3. schôdza

Pán poslanec Brocka, nech sa páči.

Ja len na jednu poznámku pána poslanca Kaníka, keď spomínal list učiteliek z Dobšinej, viacerí ste ho asi dostali, aj médiá o tom hovoria, a ja by som práve na ten list chcel zareagovať takto sprostredkovane.
Tieto učiteľky opisujú zložité pomery detí, ktoré ony majú vzdelávať, ktoré žijú v katastrofálnych životných podmienkach, a majú pocit, že ich práca je úplne zbytočná. Volajú po pomoci a po riešení a dokonca aj navrhujú nejaké riešenia a ja som si všimol, že ony protestujú proti vyučovaniu náboženstva na škole. A priznám sa, že tento ich protest ma znepokojil rovnako ako tie podmienky, v ktorých tie deti žijú. Pretože myslí si niekto v tejto sále, že pri riešení týchto problémov si dokáže pomôcť minister alebo štát sám? Ja si to už dávno nemyslím. Možnože práve ten kňaz alebo ten laik, ktorý ich učí to náboženstvo, tak možnože im pomôže v tom prostredí žiť možno spokojnejšie ako mnohí tí, ktorí žijú v oveľa lepšom prostredí a v podstate nevedia žiť. Stará ľudová múdrosť na Slovensku hovorí, že "bez Božieho požehnania márne naše namáhania".
Dámy a páni, to preto, aby neprišlo k zemetraseniu, k cunami alebo k finančnej kríze, lebo to naše namáhanie môže vyjsť úplne nazmar. Preto si myslím, že iba všetci spolu, aj štát, aj cirkvi, aj vláda, mimovládne organizácie, sme schopní tento problém vyriešiť. Nevylučovať nikoho z riešenia tohto problému, najmä tých, ktorí chcú pomôcť.

Pani poslankyňa Hufková, nech sa páči.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec Kaník, súhlasím s vami, že sa musíme snažiť znižovať počet ľudí, ktorí sú závislí od sociálnych dávok, hlavne dávok v hmotnej núdzi. Ale aby sme to dosiahli, podľa môjho názoru je to závislé od zabezpečenia práce, hlavne práce pre dlhodobo nezamestnaných. Aj ja sa stotožňujem s tým, čo ste povedali, že pracovať sa oplatí, teda aby, a to podčiarkujem, aby sa pracovať oplatilo, teda za prácu primeranú mzdu a nie minimálnu mzdu. Ale povedzte mi, vážený pán poslanec, kto alebo kde sa zamestnajú ľudia, ktorí úplne stratili pracovné návyky? A oni by veľmi radi robili. Ďakujem.

Pani poslankyňa Tomanová, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán Kaník, ja by som len dovolila si upriamiť vašu pozornosť na to, že ešte aj doteraz je motivačný systém pomoci v hmotnej núdzi, pretože vždy sa oplatí viac pracovať vzhľadom na krátenie položky zhruba o 25 % príjmu zo závislej činnosti. Ja nechcem hovoriť všetky ostatné.
Ale chcem sa vyjadriť k problematike 500 slovenských korún, ktoré boli poskytnuté dieťaťu. Vy si uvedomujete aj to, že nie všetky deti dokážu si neustále z polroka na polrok vylepšovať známky? A spýtam sa, viete vy, aká je vôbec pomoc a pomoc pre matku s tromi deťmi, ktorá zostane sama v rámci hmotnej núdze? Viete povedať, aká je pomoc?

Pán poslanec Mihál.

Pán kolega Kaník, ďakujem za vystúpenie. Myslím si, že sa musím kladne vyjadriť, teda nieže musím, ale kladne sa vyjadrím aj k tej podpore, ktorú ste vyjadrili nášmu návrhu, a ďakujem za ňu.
A zaujali ma v podstate dve veci. V prvom rade to, že ste skonkretizovali práve tú administratívnu náročnosť, o ktorej sme hovorili my ako predkladatelia na príklade hlavne toho príspevku na zdravotnú starostlivosť. Ja sa usmievam, pretože tie dve eurá po prvé nič neriešia. A po druhé, ak sa tu bavíme o tom, či ten systém je, alebo nie je administratívne náročný, tak to je nádherný príklad toho, ako tam máme z dávnych čias ešte takýto nezmyselný príspevok. A takisto aj pokiaľ ide o ten príspevok za dochádzku do školy, my to meníme cez ten motivačný príspevok na dieťa. Takže takisto aj túto rovinu chceme dať do systémovejšej roviny tak, aby to dávalo logický zmysel, aby celý ten systém dávok v hmotnej núdzi mal logickú, jasnú, zrozumiteľnú a spravodlivú stavbu. Aby tí, ktorí sú ochotní pracovať na verejnoprospešných alebo aktivačných prácach, na tých rôznych nových príležitostiach verejnoprospešných prác, o ktorých hovoríme, aby si mohli viac zarobiť, aby sa tak odlíšili od tých, ktorí sú jednoducho lajdáci a ktorým sa pracovať nechce, resp. sú to čistí špekulanti.

Pán poslanec Jasaň, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán kolega, vy patríte medzi ľudí, ktorých si rád vypočujem, pretože vaše názory sú veľmi jasné a chcú riešiť problém, ktorý chceme riešiť aj my, rozdiel je ale vo filozofii pohľadu na riešenie týchto problémov. A dotknem sa možno len tromi poznámkami.
Život ľudí, život človeka, to nie je len o peniazoch. Život človeka je aj o niečom inom. A nemôžem riešiť problémy, ktoré tu sú len tým, že poviem, že budem šetriť. Šetriť treba tam, kde sa šetriť dá, ale nemôžem šetriť na životnej úrovni ľudí.
Spomínali ste, že je tu veľa ľudí, ktorí sa naučili žiť tak, ako žijú, a že zneužívajú systém. No oni sa to nenaučili, my sme ich naučili. My sme ich naučili, lebo niekoľko rokov sme tento systém neriešili komplexne, riešil sa len ad hoc. Raz to, raz to, raz ono.
Súhlasím tiež s tým, že dobré podmienky treba pripraviť pre tých, ktorí pracujú, ale aj pre tých, ktorí by chceli pracovať, ale jednoducho žijú v regiónoch, kde tej práce niet a dlho ani nebude. A za uplynulé dva roky ste tam takmer nič nevyriešili, netvrdím, že my nejako veľmi veľa, ale my to riešiť určite budeme v najbližšom období, a navyše ste poprepúšťali ľudí, ktorým ste sľúbili, že ich budete rekvalifikovať a že im dáte prácu. No nedali ste.
Tretia poznámka. Taký exkurz do tých príspevkov. No, za dva roky ste mohli dielčím spôsobom všetky zrušiť, mali ste väčšinu, mohli ste to kľudne urobiť.
Ďakujem.