3. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak akosi nepriamo som aj pánom navrhovateľom bola vyzvaná, aby som sa k tomu vyjadrila, aj keď nie menovite, pretože ja so svojím kolegom, poslancom Jankom Babičom, sme v roku 2008 podávali zmieňovanú novelu návrhu zákona o odpadoch. Vlastne sme vtedy tiež boli motivovaní rozmáhajúcimi sa krádežami poklopov. Tie poklopy rezonujú najviac, ale nešlo len o poklopy, ale šlo aj o zabezpečovacie zariadenia, poľnohospodárske zariadenia, zariadenia telekomunikačné, na železniciach a mnohé ďalšie. Tiež sme vlastne zareagovali na tú situáciu, keďže sme obidvaja východniari, že tá situácia je veľmi vážna, a venovali sme tomu zákonu niekoľko mesiacov. Nie je to také jednoduché, ako sa to na prvý pohľad zdá. Konzultovali sme to takisto aj s právnikmi, konzultovali sme to so Slovenskou inšpekciou životného prostredia, konzultovali sme to s výkupcami odpadov a hľadali sme nejaké zmysluplné riešenie, aby sme zabránili takým tragédiám, ktorá sa napríklad stala nedávno.
Keď sme posudzovali, kde hľadať tú zodpovednosť a kde zabezpečiť lepšiu vymožiteľnosť práva a kde hľadať tú zodpovednosť, tak nám z toho vyšiel opačný postoj. Ľudia, ktorí kradnú tie poklopy, majú to právne povedomie nízke. Jednoducho predpokladám, že nečítajú Zbierku zákonov, nesledujú legislatívny proces a netušia, že im, aký postih im za to hrozí, či my ho zvýšime, alebo znížime. Vedia, že sa to nemá, ale vedia, že nemajú kradnúť, ale dĺžka postihu asi nie je to, čo, čo by ich prinútilo nekradnúť. Na druhej strane tu máme výkupcov odpadu, podnikateľov. Ľudia, ktorí veľmi presne vedia, že to vykúpiť nemajú. A na základe týchto našich konzultácií sme došli k tomu, že sprísnime túto časť zákona. Je mi veľmi ľúto, že hoci tento zákon platí od 1. 1., nedôsledne sa dodržiava, pretože tam sme, a to za chvíľu poviem, poskytli aj obciam aj občanom dostatok možností na to, aby sme, no, keď nepoviem, že zamedzili, tak určite znížili počet takýchto prípadov.
Prvé, čo sme urobili, spresnili sme požiadavku jednoznačného preukázania totožnosti predávajúceho pri výkupe akéhokoľvek kovového odpadu a odpadu z farebných kovov. To znamená, že nestačí teraz len prísť a povedať nejaké meno a nejaké priezvisko. Musí sa predložiť doklad totožnosti - občiansky preukaz. A takisto musí totožnosť preukázať aj právnická osoba v podobe zastupujúcej osoby. Teda už ten človek nemôže byť anonymný.
Druhú vec, ktorú sme tam dali, že pokiaľ ide o odpad z farebných kovov a pokiaľ ide o tie inkriminujúce veci, o ktorých hovoríme, teda o poklopy, dopravné značky, telekomunikačné zariadenia a všetky tieto zariadenia, ktoré, keď sa ukradnú, môžu ohrozovať ľudské životy. A aj časti, ktoré ich pripomínajú, že sú z týchto zariadení, teda nestačí ten poklop rozbiť, zničiť. Je predsa jasné, že ten kúsok je z poklopu alebo z dopravnej značky, tak vlastne tento výkupca nemôže vykúpiť. Môže ich vykúpiť len od tých osôb, ktorí, ktorí, ktoré sa tým zaoberajú, ktorým na nejakom zmluvnom podklade s týmito zariadeniami pracujú. To znamená dopravný podnik, obec a podobne. Pokiaľ také niečo je mu donesené, okrem prísnej evidencie musí urobiť aj fotodokumentáciu. Samozrejme, sme došli k záveru, že nemusí len toto stačiť. Sprísnili sa dosť vážne aj pokuty. Tá pokuta je v súčasnosti od 7 do 16 tis. eur, pritom, keď dva razy sa zistí takéto porušenie, takáto pokuta, na tri roky môže byť takémuto výkupcovi odňaté právo vykupovať a znovu požiadať môže až po tých troch rokoch.
V čom ja som videla závažný problém, že to nefunguje tak, ako má. Musím, bohužiaľ, povedať, že obce si stále neuvedomujú svoju zodpovednosť pri tom, že prenášajú vykupovanie odpadu na iné osoby. Lebo za spracovanie, za zber komunálneho odpadu je zodpovedná obec. Tá môže túto svoju povinnosť preniesť na iné osoby, teda sú to títo výkupcovia toho odpadu a uzatvára s nimi zmluvu. Tá zmluva dáva obci veľké právomoci a v tom čase, v dvetisíc ôsmom roku podľa môjho zistenia mnohé obce, bohužiaľ, a mnohí starostovia o tom ani nevedeli. Ja keby som takto len mala citovať zo zákona: "Obec je oprávnená žiadať, ako nakladá s týmto komunálnym odpadom, má právo do tej zmluvy dať požiadavku získavania všetkých potrebných informácií. Ten kto vykupuje odpad je povinný na vyžiadanie obce poskytnúť pravdivé úplné informácie súvisiace s nakladaním a s výkupom odpadu." A tak ďalej, je, je to celé paragrafové znenie, ktorým vás pre krátkosť času nechcem ani otravovať. To znamená, že obec má páky na to, keď sa starosta sťažuje, že mi tu nejaký v obci vykupuje takéto niečo, má páku na to, aby s takýmto, s takouto firmou, ktorá to vykupuje, zrušil tú zmluvu. To je jednoznačne právomoc obce. Lebo bez tejto zmluvy takýto výkupca nemôže existovať. Ďalší problém, na ktorý sme tam narazili, bolo, že oznamovanie takýchto prípadov bolo veľmi zložité. Buď sa to nahlásilo na políciu, a tu, tu som chcela kolegovi povedať, že nie všetky prípady sa musia nahlásiť na políciu. Tá druhá možnosť bola, keď výkupca také niečo vykúpil, oznámiť to Slovenskej inšpekcii životného prostredia alebo Obvodnému úradu životného prostredia. No nie v každej obci je ten obvodný úrad, ani slovenská inšpekcia. Niektorí možno ľudia ani nevedia, áno, chcem pokračovať. Práve preto, že, že ani nevedia, že, že to môžu nahlásiť, tak sme zjednodušili tento proces, aby to nemuseli tí občania Slovenskej inšpekcii životného prostredia a Obvodnému úradu životného prostredia, aby to dokonca nemuseli písomne, ale môžu to oznámiť ústne na obci. Teda tým sa oznamovacia povinnosť toho občana skončí a obec už preberá tie ďalšie, tú ďalšiu komunikačnú zodpovednosť za to, aby sa to oznámenie dostalo tam, kde treba. To znamená, sú tu, je to vlastne niekoľko kanálov, kde občania môžu takúto vec nahlasovať, a keď to spojíme s tou zmluvou, ktorú obec uzatvára s tým, kto za ňu ten výkup toho odpadu robí, tak si myslím, že tie právomoci sú pomerne veľké aj v spojitosti s tými pokutami, a je mi ľúto, naozaj, že sa v tej plnej miere nevyužívajú. Prečo si nemyslím, že zvýšenie tej trestnej sadzby bude tým, čo zamedzí týmto krádežiam. Nie je to tak dávno, čo, čo takisto stúpol počet havárii pod vplyvom alkoholu, a dobre viete, že v noveli sa, myslím, prijala tá novela tiež trestného zákona, že pokiaľ vodič nafúka viac ako jedno promile, tak sa to stáva trestným činom. S prekvapením som zistila, že absolútne to neznamenalo to, že sa počet takýchto nafúkaní alebo takéhoto už teraz trestného, že sa počet takýchto trestných činov znížil. Ako, mám pred sebou štatistiku, tak od vlaňajšieho novembra, keď tento zákon vstúpil do platnosti, chytili 2 821 opitých vodičov a ich počet, čo je horšie, stále narastá z mesiaca na mesiac. Ja nepochybujem, že aj vtedy to bolo prijaté s dobrým úmyslom. Pretože asi, asi každého z nás zatrasie, že na opitého vodiča väčšinou doplatí nevinná posádka v aute, kde, kde sú tí ľudia triezvi a kde jazdia podľa predpisov. Tu takisto si myslím, že je dobrý úmysel, pretože tá tragédia, ktorá sa stala, je hrozná. Ale zároveň nielen tento prípad, ktorý som teraz uviedla, čo sa týka alkoholu, ale myslím si, že tu by bol účinok podobný. Že tá represia, to vchádzanie, hoci nie som právnik, myslím si, že nesystémové vchádzanie do Trestného zákona nie je tým najúčinnejším opatrením, ktoré by mohlo zamedziť takýmto krádežiam. Som presvedčená, že na strane tejto novely, ktorú sme s kolegom predkladali, je dostatok možností, ale chýba tam tá, tá osveta. Bohužiaľ, sa nedostala dostatočne do povedomia tá novela, čo mňa úplne prekvapilo, keď som si teraz otvorila na internete zákon o odpadoch. Tak v tom prvom aktualizovanom znení ani na internete nebola zaradená. Dala som si tu námahu, pred pár týždňami vyšiel v Korzári článok, kde som sa takto osvetovo snažila pripomenúť starostom, že sú tu tie, tie možnosti, aj občania aj starostovia ich môžu využívať. A som presvedčená, že zase aj tí občania, ktorí kradnú tieto zariadenia. On, on nebude vedieť, akú má sadzbu. Ale keď príde do výkupne a výkupca mu povie, toto neberiem, tak myslím si, že toto sa rozšíri. Že toto neberme, toto neberme, tie poklopy, lebo nám to v tej výkupni nevezmú. Oni to nechcú vykupovať. Ale keď sa mu povie, že bude za to sadzba rok, dva alebo tri. Neviem, či, či toto zrovna vôbec budú vedieť, že aká je, aká je sadzba. Ale keď raz výkupca, ktorý má to právne povedomie, má zodpovednosť, to nevykúpi, tak ako to nesmie teraz vykúpiť, nemalo, nemalo by sa stať, že by sme zažívali také tragické prípady, ako, ako sa stali. A ako chápem, že to evokuje v človeku hľadať spôsob, ako, ako tomu zabrániť, ale niekedy možno naozaj stačí využiť to, čo máme. My sme to vtedy robili s tým istým motívom, aj keď vtedy sa našťastie žiadna takáto tragédia nestala, ale, ale mám ten názor, že Trestný zákon je nejaký celok ucelený, kde by nesystémové prvky asi mohli skôr poškodiť, ako, ako že by sme mohli dospieť k tomu, že by to malo nejaký účinný efekt tam, kde by sme potrebovali. Preto ja si myslím a dávam procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní ďalej o tomto zákone.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Na vystúpenie pani poslankyne faktické poznámky. Končím možnosť prihlásenia.
Pán poslanec Brixi.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, mám za to, že bez ohľadu na to, kto tento zákon v minulosti predložil, ho predkladá, asi prakticky život na Slovensku ukázal, že riešiť takéto krádeže je asi legislatívne nutné a v prípade, že sa tento návrh zákona dostane do druhého čítania, mám k nemu zopár technických pripomienok. A teda, či teda trestná sadzba, ktorá je uvedená pri danom trestnom čine nie je trošku vysoká, či je preukázanie teda trestného činu jednoduché, lebo však keď už ten človek ten poklop ukradne, príde s tým do výkupu, tak ako bude mu vyšetrovateľ dokazovať, že ten poklop ukradol, ale ho nenašiel na ulici a nenaložil s ním tak, ako s ním naložil. A v tejto súvislosti si kladiem aj otázku, či by nebolo vhodnejšie riešiť takéto tresty alternatívnym spôsobom, a teda vykonávaním nejakých verejnoprospešných prác v súbehu s podmienečným trestom na území obce, v ktorej bol samotný poklop odcudzený.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán Záhumenský.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Krádež je na Slovensku skutočne vážny fenomén, teda nielen pre občanov, ale hlavne všetkých tých, ktorí majú svoj majetok svojím spôsobom nie zavretý v nejakej dielni, to sú aj poľnohospodári, ktorí donekonečna bojujú s tým, že im všetko, čo je možné na poli, tak sa odcudzuje. Ja som sa s kolegyňou Grečkovou podieľal na tej novele toho zákona vo vzťahu hlavne k poľnohospodárom, aby nemohli kradnúť tie závlahové detaily a podobné veci, ktoré sa nachádzajú, ale myslím si, že tento fenomén stále pokračuje a je napriek tomu málo účinný, lebo sociálne neprispôsobiví občania jednoducho neustále kradnú a vážnym spôsobom ohrozujú nielen všeobecne prospešné zariadenia, ale aj ostatný majetok. A myslím si, že riešením je, aby sme prísnejšie riešili alebo definovali zodpovednosť výkupcu. Ak nebude dopyt, nebude ponuka. Tam to začína a končí. A jednoducho, skôr treba ešte prísnejšie definovať, že komunálny odpad môžu odovzdávať všetci, ale akonáhle sa jedná o špeciálny odpad, či sú to poklopy, či sú to elektrické zariadenia, či sú to motory, alebo niečo podobné, buď má predmet podnikania v danej činnosti a je to jeho potom, jeho odpad, alebo musí preukázať, akým spôsobom nadobudol tento odpad. A akonáhle výkupca bez takéhoto preukázania, že s takýmto tovarom buď právnická, alebo fyzická osoba nakladá, a vykúpi taký odpad, tak musí sa preniesť nejakým spôsobom právna zodpovednosť aj trestná zodpovednosť na výkupcu. Tam musíme hľadať kľúč k tomu, ak chceme byť účinní, musíme viac zapojiť do toho, do zodpovednosti výkupcov. Výkupca veľmi dobre vie, čo je kradnuté. Oni 90 percent prípadov vedia, čo je ukradnuté, ale tým, že sa, že sú vlastne svojím spôsobom nepostihnuteľní, aj keď tam majú určité povinnosti dokumentačné, tak to nestačí na to a nezabraňuje to tým krádežiam, ktoré sa tu dejú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďalší s faktickou je pán poslanec Kadúc.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Grečková, ste povedali, že zákon o odpadoch túto problematiku rieši, respektíve, že prax je dostatočná. Podľa mňa prax ukázala, že úprava je nedostatočná a že ľudia naozaj bez ostychu poklopy kradnú. To je možno prvá poznámka. Druhá. Tento návrh nerieši iba poklopy. Tu si naozaj treba uvedomiť, pretože tento návrh rieši aj iné zariadenia a časti zariadení, ktorých odcudzením alebo znefunkčnením môžu spôsobiť škodu na zdraví, ohrození života alebo škodu na majetku. A riešia, ja vám prečítam zopár príkladov, alebo čo hovorí Trestný zákon, o ktoré verejnoprospešné zariadenia môže ísť. Môže ísť o verejné telekomunikačné zariadenie, verejná poštová sieť, ochrana zariadenia proti úniku znečisťujúcich látok, energetické zariadenie alebo verejný vodovod, verejné ochranné zariadenie proti požiaru. A tak ďalej, a tak ďalej. A posledné písmeno, podobné všeobecné prospešné zariadenie. Kam vlastne môžme zaradiť naozaj široký diapazón rôznych zariadení, ktoré nemusia spadať medzi odpady? To znamená, tento zákon o odpadoch nemá alebo nezahŕňa, nemá takú pôsobnosť, ktorá by postihla aj niečo iné, ako sú odpady, inými slovami, podobné všeobecne prospešné zariadenie môže byť aj niečo iné ako odpad.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. V podstate súhlasím s tým všetkým, čo tu bolo povedané, že vzhľadom na tú situáciu a vzhľadom na to, čo sa stalo, treba túto situáciu riešiť, lebo nie je normálne, že ľudia zomierajú len kvôli tomu, že niekto kradne poklopy. Na druhej strane v podstate, myslím si, že tento zákon má veľa úskalí a nedostatkov, hlavne problematicky vidím paragraf navrhovaný, teda nové znenie § 288, ktoré v podstate poukazuje na nedbanlivosť a ohrozenie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia, alebo ho urobí neupotrebiteľným, všeobecne toto prospešné zariadenie, alebo jeho časť, a vydá tým, hlavne teda ten cudzí majetok do nebezpečenstva škody. Práve teda tú časť tohto ustanovenia, ktorá sa týka časti tohto všeobecne prospešného zariadenia a vydania iného majetku do nebezpečenstva škody, vidím dosť problematickú. V zmysle judikatúry budem napríklad rozhodnutie súdu, najvyššieho súdu, teda 20/1988 Zb. alebo 24/1991 Zb. poukazuje na to, že všeobecne prospešným zariadením sú aj lampy verejného osvetlenia alebo telefónny automat. Čiže ak by niekto rozbil teda časť lampy, čo sa bežne stáva, a tým teda je veľká šanca, že cudzí majetok sa uvedie do nebezpečenstva škody, tak môže vyfasovať dva až päť rokov. Taktiež pri telefónnom automate sa to môže dostať do tejto roviny. Dovolím si poukázať na to, že čo sa týka tej hodnoty poklopu, tak bežne sa predáva 20 - 30 eur na internete, čo som si zistil. Je to príliš nízka suma, ale problém vidím ešte v tom, že v dôvodovej správe okrem poklopov sa uvádzajú aj kryty energetických zariadení. A tam vidím problém práve v tom, že čo v prípade, keď ten kryt energetického zariadenia alebo elektrického zariadenia odstráni zamestnanec elektrárne alebo oprávnená osoba, a povedzme za ten čas, kým ho stihne vymeniť. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalším s faktickou je pán poslanec Matovič.