3. schôdza

Dovoľte mi predložiť spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2011.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorsky výbor k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2011 podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 44 z 28. mája 2012 pridelil návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2011 na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a výboru Národnej rady pre sociálne veci. Ako gestorsky výbor určil výbor Národnej rady pre sociálne veci. Návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2011 prerokoval a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 29 z 13. júna 2012 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 6 z 12. júna 2012. Výbor Národnej rady pre sociálne veci a výbor pre financie a rozpočet odporúčajú Národnej rade návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2011 schváliť s tým, že celková tvorba fondov a výdavky boli: tvorba fondov - 6 689 514 tisíc eur, výdavky, náklady - 6 132 633 eur a bilančný rozdiel 556 881 tisíc eur. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Eriku Jurinovú predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2011 a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu spoločnej správy. Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 9. Ďakujem, pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý deň prajem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Tak ako mi ukladá zákon č. 276 o regulácii v sieťových odvetviach, predkladám vám správu o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2011.
Uplynulý rok bol posledným rokom tohoročného regulačného obdobia za rok 2009 - 2011. Rok 2011 preto nemožno chápať parciálne, ale ako záver a vyvrcholenie celého regulačného obdobia, a preto sa vo svojom vystúpení nemôžem vyhnúť čiastočnej rekapitulácii všetkých troch predchádzajúcich rokov. Stratégia, ktorú vytýčila Rada pre reguláciu vo svojej regulačnej politike na toto obdobie, bola zameraná na zvyšovanie efektívnosti regulovaných subjektov v energetike s cieľom stabilizácie regulačného rámca a vytvorenie rovnoprávnych podmienok pre všetkých účastníkov na trhu s plynom a elektrinou. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý budem ďalej nazývať len úradom, ako výkonný prvok regulácie vo svojej sekundárnej... (krátka pauza), pardon, vo svojej sekundárnej legislatíve naplnil ustanovenia regulačnej politiky reálnym obsahom a dnes pri hodnotení roku 2011 môžem s čistým svedomím konštatovať, že zámer regulačnej politiky sa podarilo splniť. Úrad prijal také regulačné nástroje a metódy regulácie, ktoré zabezpečujú transparentný a nediskriminačný výkon činnosti v sieťových odvetviach. Umožňujú sledovať dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže, zneužívanie dominantného postavenie na trhu s tovarom a službami a ochranu práv odberateľov.
O správnosti krokov úradu svedčí skutočnosť, že za celý čas neprišlo k závažnému sociálnemu prepadu súvisiacemu s platbami obyvateľstva za energie a na strane podnikateľov aj napriek ťažkej krízovej situácii zreteľne prejavil dostatok disponibilných zdrojov zaručujúcich bez problémov dodávku energií a ďalší rozvoj výrobných a dodávateľských kapacít. Opodstatnenosť postupu úradu a jeho súlad s legislatívou Európskej únie - najmä so smernicami o vnútornom trhu s elektrinou a plynom - schvália orgány Európskej komisie, s ktorými úrad všetky svoje kroky konzultoval a konzultuje. Opodstatnenosť postupov úradu dokázala aj analýza výsledkov hospodárenia regulovaných subjektov, ktorú úrad vykonal v roku 2011. Na jej základe možno povedať, že ako podniky v elektroenergetike, tak aj v plynárenstve sú v dobrej finančnej kondícii a že ten regulačný rámec vytvorí úrad vhodne a subjekty mohli a subjekty mohli podnikateľské zámery realizovať bez obáv z nestability prostredia.
Na druhej strane úrad nezanedbáva ani ochranu odberateľov a spotrebiteľov v energetike a vodárenstve. V roku 2011 neprišlo k žiadnym väčším zmenám v pravidlách dodávok elektriny a plynu pre domácnosti a pre malé podniky. Koncových cien sa výrazne dotklo zvýšenie DPH z 19 na 20 % a najmä zavedenie poplatku za odvod do Národného jadrového fondu na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s ich palivom a rádioaktívnymi odpadmi vo výške 3 eurá za megawatt hodinu. Na tieto skutočnosti však úrad nemal žiadny vplyv.
Okrem akceptovateľných návrhov na zmenu ceny musel úrad čeliť množstvu neopodstatnených podaní návrhov na zvýšenie cien, a to najmä v plynárenstve. Návrhy mierili až do absurdných výšok. Prejavom vyhrotenej atmosféry bol aj postup jedného z najväčších regulovaných subjektov - Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý doručil na úrad celkom 18 podaní na zvýšenie cien zemného plynu pre domácnosti a plynu určeného na výrobu tepla pre domácnosti ešte v roku 2011. V návrhoch požadoval zvýšenie cien skoro o 50 %, čo by bolo pre väčšinu obyvateľov Slovenska znamenalo sociálnu katastrofu. Urobil to i napriek tomu, že mnohé jeho návrhy nespĺňali elementárne podmienky stanovené zákonom, čo nesvedčí o opodstatnenosti návrhu, ale skôr o snahe o diskreditáciu úradu. Návrhy sprevádzali aj rozličné tlaky určitých lobistických kruhov, ktoré mierili k okliešteniu právomoci úradu a jeho podriadeniu Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky. Dôvody takéhoto konania ponechávam na vašu úvahu. Sami ste boli svedkami týchto udalostí a nebudem ich preto teraz ďalej spomínať.
Chcem sa poďakovať však všetkým, ktorí pochopili, že to nie je správna cesta, a zasadili sa o to, že nezávislosť úradu zostala zachovaná a jeho kompetencie nenarušené. Chcem vás týmto ubezpečiť, že úradník nikdy nezneužil a konal vždy podľa zákona, že sa uchádza o vašu dôveru s prehlásením, že tak bude konať i naďalej.
Každý podnikateľ má dnes v energetickom sektore k dispozícii objektívny a stabilný regulačný rámec zaručujúci priestor na podnikanie, návratnosť investícii a primeraný zisk. Trh je plne liberalizovaný a všetci účastníci trhu majú zaručené rovnaké a nediskriminačné podmienky pre svoju činnosť. Toto tvrdenie je možné podporiť faktami a síce, že za posledný rok výrazne narástol počet účastníkov trhu s elektrinou a plynom, výrobcov a dodávateľov vrátane čistých obchodníkov, vďaka ktorým sa trh rozhýbal a nadobudol znaky reálnej konkurencie. Prejavom postupujúcej liberalizácie a konkurencie na trhu s elektrinou a plynom, ktorú po legislatívnej a technickej stránke úrad podporuje, je výrazný medziročný nárast počtu odberateľov elektriny a plynu, ktorí zmenili dodávateľa elektriny alebo plynu, a to už aj v domácnostiach.
Slovenský trh s elektrinou je vďaka svojej geografickej polohe veľmi zaujímavý aj pre medzinárodný obchod. Regionálne trhy v rámci celoeurópskej siete predstavujú výbornú príležitosť pre menšie krajiny a úrad sa významnou mierou angažoval na prepojení slovenského trhu s českým trhom už v roku 2009. V auguste 2011 pristúpilo k dohovoru aj Maďarsko a naša stredoeurópska regionálna iniciatíva bude príspevkom k vytvoreniu jednotného európskeho trhu do konca roku 2014. Rok 2012 je prvým rokom nového teraz 5-ročného regulačného obdobia. Nová regulačná politika si kladie za cieľ posilnenie trhových princípov v sieťových odvetviach s dôrazom na ochranu spotrebiteľa a oprávnených záujmov regulovaných subjektov. Pokračuje v preferencií stimulačných regulačných metód, a to predovšetkým metódy cenového stropu, ktorá je uplatňovaná vo väčšine členských štátov Európskej únie. Dôrazne sa zameriava na sledovanie a postihovanie neplnenia štandardov kvality ako novej metóde regulácie, ktorá bude naberať čoraz väčší význam a ktorá po skončení regulácie dodávok energií domácnostiam bude predstavovať prakticky novú náplň štátnej regulácie sieťových odvetví. Úrad si je vedomý, že zo strany Európskej únie je presadzované zvýšenie právomoci a posilňovanie nezávislého postavenia regulačných úradov, bude naňho klásť ešte väčšie nároky ako doteraz. Výsledky za uplynulé obdobie dokazujú, že dispozície na to má.
V mene všetkých pracovníkov úradu vyslovujem presvedčenie, že sa zhostí všetkých nových náročných úloh so cťou, a tak ako ja dnes bude jeho predseda predkladať výročnú správu za nasledujúce roky s pocitom dobre vykonanej práce. Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 28. mája 2012 č. 46 pridelil správu o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2011 pod tlačou 47 na prerokovanie vo výbore, vrátane v gestorskom výbore, do 18. júna 2012, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet rokoval o návrhu 13. júna 2012 a uznesením č. 30 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti rokoval o návrhu 12. júna 2012 a uznesením č. 28 odporučil Národnej Slovenskej republiky správu schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov a poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 20111 schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o činnosti a hospodárení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2011 bola schválená uznesením z 18. júna 2012 č. 42. Týmto uznesením výbor poveril spoločného spravodajcu, aby informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Dobrý deň prajem, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja som predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu Miloš Mistrík. Mám pripravenú správu, správu k správe, ktorú ste dostali distribuovanú, takže sa sústredím na tie podstatné, podľa môjho názoru podstatné veci, ktoré sa udiali v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania retransmisie v roku 2011.
Rok 2011 bol v oblasti elektronických médií turbulentný. Prišlo k viacerým významným zmenám v činnosti vysielateľov a pridružili sa aj prejavy krízy v ekonomickej a politickej oblasti. Od 1. januára 2011 vstúpil do platnosti zákon, ktorým sa zlúčili Slovenská televízia a Slovenský rozhlas do spoločnej inštitúcie RTVS. Znamenalo to výmenu vedenia, zložitý proces vnútornej reorganizácie, ktorá ma zastaviť negatívny vývin z predošlých rokov. Kým dovtedajšie okruhy Slovenského rozhlasu zostali aj po reorganizácii zachované, Slovenská televízia zastavila v roku 2011 jeden z okruhov - Trojku, čím sa síce usporili finančné prostriedky, avšak Slovensko prišlo o monotematický športový kanál. RTVS zastavili finančný prepad, ale pokračoval, žiaľ, pokles záujmu divákov o vysielanie na zostávajúcich dvoch televíznych okruhoch. V novej zlúčenej verejnoprávnej inštitúcii si rozhlasová časť udržala predchádzajúci kvalitatívny štandard a Rádio Slovensko naďalej patrilo k najpočúvanejším staniciam u nás. Národná rada v roku 2011 rozhodla o tom, že od roku 2013 mali vzniknúť, zaniknúť tzv. koncesionárske poplatky, pričom garantovaný príjem zo štátneho rozpočtu mal byť minimálne vo výške 90 mil. eur pre celú RTVS. To vzbudzovalo obavy, či v budúcnosti bude dostatok finančných prostriedkov na prevádzku. Najnovší legislatívny vývin však vedie k tomu, aby sa inštitút koncesionárskych poplatkov zachoval, čo treba podľa môjho názoru podporiť, a to nielen preto, že sa tým odľahčí mimoriadne zaťaženému štátnemu rozpočtu, ale Slovensko tak zostane pri takejto v Európe osvedčenej garancii nezávislosti verejnoprávnych médií.
Podľa môjho osobného názoru, by bolo treba zaoberať sa aj miernym zvýšením koncesionárskeho poplatku zo 4,604 eur, lebo ten terajší je mimoriadne podhodnotený a verejnoprávne vysielanie by sme mali podporiť, hlavne, keď si v plnej nahote môžeme overiť na našich obrazovkách a v našich rádiách, akú programovú podobu môže mať nekonečný konkurenčný boj medzi komerčnými vysielateľmi. Turbulentný vývin prebieha aj v oblasti licencovaných televíznych vysielateľov, spravodajská televízia TA3, ktorá oslávila výročie svojho vzniku - desiate, dostala ešte na konci v roku 2010 nového riaditeľa, ktorého teda už medzitým aj nemá. Pri presadzovaní svojich zámerov narazil na odpor viacerých spravodajských a publicistických pracovníkov. Na druhej strane sa podarilo novému vedeniu TA3 uskutočniť zmeny vo vysielaní, ktoré ho zatraktívnili a prispeli k rastu diváckeho záujmu. Dvaja konkurenční vysielatelia televízia Markíza a TV JOJ pokračovali v súboji o väčší podiel na trhu, pričom sa televízii JOJ podarilo dostihnúť svoju konkurenciu a vyrovnať podiel, čím sa prispelo k vyváženejšiemu duálnemu systému tým, že zápas teraz prebieha hlavne medzi dvoma komerčnými televíziami a až sekundárne s televíznou, televíziou verejnoprávnou.
Na televíznom trhu sa v roku 2011 prejavili pozitívne dôsledky digitalizácie terestriálnych sietí tzv. DVDT. Rada pokračovala v odnímaní frekvencií analógovým televíznym vysielateľom v súvislosti s prechodom na digitálne terestriálne televízne vysielanie. Išlo predovšetkým o spoločnosti Markíza Slovakia a Mac TV. V oblasti digitálneho vysielania rada udelila 24 licencií na digitálne televízne vysielanie na regionálnej úrovni. V pokrytí územia a obyvateľstva sa vysielatelia zaradení do dvoch terestriálnych multiplexov stali navzájom rovnocenní, čím získali rovnaké východiskové podmienky.
Intenzívne sa na vývoji na trhu podieľalo aj stále rozširovanie ponuky retransmisie cez satelit. Ako som už povedal, v rozhlasovom vysielaní si RTVS udržal svoje predchádzajúce postavenie. V roku 2011 neprišlo k významným posunom ani v počúvanosti licencovaných rozhlasových vysielateľov. Naďalej dominuje Rádio Expres, po ňom nasleduje verejnoprávne Rádio Slovensko a ďalej už štandardne nejaký čas FUN rádio a Jemné melódie. Ekonomická kríza sa však prejavila u niektorých rozhlasových vysielateľov v tom, že v programovej štruktúre zvýšili podiel hudobných formátov, pričom znižujú percento náročnejších programových typov ako je spravodajstvo a publicistika. Celkovo sme obsahovosť už svedkami určitej nivelizácie komerčného rozhlasového vysielania, málo je špecifických a originálnych programových konceptov. Ekonomické problémy niektorých rozhlasových vysielateľov sa prejavujú aj tým, že nedokážu udržať všetky im pridelené frekvencie, čo musela rada vo svojej činnosti opakovane riešiť. V televíznom vysielaní sa zosilnili dôraz na ekonomické ukazovatele pred programovými, prejavuje aj v to, že hlavne komerční vysielatelia nedodržiavajú ohlásený program vysielania, posúvajú začiatky jednotlivých relácií, aby sa uprednostnila reklamná zložka alebo aby sa oproti konkurencii získali výhody vyplývajúce z časového predstihu. Zvyšuje sa zvuková hladina vysielanej reklamy.
K prejavom ekonomických televíznych vysielateľov, k problémom ekonomických televíznych vysielateľov nemôžeme neprirátať aj zaregistrovaný pokles kvality vysielaných programov a nástup bezduchých formátov reality show a pod. Proces premien pozorujeme aj v oblasti retransmisie. V celoslovenskom priemere zaznamenávame pokles počtu prípojok u menších prevádzkovateľov retransmisie, kým silnejší nadnárodní operátori využívajú technické výhody retransmisie cez satelity, postupne získavajú stále väčší podiel na trhu. Súčasťou konkurenčného boja v oblasti retransmisie je aj zaraďovanie do ponuky takých zahraničných vysielateľov, ktorí nedali súhlas na retransmisiu na území Slovenska. Hlavne teraz myslím na známe prípady TV NOVA a Prima TV, čo rada naša rada musela opakovane riešiť vo viacerých prípadoch. Ak rada zistí, že prevádzkovateľ retransmisie šíri programovú službu bez súhlasu pôvodného majiteľa, podľa zákona je povinná uložiť mu sankciu, je preto v rozpätí od 99 do 33-tisíc eur. Kontrolu neoprávneného poskytovania retransmisie vykonáva rada najmä na základe podnetov od samotných vysielateľov. TV Prima vyjadrila už nesúhlas dávnejšie listom. V nedávnom čase navštívili našu radu zástupcovia televízie NOVA z Prahy a predstavitelia nemeckej RTL. Majú informácie o tom, že ich program sa na území Slovenska šíri bez toho, aby na to dali svoj súhlas. Dôvody, prečo vysielatelia nesúhlasia s prenášaním ich programovej služby na Slovensku, sú rôzne, obyčajne im to neumožňujú licenčné podmienky k vysielaným dielam, ktoré prenos vymedzujú iba na konkrétne územie Českej republiky, Nemecka atď. Preto napríklad české televízie, ktoré vysielajú zahraničné tituly, môžu mať problém udeliť súhlas na prenos ich programovej služby mimo územia Českej republiky, teda na Slovensku. Tento problém ale nie je špecifický slovenský, týka sa celej Európy.
Rade pre vysielanie a retransmisiu v kontexte rýchlych premien pribúdajú stále nové úlohy, ktoré sú o to náročnejšie, že spomínané turbulencie sa priamo premietajú do viacerých oblastí vysielania retransmisie a nie vždy s nimi vysielatelia či prevádzkovatelia retransmisie vedia vyrovnať. Svedčí o tom neustále rastúce množstvo sťažností, ktorými sa obyvatelia Slovenska obracajú na našu radu, ale i správne konania vyplývajúce z nášho vlastného monitoringu. Tu treba povedať, že napriek nárastu množstva prác bol rade, tak ako mnohým iným inštitúciám od roku 2011, znížený celkový rozpočet o 10 %, s čím sme sa vyrovnávali len s veľkými ťažkosťami, pochopiteľne. Množstvo úkonov vykonaných kanceláriou rady a samotnou radou, ktoré podrobne popisuje naša správu, naša správa, ktorú máte k dispozícii, je, žiaľ, limitovaná mzdovými personálnymi možnosťami ako aj spomalením, ak už nie aj zastavením procesom obnovy pôvodného technického vybavenia. Navyše nie je možné naplniť predpísaný záväzný limit príjmov, to nám ministerstvo financií predpisuje vo výške 261 402 eur, ktoré vlastne napĺňame z pokút.
Nie je dobré, keď sa príjmy rady majú viazať na pokuty, pretože mi nemôžeme zohľadňovať predsa pri posudzovaní kvality, nekvality, porušovania zákona to, že či naplníme náš rozpočet. To je veľmi, to by bola veľmi zlá cesta, ale napriek tomu predpísané príjmy máme. Keď nie sú naplnené, musia sa viazať rozpočtové prostriedky samotnej rady, čiže rada to doplatí takpovediac. V tejto súvislosti nie je celkom isté, či takáto možnosť faktického zníženia rozpočtu rady štátnym orgánom, teda ministerstvom, nie je na hranici možného ovplyvňovania nezávislého regulačného orgánu. Ako ukazuje správa, ktorú máte k dispozícii, medzi najčastejšie sťažnosti patrili hlavne problémy s ochranou ľudskej dôstojnosti a maloletých pred nevhodnými obsahmi. Hlavne uplatňovanie vyhlášky ministerstva kultúry o jednotnom systéme označovania vysielateľmi nebolo bez mnohých porušení, a to hlavne pri aplikácii vekovej hranice 15 rokov. Ukazuje sa už dlhší čas potreba sprísniť kritériá vyhlášky o jednotnom systéme označovania, ktorú vydáva ministerstvo kultúry, a znova zaviesť pravidlo tzv. časovej opony pre programy označené kategóriou 15 rokov.
Tá časová opona by znamenala asi to, že programy od 15 rokov by sa mohli vysielať až po 20 hodine večer. Dnes je to možné celý deň a dostávame zhrozené listy rodičov, ktorí zastihnú svoje deti po príchode z práce, ako pozerajú programy poobede, doobeda, v nedeľu, v sobotu a tie programy, ktoré sú označené tou "15-kou", už sú teda naozaj za istou hranicou, ktorá presahuje možnosti vnemu maloletých. Žiaľ, treba konštatovať, že spomínanú vyhlášku ministri kultúry sukcesívne traja za sebou neobnovili a stále trvá tá istá. My sa nemôžeme riadiť ničím iným, len ňou. Navyše teda ďalšie činnosti, ktoré sa, ktoré rada vykonávala bola vykonaná kontrola monitoring tzv. sponzorských odkazov v rámci, ktorej rada udelila vysielateľom aj Slovenskej televízii teda RTVS, Markíza Slovakia a Mac TV celkovo 19 sankcií za to, že vzhľadom na obsah a spôsob spracovania odvysielaných sponzorských odkazov tieto naplnili definíciu reklamy, a preto mali byť odvysielané v súlade s pravidlami pre reklamu. Rada tiež vykonala veľkú kontrolu vysielania reklamy na lieky, v rámci ktorej musí byť zabezpečené odvysielanie jednoznačné a zrozumiteľné výzvy na pozorné prečítanie poučenia o správnosti použitého lieku, ktoré je v príbalovej informácii. Viete, to sú také malé texty, ktoré sú na obrazovke, sa zjavujú pri reklame na liek. Je povinnosť, aby tom tam bolo v rámci ochrany zdravia obyvateľstva, a mali sme s tým problém, tak sme urobili veľký, veľký monitoring, takže sme potom udelili Markízy Slovakia aj Mac TV spolu 39 sankcií za nedodržiavanie tohto, tohto pravidla.
Slovenská rada pre vysielanie a retransmisiu je riadnym členom Európskej platformy regulačných orgánov, ktorá sa volá EPRA, ktorá združuje totožné nezávislé orgány zo všetkých európskych krajín. Pri rokovaniach a v oficiálnych dokumentoch sa už neraz potvrdila potreba regulácie či kontrolnej činnosti hlavne v obsahu vysielania. Zmysel takýchto orgánov, ako je naša rada, vyplýva z požiadavky definovanej na úrovni Európskej únie, aby si každá krajina zabezpečila v oblasti vysielania elektronických médií aplikáciu a dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd a spoločné európske štandardy ochrany diváka. Tak ako existujú príslušné orgány aj u nás pre technické otázky spojené s vysielaním a retransmisiou, tak sa v dotyku s divákom, človekom, spoločnosťou potvrdzuje význam regulačných orgánov, ako je naša rada, ktorej úlohou je pozitívne formovať súčasnú i zajtrajšiu podobu vysielania v Slovenskej republike.
Ja tu mám na záver taký prehľad, ktorý teda je aj v tej správe, prehľad, taká tabuľka niektorých zásadných základných údajov. Vytiahnem z toho, pretože by som to ešte dlho musel čítať a komentovať, ale zaujímavé ukazovatele, ktoré hovoria o tom, čo teda rada robí, akú funkciu plní. Počet sťažností: v roku 2010 dostala rada 472 sťažností, v roku 2011 teda o rok na to, dostala 1 218, čo je zo 472 sťažností od obyvateľov Slovenska to vzrástlo za rok na 1218, to znamená 2,5-krát. Samozrejme, veľa sa týkalo práve , to táto tabuľka nehovorí, práve tzv. reality show. Na to chodí najväčší počet sťažností. Najväčší počet sťažností chodí v zásade a zásadne na komerčné veľké dve televízie, ktoré som tu už menoval, menej chodí na Slovenskú televíziu, resp. teda RTVS, na rozhlasy je to minimálny minimálny počet. Čiže ten cieľ je úplne jasne definovaný v sťažnostiach.
Čo sa týka sankcií rovnako, sankcia, sankcie boli rôzne. Upozornenie na porušenie zákona, to je vlastne oznámenie, ktoré dostane vysielateľ do rúk, upozornenie na porušenie zákona sme uložili 77. Povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona rolujúci pred povedzme programom, to boli oba tri za rok 2011. Potom existuje sankcia pozastavenie programu, tak tu sme ani raz, teda nebola aplikovaná, ani jeden program nebol z moci rady a už sa dávno nestalo, že by sa niečo také aplikovalo, takže nebol ani jeden, ale pokút bolo uložených najviac, a to bolo 111. Čiže viac ako tých písomných, pokút bolo 111.
A potom je tu celkový sumár finančný. Z tých 111 pokút vytvorili celkovú sumu 366 139 eur, čiže dosť veľká suma, z čoho rozhlasoví vysielatelia mali iba 8 700, a teda 366 139 bola celková celková suma. Samozrejme, tieto tieto pokuty to sú tie, ktoré majú ísť do toho nášho rozpočtu a ktoré máme my potom vykazovať ako príjem, samozrejme, to nejde rade do rozpočtu priamo, to sa odvádza do štátneho rozpočtu potom. Samozrejme, to chvíľu trvá, pretože väčšina vysielateľov sa proti každej pokute automaticky odvoláva a usiluje sa nejakým spôsobom získať na Najvyššom súde výhodu, výnimku, čo sa teda niekedy aj podarí, treba povedať, ale naše percento vyhratých súdnych sporov je asi 2 : 1, čiže my vyhrávame dve tretiny a vysielatelia potom jednu tretinu, súd nám to potom vracia na nové rozhodnutie a buď potvrdíme svoje rozhodnutie ešte napriek tomu, že nám to súd vrátil, alebo teda uznáme argumenty súdu.
Takže to je veľmi stručne o tom, čo obsahuje tá mnohostranová knižka, ktorú ste dostali k dispozícii. Ďakujem vám za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, vážený pán riaditeľ, dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania Správy o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2011 (tlač 26) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2011 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 19. apríla 2012 č. 29 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Súčasne poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá predložením spoločnej správy o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Oba výbory prerokovali predmetnú správu v stanovenej lehote a odporučili ju Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2011. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je v prílohe, máte ho v prílohe prerokovanej správy.
Táto správa bola schválená uznesením výboru č. 21 zo dňa 19. júna 2012.
To je všetko, ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, milí páni, milé dámy, ja budem veľmi stručný. Mám v podstate iba taký apel na pána predsedu Rady pre vysielanie a retransmisiu a som rád, že ste spomenuli ten problém, o ktorom ste hovorili, že teda ľudia vás upozorňujú, že sa naozaj v priebehu dňa opakujú alebo vysielajú programy, ktoré by mali byť vysielané možno po 22.00 hodine. Niekedy sme tomu hovorili, že mládeži neprístupné, a od vás ako od predsedu by som naozaj očakával veľmi výraznú iniciatívu a apel zase na pána ministra a možno aj iniciatívu na zmenu vyhlášky, aby toto nebolo možné. Podľa môjho názoru sú to programy veľakrát vulgárne, ktoré ja osobne by som nevysielal ani po 22.00 hodine, a je od nás veľmi nezodpovedné, že dlhé roky dovolíme, aby tieto programy boli reprízované v čase, kedy deti prídu zo školy, kedy rodičia nie sú doma, a vtedy si pozerajú to najvulgárnejšie, čo sa v našich televíziách vysiela, a rôzne farmy a podobne. Čiže iba to.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, pán predseda, ja nadviažem na to, čo hovoril pán poslanec Matovič, s tým, že by som ho možno v niektorých jeho slovám poopravila. Naozaj problém s jednotným systémom označovania s jeho uplatňovaním je tu už dlhšie. Ono sa to celé začalo v roku 2008, keď bol prijatý audiovizuálny zákon, dovtedy totižto platil jednotný systém označovania, takže boli dve časové opony, ako spomínal pán predseda. Jedna, ktorá sa vzťahovala na programy nevhodné do 18 rokov, čiže tie mohli byť vysielané až po 22.00 hodine do 6.00 hodiny ráno a programy nevhodné pre kategóriu do 15 rokov, tam platila časová opona od 6.00 do 20.00 hodiny. Prijatím audiovizuálneho zákona a následnou vyhláškou zmizla druhá časová opona, čo spôsobilo že od roku 2008 od ráno do večera môžu chodiť programy nevhodné pre deti do 15 rokov, čo má za dôsledok napr. aj to, a som bola aj svedkom aj sťažovateľom potom, počas rozprávky popoludní - rozprávka disneyovka kreslená - odrazu brejk, džingel a upútavka na program nevhodný do 15 rokov s takýmito scénami, že mne osobne bolo zle. Ja som túto sťažnosť postúpila, samozrejme, a obrátila sa na Radu pre vysielanie a retransmisiu, rovnako ako v mnohých iných prípadoch aj mne museli odpovedať, že sťažnosť je neopodstatnená, nakoľko tá upútavka bola označená správne, čiže nevhodné do 15 rokov, ale neexistuje nič, čo by zakazovalo vysielateľovi pred rozprávkou, počas rozprávky, kedykoľvek vysielať takéto programy. Nie je to problém len repríz, je to problém aj premiér týchto filmov. Takisto by som chcela povedať, že pokiaľ viem, a ja už dlhšie komunikujem s Radou pre vysielanie a retransmisiu, keďže som bola aj členkou 6 rokov tejto rady, rada niekoľkokrát upozornila ministerstvo kultúry aj v čase prijímania audiovizuálneho zákona, aj v čase prijímania smernice v roku 2010, apelovala na znovuzavedenie takejto druhej časovej opony. V obidvoch prípadoch bývalý minister a súčasný minister Maďarič neakceptoval pripomienky Rady pre vysielanie a retransmisiu a nezmenil znenie vyhlášky. Čiže za vyhláškou, v akom je stave, je v prvom rade zodpovedný pán minister Maďarič. Ja by som očakávala, že dnes, keď je opäť vo funkcii, túto svoju chybu napraví. Možno, aby pre úplnú korektnosť by som dodala, že áno, boli sme aj my vo vláde za uplynulé obdobie. My sme s ministrom Krajcerom na túto tému niekoľkokrát hovorili, on ma ubezpečil a pokiaľ viem, aj sa začala pripravovať novela takejto vyhlášky, žiaľ, už sa nestihla dať schváliť. Čiže ja by som sa rovnako, ako aj hovoril pán predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu, aj pán poslanec Matovič, chcela obrátiť aj v mene ďalších rodičov na pána ministra s tým, aby teda napravil, čo pokazil, aby novelizoval spomínanú vyhlášku či už tým, že zavedie druhú časovú oponu, alebo tým, že minimálne ošetrí víkendy, časy, kedy sú deti najčastejšie pred obrazovkou ako prázdniny, aby tieto programy neboli vysielané. Keď to ide v iných krajinách ako je Francúzsko, určite to musí ísť aj u nás. A len pre vašu informáciu, ja som si dala aj vyhľadať nárast počtu takýchto sťažností pokiaľ ide o ochranu ľudskej dôstojnosti a maloletých. Od roku 2008, kedy takýchto sťažností bolo 215, v roku 2011 ich už bolo 1191, z toho len 2 % boli opodstatnené sťažnosti, ostatné musela rada vyhodnotiť ako neopodstatnené. Takže to len pre vašu ilustráciu.
Na druhej strane som veľmi rada, že aj diváci aj rodičia sa ozývajú, a teda nie sú ochotní tolerovať čokoľvek, akékoľvek vysielanie v televíziách, ale v tomto teraz loptička je na strane pána ministra a v prípade, že on nebude konať, myslím si, že my ako poslanci tiež máme možnosť konať, ale to už bude novela zákona. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Žitňanská, chlpy sa mi ježili, keď ste spomínali to, že viacej krát ste hovorili s pánom ministrom Maďaričom súčasným aj, teda v minulom volebnom období a že nebol ochotný zmeniť toto ustanovenie. Takisto sa mi chlpy ježia, keď hovoríme o ministrovi Krajcerovi, ktorý rok a pol túto problematiku mal na starosti, že za rok a pol nebol schopný urobiť jednoduchú zmenu vo vyhláške. Mne z toho nevyplýva nič iné, ibaže obidvaja títo ministri sledovali záujem niekoho iného a nie záujem rodín na Slovensku, ktoré majú malé deti, ktoré pozerajú cez deň nevhodné programy. Pevne verím, že v súlade s novou politickou kultúrou strany SMER pán minister Maďarič v tejto veci konať bude.

Dobrý deň prajem. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte aj mne len krátko, ono pán predseda to tu spomínal aj druhý dôležitý problém, a to je ten zvuk pri reklame. Nuž naozaj, ja vám poviem aj u nás doma, že my máme s tým veľký problém, lebo pozeráme nejaký film, potom prepne tá reklama, začne to revať, moja žena povie: "Stíš to!", ja neviem, kde je ovládač, viete, potom to je hrozné a máme pokazený večer. Čiže ja viem, že sa to už niekde riešilo, že je nejaký zákon, ktorý to myslím upravoval niekedy dávno, neviem, prečo sa to nedodržiava a že ako sa dopracovať k tomu, aby sa to dodržalo, ak je to už len v tom. Ja si dovolím tvrdiť, že je to kontraproduktívne možno aj pre tých zadávateľov reklamy, lebo tým, že to takto zvýšia tú hladinu toho zvuku, ja si myslím, že viaceré rodiny reagujú tak ako u nás, že to buď vypnú, alebo prepnú, alebo úplne stíšia, takže možno by sme mali, keby som si ja zadával, tak ja by som možno trval na tom, že nech nezvyšujú, ale tak to mi už nenáleží hodnotiť. Každopádne to vyrušuje a vyrušuje to veľkým spôsobom, čiže otázka stojí, že či je to v tom, že sa nedodržiava to, čo sa má dodržiavať, alebo je problém v tom, že existujúca úprava právna je nedostatočná na to, aby sa to dodržiavalo. Toto je takým kľúčovým momentom.
A potom ja sa pripájam k apelu mojich predrečníkov, ktorí tu hovorili o tom, že ten fenomén "15-ky" je silný na Slovensku a naozaj až zvrátený, a ja sa pripájam o to silnejšie, že Igor Matovič má ešte malé dcéry, ale ja mám dcéry v puberte, čiže v najrizikovejšom veku a naozaj to vnímam silne a nechcem teda a ja nemám ani dosah na to, aby som to vedel až tak skontrolovať, že tie stupidity a tie úplné zvrátenosti niekedy, čo idú v televízii, keď ony prídu zo školy, až rozum stojí. Takže znova teda pripájam sa úplne všetkými desiatimi a otázka bude stáť teda, že či bude postačovať ten apel na existujúceho ministra, nech tú - myslím tú vyhlášku z 2007 - zmení alebo potom by sme si to zobrali my ako poslanci, lebo nič väčšie ako parlament neexistuje, lebo ak niekto musí niečo počúvať, tak musí počúvať parlament, tak by sme sa potom k tomu trebárs postavili aj my. Ja určite, lebo naozaj mi záleží na tom, aby moje dcéry hlúposti nepozerali.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja by som sa chcel opýtať práve na to, čo hovoril teraz pán poslanec Hlina, že veľmi často do 22.00 hodiny sa vysiela na mnohých kanáloch program mládeži absolútne nevhodný a naviac potom na druhý deň ráno to opakujú, keď rodičia prípadne idú do roboty a deti sú choré doma. Čiže chcem sa opýtať, či aká je možnosť teda okrem sťažností, lebo je ich veľa, ako sa vybavujú a keď sa to opakuje, či proste nie je možné aj k vážnejším by som povedal trestom, nielen finančným ale trebárs zobrať im licencie alebo niečo iného, pristúpiť, lebo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)