3. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak akosi nepriamo som aj pánom navrhovateľom bola vyzvaná, aby som sa k tomu vyjadrila, aj keď nie menovite, pretože ja so svojím kolegom, poslancom Jankom Babičom, sme v roku 2008 podávali zmieňovanú novelu návrhu zákona o odpadoch. Vlastne sme vtedy tiež boli motivovaní rozmáhajúcimi sa krádežami poklopov. Tie poklopy rezonujú najviac, ale nešlo len o poklopy, ale šlo aj o zabezpečovacie zariadenia, poľnohospodárske zariadenia, zariadenia telekomunikačné, na železniciach a mnohé ďalšie. Tiež sme vlastne zareagovali na tú situáciu, keďže sme obidvaja východniari, že tá situácia je veľmi vážna, a venovali sme tomu zákonu niekoľko mesiacov. Nie je to také jednoduché, ako sa to na prvý pohľad zdá. Konzultovali sme to takisto aj s právnikmi, konzultovali sme to so Slovenskou inšpekciou životného prostredia, konzultovali sme to s výkupcami odpadov a hľadali sme nejaké zmysluplné riešenie, aby sme zabránili takým tragédiám, ktorá sa napríklad stala nedávno.
Keď sme posudzovali, kde hľadať tú zodpovednosť a kde zabezpečiť lepšiu vymožiteľnosť práva a kde hľadať tú zodpovednosť, tak nám z toho vyšiel opačný postoj. Ľudia, ktorí kradnú tie poklopy, majú to právne povedomie nízke. Jednoducho predpokladám, že nečítajú Zbierku zákonov, nesledujú legislatívny proces a netušia, že im, aký postih im za to hrozí, či my ho zvýšime, alebo znížime. Vedia, že sa to nemá, ale vedia, že nemajú kradnúť, ale dĺžka postihu asi nie je to, čo, čo by ich prinútilo nekradnúť. Na druhej strane tu máme výkupcov odpadu, podnikateľov. Ľudia, ktorí veľmi presne vedia, že to vykúpiť nemajú. A na základe týchto našich konzultácií sme došli k tomu, že sprísnime túto časť zákona. Je mi veľmi ľúto, že hoci tento zákon platí od 1. 1., nedôsledne sa dodržiava, pretože tam sme, a to za chvíľu poviem, poskytli aj obciam aj občanom dostatok možností na to, aby sme, no, keď nepoviem, že zamedzili, tak určite znížili počet takýchto prípadov.
Prvé, čo sme urobili, spresnili sme požiadavku jednoznačného preukázania totožnosti predávajúceho pri výkupe akéhokoľvek kovového odpadu a odpadu z farebných kovov. To znamená, že nestačí teraz len prísť a povedať nejaké meno a nejaké priezvisko. Musí sa predložiť doklad totožnosti - občiansky preukaz. A takisto musí totožnosť preukázať aj právnická osoba v podobe zastupujúcej osoby. Teda už ten človek nemôže byť anonymný.
Druhú vec, ktorú sme tam dali, že pokiaľ ide o odpad z farebných kovov a pokiaľ ide o tie inkriminujúce veci, o ktorých hovoríme, teda o poklopy, dopravné značky, telekomunikačné zariadenia a všetky tieto zariadenia, ktoré, keď sa ukradnú, môžu ohrozovať ľudské životy. A aj časti, ktoré ich pripomínajú, že sú z týchto zariadení, teda nestačí ten poklop rozbiť, zničiť. Je predsa jasné, že ten kúsok je z poklopu alebo z dopravnej značky, tak vlastne tento výkupca nemôže vykúpiť. Môže ich vykúpiť len od tých osôb, ktorí, ktorí, ktoré sa tým zaoberajú, ktorým na nejakom zmluvnom podklade s týmito zariadeniami pracujú. To znamená dopravný podnik, obec a podobne. Pokiaľ také niečo je mu donesené, okrem prísnej evidencie musí urobiť aj fotodokumentáciu. Samozrejme, sme došli k záveru, že nemusí len toto stačiť. Sprísnili sa dosť vážne aj pokuty. Tá pokuta je v súčasnosti od 7 do 16 tis. eur, pritom, keď dva razy sa zistí takéto porušenie, takáto pokuta, na tri roky môže byť takémuto výkupcovi odňaté právo vykupovať a znovu požiadať môže až po tých troch rokoch.
V čom ja som videla závažný problém, že to nefunguje tak, ako má. Musím, bohužiaľ, povedať, že obce si stále neuvedomujú svoju zodpovednosť pri tom, že prenášajú vykupovanie odpadu na iné osoby. Lebo za spracovanie, za zber komunálneho odpadu je zodpovedná obec. Tá môže túto svoju povinnosť preniesť na iné osoby, teda sú to títo výkupcovia toho odpadu a uzatvára s nimi zmluvu. Tá zmluva dáva obci veľké právomoci a v tom čase, v dvetisíc ôsmom roku podľa môjho zistenia mnohé obce, bohužiaľ, a mnohí starostovia o tom ani nevedeli. Ja keby som takto len mala citovať zo zákona: "Obec je oprávnená žiadať, ako nakladá s týmto komunálnym odpadom, má právo do tej zmluvy dať požiadavku získavania všetkých potrebných informácií. Ten kto vykupuje odpad je povinný na vyžiadanie obce poskytnúť pravdivé úplné informácie súvisiace s nakladaním a s výkupom odpadu." A tak ďalej, je, je to celé paragrafové znenie, ktorým vás pre krátkosť času nechcem ani otravovať. To znamená, že obec má páky na to, keď sa starosta sťažuje, že mi tu nejaký v obci vykupuje takéto niečo, má páku na to, aby s takýmto, s takouto firmou, ktorá to vykupuje, zrušil tú zmluvu. To je jednoznačne právomoc obce. Lebo bez tejto zmluvy takýto výkupca nemôže existovať. Ďalší problém, na ktorý sme tam narazili, bolo, že oznamovanie takýchto prípadov bolo veľmi zložité. Buď sa to nahlásilo na políciu, a tu, tu som chcela kolegovi povedať, že nie všetky prípady sa musia nahlásiť na políciu. Tá druhá možnosť bola, keď výkupca také niečo vykúpil, oznámiť to Slovenskej inšpekcii životného prostredia alebo Obvodnému úradu životného prostredia. No nie v každej obci je ten obvodný úrad, ani slovenská inšpekcia. Niektorí možno ľudia ani nevedia, áno, chcem pokračovať. Práve preto, že, že ani nevedia, že, že to môžu nahlásiť, tak sme zjednodušili tento proces, aby to nemuseli tí občania Slovenskej inšpekcii životného prostredia a Obvodnému úradu životného prostredia, aby to dokonca nemuseli písomne, ale môžu to oznámiť ústne na obci. Teda tým sa oznamovacia povinnosť toho občana skončí a obec už preberá tie ďalšie, tú ďalšiu komunikačnú zodpovednosť za to, aby sa to oznámenie dostalo tam, kde treba. To znamená, sú tu, je to vlastne niekoľko kanálov, kde občania môžu takúto vec nahlasovať, a keď to spojíme s tou zmluvou, ktorú obec uzatvára s tým, kto za ňu ten výkup toho odpadu robí, tak si myslím, že tie právomoci sú pomerne veľké aj v spojitosti s tými pokutami, a je mi ľúto, naozaj, že sa v tej plnej miere nevyužívajú. Prečo si nemyslím, že zvýšenie tej trestnej sadzby bude tým, čo zamedzí týmto krádežiam. Nie je to tak dávno, čo, čo takisto stúpol počet havárii pod vplyvom alkoholu, a dobre viete, že v noveli sa, myslím, prijala tá novela tiež trestného zákona, že pokiaľ vodič nafúka viac ako jedno promile, tak sa to stáva trestným činom. S prekvapením som zistila, že absolútne to neznamenalo to, že sa počet takýchto nafúkaní alebo takéhoto už teraz trestného, že sa počet takýchto trestných činov znížil. Ako, mám pred sebou štatistiku, tak od vlaňajšieho novembra, keď tento zákon vstúpil do platnosti, chytili 2 821 opitých vodičov a ich počet, čo je horšie, stále narastá z mesiaca na mesiac. Ja nepochybujem, že aj vtedy to bolo prijaté s dobrým úmyslom. Pretože asi, asi každého z nás zatrasie, že na opitého vodiča väčšinou doplatí nevinná posádka v aute, kde, kde sú tí ľudia triezvi a kde jazdia podľa predpisov. Tu takisto si myslím, že je dobrý úmysel, pretože tá tragédia, ktorá sa stala, je hrozná. Ale zároveň nielen tento prípad, ktorý som teraz uviedla, čo sa týka alkoholu, ale myslím si, že tu by bol účinok podobný. Že tá represia, to vchádzanie, hoci nie som právnik, myslím si, že nesystémové vchádzanie do Trestného zákona nie je tým najúčinnejším opatrením, ktoré by mohlo zamedziť takýmto krádežiam. Som presvedčená, že na strane tejto novely, ktorú sme s kolegom predkladali, je dostatok možností, ale chýba tam tá, tá osveta. Bohužiaľ, sa nedostala dostatočne do povedomia tá novela, čo mňa úplne prekvapilo, keď som si teraz otvorila na internete zákon o odpadoch. Tak v tom prvom aktualizovanom znení ani na internete nebola zaradená. Dala som si tu námahu, pred pár týždňami vyšiel v Korzári článok, kde som sa takto osvetovo snažila pripomenúť starostom, že sú tu tie, tie možnosti, aj občania aj starostovia ich môžu využívať. A som presvedčená, že zase aj tí občania, ktorí kradnú tieto zariadenia. On, on nebude vedieť, akú má sadzbu. Ale keď príde do výkupne a výkupca mu povie, toto neberiem, tak myslím si, že toto sa rozšíri. Že toto neberme, toto neberme, tie poklopy, lebo nám to v tej výkupni nevezmú. Oni to nechcú vykupovať. Ale keď sa mu povie, že bude za to sadzba rok, dva alebo tri. Neviem, či, či toto zrovna vôbec budú vedieť, že aká je, aká je sadzba. Ale keď raz výkupca, ktorý má to právne povedomie, má zodpovednosť, to nevykúpi, tak ako to nesmie teraz vykúpiť, nemalo, nemalo by sa stať, že by sme zažívali také tragické prípady, ako, ako sa stali. A ako chápem, že to evokuje v človeku hľadať spôsob, ako, ako tomu zabrániť, ale niekedy možno naozaj stačí využiť to, čo máme. My sme to vtedy robili s tým istým motívom, aj keď vtedy sa našťastie žiadna takáto tragédia nestala, ale, ale mám ten názor, že Trestný zákon je nejaký celok ucelený, kde by nesystémové prvky asi mohli skôr poškodiť, ako, ako že by sme mohli dospieť k tomu, že by to malo nejaký účinný efekt tam, kde by sme potrebovali. Preto ja si myslím a dávam procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní ďalej o tomto zákone.
Ďakujem.
Autorizovaný
Vystúpenia
18:17
Vystúpenie 18:17
Igor MatovičTo je všetko.
Pán predsedajúci, dámy a páni, budem stručný, lebo sa v podstate téma zase, znova opakuje. Čiže to isté mi vadí pri tomto návrhu zákona. Takto. Najprv, teší ma, samozrejme, úmysel, že ako zase hľadať nejakú tú mieru spravodlivosti a hľadať vlastne spravodlivosť. Vadí mi tam zase, znova paušalizácia, že dávame všetkých vlastne do nejakého jedného vreca. Tá, de facto to, že ideme retroaktívne dozadu, že pozeráme na predošlé štyri roky. To, čo vlastne, argumenty, ktoré boli spomenuté pri tom predošlom zákone. Že ako, ak takto nadstavíme odteraz podmienky do budúcna, že odteraz ľudia budú vedieť, ak takto budete pracovať alebo nebudete pracovať, tak toto vás v budúcnosti za to čaká, tak, a tak sa to prejaví na príspevku pri narodení, na príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa, tak to bude fér. Nebolo by fér teraz spätne, keďže tí ľudia nevedeli o tých podmienkach, spätne ich za to dnes nejako trestať. Samozrejme, súhlasím s tým, že bolo by ideálne a bol by to krásny svet, ak by sa nám všetky deti rodili iba z lásky. Ale v situácii, kedy mnohé rodiny nevedia ako vyžiť, žijú z rúk do úst a v tejto situácii, keď my chceme, aby tieto rodiny mali deti, aj tie rodiny samé chcú deti, tak si myslím, že príspevok pri narodení dieťaťa je aspoň čiastočná motivácia alebo čiastočné odškodnenie, alebo čiastočná pomoc za to, že tieto rodiny sa vzdávajú určitého komfortu tým, že vlastne matka, keďže chlapi zatiaľ deti nerodia, odchádza z práce.
To je všetko.
Autorizovaný
18:19
Uvádzajúci uvádza bod 18:19
Ľudovít KaníkĎakujem.
Len krátko zareagujem na to zásadnejšie, čo tu teraz bolo povedané. Najprv začnem, tuto Lojzo Hlina ako hovoril o tom, že najlepšie by to bolo, alebo že sa to bude musieť zrušiť. No, aj toto je jeden z možných prístupov. Je to taký tvrdý prístup, hej, že to je zlá dávka a priori a treba ju zrušiť a škrtnúť. Názor, samozrejme. Každý môžeme mať svoj názor. Ja si myslím, že je lepšie zauvažovať tak, že naozaj do všetkých týchto príspevkov zo strany štátu, ktorí majú nejaký účel, budeme vkladať nejaké kritériá, ktoré zapríčinili, že nie paušalizujeme, ako hovorí Igor Matovič. Igor! Nepočúva teraz, zarozprávaný, že nie paušalizujeme. Teraz sú tie ženy paušalizované. Teraz sú všetky v jednom vreci. Týmito návrhmi, ktoré, samozrejme, môžu sa ešte dotvárať a mašličkovať a detailizovať, práve nastáva situácia, že už nie sú v jednom vreci. Tí ľudia, tie rodiny, že medzi nimi štát rozlišuje. A že aj spoločnosť potom medzi nimi rozlišuje, že tí, ktorí sa starajú, ktorí robia to, čo robí väčšina ľudí v tom pozitívnom slova zmysle, tak tí pocítia silnejšiu starostlivosť zo strany štátu. A preto ja by som zostal pri tomto návrhu, že tým matkám, ktoré pracujú, ktoré, alebo rodinám, ktoré pracujú a starajú sa, tým ponechať, ale tým, ktoré nie, tak tým nedávať. A to potom mení správanie sa ľudí. Tam, tam ja hľadám tú logiku, alebo to ma viedlo k takémuto návrhu. To neni škrtanie nejaké jednoduché, že škrtáme, škrtáme, škrtáme. To je vnesenie do toho nejakej myšlienky. Nejakého systému, ktorý k niečomu má smerovať. A ja by som toto isté napríklad, to už ako tak len dopredu poviem, toto, podobná myšlienka, nevravím, že totožné z hľadiska dôb a podmienok, ale sa dá vložiť aj do toho, ako odlíšiť tých, ktorí získajú, získajú príspevok od štátu na svoje dôchodkové zabezpečenie a ktorí pracujú a ktorí nepracujú. Ktorí majú tie získané roky len za výchovu detí a ktorí majú výchovu detí, a ešte aj pracovali. Aj tam sa to dá vložiť. Do všetkých možných alternatív sa to dá vložiť a výsledkom vždy je, že rodina, ktorá sa snaží pracovať a pracuje, sa má lepšie. Čo viac by sme mohli si želať? Toto je cesta, po ktorej treba ísť. A ja myslím, že by sme sa po nej mali vydať, pretože ak sa nevydáme, tak to bude zlé. A ja sa teda strašne teším, keď tento návrh, keď, keď by tento návrh neprešiel, ja o pol roka prídem znova s obdobným návrhom, vylepšeným možno o to, čo som tu počul, pripomienky. Ale ja som strašne zvedavý zo strany vládnych poslancov, čo príde z vašej strany. Pretože znova zopakujem, to je vaša zodpovednosť teraz. Vy musíte premýšľať nad tým, ako to urobiť tak, aby to fungovalo dobre. A keď nie, keď to nespravíte, tak aj zodpovednosť za to, že to nespravíte, bude na vašich pleciach.
Ďakujem.
Autorizovaný
18:23
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:23
Jozef MihálA návrh pána kolegu. Ja viem ako, zamerali ste sa aj v rozprave na to, aj vo faktických pripomienkach na to, že kritizujete, prečo berieme niekomu peniaze? Tak áno, tento návrh má možno takýto charakter, ale pán poslanec Martvoň tu spomenul vo faktickej poznámke, že čo sme ako pravicová vláda za tie dva roky urobili? No, tak pre občerstvenie pamäti, ktorú niektorí už rýchlo stratili, pripomeniem, že sme za tie dva roky zvýšili materskú z 55 percent na 65 percent hrubej mzdy a že sme ju predĺžili zo 6,5 mesiaca na 8 mesiacov. Takže ak tu pán kolega Kaník rieši problém tých, ktorí by sociálne dávky možno nemali brať také štedré, ak nepracovali za štyri roky dozadu, tak to je jedna vec, ale druhá vec je, že sa nám skutočne podarilo za ten rok a pol zvýšiť pracujúcim ženám materskú v prepočte o 18 percent a predĺžiť o jeden a pol mesiaca. Aby bolo jasné, o čom hovorím, tak vám to poviem na príklade. Mám to v rodine, viem, o čom hovorím. Žena, ktorá sa snaží, ktorá je úspešná a kde teda jej pracovná kariéra dobre napreduje a zarába nadpriemerný zárobok a má teda dilemu, či ide na tú materskú. Tak doteraz mala materskú, teda respektíve pred nástupom vlády Ivety Radičovej mala materskú 650 eur mesačne, tá maximálna materská po dobu 6,5 mesiaca. Teraz je maximálna materská 760 eur mesačne a je osem mesiacov. Ak si to pozorne spočítate, zistíte, že takáto žena má počas materskej o 1 700 eur viac. Takže toto sme napríklad urobili počas našej rok a pol trvajúcej pravicovej vlády pre tie matky, ktoré pracujú a kde odchodom na materstvo tá žena prichádza o príjem a rodina takisto o významnú časť príjmu. Takže takýmto rodinám sme nepochybne pomohli. Je jasné, že tento proces je nekonečný a že vždy treba hľadať riešenia, aby sme pomohli pracujúcim rodinám. Rodinám, kde otec aj matka pracujú a kde je vždy dilema, či teda si môžu dovoliť ďalšie dieťa, prídu o príjmy a tak ďalej. Chceli sme pokračovať v predlžovaní a zvyšovaní materskej. Je to na vašej vláde, či budete v týchto ambíciách pokračovať. Veľmi sa teším na vaše návrhy. A pretože som pesimista, obávam sa, že žiadne neprídu, tak ak nie na budúcu, no, tak na tú ďalšiu schôdzu si určite ja osobne, síce v pozícii opozičného poslanca, ale dovolím si predložiť svoj návrh zákona, nebudem ho zatiaľ konkretizovať, ktorým chcem pomôcť pracujúcim rodinám pri výchove detí. Jednoduchým a relatívne z pohľadu nášho štátneho rozpočtu lacným spôsobom. Pretože nie je to len o materskej, nie je to len o rodičovskom príspevku, ale je to aj o ďalšej pomoci rodinám, keď to dieťa je malé a žena sa rozhoduje, kedy a ako sa vráti späť do zamestnania.
Ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
2.7.2012 o 18:23 hod.
RNDr.
Jozef Mihál
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Možno neuveríte, ale keď trošku popátrate napríklad na internete, vážení kolegovia, tak zistíte, že pôrodnosť na Slovensku sa za posledné dva roky zvyšuje. Je to fakt. Môžme sa pýtať, môžme skúmať, čim to je. Ale je to fakt. Skutočne, na Slovensku sa momentálne rodí okolo sedemdesiattisíc detí ročne a je to o pätnásť, o dvadsaťtisíc viac detí, ako to bolo pred dvoma, troma rokmi. Skutočne, je to tak. Môj názor je taký, že peniaze by nemali byť dôvodom, prečo majú ľudia deti, ale na druhej strane, peniaze, ich nedostatok, by nemal byť ani dôvodom, prečo ľudia nerodia deti. Treba to vidieť aj naopak. A treba to vidieť z pohľadu rodín, kde matka - žena pracuje a ktorá tým, že má dieťa, môže prísť o celkom zaujímavý príjem. Môže mať problémy, pokiaľ ide o jej pracovnú kariéru.
A návrh pána kolegu. Ja viem ako, zamerali ste sa aj v rozprave na to, aj vo faktických pripomienkach na to, že kritizujete, prečo berieme niekomu peniaze? Tak áno, tento návrh má možno takýto charakter, ale pán poslanec Martvoň tu spomenul vo faktickej poznámke, že čo sme ako pravicová vláda za tie dva roky urobili? No, tak pre občerstvenie pamäti, ktorú niektorí už rýchlo stratili, pripomeniem, že sme za tie dva roky zvýšili materskú z 55 percent na 65 percent hrubej mzdy a že sme ju predĺžili zo 6,5 mesiaca na 8 mesiacov. Takže ak tu pán kolega Kaník rieši problém tých, ktorí by sociálne dávky možno nemali brať také štedré, ak nepracovali za štyri roky dozadu, tak to je jedna vec, ale druhá vec je, že sa nám skutočne podarilo za ten rok a pol zvýšiť pracujúcim ženám materskú v prepočte o 18 percent a predĺžiť o jeden a pol mesiaca. Aby bolo jasné, o čom hovorím, tak vám to poviem na príklade. Mám to v rodine, viem, o čom hovorím. Žena, ktorá sa snaží, ktorá je úspešná a kde teda jej pracovná kariéra dobre napreduje a zarába nadpriemerný zárobok a má teda dilemu, či ide na tú materskú. Tak doteraz mala materskú, teda respektíve pred nástupom vlády Ivety Radičovej mala materskú 650 eur mesačne, tá maximálna materská po dobu 6,5 mesiaca. Teraz je maximálna materská 760 eur mesačne a je osem mesiacov. Ak si to pozorne spočítate, zistíte, že takáto žena má počas materskej o 1 700 eur viac. Takže toto sme napríklad urobili počas našej rok a pol trvajúcej pravicovej vlády pre tie matky, ktoré pracujú a kde odchodom na materstvo tá žena prichádza o príjem a rodina takisto o významnú časť príjmu. Takže takýmto rodinám sme nepochybne pomohli. Je jasné, že tento proces je nekonečný a že vždy treba hľadať riešenia, aby sme pomohli pracujúcim rodinám. Rodinám, kde otec aj matka pracujú a kde je vždy dilema, či teda si môžu dovoliť ďalšie dieťa, prídu o príjmy a tak ďalej. Chceli sme pokračovať v predlžovaní a zvyšovaní materskej. Je to na vašej vláde, či budete v týchto ambíciách pokračovať. Veľmi sa teším na vaše návrhy. A pretože som pesimista, obávam sa, že žiadne neprídu, tak ak nie na budúcu, no, tak na tú ďalšiu schôdzu si určite ja osobne, síce v pozícii opozičného poslanca, ale dovolím si predložiť svoj návrh zákona, nebudem ho zatiaľ konkretizovať, ktorým chcem pomôcť pracujúcim rodinám pri výchove detí. Jednoduchým a relatívne z pohľadu nášho štátneho rozpočtu lacným spôsobom. Pretože nie je to len o materskej, nie je to len o rodičovskom príspevku, ale je to aj o ďalšej pomoci rodinám, keď to dieťa je malé a žena sa rozhoduje, kedy a ako sa vráti späť do zamestnania.
Ďakujem.
Autorizovaný
18:29
Uvádzajúci uvádza bod 18:29
Alojz HlinaTakže keď táto zmena prejde a stotožníme sa s ňou, tak vlastne už bude možné posúdiť túto krádež, lebo tým vlastne urobíte takéto zariadenie životunebezpečným, čo sa teda, žiaľ, aj stalo. Ten veľmi konkrétny prípad toho malého dievčatka v prípade kanalizácie, ale môže nastať aj, aj v tom, že trebárs tie dvere z trafostaníc, keď miznú a zmiznú, tak vy vlastne tú trafostanicu urobíte prístupnú, a tiež je teda riziko, že niekto do tej trafostanice môže vojsť a je tam, dôjde k ohrozeniu, ohrozeniu zdravia.
Ja teda právnik nie som, ale, čiže toto je to základné, ako sme to poňali. Prípadne ak v tom, ak sa nám to podarí a zareagujeme a posunieme toto do druhého čítania, ja som pripravený, samozrejme, a veľmi intenzívne hľadať prípadne aj ďalšie vylepšenia toho, aby sme naozaj obsiahli to, čo, to, čo chceme riešiť. Ja ešte poviem len takú vec, a by, bolo by mi to ľúto, keby som to nespomenul, lebo naozaj musím oceniť, že zodpovedne pristúpili k tomu tí, ktorých som o to žiadal. Ja som si dal ako podkladové materiály k týmto veciam vypracovať niečo také, že policajný zbor, že koľko oni evidujú v tejto oblasti, ako, ako mapujú túto situáciu. Ja len poviem tak, že v dvetisíc ôsmom bola prijatá novela zákona o odpadoch, ktorá mala v zásade, aj ambícia tam bola, že zohľadniť tie skutočnosti, že, že tieto veci nastávajú, a teda moja otázka bola, že od tej účinnosti tohto zákona, že koľko, koľko bolo hlásených teda podozrení a podaní z, či z fyzických, alebo právnických osôb, alebo samosprávy na policajný zbor. Tak len takú jednu informáciu, nebudem zdržiavať, 508 podaní bolo v období, teda doteraz, to sú nejaké tri roky, čiže 508 podaní, čo ergo neznamená, že toľko tých krádeží bolo. Tých krádeží bolo, samozrejme, rádovo viac, nie každý to hlásil, ale čo je smutným údajom, že keď teda by sme zostali v tom, že cirka 500 tých podaní bolo. Ono to skončilo len v tom zbernom dvore, hej, a teraz si zoberte, že z pohľadu zo zberných dvorov bolo len 11 oznámení na podozrivé konanie. Čiže, samozrejme, to nesedí úplne v absolútnom vyjadrení, ale, čiže len 2 percentá uvedomelých prevádzkovateľov zberných dvorov, keď to trošku, trošku zjednoduším. Čiže keď budeme analyzovať, že ako, ako komplexne vnímať celý tento problém, nemôžme zostať len pri tejto novelizácii Trestného zákona, lebo tá to rieši len čiastočne, ale my môžme potom prípadne, ja mám aj zámer potom na ďalšej schôdze otvoriť zákon o odpadoch, hlavne z toho pohľadu, aby bolo možné riešiť trebárs aj takú zložitú situáciu, ako je Luník. Ale v rámci toho môžme aj doplniť niektoré ustanovenia, ktoré pomôžu tomu, že, že proste tá spoločenská, občianska uvedomelosť alebo tá akceptácia toho, že síce sa tvárim, že, že, že to, ale tvárim sa zároveň, že nevidím a nepočujem. Čiže keď mi niekto donesie poklop, tak ho vykúpim, žiaľ, tu je. Zároveň ešte keby sme hľadali aj, aj trošku iných, že kto čiastočne nesie podiel viny na tom, že veci sa stávajú a že končia tragicky, môžme čiastočne povedať, že aj ministerstvo životného prostredia vypracovalo, znova musím oceniť, veľmi komplexnú a dôkladnú správu od účinnosti novely, že, že koľko kontrol vykonala a ako dopadli, ale znova tie výsledky vám poviem, že sú z môjho pohľadu trochu smutné. Znova za obdobie tých cirka troch rokov Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá je orgánom, ktorá má právo vykonávať tieto kontroly, ich vykonala 174, čo pri jednoduchom prepočte znamená, že cirka päť kontrol mesačne v rámci celého Slovenska. Môžme spoločne uvažovať, či veľa alebo málo. Ja si myslím, že málo. Ale o niečo smutnejšie je to zistenie, že, že zistili porušenie len pri deviatich kontrolách. Takže to tiež mi príde vzhľadom na tie skutočnosti, ktoré vieme a ktoré odzneli aj, aj v tlači aj médiách, že koľko ich chýba, ako nie celkom dôsledná a dôkladná práca. Čiže znova asi nás čaká aj, aj na tomto poli, keď chceme byť naozaj že dôkladní a dôslední a chceme mať výsledky, lebo to verejnosť presvedčí najviac. Viete, takých kopu jalových rečí, z toho sa, ako sa hovorí, nikto nenaje, ale výsledky sú dôležité. Čiže ak podporíte a pomôžete posunúť tento náš legislatívny návrh do druhého čítania, vyriešime len určitú časť. K tomu ešte doplním, že verte alebo neverte tomu, že keď ten signál bude taký, že za jednoduchými slovami, zato, že keď niekto čmajzne ten poklop, tak už pôjde na dva roky do, do toho výchovného zariadenia, tak ten podvodnícky internet je, pracuje rýchlosťou optokáblov. To znamená, tá informácia sa strašne rýchlo rozšíri medzi týmito ľuďmi, ktorí sa tým, v úvodzovkách, "živia", a verme tomu, že, že ich konanie sa tomu prispôsobí a povedia, však to sa neoplatí riskovať. Ale vyriešime len určitý diel toho a v tej druhej fáze sa, budeme sa musieť vrátiť k tomu, čo som spomínal, to znamená k zberným dvorom a že ako, či existujúca úprava je dostatočná, ako to je upravené. Tak som zatiaľ chcel povedať.
Ďakujem.
Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, dovoľte mi po prvýkrát uviesť môj spoločný legislatívny návrh, ktorý zjednodušene môžeme nazvať aj poklopový. Reaguje na aktuálnu situáciu, ktorá vlastne nastala. Ona je teda dlhodobá, ale teraz sa verejnosť s ňou konfrontuje relatívne intenzívne, vzhľadom aj na tragické skutočnosti, ktoré nastali. Žiaľ, dopracovali sme sa tam, kde sme sa dopracovali, že miznú už aj také veci ako poklopy z kanálov, čo by nikto nikdy predtým nepredpokladal. Takisto ako miznú dvere z trafostaníc, ktoré tiež by sme niekedy, ani nás vo sne nenapadlo, že aj také môžu miznúť. Oni miznú preto, že sú z tvrdého a ťažkého plechu a vážia dosť. Čiže reagujeme na aktuálne, aktuálnu situáciu, ktorá nastala. Zákonodarca nerátal s takouto skutočnosťou, avšak to ešte neznamená, že keď taká nastane, že nemôžme operatívne reagovať. Náš trestný zákonník, len trošku na okraj uvádzam, ráta s niečím takým, dokonca je to exaktne uvedené ako ochranou podmorských káblov. Samozrejme, toto vyplýva aj z nejakých určitých medzinárodných záväzkov, ktoré hovoria, že sme povinní ich teda chrániť. I keď, ako iste viete, sme suchozemskou krajinou. Takže nebude vôbec neadekvátne, keď zareagujeme na to, že, že miznú veci, ktoré som spomínal, a zareagujeme aj zákonodarnou iniciatívou. Pri hľadaní toho spôsobu ako, sme rozmýšľali viacerými cestami, ale zdá sa, že naj takým elegantnejším spôsobom ako to zohľadniť, je to, že sa relatívne jednoducho doplní do znenia ustanovení, čo máte v tlači toho paragrafu to, že existujúca právna úprava pozná niečo také, že úmyselne poškodíte verejnoprospešné zariadenie, a my tam dopĺňame, neviem, či to budem citovať doslovne, že "a urobí ho životu nebezpečným". Len ako významovo poviem, že je to to, že policajti, my sme to konzultovali aj s prokurátormi, policajtami, v zásade vy keď zoberiete, keď už zostanem v príklade toho poklopu, vy keď zoberiete poklop, tak nemôžte uplatniť paragraf, myslím, 286 je to, to je poškodzovanie verejnoprospešného zariadenia, lebo to zariadenie, tá kanalizácia funguje. Ono v zásade ten, že ho zoberiete, poklop vplyv na tú funkčnosť kanalizácie nemá, čiže nedá sa to aplikovať, čiže zostane to celé v polohe len priestupku. To znamená hodnoty toho, toho poklopu a čo častokrát, ja vám to potom aj tu poviem, že čo som si dal vypracovať správy, že jak sa to vyhodnocuje na 80 až 90 percent ako priestupok.
Takže keď táto zmena prejde a stotožníme sa s ňou, tak vlastne už bude možné posúdiť túto krádež, lebo tým vlastne urobíte takéto zariadenie životunebezpečným, čo sa teda, žiaľ, aj stalo. Ten veľmi konkrétny prípad toho malého dievčatka v prípade kanalizácie, ale môže nastať aj, aj v tom, že trebárs tie dvere z trafostaníc, keď miznú a zmiznú, tak vy vlastne tú trafostanicu urobíte prístupnú, a tiež je teda riziko, že niekto do tej trafostanice môže vojsť a je tam, dôjde k ohrozeniu, ohrozeniu zdravia.
Ja teda právnik nie som, ale, čiže toto je to základné, ako sme to poňali. Prípadne ak v tom, ak sa nám to podarí a zareagujeme a posunieme toto do druhého čítania, ja som pripravený, samozrejme, a veľmi intenzívne hľadať prípadne aj ďalšie vylepšenia toho, aby sme naozaj obsiahli to, čo, to, čo chceme riešiť. Ja ešte poviem len takú vec, a by, bolo by mi to ľúto, keby som to nespomenul, lebo naozaj musím oceniť, že zodpovedne pristúpili k tomu tí, ktorých som o to žiadal. Ja som si dal ako podkladové materiály k týmto veciam vypracovať niečo také, že policajný zbor, že koľko oni evidujú v tejto oblasti, ako, ako mapujú túto situáciu. Ja len poviem tak, že v dvetisíc ôsmom bola prijatá novela zákona o odpadoch, ktorá mala v zásade, aj ambícia tam bola, že zohľadniť tie skutočnosti, že, že tieto veci nastávajú, a teda moja otázka bola, že od tej účinnosti tohto zákona, že koľko, koľko bolo hlásených teda podozrení a podaní z, či z fyzických, alebo právnických osôb, alebo samosprávy na policajný zbor. Tak len takú jednu informáciu, nebudem zdržiavať, 508 podaní bolo v období, teda doteraz, to sú nejaké tri roky, čiže 508 podaní, čo ergo neznamená, že toľko tých krádeží bolo. Tých krádeží bolo, samozrejme, rádovo viac, nie každý to hlásil, ale čo je smutným údajom, že keď teda by sme zostali v tom, že cirka 500 tých podaní bolo. Ono to skončilo len v tom zbernom dvore, hej, a teraz si zoberte, že z pohľadu zo zberných dvorov bolo len 11 oznámení na podozrivé konanie. Čiže, samozrejme, to nesedí úplne v absolútnom vyjadrení, ale, čiže len 2 percentá uvedomelých prevádzkovateľov zberných dvorov, keď to trošku, trošku zjednoduším. Čiže keď budeme analyzovať, že ako, ako komplexne vnímať celý tento problém, nemôžme zostať len pri tejto novelizácii Trestného zákona, lebo tá to rieši len čiastočne, ale my môžme potom prípadne, ja mám aj zámer potom na ďalšej schôdze otvoriť zákon o odpadoch, hlavne z toho pohľadu, aby bolo možné riešiť trebárs aj takú zložitú situáciu, ako je Luník. Ale v rámci toho môžme aj doplniť niektoré ustanovenia, ktoré pomôžu tomu, že, že proste tá spoločenská, občianska uvedomelosť alebo tá akceptácia toho, že síce sa tvárim, že, že, že to, ale tvárim sa zároveň, že nevidím a nepočujem. Čiže keď mi niekto donesie poklop, tak ho vykúpim, žiaľ, tu je. Zároveň ešte keby sme hľadali aj, aj trošku iných, že kto čiastočne nesie podiel viny na tom, že veci sa stávajú a že končia tragicky, môžme čiastočne povedať, že aj ministerstvo životného prostredia vypracovalo, znova musím oceniť, veľmi komplexnú a dôkladnú správu od účinnosti novely, že, že koľko kontrol vykonala a ako dopadli, ale znova tie výsledky vám poviem, že sú z môjho pohľadu trochu smutné. Znova za obdobie tých cirka troch rokov Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá je orgánom, ktorá má právo vykonávať tieto kontroly, ich vykonala 174, čo pri jednoduchom prepočte znamená, že cirka päť kontrol mesačne v rámci celého Slovenska. Môžme spoločne uvažovať, či veľa alebo málo. Ja si myslím, že málo. Ale o niečo smutnejšie je to zistenie, že, že zistili porušenie len pri deviatich kontrolách. Takže to tiež mi príde vzhľadom na tie skutočnosti, ktoré vieme a ktoré odzneli aj, aj v tlači aj médiách, že koľko ich chýba, ako nie celkom dôsledná a dôkladná práca. Čiže znova asi nás čaká aj, aj na tomto poli, keď chceme byť naozaj že dôkladní a dôslední a chceme mať výsledky, lebo to verejnosť presvedčí najviac. Viete, takých kopu jalových rečí, z toho sa, ako sa hovorí, nikto nenaje, ale výsledky sú dôležité. Čiže ak podporíte a pomôžete posunúť tento náš legislatívny návrh do druhého čítania, vyriešime len určitú časť. K tomu ešte doplním, že verte alebo neverte tomu, že keď ten signál bude taký, že za jednoduchými slovami, zato, že keď niekto čmajzne ten poklop, tak už pôjde na dva roky do, do toho výchovného zariadenia, tak ten podvodnícky internet je, pracuje rýchlosťou optokáblov. To znamená, tá informácia sa strašne rýchlo rozšíri medzi týmito ľuďmi, ktorí sa tým, v úvodzovkách, "živia", a verme tomu, že, že ich konanie sa tomu prispôsobí a povedia, však to sa neoplatí riskovať. Ale vyriešime len určitý diel toho a v tej druhej fáze sa, budeme sa musieť vrátiť k tomu, čo som spomínal, to znamená k zberným dvorom a že ako, či existujúca úprava je dostatočná, ako to je upravené. Tak som zatiaľ chcel povedať.
Ďakujem.
Autorizovaný
18:38
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:38
Lucia ŽitňanskáPodľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote...
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Predkladaný návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami.
Návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, ani informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti k návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu nie je upravená v práve Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného, navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby som nezmiatla snemovňu pri hlasovaní, aj keď mám iný názor, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júna 2012 č. 81 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
2.7.2012 o 18:38 hod.
doc. JUDr. PhD.
Lucia Žitňanská
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ústavnoprávny výbor ma uznesením z 13. júna 2012 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Alojza Hlinu a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Predkladaný návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami.
Návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie, ani informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti k návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu nie je upravená v práve Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného, navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby som nezmiatla snemovňu pri hlasovaní, aj keď mám iný názor, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júna 2012 č. 81 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.
Autorizovaný
18:41
Vystúpenie v rozprave 18:41
Lea GrečkováKeď sme posudzovali, kde hľadať tú zodpovednosť a kde zabezpečiť lepšiu vymožiteľnosť práva a kde hľadať tú zodpovednosť, tak nám z toho vyšiel opačný postoj. Ľudia, ktorí kradnú tie poklopy, majú to právne povedomie nízke. Jednoducho predpokladám, že nečítajú Zbierku zákonov, nesledujú legislatívny proces a netušia, že im, aký postih im za to hrozí, či my ho zvýšime, alebo znížime. Vedia, že sa to nemá, ale vedia, že nemajú kradnúť, ale dĺžka postihu asi nie je to, čo, čo by ich prinútilo nekradnúť. Na druhej strane tu máme výkupcov odpadu, podnikateľov. Ľudia, ktorí veľmi presne vedia, že to vykúpiť nemajú. A na základe týchto našich konzultácií sme došli k tomu, že sprísnime túto časť zákona. Je mi veľmi ľúto, že hoci tento zákon platí od 1. 1., nedôsledne sa dodržiava, pretože tam sme, a to za chvíľu poviem, poskytli aj obciam aj občanom dostatok možností na to, aby sme, no, keď nepoviem, že zamedzili, tak určite znížili počet takýchto prípadov.
Prvé, čo sme urobili, spresnili sme požiadavku jednoznačného preukázania totožnosti predávajúceho pri výkupe akéhokoľvek kovového odpadu a odpadu z farebných kovov. To znamená, že nestačí teraz len prísť a povedať nejaké meno a nejaké priezvisko. Musí sa predložiť doklad totožnosti - občiansky preukaz. A takisto musí totožnosť preukázať aj právnická osoba v podobe zastupujúcej osoby. Teda už ten človek nemôže byť anonymný.
Druhú vec, ktorú sme tam dali, že pokiaľ ide o odpad z farebných kovov a pokiaľ ide o tie inkriminujúce veci, o ktorých hovoríme, teda o poklopy, dopravné značky, telekomunikačné zariadenia a všetky tieto zariadenia, ktoré, keď sa ukradnú, môžu ohrozovať ľudské životy. A aj časti, ktoré ich pripomínajú, že sú z týchto zariadení, teda nestačí ten poklop rozbiť, zničiť. Je predsa jasné, že ten kúsok je z poklopu alebo z dopravnej značky, tak vlastne tento výkupca nemôže vykúpiť. Môže ich vykúpiť len od tých osôb, ktorí, ktorí, ktoré sa tým zaoberajú, ktorým na nejakom zmluvnom podklade s týmito zariadeniami pracujú. To znamená dopravný podnik, obec a podobne. Pokiaľ také niečo je mu donesené, okrem prísnej evidencie musí urobiť aj fotodokumentáciu. Samozrejme, sme došli k záveru, že nemusí len toto stačiť. Sprísnili sa dosť vážne aj pokuty. Tá pokuta je v súčasnosti od 7 do 16 tis. eur, pritom, keď dva razy sa zistí takéto porušenie, takáto pokuta, na tri roky môže byť takémuto výkupcovi odňaté právo vykupovať a znovu požiadať môže až po tých troch rokoch.
V čom ja som videla závažný problém, že to nefunguje tak, ako má. Musím, bohužiaľ, povedať, že obce si stále neuvedomujú svoju zodpovednosť pri tom, že prenášajú vykupovanie odpadu na iné osoby. Lebo za spracovanie, za zber komunálneho odpadu je zodpovedná obec. Tá môže túto svoju povinnosť preniesť na iné osoby, teda sú to títo výkupcovia toho odpadu a uzatvára s nimi zmluvu. Tá zmluva dáva obci veľké právomoci a v tom čase, v dvetisíc ôsmom roku podľa môjho zistenia mnohé obce, bohužiaľ, a mnohí starostovia o tom ani nevedeli. Ja keby som takto len mala citovať zo zákona: "Obec je oprávnená žiadať, ako nakladá s týmto komunálnym odpadom, má právo do tej zmluvy dať požiadavku získavania všetkých potrebných informácií. Ten kto vykupuje odpad je povinný na vyžiadanie obce poskytnúť pravdivé úplné informácie súvisiace s nakladaním a s výkupom odpadu." A tak ďalej, je, je to celé paragrafové znenie, ktorým vás pre krátkosť času nechcem ani otravovať. To znamená, že obec má páky na to, keď sa starosta sťažuje, že mi tu nejaký v obci vykupuje takéto niečo, má páku na to, aby s takýmto, s takouto firmou, ktorá to vykupuje, zrušil tú zmluvu. To je jednoznačne právomoc obce. Lebo bez tejto zmluvy takýto výkupca nemôže existovať. Ďalší problém, na ktorý sme tam narazili, bolo, že oznamovanie takýchto prípadov bolo veľmi zložité. Buď sa to nahlásilo na políciu, a tu, tu som chcela kolegovi povedať, že nie všetky prípady sa musia nahlásiť na políciu. Tá druhá možnosť bola, keď výkupca také niečo vykúpil, oznámiť to Slovenskej inšpekcii životného prostredia alebo Obvodnému úradu životného prostredia. No nie v každej obci je ten obvodný úrad, ani slovenská inšpekcia. Niektorí možno ľudia ani nevedia, áno, chcem pokračovať. Práve preto, že, že ani nevedia, že, že to môžu nahlásiť, tak sme zjednodušili tento proces, aby to nemuseli tí občania Slovenskej inšpekcii životného prostredia a Obvodnému úradu životného prostredia, aby to dokonca nemuseli písomne, ale môžu to oznámiť ústne na obci. Teda tým sa oznamovacia povinnosť toho občana skončí a obec už preberá tie ďalšie, tú ďalšiu komunikačnú zodpovednosť za to, aby sa to oznámenie dostalo tam, kde treba. To znamená, sú tu, je to vlastne niekoľko kanálov, kde občania môžu takúto vec nahlasovať, a keď to spojíme s tou zmluvou, ktorú obec uzatvára s tým, kto za ňu ten výkup toho odpadu robí, tak si myslím, že tie právomoci sú pomerne veľké aj v spojitosti s tými pokutami, a je mi ľúto, naozaj, že sa v tej plnej miere nevyužívajú. Prečo si nemyslím, že zvýšenie tej trestnej sadzby bude tým, čo zamedzí týmto krádežiam. Nie je to tak dávno, čo, čo takisto stúpol počet havárii pod vplyvom alkoholu, a dobre viete, že v noveli sa, myslím, prijala tá novela tiež trestného zákona, že pokiaľ vodič nafúka viac ako jedno promile, tak sa to stáva trestným činom. S prekvapením som zistila, že absolútne to neznamenalo to, že sa počet takýchto nafúkaní alebo takéhoto už teraz trestného, že sa počet takýchto trestných činov znížil. Ako, mám pred sebou štatistiku, tak od vlaňajšieho novembra, keď tento zákon vstúpil do platnosti, chytili 2 821 opitých vodičov a ich počet, čo je horšie, stále narastá z mesiaca na mesiac. Ja nepochybujem, že aj vtedy to bolo prijaté s dobrým úmyslom. Pretože asi, asi každého z nás zatrasie, že na opitého vodiča väčšinou doplatí nevinná posádka v aute, kde, kde sú tí ľudia triezvi a kde jazdia podľa predpisov. Tu takisto si myslím, že je dobrý úmysel, pretože tá tragédia, ktorá sa stala, je hrozná. Ale zároveň nielen tento prípad, ktorý som teraz uviedla, čo sa týka alkoholu, ale myslím si, že tu by bol účinok podobný. Že tá represia, to vchádzanie, hoci nie som právnik, myslím si, že nesystémové vchádzanie do Trestného zákona nie je tým najúčinnejším opatrením, ktoré by mohlo zamedziť takýmto krádežiam. Som presvedčená, že na strane tejto novely, ktorú sme s kolegom predkladali, je dostatok možností, ale chýba tam tá, tá osveta. Bohužiaľ, sa nedostala dostatočne do povedomia tá novela, čo mňa úplne prekvapilo, keď som si teraz otvorila na internete zákon o odpadoch. Tak v tom prvom aktualizovanom znení ani na internete nebola zaradená. Dala som si tu námahu, pred pár týždňami vyšiel v Korzári článok, kde som sa takto osvetovo snažila pripomenúť starostom, že sú tu tie, tie možnosti, aj občania aj starostovia ich môžu využívať. A som presvedčená, že zase aj tí občania, ktorí kradnú tieto zariadenia. On, on nebude vedieť, akú má sadzbu. Ale keď príde do výkupne a výkupca mu povie, toto neberiem, tak myslím si, že toto sa rozšíri. Že toto neberme, toto neberme, tie poklopy, lebo nám to v tej výkupni nevezmú. Oni to nechcú vykupovať. Ale keď sa mu povie, že bude za to sadzba rok, dva alebo tri. Neviem, či, či toto zrovna vôbec budú vedieť, že aká je, aká je sadzba. Ale keď raz výkupca, ktorý má to právne povedomie, má zodpovednosť, to nevykúpi, tak ako to nesmie teraz vykúpiť, nemalo, nemalo by sa stať, že by sme zažívali také tragické prípady, ako, ako sa stali. A ako chápem, že to evokuje v človeku hľadať spôsob, ako, ako tomu zabrániť, ale niekedy možno naozaj stačí využiť to, čo máme. My sme to vtedy robili s tým istým motívom, aj keď vtedy sa našťastie žiadna takáto tragédia nestala, ale, ale mám ten názor, že Trestný zákon je nejaký celok ucelený, kde by nesystémové prvky asi mohli skôr poškodiť, ako, ako že by sme mohli dospieť k tomu, že by to malo nejaký účinný efekt tam, kde by sme potrebovali. Preto ja si myslím a dávam procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní ďalej o tomto zákone.
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak akosi nepriamo som aj pánom navrhovateľom bola vyzvaná, aby som sa k tomu vyjadrila, aj keď nie menovite, pretože ja so svojím kolegom, poslancom Jankom Babičom, sme v roku 2008 podávali zmieňovanú novelu návrhu zákona o odpadoch. Vlastne sme vtedy tiež boli motivovaní rozmáhajúcimi sa krádežami poklopov. Tie poklopy rezonujú najviac, ale nešlo len o poklopy, ale šlo aj o zabezpečovacie zariadenia, poľnohospodárske zariadenia, zariadenia telekomunikačné, na železniciach a mnohé ďalšie. Tiež sme vlastne zareagovali na tú situáciu, keďže sme obidvaja východniari, že tá situácia je veľmi vážna, a venovali sme tomu zákonu niekoľko mesiacov. Nie je to také jednoduché, ako sa to na prvý pohľad zdá. Konzultovali sme to takisto aj s právnikmi, konzultovali sme to so Slovenskou inšpekciou životného prostredia, konzultovali sme to s výkupcami odpadov a hľadali sme nejaké zmysluplné riešenie, aby sme zabránili takým tragédiám, ktorá sa napríklad stala nedávno.
Keď sme posudzovali, kde hľadať tú zodpovednosť a kde zabezpečiť lepšiu vymožiteľnosť práva a kde hľadať tú zodpovednosť, tak nám z toho vyšiel opačný postoj. Ľudia, ktorí kradnú tie poklopy, majú to právne povedomie nízke. Jednoducho predpokladám, že nečítajú Zbierku zákonov, nesledujú legislatívny proces a netušia, že im, aký postih im za to hrozí, či my ho zvýšime, alebo znížime. Vedia, že sa to nemá, ale vedia, že nemajú kradnúť, ale dĺžka postihu asi nie je to, čo, čo by ich prinútilo nekradnúť. Na druhej strane tu máme výkupcov odpadu, podnikateľov. Ľudia, ktorí veľmi presne vedia, že to vykúpiť nemajú. A na základe týchto našich konzultácií sme došli k tomu, že sprísnime túto časť zákona. Je mi veľmi ľúto, že hoci tento zákon platí od 1. 1., nedôsledne sa dodržiava, pretože tam sme, a to za chvíľu poviem, poskytli aj obciam aj občanom dostatok možností na to, aby sme, no, keď nepoviem, že zamedzili, tak určite znížili počet takýchto prípadov.
Prvé, čo sme urobili, spresnili sme požiadavku jednoznačného preukázania totožnosti predávajúceho pri výkupe akéhokoľvek kovového odpadu a odpadu z farebných kovov. To znamená, že nestačí teraz len prísť a povedať nejaké meno a nejaké priezvisko. Musí sa predložiť doklad totožnosti - občiansky preukaz. A takisto musí totožnosť preukázať aj právnická osoba v podobe zastupujúcej osoby. Teda už ten človek nemôže byť anonymný.
Druhú vec, ktorú sme tam dali, že pokiaľ ide o odpad z farebných kovov a pokiaľ ide o tie inkriminujúce veci, o ktorých hovoríme, teda o poklopy, dopravné značky, telekomunikačné zariadenia a všetky tieto zariadenia, ktoré, keď sa ukradnú, môžu ohrozovať ľudské životy. A aj časti, ktoré ich pripomínajú, že sú z týchto zariadení, teda nestačí ten poklop rozbiť, zničiť. Je predsa jasné, že ten kúsok je z poklopu alebo z dopravnej značky, tak vlastne tento výkupca nemôže vykúpiť. Môže ich vykúpiť len od tých osôb, ktorí, ktorí, ktoré sa tým zaoberajú, ktorým na nejakom zmluvnom podklade s týmito zariadeniami pracujú. To znamená dopravný podnik, obec a podobne. Pokiaľ také niečo je mu donesené, okrem prísnej evidencie musí urobiť aj fotodokumentáciu. Samozrejme, sme došli k záveru, že nemusí len toto stačiť. Sprísnili sa dosť vážne aj pokuty. Tá pokuta je v súčasnosti od 7 do 16 tis. eur, pritom, keď dva razy sa zistí takéto porušenie, takáto pokuta, na tri roky môže byť takémuto výkupcovi odňaté právo vykupovať a znovu požiadať môže až po tých troch rokoch.
V čom ja som videla závažný problém, že to nefunguje tak, ako má. Musím, bohužiaľ, povedať, že obce si stále neuvedomujú svoju zodpovednosť pri tom, že prenášajú vykupovanie odpadu na iné osoby. Lebo za spracovanie, za zber komunálneho odpadu je zodpovedná obec. Tá môže túto svoju povinnosť preniesť na iné osoby, teda sú to títo výkupcovia toho odpadu a uzatvára s nimi zmluvu. Tá zmluva dáva obci veľké právomoci a v tom čase, v dvetisíc ôsmom roku podľa môjho zistenia mnohé obce, bohužiaľ, a mnohí starostovia o tom ani nevedeli. Ja keby som takto len mala citovať zo zákona: "Obec je oprávnená žiadať, ako nakladá s týmto komunálnym odpadom, má právo do tej zmluvy dať požiadavku získavania všetkých potrebných informácií. Ten kto vykupuje odpad je povinný na vyžiadanie obce poskytnúť pravdivé úplné informácie súvisiace s nakladaním a s výkupom odpadu." A tak ďalej, je, je to celé paragrafové znenie, ktorým vás pre krátkosť času nechcem ani otravovať. To znamená, že obec má páky na to, keď sa starosta sťažuje, že mi tu nejaký v obci vykupuje takéto niečo, má páku na to, aby s takýmto, s takouto firmou, ktorá to vykupuje, zrušil tú zmluvu. To je jednoznačne právomoc obce. Lebo bez tejto zmluvy takýto výkupca nemôže existovať. Ďalší problém, na ktorý sme tam narazili, bolo, že oznamovanie takýchto prípadov bolo veľmi zložité. Buď sa to nahlásilo na políciu, a tu, tu som chcela kolegovi povedať, že nie všetky prípady sa musia nahlásiť na políciu. Tá druhá možnosť bola, keď výkupca také niečo vykúpil, oznámiť to Slovenskej inšpekcii životného prostredia alebo Obvodnému úradu životného prostredia. No nie v každej obci je ten obvodný úrad, ani slovenská inšpekcia. Niektorí možno ľudia ani nevedia, áno, chcem pokračovať. Práve preto, že, že ani nevedia, že, že to môžu nahlásiť, tak sme zjednodušili tento proces, aby to nemuseli tí občania Slovenskej inšpekcii životného prostredia a Obvodnému úradu životného prostredia, aby to dokonca nemuseli písomne, ale môžu to oznámiť ústne na obci. Teda tým sa oznamovacia povinnosť toho občana skončí a obec už preberá tie ďalšie, tú ďalšiu komunikačnú zodpovednosť za to, aby sa to oznámenie dostalo tam, kde treba. To znamená, sú tu, je to vlastne niekoľko kanálov, kde občania môžu takúto vec nahlasovať, a keď to spojíme s tou zmluvou, ktorú obec uzatvára s tým, kto za ňu ten výkup toho odpadu robí, tak si myslím, že tie právomoci sú pomerne veľké aj v spojitosti s tými pokutami, a je mi ľúto, naozaj, že sa v tej plnej miere nevyužívajú. Prečo si nemyslím, že zvýšenie tej trestnej sadzby bude tým, čo zamedzí týmto krádežiam. Nie je to tak dávno, čo, čo takisto stúpol počet havárii pod vplyvom alkoholu, a dobre viete, že v noveli sa, myslím, prijala tá novela tiež trestného zákona, že pokiaľ vodič nafúka viac ako jedno promile, tak sa to stáva trestným činom. S prekvapením som zistila, že absolútne to neznamenalo to, že sa počet takýchto nafúkaní alebo takéhoto už teraz trestného, že sa počet takýchto trestných činov znížil. Ako, mám pred sebou štatistiku, tak od vlaňajšieho novembra, keď tento zákon vstúpil do platnosti, chytili 2 821 opitých vodičov a ich počet, čo je horšie, stále narastá z mesiaca na mesiac. Ja nepochybujem, že aj vtedy to bolo prijaté s dobrým úmyslom. Pretože asi, asi každého z nás zatrasie, že na opitého vodiča väčšinou doplatí nevinná posádka v aute, kde, kde sú tí ľudia triezvi a kde jazdia podľa predpisov. Tu takisto si myslím, že je dobrý úmysel, pretože tá tragédia, ktorá sa stala, je hrozná. Ale zároveň nielen tento prípad, ktorý som teraz uviedla, čo sa týka alkoholu, ale myslím si, že tu by bol účinok podobný. Že tá represia, to vchádzanie, hoci nie som právnik, myslím si, že nesystémové vchádzanie do Trestného zákona nie je tým najúčinnejším opatrením, ktoré by mohlo zamedziť takýmto krádežiam. Som presvedčená, že na strane tejto novely, ktorú sme s kolegom predkladali, je dostatok možností, ale chýba tam tá, tá osveta. Bohužiaľ, sa nedostala dostatočne do povedomia tá novela, čo mňa úplne prekvapilo, keď som si teraz otvorila na internete zákon o odpadoch. Tak v tom prvom aktualizovanom znení ani na internete nebola zaradená. Dala som si tu námahu, pred pár týždňami vyšiel v Korzári článok, kde som sa takto osvetovo snažila pripomenúť starostom, že sú tu tie, tie možnosti, aj občania aj starostovia ich môžu využívať. A som presvedčená, že zase aj tí občania, ktorí kradnú tieto zariadenia. On, on nebude vedieť, akú má sadzbu. Ale keď príde do výkupne a výkupca mu povie, toto neberiem, tak myslím si, že toto sa rozšíri. Že toto neberme, toto neberme, tie poklopy, lebo nám to v tej výkupni nevezmú. Oni to nechcú vykupovať. Ale keď sa mu povie, že bude za to sadzba rok, dva alebo tri. Neviem, či, či toto zrovna vôbec budú vedieť, že aká je, aká je sadzba. Ale keď raz výkupca, ktorý má to právne povedomie, má zodpovednosť, to nevykúpi, tak ako to nesmie teraz vykúpiť, nemalo, nemalo by sa stať, že by sme zažívali také tragické prípady, ako, ako sa stali. A ako chápem, že to evokuje v človeku hľadať spôsob, ako, ako tomu zabrániť, ale niekedy možno naozaj stačí využiť to, čo máme. My sme to vtedy robili s tým istým motívom, aj keď vtedy sa našťastie žiadna takáto tragédia nestala, ale, ale mám ten názor, že Trestný zákon je nejaký celok ucelený, kde by nesystémové prvky asi mohli skôr poškodiť, ako, ako že by sme mohli dospieť k tomu, že by to malo nejaký účinný efekt tam, kde by sme potrebovali. Preto ja si myslím a dávam procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní ďalej o tomto zákone.
Ďakujem.
Autorizovaný
18:53
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:53
Otto BrixiĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
2.7.2012 o 18:53 hod.
JUDr.
Otto Brixi
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, mám za to, že bez ohľadu na to, kto tento zákon v minulosti predložil, ho predkladá, asi prakticky život na Slovensku ukázal, že riešiť takéto krádeže je asi legislatívne nutné a v prípade, že sa tento návrh zákona dostane do druhého čítania, mám k nemu zopár technických pripomienok. A teda, či teda trestná sadzba, ktorá je uvedená pri danom trestnom čine nie je trošku vysoká, či je preukázanie teda trestného činu jednoduché, lebo však keď už ten človek ten poklop ukradne, príde s tým do výkupu, tak ako bude mu vyšetrovateľ dokazovať, že ten poklop ukradol, ale ho nenašiel na ulici a nenaložil s ním tak, ako s ním naložil. A v tejto súvislosti si kladiem aj otázku, či by nebolo vhodnejšie riešiť takéto tresty alternatívnym spôsobom, a teda vykonávaním nejakých verejnoprospešných prác v súbehu s podmienečným trestom na území obce, v ktorej bol samotný poklop odcudzený.
Ďakujem.
Autorizovaný
18:54
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:54
Marian ZáhumenskýĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
2.7.2012 o 18:54 hod.
Ing.
Marian Záhumenský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Krádež je na Slovensku skutočne vážny fenomén, teda nielen pre občanov, ale hlavne všetkých tých, ktorí majú svoj majetok svojím spôsobom nie zavretý v nejakej dielni, to sú aj poľnohospodári, ktorí donekonečna bojujú s tým, že im všetko, čo je možné na poli, tak sa odcudzuje. Ja som sa s kolegyňou Grečkovou podieľal na tej novele toho zákona vo vzťahu hlavne k poľnohospodárom, aby nemohli kradnúť tie závlahové detaily a podobné veci, ktoré sa nachádzajú, ale myslím si, že tento fenomén stále pokračuje a je napriek tomu málo účinný, lebo sociálne neprispôsobiví občania jednoducho neustále kradnú a vážnym spôsobom ohrozujú nielen všeobecne prospešné zariadenia, ale aj ostatný majetok. A myslím si, že riešením je, aby sme prísnejšie riešili alebo definovali zodpovednosť výkupcu. Ak nebude dopyt, nebude ponuka. Tam to začína a končí. A jednoducho, skôr treba ešte prísnejšie definovať, že komunálny odpad môžu odovzdávať všetci, ale akonáhle sa jedná o špeciálny odpad, či sú to poklopy, či sú to elektrické zariadenia, či sú to motory, alebo niečo podobné, buď má predmet podnikania v danej činnosti a je to jeho potom, jeho odpad, alebo musí preukázať, akým spôsobom nadobudol tento odpad. A akonáhle výkupca bez takéhoto preukázania, že s takýmto tovarom buď právnická, alebo fyzická osoba nakladá, a vykúpi taký odpad, tak musí sa preniesť nejakým spôsobom právna zodpovednosť aj trestná zodpovednosť na výkupcu. Tam musíme hľadať kľúč k tomu, ak chceme byť účinní, musíme viac zapojiť do toho, do zodpovednosti výkupcov. Výkupca veľmi dobre vie, čo je kradnuté. Oni 90 percent prípadov vedia, čo je ukradnuté, ale tým, že sa, že sú vlastne svojím spôsobom nepostihnuteľní, aj keď tam majú určité povinnosti dokumentačné, tak to nestačí na to a nezabraňuje to tým krádežiam, ktoré sa tu dejú.
Ďakujem.
Autorizovaný
18:56
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:56
Miroslav KadúcĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
2.7.2012 o 18:56 hod.
JUDr. Ing.
Miroslav Kadúc
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Grečková, ste povedali, že zákon o odpadoch túto problematiku rieši, respektíve, že prax je dostatočná. Podľa mňa prax ukázala, že úprava je nedostatočná a že ľudia naozaj bez ostychu poklopy kradnú. To je možno prvá poznámka. Druhá. Tento návrh nerieši iba poklopy. Tu si naozaj treba uvedomiť, pretože tento návrh rieši aj iné zariadenia a časti zariadení, ktorých odcudzením alebo znefunkčnením môžu spôsobiť škodu na zdraví, ohrození života alebo škodu na majetku. A riešia, ja vám prečítam zopár príkladov, alebo čo hovorí Trestný zákon, o ktoré verejnoprospešné zariadenia môže ísť. Môže ísť o verejné telekomunikačné zariadenie, verejná poštová sieť, ochrana zariadenia proti úniku znečisťujúcich látok, energetické zariadenie alebo verejný vodovod, verejné ochranné zariadenie proti požiaru. A tak ďalej, a tak ďalej. A posledné písmeno, podobné všeobecné prospešné zariadenie. Kam vlastne môžme zaradiť naozaj široký diapazón rôznych zariadení, ktoré nemusia spadať medzi odpady? To znamená, tento zákon o odpadoch nemá alebo nezahŕňa, nemá takú pôsobnosť, ktorá by postihla aj niečo iné, ako sú odpady, inými slovami, podobné všeobecne prospešné zariadenie môže byť aj niečo iné ako odpad.
Ďakujem.
Autorizovaný
18:57
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:57
Anton MartvoňVystúpenie s faktickou poznámkou
2.7.2012 o 18:57 hod.
Mgr. PhD.
Anton Martvoň
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. V podstate súhlasím s tým všetkým, čo tu bolo povedané, že vzhľadom na tú situáciu a vzhľadom na to, čo sa stalo, treba túto situáciu riešiť, lebo nie je normálne, že ľudia zomierajú len kvôli tomu, že niekto kradne poklopy. Na druhej strane v podstate, myslím si, že tento zákon má veľa úskalí a nedostatkov, hlavne problematicky vidím paragraf navrhovaný, teda nové znenie § 288, ktoré v podstate poukazuje na nedbanlivosť a ohrozenie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia, alebo ho urobí neupotrebiteľným, všeobecne toto prospešné zariadenie, alebo jeho časť, a vydá tým, hlavne teda ten cudzí majetok do nebezpečenstva škody. Práve teda tú časť tohto ustanovenia, ktorá sa týka časti tohto všeobecne prospešného zariadenia a vydania iného majetku do nebezpečenstva škody, vidím dosť problematickú. V zmysle judikatúry budem napríklad rozhodnutie súdu, najvyššieho súdu, teda 20/1988 Zb. alebo 24/1991 Zb. poukazuje na to, že všeobecne prospešným zariadením sú aj lampy verejného osvetlenia alebo telefónny automat. Čiže ak by niekto rozbil teda časť lampy, čo sa bežne stáva, a tým teda je veľká šanca, že cudzí majetok sa uvedie do nebezpečenstva škody, tak môže vyfasovať dva až päť rokov. Taktiež pri telefónnom automate sa to môže dostať do tejto roviny. Dovolím si poukázať na to, že čo sa týka tej hodnoty poklopu, tak bežne sa predáva 20 - 30 eur na internete, čo som si zistil. Je to príliš nízka suma, ale problém vidím ešte v tom, že v dôvodovej správe okrem poklopov sa uvádzajú aj kryty energetických zariadení. A tam vidím problém práve v tom, že čo v prípade, keď ten kryt energetického zariadenia alebo elektrického zariadenia odstráni zamestnanec elektrárne alebo oprávnená osoba, a povedzme za ten čas, kým ho stihne vymeniť. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Autorizovaný