3. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcela zareagovať na niektoré veci, ktoré tu odzneli či už vo faktických, alebo aj v rozprave.
Pani poslankyňa Hufková, vy ste v tej vašej faktickej, musím povedať, že možnože tak trochu aj dehonestovali ten náš návrh a vôbec našu snahu v tom, že prečo to predkladáme, keď to je v pláne legislatívnych úloh. No preto, lebo my to máme hotové. My to netvoríme na rozdiel od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A ja si myslím, že ten pomyselný kotol tohto problému proste začína vrieť a pretekať a my sa musíme spamätať strašne rýchlo. A o tom, nechcem teraz stále hovoriť iba o tom liste učiteliek z Dobšinej, ale to, že tá situácia je vážna a že už si, že si vyžaduje okamžité riešenie a nielen ďalšie odkladanie, je absolútne zrejmé, veď napokon predpokladám, že sa pohybujete po Slovensku a viete o tom, že akému obrovskému problému čelíme.
Takže k tomu by som chcela povedať iba toľko, že ja som uvažovala nad tým, že či vy s takouto iniciatívou, ale práve ten tlak času ma presvedčil o tom, že je to veľmi dôležité. Nehovoriac už o tom, že štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa vyjadril v tom zmysle, že oni idú vlastne využiť náš návrh, množstvo z tých vecí, ktoré my navrhujeme, idú použiť aj oni pre svoj vládny návrh s tým rozdielom, že chcú do toho svojho návrhu dať, že ak štát nebude vedieť ponúknuť aktivačné miesto, tak automaticky tej osobe bude prináležať plná dávka toho motivačného príspevku, čo je v poriadku, ale na to je priestor aj tu, ak by ste náš návrh posunuli do druhého čítania. Takže skutočne medzi tým vládnym návrhom a naším bude minimálny rozdiel v tomto, a to jeden pozmeňujúci návrh, ktorý pokojne predložte aj vy.
To, čo ste hovorili, že sú poddimenzované personálne úrady práce. Áno, na službách zamestnanosti sú poddimenzované úrady práce, ale my aj týmto návrhom v § 40 uberáme vlastne tej administratívnej agendy úradom práce, to sa týka predovšetkým služieb zamestnanosti, lebo tie riešia tie aktivačné práce. A v neposlednom rade, veď ony majú predsa možnosť cez tú motivačnú dávku si vypomôcť ako koordinátormi aktivačných prác a načrieť práve do radov nezamestnaných, vzdelaných nezamestnaných, ktorí sú v evidencii, a využiť vyslovene túto silu, ktorú, si myslím, že by štát mohol vedieť využiť na to, aby koordinovali aktivačné práce. Nemajú absolútne žiadne prekážky, aby to využili. Takže viem si predstaviť takýto systém.
Pani poslankyňa Tomanová, no, tá aktívna politika trhu práce je podľa mňa problém sám osebe, s ktorým, áno, my sme tam boli rok a pol, mohli sme sa vysporiadať, ale vy ste tam narobili, prepáčte, taký neporiadok, že nebolo možné v tých aktívnych opatreniach trhu práce poupratovať veľmi rýchlo. Ako isto viete, my sme pripravili aj novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorá chcela poupratovať to, čo ste tam vy zanechali, ale nestihli sme to už. Mne osobne je to veľmi ľúto, lebo to bolo komplexným riešením. Môžte krútiť hlavou, predpokladám, že vystúpite v rozprave, pani Tomanová, ja sa na vás teším.
Chcem ale povedať, že áno, istá, tieto peniaze nám chýbali potom, ako sme prišli po vás, a to aj kvôli tomu, že vy ste robili niektoré populistické opatrenia, napríklad ste zvyšovali rodičovský príspevok, ale už ste zabudli nechať peniaze na to, aby sme mohli tým matkám dať viacej peňazí. Takže my sme si pomáhali, ako sme vedeli, a presúvali sme tie zdroje, aby sme vedeli po vás zaplátať diery spôsobené vašimi populistickými návrhmi krátko pred voľbami.
Pán poslanec Brocka tu nie je. Chcem zareagovať, on sa opieral o ten list učiteliek z Dobšinej v tom zmysle, že hovorí o tom, že nie úplne so všetkým súhlasí, napr. s tou náboženskou výchovou. Ja mu musím v tomto, musím s ním súhlasiť v tomto prípade, pretože skutočne chodím po tých rómskych osadách a musím povedať, že tam, kde to nerieši štát a kde to nerieši samospráva, je to predovšetkým cirkev, ktorá to rieši. To úplne férovo musím povedať, že sú osady na Slovensku, ktoré fungujú fantastickým spôsobom a fungujú len vďaka tomu, že je tam veľmi aktívna cirkev, či sú to rádové sestry alebo či je to dobrý farár. Takže ja si viem predstaviť spoluprácu v tomto smere s cirkvou.
Dovoľte mi, prosím vás pekne, povedať, aby náhodou nedošlo k nedorozumeniu, že ja som hovorila o tom, že sa zneužíva ten systém dávok v hmotnej núdzi. Nie každý poberateľ dávky v hmotnej núdzi ten systém zneužíva. Sú ľudia, ktorí sú na to naozaj odkázaní. Ja im to neberiem a pomôžme týmto ľuďom. Ja som hovorila o dvoch kategóriách. Sú to bohatí ľudia, ktorí nepotrebujú dávky v hmotnej núdzi. Častokrát ten bohatý človek je podnikateľ, ktorý je dlžný na sociálnom poistení, a on sa uvrhne, sám seba, formálne do hmotnej núdze len preto, aby akože nemal žiaden príjem, akože nemal žiaden majetok. To znamená, aby mu exekútor na nič nemohol siahnuť, pretože dávka v hmotnej núdzi je neexekvovateľná. A on sa ulakomí na to, aby si od štátu bral to, čo mu v skutočnosti nepatrí, a to sa týka dávky v hmotnej núdzi, to sa týka príspevku na bývanie.
To znamená, že, prosím vás, aby ste si nemysleli, že zneužívateľmi nášho sociálneho systému sú napr. len Rómovia v osadách, to nie je pravda. Rómovia v osadách sú v tomto prípade špecifickí. Špecifickí tým, že oni sú obeťou sociálneho systému. To tento štát z nich urobil doslova žobrákov, ktorí raz za mesiac napochodujú na poštu a zoberú si od štátu peniaze. Veľmi dobre sa v tom naučili chodiť, pretože to je z pudu sebazáchovy, by som povedala. Ale keď hovoríme o tejto, o týchto ľuďoch zo sociálne vylúčených spoločenstiev, tak ten štát z nich naozaj urobil pasívnych poberateľov dávok v hmotnej núdzi, ktorí nijakým spôsobom nechcú riešiť tú situáciu, do ktorej sa dostali.
Ja by som si pomohla zase z toho listu učiteliek. Ony tu píšu, pardon, že mi to tak dlho trvá: "Systematicky pripravujeme jednu generáciu ľudí neuplatniteľných na trhu práce. Sociálny systém je nefunkčný, chudoba plodí nezamestnanosť, nezamestnanosť plodí chudobu. Človek bez vzdelania nedostane zamestnanie, vzdelanie však nezíska ten, kto oňho nemá záujem. Deti nemajú záujem o školu, pretože vyrastajú v demotivujúcom sociálnom prostredí. Je to bludný kruh."
No, ja by som chcela povedať, že my tu máme naozaj armádu ľudí, absolútne pasívnych, ktorým štát dáva peniaze bez toho, aby očakával akúkoľvek protislužbu. My dávame a nič od toho neočakávame, a to má oveľa širšie súvislosti. To nie je len o tej matke a o tom otcovi, ktorí berú peniaze od štátu, pre ktorý v živote nič neurobili, ale to je aj o tých deťoch, ktoré sa tomu musia prizerať každý deň. Ako my potom chceme, aby to dieťa prišlo do školy a malo nejaké výsledky? Načo by malo mať nejaké výsledky? Ono nevidí perspektívu. Ono nemá pozitívny obraz hodný nasledovania v tom rodičovi. To znamená, to má oveľa širšie katastrofálne sociálne dôsledky a nabaľuje sa to, je to naozaj ako snehová guľa a nemá to konca kraja.
Mali by sme podľa mňa nájsť odvahu nato, aby sme preťali, aby sme si všetci priznali chybu. Aj ja som sedela na tom ministerstve, aj ja som mohla urobiť viacej. Pani Tomanová, vy ste tam sedeli, vy ste mohli urobiť viacej. Pán Kaník, možno aj vy ste mohli urobiť viacej. Teraz nie je čas na to, aby sme sa tu obviňovali. Teraz je čas na to, aby sme si priznali zodpovednosť, že my všetci sme zodpovední za to, čo sa deje v rómskych osadách. My všetci sme zodpovední za to, že tu máme 400-tisícovú armádu, ktorá hrá mŕtveho chrobáka, pretože jej to vyhovuje. A pretože si myslím, že aj tomuto štátu to v konečnom dôsledku vyhovuje, lebo nič nerobiť znamená nič nepokaziť. (Potlesk.)
To znamená, že ja keď chcem od tých ľudí, aby boli aktívni, keď im poviem, dám ti peniaze, ale buď aktívny, urob niečo, ja tým sledujem zase tie ďalšie súvislosti. To, že to dieťa uvidí toho otca, tú mamu, že za tie peniaze, ktoré od štátu zoberie, aspoň trikrát za týždeň musí ráno vstať a musí aspoň preložiť slamku.
Keď sme už pri tom, aktivačné práce zlyhávajú. Zlyhávajú aj z objektívnych príčin. Ja chápem toho starostu. Je to proste problematické, nechce sa mu do toho. Robí to najčastejšie pred voľbami, keď potrebuje byť znovu zvolený. Máme prípady, kedy za tri hodiny práce dostane ten človek v plnej miere aktivačný príspevok vo výške 63 eur, hej? To je veľmi dobre platená práca len preto, nasledujú voľby, starosta sa chce udržať. Veď tomuto všetkému my rozumieme. Ale ja si myslím, že aktivačné práce, tak ako boli nastavené, zlyhávali aj preto, lebo my sme tým ľuďom nedávali zmysluplnú prácu. Nedávali. Ja som bola svedkom toho, keď prišiel za závesným vozíkom, auto plné hnoja, vykýblili to na námestí. Vozili to v utorok doprava, v stredu doľava, aby mohli dostať svojich 63 eur. To nebola zmysluplná práca. My sme tým ľuďom nedávali vytvárať nejaké hodnoty. Ja by som takúto prácu asi tiež nešla vykonávať, asi by som radšej šla robiť niekde načierno. Keď tých ľudí prinútime, aby chodili na tie aktivačné práce, a keď im dáme zmysluplnú prácu, budú vytvárať hodnoty, aj v tom pomyselnom sociálnom rebríčku sa niekam dostanú. Dáme im nejaký status. Už si nebude môcť nikto otierať ústa len tak o toho, kto poberá dávky v hmotnej núdzi. Veď to má strašne veľa dimenzií, na ktoré podľa mňa my zabúdame. My sa tu furt točíme iba okolo iba peňazí a dať im a nedať a sú tu aktivačné práce? Sú tu aktivačné práce.
To, čo hovoríte vy, pani Tomanová. Áno, to bol hlavný argument pani predsedníčky vlády, bývalej, pani Radičovej. My sme mali predostrieť proste škálu možností na aktiváciu toho jednotlivca. Ja vám teraz niečo poviem. Z tých všetkých ľudí, ktorí sú v systéme, koľko z nich je schopných pracovať z objektívnych príčin? Odhaduje sa to na 130-tisíc. Keď to podmienime, to poberanie dávok v hmotnej núdzi, tou aktivitou jednotlivca, myslíte si, že naozaj všetci tí pôjdu pracovať? Ja si myslím, že 30-tisíc, to je kvalifikovaný odhad. To nie je, že ja si myslím. To máme z úradov práce. Zhruba 30-tisíc nás aj tak pošle do čerta, pretože aj tak sa mu bude viacej oplatiť pracovať načierno.
Ja vám neviem teraz povedať, či sa nájde, či štát nájde 130-tisíc možností na aktiváciu toho jednotlivca, ale musíme si uvedomiť, že tu je veľa roboty, ale tu je veľa roboty, ktorá sa dnes nevykonáva, lebo ju nemá kto robiť. To je robota v štátnych lesoch, to je robota na protipovodňových opatreniach, to je robota na poliach - veď, veď choďte sa niekedy pozrieť po Slovensku, alebo nechcem vás urážať, možnože viacej chodíte po Slovensku ešte ako ja, aj keď teda dosť cestujem. My máme naozaj, sú špinavé ulice, ja neviem, v zime nie je odprataný sneh, nie je postrihaná tráva, proste nemá kto robiť na diaľniciach, nemá kto zastrihávať stromčeky. Z toho Slovenska by mohla byť naozaj krásna krajina, vrátane značených turistických chodníkov a úplne, nechcem zachádzať do absurdností, ale my by sme mohli byť iná krajina.
Choďte sa pozrieť do Rakúska, kto to tam robí? Robia to tí, ktorí sú na aktivačných činnostiach. Profitujú z toho oni a profituje z toho ten štát.
Ja mám perfektný príklad v Spišskom Hrhove. Starosta Spišského Hrhova urobil výborný projekt. On tam má akože sociálny podnik, ale taký ten slušný sociálny podnik, ten malý obecný sociálny podnik a on robil - tie vaše boli najslušnejšie, pani Tomanová, to je na dlhú diskusiu. Má malý obecný sociálny podnik, a teraz, došli mu tam Rómovia, že teda oni tam chcú robiť. On hovorí, dobre, budete tu robiť, on tam má klasickú osadu, budete tu robiť, keď si zveľadíte vaše domy. Keď vy nebudete mať slušné domy, ako vy chcete robiť na domoch niekoho iného? Rómovia si ponatierali, vyzerá to tam ako lentilkovo, ale proste zveľadili si tie svoje domy, aby mohli robiť v tom obecnom sociálnom podniku. Zamestnal ich tam. Akonáhle sa majoritnej časti obce niečo pokazilo na dome, nahnal tam starosta ľudí... (Reakcia z pléna.) Starosta. Spišský Hrhov, je Vladimír Ledecký starosta. Nahnal tam ľudí zo sociálneho podniku a už nikto potom z tých bielych nemohol prísť na ulicu a vykrikovať, že tamtí Rómovia. Pretože akonáhle to urobil, vybehol starosta a povedal: "Ty čo tu vykrikuješ, tebe kto opravil dom? Boli to tí Rómovia, o ktorých si teraz otieraš ústa." Takže urobil tam neuveriteľnú vec. On zhomogenizoval kedysi veľmi striktne rozdelenú časť na majoritnú a minoritnú. Choďte sa dnes pozrieť do Spišského Hrhova. Má tam perfektné Komunitné centrum, zamestnáva tam dôchodkyne, ktoré chodia večer čítať deťom do Komunitného centra rozprávky. Pomáha si rôznymi formami aj cez aktivačnú činnosť a naozaj z kedysi priemernej neznámej obce urobil niečo, kam sa chodia pozerať ľudia ako na ukážkový príklad toho, ako sa dá urobiť zo dňa na deň takmer to, o čom my tu kvákame dvadsať rokov. Všetkých vás tam pozývam.
Poviem vám iné štatistiky, pán Brixi tu už nie je, zo Svetovej banky, o kom hovoríme, keď hovoríme o poberateľoch dávok v hmotnej núdzi. Až 62 prijímateľov dávok v hmotnej núdzi tvoria jednotlivci bez detí, rodiny s viac ako štyrmi deťmi tvoria len 3 % poberateľov dávky v hmotnej núdzi, čo je v zjavnom rozpore s presvedčením väčšiny spoločnosti, že dávky poberajú hlavne obyvatelia osád. Úplne sa s týmto nestotožňujem, musím povedať, pretože vieme, že účelovo sa rodina rozdelí, aby mohla byť samostatne posudzovaná jedna časť a druhá časť, aby im vznikala možnosť získať viacej tých dávok. Ale faktom je, že my tam máme veľmi veľa jednotlivcov, dokonca veľmi veľa jednotlivcov v rozmedzí od 25 do 30 rokov. To znamená, to sú ľudia v produktívnom veku, ktorí sú schopní zapájať sa do tých aktivačných činností. Poviem vám niečo, čo mňa veľmi prekvapilo. Tiež je to zistenie expertov Svetovej banky.
Ekonomická aktivita na obyvateľa je u priemerného príslušníka majority 12 661 eur ročne, čo je na úrovni 25 % najbohatších krajín sveta. Priemerná ekonomická aktivita Róma je 1 400 eur ročne, čo je na úrovni 25 % najchudobnejších krajín sveta. Obrovská priepasť. Výpadok na HDP z dôvodov vylúčenia Rómov z trhu práce sa odhaduje na cca 4,4 % HDP, to je 3,1 mld. eur. Obrovská skupina ľudí, ktorú keby sme dokázali nejakým spôsobom zapojiť, aby boli aktívni, aby sa podieľali na tom, z čoho zatiaľ len čerpajú, tak Slovensko by ekonomicky bolo úplne niekde inde. To je o nás všetkých. To nie je proste len že majorita a minorita. Pokým tento chvost za sebou budeme vliecť, dovtedy sa Slovensko nespamätá a môže si tu Fico prijímať akékoľvek balíčky ozdravné aj neozdravné. Považujem to za veľmi dôležité číslo.
Ale vrátim sa ešte k vám, pani Hufková. Vy ste hovorili o tom, že veľmi veľa ľudí tu nemá pracovné návyky. Áno. Áno, to je pravda, a preto my ich musíme nejakým spôsobom pripraviť. My tu hovoríme o medzitrhu práce. Fajn, medzitrh práce je výborný medzischodok medzi otvoreným trhom práce a medzi tým, čo je v tom úplnom suteréne, ale tu musíme začať dolu, pretože dnes sú absolútne neaktívni. Oni musia začať byť nejakým spôsobom aktívni, aby sa dokázali uplatniť aj na tom medzitrhu práce. Ten medzitrh práce tiež nebude pre všetkých. To bude práve len pre tých, ktorí prejdú tým mechanizmom tých aktivačných prác a nalepí sa na nich aspoň niečo, lebo dnes nemajú nič. Nemajú, to je tretia generácia ľudí, ktorá žije z toho, čo im dáva štát bez toho, aby mali akékoľvek pracovné návyky.
Poviem vám tie hlavné znaky, hlavné znaky toho nášho nového zákona, aby sme vedeli, že o čom sa vlastne bavíme. Ja sa ospravedlňujem, mne sa to tu celé rozsypalo.
Takže hlavné znaky toho nášho nového zákona o hmotnej núdzi, skratka je SZM.
- Spravodlivosť. Každý, kto sa dostane do hmotnej núdze, získa základnú dávku, ktorú si bude môcť zvýšiť podľa svojej aktivity.
- Zásluhovosť. Čím je aktívnejší, tým viac peňazí od štátu dostane.
- Motivácia. Nový systém výrazne pomôže tým, ktorí pracujú za minimálnu mzdu. Je to súbeh dávky a nízkej mzdy, čo je naozaj zase príprava pre medzitrh práce, lebo medzitrh práce nie je o ničom inom.
Ak by to prešlo, získame spravodlivo nastavený systém pomoci v hmotnej núdzi, ktorý bude prospešný ako pre ľudí v hmotnej núdzi, tak aj pre tento štát. Dlhodobo nezamestnaní dostanú možnosť vytvárať hodnoty pre štát, na ktorého pomoc sú odkázaní. Štát bude profitovať z takto vytvorených hodnôt a výsledkom môžu byť čisté mestá a obce, protipovodňové zariadenia, obrobené polia, vyznačené turistické chodníky, rozbehnutá komunitná činnosť a deti v škôlkach a školách.
K tým škôlkam a školám chcem ešte povedať, že aj tie učiteľky namietajú, že tých 17,20 eur dostávajú rodičia automaticky. Ja si tiež myslím, že je to veľmi nešťastné, a preto my tú motivačnú časť, ktorú sme dali pre deti, ktoré sú buď v predškolských zariadeniach, alebo v školách, sme v školách naviazali ani nie tak na prospech, ako na správanie. To dieťa musí mať dobré správanie, uspokojivé. A po druhé naviazali sme to na ten fakt, že to dieťa nesmie opakovať ročník. Nesmie. To znamená, v konečnom dôsledku je to aj o prospechu a aj tam sme sa snažili premietnuť tú zásluhovosť.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. V prvom rade, pani Nicholsonová, si vyprosím ešte raz povedať, že Tomanovej sociálne podniky, vaše sociálne podniky. Mohla by som hovoriť Radičovej, Kaníkove sociálne podniky, ktorí ich dávali do Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. V opačnom prípade mi budete musieť dokázať, že čo len nitka z tých sociálnych podnikov je moja.
Naviac pripomeniem, že 25. októbra minulého roka Európska komisia prijala opatrenia a dnes sú už hotové dve nariadenia, ktoré boli v pripomienkovom konaní k sociálnym podnikom, podporuje sociálne podniky, čuduj sa svete, zvolila obdobný model, ako má Slovenská republika, financovania sociálnych podnikov. Každý štvrtý vznikajúci sociálny, štvrtý podnik vznikajúci v Európskej únii je sociálny, vo Fínsku dokonca každý tretí a pracuje v nich viac ako 11 mil. zamestnancov.
Takže, prosím, nedehonestujte tento nástroj.
Ďalšia vec, ak idete s motiváciou a podmieňujete príspevky na hmotnej núdzi motiváciou, aktivizáciou, musíte mať peniaze na ich aktivizáciu. Vy ste do rozpočtu pre tento rok nedali na aktivizáciu ani cent. Je tam 5 900-tisíc eur a to je v súvislosti s investičnými stimulmi. Takže prosím, z čoho to chcete financovať? To je jedna vec.
A druhá vec, pani Nicholsonová, v každom prípade si treba uvedomiť, že pokiaľ nevytvoríte a nebudete riešiť nezamestnanosť, a vy ste ju dva roky prakticky neriešili, nebudete mať riešenú pomoc v hmotnej núdzi a nebudete mať znižované dávky a nebude mať riešený ani sociálny systém, pokiaľ ide o poistný sociálny systém.
Pretože aj tu, dá sa povedať, že zamestnanosť je svojím spôsobom určitý lekár, ktorý pomáha liečiť tieto dva problémy. (Potlesk.)

Pani kolegyňa Nicholsonová, ja by som rozdelil svoj príspevok na dve časti. Za negatívum považujem v návrhu zákona, že motivačný príspevok sa bude dávať deťom. To z dôvodu toho, že ja si myslím, že tu by mali byť motivovaní hlavne rodičia, aby vychovávali tieto deti, lebo tie deti sa samé nevychovajú. Ja si myslím, že tuná by mali byť garantom rodičia, čiže ak nejaký príspevok za to, že budú ich deti mať lepší výsledok v škole a že budú slušní a budú sa snažiť, aby boli vychované, tak by rodičia mali dostať príspevok.
A k aktivačným službám. Viete, ja už som za desať rokov zažil niekoľko tých skupín možností využitia, aby či už naši rómski spoluobčania, ale aj neprispôsobiví iní občania, aby sa aktivizovali, či už to boli verejnoprospešné služby, boli to aktivačné obecné služby. Len, žiaľ, za posledné obdobie nám samosprávam sa moc nepomohlo, lebo tieto finančné zdroje, ktoré boli vynakladané od štátu, či už to spomínané posledné aktivačné služby, o ktorých dneska dosť dlho hovoríme, veď finančné zdroje sa nám vytrácali. Čím ďalej menšia finančná čiastka bola na to, aby sme si mohli zakúpiť nejaké náradie.
Ja za tých 10 rokov a každý rok, alebo každého pol roka, aká je možnosť predlžovať zmluvy, zamestnávam okolo 20 ľudí. A teraz boli finančné zdroje, že sme ich mohli využívať nato, aby starosta poveril niekoho, ktorý dáva pozor na týchto ľudí. Lebo ak nie ste pri nich a nedávate pozor, koľko tej práce odvedú, tak tá práca ani nebude urobená. A vytratili sa finančné zdroje na to, aby sme toho človeka mohli vyplácať.
A že títo ľudia nepracujú, tak to si ich, žiaľ, naučil systém, aby tie finančné zdroje vždy niekto dostával aj za to, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem vám za vaše vystúpenie, pani Nicholsonová.
Naozaj s filozofiou vášho návrhu plne súhlasím. Pracovať sa musí oplatiť viacej, ako poberať sociálne dávky. A dnes už nehovoríme len o rómskej komunite, naozaj bavíme sa aj o majorite. S čím dobre vo vašom vystúpení nesúhlasím, je, keď ste spomínali komunálnych politikov, myslím starostov, že len pred voľbami. No, oni to robia celé štyri roky. Aj u nás v okrese poznám plno starostov, ktorí na aktivačných prácach zamestnávajú konkrétne rómsku komunitu, len je problém v tom, keď má starosta na starosti 150 aktivačných pracovníkov, on to už nevládze manažovať.
Bol som veľmi rád, keď ste spomenuli cirkev ako pozitívny príklad toho, ako dokáže pracovať s touto komunitou. Pán Kuffa by vedel rozprávať zo skúseností svojho brata, ale aj u nás v okrese máme pána farára Mekela, ktorý pracuje s Rómami dlhodobo, Komunitné centrum, chránená dielňa a veľmi dobré výsledky.
Takže zhrniem to, ak to dokáže cirkev, ak to dokážu starostovia, prečo to nedokáže štát? Naozaj máte pravdu. Poďme sa pozrieť do lesov, k riekam, k potokom, ku priekopám. Štát predsa vlastní štátne podniky, ako lesy, povodia, meliorácie. Prečo tam sa títo ľudia nemôžu zamestnať? A keď sa nezamestná, tak tú dávku proste bude mať nižšiu. Musí štát začať s týmto niečo robiť. Spoločnosť je zhrozená z toho, ako si niektorí ľudia navykli chodiť raz do mesiaca na poštu pre svoju dávku.
Ďakujem.

Tiež by som sa chcel poďakovať za veľmi dobré vystúpenie pani poslankyni a len pár poznámok k aktivačným prácam.
Keď boli zavedené, ja som ich zavádzal, aj sme ich vlastne stvorili, ono to fungovalo. Pretože vtedy nemohlo sa stať, že za tri hodiny dostane 60 eur, pretože bola podmienka minimálne 20 hodín týždenne. Potom, vtedy takisto boli aj peniaze na pracovné nástroje, boli peniaze na koordinátorov, na všetko sa v tom systéme pamätalo. Na istý počet aktivovaných bol organizátor tejto činnosti a bol zaplatený, všetko fungovalo.
Pani poslankyňa Tomanová označila tento spôsob za nútené práce vo volebnej kampani, ktorá predchádzala víťazstvu SMER-u v daných voľbách a začalo to ísť dole vodou. Takže treba sa len vrátiť k zdravému sedliackemu rozumu, nič nedávať zadarmo, požadovať aktivitu a prácu, a nie za hodinu činnosti, a bude to fungovať.
Ale bez samospráv, bez starostov to nepôjde, to zas si treba uvedomiť. Štát to nenahradí. My aj vtedy na začiatku, nielen samosprávy, mohli to, tretí sektor sa mohol zapojiť, cirkvi sa mohli zapojiť. Teraz sme to rozšírili aj na VÚC, môžme to rozširovať aj ďalej, ale tá samospráva bude rozhodujúca a bude veľmi záležať od schopností daného starostu alebo starostky. A budeme mať regióny a mestá, kde sú úspešnejší a kde sú menej úspešní, pretože sa to bude spájať s jeho schopnosťami.
Ale netreba byť idealisti a myslieť si, že sa to dá odstrániť. Áno, s tým treba jednoducho počítať, ale ten systém musí byť nastavený tak, aby minimalizoval možnosti zneužívania, aby sa nerozdávali peniaze zadarmo, aby to nebolo formálne, a tých príležitostí na prácu je nesmierne množstvo.

Ďakujem veľmi pekne. Pani Nicholsonová, viete, tuná uplatňujem ten môj princíp spravodlivosti v praxi. Včera som videl, že ste bola taká dotknutá, že som povedal, že tie niektoré vaše návrhy, alebo to, čo ste hovorili, boli hlúposti. Ale dneska som vám naozaj intenzívne zatlieskal, lebo oceňujem, naozaj oceňujem tú snahu, tú energiu, to, že ako to máte zvládnuté aj odborne, že, a proste tú chuť to riešiť. To je naozaj vynikajúce a zaslúžite si väčšie auditórium a zaslúžite si ľudí, ktorí to budú mať teda aj snahu riešiť, takže.
Ešte poviem takú poznámočku, že hovoríte o tých, ktorí zneužívajú sociálne dávky. Nuž, poviem vám, neviem, či tu nie sú medzi nami aj ľudia, ktorí tiež zneužívajú tento systém, ktorý im umožňuje tu nebyť a tváriť sa.
Čiže, viete, ak máme byť inšpiratívni, tak asi sme možno aj inšpiratívni pre týchto ľudí, ale v tom zlom, hej. Čiže kde oni hľadajú možno tú inšpiráciu, možno aj tu, keď by si niekto spravil záber z tejto sály, že koľko ľudí sa tu venuje svojej práci, tak potom by si aj niekto povedal, tak nehnevajte sa, ja sa mám trápiť, keď sa oni netrápia.
Kľúčovým pre to, čo sa bude diať v tejto veci, bude aj ďalší vývoj tej diskusie. Ja som zvedavý teda, naozaj som zvedavý na pondelok, koľko ľudí sem príde a ako intenzívne, ako intenzívne budeme hľadať riešenie abo snahu aspoň riešiť obrovský problém.
A len na záver poviem, teda znova opakujem, že naozaj oceňuje, pani Nicholsonová, tú ohromnú energiu a možno sa vám to aj podarí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pani Nicholsonová, váš návrh je aktuálny, potrebný a prajem mu úspech. Skutočne, veľmi sa mi to páči, akú konštrukciu ste do toho vniesli, a vlastne mám potrebu povedať len dve axiómy.
Tá prvá axióma je, myslím na podporu vášho návrhu s tým, že ak by niekto mal pocit, že aktivačných prác alebo verejnoprospešných prác u nás je nedostatok a že na tomto môže zlyhať, tak som presvedčený na 110 %, že prác máme toľko, že ozaj môžme zamestnať celú tú skupinu ľudí, ktorá zrejme skončí ako odkázaná na tieto práce. Lebo určite máte pravdu, všetci tam nebudú, keď sa zavedie tento zákon, to mu teda prajem.
A druhá axióma sa týka toho, že je potrebné k týmto prácam použiť jeden kľúč a ten kľúč vidím jednoznačne v človeku, v pracovníkovi obecných úradov, ktorý bude mať tieto veci na starosti. Lebo prax je taká, že ozaj práce sú, skupina ľudí, ktorá ich má vykonávať, je k dispozícii, ale končí to tak, že tá skupina je ráno zavedená k nejakej práci a o hodinu, o dve už tam tí ľudia nie sú a všetci sa utešujeme, veď, veď tu boli a vlastne, čo sa budeme trápiť.
Neviem, či na to budú peniaze v tomto systéme, ale rozhodne je to potrebné brať ako z môjho pohľadu ako axiómu, že toto by som do zákona nejakým spôsobom doplnil ako pripomienku, ktorá by mala teda síce byť náročná na peniaze, lebo zvýši ekonomickú náročnosť vášho výborného návrhu, ale bez toho by sa to mohlo teda ukázať ako nefunkčné.
A už len možnože ani nie axióma, ale toto v tomto prípade len spomienka na niečo, čo ste mi vyvolali vo svojom príhovore, vo svojom prejave. Ten Spišský Hrhov je ozaj zaujímavá osada, zaujímavá obec a to Komunitné centrum je tam fantastické, ale možno ten kaštieľ, ktorý tam je, keby dostal podporu od nejakých šikovných rúk aktivačných pracovníkov, tak by si to zaslúžil. Je to nádherná stavba, ktorá nám sa rozpadá, ale jej využitie tiež nie je celkom dôstojné, ale to je, samozrejme, vec, ktorá s tým priamo nesúvisí.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani kolegyňa, nie som odborník na sociálne veci, ale rómskemu problému som sa profesionálne viac-menej venoval možno až desať rokov, či už sprostredkovane, alebo aj priamo.
Viete, viacerí kolegovia oceňujú vaše vystúpenie a sú priam unesení, zvlášť kolegovia z OĽaNO. Problém je, že ten rómsky problém eskalujú už 10 rokov, alebo možno 20, aby som to presnejšie povedal. A ja súhlasím s tým, čo ste na tému rómskeho problému povedali, a je to pravda, len to je známe už 20 rokov a tu už ani nemá význam o tom donekonečna rozprávať.
Pravdepodobne po tom dlhom období už sú cennejšie skôr konkrétne námety, ako zlepšiť povedzmeže nástroj, akým sú aktivačné práce, že aké máte skúsenosti s rozhovormi so starostami, prečo to starostovia chcú alebo nechcú, v čom sú zásadné problémy. Možno ten problém poistení, možno pracovných úrazov potenciálnych, problémy s nástrojmi, ktoré sa strácajú, s reálnymi možnosťami obce vyčleniť pracovníkov, ktorí vytvoria priestor pre prácu, čo nie je jednoduché. A dokonca sociálne podniky, keď majú vytvoriť nejaký trvalejší inštitút, majú s tým problémy. K tomu ste nepovedala nič.
Okrem toho, pani kolegyňa, tu v tejto problematike nesporne pôsobia dva faktory, niektoré momenty sú subjektívne a môžme s nimi pracovať a niektoré sú objektívne. Niektoré sa dajú riešiť okamžite a niektoré potrebujú dramaticky zmenu, dramatickú zmenu spoločenského prístupu.
Čo tak poviete internacionalizovať problém a žiadať Európsku úniu, aby nám s týmto dramatickým stavom pomohla, pretože jednoducho naše domáce prostriedky nestačia, keďže aj celkovo počet obyvateľstva sa dostal už jedného času, až 20 % ľudí, pod hranicu biedy.
A čo s tým urobiť? Čo tak zákaz pozitívnej diskriminácie, čo náš Ústavný súd sa prihlásil k tomuto princípu a výrazne obmedzuje možnosti, pretože my ani nemôžme viesť, kto je Róm a kto nie je Róm, pretože všetci sme si rovní... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Lucia, je dosť ťažké ako dodávať niečo k tomu tvojmu vystúpeniu. Ale predsa len niektoré momenty by som ešte rád podčiarkol v tej faktickej poznámke.
Po pani Tomanovej je to teda ťažké sa vracať takto naspäť, mali by sme pozerať dopredu. Ale fakt je ten, že po pani Tomanovej zostala sekera 60 mil. na nedofinancovanom rodičovskom príspevku. Je úplne úžasné pred voľbami zvýšiť rodičovské príspevky o 100 eur, ale nie je celkom korektné nechať novému vedeniu, ktorým ste možno mohli byť aj vy, keby sa vám vtedy tie voľby vydarili, sekeru vo výške 60 mil. nepokrytého rozpočtu. A to už nehovorím o tých sociálnych podnikoch, za ktoré sme museli potom zaplatiť ďalších 11 mil. eur a ďalšie a ďalšie milióny, ktoré sme museli platiť za ďalšie a ďalšie podivuhodné a pochybné projekty financované z Európskeho sociálneho fondu, na čo potom museli ísť peniaze zo štátneho rozpočtu. Tak to všetko nám, samozrejme, potom chýbalo a ten balvan sa nám nepodarilo za ten rok a pol celý zoškrtať. Jednoducho taká je realita.
Máte vládu jednej strany, máte ministra financií, ministra práce, ministra neviem čoho všetkého, tak nech sa páči, môžte krásne spolu komunikovať a veci v podstate ešte z prvého vládnutia Roberta Fica dotiahnuť do konca.
Chcem ešte zdôrazniť, ja chápem, že súčasné vedenie rezortu to nemá jednoduché. Máme tam dvoch štátnych tajomníkov, máme tam ministra, ani jeden z nich predtým nerobil v sociálnej oblasti, aj keď pán Ondruš fungoval rok a pol v sociálnom výbore, pán Burian, druhý štátny tajomník, pracoval s financiami, ale toto sú pre nich témy, do ktorých sa potrebujú dostať. To je úplne ľudsky pochopiteľné. Preto podávame pomocnú ruku, preto dávame tento zákon, ktorý keď podporíte aj vy, kolegovia zo SMER-u, tak Slovensko získa rok času. Naopak by ten rok mohlo stratiť.

Lucii ďakujem za vystúpenie. Možno by sa dalo mu aj niečo vytýkať, ale väčšinu by som určite pochválil. Každopádne tá základná myšlienka, ktorou myslím si, že prvýkrát, keď si zistila, že som na kandidátke SaS v predošlom volebnom období, tak práve bol to článok, ktorý sa nazýval "Bez práce nie sú koláče" a vtedy si sa postavila voči mne dosť zásadne kriticky a pomenovával som tam práve tento problém. Takisto potom aj ten váš nápad s odvodovým bonusom, kedy ste chceli rozdávať peniaze bez práce, som kritizoval a som rád tomuto posunu, že vlastne ste dospeli k tomu, že nesmieme nikomu dávať peniaze bez práce. Ale okej, hovorím, snaha sa cení, a teda ten návrh, ktorý ste predložili, je dosť komplexný.
Ale to, čo si zase hovorila, vlastne v tých osadách, aj keď si sa tomu bránila, snažila si to prezentovať, že to je širší problém, že nie je to problém osád, ale potom vždy tak, keď si sa nekontrolovala, tak si sa vrátila vlastne do tých osád. Tak áno, ten systém v tých osadách sme my nadstavili a tí ľudia teraz na základe toho systému fungujú, že majú koláče bez práce alebo majú peniaze na pošte. Ale keď chceme týmto ľuďom kázať a chceme byť im nejako vzorom alebo chceme od nich niečo vyžadovať, tak mali by sme začať od seba. Lebo ja sa nazdávam, že my sme tu v osade, lebo my sme síce nadstavili systém, kedy netreba chodiť do práce, treba prísť iba na hlasovanie a máme koláče bez práce. Čiže keď chceme ľuďom v osadách hovoriť, že nebudú mať koláče bez práce, my by sme mali byť v prvom rade vzorom a my by sme mali chodiť do práce a mali by sme mať koláče za prácu. (Potlesk.)