3. schôdza

Pán minister, vidíte, čo spôsobuje to, ak sa skĺzne do osobnej roviny. Myslím si, že slová zapálený zväzák ap. by nemali zaznievať od človeka, ktorý zodpovedá za takto významný rezort.
Strážite verejné financie, oceňujem tak ako aj predrečníci snahu o niektoré kroky. Ja sa budem snažiť v rozprave možno zopár veci naznačiť alebo možno sa aj spýtať, či sa k nim nedá pristúpiť inak.
Chcel by som vás ale poprosiť, aby sme držali túto debatu mimo toho, aby sa tu označovali kolegovia narcismi, lebo myslím si, že je to dosť dôležitá téma, keď sa tu bavíme o konsolidácii verejných financií. A vy ste strážcom verejných financií. A toto troška ušlo. Ako sa hovorí, keď prasknú nervy, tak je lepšie radšej dvakrát merať, ako raz strihať. Takže myslím si a dúfam, že to bol iba mierny exces a nebudeme takto ďalej pokračovať. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja sa chcem poďakovať všetkým, ktorí tu mali rozumné a konštruktívne návrhy v tejto diskusii a upustím od nejakých politických rovín a prejdem k takej rovine možno trošku odbornejšej.
Ak je tu niekto z kolegov z opozície, ktorý má reálne návrhy, a žiadny zákon vrátane toho vládneho nemusí byť dokonalý, ale sme tu na to, aby sme sa zhodli na riešeniach, či už sa bude jednať o obmedzenie nejakých hotovostných platieb u podnikateľov alebo o presun dôkazného bremena zo strany daňových úradov na podnikateľské subjekty, zhodnime sa na tom, že je potrebné verejné financie konsolidovať a je ich potrebné konsolidovať aj výberom a novou správou daní.
Ja sa chcem v tejto súvislosti poďakovať pánovi ministrovi za aktivitu, ktorú daňové úrady v poslednom období robia v súvislosti s kontrolou daňových subjektov, kontrolou nadmerných odpočtov či už doma alebo v zahraničí. Je veľmi dôležité vykonávať tieto kontroly hĺbkovo, krížovo, a hlavne dôkladne tak, aby boli prínosom pre štátny rozpočet.
Takže teším sa na spoluprácu aj s kolegami z opozície, ale verím tomu, že tie návrhy, ktoré tu odznejú, budú návrhy konštruktívne, nie populistické a nie politické. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Aj ja by som chcel poďakovať pánovi ministrovi za odborné vystúpenie. Zároveň ho chcem povzbudiť, aby si nič z toho nerobil, keď pánovi Chrenovi veľmi často rupnú nervy. Ťažko sa od pána Chrena čaká odborné vystúpenie, keď zaňho tie návrhy zákonov čítajú ich spoločné asistentky, ktoré popri tom ešte asi aj varia kávu. Čiže v tomto prípade chcem poďakovať pánovi ministrovi za korektné odborné vystúpenie.

Príjemný dobrý deň prajem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, ctené dámy poslankyne a ctení páni poslanci, dovoľte mi, aby som ešte pred samotným uvedením tohto zákona vás všetkých pozval na výbor pre zdravotníctvo, kde od 9.00 hod. ráno prebieha Deň zdravých žíl. Je to preventívna akcia zameraná najmä na ochorenie hlbokú žilovú trombózu, čiže pokiaľ máte záujem, poprosím vás, aby ste išli na zdravotnícky výbor, zapísali sa na konkrétny čas, budete vyšetrení lekármi. Je to organizované spoločnosťou všeobecného lekárstva a angiologickou spoločnosťou, čiže odborníkmi.
Dovoľte mi, teda aby som v krátkosti uviedol zákon, tak ako ho predniesla pani podpredsedníčka Národnej rady. Tento zákon má niekoľko, zavádza niekoľko nových mechanizmov a niekoľko zmien. Prvou z nich je zvýšenie spravodlivosti v prerozdeľovaní poistného na verejné zdravotné poistenie zavedením nového prediktora nákladov na zdravotnú starostlivosť. Nový mechanizmus má zabezpečiť, aby každá zo zdravotných poisťovní dostala rovnakú platbu na poistenca v rovnakej rizikovej skupine, a teda aby boli zdroje adresnejšie nasmerované za pacientom, vznikajú takzvané farmaceuticko-nákladové skupiny.
Druhou je zároveň, druhou časťou zákona sú povinnosti zdravotných poisťovní a povinnosti a kompetencie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri analyzovaní údajov oznámených zdravotnými poisťovňami, ako aj poisťovní súvisiace s aktualizáciou skupín liekov zaradených do týchto farmaceuticko-nákladových skupín.
Treťou časťou je nové definovanie platobnej schopnosti, ktoré viac odráža realitu a fungovanie v zdravotnej poisťovni a opúšťa od parametrov, ktoré boli zavedené, ktoré mali a boli príslušné najmä pre komerčné poisťovne, a tým platobným, určovateľom platobnej schopnosti je doba a schopnosť uhrádzať záväzky voči poskytovateľom v lehote, ktorá nepresiahne 30 kalendárnych dní odo dňa zmluvne dohodnutej lehoty splatnosti záväzkov voči poskytovateľom a ďalšou časťou tohto zákona je opätovné zavedenie možnosti odvolania predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, keďže k tomuto návrhu bolo cez gestorský výbor podaných a schválených niekoľko pozmeňujúcich návrhov, poprosím vás, aby ste si pozreli aj spoločnú správu, aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli dané k jednotlivým ustanoveniam a k jednotlivým častiam tohto zákona.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, ctené dámy poslankyne a ctení páni poslanci, ďakujem pekne za pozornosť.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 28) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona:
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 29 zo 16. mája 2012 po prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho (tlač 28) v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený v zmysle § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh poslanca a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi (uznesenie č. 11 z 13. júna 2012).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval návrh poslanca Národnej rady, odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh poslanca, taktiež odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III. tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Máte všetky tieto návrhy na stole, je to 1 až 60, 69.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho k tlači 28, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV. tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Skončil som, prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu k tomuto zákonu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi niekoľko slov v druhom čítaní príslušného návrhu. Musím najprv povedať, že veľmi pozitívne vnímam to, že poslanci vládnej strany vylepšili svoj návrh a počúvali naše argumenty po prvom čítaní a svojimi pozmeňujúcimi návrhmi fakt dali na stôl oveľa lepší návrh, ako to bolo v prvom čítaní, hoci aj v prvom čítaní veľmi veľa pozitívnych článkov bolo v tomto zákone, hlavne čo sa týka PSG. Takže je to pozitívne.
Čo je negatívne, že po prvom čítaní tam sa objavil jeden pre nás alebo pre mňa negatívnejšia vec, a to je koncová sieť, ktoré znovu chcú zaviesť. Myslím si, že ako nie to je najväčší problém tohto zákona. K tomu sa ešte dostanem. Ale v každom prípade, keď je také prerozdelenie medzi nemocnicami peňazí a je malo peňazí, tak si myslím, že tie nemocnice, ktoré isteže majú svoju vážnosť, musia si zaslúžiť to plus nie s tým, že dáme to do zákona, ale s tým, že tak pracujú. A vieme dobre, že práve tie koncové nemocnice veľakrát vytvárajú najväčšie dlhy. A, bohužiaľ, nebola ešte taká vláda alebo taká koalícia, ktorá by to vedela znížiť alebo zastaviť. Takže preto to nepovažujem veľmi za systémové, aj keď to dobre znie. A hovorím, aj to viem pochopiť, že prečo to tam dali. Ale ja si myslím, že o tom ešte moji kolegovia budú rozprávať a pre mňa nie to je kameň úrazu v tomto, ešte raz musím vyzdvihnúť, že v tomto pozitívnom návrhu zákona, ktorý predložil pán poslanec Raši.
Oveľa dôležitejšia pre mňa, to je druhá vec, a to je platobná schopnosť zdravotných poisťovní, ktoré už aj pri prvom čítaní som hovoril, že si myslím, že veľmi zmäkčili. Aj keď chápem ich argumenty, ale vieme dobre, že tak je postavený celý systém, že v trojuholníku poisťovňa - poskytovateľ - pacient poisťovne majú trošku silnejšie postavenie. Vieme aj to, že to silnejšie postavenie vzniklo s tým, že každý trošku zneužíva svoju situáciu. Lebo poisťovne toto dostali preto, aby strážili aj verejné financie, aby strážili peniaze pacientov. Ale vieme a videli sme to už viackrát, že keď ich hospodárenie s tými financiami nie je vždy úplne pozitívne, tak to stále využívajú toto postavenie a na to doplatí väčšinou poskytovateľ a s tým pádom, samozrejme, v druhom rade aj pacient. A preto by som, s vašim dovolením, dal pozmeňujúci návrh, ktorý je kompromisný. Nie je až taký tvrdý, ktoré sme ešte schválili za našej éry. Ale vychádza z toho, čo predložil pán poslanec Raši, a plus zavedie ešte jeden komponent do tohto systému a dúfam, že pochopíte to a budete to podporovať. Takže dovoľte mi, aby som vám prečítal môj pozmeňujúci návrh k príslušnému zákonu tlač 28. Navrhujem nové znenie článku 2 bod 2 zákona, ktoré bude znieť, je to § 14: "§ 14 Platobná schopnosť zdravotnej poisťovne"
(1) Zdravotná poisťovňa je povinná po celý čas svojej činnosti zabezpečovať platobnú schopnosť; platobnou schopnosťou zdravotnej poisťovne sa rozumie schopnosť trvale zabezpečovať úhradu záväzkov voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (ďalej len "záväzky voči poskytovateľom").
(2) Platobná schopnosť zdravotnej poisťovne sa preukazuje schopnosťou uhrádzať svoje záväzky voči poskytovateľom v zmluvne dohodnutej lehote splatnosti.
(3) Platobná schopnosť zdravotnej poisťovne podľa odseku 2 je zabezpečená, ak zdravotná poisťovňa neeviduje ku dňu, ku ktorému sa platobná schopnosť vykazuje záväzky voči poskytovateľom, ktoré sú po lehote splatnosti v objeme prevyšujúcom 25% objemu všetkých záväzkov podľa ods. 5 a záväzky, ktoré sú viac ako 30 dní po lehote splatnosti v objeme prevyšujúcom 0,2% objemu všetkých záväzkov podľa odseku 5, a to počas troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Pre účely preukazovania platobnej schopnosti sa záväzky voči poskytovateľom, ktoré nie sú uhradené z právne uznateľných dôvodov nepovažujú za záväzky po lehote splatnosti. Za právne uznateľné dôvody podľa predchádzajúcej vety sa považujú právne skutočnosti podľa osobitných predpisov, keď zdravotná poisťovňa nemôže uhradiť záväzky voči poskytovateľom v lehote splatnosti, nakoľko je podľa osobitných predpisov povinná uhradiť záväzky na účet tretej osoby alebo nemôže uhradiť záväzky, nakoľko nemá vedomosť o tom, komu alebo v akej výške má záväzok uhradiť.
(4) Zdravotná poisťovňa je na účely analýzy platobnej schopnosti zdravotnej poisťovne povinná viesť zoznam úhrad jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a zoznam neuhradených záväzkov voči poskytovateľom podľa ods. 5.
(5) Zoznam neuhradených záväzkov voči poskytovateľom obsahuje záväzky voči poskytovateľom
a) v lehote splatnosti,
b) po lehote splatnosti do 30 dní,
c) po lehote splatnosti viac ako 30 dní,
d) neuhradené v lehote splatnosti z právne uznateľných dôvodov.
(6) Najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platobná schopnosť zdravotnej poisťovne preukazuje, je zdravotná poisťovňa povinná úradu predložiť zoznam neuhradených záväzkov voči poskytovateľom podľa odseku 5 a preukázať platobnú schopnosť.
(7) Platobnú schopnosť preukazuje zdravotná poisťovňa výkazom (ďalej len "výkaz"), ktorý musí byť doložený protokolom o správnosti vykazovaných údajov vypracovaným útvarom vnútornej kontroly spolu so súvahou a výkazom ziskov a strát vypracovaných k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platobná schopnosť preukazuje. Na požiadanie úradu vypracúva útvar vnútornej kontroly aj vysvetľujúcu správu, ktorú predloží úradu. Výkaz zdravotná poisťovňa predkladá najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platobná schopnosť preukazuje."
Poznámka pod čiarou k odkazu 32a znie:
"32a Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 70 až 75a Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov."
Poznámka pod čiarou k odkazu 32c sa vypúšťa.
Zdôvodnenie: Podľa návrhu zákona sa má zdravotná poisťovňa považovať za platobne neschopnú, ak nemešká s úhradami svojich záväzkov voči poskytovateľom viac ako 30 dní v rozsahu väčšom než 0,2% objemu všetkých záväzkov. Inak povedané, z hľadiska platobnej schopnosti sa omeškanie úhrad nepresahujúce 30 dní má aj naďalej považovať za zákonný stav a zdravotná poisťovňa sa má považovať za platobne schopnú aj v prípade, ak bežne uhrádza záväzky až s 30 dňovým oneskorením. To prispieva k deformovaniu platobnej disciplíny v systéme s negatívnym dopadom na aj tak už dosť vypätú ekonomickú situáciu mnohých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Taktiež vzniká riziko zadlžovania zdravotných poisťovní a následne potenciálnej záťaže na štátny rozpočet. Preto navrhujeme, aby podmienkou platobnej schopnosti zdravotnej poisťovne bolo okrem dodržania pôvodne navrhnutého 0,2% limitu pre záväzky, ktoré sú v omeškaní viac ako 30 dní, aj dodržanie ďalšieho limitu, ktorý sa vzťahuje na všetky záväzky voči poskytovateľom, ktoré sú ku dňu vykazovania platobnej schopnosti po lehote splatnosti, bez ohľadu na dobu omeškania. Tento limit navrhujem stanoviť na úrovni 25% objemu všetkých záväzkov zdravotnej poisťovne voči poskytovateľom. Záväzky, ktoré zdravotná poisťovňa neuhradila včas z právne uznateľných dôvodov sa nebudú považovať za záväzky po lehote splatnosti. Ďakujem pekne. Toľko je môj pozmeňujúci návrh.
A ešte raz vás prosím o podporu kvôli tomu, lebo s tým nič iné nesledujeme len to, aby poskytovatelia dostali relatívne včas svoje peniaze a, samozrejme, s tým pádom mohli obslúžiť svojich pacientov. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Dámy a páni, dobré ráno. Pán poslanec, ja by som chcel iba povedať, že rozprávate o koncovej sieti z vášho hľadiska lekára a nerozumiete tomu, že prečo je to tak urobené. Tomu ja naozaj celkom dobre nerozumiem. Na Slovensku je absolútne rozbitá sieť zdravotníckych zariadení. Každý z nás, každý z nás, každý náš známy, keď niečo potrebuje, tak vybavuje, aby sa dostal do tej takzvanej koncovej nemocnice. Koncová nemocnica je jediná nemocnica, ktorá poskytuje komplexnú vyššiu zdravotnú starostlivosť. Ak jej nedáme možnosť, aby vychovávala svoje kádre, sústreďovala výchovu nových lekárov, tak slovenské zdravotníctvo jednoducho skolabuje. Táto vsuvka v zákone je tam jednoducho preto, že vy ste ju z neznámych dôvodov zrušili. Ani nechcem o nich ďalej špekulovať. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, to ja som rád, že v podstate podporujete tento zákon. Lebo naozaj, podľa, nielen podľa nás, ale aj podľa zdravotníkov je dobrý a takisto by som sa vám chcel vyjadriť k dvom veciam.
Čo sa týka vášho pozmeňovacieho návrhu, keďže je to návrh, ktorý má ekonomický rozmer, tak k nemu musíme odkonzultovať so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Lebo významom zákona nemá byť to, že urobíme problém Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Čiže tam potrebujeme jednoznačné vyjadrenie.
A čo sa týka koncovej sieti, myslím si, že tak ako povedal kolega Baláž a povedal to ako lekár, ako prednosta kliniky a aktívny operatér, zavedenie koncovej sieti je o tom, aby štát mal aspoň nejakú možnosť pri pracovaní s verejnými zdrojmi a pri vyskytnutí sa mnohých, možno aj mimoriadnych situácií, aby mal kompetenciu mať zariadenia, ktoré vie na riešenie týchto situácií použiť. A tieto zariadenia, ako subjekty hospodárskej mobilizácie v tom zdravotníckom slova zmysle by mali byť zaradené do nejakej siete, ktorá musí mať istotu, že fungovať bude, aj keď sa čokoľvek v našom systéme diať bude. Čiže nebral by som, bral by som to ako návrat pragmatického zdravotníckeho hľadiska. Lebo jednoducho musíme mať sieť nemocníc, ktoré bez ohľadu na to, čo sa bude diať, budú existovať v našom systéme. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, že koncová sieť, aj som to povedal, má určité opodstatnenie. Na druhej strane viete dobre, že keď je taká situácia, aká je u nás, tak ako som povedal, svojou prácou to musia zaslúžiť a nie zákonom. A to aj preto hovorím, lebo ja uznávam, že v koncovej sieti sú takí odborníci, ktorí poskytujú také služby, ktoré inde nie. Ale na druhej strane, keby len koncové siete existovali, tak by to bolo veľmi zlé pre slovenské zdravotníctvo, lebo vieme dobre, že aj v iných nemocniciach veľmi dobrí lekári liečia takisto našich pacientov a mnohokrát oveľa alebo mnohokrát tiež veľmi efektne a možno, že oveľa lacnejšie. To je jedna vec. Druhá vec je tá, že nakoľko pán predseda výboru hovoril, myslím si, že je to dobrý zákon. Chceli by sme to podporiť.
Na druhej strane, zažili sme to za našej éry, za našej vlády, že ako zneužívali to postavenie, ktoré dostali od nás poisťovne. A na druhej strane, isteže je ako aj pre nás dôležité, aby Všeobecná zdravotná poisťovňa bola platobne schopná. Na druhej strane vieme dobre, že tak isto je veľmi dôležité, aby tí lekári, aby tí odborníci, aby tí poskytovatelia boli platobne schopní. Lebo len tak vedia zabezpečiť to, na čo sú tam. To znamená, že len vtedy vedia zabezpečiť zdravie svojich pacientov. Ďakujem veľmi pekne.

Dobrý deň prajem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, kolegovia, vážení prítomní, využil som príležitosť, ktorú ponúkol pán poslanec Raši tým, že navrhol svoj poslanecký návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení na to, aby som sa pokúsil s vašou pomocou vyriešiť vážny problém, ktorý máme v zákone, ktorý sa týka ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie. Dovoľte mi trošku na úvod objasniť celú situáciu.
Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie má za cieľ spravodlivým spôsobom vypočítať odvody poistenca, občana, zamestnávateľa na zdravotné poistenie na báze jeho všetkých celoročných príjmov a porovnať potom takto vypočítané poistné s preddavkami, ktoré poistenec, resp. zamestnávateľ platil počas predchádzajúceho kalendárneho roka. V mnohých prípadoch takto vychádzajú poistencom nedoplatky, pretože poistné vypočítané v ročnom zúčtovaní je vyššie ako suma preddavkov, ktoré boli zaplatené, ale v mnohých prípadoch vychádzajú aj preplatky. To znamená poistencovi vyjde v ročnom zúčtovaní poistné, ktoré je nižšie, ako je objem súčet preddavkov, ktoré počas roka zaplatil. Zmysel ročného zúčtovania je teda v tom, aby sa spravodlivo vypočítalo poistné a aby sa spravodlivo tým, ktorí tie preddavky platili vyššie, vrátili preplatky a, naopak, aby spravodlivo tí, ktorí mali vyššie príjmy zaplatili nedoplatky, ktoré im pri ročnom zúčtovaní vyjdú. V minulom roku táto poslanecká snemovňa prijala zákon alebo novelu zákona, podľa ktorého povinnosť ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie prechádza na zdravotné poisťovne. Poistenci a zamestnávatelia si vydýchli, pretože už túto nepríjemnú byrokratickú povinnosť nemusia robiť sami. Táto povinnosť prešla na zdravotné poisťovne, ktoré sa s ňou musia vyrovnať prvýkrát v tomto roku pri ročnom zúčtovaní za rok 2011. Zmena zákona sa udiala tak, že vlastne dovtedajšia povinnosť poistenca vykonať ročné zúčtovanie v presne nadefinovaných prípadoch podľa zákona sa nahradila povinnosťou zdravotnej poisťovne, aby vykonala ročné zúčtovanie za svojho poistenca. Čiže tam, kde sme mali v zákone povinnosť poistenca podať ročné zúčtovanie, tam dnes máme povinnosť zdravotnej poisťovne, aby vykonala ročné zúčtovanie zaňho. To sú všetko prípady, táto povinnosť je nadefinovaná v prípadoch, kedy poistencom a prípadným zamestnávateľom vychádzajú nedoplatky. Čiže tak ako si predtým musel urobiť zúčtovanie poistenec, teraz ho musí urobiť poisťovňa, poistencovi vyjde nedoplatok a ten potom následne na základe ročného zúčtovania sa musí zdravotnej poisťovni zaplatiť. Ale čo s preplatkami? Pripomeniem, že približne v dvoch tretinách prípadov v ročných zúčtovaniach vychádzajú nedoplatky a približne v jednej tretine prípadov ročných zúčtovaní vychádzajú preplatky. Čo s preplatkami? Ako to bolo doteraz?
Doteraz to bolo tak, že v prípade, kedy poistencovi vychádzal preplatok, nemusel si podávať ročné zúčtovanie a bolo len na ňom, či sa vlastne rozhodol ročné zúčtovanie vykonať dobrovoľne. Ak ho urobil, ak ho podal, vyšiel mu preplatok, zdravotná poisťovňa mu musela ten preplatok vrátiť. Ak ročné zúčtovanie nevykonal, vlastne dobrovoľne sa zriekol prípadnej možnosti na vrátenie preplatku, buď o tom nevedel, ale skôr si myslím, že šlo o prípady, kedy si povedal no nebudem to robiť, lebo ma to zbytočne zaťažuje, nestojí mi to za to. Čiže ak zúčtovanie nepodal na základe svojho rozhodnutia, tak teda preplatok, ak by mu nejaký vyšiel, vrátený nemal. Bolo to jeho rozhodnutie.
Teraz máme v zákone povinnosť zdravotnej poisťovne vykonať ročné zúčtovanie vtedy, keď poistencovi vychádza nedoplatok. Čiže paralelne ako predtým, ale nemáme tam žiadnym spôsobom ošetrené prípady, kedy poistencom vychádzajú preplatky. Je to vlastne na dobrej vôli zdravotnej poisťovne, či v takomto prípade občanovi svojmu poistencovi ročné zúčtovanie vykoná, alebo nie. Je možno aj možné pochybovanie, som právnik, ale tá právna istota, či mi ročné zúčtovanie poisťovňa urobí, keď nemusí, sa dá takisto namietnuť, pretože zdravotná poisťovňa musí urobiť to, čo jej zákon nariaďuje, ale nemala by robiť to, čo jej zákon neprikazuje. Čiže ročné zúčtovanie sa v takýchto prípadoch jednoducho neurobí a občan svoj preplatok, na ktorý by mal inak nárok, nedostane. Považujem to za vážnu chybu zákona, a preto predkladám pozmeňovací návrh, ktorou by sa tento problém mal riešiť v prospech ľudí, občanov Slovenskej republiky.
Pripomeniem ešte čísla, o aký objem finančných prostriedkov ide. Podľa údajov, ktoré má napríklad zverejnená Všeobecná zdravotná poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa za rok 2009 vybrala na nedoplatkoch z ročného zúčtovania približne 19 mil. eur a, naopak, vrátila svojim poistencom a zamestnávateľom na základe ročného zúčtovania sumu približne 12 mil. eur. Podľa môjho odhadu, tak za všetky tri zdravotné poisťovne a za súčasných pomerov ide približne o sumu 15 mil. eur, ktoré môžu, ale nemusia občania dostať vo forme preplatkov z ročného zúčtovania. Ide o vážnu vec, a preto vás poprosím, aby ste sa nad týmto problémom zamysleli, a v dobrom to myslím, podpísali sa spolu so mnou pod takýto pozmeňujúci návrh. A teraz dovoľte, aby som ho prečítal.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I sa vkladá nový bod 1., ktorý znie:
1. V § 19 ods. 1 v druhej vete sa slová Ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa nemusí vykonať za poistenca," nahrádzajú slovami "Ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa nemusí vykonať za poistenca, ktorý o to nepožiadal do 31. mája kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva a,".
Doterajšie body 1 až 15 sa označujú ako body 2 až 16.
2. V čl. I v bode 15 v § 38a sa vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
"(6) Poistenec podľa § 19 ods. 1 druhej vety má právo podať žiadosť zdravotnej poisťovni o vykonanie ročného zúčtovania poistného za rok 2011 do 31. augusta 2012."
Čiže ešte raz, o čo ide. Do zákona sa doplní ustanovenie, podľa ktorého zdravotná poisťovňa musí vykonať ročné zúčtovanie aj za poistenca, ktorý ju o to požiada. A to budú práve tí poistenci, ktorí sa za predošlého stavu sami dobrovoľne podávali zúčtovanie. Čiže tá ich bývalá nepríjemnosť, že si museli zúčtovanie podať sami sa nahradí, že len jednoducho požiadajú zdravotnú poisťovňu, aby ročné zúčtovanie urobili za nich, a budú mať vrátené preplatky. Ak by im zdravotná poisťovňa to zúčtovanie neurobila, čo umožňuje súčasný zákon, preplatky vrátené mať nebudú. Druhý bod vlastne rieši prechodné ustanovenie tohto roka, keďže už máme tento proces rozbehnutý, tak sa vlastne určuje lehota pre tento rok.
Ďakujem vám za podporu tohto návrhu.