3. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, ja si myslím, že je to mimoriadne vážna téma a možnože v tejto chvíli na to nie je vhodná chvíľa, aby sme takto o tom debatovali. Ale predsa mi nedá. Ja som včera k tejto téme vystúpil, zhodou okolnosti vy ste zastupovali vládu, ste tam sedeli, a upozornil som na to. Možnože keby ste boli zareagovali, bolo by bývalo lepšie. Ale vecne. Je to mimoriadne vážne, pretože toto zoskupenie bolo už svoju predstavu predstaviť, bolo u predsedu Európskej rady a predstavilo mu svoj zámer. A stav eura v eurozóne je naozaj katalyzátorom, ktorý môže tie procesy mimoriadne urýchliť, preto som za to, aby aj z vašej iniciatívy by bolo dobré, pán minister, keby ste vyvolali k tejto téme širšiu diskusiu na Slovensku, aby sa nestalo to, že zase budeme konať tak povediac zaskočení o päť minúť dvanásť.
Ďakujem.

Pán poslanec Matovič.

98
Pán minister, som si plne vedomý toho, že eurovalec v tomto parlamente za schválenie euroválovu je plne rozbehnutý a môj príspevok ho určite nezastaví. Ale chcel by som minimálne upozorniť, asi nič iné mi nezostáva, že to, na čo upozornil pán poslanec Procházka, je naozaj povšimnutiahodné. Lebo bude naozaj veľmi paradoxné, keď my dnes v záujme toho, aby sme zostali vo vysokorýchlostnej skupine eurozóny, schvaľujeme euroval a nakoniec zistíme, že znova to bolo o nás bez nás a budeme iba tí, ktorí budú platiť, a tí druhí, ktorí si budú užívať výhody, budú niekde inde mimo nás.

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister a podpredseda vlády, k vašej cti slúži, že ste sa aspoň, aj keď z môjho pohľadu strašne chabo, pokúsili vysvetliť bezvýznamnosť stretnutia tých desiatich ministrov zahraničných vecí. Pravda je, že už roky zažívame, že o rozhodujúcich krokoch v Európe nerokujú ani desiati, často rokujú dvaja, možno niekedy štyria a potom tí ostatní sa "zariadia". Takže ak rokujú desiati, a my tam nie sme, kladiem si otázku, ako tam bolo zastúpené napríklad Slovensko a Estónsko? Kto tam hájil naše oprávnené záujmy? Ako to bude s hájením našich záujmov?
Ja som včera v rozprave povedal, že vždy budú u Hollanda a francúzskych europoslancov a všetkých francúzskych zodpovedných víťaziť záujmy francúzskych syrárov, vinárov a iných poľnohospodárov nad záujmami napríklad slovenských vedcov. Lebo je to z podstaty veci tak. Každopádne ten váš pokus vysvetliť nevysvetliteľné, upliesť bič, nehovorím z čoho a ešte s ním aj šľahnúť, je dobrou snahou, ale nepresvedčila ma. Samozrejme, v porovnaní s podľa mńa už dnes legendárnou otázkou pána predsedu parlamentu na tému, ako to s tým súvisí, je to vaše vystúpenie predsa lepšie.
Musím povedať, že nám nehorí, máme čas počkať. A som presvedčený a mám obavu, že pána prezidenta si v Japonsku nenechajú.

Pán Mihál. Pán poslanec Sulík, vy už ste mali faktickú.
Pán poslanec Mihál.

Pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí, prepáčte, ale považujem vaše vysvetlenie a vaše vystúpenie za nedostatočné a zľahčujúce prácu, alebo znevažujúce prácu nás, poslancov Národnej rady, ktorí si veľmi dobre uvedomujeme, akú zodpovednosť nesieme pri hlasovaní, ktoré nás čaká o niekoľko minút. Veľmi dobre si uvedomujeme, čo stisnutím gombíka za alebo proti spôsobíme Slovensku. Veľmi dobre si uvedomujeme, že o chvíľu vaša vláda predloží do tohto parlamentu zákony, šialené zákony, ktoré poškodia sporiteľov v druhom pilieri, zavedú odvody študentom, dôchodcom a tieto peniaze pôjdu nie tým, ktorí to potrebujú, ale kamsi do eurovalu, kamsi do Španielska, do Grécka a, bohvie, kde ešte všade ešte, nekontrolovateľným spôsobom, úplne chaotickým.
A som rád že pán nemecký prezident má možno viac rozumu a viac zodpovednosti ako osemdesiatri poslancov vládneho SMER-u, ktorí tu sedia.

Pán poslanec Hraško.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, pán Mihál mi zobral pár slov z úst. Aj pre mňa bolo toto vaše vysvetlenie nedostatočné. Včera v rozprave k schváleniu eurovalu zaznievali na oponentúru, teda na príspevky opozičných poslancov slová poslancov vládnucej strany ohľadne solidarity. Máme byť solidárni, musíme byť solidárni. Akí solidárni sú ministri, ktorí sa stretli poza náš chrbát, a my sa to už dozvieme len z médií, že sa vôbec o niečom bavili? Ako si vôbec môžu oni dovoliť, keď rokujú o niečom, čo môže ovplyvniť celú Európsku úniu na najbližšie roky? Chceme byť skutočne len štatistami pri tomto? Alebo budú aj oni solidárni s nami a zoberú nás do tohto kruhu, keď my sa ideme vyjadriť solidárne teda k tomu, že chceme zostať na tej prvej koľaji?
Hovoríme o budúcnosti. Ja som sa aj včera v rozprave pýtal, kde bude Slovensko o desať, o dvadsať rokov, pretože toto, tento záväzok nás viaže skutočne na takéto dlhé obdobia a ovplyvní nás na toto obdobie. Netýka sa stretnutia ministrov strategických plánov na ďalších desať - dvadsať rokov o Európskej únii? Nemci, ako sme sa dozvedeli pred chvíľkou, sa sťahujú do ulity. My strkáme hlavu rovno pod gilotínu. Nevadí vám to? Mne hej.
Ďakujem.

Pán poslanec Galko.