3. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. No, pán kolega Mičovský, celkom úprimne, v prvej polovici vášho vystúpenia som nadobudol presvedčenie, že zajtra budete hlasovať proti eurovalu. V druhej polovici svojho vystúpenia som pochopil, že budete hlasovať za euroval. Pochopil som to správne? Možno je tu, že človečensky tomu celkom rozumiem, že vo vašom vnútri sa nejakým spôsobom bije, a vy ste to sám povedali vo svojom vystúpení, vaše vedomie a svedomie. To jedno vám káže hlasovať proti, ale to druhé vám káže hlasovať za. Ak budete do rána ešte celkom vážne premýšľať nad tým, aké tlačítko zajtra o 11.00 hodine stlačíte, tak by som vás chcel poprosiť ešte zvážiť jeden argument. Ale ja si celkom úprimne cením a vážim aj vaše konštatovania na adresu vystúpenia Richarda Sulíka, ale aj na adresu môjho vystúpenia, že tam zazneli tvrdé nespochybniteľné fakta, ktoré sú tou polovicou vášho ja. Tou polovicou, ktorá by bola pripravená zajtra zahlasovať proti eurovalu. Preto chcem povedať, ak budete do rána nad tým všetkým rozmýšľať, keďže na mňa ste urobili dojem, že bojujete sám vo svojom vnútri, ako sa zajtra zachovať, zvážiť ešte jednu vec. Keď to lietadlo v tej džungli padlo, ste povedali veľmi správne, že ten Janko Slovák by mal držať v tej neznámej džungli spolu s ostatnými, no len na to, aby Európa držala pokope a čelila výzvam Spojeným štátom amerických, Japonska, Číny, Brazílie, Ruska, na to nie je potrebné ísť touto cestou do džungle. Na to úplne stačí, ako som hovoril vo svojom vystúpení, slobodný pohyb kapitálu, tovarov, služieb, pracovných síl, na to nám to úplne postačuje. Čiže skúste ešte zvážiť a ak sa rozhodnete hlasovať proti eurovalu, budem si to vážne navždy ceniť.

Ďakujem, pani predsedajúca. Začnem od konca. Pán Kollár, skutočne, vy ste to vystihli. Ja okrem toho, že si teda vážim všetky tie argumenty, aj tie fantastické, by som povedal, veľmi zrozumiteľné vysvetlenia, ktoré ste teda dnes nám ponúkli. Bolo to pomerne nezabudnuteľné pre mňa. Chcem povedať, že ozaj ste odhadli aj tú skutočnosť, že vo mne bojujú tie dva pocity, a možno vašu radu budem ešte veľmi pozorne používať v týchto večerných hodinách, lebo ja naozaj, to moje presvedčenie mám založené viac na tej sile svedomia ako na sile rozumu. Ale to je situácia, s ktorou sa musí každý z nás vyrovnať, a ja im prajem všetkým, aby to tak urobili, aby tá deliaca čiara išla možno pomedzi to svedomie a vedomie. Takže ďakujem za to odporúčanie, celkom vážne ho prijímam a vážim si ho, lebo ste to vystihli.
Pán Sulík, s tou priepasťou by som nesúhlasil. My sme tých ľudí nezobrali so sebou kvôli tomu, že sú to samovrahovia a že teraz všetci naskáču veľmi rýchlo preč a ja ich nasledujem. To sú ľudia, ktorí sú nie samovrahovia, oni len v rôznej kondícii došli spolu so mnou, tá partia sa vytvorila, ako sa vytvorila, došli so mnou do toho bodu a ja, keby išli skákať ako nejakí blázni, ktorí utrpeli tropickú nemoc, tak určite za nimi neskočím, ale im možno treba pomôcť, možno máme my teraz povinnosť prejaviť istú, istú silu, ktorú možno napodiv nie tie vyspelé západné krajiny, ale to malé Slovensko môže prezentovať, možno za strašne drahých nákladov. Možno sú to náklady budúceho úspechu Slovenska, možno je to obrovský vabank risk, že tie peniaze vkladáme do niečoho, že Slovensko bude predstavovať o päť, o desať, o dvadsať rokov autoritu, ktorou nahradíme možno dnešné autority, lebo poznáme históriu. Nie ten istý je stále na vrchole. (Prerušenie vystúpenia časomerom.).

Dobrý večer prajem všetkým prítomným, pani podpredsedníčka, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dámy, páni, milí hostia, zástupcovia médií. V tejto rozprave už padlo veľmi veľa argumentov, a tak ako moji predrečníci, aj ja oceňujem najmä príspevky mojich kolegov, pánov Sulíka a Kollára, ktorí, myslím, jasne a zrozumiteľne vysvetlili, čo je to trvalý euroval, čo z toho pre nás, pre Slovákov vyplýva, a akú zodpovednosť nesieme ako zástupcovia ľudí, ktorí máme brániť záujmy Slovákov v tomto parlamente.
Pripomeniem, že ak sa zaviažeme a vstúpime do takzvaného trvalého eurovalu, budeme musieť behom troch rokov zložiť 659 mil. eur v hotovosti a ďalej budeme musieť celkovo ručiť sumou 5,8 mld. eur. Už o pár dní, po schválení tejto zmluvy týmto parlamentom, ak k tomu predsa len príde, odíde zo Slovenska 130 mil. eur. To nie sú žiadne vymyslené čísla, to sú reálne peniaze, ktoré musí niekto zaplatiť. Kto ich zaplatí? Občania Slovenska. Tých záujmy, ktorých zastupujeme, tých chceme, tým chceme dať na krk takýto záväzok.
Vláda Roberta Fica v týchto dňoch predstavila takzvaný ozdravný balíček. Tento ozdravný balíček má riešiť deficit našej ekonomiky, nášho rozpočtu, a tí, čo sa s ním aspoň trošku zoznámili, tak zistili, že ten balíček je jednoducho nadhodnotený. Sú tam opatrenia, ktoré sú vysoko nad rámec toho, čo potrebujeme zlepšiť v našom štátnom rozpočte. Zamysleli ste sa, prosím, prečo sú tam také škrty, prečo je tam také zyšovanie daní, také zvyšovanie odvodov, poplatkov, ktoré zaťažia prakticky každého občana Slovenska? No, je to tam aj preto, aby sme mali odkiaľ zobrať peniaze, ktoré pošleme do trvalého eurovalu, ktoré v konečnom dôsledku skončia niekde v Grécku alebo Španielsku, uvidíme, či v Taliansku. Skrátka v krajinách, ktoré kašľali na to, ktoré v žiadnom prípade neprijímali také opatrenia, aké my tu uvalíme na našich ľudí. Chcem apelovať nielen na poslancov vládneho SMER-u, ale aj na kolegov z opozície, aby sme si spoločne uvedomili, že ak sa podpíšete pod takéto riešenie, pod tento trvalý euroval, tak veľmi ťažko sa bude potom bojovať v tomto parlamente za nie také dramatické zvyšovanie daní, odvodov, nie také škrty v druhom pilieri, aké sa tu chystá o pár týždňov predložiť naša sociálnodemokratická vláda.
Pozrime sa teda spolu, kto zaplatí účet za našu účasť v trvalom eurovale. V prvom rade to budú sporitelia v druhom pilieri. Tí každoročne prídu o 500 mil. eur, ktoré nedostanú na svoje dôchodkové účty, ale ktoré pôjdu niekam inam.
Ďalej tu budú živnostníci. Každý živnostník, ktorý platí minimálne odvody, a tých živnostníkov je 250 tisíc, zaplatí o 300 eur ročne viac. Tí živnostníci, ktoré platia odvody vyššie, budú ich platiť ešte vyššie, pretože sa im zvýšia, a to dosť podstatne, vymeriavacie základy. Obmedzia sa paušálne výdavky. Na to doplatí ďalšia skupina živnostníkov, umelcov, ľudí v slobodných povolaniach. Znamená to pre nich vyššie odvody, vyššie dane. Živnostníci, ľudia v slobodných povolaniach, zástupcovia médií, áno, aj vy, pán kameraman, ktorý práve odchádzate, vy zaplatíte na vašich daniach a odvodoch spolu asi o 100 mil. ročne viac. A viete, kam to pôjde? Ale bokom nezostanú ani zamestnanci. Každý zamestnanec, ktorý má nad 1200 eur hrubého, kvôli vyšším vymeriavacím základom zaplatí viac na odvodoch. Každý zamestnanec, ktorý je takzvaný, takzvane milionár, pretože je šikovný a zarába cez 2700 eur mesačne, bude platiť vyššiu daň. Ale dotkne sa to aj tých, ktorí sú radi, že zarobia aspoň tých pár eur na dohody, pretože aj z dohôd sa budú platiť odvody, a nie symbolické, ale cena práce na dohodu sa vlastne zvýši o tretinu. Viete si predstaviť, že mlieko v obchode zdražie zo Silvestra na Nový rok o tretinu? Viete, čo by to spravilo? Toto presne chystáte na dohodárov. A to je niekoľko stotisíc ľudí. Rodiny, vyššie dane, pretože odpočet na manželku zostane asi len desiatim percentám z nich. A znova rodiny, idú hore hypotéky, už to vidíme. Idú hore poplatky v bankách. No prečo? Banková daň, bankový odvod, daň z nehnuteľnosti. Ak si niekto vo svojej, v úvodzovkách, "naivite", stavia dnes dom niekde na Čiernej vode za Bratislavou, pretože je skrátka bohatý, má na to, ale zobral si stotisícovú hypotéku na ten domček, bude platiť vyššiu daň z nehnuteľnosti. Však mu to poriadne zdaňme.
Motoristi, daň, respektíve poplatok z registrácie motorových vozidiel, takže keď si nejaký dôchodca našetrí a kúpi si nejakú tú škodovečku za osemtisíc euro, bohužiaľ, aj on bude platiť tento poplatok. To nebudú len bohatí, ani zďaleka. Všetkých sa týka znovuzavedenie koncesionárskych poplatkov, znovu dôchodcov, znovu mladých rodín. Firmy, hlavne malé firmy, tie neuniknú žiadnym spôsobom do daňových rajov, budú platiť vyššiu daň, 23 percent. A nebodaj, ak sú tie malé firmy úspešné a majiteľ alebo majitelia si dovolia rozdeliť nejaké dividendy, tak sa zvyšuje zdravotné poistenie, zdravotné odvody z dividend až na sumu 14 tisíc eur ročne na hlavu. To je úplne niečo neuveriteľné, že takéto si dovolí predložiť táto vláda.
Dôchodcovia? Ani tí nezostanú bokom. Znovu sa ku nim vraciam. Bude nižšia valorizácia, budú sa znižovať dôchodky, bude sa zavádzať solidarita, čo je na jednej strane správny krok, ale na druhej strane tak, ako som sa to napríklad dnes dozvedel od pána štátneho tajomníka, tak ten cieľ je takisto jasný, ušetriť. Ale znovu sa vraciam k tomu, kam tie peniaze pôjdu? No, pôjdu do trvalého eurovalu. A čo je, čo by tu naozaj človek nečakal, dokonca výsluhové dôchodky majú sa zdaniť. Ja netvrdím, že systém výsluhových dôchodkov a sociálneho zabezpečenia príslušníkov silových rezortov je dokonalý. To určite nie. Viete dobre, že sme tento systém chceli zmeniť, ale rozhodne nie retroaktívne. Rozhodne nie tak, že človek, ktorý si teda prežil svojich pätnásť alebo aj viac rokov ako policajt alebo vojak a ktorý teda má podľa zákona priznaný výsluhový dôchodok, sa zrazu dozvie, že od Nového roku z neho bude platiť 19-percentnú daň. Veď to nie je nič iné ako to, že o 19 percent sa mu zoberie viac zo sumy, ktorú dostáva. Všetky tieto opatrenia len sčasti pôjdu na sanáciu výpadkov v našom rozpočte. Áno, treba zlepšiť kondíciu nášho rozpočtu, ale opakujem, my budeme musieť zaplatiť 659 mil. v hotovosti do trvalého eurovalu, a tie peniaze si tu nenatlačíme. Tie peniaze sa vyberú spomedzi ľudí, dôchodcov, študentov, pracujúcich, drobných živnostníkov, majiteľov malých firiem. A pod toto sa vy, páni, ktorí chcete hlasovať za euroval, podpíšete a váš podpis zostane nezmazateľne v análoch tejto snemovne zapísaný, že ste to boli vy, ktorí takýmto spôsobom poškodili ľudí na Slovensku.

Takže, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, ja som do tejto chvíle nepovažovala za potrebné sa vôbec ani hlásiť do rozpravy a možno ani fakticky vystupovať, ale keďže vidím, aký je vývoj vecí rokovania, čo sa týka eurovalu, mám vnútornú potrebu a pocit sa k tomuto procesu pripojiť a svojou podporou prispieť a solidaritou prispieť k úsiliu členov strany SaS k tomu, aby sa tento bludný proces, ktorý naozaj vedie k tomu, aby sa škrtili opäť výdaje na obyčajných ľudí, aby, aby sa tento bludný proces zastavil.
Z úrovne poslankyne chcem povedať, že ja som zaviazaná dôverou voči občanom, nie voči zahmleným motívom európskych bánk, a zdá sa mi až škandalózne, že je potrebné vyvinúť takéto úsilie nato, aby sme presvedčili, že táto cesta, ktorú sme nastúpili, nie je správna.
Ja som presvedčená, že Slovensko vie ísť vlastnou cestou, a bolo by omnoho účelnejšie, ak by peniaze, ktoré teraz takto pod zahmlenými motívmi budeme vydávať von z tejto krajiny, že tieto peniaze mali byť omnoho rozumnejšie, majú byť omnoho rozumnejšie investované do potenciálu ľudského, prírodného, ktorý tu je.
Veľmi ma mrzí, že sme nastúpili takúto cestu, takúto bezhlavú a zahmlenú cestu.
Takže ak budú dnes vystupovať poslanci za stranu SaS, budem fakticky reagovať asi v takomto obsahu, dokedy bude pokračovať rozprava k eurovalu.
Ďakujem.

Ďakujem, pani kolegyňa, za podporné slová a cením si a vážim si to, že ste pochopili, o aký vážny moment ide a akú vážnu zodpovednosť máme my, ktorí zastupujeme svojich voličov. Tak ako vás, tak aj mňa poverili ľudia vo voľbách, aby som zastupoval ich záujmy, záujmy ľudí, ktorí tvrdo pracujú, ktorí platia dane a na ktorých rebrách a chrbtoch je postavená slovenská ekonomika.
Nie je v ich záujme, aby platili platy španielskym bankárom, a nie je v ich záujme, aby riešili problémy Grécka namiesto samotných Grékov, ktorí, s prepáčením, kašlú na to.

Ďakujem, pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán navrhovateľ, chcel by som sa vyjadriť k tomu, že dnes prijímame od rána, od 9.00 hodiny vedieme rozpravu nad Európskym stabilizačným mechanizmom o niečom, čo pravdepodobne, ak bude prijaté, a s vysokou pravdepodobnosťou to vyzerá, že to prijaté bude, zaviaže občanov Slovenskej republiky súčasných a aj budúcich na veky vekov nevypovedateľne bez možnosti inej, bez možnosti tej, aby sa mohli okrem nás tu, poslancov parlamentu, k tomu vyjadriť.
Práve tu spočíva naša zodpovednosť za to, že takýto záväzok niekto v tejto snemovni príjme, niekto sa možno zdrží a niekto odmietne.
Od rána počúvame argumenty o tom, prečo by sme tento mechanizmus prijať nemali, a veľmi málo argumentov, prečo by prijatý mal byť.
V tejto diskusii mi práve tento moment chýba. Chýba mi v tejto diskusii hlavne hlas vás, poslancov vládnej väčšiny, ktorí by mohli deklarovať svoje vlastné presvedčenie, o tom, prečo je mechanizmus dobrý.
Počuli sme zhruba sedemminútový prejav na začiatku, o deviatej, ktorý hovoril o tom, aké parametre táto zmluva má a čo na nej je dobré. Ale naozaj mi chýba diskusia širšia, hlavne od ľudí, ktorí túto zodpovednosť chcú prevziať. Práve preto sa pýtam, koho vlastne chceme presvedčiť, kto nás počúva a kde sú poslanci vládnej väčšiny, kde sú ostatní poslanci. Kde sú tí ľudia, ktorí držia momentálne zodpovednosť za správu tejto krajiny.
Nemyslím si, že aj na základe ľudí, ktorí boli prihlásení do rozpravy, by to mala byť čisto opozičná debata. Bohužiaľ, potom, ako vnímam, myslím, že bolo pätnásť ľudí prihlásených do rozpravy, že sa takouto debatou stala. Stala sa debatou výmeny názorov aj medzi opozičnými poslancami, ktorí hovoria, niektorí v prospech a niektorí proti. Všetci vidia riziká a niektorí teda sú pripravení podporiť a niektorí nie.
Mám pocit, akoby strácalo zmysel deklarovať svoje postoje a pokúsiť sa o zvrat v presvedčení poslancov nášho národného parlamentu. Z toho pohľadu by sa zdalo skutočne zbytočné aj ďalej si drať jazyk a vystupovať. Zbytočné však nie je to, že treba vyjadriť jasný postoj. Jasný postoj pred občanmi, voličmi, a nielen pred voličmi, ktorí súčasne rozhodovali o tom, ako tento parlament bude vyzerať, ale aj o tých, ktorí sem, ktorí prídu a stanú sa voličmi do budúcnosti. Hovoríme o záväzku, ktorý presahuje funkčné obdobie tejto Národnej rady a mnohých národných rád pravdepodobne do budúcnosti.
Chcel by som poznamenať takú okrídlenú vetu, v latinčine znie: Clara pacta, boni amici. Po slovensky: Dobré zmluvy robia priateľov. Sedíme a komentujeme, niektorí stojíme, zmluvu, ktorá však nemá parametre dobrej zmluvy. Dobrá zmluva nemôže zainteresované strany uvrhávať do ekonomického vazalstva. Dobrá zmluva nie je nevypovedateľná. Dobrá zmluva nevytvára inštitúcie, ktoré sú nekontrolovateľné. Dobrá zmluva nepodporuje nezodpovedné správanie a nevytvára morálny hazard. A čo je najdôležitejšie, dobrá zmluva nepoškodzuje národné záujmy štátu, nepoškodzuje tých ľudí, ktorí majú byť ňou viazaní. Výsledkom tejto zmluvy, podľa môjho presvedčenia, nebudú posilnené priateľstvá, nebudú, jej výsledkom nebude práve to deklarované, čo dobrá zmluva má obsahovať. Jej výsledkom bude odsúvanie a zväčšovanie problémov, také okrídlené kupovanie času. A to dobré priateľstvá naozaj nebuduje.
Viem, že túto rozpravu už vedieme niekoľko hodín. Tento moment je veľmi peknou demonštráciou mentálneho sveta vládnej väčšiny, ktorá aj týmto momentom, nechcel som sa k tomu veľmi vyjadrovať, robí nadprácu na úkor dôstojnej a poctivej diskusie o jednom z najdôležitejších rozhodnutí, ktoré tento parlament prijme, ktoré prijmeme v tomto funkčnom období, myslím, a nič iné mi nezostáva, ako diskutovať aj proti noci až do vyčerpania síl.
Dovoľte, aby som načrtol aj niektoré dôvody, ktoré ma vedú k jasnému odmietnutiu tohto dokumentu. Mám pocit, že niektoré boli v mohutnej diskusii, niektoré trvali až hodinu, už spomenuté, a ja som si dovolil urobiť prierez predtým, ako, ako to tu zaznelo, skúsim to skrátiť.
Hlavné riziká, ktoré považujem a ktoré hrozia z môjho pohľadu pri prijatí Európskeho stabilizačného mechanizmu sú, je ich niekoľko, a dúfam, že ak ešte v niekom hlodá nejaké presvedčenie, že sa rozhoduje medzi momentom prijatia a neprijatia, že padnú na úrodnú pôdu a rozhodne sa nedostať tomuto záväzku a neuvrhnúť nás do ekonomického vazalstva.
Jedno riziko je prehlbovanie dlhovej krízy a šírenie dlhovej krízy. Krytie nehospodárnosti zadlžených vlád a strát finančných inštitúcií ako veriteľov týchto vlád z peňazí daňových poplatníkov.
Druhé, schopnosť zadlžených krajín zaviesť reformy, ktoré ozdravia ich verejné financie. Ak sa zadlžené krajiny nedokážu reformovať a nedokázali sa reformovať doteraz, riešenie eurovalu len znamená to povestné odďaľovanie a kupovanie času a v konečnom dôsledku prináša ešte možnosť vážnejšieho ekonomického dopadu.
Druhý moment je kontrola ESM, pretože ESM nepodlieha žiadnemu národnému právu, čo je deklarované v čl. 1 a 27 ESM, jeho majetok, finančné prostriedky a aktíva sú vyňaté zo všetkých foriem súdnych procesov, čl. 27/3, archívy ESM a všetky písomné dokumenty sú nedotknuteľné, čl. 27/5, len interný audit pozostávajúci z troch ľudí má prístup ku všetkým dokumentom.
Článok 5/7i, externý audit má prístup iba k účtovným knihám, účtom a transakciám, navyše volený Radou guvernérov. Čiže ten moment nezávislej kontroly je pre mňa dosť dôležitým momentom na to, aby som si dovolil kritiku a značnú skepsu ohľadom tohoto mechanizmu.
Navyšovanie základného imania, takisto to tu bolo niekoľkokrát spomínané. Rada guvernérov, ktorá bude rozhodovať o ESM môže neobmedzene dvíhať základné imanie ESM a spolu s tým aj príspevok Slovenska. V tomto prípade však bude potrebné schválenie v parlamentoch jednotlivých národných štátov, Gott sei Dank, Bohu vďaka za, aspoň za tento moment.
Efektívnosť mechanizmu, ako bolo vyššie spomenuté, nie je stanovený fixný strop navyšovania základného imania medzivládnej organizácie tohto stabilizačného mechanizmu. Preto je otázne, či dokáže systém efektívne zabrániť prehlbovaniu krízového stavu aj väčších ekonomík, aktuálne Taliansko, Španielsko. A čo sa stane v prípade, že tieto nebudú zvládať udržať svoj štátny dlh.
Recesia v Európe, ktorú vnímame, a z nej vyplývajúce náklady na sanáciu bánk, by mohla spôsobiť zníženie ratingu Francúzska, Španielska, Talianska, Írska, Portugalska a tým by sa záchranné akcie výrazne skomplikovali. Opäť tak narážame na ten problém, ktorý som spomínal, že akýkoľvek plán záchrany musí počítať s ekonomickým rastom.
Pre mňa dôležitým momentom, a možno je to námet na diskusiu, je strata suverenity. V dôsledku záväzku vysokých finančných záruk a následne prijímaním fiškálnej zmluvy, ktorá na ESM nadväzuje, dlhová brzda, ročný inštrukturálny deficit môže dosiahnuť maximálne 0,5 percenta HDP, ak dôjde k prekročeniu stanovenej hranice, nastúpi automaticky mechanizmus na spustenie nevyhnutných korekčných opatrení.
Strata suverenity, ekonomické vazalstvo, alebo neviem, akým momentom to treba ešte označiť, je pre mňa dosť zásadným momentom na to, aby sme sa minimálne zamysleli nad tým, či tento záväzok sme ochotní, alebo nie sme ochotní prijímať.
Navrhované riešenie sa ide prijímať, a mne sa zdá, bez ohľadu na spoločenskú realitu. Bezvýhradne, a dúfam, že aspoň na tom je zhoda, že téma polarizuje spoločnosť, a čo je podstatné, hlavne v dotknutých krajinách. Typickým príkladom je nedávny výsledok volieb v Grécku. Veď predsa ak sa pozrieme na to, ako tie voľby dopadli, strana Siriza, odmietajúca prijatie pôžičky, sa s počtom hlasov umiestnila hneď za víťaznou stranou Nová demokracia. Nová demokracia mala 30,06 percenta, Siriza 26,56 percenta, Pasok 12,5.
Nevidím teda dôvod na vlnu eurooptimizmu, ktorá po voľbách zavládla. Znamená to, že časť spoločnosti bude spolupracovať na plnení podmienok a ďalšia bude plnenie podmienok bojkotovať? Akým spôsobom sa teda v Grécku popasujú s problémom sanácií verejných financií, keďže sme videli aj mohutné demonštrácie a navyše máme exaktné čísla, ktoré u nich vyplývajú z volieb?
Myslím si, že široká dohoda aj v týchto krajinách dáva jedinú odpoveď na to, aby mechanizmus bol stabilný, aby sanačné opatrenia a potrebné reformy, ktoré v týchto štátoch potrebujú, sa dial pod dohodou všetkých spoločností, to sa podľa mňa súčasne nedeje. Myslím si, že euroval by bol záchranným mechanizmom za predpokladu splnenia podmienok.
Naštartovanie rastu ekonomiky, prísne plnenie rozpočtových kritérií, plnenie úsporných opatrení a politická disciplína. Naštartovanie ekonomiky však je zbožným prianím každého z nás, ale realita hovorí, že k nemu v najbližšej dobe príde iba zázrakom, vedeckým objavom, inováciou či objavením nového zdroja energie. Z histórie jasne vyplýva, že ani ďalšie spomenuté podmienky o plnení kritérií a úsporných opatrení idú za rámec reality a politický záujem v jednotlivých krajinách. Nevytvárajme perpetuum mobile tam, kde sa vytvoriť nedá.
Ďalším podstatným predpokladom pre úspech eurovalu je, že do krízovej situácie sa nedostanú silné ekonomiky. To tu zaznelo niekoľkokrát, v téme ekonómie a ekonomiky sa tu vyjadrili titani ekonomickej reality tohto parlamentu a vďaka bohu za ne, že tu odzneli. Niekoľkonásobne podporené obrovským prívalom čísiel, faktov, grafov, a dúfam, že toto v tejto diskusii prinieslo to vyčerpávajúce stanovisko pre ľudí, ktorí sa chceli rozhodnúť, mali otvorené oči a uši a dokázali skutočne zhodnotiť reálne riziká, ktoré pri prijímaní tohto mechanizmu hrozia.
Myslím si, ak môžem porovnať, na rozdiel od predchádzajúceho, takzvaného dočasného eurovalu alebo ESFS, podmienkou pre vznik ESM nie je účasť Slovenska potrebná a vzhľadom na upísané akcie je náš podiel na objeme príspevkov len do výšky 0,824 percenta, a teda zanedbateľný vo vzťahu k záchrannému mechanizmu. Na druhej strane predstavuje pre nás záväzok 5,768 mld. eur, čo nie je zanedbateľné vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. Argument, že Slovensko si potrebuje upevniť svoju pozíciu v EÚ, ktorej vývoj smeruje k rozdeleniu na dvojrýchlostnú Európu. Pýtam sa, čo tá dvojrýchlostná Európa presne pre nás znamená, pretože naša hŕŕ nátura si myslí, že musíme byť v tej prvej, samozrejme, bez toho, aby sme vedeli, či je pre nás výhodná. Toto je pre mňa moment, takisto byť na prvej koľaji - je výhodné, nie je výhodné? Myslím si, že prijímame automaticky, tak ako hovorilo niekoľko predrečníkov, tento argument prijímame akosi automaticky. Treba sa zamyslieť skutočne nad tým, či je pre nás prvá koľaj alebo druhá koľaj v dvojrýchlostnej, budúcej dvojrýchlostnej Európe dôležitá.
Chcel by som záverom povedať, že sa mi zdá, že národný záujem Slovenskej republiky akoby padal do zabudnutia. Mám pocit, že diskusia sa obracia smerom, že nie je dôležité, akú EÚ si predstavujú národné štáty, ale presne naopak. Diskusia sa vedie smerom, aké národné štáty si predstavuje Európska únia. Mám pocit, že tento moment je chorý. Sem sme sa dostať určite nechceli. Mali sme ideu o tom, aby bol zabezpečený voľný pohyb ľudí a tým pádom, aby existovala väčšia miera slobody, kapitálu, tovaru a služieb. Dostali sme sa k tomu, že preberáme záväzky niektorých nezodpovedných, a skutočne sa dostáva, debata posúva k tomu, akú Európsku úniu a aké inštitúty národných štátov si predstavuje Európska únia. Stojí to na hlave a je to presne naopak, čo sme, čo, čo tento skutočne historický posun v dejinách Európy, ktorý ja vnímam od Juraja z Poděbrad, ktorý hovoril o tom, že je treba mať spoločnú Európu, sa dostal do nehorázneho a neobhájiteľného momentu, kedy Európa národných štátov, ktoré sa dobrovoľne a na základe zmluvných a v prípade, že teda v tom momente, kedy boli prijímané zmluvy s dobrým úmyslom, dostala do závozu. A tak ako hovoril predrečník Jozef Kollár, poslanec Jozef Kollár, sme v obrovskom demokratickom deficite. Vznikajú, tento demokratický deficit mne ako demokratovi a obhajcovi ľudských slobôd strašne vadí, pretože ak máme byť v demokratickej spoločnosti, tak rozhodovacie právomoci majú byť odvodené a do dôsledku vysledovateľné až k zdroju moci. Zdroj moci u nás sú naši voliči. Tí, čo sú momentálne decision makeri, a tí, čo udávajú trend, nie sú oprávnení na to, aby rozhodovali a stanovovali skutočné parametre.
Myslím si, že poslušné zrazenie podpätkov vyústilo do bleskurýchleho schvaľovania ESM aj za cenu týchto nočných rokovaní Národnej rady. Za pár hodín politici nášho národného parlamentu rozhodnú na veky vekov o nevypovedateľnom niekoľkomiliardovom záväzku Slovenskej republiky. A čo horšie, záväzku každého jedného daňového poplatníka v Slovenskej republike. A nielen súčasného, ale pravdepodobne aj tých poplatníkov, ktorí sa ešte len v budúcnosti narodia. Je smutné, ako som spomínal na začiatku, že opoziční poslanci vystúpili aj za aj proti, ale väčšina poslancov parlamentnej väčšiny šla proste niekde inde. Nie sú tu, kde je teda diskusia, kde sú argumenty. Mne nestačí sedem minút, ktoré venoval ESM minister financií ráno. Mne nie. Prečo teda vláda nediskutuje? Občania Slovenska však dúfam nespia a vystavia účet za tento moment, ak tento mechanizmus prejde.
Ďakujem za pozornosť a dúfam, že tak ako bolo spomínané predrečníkom, pánom Osuským, môj postoj je nepodporiť tento mechanizmus, aby som sa mohol dívať do očí v súčasnosti svojim deťom. A keďže mechanizmus presahuje jedno volebné obdobie a mám pocit, aj jeden ľudský život, tak aj svojim vnukom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. No, kolega Viskupič sa o tom zmienil a nedá mi, aby som zase trošku neúčtoval. Vyslaná bojová jednotka SMER-u prišla na bojisko a zahnala diskusiu do tmavej noci a s pocitom dobre vykonanej práce sa odobrala do vopred pripravených tylových pozícií. Nepokladajú za povinnosť brániť návrh svojej vlády pred nami, ktorí nevidíme svet, ako ho máme vidieť. A je to hádam chyba, že o takejto veci chýba diskurz. Samozrejme, možno by sa to pretiahlo. Ja sám som ochotný tu sedieť a počúvať, prípadne hovoriť dokedy treba, lebo toto nie je obyčajná téma a toto nie je banalita. Toto je vážna vec. Mám ale pocit, že naši kolegovia z vládnucej strany, ktorej návrh je predložený, sa držia starého hesla: Začem bukvy, začem slova, vsjo jasno.

Ja znova zopakujem. Slovensko má na to, aby išlo vlastnou cestou. Nie je pravda, že Slovensko je závislé na zahraničných partneroch. Máme mnoho potenciálu na to a som presvedčená o tom, že peniaze, ktoré teraz pôjdu do eurovalu, sa ďaleko účelnejšie mohli využiť, napríklad na podporu vidieka. Je tam množstvo mladých rodín, ktoré, ak by sme adresne podporili touto cestou, možno aj bez európskych mechanizmov aj bez podporných prostriedkov z Európskej únie, mohli by si napríklad zdokonaliť svoje príbytky. Mohli by tam napríklad rozvíjať agroturistiku, mohli by si sami vypestovať plodiny, potraviny, mohli by chovať domáce zvieratá. Takto sa dá naštartovať ekonomika. Takto sa dá rozvíjať myšlienka rozvoja vidieka. Takto sa dá riešiť chudoba na vidieku. Neviem, prečo nejdeme touto cestou. My vôbec nepotrebujeme tieto peniaze, ktoré ľudia tak nutne potrebujú vydávať do stratenej Európy. Celá myšlienka eurovalu mi pripomína troskotajúci sa Titanic, na ktorom my ideme teraz posledné prostriedky vynakladať nato, aby sme opravili schodisko.
Slovensko má byť suverénnou krajinou a je srdcom Európy. Je nielen srdcom Európy, ale je aj križovatkou. Akurát na tejto križovatke, na ktorej má zastať úlohu semafora, prestalo byť týmto semaforom. Ako vyzerá križovatka bez semafora? Ak táto križovatka nie je regulovaná, nemôže byť regulovaná ani premávka. Skúsme sa zamyslieť nad tým, či práve to, že teraz tápa Európa, nie je výsledkom aj toho, že Slovensko a každý svojbytný štát, ktorý stratil svoje sebaurčenie, či náhodou práve preto nie je a netápa aj celá Európa. Nemôžeme poznať vzťahy s našimi susedmi, keď nepoznáme sami seba, keď nepoznáme, aký je náš potenciál. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý postreh, pán kolega Viskupič. Naozaj, naši ctení kolegovia zo strany SMER - sociálna demokracia tu dnes od rána od 9.00 hodiny sedia ako päť peňazí, ani slovka nepovedia, až na tých pár faktických poznámok. Počuli sme sedemminútový prejav pána ministra, druhý pán minister tu tiež smutne, zasmušilo sedí a slovka neprerečie. Neviem, čím to je. Mám taký pocit, že je to tým, že páni kolegovia si dobre uvedomujú, aké svinstvo sa tu ide spáchať, a tak trošku sa hanbia svojimi slovami prispieť na obhajobu toho trvalého eurovalu, do ktorého nasypeme hneď, o pár dní, 130 mil. eur a ktorým zaťažíme nie nás, nie túto snemovňu, ani nie vašich sponzorov, ale zaťažíme ľudí na Slovensku. Všetkých, od prvého až po posledného, okrem tých pár "čestných", v úvodzovkách, výnimiek. Jediné, čo ste boli schopní, sa dneska zísť v plnom počte, bolo o 17.00 hod. nato, aby ste odhlasovali pokračovanie tejto rozpravy, samozrejme, už bez účasti deväťdesiatich percent vášho klubu, ktorí už teraz po dobre vykonanej práci zrejme niekde v nejakých kaviarniach alebo doma si hovoria, ako to dneska fajn zvládli a ako to zajtra na pokyn veľkého bossa odhlasujú.

Ďakujem za faktické poznámky. Ja len doplním, skutočne sa mi zdá, že je to nedôstojné, a ten moment tejto nočnej rozpravy považujem aspoň za malé víťazstvo toho, že názor, ktorý ide proti tomu, aby sme tento mechanizmus prijali, musí byť diskutovaný aj po devätnástej hodine a dúfam, že svedomie a presvedčenie ľudí, ktorí nás posunuli do tejto hodiny aj v duchu toho, že pravdepodobne sa chystajú tento mechanizmus podporiť, bude skúšaný nie nami, ale budúcnosťou, a že odpoveď na ňu im dlho a dlho vo svedomí nedá spať.
Ďakujem.