3. schôdza

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Chápem ten moment, ktorý vás drží v určitej miere skepsy, pretože argumentovať proti eurovalu sa nesie v miere popularity. Snažil som sa v tom mojom vystúpení vyhnúť tomu, aby to vyznelo populisticky, a dával som, alebo snažil som sa teda predostrieť skutočne argumenty, ktoré vadia mne. Skúste teda tým, že sa dívate skepticky na tie argumenty, ktoré som predložil, ja sa dívam skepticky na to, že existuje reálna snaha štandardných strán a štandardizovaných procesov v rámci Európskej únie, ktoré by dávali dostatočnú odpoveď na to, čo na nás situácia priniesla. Tá miera skepsy je hlavne preto, že mali sme tu nejaké pravidlá, ktoré boli deväťdesiattri-, deväťdesiatštyrikrát porušené, vytvárame nové pravidlá, a tieto pravidlá mne osobne nedávajú dostatočnú mieru záruky na to, aby som mohol do budúcna veriť, a nie pod titulom toho, že horí dom a vonku stojíme a plačeme nad tým, že kto ho zapálil, ale preto, že sa hasením tohto domu nezaoberáme podľa, podľa môjho zo správneho konca, pretože môžem použiť aj iný príklad. Myslím, že v Economiste, alebo kde, bol uverejnený, bol to ten príklad o horolezcoch. Sme na jednej, sedemnásti horolezci na jednej šnúre a jeden, druhý prepadá a niekde prichádza k tomu momentu, kedy sa treba ustrihnúť. Myslím si, že ale tieto príklady nie sú celkom plastické, ani jeden, ani druhý, a to rozhodnutie je skutočne veľmi ťažké a nechcel by som byť obviňovaný a v tom, že, že robíme nejaké citové vydieranie. Spomenul som to na záver.

Pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Mikloš, dovoľte len k tomu, čo ste hovorili k tomu môjmu zdržaniu sa. Komfort toho, že sa môžem zdržať, je daný výsledkom volieb a je pravdou, že ho využívam. Sila môjho hlasu je v tomto prípade symbolická a je to aj taká forma môjho určitého protestu, súkromného protestu, ja takto súkromne protestujem aj pri personálnych nomináciách a hlasovaní o nich. Naozaj, aj včera mi to spôsobovalo problém, včera sme tu, myslím, hlasovali o tom fonde dozornej rady. Hlasovať o ľuďoch, ktorých nepoznám, ktorých som v živote nevidel, a očakáva sa, že mám byť za. Čiže to mi vadí, čiže to, takto čiastočne protestujem, využívam to. Kde som si to napísal. Už predsa len je pokročilá hodina, by som to. A som si to dobre napísal. Áno, že zdržím sa. A tak tu to mám, lebo o tom som tak malým, že a nechám tých, čo to spôsobili, že teda nech, nech hľadajú riešenia, ja ich v tom, nejako diverzne pôsobiť nemienim. Nie, nechám ich, nech ich hľadajú. A chcem povedať, a to asi nebude ani veľmi politické, ani taktické, že obzvlášť, keď riskujem, že potom argumentačné bombardéry zo SaS sa na mňa vyrútia, že, že keby náhodou sa zajtra stalo, že veľa poslancov by zaspalo alebo, alebo že by na Prístavnom moste bola havárka a bola by zápcha, nemal by kto zahlasovať, chýbal by jeden hlas, ja bývam kúsok, dobehnem, môžte sa spoľahnúť, zahlasujem za.
Ďakujem.

Pán poslanec Duchoň.

Ďakujem. Pán kolega, ja nesúhlasím s tým, že SMER by nejako odflákol diskusiu. Len ono sa dosť ťažko reaguje na naozaj emotívne vyhlásenia ako vlastizrada alebo zmluva s diablom, alebo keď pán kolega Osuský nazve eurofikciou. Na druhej strane, naše stanovisko je, tak ako vaše, dlhodobo konzistentné a SMER sa dlhodobo hlási k schváleniu trvalého eurovalu a myslím si, že sa ani nebojí zobrať zodpovednosť za takéto rozhodnutie. (Potlesk.)

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, milý Ivan, rozhodne by som ťa bral do ochrany pred tým, že si chodil nadarmo jesť chlebíčky do Bruselu. Som hlboko presvedčený, že si tam v rámci možností bojoval za lepšie zo zlého. No a vidíš, teraz si to schytal, že si nezvládol ten § 21 a 22 o tých guvernéroch. Ale čo už narobíš - predsa aj tie chlebíčky ti ohovoria! Pokiaľ ide o to, či ja emotívne vydieram: no, už to tu zaznelo. To je tak. Ja sa od teba dozviem, že náklady budú enormné a nevyčísliteľné. Čo je teda, samozrejme, jasný a exaktný a presne kvantifikovaný fakt, tak ja, samozrejme, chápem, že na rozdiel od teba ja vydieram emotívne. To tvoj výrok nie je emotívne vydieranie, to je proste presný fakt. A pokiaľ ide o tú otázku, ako si anekdoticky referoval o tom, čo si zažil v tých komisiách, o tom falšovaní a klamaní, hlboko ti verím, ani slovo nespochybňujem, pretože si to iste zažil a hovoríš pravdu. Ale zároveň takmer jedným dychom, aj v tomto prípade si tesne predtým povedal, že "základom je dôvera" a vzájomná zodpovednosť. A tu musím povedať, že ja proste neviem, čo si mám myslieť o mojej dôvere k PASOK-u a k Nea Demokratia a ku všetkým tým - e tutti quanti, ktorí toto roky robili. Ja, s dovolením, na rozdiel od teba tento základ dôvery nemám, ja nemám dôveru a pocit vzájomnej zodpovednosti k týmto spolkom. Keď sa prvý raz rehabilitovali obete päťdesiatych rokov, a hovorím teraz o komunistickej ére v Československu a prvým tajomníkom bol Antonín Novotný, ako dopadla práca rehabilitačných komisií? Rozhodli, že Clementis, Husák, Novomeský boli aj tak vinní. Prečo? No, pretože o tom rozhodoval Antonín Novotný a Viliam Široký, ktorí v tom boli až po uši. Takže to je možno jeden taký drobný motív, prečo tí europolitici, ktorí sú v tom dnes až po uši, budú tvrdiť, že sa nemýlia, všetci šestnásti, mainstream...

Pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo. Ja chcem poďakovať pánovi poslancovi Miklošovi, mne sa to páčilo argumentačne. Považujem to za veľmi dobrý prejav a osobne ma oslovil. Mám len jednu konkrétnu otázku. Povedali ste, pán Mikloš, že nebola zodpovedaná otázka tých nákladov, ktoré by vznikli, pokiaľ by sme nevstúpili, nepodpísali. Ja viem, že sa to nedá kvantifikovať. Napriek tomu by som rád vedel váš názor, ak to stihnete teraz, máte veľa faktických, ak nie, tak by som bol vďačný potom, či rádovo by ste vedeli tie náklady pomenovať. Ide len o niekoľkonásobok tých miliárd. Ide o nepokoje, ide o občiansku vojnu, proste, ako to cítite. Ja viem, že nie ste ani vy prorok, ale by ma to zaujímalo, aké by mohli byť náklady nepodpísania.
Ďakujem.