3. schôdza

S reakciou pán poslanec, s faktickými, Mikloško, Sulík, Brocka, Martvoň, Mičovský, Kadúc. Uzatváram možnosť faktických poznámok.
Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

Vítam diskusiu o referende, môžme tým oživiť záujem o politiku, aby to nebolo tak ako v Čechách alebo v Taliansku, kde politické strany a ich dôvera veľmi klesá. Referendum vidím jako silný nástroj zdola navrhovať a spolurozhodovať o veciach. Už Švajčiarsko tu bolo spomínané, ale tam skutočne každý most, cestu alebo obchodný dom riešia referendom, ľudia si na to zvykli a majú dojem, že to ovplyvňujú, silno ovplyvňujú. Ani vo voľbách, tiež to bolo spomenuté, nezávisí na percentách, na účasti, sú platné v každom prípade. Aj v tomto prípade je referendum len odporúčanie pre Národnú radu, čiže nie je, napríklad ako boli podpisovky v meste, automaticky ústavným zákonom, čo bolo, samozrejme, prehnané.
Bol som v Amerike, keď sa volil prezident a zvolili ho 15 percentami hlasov, teda, čiže tiež to nikto nespochybňoval. Ja myslím, že k referendu by aktívni ľudia išli a oni by mohli zdola ovplyvňovať veci verejné. Otázky však musia byť vhodne formulované, nie zhora dané, predtým široko diskutované. Tiež som bol v Taliansku, keď išlo referendum o asistovanej reprodukcii, pol roka predtým bola vo všetkých médiách obrovská diskusia, všetky osobnosti sa k tomu vyjadrili a referendu každý rozumel, o čo sa jedná, a referendum bolo zamietnuté. Ale bolo to demokratické a jasné.
Minulé referendá boli manipulované, nevhodné a nezrozumiteľné otázky, čiže potom aj tak dopadli, minulo sa veľa peňazí.
Myslím, že je tu veľa tém, ktoré by mohli byť témou referenda, a viac ľudí by sme takto mohli pasívne pritiahnuť do vecí verejných. Ešte raz, vítam diskusiu o referende a ako budem hlasovať, rozhodnem sa, keď si ju celú vypočujem.

Pán poslanec Sulík.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Igor, vidím, že sa rýchlo učíš, v týchto (smiech rečníka) finesách a parlamentných trikoch, takže ďakujem tebe, že máme možnosť reagovať faktickými poznámkami na úvodnú reč, ktorá urobila dojem ako vystúpenie v rozprave.
Čo sa týka nášho postoja k referendu a aj k samotnému kvóru, myslím si, že ten je známy, nakoniec sme strana, ktorá má najčerstvejšie skúsenosti s referendom. Ohľadne pozície strany SaS k tvojmu návrhu vystúpi Juraj Miškov za klub SaS, preto nechcem predbiehať a chcem iba k jednej veci sa vyjadriť a to je to prechodné obdobie.
No, myslím si, že keď zo dňa na deň dáme z 50 na 0, že naozaj môže, pokiaľ si ľudia na to zvyknú a pokiaľ začnú vnímať referendum ako silný a účinný nástroj, môže dôjsť k nejakým škodám, kde sa budeme hodne štípať a potom to nejak veľmi prácne naprávať. Keď pôjde, keby to bolo povedzme 10-ročné obdobie, každý rok po päť percentuálnych bodoch, pričom môže byť aj kratšie, tak minimálne by už vedeli ľudia a zvykali by si a vedeli by, že sa teda niečo blíži. A SaS má napríklad vo svojom referende účasť 25 %, ale keby už kleslo povedzme na 40 alebo na 35, tak si myslím, že už aj toto by motivovalo ľudí, radšej sa zúčastniť a vyjadriť svoju vôľu.
Čiže nesúhlasím s tebou v tom názore, že osem rokov by sa nič nedialo, a myslím si, že veľmi skoro by tá téma a každým jedným pokusom by tá téma bola stále viac a viac aktualizovaná, a nemyslím si, že by to bolo tak, ako ty vravíš, že prvé referendum a ľudia by to ignorovali, tak ako doteraz. Čiže skús, prosím ťa, aj ty porozmýšľať, či ten návrh je naozaj neprijateľný pre teba.
Ďakujem.

Pán poslanec Brocka.

Zmäkčovanie podmienok pre referendum je zaujímavý návrh, ale myslím si, že v našich podmienkach je to aj dosť komplikovaný návrh. Na Slovensku bývajú voľby veľmi často. Nielen parlamentné, ale teraz v kombinácii s inými voľbami takmer každý rok a niekedy cez rok vyjde to, že aj niekoľko razy, aj napríklad v spojení s referendom.
Príklad so Švajčiarskom veľmi nie je vhodný, pretože Slovensko sa so Švajčiarskom nemôže porovnávať aj preto, že referendum je drahý špás. Referendum stojí, ja neviem teraz, v starej mene to bolo 100 mil. korún. A myslím si, že keby sme zmäkčili tie podmienky pre referendum, tak by bývalo asi častejšie ako doteraz, to znamená, by boli vyššie výdavky štátu.
No ale predsa len teda čo s tým? Prvá alternatíva je, že nechať to tak, ako to je. A že by sme sa teda snažili vo voľbách, či komunálnych, či parlamentných, aby sme vtiahli teda občanov do rozhodovania. Druhá možnosť je, a to ma inšpiroval pán Matovič, keď naposledy hovoril, že predčasné voľby by mali zaplatiť strany politické, no tak nechajme to tak, že za podmienok súčasných, to znamená tých tvrdších, by referendum znášal štát náklady, to znamená všetci občania cez dane, a to mäkšie referendum by znášal ten iniciátor, to znamená ten, ktorý by chcel zneužívať inštitút referenda, tak by aj znášal náklady spojené s týmto referendom. Čo vy na to?

Pán poslanec Martvoň.

Ďakujem za slovo. Myslím si, že je to vážna téma. V prvom rade by som chcel upozorniť na to, že treba rozlišovať medzi zastupiteľskou demokraciou a referendom. Buď budeme mať jedno, ktoré máme, teda tú zastupiteľskú demokraciu, ktorú máme od ´89. roku, keď vznikla Slovenská republika, alebo budeme mať teda inštitút referenda. Pokiaľ sa rozhodneme, že teda by sme išli touto cestou, pán Matovič, inštitútom referenda, tak potom sú nám úplne, je nám zbytočný parlament, alebo úplne by nám boli zbytočné obecné alebo mestské zastupiteľstvá. Nehovoriac o tom, že váš návrh upravuje len referendum so silou zákona alebo ústavného zákona, na referendum so silou miestneho zákona, teda, miestneho zákona, na referendum miestne nepamätáte. Tam tá podmienka stále zostáva a je 50 % účasti.
Čo tým chcem povedať? Chcem tým povedať, že pri mnohomiliónových štátoch, ako je Slovensko a ďalšie, je ten systém zastupiteľskej demokracie namieste a to referendum by sa malo využívať iba v mimoriadnych a vážnych situáciách, ktoré sa týkajú kľúčových rozhodnutí pre budúcnosť štátu. Tie kľúčové rozhodnutia nemôžu byť každý deň, čiže fakt to, že je to raz za rok, myslím si, že je namieste.
Na druhej strane si treba uvedomiť, že pri tom vašom návrhu, kebyže to prejde, teoreticky by o nejakých veciach alebo problémoch, ktoré by riešil zákon, poprípade ústavný zákon, mohla rozhodnúť menšina, tisíc alebo dvetisíc ľudí, kdežto v parlamente minimálne strana SMER teraz zastupuje 1,14 mil. obyvateľov. Čiže je tu znova ten, dá sa povedať, nepomer medzi tou menšinou a väčšinou, ktorá prijíma teda tie zákony a ústavné zákony.
No a nehovoriac, čo sa týka Ľuptákovho referenda, čo ste spomínali, no kebyže ľuďom závisí na tom Ľuptákovom referende, tak si buďte istí, že by ich tam prišlo viac ako 50 %. No v tom čase im na tom nezáviselo. No a nehovoriac o tom, že takýmto spôsobom referenda možno by sme podporili separatistickú...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Mičovský.

Dobré ráno všetkým. Ja si chcem vybrať iba jednu záležitosť, ktorá sa mi zdá veľmi podstatná na tomto návrhu, a to je otázka, ktorá ma dosť často trápi. Čo si vlastne ľudia myslia o tom, akú majú možnosť vplývať na veci verejné? Ja neviem, možno to bude také iba ojedinelé, ale verím, že nie, keby sme robili referendum o tom, čo si myslia, tak by veľmi často tam zaznievala taká nejaká kľúčová veta, viete čo, na voľby ideme, ale potom my vlastne nemôžme nič zmeniť. Naše možnosti niečo ovplyvniť sú takmer nulové a tá pasivita z toho vyplýva úplne logicky.
Ja som presvedčený, že ak by sme tento inštitút vložili do právneho systému Slovenskej republiky, tak by sme určite nabudili mimoriadne veľkú pozornosť a úsilie zúčastňovať sa správy vecí verejných a vôbec nepochybujem o tom, že občan je tak rozumný, že mu nemusíme dávať žiadne nejaké prechodné obdobia a nejaké také zahrievacie časy. Veľmi rýchlo, pod vplyvom iste aj médií, by zistil, že jeho neúčasť je veľmi nerozumnou, a som presvedčený, že by sme mnoho vecí robili úplne inakšie pod vplyvom jeho názorov, ktoré by sme mali brať do úvahy celkom iste nielen raz vo voľbách, ale mali by sme byť vystavení úplne systematickému tlaku, že nie kedykoľvek, ale v istých častých obdobiach sa občas môže zúčastniť referenda, ktoré by nám dokázalo veľmi často zmeniť rozhodnutia, ktoré v tejto sieni zákonnosti zaznievajú, o ktorých sme presvedčení, že slúžia občanom. A práve, že ja si myslím, že mnohokrát práve nepočúvame to, čo by sme počúvať mali, referendum by nám k tomu veľmi, veľmi pomohlo.
Takže ja sa prihováram za to, aby sme nepozerali na detaily, ale pozerali na ten základný zmysel a ten je poslúžiť občanovi, aby mohol spravovať svoje veci.
Ďakujem.