3. schôdza

Ďakujem. Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Matovič.

Iba na pána poslanca Martvoňa. Hovoril si, že poslanci by mali pracovať a ľudia by nemali robiť prácu za nich. A práve o to ide, že keď budú mať ľudia pocit, že poslanci nepracujú, ja si myslím, že veľakrát ho majú, tak vtedy dajme im možnosť, aby tú prácu si mohli odrobiť. Ja som použil aj príklad pri tej úvodnej reči trestnoprávna imunita. Ľudia 22 rokov na Slovensku majú pocit, že poslanci si nerobia svoju prácu, lebo si ešte stále trestnoprávnu imunitu nezrušili, ale ak by mali v rukách reálny nástroj použiteľný, a teda vykonateľné referendum, tak v tom prípade dávno by tú prácu za poslancov urobili.
Čiže takto čisto to myslím. Naozaj to neberiem čierno-bielo, že si máme, ako si spomínal, vybrať cestu, či zastupiteľské demokracie, alebo teda odovzdať moc čisto ľuďom do rúk. Ako je to doplnok, doplnok vtedy, kedy poslanci v parlamente nie sú schopní prijať, nechcú prijať nejaké rozhodnutie, tak vtedy by mali možnosť ho prijať ľudia miesto nich.

Ďakujem. Posledný písomne prihlásený do rozpravy - pán poslanec Jozef Viskupič.

Ďakujem. Milé kolegyne, kolegovia, pani predsedajúca, mám potrebu, keďže som jeden z predkladateľov, čosi k nášmu zámeru a inštitútu referenda a jeho reálnemu sfunkčneniu povedať a myslím si, že napriek piatkovému termínu rozpravy vnímam, že táto téma je jednak živa medzi niektorými poslancami, a tu by som sa chcel poďakovať aj kolegom zo strany SaS - Sloboda a Solidarita, že pri jednaniach o podpore na úrovni predsedov poslaneckých klubov, a takisto ako zaznelo niekoľkokrát v rozprave, uvažujú, alebo teda prisľúbili síce s výhradami, ale podporu tomuto návrhu. Takisto sme tieto jednania mali s predsedami iných politických strán, s predsedami klubov a podpora je otázna, preto mňa bude zaujímať a možno aj veľkú časť verejnosti na Slovensku, akým spôsobom sa k tejto zmene ústavy postaví celé plénum.
Myslím si, že na základe toho, čo tu odznelo, viem už v priebehu rozpravy odhadnúť to, že ako keby tu nebol okrem pána Šebeja, ktorého názor si vážim, ale hlboko s ním nesúhlasím, ako keby tu otázka o zmene tohto inštitútu a jeho sfunkčnenia mala širokú podporu. Výhrady, a je veľmi dobré teda, že v prvom čítaní tieto argumenty zaznievajú, preto si myslím, že ak poslanec súhlasí s filozofiou tejto zmeny, zmeny inštitútu referenda, mohol by náš návrh, a týmto si dovolím požiadať o podporu v prvom čítaní, posunúť tento zámer do čítania druhého, kde je priestor na úpravu zámeru.
Mne sa takisto ako kolegovi Kadúcovi celkom pozdáva zámer, ktorý predstavil pán poslanec, predseda strany Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka, že bude uplatnený možný mechanizmus znižovania kvóra. Páči sa mi preto, že je to vecný príspevok do diskusie, a ja by som si možno dovolil osvetliť aj zámery, ktoré by mohli tú diskusiu o zmene tohto inštitútu v ústavnej úprave ísť a prebehnúť druhým čítaním.
Prečo sme ale navrhli absolútnu nulu alebo zníženie kvóra na absolútnu nulu, bolo odargumentované Igorom Matovičom a je to ten hlavný argument, že chceme prebudiť záujem občanov o politické dianie, a to ich priamym zapojením. Je akceptovateľný konštrukt alebo úvaha o tom, že ak občan v dlhodobom uplatňovaní a reálnej nevykonateľnosti referenda, tak ako je súčasne v ústave upravený, generuje medzi voličmi ideu, že neúčasť alebo účasť v referende ako keby nebola potrebná, pretože ak sa ho nezúčastním, aj tak nič neviem, alebo zúčastním, neviem nič rozhodnúť, a preto argumenty, ktoré používal aj kolega Šebej, sa mi zdali veľmi protirečivé, pretože pri každom jednom uviedol účasť na referende.
Ak si občan myslí, že jeho hlas nebude aj tak vyslyšaný, a myslí si, že nepríde aj tak dosť ľudí rozhodnúť o konkrétnych otázkach, ktoré v histórii našich referend položené boli, referenda sa neúčastní, a tým pádom nedáva odkaz na tom, či o otázkach rozhodnúť chce, alebo nie, ale zabraňujeme mu v tom, aby sme mu dali signál, že skutočne ide o jeho rozhodnutie, že skutočne úprava, ktorú niekto inicioval a zozbieral na ňu 350-tisíc podpisov, sa môže stať aj vykonateľná, aj účinná.
Myslím si, že práve v tomto bode sa s kritikom tohoto nášho návrhu nezhodujeme práve vo východiskovom bode. Čím menšie kvórum, tým viacej ľudí k referendu príde, je náš názor. Myslím si, že takisto, ako argumentoval pán poslanec Šebej, že existuje reálne podozrenie, že nebude referendum legitímne, a tým pádom oprávnenosť rozhodnutia riskuje to, že nebude dostatočne reprezentatívny, stojí skôr naopak. A myslím si, že ak každý jeden volič alebo oprávnený volič v Slovenskej republike bude mať možnosť alebo aspoň predpoklad toho, že ak sa referenda zúčastní, tak v akomkoľvek momente, či sa vyjadrí za alebo proti, alebo sa zdrží, bude prihliadané na jeho názor, pretože výsledok referenda bude v akomkoľvek momente záväzný. Tento akt vykoná, príde a rozhodne.
Tým, ktorí na referendum nechodia, pretože majú, alebo nechodili v histórii, keďže niekoľkokrát tu bolo spomínané to, že bolo v histórii uplatnené iba jedno, alebo platné referendum, je presne tento moment, že ako keby tá apatia voči otázkam, ktoré referendá nastoľovali, automaticky predpokladala, že aj tak o moje rozhodnutie nejde, preto sa referenda nezúčastňujem. Nie je to tak, ako je často podsúvané, že otázky, ktoré v referende boli položené, ma nezaujímajú alebo vyjadrujem s nimi nesúhlas. Myslím si, že nesúhlas sa dá vyjadriť účasťou v referende a rozhodnutie pre možnosť nesúhlasím s danou otázkou nie je tým, že sa referenda neúčastním.
Bolo tu spomínaných niekoľko argumentov. Ja skúsim zhrnúť svoje, aby som nebol dlho, pretože si myslím, že celkový tento náš predložený návrh sa na pôde parlamentu diskutuje prvýkrát za celú dvadsaťročnú históriu, a preto si myslím, že je dobré, že táto diskusia sa otvára a má rôzne roviny od debaty cez, od participatívnej demokracie až po historické vymenovávania rizík, ktoré referendá priniesli.
Tu si ešte dovolím jednu malú poznámku. Myslím si, že argumentovať v tomto prípade zločinnými systémami od Mussoliniho alebo Hitlera, kedy sám pán poslanec musí vedieť, že tri referendá organizované počas legitímne zvoleného Hitlera nemali nedemokratické parametre, a tým pádom treba sa aj pozrieť na parametre, kedy, v akých režimoch a za akých podmienok boli referendá vykonané.
Ja si myslím, že demokratický režim vo svojej vnútornej podstate vychádza od podpory občanov, ktorí dávajú demokratickej forme vláde legitimitu. Myslím si, že zhoda aspoň v jednom bode môže tu medzi zástupcami parlamentnej demokracie na pôde parlamentu byť, je, že je to taká okrídlená veta, že síce demokracia má síce úžasné riziká a nie je dokonalá, ale nepoznáme lepšie politické usporiadanie, lepšiu formu vlády, ako demokracia je. Demokratické zriadenie nášho štátu predpokladá, že účasť na politickej moci je všeobecne dostupná a môže sa uchádzať o ňu každý.
Máme aj v tomto bode výhrady a je to výhrada tá, že pasívne volebné právo u nás nie je uplatniteľné do dôsledkov, pretože na politickom boji pri voľbách do Národnej rady sa nemôže zúčastniť občan ako osoba, ale musí byť zaradený na kandidátku strán, ale tento moment nechám teraz bokom.
Myslím si, že v čl. 30 ústavy je definované, že občania majú právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo, to podčiarkujem, alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Zastupiteľská demokracia však nie je kompletná demokracia a súčasný spoločenský vývoj, tak ako bolo spomínané, nasvedčuje trendy: zmenu statického stavu a dopytu po rozšírení potenciálu zasahovania do správy vecí verejných a aj teda legislatívneho procesu a uplatniteľnosti práv a názorov občana aj v medzivolebným obdobím.
Dovolím si spomenúť aj nedávno niekoľkotisícové protesty, počas ktorých rezonovali požiadavky: posilnenie nástrojov priamej demokracie, ktorým je aj referendum. Tvrdím, že samostatné zrušenie kvóra pre referendum je začiatočným a čiastočným, ale predsa len riešením. Upravením mechanizmu, jeho zjednodušením umožníme však priechodnosť riešení od občanov k politikom a nie naopak. Zvýšime váhu referenda a prebudíme občiansku spoločnosť. To zaznelo niekoľkokrát.
Náš návrh teda, aby som bol konkrétny, ruší povinnú minimálnu účasť voličov potrebnú pre platnosť referenda.
Dovolil by som si zhrnúť teda niekoľkými bodmi, prečo toto robíme, a to je:
- chceme sfunkčnenie inštitútu referenda,
- chceme posilniť váhu referenda,
- chceme zjednodušiť prijímanie riešení od občanov k politikom a nie naopak,
- chceme zvýšiť váhu priamej demokracie a rozprúdiť diskusiu o tom, či aj iné nástroje, ktoré tu spomínal aj pán kolega Blaha, nebudem ich opakovať, aby sme sa mohli zamerať na to, či úprava nášho politického systému týmto smerom je namieste a nevyžaduje si ho doba,
- chceme funkčné referendum ako nástroj priamej demokracie na vyváženie nedostatkov zastupiteľskej demokracie,
- presadzujeme priamy prístup občanov k tvorbe verejnej politiky,
- podporujeme priame vyjadrenie názoru občanov v určitej veci a
- požadujeme potvrdenie legitimity našich politických a vôbec politických rozhodnutí.
Počet podpisov pre vyhlásenie referenda sme ako betón toho, aby referendum zneužívané nebolo, sa rozhodli ponechať na sume 350-tisíc podpisov, čo si myslím, že predpokladá dostatočnú mieru istoty pred zneužívaním, ako tu je častokrát argumentované extrémistami.
Posledná úprava ústavy aj v bode referendum medzi členmi Európskej únie bola vykonaná v Maďarsku, kde stanovili tento potrebný podpisový cenzus na 200-tisíc občanov, ktorí majú právo voliť. Vo vlastnej, myslím si, že je to jedna z posledných úprav ústavy, kde išli tým momentom, ktorý sa snažíme aj my priniesť do tejto diskusie, a to je, že ak otvoríme otázku nulového kvóra, je legitímna otázka aj úpravy niektorých ďalších otázok, ktoré by mali brániť zneužívaniu. A napríklad v tejto ústave sa zamerali na obmedzenie niekoľkých bodov, ktoré ja len spomeniem na diskusiu, a to sú otázky, ktoré nechcú, aby referendom riešené boli. Niekoľkokrát tu zazneli ako v protiargumentácii, že aby nebolo referendum zneužívané v tomto smere. Vypracovali to v bodoch od A po J a sú to otázky ako napríklad, otázky zamerané na zmenu ústavy, štátneho rozpočtu, implementácie štátneho rozpočtu, celoštátnych daní a poplatkov, cieľ všeobecných podmienok stanovených pre miestne dane, obsahu zákonov upravujúcich parlamentné voľby, voľby starostov a iných miestnych zastupiteľov a voľby poslancov do Európskeho parlamentu, záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, personálnych otázok a otázok zakladania organizácií, ktoré spadajú do kompetencií parlamentu, rozpustenie parlamentu, vyhlásenie vojnového, výnimočného alebo núdzového stavu, otázok týkajúcich sa účastí vo vojenských operáciách, vyhlásenie všeobecnej amnestie.
Tento zoznam môže byť krátený alebo rozširovaný a je to presne otázka na diskusiu a myslím si, že týmto naším návrhom diskusiu spúšťame.
Na záver by som chcel, tak ako som úvodom hovoril, požiadať o možnú podporu návrhu, pretože sme v prvom čítaní, a ak by sme diskusiu dostali do bodu úpravy nášho návrhu, sme otvorení akejkoľvek diskusii, ktorá prebehla na úrovni predsedov poslaneckých klubov, a myslím si, že presne druhé čítanie je tou pôdou, kde by sme sa mohli zamerať na to, akým spôsobom pustíme priamy dosah na rozhodnutia o správe tejto krajiny aj v legislatívnej činnosti medzi ľudí a umožníme, tak ako hovoríme v dôvodovej správe, sfunkčnenie a zreálnenie deklaratórnej časti našej ústavy, ktorá sa venuje referendu.
Ďakujem. Príjemný deň.

Ďakujem poslednému prihlásenému rečníkovi písomne. S faktickými poznámkami sa prihlásilo šesť pánov poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán Peter Osuský.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja uznávam, Jofo, že tých 350-tisíc podpisov je istá slušná bariéra. Tuná však opakovane zaznieva, že parlament má malú dôveru, počúvame tu o policajtoch a prostitútkach, ale každopádne ten parlament má dôveru, ktorá sa opiera o kvórum voličov vo voľbách, ktoré prišli, ktorí prišli, a tých bolo u nás vždy viac ako 50 %. To znamená, ak napríklad rozhodovanie, a je zbytočné hovoriť o tom, aká je dôvera alebo nedôvera, ja som hlboko presvedčený, že vyše 40 % občanov, ktorí volili kolegov zo strany SMER, asi musí byť spokojné s tvárou tohto parlamentu, pretože v ňom vládnu tí, ktorých si oni priali, aby vládli.
Takže tá úvaha o tom, že aká je tvár parlamentu, tá je taká, aká je tvár občanov, ktorí si ho volili. Nemôže byť nikdy iná, to z podstaty veci vyplýva.
A tak sa teda teraz napríklad zamýšľam nad zoznamom, ktorý si poskytol, ako veci, ktoré by mali byť vyňaté. No ja si viem napríklad živo predstaviť - a iste si niekto môže povedať, no, to hovorí práve on -, že by sa našlo 350-tisíc podpisov na vystúpenie z eurovalu. Dokonca si viem predstaviť, že by v tom referende veľmi ťažko vyhrala protistrana. Aj tak by som sa domnieval, že ak legitímne zvolení zástupcovia ľudu 111 hlasmi prijali euroval, hoci nie mojím hlasom, ctím si toto hlasovanie, ako si ctím demokraciu, a považoval by som zbúranie týchto figúriek, hoci si môžem sám ho želať, za absolútne pošliapanie demokracie.
To znamená, že v tomto zmysle nulová hranica znamená, že 111 zástupcov tu niečo prijme a potom akokoľvek malý počet zástupcov to zbúra. Neviem, či toto je presne to, niekto to môže nazvať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)