametre pre možné spoločné zdieľanie dlhového bremena v rámci Európskej únie. Je to diskusia o eurobondoch, kde Európska komisia predložila tzv. zelenú knihu s tromi možnosťami, kde tá posledná podľa nášho presvedčenia by sa dala zaviesť aj za súčasnej, platnej zmluvnej úpravy a nevyžadovala by si zmenu európskeho práva. Je, samozrejme, potrebné nastaviť tieto pravidlá tak, aby nedochádzalo k morálnemu hazardu, aby budúce európske dlhopisy mal jeden, a to spoločný, cieľ zvýšenie stability v rámci Európskej únie, posilnenie konsolidácie vo verejných rozpočtoch členských krajín Európskej únie a celkovo zvýšenie sily európskej ekonomiky ako takej.
Je evidentné, že jedným z takých procesov dobudovávania európskej a hospodárskej únie je aj posilnenie spoločného kolektívneho riadenia našich ekonomík. Je to výsledok tej novej legislatívy, ktorá bola schválená v rámci Európskej únie či už vo forme tzv. balíčka šiestich opatrení, ten six pack, alebo balíčka dvoch opatrení, tzv. two pack. Obidvoma týmito opatreniami sa zavádza to, čo už vlastne druhýkrát realizujeme v rámci Európskej únie. A to je výkon tzv. európskeho semestra, kde vidím veľkú úlohu aj pre Národnú radu Slovenskej republiky aj ostatné národné parlamenty. Ako taký európsky semester vyzerá? Vždy na prelome rokov Európska komisia príde s analýzou ekonomickej situácie v rámci Európskej únie a poukáže na tie hlavné problematické body alebo na tie hlavné vývojové tendencie a požiada ministrov financií a európskych lídrov o diskusiu ohľadom týchto veľkých tém. Akonáhle dôjde ku konsenzu v rámci marcového ekonomického samitu, tak sú potom členské krajiny požiadané o to, aby vypracovali svoje národné reformné programy a svoje programy stability, v ktorých budú reagovať na tieto hlavné vývojové tendencie. Na základe týchto dvoch programov sa vypracúvajú tzv. špecifické odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré sú diskutované medzi ministrami financií, ktoré sú diskutované na úrovni lídrov, a júnovým samitom sú schvaľované. Potom sa európsky semester stáva semestrom národným a vlastne je v rukách vlád členských krajín, v rukách parlamentov členských krajín, ktoré aj na základe toho, akým spôsobom pristúpia k plneniu týchto odporúčaní, potom nastavujú národné rozpočty. No a tu prichádza k takému druhému posilneniu spoločného riadenia európskej ekonomiky, kde by sa malo po prvýkrát v tomto roku zaviesť posudzovanie národných rozpočtov na spoločnej úrovni, či tieto rozpočty sú dostatočne konsolidujúce, či tieto rozpočty dostatočne reflektujú tie priority, ktoré sme si spoločne stanovili, a či po ich naplnení nedôjde k situácii, ktorá hrozila začiatkom tohto roku piatim členským krajinám, to znamená prekročenie stanoveného deficitu, ktoré by rezultovalo vzhľadom na novú legislatívu už aj do dosť vysokej finančnej pokuty. Preto ak by som mohol navrhnúť a poprosiť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, myslím si, že by bolo veľmi dobré, aby sa Národná rada či už v jednotlivých výboroch alebo v pléne vždy začiatkom roka a potom, ako sú prezentované špecifické odporúčania pre Slovenskú republiku, týmito témami zaoberala, aby sa s nimi oboznámila, lebo bez podpory národných parlamentov bude veľmi ťažké skutočne zabezpečiť to kvalitné nové riadenie európskej ekonomiky ako celku.
Aké boli tie odporúčania tento rok pre Európsku úniu a pre Slovenskú republiku. Samozrejme, vzhľadom na súčasnú situáciu na finančných trhoch a v hospodárstve Európskej únie hlavný dôraz bol kladený na konsolidáciu verejných financií. Môžeme povedať, že z celoeurópskeho hľadiska ten konsolidačný postup bol veľmi evidentný, kde sme sa z úrovne šesťpercentného deficitu dostali tento rok na úroveň deficitu 3,5 %. A predpokladáme, že budúci rok by mala táto úroveň klesnúť na 3 %. Keď si porovnávame, aké deficity štátnych rozpočtov majú naši hlavní ekonomickí partneri ako napr. Spojené štáty americké alebo Japonsko, tak vidíme že tie deficity sú tam niekoľkonásobne vyššie. Prečo je tá pozornosť zameraná na nás? Lebo sme ukázali svoju zraniteľnosť, spochybnili sme ireverzibilitu európskeho projektu a nedokázali sme dostatočne rýchlo presvedčiť finančné trhy o našej rozhodnosti a o tom, že vieme túto situáciu rýchlo a jednoznačne riešiť.
Konkrétnejšie špecifiká a odporúčania pre Slovenskú republiku sa týkali hlavne toho, akým spôsobom chceme napĺňať tie ciele Stratégie EÚ 2020, ktoré vlastne pozostávajú z plnenia štrukturálnych reforiem, ktoré sú pre našu krajinu potrebné. Ide hlavne o otázku zvýšenia zamestnanosti, kde sme sa zaviazali, že do roku 2020 dosiahneme úroveň 72 % zamestnaného obyvateľstva. A vy veľmi dobre viete, že v súčasnosti ide len o 65 % obyvateľov. Odporučili sme konkrétne kroky, ako skvalitniť aktívnu politiku práce, ako zvýšiť výkonnosť úradov práce, ktoré často trpia tým, že jeden úradník má na starosti viac ako 400 nezamestnaných. A máme, samozrejme, okresy a regióny, kde to číslo je oveľa, oveľa väčšie. V úzkej spolupráci so Slovenskou republikou Európska komisia pracuje na preprogramovaní finančných prostriedkov, ktoré by mali garantovať prácu pre 15 000 ľudí. A dúfam, že tieto prostriedky budú k dispozícii už na jeseň tohto roka.
Apelovali sme zo strany Európskej komisie voči Slovenskej republike na to, aby sa skvalitnili a zvýšili investície do vzdelávania a odbornej prípravy, aby sme sa vyhli súčasnej situácii, kde len 6 % absolventov odborných škôl na Slovensku skutočne aj pokračuje v odbore, v ktorom vyštudovali, čiže 94 % mladých ľudí vyštuduje školu, ktorú potom vo svojej ďalšej profesionálnej kariére vôbec nevyužívajú. Vyzdvihli sme príklady, ktoré už v tejto oblasti Slovenská republika má, či sú to špecializované vzdelávacie zariadenia, ktoré zriadil Volkswagen, Peugeot alebo Samsung, či hlinikárne v Žiari nad Hronom alebo takisto aj špeciálne závody v Podbrezovej. Myslíme si, že takéto vzory, kde sa úzko prepája prax so školstvom, sú niečím, čo bude Slovenská republika v budúcnosti určite potrebovať.
Včera aj dnes sme diskutovali s vedeckou obcou pri inej príležitosti o tom, akým spôsobom sa dopracovať k tomu cieľu, ktorý si Slovenská republika stanovila a ktorý je vnímaný partnermi v Európskej únie ako skromný, ale pochopiteľný, aby sme investovali do oblasti vedy a výskumu 1 % svojho HDP, celoeurópskym cieľom sú, samozrejme, 3 %, ale vy tiež veľmi dobre viete, že v súčasnosti toto percento sa pohybuje na úrovni 0,63 %. A to, i keď zohľadníme fakt, že Slovenská republika bola jednou z krajín, ktorá mala najdynamickejší hospodársky rast, predsa len poukazuje na to, že tie investície do vedy a výskumu nie sú dostatočné a bude potrebné hľadať spoločné zdroje z európskej a národnej úrovne, ako vytvoriť podmienky pre to, aby investície do tejto oblasti boli efektívne, prinášali účinok a hlavne prispievali k zvýšeniu konkurencieschopnosti našej ekonomiky. Odporúčali sme Slovenskej republike aj to, aby sme sa spoločne zamerali na kvalitnejší výber daní. Nie je to problém len Slovenskej republiky. S daňovými únikmi, s nerešpektovaním daňových povinností máme problém všade v Európskej únii. A preto aj z tohto dôvodu príde Európska komisia so špeciálnou komunikáciou, kde poukáže, akým spôsobom možno niektoré problémy riešiť z európskej úrovne a ktoré oblasti je nutné ošetriť na úrovni národnej. Prichádza k obrovským stratám. V prípade Slovenskej republiky ide o vyše 2 mld. eur ročne. A sú to skutočne straty, ktoré si krajina, ktorá prechádza cez veľmi silnú konsolidačnú fázu, nemôže dovoliť, lebo tá konsolidácia tu nebude len dnes, nebude tu len v budúcom roku, keď by sa mal deficit Slovenskej republiky dostať pod 3 %, lebo vzhľadom na záväzky, ktoré boli prijaté ohľadne vyrovnaného rozpočtu, bude musieť pokračovať aj v rokoch 2014 a 2015, až do momentu, keď sa podarí dosiahnuť štrukturálne vyrovnaný rozpočet. A z tohto dôvodu je potrebné zamerať sa na to, akým spôsobom môžeme dane vyberať lepšie, efektívnejšie a ako môžeme spoločne z európskej a národnej úrovne zamedzovať daňovým únikom. Okrem toho je veľmi potrebné v Slovenskej republike takisto skvalitniť podnikateľské prostredie. To znamená skracovať napr. dĺžku súdnych konaní, resp. posilňovať nezávislosť Úradu pre verejné obstarávanie, vzhľadom na to, že verejné obstarávanie je azda najčastejším problémom pri čerpaní prostriedkov z európskych fondov.
Na záver, ak mi dovolíte, by som chcel podčiarknuť aj jednu vec. A to je to, že po tých dvoch rokoch veľmi náročného krízového manažmentu, ktorý spôsobil veľké zmeny na politickej mape v rámci Európskej únie, ktorý jednoznačne poukázal na to, že občania sú z vývoja frustrovaní a očakávajú rýchlejšie a konkrétnejšie riešenia, som veľmi rád, že veľmi silnou súčasťou diskusie lídrov v júni bude aj tematika hospodárskeho rastu, ako môžeme spoločne hľadať riešenia, aby sme naštartovali znova hospodársky rast v rámci Európskej únie. A, samozrejme, to budú opatrenia, ktoré sa budú týkať využívania potenciálu jednotného trhu, kde stále máme veľmi veľa bariér, kde stále nám rôzne prekážky bránia v tom, aby sme tento potenciál mohli využívať naplno. No a poviem len jeden alebo dva príklady. Len také uplatnenie smernice o službách môže priniesť do európskeho HDP objem 60 mld. až 140 mld. eur a môže zvýšiť európsky HDP až o 1,5 %. Ak sa nám podarí presadiť väčšinu z toho, čo predstavujeme ako vytvorenie jednotného digitálneho trhu v rámci Európskej únie, tak tam vidíme potenciál rastu v horizonte roku 2020 až 4% HDP alebo objem v peniazoch takmer 500 mld. eur. Je to len niekoľko príkladov, ako môžeme lepšie využívať spoločný európsky trh, akým spôsobom môžeme využívať jeho potenciál v prospech európskych občanov.
Vieme však, že tieto opatrenia znejú pre európskych občanov dosť abstraktne a majú pocit, že tie prínosy, ktoré tieto opatrenia prinesú, budú dosť vzdialené. No a z tohto dôvodu chceme využiť aj ďalšie prostriedky, ktoré by mali za následok priamy finančný vklad do európskej ekonomiky. Už v júli začneme využívať nový nástroj, ktorý sa nazýva projektové dlhopisy, ktorý by nám mal vlastne umožniť po veľmi skromnej úvodnej investícii z európskeho rozpočtu navýšiť objem tejto investície prostredníctvom Európskej investičnej banky a získavania prostriedkov na finančných trhoch až na 20-násobok. A vlastne chceme získať týchto 4,5 mld. eur na to, aby sme financovali hlavne projekty v oblasti infraštruktúry, komunikačných technológií, v oblasti infraštruktúry pre energetiku, pre dopravu, lebo to sú práve oblasti, kde vidíme, že jednak je najväčší zdroj tvorby pracovných miest, ale aj oblasti, ktoré prispievajú najviac k tomu, aby sa zvýšila konkurencieschopnosť európskej ekonomiky. Chceme tie skúsenosti z toho, ako vieme využívať tieto projektové dlhopisy na tieto významné projekty v oblasti infraštruktúry, využiť na to, aby sme vedeli lepšie pripraviť plánovanie a programovanie toho nového programu, ktorý by mal priniesť sedemročný európsky rozpočet, ktorý by mal platiť od roku 2014 do roku 2020, v rámci tzv. položky na prepájanie Európy, ten program sa volá Connecting Europe. A v tomto prípade by ten vklad Európskej únie bol oveľa výraznejší, hovorili by sme už o 50 mld. eur, ktoré by sme mohli multiplikovať prostredníctvom operácií a prostredníctvom projektových dlhopisov.
Chceli by sme, samozrejme, pokročiť aj v diskusii o viacročnej finančnej perspektíve, teda o rozpočte na roky 2014 až 2020. A dúfam, že z európskeho samitu vzíde jednoznačný signál, že európsky rozpočet vidíme ako nástroj rastu, ako nástroj na modernizáciu európskych ekonomík, ako nástroj na tvorbu pracovných miest, ako nástroj na prehĺbenie spolupráce medzi jednotlivými členskými krajinami.
Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte raz sa chcem veľmi pekne poďakovať za možnosť pred vami vystúpiť a predstaviť vám jednak agendu nadchádzajúceho samitu, ale takisto aj témy, ktoré budú určite dlhšie s nami, ktoré budete diskutovať aj vy v Národnej rade Slovenskej republiky, lebo ten posledný vývoj jednoznačne naznačuje, že momentálne dochádza k niečomu, čo sa nazýva europeizáciou národných politík, ale takisto aj k fungovaniu národných parlamentov ako európskych inštitúcií, keď diskutujú o závažných európskych témach. Ja sa veľmi teším na túto spoluprácu aj do budúcna a ešte raz by som sa chcel poďakovať za možnosť vystúpenia, pán predseda. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem sa poďakovať aj pánovi podpredsedovi Komisie za aktuálne informácie. Osobitne ma zaujali dve témy, ktoré ste spomínali, a to európske dlhopisy a banková únia, čo sú veľmi aktuálne otázky.
A ohľadne európskych dlhopisov ste sa ozaj dotkli tiež toho, čo je podľa mňa kľúčový bod, ako zabrániť morálnemu hazardu pri implementácii spoločných dlhopisov. Preto sa chcem opýtať na váš postoj a vaše názory na túto tému, pretože z môjho pohľadu zavedenie spoločných dlhopisov skôr smeruje k tomu, že sa zahmlieva skutočná zodpovednosť a potreba riešení tam, kde skutočne sú namieste, pretože keď budeme mať spoločné financovanie, tak všetci budú v jednom koši a tí zodpovední, ktorí sa financovali lacnejšie, tak de facto sa budú financovať drahšie. Čiže aký je váš prístup, váš názor na spoločné dlhopisy práve v súvislosti s minimalizáciou morálneho hazardu?
Druhá otázka. V bankovej únii určite je namieste implementovať jednotné spoločné pravidlá pre reguláciu bankového sektora v Únii. Existuje tu ale riziko, že krajiny, ktoré si urobili poriadok, tak budú opäť doplácať na krajiny, ktoré si poriadok neurobili. Dovolím si pripomenúť, že na Slovensku reštrukturalizácia bankového sektora stála až 4 mld. eur slovenských občanov a existuje riziko prelievania kapitálu zo slovenských dcér do matiek. Takže tým, že budeme o tom hovoriť, chcem upozorniť na túto problematiku a tiež sa opýtať na váš názor, aké sú nástroje, ako tomu zabrániť. Ďakujem.

Vzhľadom na ten čas, lebo viem, že máte nabitý program, tak možno by som mohol po troch, štyroch otázkach spolu odpovedať. Môžeme to urobiť aj po jednej, tak by sme to potom urobili takým štýlom krátkej otázky. Ja sa pokúsim o krátke odpovede.
Čo sa týka európskych dlhopisov, myslím si, že to, čo je veľmi dôležité, je, aby sme sa pozreli, o čom presne hovoríme, o akých parametroch hovoríme, keď hovoríme o európskych dlhopisoch. V podstate do veľkej miery keď sa pozrieme, akým spôsobom funguje európsky finančný nástroj, to známe EFSF, tak ide tam o také tri základné parametre. To znamená, za koľko si môžeme spoločne ako Európska únia alebo ako tento mechanizmus na trhu požičať, za veľmi nízku úrokovú sadzbu, za akú úrokovú sadzbu my tieto prostriedky potom požičiame tým krajinám, ktoré sú v probléme, aby sme im jednak umožnili dostať sa k peniazom, lebo, samozrejme, ak by tie sadzby boli vysoko nad 7 alebo 10 %, tak by to bolo ťažké, ale zároveň ten úrok je vyšší ako ten úrok, za ktorý my si požičiavame, a aký zoznam podmienok k tomu pripojíme, ako prísne ho budeme kontrolovať, ako pravidelne ho budeme kontrolovať a po akom časovom priestore budeme znovu tieto prostriedky týmto krajinám poskytovať, v podstate niečo, čo bolo zavedené aj voči Portugalsku, aj voči Írsku. No a, samozrejme, otázka morálneho hazardu je tu veľmi prítomná. A myslím si, že by sa dala do veľkej miery korigovať tým, akým spôsobom by sme nastavili tieto tri parametre. Som si vedomý aj toho, že diskusia v rámci Európskej únie, a keďže, ako som spomínal, som bol minulý týždeň v Bundestagu, tak si uvedomujem, ako veľmi citlivá táto téma tam je a aká ťažká politická diskusia o nej prebieha. Aj preto zo strany Európskej komisie sme jasne deklarovali, že my vidíme význam európskych dlhopisov a ich zavedenie jedine v takom prípade, keď ich budeme môcť vnímať ako stabilizujúce dlhopisy, tie stability bonds, to znamená, keď budú splnené základné podmienky minimalizácie hazardu, ale aj základné podmienky dosiahnutia stupňa konsolidácie, ktoré by vlastne znamenali, že tá výhodnosť zavedenia týchto dlhopisov tu nie je len pre tie krajiny, ktoré sú momentálne v problémoch, ale aj pre tie krajiny, ktoré, dá sa povedať, tú väčšiu alebo silnejšiu garanciu do tohto procesu vnášajú. Čiže je to diskusia, ktorá je tu, samozrejme, na dlhšie časové obdobie. Tie tri opcie, ktoré my sme navrhli, si vyžadujú v prvých dvoch prípadoch zmenu Lisabonskej zmluvy, často aj zmenu ústav niektorých členských krajín. A preto predpokladám, že tá diskusia, ktorá prebehne koncom júna, sa bude týkať toho tretieho variantu, ktorý je najmenej problematický z pohľadu súčasného európskeho práva a z pohľadu platných zmlúv.
Čo sa týka bankovej únie, tak v podstate tie základné parametre som spomenul. Má to byť posilnený, ďalej výrazne posilnený európsky bankový dohľad, ešte výraznejšia úloha Európskej centrálnej banky, spoločná garancia pre vklady v jednotlivých bankových domoch, spoločné pravidlá pre prípadné bankroty jednotlivých bankových inštitúcií, vytvorenie fondu, do ktorého by banky vkladali svoje prostriedky už teraz, aby sa dalo zabrániť tomu, aby vždy keď nastane problém v banke, to boli jedine daňoví poplatníci, ktorí majú znášať konzekvencie. Samozrejme, tá diskusia ešte nie je ukončená a bude potrebné diskutovať, či túto bankovú úniu budeme vytvárať hneď pre všetky bankové inštitúcie a bankové domy v rámci Európskej únie alebo či sa zameriame hlavne v tej prvej fáze na tzv. systémové banky. Samozrejme, problém host, home bánk čiže dcér a matiek je veľmi dôležitý. Sú spôsoby, ako sa dá zabrániť tomu, aby zdravé banky museli doplácať na banky, ktoré sú v problémoch. No a takisto je, si myslím, veľmi dôležité, aby sme aj týmto spôsobom prehlbovania Hospodárskej a menovej únie a vytvorením spoločnej bankovej únie poukázali na to, že tento systém je riadený spoločne, je solídny, je pevný a nebude prinášať také riziká do budúcna, než cez aké prechádzame v súčasnom období.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Kaník.