3. schôdza

Pán predsedajúci, dámy a páni, budem stručný, lebo sa v podstate téma zase, znova opakuje. Čiže to isté mi vadí pri tomto návrhu zákona. Takto. Najprv, teší ma, samozrejme, úmysel, že ako zase hľadať nejakú tú mieru spravodlivosti a hľadať vlastne spravodlivosť. Vadí mi tam zase, znova paušalizácia, že dávame všetkých vlastne do nejakého jedného vreca. Tá, de facto to, že ideme retroaktívne dozadu, že pozeráme na predošlé štyri roky. To, čo vlastne, argumenty, ktoré boli spomenuté pri tom predošlom zákone. Že ako, ak takto nadstavíme odteraz podmienky do budúcna, že odteraz ľudia budú vedieť, ak takto budete pracovať alebo nebudete pracovať, tak toto vás v budúcnosti za to čaká, tak, a tak sa to prejaví na príspevku pri narodení, na príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa, tak to bude fér. Nebolo by fér teraz spätne, keďže tí ľudia nevedeli o tých podmienkach, spätne ich za to dnes nejako trestať. Samozrejme, súhlasím s tým, že bolo by ideálne a bol by to krásny svet, ak by sa nám všetky deti rodili iba z lásky. Ale v situácii, kedy mnohé rodiny nevedia ako vyžiť, žijú z rúk do úst a v tejto situácii, keď my chceme, aby tieto rodiny mali deti, aj tie rodiny samé chcú deti, tak si myslím, že príspevok pri narodení dieťaťa je aspoň čiastočná motivácia alebo čiastočné odškodnenie, alebo čiastočná pomoc za to, že tieto rodiny sa vzdávajú určitého komfortu tým, že vlastne matka, keďže chlapi zatiaľ deti nerodia, odchádza z práce.
To je všetko.

Ďakujem pekne. To bol posledný vystupujúci v rozprave. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce sa k nej vyjadriť navrhovateľ?
Nech sa páči.

Len krátko zareagujem na to zásadnejšie, čo tu teraz bolo povedané. Najprv začnem, tuto Lojzo Hlina ako hovoril o tom, že najlepšie by to bolo, alebo že sa to bude musieť zrušiť. No, aj toto je jeden z možných prístupov. Je to taký tvrdý prístup, hej, že to je zlá dávka a priori a treba ju zrušiť a škrtnúť. Názor, samozrejme. Každý môžeme mať svoj názor. Ja si myslím, že je lepšie zauvažovať tak, že naozaj do všetkých týchto príspevkov zo strany štátu, ktorí majú nejaký účel, budeme vkladať nejaké kritériá, ktoré zapríčinili, že nie paušalizujeme, ako hovorí Igor Matovič. Igor! Nepočúva teraz, zarozprávaný, že nie paušalizujeme. Teraz sú tie ženy paušalizované. Teraz sú všetky v jednom vreci. Týmito návrhmi, ktoré, samozrejme, môžu sa ešte dotvárať a mašličkovať a detailizovať, práve nastáva situácia, že už nie sú v jednom vreci. Tí ľudia, tie rodiny, že medzi nimi štát rozlišuje. A že aj spoločnosť potom medzi nimi rozlišuje, že tí, ktorí sa starajú, ktorí robia to, čo robí väčšina ľudí v tom pozitívnom slova zmysle, tak tí pocítia silnejšiu starostlivosť zo strany štátu. A preto ja by som zostal pri tomto návrhu, že tým matkám, ktoré pracujú, ktoré, alebo rodinám, ktoré pracujú a starajú sa, tým ponechať, ale tým, ktoré nie, tak tým nedávať. A to potom mení správanie sa ľudí. Tam, tam ja hľadám tú logiku, alebo to ma viedlo k takémuto návrhu. To neni škrtanie nejaké jednoduché, že škrtáme, škrtáme, škrtáme. To je vnesenie do toho nejakej myšlienky. Nejakého systému, ktorý k niečomu má smerovať. A ja by som toto isté napríklad, to už ako tak len dopredu poviem, toto, podobná myšlienka, nevravím, že totožné z hľadiska dôb a podmienok, ale sa dá vložiť aj do toho, ako odlíšiť tých, ktorí získajú, získajú príspevok od štátu na svoje dôchodkové zabezpečenie a ktorí pracujú a ktorí nepracujú. Ktorí majú tie získané roky len za výchovu detí a ktorí majú výchovu detí, a ešte aj pracovali. Aj tam sa to dá vložiť. Do všetkých možných alternatív sa to dá vložiť a výsledkom vždy je, že rodina, ktorá sa snaží pracovať a pracuje, sa má lepšie. Čo viac by sme mohli si želať? Toto je cesta, po ktorej treba ísť. A ja myslím, že by sme sa po nej mali vydať, pretože ak sa nevydáme, tak to bude zlé. A ja sa teda strašne teším, keď tento návrh, keď, keď by tento návrh neprešiel, ja o pol roka prídem znova s obdobným návrhom, vylepšeným možno o to, čo som tu počul, pripomienky. Ale ja som strašne zvedavý zo strany vládnych poslancov, čo príde z vašej strany. Pretože znova zopakujem, to je vaša zodpovednosť teraz. Vy musíte premýšľať nad tým, ako to urobiť tak, aby to fungovalo dobre. A keď nie, keď to nespravíte, tak aj zodpovednosť za to, že to nespravíte, bude na vašich pleciach.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chce sa k rozprave vyjadriť pán spravodajca?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Možno neuveríte, ale keď trošku popátrate napríklad na internete, vážení kolegovia, tak zistíte, že pôrodnosť na Slovensku sa za posledné dva roky zvyšuje. Je to fakt. Môžme sa pýtať, môžme skúmať, čim to je. Ale je to fakt. Skutočne, na Slovensku sa momentálne rodí okolo sedemdesiattisíc detí ročne a je to o pätnásť, o dvadsaťtisíc viac detí, ako to bolo pred dvoma, troma rokmi. Skutočne, je to tak. Môj názor je taký, že peniaze by nemali byť dôvodom, prečo majú ľudia deti, ale na druhej strane, peniaze, ich nedostatok, by nemal byť ani dôvodom, prečo ľudia nerodia deti. Treba to vidieť aj naopak. A treba to vidieť z pohľadu rodín, kde matka - žena pracuje a ktorá tým, že má dieťa, môže prísť o celkom zaujímavý príjem. Môže mať problémy, pokiaľ ide o jej pracovnú kariéru.
A návrh pána kolegu. Ja viem ako, zamerali ste sa aj v rozprave na to, aj vo faktických pripomienkach na to, že kritizujete, prečo berieme niekomu peniaze? Tak áno, tento návrh má možno takýto charakter, ale pán poslanec Martvoň tu spomenul vo faktickej poznámke, že čo sme ako pravicová vláda za tie dva roky urobili? No, tak pre občerstvenie pamäti, ktorú niektorí už rýchlo stratili, pripomeniem, že sme za tie dva roky zvýšili materskú z 55 percent na 65 percent hrubej mzdy a že sme ju predĺžili zo 6,5 mesiaca na 8 mesiacov. Takže ak tu pán kolega Kaník rieši problém tých, ktorí by sociálne dávky možno nemali brať také štedré, ak nepracovali za štyri roky dozadu, tak to je jedna vec, ale druhá vec je, že sa nám skutočne podarilo za ten rok a pol zvýšiť pracujúcim ženám materskú v prepočte o 18 percent a predĺžiť o jeden a pol mesiaca. Aby bolo jasné, o čom hovorím, tak vám to poviem na príklade. Mám to v rodine, viem, o čom hovorím. Žena, ktorá sa snaží, ktorá je úspešná a kde teda jej pracovná kariéra dobre napreduje a zarába nadpriemerný zárobok a má teda dilemu, či ide na tú materskú. Tak doteraz mala materskú, teda respektíve pred nástupom vlády Ivety Radičovej mala materskú 650 eur mesačne, tá maximálna materská po dobu 6,5 mesiaca. Teraz je maximálna materská 760 eur mesačne a je osem mesiacov. Ak si to pozorne spočítate, zistíte, že takáto žena má počas materskej o 1 700 eur viac. Takže toto sme napríklad urobili počas našej rok a pol trvajúcej pravicovej vlády pre tie matky, ktoré pracujú a kde odchodom na materstvo tá žena prichádza o príjem a rodina takisto o významnú časť príjmu. Takže takýmto rodinám sme nepochybne pomohli. Je jasné, že tento proces je nekonečný a že vždy treba hľadať riešenia, aby sme pomohli pracujúcim rodinám. Rodinám, kde otec aj matka pracujú a kde je vždy dilema, či teda si môžu dovoliť ďalšie dieťa, prídu o príjmy a tak ďalej. Chceli sme pokračovať v predlžovaní a zvyšovaní materskej. Je to na vašej vláde, či budete v týchto ambíciách pokračovať. Veľmi sa teším na vaše návrhy. A pretože som pesimista, obávam sa, že žiadne neprídu, tak ak nie na budúcu, no, tak na tú ďalšiu schôdzu si určite ja osobne, síce v pozícii opozičného poslanca, ale dovolím si predložiť svoj návrh zákona, nebudem ho zatiaľ konkretizovať, ktorým chcem pomôcť pracujúcim rodinám pri výchove detí. Jednoduchým a relatívne z pohľadu nášho štátneho rozpočtu lacným spôsobom. Pretože nie je to len o materskej, nie je to len o rodičovskom príspevku, ale je to aj o ďalšej pomoci rodinám, keď to dieťa je malé a žena sa rozhoduje, kedy a ako sa vráti späť do zamestnania.
Ďakujem.

Ďakujem pekne spravodajcovi, takisto aj navrhovateľovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslancov Alojza Hlinu a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Návrh má číslo tlače 95.

Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 81.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Alojzovi Hlinovi, aby tento návrh zákona uviedol.

Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, dovoľte mi po prvýkrát uviesť môj spoločný legislatívny návrh, ktorý zjednodušene môžeme nazvať aj poklopový. Reaguje na aktuálnu situáciu, ktorá vlastne nastala. Ona je teda dlhodobá, ale teraz sa verejnosť s ňou konfrontuje relatívne intenzívne, vzhľadom aj na tragické skutočnosti, ktoré nastali. Žiaľ, dopracovali sme sa tam, kde sme sa dopracovali, že miznú už aj také veci ako poklopy z kanálov, čo by nikto nikdy predtým nepredpokladal. Takisto ako miznú dvere z trafostaníc, ktoré tiež by sme niekedy, ani nás vo sne nenapadlo, že aj také môžu miznúť. Oni miznú preto, že sú z tvrdého a ťažkého plechu a vážia dosť. Čiže reagujeme na aktuálne, aktuálnu situáciu, ktorá nastala. Zákonodarca nerátal s takouto skutočnosťou, avšak to ešte neznamená, že keď taká nastane, že nemôžme operatívne reagovať. Náš trestný zákonník, len trošku na okraj uvádzam, ráta s niečím takým, dokonca je to exaktne uvedené ako ochranou podmorských káblov. Samozrejme, toto vyplýva aj z nejakých určitých medzinárodných záväzkov, ktoré hovoria, že sme povinní ich teda chrániť. I keď, ako iste viete, sme suchozemskou krajinou. Takže nebude vôbec neadekvátne, keď zareagujeme na to, že, že miznú veci, ktoré som spomínal, a zareagujeme aj zákonodarnou iniciatívou. Pri hľadaní toho spôsobu ako, sme rozmýšľali viacerými cestami, ale zdá sa, že naj takým elegantnejším spôsobom ako to zohľadniť, je to, že sa relatívne jednoducho doplní do znenia ustanovení, čo máte v tlači toho paragrafu to, že existujúca právna úprava pozná niečo také, že úmyselne poškodíte verejnoprospešné zariadenie, a my tam dopĺňame, neviem, či to budem citovať doslovne, že "a urobí ho životu nebezpečným". Len ako významovo poviem, že je to to, že policajti, my sme to konzultovali aj s prokurátormi, policajtami, v zásade vy keď zoberiete, keď už zostanem v príklade toho poklopu, vy keď zoberiete poklop, tak nemôžte uplatniť paragraf, myslím, 286 je to, to je poškodzovanie verejnoprospešného zariadenia, lebo to zariadenie, tá kanalizácia funguje. Ono v zásade ten, že ho zoberiete, poklop vplyv na tú funkčnosť kanalizácie nemá, čiže nedá sa to aplikovať, čiže zostane to celé v polohe len priestupku. To znamená hodnoty toho, toho poklopu a čo častokrát, ja vám to potom aj tu poviem, že čo som si dal vypracovať správy, že jak sa to vyhodnocuje na 80 až 90 percent ako priestupok.
Takže keď táto zmena prejde a stotožníme sa s ňou, tak vlastne už bude možné posúdiť túto krádež, lebo tým vlastne urobíte takéto zariadenie životunebezpečným, čo sa teda, žiaľ, aj stalo. Ten veľmi konkrétny prípad toho malého dievčatka v prípade kanalizácie, ale môže nastať aj, aj v tom, že trebárs tie dvere z trafostaníc, keď miznú a zmiznú, tak vy vlastne tú trafostanicu urobíte prístupnú, a tiež je teda riziko, že niekto do tej trafostanice môže vojsť a je tam, dôjde k ohrozeniu, ohrozeniu zdravia.
Ja teda právnik nie som, ale, čiže toto je to základné, ako sme to poňali. Prípadne ak v tom, ak sa nám to podarí a zareagujeme a posunieme toto do druhého čítania, ja som pripravený, samozrejme, a veľmi intenzívne hľadať prípadne aj ďalšie vylepšenia toho, aby sme naozaj obsiahli to, čo, to, čo chceme riešiť. Ja ešte poviem len takú vec, a by, bolo by mi to ľúto, keby som to nespomenul, lebo naozaj musím oceniť, že zodpovedne pristúpili k tomu tí, ktorých som o to žiadal. Ja som si dal ako podkladové materiály k týmto veciam vypracovať niečo také, že policajný zbor, že koľko oni evidujú v tejto oblasti, ako, ako mapujú túto situáciu. Ja len poviem tak, že v dvetisíc ôsmom bola prijatá novela zákona o odpadoch, ktorá mala v zásade, aj ambícia tam bola, že zohľadniť tie skutočnosti, že, že tieto veci nastávajú, a teda moja otázka bola, že od tej účinnosti tohto zákona, že koľko, koľko bolo hlásených teda podozrení a podaní z, či z fyzických, alebo právnických osôb, alebo samosprávy na policajný zbor. Tak len takú jednu informáciu, nebudem zdržiavať, 508 podaní bolo v období, teda doteraz, to sú nejaké tri roky, čiže 508 podaní, čo ergo neznamená, že toľko tých krádeží bolo. Tých krádeží bolo, samozrejme, rádovo viac, nie každý to hlásil, ale čo je smutným údajom, že keď teda by sme zostali v tom, že cirka 500 tých podaní bolo. Ono to skončilo len v tom zbernom dvore, hej, a teraz si zoberte, že z pohľadu zo zberných dvorov bolo len 11 oznámení na podozrivé konanie. Čiže, samozrejme, to nesedí úplne v absolútnom vyjadrení, ale, čiže len 2 percentá uvedomelých prevádzkovateľov zberných dvorov, keď to trošku, trošku zjednoduším. Čiže keď budeme analyzovať, že ako, ako komplexne vnímať celý tento problém, nemôžme zostať len pri tejto novelizácii Trestného zákona, lebo tá to rieši len čiastočne, ale my môžme potom prípadne, ja mám aj zámer potom na ďalšej schôdze otvoriť zákon o odpadoch, hlavne z toho pohľadu, aby bolo možné riešiť trebárs aj takú zložitú situáciu, ako je Luník. Ale v rámci toho môžme aj doplniť niektoré ustanovenia, ktoré pomôžu tomu, že, že proste tá spoločenská, občianska uvedomelosť alebo tá akceptácia toho, že síce sa tvárim, že, že, že to, ale tvárim sa zároveň, že nevidím a nepočujem. Čiže keď mi niekto donesie poklop, tak ho vykúpim, žiaľ, tu je. Zároveň ešte keby sme hľadali aj, aj trošku iných, že kto čiastočne nesie podiel viny na tom, že veci sa stávajú a že končia tragicky, môžme čiastočne povedať, že aj ministerstvo životného prostredia vypracovalo, znova musím oceniť, veľmi komplexnú a dôkladnú správu od účinnosti novely, že, že koľko kontrol vykonala a ako dopadli, ale znova tie výsledky vám poviem, že sú z môjho pohľadu trochu smutné. Znova za obdobie tých cirka troch rokov Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá je orgánom, ktorá má právo vykonávať tieto kontroly, ich vykonala 174, čo pri jednoduchom prepočte znamená, že cirka päť kontrol mesačne v rámci celého Slovenska. Môžme spoločne uvažovať, či veľa alebo málo. Ja si myslím, že málo. Ale o niečo smutnejšie je to zistenie, že, že zistili porušenie len pri deviatich kontrolách. Takže to tiež mi príde vzhľadom na tie skutočnosti, ktoré vieme a ktoré odzneli aj, aj v tlači aj médiách, že koľko ich chýba, ako nie celkom dôsledná a dôkladná práca. Čiže znova asi nás čaká aj, aj na tomto poli, keď chceme byť naozaj že dôkladní a dôslední a chceme mať výsledky, lebo to verejnosť presvedčí najviac. Viete, takých kopu jalových rečí, z toho sa, ako sa hovorí, nikto nenaje, ale výsledky sú dôležité. Čiže ak podporíte a pomôžete posunúť tento náš legislatívny návrh do druhého čítania, vyriešime len určitú časť. K tomu ešte doplním, že verte alebo neverte tomu, že keď ten signál bude taký, že za jednoduchými slovami, zato, že keď niekto čmajzne ten poklop, tak už pôjde na dva roky do, do toho výchovného zariadenia, tak ten podvodnícky internet je, pracuje rýchlosťou optokáblov. To znamená, tá informácia sa strašne rýchlo rozšíri medzi týmito ľuďmi, ktorí sa tým, v úvodzovkách, "živia", a verme tomu, že, že ich konanie sa tomu prispôsobí a povedia, však to sa neoplatí riskovať. Ale vyriešime len určitý diel toho a v tej druhej fáze sa, budeme sa musieť vrátiť k tomu, čo som spomínal, to znamená k zberným dvorom a že ako, či existujúca úprava je dostatočná, ako to je upravené. Tak som zatiaľ chcel povedať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľa. Gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, navrhol za spravodajkyňu pani poslankyňu Luciu Žitňanskú. Dávam jej teraz slovo.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 13. júna 2012 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Alojza Hlinu a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Predkladaný návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami.
Návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, ani informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti k návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu nie je upravená v práve Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného, navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby som nezmiatla snemovňu pri hlasovaní, aj keď mám iný názor, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júna 2012 č. 81 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajkyňu.
Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa spýtať na ústnu možnosť. Ešte niekto? Pani poslankyňa Grečková a pán poslanec Susko. Uzatváram možnosť prihlásenia sa.
Nech sa páči, pani poslankyňa Grečková.