3. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Miškov už v podstate povedal všetko, na čo som chcel upozorniť, tak možno len to zopakujem.
Tri varianty unbundlingu boli v každej jednej verzii zákona spomenuté. Rozdiel je naozaj v tom, či o nich má rozhodovať prevádzkovateľ, či si má vybrať ten vhodnejší model, čo je, mimochodom, takýmto spôsobom dané aj v akcionárskej zmluve SPP, alebo či o tom bude rozhodovať štát. A ja mám vždy obavu, že keď o niečom rozhoduje štát, tak sa dáva kompetencia do rúk úradníkom. V tomto prípade ide naozaj o miliardové hodnoty. Vnímam tento posun s veľkou obavou, pretože vytvára obrovský priestor na to, aby sa formálne alebo neformálne mohli predstavitelia vlády začať dohadovať s vlastníkmi týchto miliardových hodnôt na tom, aby rozhodli „správne“ v ich záujme.
Ale to, čo asi chcel aj pán bývalý minister Miškov povedať vo svojom prejave, bolo hlavne to, že v tomto návrhu zákona sa neodstránili veci, ktoré ste vy, pán kolega, a viete, že si vás vážim, kritizovali pred piatimi mesiacmi, keď bol tento zákon predložený tu v tomto parlamente. Žiadna z tých vecí, ktoré ste kritizovali, nie je zmenená. A je presne v takej istej podobe, ako tento zákon predkladal v tom čase ešte pán minister Miškov.
No a na záver. Viete, ja som ochotný sa s vami staviť, možno o nejakú dobrú fľašu, že nakoniec aj tak bude zvolený systém unbundlingu ITO a že nebudete privatizovať rúru, lebo štát nemá na to, aby ju kúpil. A bola by to teda privatizácia tranzitného plynovodu, keby ste išli naším unbundlingom. A dokonca sa stavím aj o to, že dokončíte rokovania s EPH a že nakoniec všetky tie reči o tom, že kto chcel ukradnúť alebo privatizovať tranzitný plynovod, sa ukážu a v podstate dobehnú vás. Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pán minister. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja nechcem zdržiavať snemovňu touto diskusiou, lebo väčšina ľudí vlastne netuší celkom dobre, o čom sa tu my bavíme. Samozrejme, bývalý pán minister aj štátny tajomník o tom vedia, sú v obraze. Čiže je to skôr diskusia asi medzi nami.
Pán exminister, jedno upresnenie k tomu, keď hovoríte, že štát nemá istotu, že bude môcť vôbec kúpiť tie rúry. Viete, keby ste si pozreli privatizačnú zmluvu, tak by ste vedeli, že štát má prednostné právo, to znamená, štát prednostne má nárok. Štát má zatiaľ všetky blokačné práva, ktoré sa našťastie nepodarilo dostať v tom marci z rúk štátu. Čiže máme naďalej tie blokačné práva. Čiže štát bude takisto spolurozhodovať o tom, aké budú nastavené kritériá pre prípadný odpredaj týchto rúr. A štát má, ešte raz opakujem, prednostné právo na ich kúpu. A na to, aby sa stanovila cena, existujú nejaké mechanizmy. Čiže nebude to určite stanovovať ani Predstavenstvo SPP, ale bude to určite nezávislá organizácia, ktorá nastaví majetok podniku. A vlastne veď hodnota tohto majetku už je aj známa. Čiže tu sa nemusíme moc tváriť, že nevieme, o aký majetok ide.
Čo sa týka možnosti, či štát na to bude mať. Viete, odkúpenie týchto prepravných rúr nie je otázka zvyšovania deficitu štátneho rozpočtu, ale otázka prerozdelenia finančných aktív. Čiže to vám nezaťažuje štátny rozpočet. Je to otázka cashová. Samozrejme, cash strácate, čiže to je jediná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalšia prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Mezenská. Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja vzniesla aj niektoré zásadné pripomienky k predloženému návrhu zákona o energetike.
Prerokovaný zákon o energetike a na to aj nadväzujúci zákon o regulácii v sieťových odvetviach v zásadných ustanoveniach pretavuje potrebu zapracovania smerníc Európskej únie o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s energiami a o podmienkach vstupu do energetickej sústavy a prepravných sietí pre zemný plyn.
Hlavným zmyslom tohto návrhu je predovšetkým podporiť liberalizáciu trhu s energiami, vymedziť a presne určiť práva a povinnosti účastníkov na energetickom trhu, vymedziť a posilniť právomoci kontrolných a regulačných orgánov, čo by v konečnom dôsledku malo spoločne viesť k zlepšeniu a posilneniu práv spotrebiteľov na energetickom trhu. Avšak z poznania aplikačnej praxe a poznania súčasného rozkolísaného stavu na už liberalizovanom energetickom trhu možno usúdiť, že liberalizačný proces na Slovensku nie je dostatočne pripravený a ani zvládaný, čo vzbudzuje vážne obavy o ďalší vývoj situácie pri zabezpečení riadnych dodávok energií pre spotrebiteľov. Podnety a sťažnosti desiatok a stoviek spotrebiteľov ukazujú, že príchod nových dodávateľských subjektov ponúkajúcich združené dodávky energií spotrebiteľov skôr zneisťujú. Liberalizácia energetického trhu na rozdiel od očakávaného zvýšenia konkurencie dodávateľov a na to nadväzujúceho zvýšenia komfortu a slobody výberu dodávateľa prináša v mnohých prípadoch spotrebiteľom, naopak, sklamanie vo forme nátlakového vymáhania plnenia záväzkov zo zmlúv uzatvorených použitím nekalých marketingových praktík vo forme vyúčtovaných skrytých poplatkov, o ktorých užívatelia energetických služieb dopredu neboli riadne informovaní. Dopady nekalých marketingových praktík sú o to vážnejšie, že pri ich šetrení a odstraňovaní zlyhávajú existujúce kontrolné mechanizmy.
Analyzujúc viaceré ustanovenia nových zákonov možno badať snahu o posun oproti pôvodnému zneniu zákona, a to hlavne v ustanoveniach týkajúcich sa ochrany odberateľa elektriny, plynu a združenej služby, ako aj pri vymedzení práv a povinností dodávateľov a odberateľov energetických služieb, avšak ich zavádzaním do aplikačnej praxe nepredpokladám zásadnú zmenu súčasného nežiaduceho stavu.
Aj keď pre konkretizáciu potrebných úprav a doplnkov bude, predpokladám, väčší priestor v druhom čítaní, uvediem aspoň niektoré zásadné pripomienky v tom prvom čítaní.
Na liberalizovanom trhu sa v praxi uzatvárajú zmluvy so spotrebiteľmi predovšetkým na dobu určitú. A aj keď sa dôraz kladie na možnosť slobodného a operatívneho výberu nového dodávateľa, ten je umožnený skôr v zmluvách uzavretých na dobu neurčitú. Požiadavkou praxe bolo však primárne vytvoriť legislatívny priestor pre rýchlu možnosť zmeny dodávateľa bez ohľadu na to, akou formou je spotrebiteľ viazaný. Takáto možnosť rýchlej a nesankčnej zmeny nie je v zákone dostatočne upravená a ani ošetrená. Liberalizácia trhu pre spotrebiteľov tak stráca na svojom opodstatnení a primárnom význame.
V druhom rade by som chcela upozorniť na potrebu zavádzania štandardov kvality a s tým spojené nedostatky v taxatívnom vymedzení spôsobu a formy vybavenia spotrebiteľských reklamácií a sťažností s odkazom na určenie presných kompetencií dohliadajúcich kontrolných a regulačných subjektov. Väčšina oprávnených spotrebiteľských podnetov ostáva bez vyvodenia jednoznačných záverov a uskutočnenia potrebnej nápravy. Opätovne z poznania praxe už dlhodobo poukazujeme na bezzubosť vymedzených kompetencií kontrolných orgánov, kritizujeme nesúčinný a nekomplexný prístup v šetrení individuálnych, ale už aj kolektívnych spotrebiteľských podaní.
Zotrvávajúca tendencia v oddelených právomociach kontrolných subjektov znemožňuje hľadanie systémových riešení a bráni zavádzaniu potrebných systémových opatrení. Dodávatelia poškodzujúce práva spotrebiteľov, bezzubosť zákona a nesúrodé vymedzenie kompetencií v zákone často na úkor spotrebiteľov zneužívajú.
Ďalšia pripomienka. Je mi známa snaha predkladateľa zákona vytvoriť vzor spotrebiteľskej zmluvy o dodávke energií v máji v roku 2013. Ja túto snahu oceňujem predovšetkým pre potrebu zjednodušenia a sprehľadnenia nateraz veľmi komplikovaných a pre spotrebiteľov mnohokrát nečitateľných zmlúv, avšak posun prípravy takéhoto vzoru na máj budúceho roka k dynamike vstupu nových energetických subjektov na trh nepovažujem za adekvátny. Dlhodobo je prezentovaná požiadavka zúženia zmlúv na podstatné náležitosti, ktoré v nateraz prešetrovaných zmluvách nie sú presne a jednoznačne určené alebo dokonca chýbajú.
Ďalšia pripomienka. So smernicou Európskej únie je spojená aj požiadavka vymedzenia pojmu a nastavenia indikátorov merania energetickej chudoby na Slovensku. Hoci predkladateľ zákona upozornil na prípravu štúdie koncom roka 2013, v zákone nie je tento pojem ani rámcovo v kontexte s medzinárodným porovnávaním zadefinovaný. Nie sú uvedené dokonca ani dôvody, pre ktoré sa tento pojem v návrhu zákona zavádza.
Rovnako sporným je aj vymedzenie pojmu zraniteľný spotrebiteľ. Pokiaľ navrhovaná úprava ho skôr spája s bezpečným zabezpečením dodávok pre extrémne prípady, až ťažko zdravotne postihnutých odberateľov, ktorých životné funkcie od plynulých odberov energií sú závislé, aplikačná prax už dlhodobejšie poukazuje na potrebu rozšírenia zadefinovania pojmu zraniteľní spotrebitelia aj napr. na cieľovú skupinu spotrebiteľov dôchodcov. Pre kvalifikované rozhodnutie a získanie plného informovaného súhlasu sa títo spotrebitelia na trhu komplikovane orientujú.
Ďalšia pripomienka. Pre prípravu kompletného návrhu zákona za rovnako dôležité považujem určenie konkrétneho postupu a vymedzenie kompetentného subjektu, ktorý bude poverený prešetrovať neprijateľné podmienky a nekalé marketingové praktiky pri uzatváraní typových zmlúv o dodávke energií. Na zavedenie tohto systémového opatrenia zákon nepamätal, a pritom prax, ako aj otvorenie energetického trhu novým subjektom ponúkajúcim energetické služby reálny nárast podaní na prešetrenie predpokladá.
Pri tomto návrhu chcem upozorniť na prehodnotenie určenia právomocí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Rovnako mám aj obavy z kvalifikovanej, dostatočnej pripravenosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vstupovať do mimosúdneho riešenia sporov medzi odberateľmi a dodávateľmi.
Napokon chcem poukázať aj na potrebu zakomponovania práva na primeranú jednorazovú náhradu alebo náhradu na zriadenie vecného bremena na pozemkoch a nehnuteľnostiach vlastníkov, na ktorých boli postavené energetické stavby ešte pred rokom 1989. Stoja tam a využívané sú doteraz a budú aj v budúcnosti. Prevádzkovatelia energetických zariadení sú zahraničnými akcionármi. Na nehnuteľnostiach slovenských občanov vykonávajú podnikateľskú činnosť, vytvárajú nemalé zisky a legislatíva Slovenskej republiky im umožňuje, aby túto činnosť vykonávali bez primeranej náhrady voči vlastníkom pozemkov, bez platenia daní z nehnuteľnosti napriek tomu, že ich užívajú, a bez povinností starať sa o pozemky tak, aby nebolo ohrozené zdravie a majetok občanov. Bolo by užitočné a prospešné poznanie, za akých podmienok podnikajú zahraniční podnikatelia v materskej krajine, či im legislatíva v materskej krajine umožňuje také úľavy a zvýhodnenia, aké im poskytuje legislatíva Slovenskej republiky, ktorá vlastne pripúšťa diskrimináciu vlastných občanov. Porovnateľný príklad podnikania na cudzích pozemkoch je v rezorte poľnohospodárstva, kde ak si nájomca prenajme od vlastníka prenajímateľa pôdu na podnikateľské účely, nájomca je povinný v zmysle platných zákonov o prenajatú pôdu sa patrične starať, platiť daň z nehnuteľnosti a vlastníkom pôdy platiť primerané nájomné. Uvedený princíp je preto logický, spravodlivý, demokratický a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Toto je len krátky záber pripomienok, ktoré som si dovolila predniesť v tomto prvom čítaní. A ja v závere z tohto miesta chcem vyjadriť svoje presvedčenie, že aj v druhom čítaní bude možnosť zapracovať nielen tieto pripomienky, ale aj ďalšie konkrétne pozmeňujúce návrhy. Ďakujem pekne za pozornosť.

Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pani poslankyne Mezenskej.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pýtam sa, pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave? (Reakcia navrhovateľa.) Nech sa páči.

Dve vety, využijem toto právo. Pani kolegyňa, dve také veci som si tam všimol v tom vašom príspevku.
Otázka kontroly zmlúv a kontroly dodávateľov. Ten zákon, táto novela hovorí o jednom, o takzvanej certifikácii dodávateľov elektrickej energie. To je vážny moment. To je tá záruka, že už by sa na trhu nemali objavovať všelijakí podomoví obchodníci. A tá certifikácia dodávateľa má presne stanovené pravidlá. Čiže kto nebude mať certifikáciu za sebou, nedostane vôbec licenciu na takúto činnosť. Povypadávajú tak rôzni títo domoví hráči. Čiže tá certifikácia vyrieši špekulantov.
Otázka zmlúv, či sú v poriadku, či nie je porušený zákon. Z hľadiska kvality dodávok energií a podobne vždy bola, je a bude na to určená štátna dozorovacia inštitúcia štátna energetická inšpekcia. A z hľadiska obchodného práva je to Slovenská obchodná inšpekcia. Čiže tie inštitúty sú, tie netreba kreovať nové, čiže tieto fungujú.
Čo sa týka tých vedení alebo obmedzení práva využívať pôdu, ktorú má poľnohospodár v prenájme, samozrejme, toto je veľmi háklivá téma. Ona bola aj za prvej vlády Roberta Fica na stole. My keď sme robili na sekcii energetiky prepočty, čo by znamenalo vlastne uhradiť náhradu za ušlý zisk v týchto pásmach, zistili sme, že znamenalo to v konečnom dôsledku asi štyridsaťpercentné zvýšenie ceny koncových energií pre koncových spotrebiteľov. Čiže sme povedali, bohužiaľ, historicky sa tu niečo urobilo, nie je v rukách štátu jednorazovým opatrením nahradiť niektoré veci, ktoré jednoducho 50 – 60 rokov tu fungovali. Čiže od tohto sa upustilo, ale zároveň sa umožnilo, že za tie ochranné pásma, lebo či už máte veľmi vysoké napätie, vysoké napätie, tam sú definované ochranné pásma, presne metráž od osi tohto vedenia, sa neplatia dane. Čiže on s tým nemá náklady. Nemá tam náklady, ale náklady má ten prevádzkovateľ v tej prenosovej distribučnej sieti, prepravnej sieti, ktorý musí udržiavať tieto ochranné pásma v patričnej kvalite, aby neohrozovali prenos daného typu energií a aby zabezpečovali kvalitu životného prostredia. Všetko.

Ďakujem, pán minister.
Chce zaujať pán spravodajca tiež stanovisko? (Reakcia spravodajcu.) Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Krátka rozprava, to je prvé čítanie, tak, ďakujem veľmi pekne, oceňujem kolegov poslancov, že využijú svoje možnosti v druhom čítaní.
K pani kolegyni Mezenskej. Bolo to dobré vystúpenie. Mali sme k tomuto energetickú komisiu, na ktorej ste sa aj vy zúčastnili, takže ďakujem aj týmto spôsobom za vašu aktívnu účasť.
Ak vám ide o vec, predpokladám, že áno, dovolím si vám poradiť, napíšte list pánovi ministrovi, buď priložte svoje vystúpenie, alebo tam zopakujte najpodstatnejšie body. Tak vám pán minister vysvetlí niečo, čo nemusíte otvárať, aby sa to podarilo zapracovať, aby sme to neriešili potom narýchlo tuná. Ale je to také dôsledné dosledovanie tých vašich návrhov, nech na tom ministerskí popracujú, ak sa vie zákon vylepšiť alebo doplniť, nech sa páči. Ja myslím, že to je snaha, ktorú podporíme.
K pánovi kolegovi poslancovi, exministrovi. No pán poslanec sa tu posťažoval, že predkladáme návrh, ktorý on odrobil. On nepovedal, že už predtým to odrobil pán minister Jahnátek, že to bolo v medzirezortnom pripomienkovom konaní, že prebehlo to jedným konaním, prebehlo to, predpokladám, za pána exministra druhým konaním. A nariekal, že to neprebehlo tretím konaním. Ten istý zákon v podstate je identický s kozmetickými zmenami, ale myslím, že je zbytočné sťažovanie sa.
Inú vec si treba povedať, ako je možné, že keď mal pripravený zákon na stole a ministerskí úradníci boli tí istí, trvalo mu vyše roka, kým ho dokázal predložiť do vlády, a nestihli sme termín, ktorý po nás chcela Európska únia, na zavedenie 3. energetického balíčka? Dostali sme sa do procesu infríčmentu úplne zbytočne a dneska to doháňame. Ale dovolí si tu kritizovať. Toto je výsledok práce ministerstva, toto je výsledok práce ministra, ktorý to rok mal na stole a nebol s tým schopný nič urobiť.
A, po druhé, som rád, že ste povedali, že zákon podporíte, pretože je to podobný zákon.
Kozmetické úpravy. Myslím, tú filozofiu vysvetlil pán minister Jahnátek, že tam je to hlavné riešenie.
Ale najpodstatnejšia vec je, mali ste vládu, mali ste väčšinu v parlamente, pán kolega. Ak prešiel zákon vládou Ivety Radičovej, mal prejsť aj v parlamente. Ak neprešiel, zbytočne plakať nad rozliatym mliekom. Sťažujte sa niekde inde. To nie je vina strany SMER. Je to neschopnosť bývalej vlády, neschopnosť ministerstva. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A teraz pristúpime k ďalšiemu bodu programu, pokračujeme v prvom čítaní o

vládnom návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 67, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 63.
Pán minister Jahnátek, prosím o uvedenie vládneho návrhu zákona. Nech sa páči.