3. schôdza

Ja si, samozrejme, pamätám aj obsah rozpravy a veľmi detailne aj návrh zákona, ku ktorému sme tu vystupovali. Ja chcem snáď len ozrejmiť a informovať aj plénum Národnej rady, že hlavne po zasadnutí včerajšej tripartity, po zasadnutiach a rokovaní s partnermi, hlavne zo strany zamestnávateľov sme sa dohodli, že na expertnej úrovni k návrhu tohto zákona, aj keď je už po prvom čítaní alebo bude po prvom čítaní po vašom hlasovaní, budeme pokračovať v závere tohto týždňa a v týždni budúcom s tým, že verejne som prehlásil aj po rokovaní tripartity, ak, ak nás zamestnávatelia presvedčia o niektorých opatreniach, že nie sú dostatočným prínosom na ten cieľ, na ktorý sú určené, to znamená lepší výber daní, tak sme ochotní od týchto opatrení ustúpiť, resp. sme pripravení ich zmeniť vo výboroch alebo následne v rokovaní pléna. Toľko. Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda vlády, chcem sa opýtať spravodajcu, chce zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej. Ďalším bodom programu je prvé čítanie

o vládnom návrhu zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 76. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 66.
Prosím, pán podpredseda vlády, o uvedenie návrhu, vládneho návrhu zákona.

Ďakujem, pani podpredsedníčka... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ešte poprosím, pán podpredseda vlády. Spravodajkyňou je pani poslankyňa Hufková, ktorú tu, aha, tu je. Dobre, ďakujem pekne.
Takže, nech sa páči, pán podpredseda vlády.

121.
Návrh zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá ako zákon iniciatívny. Navrhovaným zákonom sa ustanovuje osobitný odvod pre právnické osoby, ktoré majú oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti v regulovaných odvetviach. Navrhovaný zákon sa predkladá ako jedno z opatrení na spravodlivejšie a ekonomicky efektívnejšie rozdelenie bremena vplyvov globálnej finančnej hospodárskej krízy, aby celá ťarcha konsolidácie nespočívala iba na pleciach občanov.
Predložený návrh zákona ustanovuje, že odvody budú štátnymi finančnými aktívami. To znamená, stanú sa časťou štátnych finančných aktív, ktoré budú účelovo určené na financovanie prioritných projektov na naštartovanie hospodárskeho rastu a zamestnanosti. V predkladanom návrhu zákona sa navrhuje, aby regulovaná osoba platila osobitný odvod zo základu odvodu, ktorým je výsledok hospodárenia vykázaný za účtovné obdobie, v ktorom právnická osoba, ktorá má oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti v regulovaných oblastiach, vykonáva podnikateľskú činnosť. Povinnosť platenia sa navrhuje mesačne, pričom za posledné odvodové obdobie sa navrhuje december roku 2013, to znamená, hovoríme o odvode, ktorý má časovo limitovanú platnosť. Zaplatený odvod bude možno uplatniť ako daňový výdavok.
Návrh zákona bol schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky 30. mája tohto roku. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. septembra tohto roku.
Na základe uvedeného vás žiadam o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona a dodávam v duchu toho, čo som hovoril predtým pri zákone o dani z pridanej hodnoty, že taktiež na základe požiadavky zamestnávateľov ako výsledok rokovania tripartity je to, že si spolu so zamestnávateľmi, ktorí zastupujú aj firmy, ktoré by mohli byť dotknuté týmto zákonom, budeme rokovať na expertnej úrovni, aby sme si vysvetlili jednak obsah, účinnosť zákona. Aby sme sa ubezpečili o jednoznačnosti znenia tohto zákona. To znamená, nevylučujem, po následnom rokovaní s expertnými skupinami zamestnávateľov, takisto malé zmeny. Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda vlády. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spravodajkyni Eve Hufkovej, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila k vládnemu návrhu zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač č. 76) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jej cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika zaviazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Po rozprave odporučím, aby:
1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní,
2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 66 z 1. júna 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory, a to: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky dvoch pánov poslancov, a to pán poslanec Mikuláš Huba a pán poslanec Alojz Hlina.
Nech sa páči, pán poslanec Huba, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni, opatrenia, ktoré navrhuje realizovať predkladaný návrh zákona majú podporiť rast našej ekonomiky. Rast však môže mať, ako vieme, rôznu podobu. Osobne mi je oveľa sympatickejší rast kvality ako kvantity. Nechcem v tejto chvíli príliš filozofovať, a to ani o tom, či je naša zaujatosť, iba fascinácia zaklínadlom rastu viac cestou do raja alebo do pekla. Nechcem sa, na obe tieto alternatívy, by totiž existovalo dosť príkladov z nedávnej i dávnejšej histórie, nechcem sa momentálne venovať ani kritike zavádzajúceho charakteru scestných indikátorov typu hrubý domáci produkt, ktorými rast či údajný rast meriame. Ale verím, že aj na takúto zásadnú diskusiu príde, napr. pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013 alebo pri iných vhodných príležitostiach, lebo o tomto všetkom by sa podľa môjho názoru malo oveľa viac hovoriť v porovnaní s tým, akú malú pozornosť týmto zásadným veciam venujeme.
Ale, samozrejme, nestačí o tom hovoriť v tejto snemovni ani v našej vláde, ale musí to mať rozmer širší, medzinárodný, európsky a podľa možnosti aj globálny. Chcem sa tentoraz venovať len tomu, čo bezprostredne súvisí s návrhom tohto zákona, a to je otázka, na aký typ rastu chce vláda prípadné zdroje, ktoré vzniknú v prípade prijatia tohto zákona a v prípade, že ten manéver, ktorý ten zákon predpokladá sa aj úspešne zrealizuje, tak ako sa tieto dodatočne získané zdroje využijú. Či pôjdu na podporu masívnych až megalománskych, neraz umelo predražených investičných veľkoprojektov, neraz adresovaných spriateleným firmám a navyše často realizovaných metódou za každú cenu, pretože na nedávno ukončenom summite Rio+20, ale aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády sa zdôrazňuje aj priorita iného, takzvaného inkluzívneho, teda sociálne vnímavého zeleného rastu.
A preto navrhujem, aby sme schválenie tohto návrhu zákona podmienili tým, že prioritne sa zo zdrojov, ktoré sa ním plánujú vygenerovať, budú podporovať práve takéto projekty a takýto typ inkluzívneho zeleného rozvoja alebo rastu. Teda taký typ udržateľného rozvoja, ktorý je priaznivý ako z ekonomického, tak aj sociálneho a environmentálneho hľadiska. Jeho možnosti sa ponúkajú na každom kroku: od oblasti energetických úspor a rozumného využívania obnoviteľných zdrojov cez zber, separáciu a recykláciu odpadov, revitalizáciu remesiel a regionálnej či miestnej výroby, obnovu kultúrneho dedičstva, udržateľný turizmus až po alternatívne poľnohospodárstvo a opätovné intenzívnejšie využívanie pustnúcej vidieckej krajiny. Moja otázka znie: Či mi vedia takýto typ využitia prostriedkov v prípade prijatia tohto zákona predkladatelia garantovať? Opäť zdôrazňujem, že by to bolo v súlade s viacerými tézami programového vyhlásenia vlády.
A vás, vážené kolegyne poslankyne a poslancov si dovoľujem požiadať, aby ste zohľadnili túto moju požiadavku predtým, ako sa rozhodnete, ako budete hlasovať za tento zákon.
A za seba môžem logicky povedať, že pri hlasovaní o návrhu tohto zákona sa budem týmito kritériami, o ktorých som v predchádzajúcich minútach hovoril, riadiť. Ďakujem za pozornosť.

Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Hlina. Nech sa páči, máte slovo.