3. schôdza

Ja si, samozrejme, pamätám aj obsah rozpravy a veľmi detailne aj návrh zákona, ku ktorému sme tu vystupovali. Ja chcem snáď len ozrejmiť a informovať aj plénum Národnej rady, že hlavne po zasadnutí včerajšej tripartity, po zasadnutiach a rokovaní s partnermi, hlavne zo strany zamestnávateľov sme sa dohodli, že na expertnej úrovni k návrhu tohto zákona, aj keď je už po prvom čítaní alebo bude po prvom čítaní po vašom hlasovaní, budeme pokračovať v závere tohto týždňa a v týždni budúcom s tým, že verejne som prehlásil aj po rokovaní tripartity, ak, ak nás zamestnávatelia presvedčia o niektorých opatreniach, že nie sú dostatočným prínosom na ten cieľ, na ktorý sú určené, to znamená lepší výber daní, tak sme ochotní od týchto opatrení ustúpiť, resp. sme pripravení ich zmeniť vo výboroch alebo následne v rokovaní pléna. Toľko. Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

121.
Návrh zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá ako zákon iniciatívny. Navrhovaným zákonom sa ustanovuje osobitný odvod pre právnické osoby, ktoré majú oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti v regulovaných odvetviach. Navrhovaný zákon sa predkladá ako jedno z opatrení na spravodlivejšie a ekonomicky efektívnejšie rozdelenie bremena vplyvov globálnej finančnej hospodárskej krízy, aby celá ťarcha konsolidácie nespočívala iba na pleciach občanov.
Predložený návrh zákona ustanovuje, že odvody budú štátnymi finančnými aktívami. To znamená, stanú sa časťou štátnych finančných aktív, ktoré budú účelovo určené na financovanie prioritných projektov na naštartovanie hospodárskeho rastu a zamestnanosti. V predkladanom návrhu zákona sa navrhuje, aby regulovaná osoba platila osobitný odvod zo základu odvodu, ktorým je výsledok hospodárenia vykázaný za účtovné obdobie, v ktorom právnická osoba, ktorá má oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti v regulovaných oblastiach, vykonáva podnikateľskú činnosť. Povinnosť platenia sa navrhuje mesačne, pričom za posledné odvodové obdobie sa navrhuje december roku 2013, to znamená, hovoríme o odvode, ktorý má časovo limitovanú platnosť. Zaplatený odvod bude možno uplatniť ako daňový výdavok.
Návrh zákona bol schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky 30. mája tohto roku. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. septembra tohto roku.
Na základe uvedeného vás žiadam o prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona a dodávam v duchu toho, čo som hovoril predtým pri zákone o dani z pridanej hodnoty, že taktiež na základe požiadavky zamestnávateľov ako výsledok rokovania tripartity je to, že si spolu so zamestnávateľmi, ktorí zastupujú aj firmy, ktoré by mohli byť dotknuté týmto zákonom, budeme rokovať na expertnej úrovni, aby sme si vysvetlili jednak obsah, účinnosť zákona. Aby sme sa ubezpečili o jednoznačnosti znenia tohto zákona. To znamená, nevylučujem, po následnom rokovaní s expertnými skupinami zamestnávateľov, takisto malé zmeny. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila k vládnemu návrhu zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač č. 76) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jej cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika zaviazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Po rozprave odporučím, aby:
1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní,
2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 66 z 1. júna 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory, a to: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni, opatrenia, ktoré navrhuje realizovať predkladaný návrh zákona majú podporiť rast našej ekonomiky. Rast však môže mať, ako vieme, rôznu podobu. Osobne mi je oveľa sympatickejší rast kvality ako kvantity. Nechcem v tejto chvíli príliš filozofovať, a to ani o tom, či je naša zaujatosť, iba fascinácia zaklínadlom rastu viac cestou do raja alebo do pekla. Nechcem sa, na obe tieto alternatívy, by totiž existovalo dosť príkladov z nedávnej i dávnejšej histórie, nechcem sa momentálne venovať ani kritike zavádzajúceho charakteru scestných indikátorov typu hrubý domáci produkt, ktorými rast či údajný rast meriame. Ale verím, že aj na takúto zásadnú diskusiu príde, napr. pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013 alebo pri iných vhodných príležitostiach, lebo o tomto všetkom by sa podľa môjho názoru malo oveľa viac hovoriť v porovnaní s tým, akú malú pozornosť týmto zásadným veciam venujeme.
Ale, samozrejme, nestačí o tom hovoriť v tejto snemovni ani v našej vláde, ale musí to mať rozmer širší, medzinárodný, európsky a podľa možnosti aj globálny. Chcem sa tentoraz venovať len tomu, čo bezprostredne súvisí s návrhom tohto zákona, a to je otázka, na aký typ rastu chce vláda prípadné zdroje, ktoré vzniknú v prípade prijatia tohto zákona a v prípade, že ten manéver, ktorý ten zákon predpokladá sa aj úspešne zrealizuje, tak ako sa tieto dodatočne získané zdroje využijú. Či pôjdu na podporu masívnych až megalománskych, neraz umelo predražených investičných veľkoprojektov, neraz adresovaných spriateleným firmám a navyše často realizovaných metódou za každú cenu, pretože na nedávno ukončenom summite Rio+20, ale aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády sa zdôrazňuje aj priorita iného, takzvaného inkluzívneho, teda sociálne vnímavého zeleného rastu.
A preto navrhujem, aby sme schválenie tohto návrhu zákona podmienili tým, že prioritne sa zo zdrojov, ktoré sa ním plánujú vygenerovať, budú podporovať práve takéto projekty a takýto typ inkluzívneho zeleného rozvoja alebo rastu. Teda taký typ udržateľného rozvoja, ktorý je priaznivý ako z ekonomického, tak aj sociálneho a environmentálneho hľadiska. Jeho možnosti sa ponúkajú na každom kroku: od oblasti energetických úspor a rozumného využívania obnoviteľných zdrojov cez zber, separáciu a recykláciu odpadov, revitalizáciu remesiel a regionálnej či miestnej výroby, obnovu kultúrneho dedičstva, udržateľný turizmus až po alternatívne poľnohospodárstvo a opätovné intenzívnejšie využívanie pustnúcej vidieckej krajiny. Moja otázka znie: Či mi vedia takýto typ využitia prostriedkov v prípade prijatia tohto zákona predkladatelia garantovať? Opäť zdôrazňujem, že by to bolo v súlade s viacerými tézami programového vyhlásenia vlády.
A vás, vážené kolegyne poslankyne a poslancov si dovoľujem požiadať, aby ste zohľadnili túto moju požiadavku predtým, ako sa rozhodnete, ako budete hlasovať za tento zákon.
A za seba môžem logicky povedať, že pri hlasovaní o návrhu tohto zákona sa budem týmito kritériami, o ktorých som v predchádzajúcich minútach hovoril, riadiť. Ďakujem za pozornosť.

Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach je dosť nudný bod a je ťažko niečo k nemu povedať, ale niečo skúsim.
Existuje taká tenká, veľmi tenká hranica, medzi daňou z úspechu a progresívnou daňou. Veľmi tenká. Malú odbočku spravím, ale nemám je komu povedať, ale predsa len ju poviem. Že nič v zlom pre kolegov z SaS, možno tá ich konštrukcia je mimo chápania bežných smrteľníkov a možno aj mimo mojej mentálnej kapacity alebo tá ich šachová partia je na úrovni Kasparova. Ale je totižto absolútnym paradoxom až absurditou, keď tuná absolútni liberáli a vyznávači absolútnej slobody dajú návrh do parlamentu, ktorý je čistým zákonom, kde je úplne jasná daň z úspechu. Návrh z SaS, že strana, ktorá dosiahne nad desať percent dostane menej od štátu, je daň z úspechu ako vyšitá. A ak by ste v nejakom náučnom slovníku hľadali, že čo je daň z úspechu, tak kľudne tam môžte dať tento návrh. Áno, aj vládny SMER to pokúša, zdaniť, dodaniť všetko, čo sa hýbe. A niektoré návrhy z konsolidačného balíčka pre mňa sú na takej tej tenkej hrane, tenkej hrane medzi daňou z úspechu a progresívnou daňou. Už len dodám, že zdaňovať úspech je nebezpečné i keď lákavé. Samozrejme, neúspešní zdaňovaniu úspešných veľmi intenzívne tlieskajú, ale úspešní toto vnímajú, ako sa hovorí, s takými veľkými rozpakmi. Niektorí úspešní prestanú chcieť byť úspešnými, respektíve budú chcieť byť úspešnými v inom prostredí, v prostredí, kde sa úspech nezdaňuje.
Existujú také rady múdrych, rady múdrych starých obchodníkov. Áno, je ich viac a tá najcennejšia je, že zadarmo je najdrahšie. Ale sú aj iné a poviem jednu a je taká úsmevná, že ak chcete byť úspešní, čo pre niekoho znamená zarobiť peniaze, ale to nemusí znamenať to, takže musíte sa snažiť ráno skoro vstávať, neskoro chodiť spať. A znova snažiť sa pracovať od svitu do mrku a hlavne, vážení, hlavne musíte ťažiť ropu. Toto ponaučenie má v sebe taký kus trpkej pravdy. Nemôžme porovnávať odvetvia hospodárstva v regulovaných odvetviach s odvetviami bežného podnikania. Podnikanie v regulovaných odvetviach je pre mňa totižto ľahšie a ziskovejšie.
Ak sa na tomto zhodneme, tak potom bez výčitiek svedomia môžme zahlasovať o osobitnom odvode pre toto podnikateľské prostredie. Ja som jeden z posledných, ak nie posledný, ktorý by bol stúpencom dane z úspechu, dane z nenávisti alebo dane zo závisti, ale v tomto návrhu nemám problém zahlasovať za, ale, ale. Ale mám malý problém. Problém je v tom, že v tom návrhu zákona v § 12 ods. 4 sa píše: "Tieto aktíva sú účelovo viazané na podporu rozvojových programov vlády." Z toho mám strach. Samozrejme, menší strach, ako keby bol vo vláde Slota. Veď si to len predstavte, čo všetko by sa mohlo skrývať pod takouto formuláciou pre prípadných ministrov zo SNS. Predstavte si, čo ešte pre nich by mohli byť rozvojové projekty. No strach pomyslieť. Aj v tejto mocenskej konštelácii však mám obavu, síce menšiu, ale mám, čo by podľa tejto našej súčasnej vlády mohol byť ešte rozvojový projekt. Nevylučujem, že sa môžu snažiť, ale môže to znovu dopadnúť zle alebo tak, ako to spomínal kolega Beblavý, že: "Chceli sme to najlepšie a dopadlo to tak ako vždy." Citát, myslím, Černomyrdina.
Ak voláme po konštruktívnej opozícii, tak bude sa snažiť dať konštruktívny návrh, a to doplnenie do § 12 ods. 4 niekde s nasledovným textom: "O použití takto vybraných prostriedkov rozhodne komisia zložená zo zástupcov vlády a zástupcov podnikov, ktorých sa tento osobitný odvod týka. Podmienky rozhodovania budú upravené samostatným štatútom."
A ešte sa mi tam žiada doplniť textáciu: "Poverený minister o použití prostriedkov informuje Národnú radu Slovenskej republiky." Ja si myslím, že s takto formulovaným návrhom by nemal byť zásadný problém s ním súhlasiť, a keď tak len politický. Vecný nemôže byť.
A dovoľte mi ešte niečo povedať. Pani Žitňanská, Žitňanská Lucia urobila pred pár dňami peknú analýzu: má dať - dal. K nej len poviem, že poraziť rešpektovaného súpera je výzva, poraziť ho čestne je veľká výzva, poraziť ho malou lsťou je možné a pripúšťa sa. Minulý týždeň bol film Trója. Ten príbeh o trójskom koňovi je dobrý. Tuná však po analýze pani Žitňanskej je, zdá sa, urobená taká malá lesť a lesť na občanov. Vláda a banky, sa zdá, sa dohodli, povymieňali šuplíky, čo malo byť doma, je doma, čo malo byť vo fonde, je v rukách štátu a všetko sedí. Ešte aby to vyzeralo, že sa bojuje treba dať zopár bojových vyhlásení pre tlač, banky o tom, ako trpia a bojujú, a vláda o tom, ako bojuje za občana. Mám obavu, že aj v tomto zákone o regulovaní, o tom osobitnom odvode sa pustí, ako sa hovorí, že pustia chlp, ale výmenou za niečo. Možno telefónni operátori tu budú ako Sovietsky zväz dočasne a naveky a na to, aby pomíňali všetky tie zisky, čo majú, budú púšťať vianočnú reklamu už od augusta. Benzín, nafta bude stáť pomaly najviac v celej Európe a takto môžme pokračovať.
Ja budem korektný, lebo iba tak sa dá a bude dať pomôcť tejto krajine. Nebudem tu teraz vyskladávať konštrukciu populárnu, povestnú konštrukciu: lebo Fico, lebo SMER, lebo medveď. Budem však veľmi pozorne vyhodnocovať, či boj s monopolmi je boj s monopolmi, či hrdinstvo je skutočné hrdinstvo. Každopádne po zapracovaní môjho návrhu a zistení, či tam nie sú zakopané míny a či neprebehlo započítavanie súvahy má dať - dal nejako ináč, nemám problém zahlasovať za tento zákon. Ďakujem vám pekne.

Pekný deň prajem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani predsedajúca, ďakujem pekne za slovo. Teraz nemám žiadne, nič zásadné som neobjavila, ale keďže ide o ďalší zákon z toho tzv. ozdravného balíčka, tak si myslím, že to je pre tento rok tak vážna téma, že okrem eurovalu a toho, čo sa deje v Európe, neexistuje dnes na Slovensku vážnejšia téma, ako je ozdravný balíček, a spôsob, akým ho vláda urobí, pretože v podstate to, akým ho vláda urobí aj s nadväzujúcimi krokmi bude ovplyvňovať život tejto krajiny na možno desať rokov dopredu. A preto si myslím, že to je príležitosť aj pre nás neekonómov sa vyjadriť a zaujať politický postoj, pretože z tohto pohľadu je to výsostne politická, a, alebo aj politická téma a politická debata. A ja pozorujem, akým spôsobom sa pripravuje tento ozdravný balík, pozorujem veľmi vyrovnané rokovania a konsenzuálne výstupy Rady rozvoja a solidarity, ale zároveň som teda videla aj, že včera na tripartite ste sa tuším nedohodli, pán minister. A preto cítim potrebu, že povedať znova, že ma znepokojuje vláda, ktorá sa rozhodla znižovať deficit v podstate iba cez likvidáciu druhého piliera a súčasne ťahaním peňazí z ideologicky presne vybraných cieľov. Minulý týždeň to boli banky, teraz sú to regulované subjekty a vraj bohatí a živnostníci, tých ešte nemáme na stole, tí ešte len prídu a tí poslední na to asi aj najviac doplatia, pretože zjavne sú slabší vo vyjednávaní ako napríklad banky.
Znepokojuje ma premiér, ktorý sa schováva za rady solidarity, za okrúhle stoly a áno, a celkom úspešne aj za "neschopnosť opozície dodať alternatívne návrhy". Áno, znepokojujeme premiér a vláda, ktorá za zatvorenými dverami, kde sedia ľudia zastupujúci a obhajujúci každý svoj parciálny záujem sa dohodne so správcovskými spoločnosťami na nových parametroch II. piliera bez tých, ktorých sa to naozaj týka, bez tých, ktorí zastupujú ľudí, ktorých sa to naozaj týka. A znepokojuje ma, keď sa najdiskutovanejšou témou ozdravného balíka stáva počet štátnych sviatkov, resp. ktorý štátny sviatok padne za obeť, pretože, myslím, že podstata tej témy je inde. A podstata tej tém v je v tom, že áno, nie je to o hľadaní nejakých všeobecne platných zázračných a neideologických riešení. Verejné financie sa dajú ozdraviť buď cez vyššie príjmy, alebo cez nižšie výdavky. Bodka. Medzitým nič nie je. A áno, je len a len na vás, aby ste vybrali pomer, v akom to urobíte. Je len a len na vás, aby ste šetrili alebo si vybrali, či zvýšite dane, schválite rôzne mimoriadne odvody, vybrakujete druhý pilier alebo či zvýšite DPH. Aj keď toto bolo ideologicky odmietnuté hneď na začiatku, aj keď je to úplne legitímna diskusia. Áno, nie je to o hľadaní zázračných všeobecne platných riešení. Také neexistujú. Ale je to o prevzatí politickej zodpovednosti za tie riešenia, pre ktoré sa rozhodnete, s plusmi, s mínusmi, s politickými nákladmi, áno, aj s nahnevanými voličmi.
A preto treba o tom hovoriť, pretože schovávate sa za rady, najradšej za Radu rozvoja a solidarity, ktorá nie je žiadnym orgánom. Ničoho. To nie je poradný orgán vlády. To nemá svoj štatút. To je skupina ľudí, ktorí boli pozvaní za okrúhly stôl neformálne, kde každý obhajuje naozaj len svoj parciálny záujem, lebo lepšie sa dohodnúť, ako nechať valcovať 83-ku, ako ukazuje príklad bánk. Áno, vystúpila som prvýkrát na túto tému, keď sme prerokovávali jeden z prvých návrhov zákonov ozdravného balíka a cítila som potrebu vystúpiť znova. A prídu ďalšie zákony z tohto ozdravného balíka a vystúpim znova a znova, pretože, naozaj, som presvedčená o tom, že to nie je len ekonomická téma, ale je to politická téma, či sa to niekomu páči, alebo nepáči, či sa chceme tváriť, že to nie je pravda, či sa chceme schovávať za rôzne rady, alebo nie. A áno, je to najdôležitejšie alebo jedna z najdôležitejších tém tohto roka.
Vadí mi, že nerokujeme o ozdravnom balíku v parlamente ako o celku. Povedala som to minulý týždeň a hovorím to dnes. Áno, poznáme ho. Strany ho dostali. Prečítali sme si ho v novinách, ale čítam aj to v novinách, že ste sa ešte nedohodli so všetkými záujmovými skupinami. Čítam aj to, že aj tento zákon, o ktorom teraz rokujeme, napadli zamestnávatelia, že nebol konsenzus na tripartite, ani ohľadom tohto zákona, o ktorom dnes rokujeme, a to je oficiálny orgán tripartita na rozdiel od Rady rozvoja a solidarity. A musím pripomenúť, že tieto zákony sú spojené nádoby. To znamená, ak sa dohodnete na niektorom zo zákonov inak, niekde vám možno budú chýbať peniaze, niekde prebývať, tak sa to dotkne spätne aj iných zákonov. A ja si myslím, že nemôžeme preto rokovať o týchto jednotlivých zákonoch samostatne, pretože to dopadne potom tak, že tu budeme v júli alebo septembri riešiť totálny chaos v rámci druhých čítaní so siahodlhými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré bude reflektovať tú naozaj finálnu dohodu, ku ktorej dospejete niekde na tripartite alebo Rade rozvoja a solidarity. Alebo je to všetko zásterka - aj Rada solidarity a rozvoja, aj tripartita - a vy viete, ako ho chcete v konečnej podobe mať. Postupne nám ho predkladáte tento ozdravný balík a v konečnom dôsledku si ho v tejto podobe schválite. Iný záver z tohto spôsobu predkladania ozdravného balíka nevidím.
A znova môžem len povedať, že vidím aj prázdne rady opozície a znova môžem povedať, že ma veľmi mrzí, keď o téme, ktorá je naozaj asi nosnou téma tohto roka a naozaj ovplyvňuje Slovensko na nasledujúcich možno až 10 rokov, neprebieha v parlamente jedna riadna ekonomická, ale aj politická diskusia. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani kolegyňa Žitňanská, z môjho pohľadu je lepšie, ak sa vláda akákoľvek "skrýva" za Radu solidarity a rozvoja, ako sa má skrývať za šiestich koaličných partnerov, s ktorými nie je schopná sa dohodnúť na žiadnom opatrení pre Slovensko. To je ad jedna. Ad dva. Váš prejav, ktorý trval necelých deväť minút bol síce politicky fajn, ale neprinášal absolútne žiadne opatrenia, ani náznak riešení. Čiže z tohto pohľadu ho považujem za premrhaných 9 minút času. Ďakujem.

Ďakujem. Rovnako by som konštatoval, že tu sa absolútne nikto neskrýva za nejakú Radu rozvoja a solidarity. Je logické a myslím, že zcela správne, že k tak závažným návrhom, ako je konsolidačný balík, sa prizývajú zástupcovia zamestnávateľov, odborov, cirkví, živnostníkov, atď. Takže je namieste prerokovať práve tak zásadné veci s takýmito skupinami pracujúcich. Čo sa týka toho, že ste povedali, že najdiskutovanejšou témou je počet sviatkov, to si vôbec nemyslím. Je asi otázka do akej miery sa to snažia aj médiá prezentovať ako najdiskutovanejšou témou. Čo sa týka samotného konsolidačného balíčka, ten vzišiel po naozaj veľmi dlhej úvahe, a preto sa nedalo čakať, že vláda príde hneď v prvých dňoch svojho fungovania s komplexným návrhom riešení, pretože je dôležité si aj spočítať všetky dôsledky, ktoré, ktorý takýto konsolidačný balíček prinesie vzhľadom na obyvateľstvo, a jednoznačne stále platí téza, ktorú sme komunikovali od začiatku, že tie riešenia s ktorými sme prišli, sa dotýkajú predovšetkým vyššie zarábajúcich skupín obyvateľstva a dôraz na to, aby sa práve tieto vyššie zarábajúce skupiny obyvateľstva, ale aj právnické osoby vyššou mierou podieľali na konsolidácii verejných financií, naďalej platí. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja si na rozdiel od niektorých iných kolegov nemyslím, že to bolo premrhaných deväť minúť nášho času. Práve naopak, chcel by som sa poďakovať pani poslankyni, že vystúpila, zopakovala tie základné tézy a znovu ich podčiarkla, o ktorých už v tomto pléne hovorila. Trošku nadnesene môžem povedať, že v čase, keď vznikala druhá Ficova vláda, som si trochu humorne myslel, že najväčším nešťastím tejto vlády je to, že ju podporuje viac ako 76 poslancov v Národnej rade za stranu SMER. Keby bolo len 74, tak by sa určite hľadal nejaký koaličný partner, ktorý by musel do tejto vlády prísť, a bolo by to skvelé, lebo teraz by mohol byť zodpovedný za všetky chyby a za všetky negatívne dopady na občanov tejto krajiny. Tak v tom zostala strana SMER sama. Žiaľ, pre veľmi dobrý volebný výsledok a naozaj to myslím trošku satiricky a sarkasticky a ironicky, lebo, samozrejme, ten volebný výsledok dosiahla. A tak prišla tripartita a pravidelné stretnutia, prišla na rad Rada solidarity, akýsi nový orgán. Pamätáme si na pána premiéra Fica, ako intenzívne kritizoval koaličnú radu, ktorá nemá nikde oporu v našej ústave, v rokovacom poriadku a v zákonoch. No ale ani Rada solidarity a rozvoja nemá nikde oporu. Napriek tomu sa tam prejednáva legislatíva. Potom pokus o stretnutia s lídrami opozičných strán a úkolovanie ich k tomu, aby prinášali ako domácu úlohu riešenia problémov. Naozaj je to o tom a myslím, že pani poslankyňa to jasne vyjadrila. Aby sa tá zodpovednosť čo najviac rozložila. O to viac, že keď si ten ozdravný balíček dobre prečítate zistíte, že šetrenie na ľuďom je už priamo vyjadrené v budúcich zákonoch. Ale šetrenie na vláde je zatiaľ len vo fáze vágnych prísľubov. Ďakujem pekne.