3. schôdza

Ďakujem pekne.
Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické reakcie.
Pán poslanec Brixi, nech sa páči.

Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení predkladatelia, ja si na úvod veľmi vážim, že takýto návrh zákona, o ktorom máme tu dnes možnosť hovoriť, z vašich radov vzišiel, avšak myslím, že takýto zákon by mal prejsť nejakým medzirezortným konaním a minimálne celospoločenskou diskusiou, aby mali možnosť sa k nemu vyjadriť aj tí, ktorých sa tento zákon týka, poprípade záujmové organizácie, ktoré ich zastupujú. Dnes, ako isto všetci vieme, a nikto z nás o tom snáď nebude pochybovať a polemizovať, je na Slovensku veľké množstvo športovcov, ktorí žijú na hranici životného minima a zaslúžia si ocenenie či už zo strany spoločnosti alebo zo strany štátu. Sú však veci, ktoré mi v tomto zákone chýbajú. Začnem či už od trvalého bydliska, štátneho občianstva a samotných ocenených alebo aj dovŕšenie veka pri športovcoch a olympionikoch z deaflympijských disciplín.
Chýba mi tu pôsobnosť. Ja si myslím, že tento zákon a plnenie tohto zákona by nemalo vzísť z kapitoly ministerstva školstva, ale skôr z kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ak už sa ideme baviť o sociálnom zabezpečení.
Treba, samozrejme, brať do úvahy aj športy kolektívne, ktoré nie sú v rámci olympijských športových udalostí. Ja si nemyslím, že športovci, hokejisti, futbalisti alebo hádzanári, majú mať po získaní medaily na medzinárodných športových podujatiach nižšie spoločenské postavenie ako olympijskí medailisti. Myslím, že tá ich snaha a ten ich záujem o dosiahnutie výsledku bol taký istý.
A v závere len taká regionálna pikoška. My, v Košiciach máme víťaza vo futbale z olympiády a máme druhého víťaza, majstra z majstrovstiev Európy vo futbale. Prečo jeden ocenený štátom za svoje zásluhy byť má a druhý nie? Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. V úvode v podstate chcem pochváliť predkladateľov v tom zmysle, že snažia sa pomôcť športovcom. Z mojej strany každá pomoc pre športovcov, ktorá by mohla prísť na pôdu tohto parlamentu, je vítaná, ale, samozrejme, musí to byť urobené zákonným spôsobom. Podľa môjho názoru tento návrh zákona je diskriminačný, tak ako povedal aj môj predrečník, vo vzťahu k majstrom sveta, a teda aj k iným športovým reprezentantom Slovenskej republiky alebo bývalého Česko-Slovenska. Dovolím si upozorniť, že existujú nielen olympijské športy, ale aj neolympijské športy, v ktorých máme veľké výsledky, ako je napr. armwrestling (pretláčanie), alebo sú to iné oblasti, v ktorých v podstate títo športovci celý život pracujú a makajú a potom nás reprezentujú. Zároveň chcem poukázať na to, že je mi to dosť zaujímavé, prečo práve šachová olympiáda organizovaná Medzinárodnou šachovou federáciou od roku 1999 má mať príspevok a majstri sveta alebo futbalisti, ktorí nás reprezentovali na majstrovstvách sveta, ho nemajú mať. Čiže z tohto dôvodu si myslím, že tento zákon ako taký je diskriminujúci a diskriminuje všetkých ostatných výborných športovcov, ktorí robia dobré meno Slovenskej republike, ale na druhej strane oceňujem, že konečne sa začína robiť niečo pre športovcov. A z tohto dôvodu si myslím, že ak by sa vrátil tento zákon predkladateľovi na prepracovanie, tak mohlo by sa to dostať do takého štádia, ja by som to možno aj v budúcnosti podporil, ale takto ako je to naformulované, myslím si, je to diskriminačné. Ale treba pomôcť športovcom, to uznávam. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
S reakciou pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne. Milí kolegovia, ktorí priniesli faktické poznámky, chcem povedať jedno, viete, ak sa snažíme urobiť prvú dieru do ľadu a vybrali sme si to, a nikto ma nepresvedčí, možno s výnimkami o opaku, že olympijská medaila a olympijská sláva nie je tou najvyššou slávou s výnimkami, ktoré sa dajú veľmi stručne opísať a kde veľmi do úvahy neprichádzame, tak sa domnievam, že rozšíriť teraz to portfólio na pretláčanie a na ťah naložených nákladiakov a podobné veci je, samozrejme, možné, ale je to najlepšia cesta do pekla pre tieto úvahy, pretože, naopak, začal by som skôr skromne a s tým najvzácnejším, s olympijskými, zlatými, striebornými a bronzovými medailami, s tým, že, samozrejme, môže mať oprávnene zlý pocit majster Európy vo futbale, že tam nie je, ale jednoducho celý svet si váži olympijské víťazstvá.
A povedať, že je dobrá k tomu celospoločenská diskusia? Niet vecí na svete a niet zákona na svete, ku ktorému by nemala byť celospoločenská diskusia. Ja už si 30 rokov lámem hlavu nad tým, čo to je celospoločenská diskusia, kto je tá celá spoločnosť, ktorá má diskutovať o tom, tak ako o všetkých dnešných návrhoch, ktoré tu boli a budú prednesené.
Myslím si, že toto je krok, ktorým sa dá začať. Ak sa nám bude dobre v tejto republike dariť a ekonomika bude kvitnúť, môžeme uvažovať perspektívne i o ďalšom, ale ak budeme teraz žiadať medaily pre tých, ktorí sú preborníci v pretláčaní rukou, tak je jasné, že navždy pochováme všetky úvahy. A takéto návrhy sú, presne vzaté, farizejstvo.

Ďakujem pekne.
Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je pán poslanec Kubánek.
Poprosím pána Osuského, aby ako spravodajca zaujal miesto na to určené.
Nech sa páči.

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľmi dobre si uvedomujem význam a dôležitosť prerokovávaného návrhu zákona o príspevku za zásluhy v športovej oblasti. Podobné návrhy o presadenie ocenenia medailistov z olympijských hier, resp. paralympiády či majstrovstiev sveta sa už v minulosti niekoľkokrát objavili. A musím objektívne priznať, že boli lepšie prepracované. Vždy však chýbala politická vôľa z dôvodu, že by si podobnú tzv. rentu mohli požadovať aj iné skupiny obyvateľstva ako herci, speváci, ktorí tiež dobre reprezentujú Slovenskú republiku.
Odzneli aj pochybnosti, či napr. tenisoví, futbaloví alebo hokejoví reprezentanti majú tiež dostávať príspevok, lebo v ich prípade renta je len vreckové od štátu, ktorý zápasí s vyplácaním riadnych dôchodkov. Škoda, že predkladatelia neprišli s týmto návrhom, keď boli členmi vládnej koalície a mohli tento zámer presadiť bez problémov v parlamente. Ja osobne si myslím, že pán minister financií bol asi striktne proti takémuto návrhu zákona.
Prečo tento návrh zákona nemôžem podporiť? Pretože na rovnakú úroveň sú v návrhu postavené olympijské hry a paralympiáda, pričom konkurencia na týchto podujatiach je neporovnateľná a aj propagácia Slovenskej republiky je diametrálne odlišná, pretože, žiaľ, paralympiády sa konajú síce na rovnakých športoviskách ako olympijské hry, ale za minimálneho záujmu médií aj športovej verejnosti. Ešte menšiu konkurenciu a význam z hľadiska šírenia dobrého mena Slovenskej republiky vo svete majú deaflympiády. A medaila z tohto podujatia je neporovnateľná s medailou z olympijských hier. Ak by vlani nevyšiel najavo podvod s prípravou zimnej deaflympiády v Tatrách, médiá by jej venovali minimálnu pozornosť, hoci sa mala konať u nás na Slovensku. Dať na jednu úroveň šachovú olympiádu s olympijskými hrami, myslím si, to nie je vhodné, pretože z hľadiska celosvetového významu je medzi nimi veľmi obrovský rozdiel. Zaradiť Hry priateľstva (Družba 84) na rovnakú úroveň ako olympijské hry je športovo nevýhodné. Bola to náhrada za neúčasť športovcov socialistických krajín na olympijských hrách, ale výsledky z týchto súťaží už dávno zapadli prachom. Naopak, medzi podujatiami, z ktorých medaily by mali byť ocenené príspevkom, sú majstrovstvá sveta vo futbale, hokeji a ďalších kolektívnych športoch, podobne ako zo svetových hier. Slovenská republika má z nich iba niekoľko málo medailí. Nárok na ocenenie by už mal mať iba občan Slovenskej republiky, ktorý odvádzal počas kariéry dane z príjmu v Slovenskej republike, a nie v Monaku alebo niekde inde.
Diskutabilný je aj vek 35 rokov, odkedy by mohol vzniknúť nárok na vyplácanie príspevku. To by mohlo paradoxne demotivovať športovca, aby po skončení svojej kariéry hľadal ďalšie uplatnenie v spoločnosti. Stačil by mu na slušné prežitie príspevok od štátu vo výške priemerného platu, pričom práve od medailistov na olympijských hrách sa očakáva, že odovzdajú svoje skúsenosti nastupujúcej generácii, najmä ako tréneri, resp. rozhodcovia či funkcionári.
Záverom chcem poznamenať, že samotná filozofia oceniť športovcov mesačným príspevkom od štátu je užitočná. Ale štát musí mať na tento krok finančné prostriedky a výrazne musí byť upravený okruh športovcov, ktorí by mohli mať na takúto podporu nárok. Z toho dôvodu preto navrhujem podľa § 73 ods. 3 písm. b), aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne pánovi Kubánkovi.
S faktickými pán Martvoň, Osuský a Horváthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Ďakujem za vystúpenie pánovi poslancovi Kubánkovi, chcem ho v tom podporiť a plne s ním súhlasím.
K tomu, čo bolo povedané, dovolím si poznamenať, aj môj názor je taký, že nemôže byť šachová olympiáda, ktorá je, povedzme, dá sa povedať maximálne tak mentálnym športom na úrovni ja neviem výsledkov našich hokejistov, ktorí doniesli zlaté, strieborné alebo iné medaily, alebo na úrovni našich futbalistov, ktorí reprezentovali Česko-slovenskú republiku v tom čase na majstrovstvách sveta. Čiže myslím si, že tento návrh zákona ako taký je vo veľkej miere, znova to zopakujem, diskriminačný ku ostatným druhom športov a športovcom, nehovoriac o tom, že aj príspevok či už pre olympionikov alebo paralympionikov by mal byť rovnaký. Čiže aj v tejto rovine vidím priestor ešte na dopracovanie tohto návrhu zákona a z toho dôvodu si myslím, že by mal byť stiahnutý. Ďakujem.