3. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, máte to ako tlač 93, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 10 z 12. júna 2012 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 79 z 1. júna 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a gestorský výbor v termíne do 32 dní od rozhodnutia prerokovať návrh v druhom čítaní.
Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, kolegovia, len krátko poviem k tomuto návrhu zákona. Podporujem ho a podľa mojich informácií ho podporujú aj moji kolegovia z poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita. Keby som mal hovoriť o dôvodoch, tak by som v podstate mal zopakovať gro mojich vystúpení, ktoré som tu mal pri zákone o hmotnej núdzi, ktorý sme predložili Národnej rade spolu s kolegyňou Luciou Nicholsonovou. Takže len, len veľmi stručne. V situácii, kedy Slovensko má problém s deficitom verejných financií, po prvé. Po druhé, v situácii takej akejsi morálnej, kedy sa tí, ktorí sú pracovití, ktorí sú šikovní, ktorým sa nelení pracovať, majú podľa takzvaného ozdravného balíčka platiť vyššie dane, majú platiť vyššie odvody, majú platiť registračné poplatky, keď si kúpia novú oktáviu, tak je dosť nemysliteľné, aby sme bez povšimnutia nechali ľudí, ktorí sa len vezú, ktorí sa istým spôsobom priživujú na našom relatívne štedro nastavenom sociálnom systéme, z pohľadu toho, na čo Slovensko má, a preto je potrebné, ak sa nezamyslela vláda nad týmto rozmerom našej spoločnosti, aby sme sa zamysleli my ako zákonodarný zbor. Preto opakujem, podporujem návrh, podľa ktorého tí občania, tie rodiny, ktoré, tak ako to tu bolo zdôvodnené predkladateľom, v podstate za tie posledné štyri roky dozadu nič pozitívne pre spoločnosť nevykonali, ani neštudujú, ani sa nesnažia zlepšiť do budúcnosti postavenie seba, svojej rodiny tak, aby im tento štát nebol ochotný vyplácať na ich pomery skutočne nadštandardne vysoký rodičovský príspevok. Tu len poviem, že ak sa zákon dostane do druhého čítania, v čo verím, tak budeme iniciovať pozmeňovací návrh, pretože si myslíme, že tomuto návrhu chýba ešte trošku jeden rozmer, a to, ako sa hovorí, prečo deti rodia deti? Prečo by sme mali podporovať to, že sa maloletým matkám častokrát vo veku 14-15 rokov rodia deti? V zákone v súčasnom znení nájdete v § 3 v ods. 9 okruh oprávnených osôb, ktorým sa priznáva rodičovský príspevok. V tom ods. 9 nájdete, že nárok na rodičovský príspevok nevzniká maloletému rodičovi. Čiže tam už máme uvedené, že nárok na rodičovský príspevok vôbec, ani euro, ani cent, nevzniká maloletému rodičovi, ale pozor, pokračuje to ďalej, ktorý nemá priznané rodičovské práva a povinnosti podľa osobitného predpisu. Čo to v praxi znamená? V praxi to znamená, že keď sa pätnásťročnej dievčine narodí dieťa a súd jej podľa osobitného predpisu prizná tie rodičovské práva a povinnosti, čo sa v praxi, žiaľ, žiaľ, deje, tak aj tá pätnásťročná dievčina, napriek tomu, že je teda maloletá, má priznaný rodičovský príspevok. Čiže účel, ktorý tam zákonodarca dal niekedy pred dvoma, troma rokmi, bolo to v podstate za prvej Ficovej vlády, účel sa stráca. Preto budeme navrhovať, aby sa ten, tá časť vety za tou čiarkou vyhodila preč a aby sa teda jednoznačne povedalo, že nárok na rodičovský príspevok vôbec nie je, ak ide o maloletého rodiča. Bodka.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Mihál aj pán kolega Kaník. Vy píšete, že cieľom tohto zákona je nájsť a udržať si prácu. Tak chcem vám pripomenúť, že v regiónoch a v okresoch Košického a Prešovského kraja je pojem nájsť a udržať si prácu abstraktným pojmom nielen pre marginalizované skupiny obyvateľstva, ale mnohokrát aj pre bežnú produktívnu triedu. Mám ja za to, a mám obavu, že týmito kritériami, ktoré ste vy tu uviedli, by ste tú sociálnu sieť len tak rozšírili a pritvrdili, že by na to doplatili tí najslabší.
Ďakujem.

Chcem sa zapojiť do tejto diskusie, a to z dôvodu toho, že ak ma pamäť neklame, na rokovania chodím, tak takýto návrh zákona bol predložený asi pol roka naspäť, a nebol schválený vtedajšou vládnou koalíciou a takisto ju inicioval pán Kaník. Čiže keď to nevyšlo na prvý pokus a vládli ste vy, tak teraz skúšate druhýkrát, keď vládne sociálna demokracia. A znova tu hrozí krátenie rodičovských príspevkov na 50 percent. Tak či si sľubujete naozaj, že toto obmedzenie vám prejde na druhý pokus?
Ďakujem.

Pán Brixi, pán kolega, neviem, kto vám tak posiela také cenné rady, ale že ho pozdravujem a poprosím, aby ten váš poradca si pozornejšie pozrel návrh zákona, ktorý predkladá pán poslanec Kaník s ďalšími poslancami, pretože v tomto návrhu je aj ustanovenie, podľa ktorého to, ten plný rodičovský príspevok bude mať osoba, ktorá vykonáva aktivačné práce. Čiže nám všetkým je jasné, že nájsť si prácu v súčasnej dobe, najmä v regiónoch východného a južného Slovenska, je veľmi ťažké, ale prosím, nespájajme tieto dva problémy, ktoré spolu nemajú priamy súvis. Aj osoba, ktorá nemá stále zamestnanie, ale ktorá sa aktívne zúčastňuje aktivačných prác, bude mať nárok na plný rodičovský príspevok podľa návrhu zákona skupiny poslancov, tak ako bol predložený. Čiže treba zachovať kľud a pozornejšie si prečítať návrh zákona.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako nás vyzýval pán poslanec Kaník, aby sme neboli ideologickí, ale vecní, a ja sa pokúsim byť vecný. Čo sa týka cieľov predkladaného návrhu zákona, tak ja si myslím, že v zásade s tým môžeme súhlasiť, tak ako píšu predkladatelia, že cieľom návrhu zákona je zvýšiť motiváciu nájsť si a udržať zamestnanie aj v nižšie platených pozíciách a zároveň odstrániť negatívnu motiváciu u sociálne vylúčených skupín obyvateľstva, zabezpečovať a zvyšovať si svoj príjem prostredníctvom sociálnych dávok viazaných na počet detí. Tak ja si myslím, že tento cieľ je správny a v zásade na tomto sa zhodneme. Čo sa týka samotného riešenia ako tento cieľ dosiahnuť, tak tu mám určité praktické výhrady, ktoré vnímam aj ako človek z praxe, ako starosta obce. Navrhovatelia stanovili štyri skupiny alebo štyri kritériá, z ktorých keď bude aspoň jedno splnené, tak bude nárok na plnú dávku rodičovského príspevku. Prvá skupina sú ľudia, ktorí študujú na vysokej škole v sledovanom období. V zásade táto skupina má moc vo svojich rukách, aby urobila všetko preto, aby sa na vysokú školu dostala a aby študovala, čiže ak má na to tie určité genetické danosti a predispozície, tak je schopná táto osoba študovať na vysokej škole a vlastnou aktivitou vykonávať niečo, čo pán poslanec Kaník nazval, že je prospešné pre našu spoločnosť, a tu by som súhlasil. Druhá skupina je absolvovanie vysokej školy alebo strednej školy v rozhodujúcom období, teda posledné štyri roky. Táto skupina je v podstate, tak ako prvá, objektívne dosiahnuteľná a takisto si myslím, že ako kritérium to obstojí. Potom sú ale ďalšie dve kritériá, ktoré, si myslím, že nemajú možnosť ľudia objektívne získať. Tretie kritérium je, že poberateľ tejto dávky rodičovskej je nemocensky poistený aspoň 270 dní, to znamená, že v posledných štyroch rokoch bol aspoň 270 dní zamestnaný. A tu vzniká naozaj objektívny problém, že môže byť rodina, môže byť človek, ktorý má záujem pracovať, hľadá si prácu, ale nie je schopný sa zamestnať 270 dní za štyri roky. Verte mi, že poznám množstvo ľudí, ktorí aj v tom okolí, v ktorom žijem, a to môžem povedať, že nepatríme medzi najchudobnejší región, ako tomu bolo v minulosti, tak sú ľudia, ktorí si nedokážu nájsť prácu, hoci ju hľadajú. Čiže pomáhajú si rozličnými brigádami, pomáhajú si tak, ako to dokážu, ale nedokážu si nájsť stabilný pracovný pomer, z ktorého by mali 270 dní platené nemocenské. Čiže táto skupina by bola naozaj veľmi nespravodlivo obratá o to, aby dostala plnú dávku rodičovského príspevku. Pokiaľ my nedokážeme pre týchto ľudí vytvoriť podmienky, aby sa mohli objektívne zamestnať, teda tí, ktorí chcú sa zamestnať, pokiaľ nedostanú možnosť sa zamestnať, myslím si, že by bolo nespravodlivé, aby sme im siahali na dávky. A potom je tu štvrtá skupina, zamestnaní aspoň 180 dní, plus 90 dní aktivačná činnosť. Je to taká kombinácia toho prvého a aktivačnej činnosti. No, problém aktivačnej práce je podobný, že sú ľudia, ktorí majú záujem o aktivačnú prácu, ale nie sú im vytvorené podmienky na to, aby na aktivačnú prácu nastúpili, pretože obce ani samosprávne kraje nie sú povinné vytvárať aktivačné miesta, nie sú povinné, a preto môžu naozaj vznikať veľké skupiny ľudí, ktorí by mali záujem aktivačne sa zúčastňovať na aktivačných prácach, ale nemajú na to objektívne vytvorené podmienky. Čiže ak spoločnosť nevytvorí podmienky pre aktivačnú činnosť, tak nemôžeme viazať, viazať na to 50-percentné zníženie rodičovského príspevku. Osobne si myslím, že najsprávnejšia cesta, okrem tých, okrem vzdelania, je hľadať spôsoby, ako ľudia, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, nemôžu si nájsť prácu, ako budú mať objektívny prístup k aktivačným prácam. A vtedy, áno, vtedy môžeme na to naviazať rodičovskú dávku, respektíve zníženie rodičovskej dávky, ale môžeme sa baviť potom aj o ďalších dávkach. Čiže ak vytvoríme ľuďom priestor na to, aby mali objektívne možnosti získať, či už aktivačnú prácu, alebo zamestnanie, tak áno, vtedy môžeme ich sankcionovať. Ak to odmietnu a nebudú mať záujem. Takže z tohto dôvodu ja nemôžem tento návrh zákona podporiť a v podstate rovnaká argumentácia sa týka aj toho ďalšieho návrhu zákona, ktorý je opäť viazaný na podobné skupiny, ktoré, podľa môjho názoru, ak by sme akceptovali, tak by to bolo veľmi, myslím si, že bolo by to značne sociálne nespravodlivé. Rezervy treba, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, hľadať u tých bohatých, ktorí sú v zoznamoch sociálnych. Ja som bol veľmi prekvapený, keď som videl zoznam žiadateľov, uchádzačov o zamestnanie. Naozaj, ako starosta obce som sa k tomu dostal, a keďže poznám ľudí zo svojho okolia, tak som naozaj veľmi prekvapený, že sa tam mnohokrát objavili deti bohatých podnikateľov, ktorí zamestnávajú v obci desiatky ľudí, ale syn podnikateľa bol evidovaný na úrade práce, aby úrad práce za neho platil odvody. Čiže možno by sme sa mali baviť o zverejňovaní všetkých sociálnych dávok, aby sme vedeli, kto ich dostáva, a možno by sme videli, že netreba hľadať, alebo netreba brať tie dávky tým najchudobnejším, ale videli by sme, že možno je tam desať, pätnásť percent špekulantov, ktorí na to naozaj nie sú odkázaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán kolega. Hovorili ste o tom vo vašom príspevku, že nezamestnaní si ťažko vedia nájsť prácu v niektorých regiónoch, a preto by tento zákon pre nich bol nespravodlivý. Pretože oni za tú situáciu nemôžu. No, ja poviem jednu vec v kontexte súčasnej situácie znova a znova. Lebo treba to vedieť v súvislostiach. Vaša vláda pripravuje zavedenie odvodov na nemocenské poistenie aj z práce na dohodu. Má sa tak stať od 1. októbra, respektíve od 1. januára 2013. To znamená, že veľa tých ľudí, ktorí majú práve problém zamestnať sa v trvalých pracovných pomeroch na pracovné zmluvy, ale zamestnávajú sa len na takéto príležitostné brigády, na dohody, tak tá situácia vďaka výbornému vládnemu návrhu, aby sa platili odvody aj z dohôd, získajú právo na rodičovský príspevok. Takže celkom to do seba bude zapadať a fungovať. Ďalej, keď ste hovorili o tom, že problém je zohnať miesto na aktivačných prácach, prosím, spomeňte si, pred chvíľkou sme tu diskutovali o našom návrhu zákona o hmotnej núdzi, kde sme hovorili, kde predkladáme, aby štát niesol zodpovednosť a povinnosť za to, aby sa tie aktivačné práce, respektíve verejnoprospešné práce vytvárali. Takže netreba mať obavy, ak sa prijmú zákony v komplexe aj vďaka tomu vášmu nešťastnému zvyšovaniu alebo zavádzaniu odvodov z dohôd, tak to, čo predložil pán poslanec Kaník, bude celkom dobre fungovať.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Podmanický, hovorili ste o tom, že obce a mestá dnes nemajú možnosť, nemajú povinnosť organizovať aktivačné práce. Tak ja vás tiež vyzývam, že aby ste podporili ten náš návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, kde vlastne štát preberie zodpovednosť za organizovanie aktivačných prác, a ja si myslím, že by to celkom dobre mohlo fungovať. A to, čo ste hovorili, že poznáte veľmi veľa ľudí, ktorí si napriek snahe nevedia nájsť prácu, z ktorej by teda platili tie odvody, ako predpokladá návrh pána Kaníka. Ja si myslím, že problém je aj v čiernej práci. My máme pomerne veľa poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Keď prídete medzi nich na miesta, kde sú koncentrovaní poberatelia dávok v hmotnej núdzi, nenájdete tam príliš veľa dospelých počas dňa a všetci vám zhodne povedia, že teda chodia po fuškách. Pracujú jednoducho načierno. Tak si myslím, že možnože taký celkom pekný side effect toho, čo navrhuje pán Kaník, by mohol byť aj ten, že si rozmyslia pre budúcnosť, že či budú alebo nebudú pracovať načierno.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Mihál, vážená pani poslankyňa Nicholsonová, vy sa snažíte postaviť tieto návrhy do nejakej kontradikcie s vládnymi návrhmi, ale tu nikto nepovedal, že mnohé návrhy, s ktorými prichádzate, že sú všetky a priori zlé. Ja s mnohými vecami, o ktorých hovoríte, pretože uznávam, že máte skúsenosti z riadenia rezortu, ja mnohé tieto návrhy uznávam. Takisto ako uznávam aj mnohé návrhy pána poslanca Kaníka, len sa mi zdá, že nemôžeme komplexné riešenie naskladať tak, že vy navrhnete jeden zákon, ktorý je odtrhnutý od druhého zákona, ktorý navrhne pán poslanec Kaník, pani poslankyňa Nicholsonová navrhne tretí zákon a potom sa tvárite, že to všetko spolu pasuje. Možno myšlienkovo to pasuje, ale technicky a formálne a legislatívno-technicky, to vznikne z toho taký problém, že ja si myslím, že toto nie je cesta takto pripravovať zákony v tak zložitej oblasti, ako je táto oblasť. Naopak, myslím si, že vláda vytvorila priestor v Rade pre solidaritu a rozvoj, kde sú zástupcovia všetkých spoločenských, sociálnych skupín, ktoré prezentujú tieto názory, o ktorých hovoríte vy. A myslím si, že vláda viackrát deklarovala, že je tu snaha nájsť spoločné riešenie, ktoré bude akceptovateľné čo najväčším počtom sociálnych partnerov. Takže myslím si, že také komplexné riešenia, ako navrhujete vy vo svojich zákonoch, alebo ako navrhuje pán poslanec Kaník s kolegami, nie je priestorom pre poslancov, ale pre vládu. Neverím tomu, že poslanci svojím poslaneckým návrhom dokážu komplexne upraviť tak zložitú oblasť, ktorá, ktorou sociálna oblasť je. Napokon dôveru dostala táto vláda a verte, že táto vláda vyrieši ten problém naozaj komplexne.

Požiadal som o vystúpenie preto, aby som šetril čas pri ďalších predpokladaných reakciách a vystúpeniach, pretože pán poslanec Podmanický udal istý tón, a ja chcem predísť tomu, aby sa neopakovali argumenty, ktoré vyplývajú asi z nesprávneho pochopenia, čo je tu napísané. Tak chcem uviesť veci na pravú mieru, aby sme sa nebavili zbytočne o veciach, ktoré sú ináč. Preto som sa prihlásil do rozpravy. Ospravedlňujem sa preto za to. Poďme k argumentom, naozaj, odpútajme sa od takých tých fráz a sociálne a tak, lebo toto, čo dnes máme, nie je sociálne, ten stav, ktorý je, je antisociálny. Veď sa choďte pozrieť, choďte sa pozrieť do ktorejkoľvek z tých osád, choďte sa pozrieť na východné Slovensko a mi povedzte, že či to je výsledok sociálneho zákona alebo sociálne orientovaných zákonov. To sú antivýsledky a to treba zmeniť. Veď si to už naozaj priznajme.
Pre pána poslanca Podmanického. Nie je to tak, že ten človek, ktorý žiada o príspevok, musí mať odpracovaných 270 dní. Je tam zdôraznené aspoň jeden z rodičov, to znamená otec alebo matka. Nie ten, kto žiada o príspevok. Tak to je v súčasnej legislatíve o rodičovskom príspevku. Toto je významná zmena. Takisto vôbec neplatí, ako by mohlo, ten dojem mohol byť vyvolaný, že to má byť nejaké stále zamestnanie. Vôbec nie stále zamestnanie. Môže to byť tu mesiac, tam dva mesiace a tam týždeň a potom ďalších 6 týždňov. To znamená aj príležitostné zamestnania. My sme mysleli na to, že tá situácia je ťažká a že sa ani nedá naivisticky očakávať, že zrazu tí ľudia sa zamestnajú v nejakom štandardnom zamestnaní len tak, z večera na ráno. Ale tak ako bolo povedané, čo nakoniec sám pán poslanec povedal, keď hovoril o svojich skúsenostiach, že tí ľudia, ktorí majú problémy nájsť si prácu, tak si pomáhajú brigádami, príležitostnou prácou, prácou na dohodu. Áno, na toto je tu myslené. Veď z každej z týchto činností, a to už tento návrh predpokladá zamýšľanú zmenu právneho stavu, sa bude odvádzať nemocenské, preto je to o nemocenskom. Takže aj príležitostné práce, aj brigáda, aj práca na dohodu, aj samozrejme, podnikanie živnostnícke a všetky aktivity, akákoľvek aktivita sa zahŕňa do tohto kritéria, ale oddeľuje sa naozaj zrno od pliev. Tí, ktorí chcú a majú snahu, tak tí tú prácu, aspoň príležitostnú, nájdu. Za štyri roky zdôrazňujem. Súčasné platné kritérium hovorí o troch rokoch. Toto je štyri roky. A ja som už mnohokrát aj z tejto, z tohto miesta aj v iných diskusných reláciách vždycky vyzýval, a znova zopakujem tú výzvu, panie poslankyne, páni poslanci, až poznáte rodinu, ktorá je naozaj rodina, ktorá sa dobre chce starať o svoje deti a usiluje sa nájsť si prácu a žije takým spôsobom života, ktorý potvrdzuje tieto predpoklady, a nevie si ani jeden z jej členov, ani otec ani matka, za štyri roky nájsť ani 180 dní, to už sa posúvam k tomu ďalšiemu kritériu, a 90 dní doplniť aktivačnými prácami, tak rád by som, keby ste ten príklad konkretizovali a uviedli. Ja zájdem na návštevu do tej rodiny, ja sa rád oboznámim s tou situáciou. Mnohokrát som túto výzvu predložil, zatiaľ sa mi pozitívna odpoveď nedostala. Možno nebolo počuť, neviem, ale budem čakať, pretože je strašne ľahké povedať, že nemôžme si to dovoliť, lebo dopadlo by to na tých najslabších. Tak, áno, tí, ktorí celý život žijú zo sociálnych dávok a nič iné ani neplánujú robiť, ťažko ich považovať za silných, ale je toto správny spôsob života, ktorý majú tí, ktorí pracujú, financovať? Veď vláda berie cez dane, zvýšené odvody a cez zníženie úspor peniaze tým, ktorí pracujú. Ale len tým, žiadnym bohatým, bežným ľuďom, ktorí každodenne vstávajú, chodia do práce a zarábajú od minimálnej mzdy. Tak tým sa môže zobrať. Tým sa môžu znižovať príjmy, ale tým, ktorí nepracujú, a mnohí sa na to ani nechystajú, tak na tých sa nesmie siahnuť. To prečo? Že sú to voliči SMER-u alebo pre aký dôvod? Tak ja som rád, že teda to tak nie je, ale tak dobre, ja som rád, keď to tak nie je, ale prečo? Povedzte mi, prečo sa nemôže siahnuť na tých, ktorí nechcú prispievať tejto spoločnosti svojim daňami a odvodmi, tým, ktorí sa nechcú starať poriadne o svoje rodiny, tí, ktorí žijú tak, ako nie je správne. Správne, tuná nám poslanec povedal, lebo sme ich tak naučili, a čo ich tak naučilo? Tento systém, ktorý tento návrh zákona chce zmeniť. Tento systém ich to naučil a bude ich to učiť stále ďalej a ten počet ľudí sa bude stále viac rozširovať, keď ho nezmeníme. Tak na čo sa tu hráme? Koho záujmy zastupujeme? Kto chce brániť a hájiť tento stav, ktorý každý odsudzuje? Ktorý každý považuje, každý normálny človek považuje za zlý a škodlivý? Nielen pre celú krajinu, ale aj pre tých samotných ľudí, ktorí dnes tak žijú. Aktivačné práce aj preto dneska sú nie v takej optimálnej pozícii. Teraz sa ospravedlňujem, že musím byť osobný, ale si pamätám, ako pani budúca ministerka Tomanová v tom čase počas celej volebnej kampane označovala aktivačné práce za nútené práce, ktoré zlá pravicová vláda uvalila na úbohých občanov a potom nastalo osekávanie postupné. Treba sa vrátiť k tomu, čo bolo na začiatku. Bolo aj dostatok možností, pretože kto iný, ak nie samosprávy majú záujem na tom, aby mali pokosené, upratané, opravené, vymaľované ploty, zábradlia a množstvo iných prác, ktorých je všade dosť. Práce je všade dosť. A vtedy bolo aj peniaze na pracovné pomôcky, aj na malú mechanizáciu, aj peniaze na organizátorov a koordinátorov týchto prác. Tam dajme tie peniaze. Neni to omnoho účelnejšie a lepšie, ako ich dávať za to, že 14-ročné dieťa začne rodiť deti? Toto máme podporovať, toto máme financovať? To sa vám páči? Mne sa to teda nepáči. Takže netvárme sa, netvárme sa, ako keby ste vy boli v opozícii, teraz sa otáčam na poslancov SMER-u, pretože vaša rétorika je, ako keby ja som bol predstaviteľ vlády, ktorý prednáša nejaký vládny návrh zákona, ktorý chce riešiť situáciu, a vy ako opozícia mu odporujete. Ale veď na vás je teraz tá zodpovednosť a ja teda chcem vidieť ako zabezpečíte z pozície vlády, lebo vy máte tú zodpovednosť, že každý bude mať prístup k práci kvalitnej a stálej, ako každý bude môcť sa zapojiť do aktivačných prác. No, ako to chcete urobiť? Hovoríte, že nemôžeme predsa nikoho nútiť, keď štát nezabezpečí. Štát ste teraz vy, vy máte vládu. Ako to chcete urobiť, aby každý zrazu bol zamestnaný? Aby každý mal aktivačné práce? No, to som strašne zvedavý. Lebo si to treba uvedomiť, že už nie som ja vláda a vy opozícia, vy ste vláda, ja som opozícia. A my vám pomáhame teraz, keď prichádzame s takýmto návrhom riešenia, pretože riešia závažné problémy obyvateľov Slovenska. Nie našich voličov, všetkých voličov všetkých strán. Nehovoriac o tom, že to zefektívňuje vynakladanie verejných prostriedkov a šetrí peniaze, ktoré sa dnes vynakladajú hlúpo a nerozumne a škodlivo a nesociálne. A keď teda sa o sociálnosti bavíme, tak si treba uvedomiť, že súčasný stav je veľmi nesociálny, pretože naozaj deformuje správanie ľudí a robí z obrovských skupín ľudí absolútne spoločenstvá, ktoré upadajú z roka na rok viac a viac. Práve vďaka tomu, že sme ich na to naučili a naučil ich na to tento systém. Nikto iný ako my to nezmeníme.
Ďakujem za pozornosť.