3. schôdza

19.6.2012 - 3.7.2012
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

26.6.2012 o 15:06 hod.

PhDr.

Eva Hufková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:44

Michal Bagačka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. No ja by som snáď začal tým spôsobom, že minulú schôdzu som mal jeden taký príspevok, kde som sledoval programové vyhlásenie a jeho rozpravu, kde som skonštatoval, že sa zdá, že ako keby tu boli len roky po 2010, potom '11, '12 nie a znova '13 a tak ďalej. Aj keď sa to možno nepáči, ale nemôžme vynechať aj tie predchádzajúce dva roky, pretože keby aj vaše mnohé opatrenia, možno aj ten posledný polrok, ktorý, by som povedal, že skôr sa len politikárčilo a nerobili sa riadne veci, tak možno by sme teraz nehľadali miliardu a pol, ale možno by sme hľadali 700 miliónov, 800, možno miliardu, ale určite nie takú čiastku, ako v súčasnosti treba nájsť. A trošku som si tak porovnal vaše vystúpenie aj s pánom poslancom Hlinom a je tam taký rozdiel. Že vidieť, že on prišiel teraz do parlamentu, z takej tej reality a vidieť na vás trebárs, čo sa týka politického prejavu, ktorý je naozaj pekný, ale že ste v tom parlamente už naozaj dosť dlho a možno že by niekedy nezaškodilo trošku vyjsť do tej reality, do tých miest a obcí tejto našej krásnej krajiny.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.6.2012 o 14:44 hod.

Mgr.

Michal Bagačka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:46

Miroslav Beblavý
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja budem veľmi stručný. Chcem len povedať, že akokoľvek to naozaj môže vyzerať niekedy zbytočné a beznádejné, keď sa rokuje naozaj o významných veciach, hoci sa o nich rokuje aj s určitou dávkou populizmu, je potrebné sa vyjadriť. A myslím si, že tie vyjadrenia ktoré boli povedané vo vzťahu naozaj k absencii balíčka, k podstate k zakrývaniu sa určitým takým zvláštnym orgánom, ktorý je niekde medzi tripartitou a záujmovým združením právnických osôb a o tom, o snahe presvedčiť, že tento balíček je o niečom inom, ako je. Že je naozaj o cielení tých, čo si to môžu dovoliť a nikomu to neublíži. Zatiaľ to v skutočnosti je to o cielení všetkých a dopady na životnú úroveň nás všetkých a budúci rast sa dajú pomerne presne a pesimisticky prepočítať. Myslím, že na to je potrebné vystupovať. Takže som rád, že to vystúpenie bolo a bolo pomerne jasné a ďakujem za neho.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.6.2012 o 14:46 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:47

Lucia Žitňanská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne pánovi poslancovi Bagačkovi. Za rok a pol predchádzajúca vláda znížila deficit, ktorý zdedila vo výške 8 % na 4,6. Vy na to máte kratší čas, na to 1,6 %. A áno, priznám sa, páni poslanci, že ja som očakávala, že taká strana, ako strana SMER, príde do vlády pripravená. A vie, čo má robiť, hneď ako nastúpi do vlády, pretože to, že tieto voľby vyhráte, to sme vedeli všetci. A možno jednu poznámku pánovi poslancovi Briximu. Šesť politických partnerov má mandát od voličov. Rada rozvoja a solidarity tento mandát nemá. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.6.2012 o 14:47 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 14:48

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Rád zaujmem stanovisko k jednotlivým príspevkom. Pánovi poslancovi. Pán poslanec Huba spomínal záležitosť fascinácie hrubým domácim produktom. Musím povedať, že ako minister financií sympatizujem s jeho vyjadrením o tom, že hrubý domáci produkt a náhlenie sa za rastom nevyjadruje to hlavné, čo by malo byť zmyslom nielen politikov, ale všetkým ľuďom, ktorí sa venujú ekonomike ako takej a tvorbe hodnôt, to znamená, tým cieľom by mal by lepší život. OECD dokonca pracuje s týmto konceptom na takom strednodobom hľadisku a uvažuje sa v podstate o zámene hrubého domáce produktu ako hlavného ukazovateľa blahobytu, pokroku a je to aj cieľ, je to aj prostriedok často. Samozrejme, médiami je hrubý domáci produkt ako démonizovaný do podoby plusu a mínusu z hľadiska života človeka, ale súhlasím s tým, že oveľa dôležitejšie ako hrubý domáci produkt je kvalita života vyjadrená tak, ako všetci život poznáme, či sme mladší, alebo starší v tých všetkých drobnostiach ako fenomén, ktorý má význam. Má význam sa mu venovať aj v tej časti životného prostredia, na ktorú sa pán Huba celý život sústreďuje a že sa sústreďuje s úspechom, je aj dôkaz toho, že sedí ako zástupca v Národnej rade. Čiže vnímam jeho rozmery, jeho poznámky, vnímam jeho upozornenie na trvalé podhodnocovanie významu podpory životného prostredia aj cez rozpočet a nebudeme sa tu teraz prikrmovať na tom, aby som hovoril, ktorá vláda, akým spôsobom prispela na tú, alebo na tú inú oblasť. To, že sme krajina dobiehajúca životnú úroveň, to že sme krajina, ktorá z hľadiska svojho mainstreamu je možno viacej, ten pulz života je diktovaný väčšinovým pohľadom na prezentovaný, alebo cez tú optiku tabloidov a bulváru a preferovania proste úplne iných hodnôt, ktoré možno ani vnútri nemáme, len sa nám zdajú moderné. Čiže s pánom Hubom v zásade súhlasím. A spolu ako minister financií zároveň sa obávam, vzhľadom na problémy, ktoré nás čakajú, že nebude spokojný pri tvorbe štátneho rozpočtu na budúci rok, ale plne si vypočujeme aj jeho pripomienky pri stavbe rozpočtu, kde by to mohlo byť lepšie v rámci tých možností, ktoré rozpočet dáva.
Pán poslanec Hlina počuje trávu rásť, lebo hovorí o zdaňovaní úspešných. Hovorí o progresivite zdaňovania. On potom podľa mňa veľmi rozumne poznamenal, že to nie je progresivita daňového systému. Keby sme totiž chceli zaviesť plošný systém progresívneho zdaňovania, tak, áno, ten návrh by vyzeral úplne inak a bolo by to naozaj zavedenie druhej sadzby plošnej k dosiahnutiu nejakého zisku. Išlo by o progresivitu, ako hodláme urobiť pri osobách fyzických.
Ide o zodvodňovanie, a ja si dovolím povedať, že nielen úspešných v tom pejoratívnom slova zmysle. Ide o zodvodňovanie - dodatočný odvod z hospodárskeho výsledku tých spoločností a firiem, ktoré pôsobia celé roky v regulovanom prostredí. A berte to ako povzdych, lebo som predstaviteľ exekutívy, ktorý to má možnosť snáď aj, snáď aj chce ovplyvniť, ale regulované prostredie v našom prostredí nefunguje ako regulované. A dôkazom toho, podľa mňa, je napríklad, ja som viazaný, samozrejme, daňovým tajomstvom, ale boli by ste šokovaní a prekvapení, keby ste poznali zoznam tridsiatich, päťdesiatich najziskovejších firiem v tejto krajine a keby ste si vedeli dať do časového radu ich výsledky hospodárenia v rokoch 2007 povedzme až 11, roky 7 a 8 boli tzv. najtučnejšie roky dekády, storočia, ale nielen u nás, ale v celom svete vrchol konjunktúry a boli by ste prekvapení, že tieto firmy nemali oveľa nižší zisk, alebo skoro vôbec nemali nižší zisk v "roku armagedonu", ako bolo v roku 2009 alebo 2010. Alebo sa maximálne medzi nimi vymenilo poradie. A že sa dopredu možno dostali banky a druhé miesto si udržali operátori a podobne a podobne, alebo že sa ambandlingom firmy rozdelili a zostali v tej tridsiatke-štyridsiatke, len pod inými identifikačnými číslami. No to je tiež asi znamenie niečoho. Je to proste odvolený parameter, alebo odvodené hodnoty z nejakého fungovania trhu, regulácie. Ale ja nehovorím len o regulácii cenovej. Samozrejme, lebo tento odvod nie je postavený na tom, že by zodvoňoval firmy, ktoré pôsobia len v regulovanom odvetví z titulu regulovanej ceny. Toto často média aj sa mýlili. Ide o podnikanie firiem, ktoré pôsobia v tejto krajine na základe poskytnutia vlastne istej licencie, regulovania odvetvia ako takého. A veľmi dobre vieme, že v rokoch '10 a '11 poklesol zisk logicky absolútnej väčšine spoločností, právnických osôb v celej krajine, pretože sa prepadol dopyt, pretože sa prepadol ekonomický rast ako taký, ale opakujem, špeciálne tieto spoločnosti, ktoré pôsobia v tomto odvetví dosahovali identický alebo úplne marginálne nižší zisk ako v časoch najkrajších, najlepších. Takže ak hovoríme o spravodlivosti, ak hovoríme o rozkladaní bremena, a tu sa napojím na pani, príhovor pani poslankyne Žitňanskej. Áno, hovoríme o rozkladaní bremena. Pretože znižovanie deficitu v časoch, keď sú ľudia zvyknutí na istý štandard, na isté pomery spoločnosti, znižovanie deficitu je nielen ekonomická otázka, ale aj otázka politická. Pretože je to o tom, komu vezmete a komu dáte, čo je lepší prípad, alebo koho sa aspoň nedotknete. A v tomto si dovolím povedať, že je tu istý rozdiel je medzi nami, čo sme mali tu možnosť o tom hovoriť teraz, medzi vami, ktorí ste to mali možnosť ovplyvňovať pred rokom a rokom a pol.
Vrátim sa k poslancovi Hlinovi. A on dáva, alebo hodlá dať návrh k § 12 ods. 4. Počul som to prvýkrát. Som ale proste pripravený spolu s ľuďmi z rezortu financií hovoriť o takejto možnosti, ale chcem vás ubezpečiť o tom, že iná možnosť, keby, lebo, mnohých ľudí irituje ta možnosť prerozdeľovania, prorastového opatrenia. Ja viem, že to môže vzbudzovať obavy. Pokušenie, úsmevy, to môže vzbudzovať. Ale ten rast je problémom, je proste problémom z toho pohľadu, že neexistuje typ konsolidácie, ktorý by rast nepoškodzoval. Viete veľmi dobre, že na základe dohodnutých opatrení, rezort financií vyrátal negatívny dopad na rast tohto balíčka, ktorý tak opozícia kritizuje na úroveň 0,4 % HDP. S radosťou pripomínam opozícii, že ich konsolidačný balíček poškodzoval rast percento, 0,8 % HDP. Dvakrát viac. Vyrátali to tí istí ľudia na tom istom rezorte financií ako dnes. Dokonca reálny dopad opatrení opozície, terajšej opozície, bolo 1 % na hospodársky rast. Preto hovoríme napríklad o možnosti rušenia štátnych sviatkov, preto hovoríme napríklad o kumulovaní týchto prostriedkov, kombinácia bankového odvodu a odvodu z regulovaných firiem až do úrovni 180 miliónov eur počas fungovania toho odvodu. Mám na mysli koniec tohto roku a rok budúci.
Ale musím vás upozorniť aj na to, že sme mali aj inú možnosť. Mali sme možnosť, že tieto príjmy by boli iba príjmami štátneho rozpočtu a zmizli by tam. Použili by sa proste na priority, na znižovanie deficitu, samozrejme, a vzhľadom na to, že rozpočet bude mať ešte aj dodatočnú príjmovú a tým pádom aj výdavkovú časť na rôzne iné priority vlády. Ja vás ubezpečujem, že to, že sme si dali už len túto formuláciu, ktorá je v zákone, vám dáva možnosť kontroly, vám dáva možnosť kritiky, pretože je úplne jasné, aká suma prostriedkov sa v štátnych finančných aktívach zhromaždí, a dozviete sa to nielen, samozrejme, raz ročne zo štátneho záverečného účtu, ale aj priebežne médiá budú mať pod tým kontrolu a my si dáme teda určite pozor na to, aby tie prostriedky boli použité tým spôsobom, aby naozaj prioritne podporovali rast a aby sme sa, samozrejme, veď to je prirodzená ľudská vlastnosť, aby sme sa nestali terčom okamžitej kritiky, lacnej kritiky na to, že to robíme tak, onak, hochštaplersky alebo neviem ako a, samozrejme, že budeme o tom hovoriť s ľuďmi, ktorí majú k tomu čo povedať a majú tie skúsenosti priamo nie od zeleného stola, ale z praxe ako takej. Takže k návrhu pána Hlinu sa určite v druhom čítaní dostaneme.
Späť k pani poslankyni Žitňanskej. Ja počúvam celé týždne, počúvame o tom, že Rada solidarity a rozvoja je tŕňom v oku opozícii. Je tŕňom v oku dokonca aj médií. Je úplne jasné, ako sa časť médií snaží diskreditovať členov rady, teraz tú nepolitickú časť rady, to znamená zástupcov zamestnávateľov. Ja vám musím pripomenúť, kto tam sedí. Zamestnávatelia, obchodná komora, sú tam zástupcovia cirkvi, katolíckej cirkvi, evanjelickej cirkvi, je tam tretí sektor, preboha, sú tam municipality, je tam šéf akadémie vied, sú tam zástupcovia vysokých škôl. Mňa fascinuje to, že vy týchto ľudí onálepkujete ako predstaviteľov záujmových skupín, ktorí si tam presadzujú svoje lobistické záujmy. Som presvedčený, že keby ste sa mali možnosť na jednej z takýchto rád zúčastniť, že by ste zmenili tento názor, a to už z toho dôvodu, že tam nedochádza, samozrejme, k žiadnym výmenným obchodom. Dochádza k výmenám názorov, pretože tu si dovolím povedať, na rozdiel od vás, páni z pravice, presne tí, ktorí už dlhšie driete tieto lavice, že my na rozdiel od vás si nemyslíme, že sme pojedli všetku múdrosť sveta.
Nemyslíme si, že máme patent na rozum. A rozhodne nie v tej situácii, v akej sa nachádzame. Ak sú tu výhrady k tomu, napríklad ktoré môžem považovať za legitímne, že nerokujeme o balíku ako celku. No ale už neprijímam výhram výhradu, že sme nevedeli do čoho, že nevieme nájsť recepty na túto situáciu. Ja vám len viem povedať, že sme nevedeli konkrétne, do čoho ideme, pretože to, že tento rozpočet, aby sme ho udržali na úrovni 4,6 %, potrebuje dodatočných minimálne 300 miliónov eur, nebolo vidieť z tlačových konferencií môjho predchodcu Ivana Mikloša. Nebolo to vidieť ani pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na tento rok. Áno, všetci sme vedeli, že vďaka politickým potýčkam pri konštrukcii rozpočtu na tento rok sa stratila ambícia pokračovať v konsolidácii. Áno, v roku 2011 zásadným spôsobom klesol deficit. Môže sa baviť o tom, akým spôsobom, a vždycky vám povieme, že nesúhlasíme s tým spôsobom, ktorý ste zvolili, ale rok 2012, dámy a páni, ktorí teraz sedíte v opozičných laviciach, ste vypustili. Ste vypustili, pretože ste nemali odvahu idúc do politického súboja pomenovať veci pravým menom. Ak nám teraz vyčítate, že sme politicky, ideologicky odmietli navyšovanie dane z pridanej hodnoty, tak vám nakoniec poviem možno áno, ale s tým sme išli do volieb. My sme povedali všetkým ľuďom pred voľbami, že nechceme zvyšovať daň z pridanej hodnoty a že chceme zaviesť progresívne zdaňovanie pre fyzické osoby. Z tohto pohľadu to môžte vnímať ako ideologický koncept, ale je to pravdivý a férový postoj, ktorý sme zaujali dávno po tom, než sme sa dostali k tej majorite, z ktorej sa ticho, radostne teší pán poslanec Novotný dnes.
Či cez príjmy, alebo cez výdavky? To sú tiež permanentné štuchance. No úplne jasné, je to úplne jasné z toho pohľadu, že keby sme mali ten komfort a mohli by sme hovoriť a postaviť sa do radu s ďalšími krajinami, ktoré sú oveľa vo väčších problémoch ako my. Chvalabohu, my v tých problémoch nie sme, ale nemôžme žiadať o to, aby sa nám posunulo zavŕšenie konsolidačného úsilia ďalej ako rok 2013. Ale nám zostáva de facto 18 mesiacov času na to, aby sme znížili deficit pod 3 % a nám zostáva 6 mesiacov času na to, aby sme schválili v tejto Národnej rade štátny rozpočet, ktorý ubezpečí Európsku komisiu, ale hlavne finančné trhy, že sme schopní kredibilne postaviť plán zníženia deficitu, a preto my nemôžme spracovať momentálne ani iluzórne pracovať s materiálmi zníženia deficitu napríklad tým, že konečne po 20-tich rokoch vyplníme dieru, ktorú máme pri výbere dane z pridanej hodnoty, a tvrdím vám, že nemôžme ani pokračovať nekonečným plošným šetrením, ktorým sa v tejto krajine v závere nášho prvého vládneho obdobia, ale aj počas celého vášho obdobia väčšinovo šlo.
Áno, jeden z prvých krokov, ktorý sme urobili pri nástupe do tejto vlády, že sme východiská štátneho rozpočtu ešte o jeden závit prikrútili plošným šetrením. Zároveň hovorím, že je to zlý krok, ale urobili sme to ako rezervu 10 % šetrením bežných výdavkov a 5 % šetrením mzdovej obálky v celom štáte. Ale pre vašu, aby som vysvetlil tú legendu o šetrení, ak by sme, hovoril som to v médiách, ak to niekto počul, ospravedlňujem sa mu, ale je dôležité chápať, že ak by sme celý budúci rok prinútili všetkých tých klasických štátnych zamestnancov, ktorých nikto nemá rád, v médiách rozhodne. A možno ani vy ich nemáte radi, tých klasických úradníkov na centrálnych orgánov štátnej správy, miestnej štátnej správy. Keby celý rok chodili zadarmo do roboty, tak by sme ušetrili vyše 600 miliónov eur. Keby sme celý rok z kapitoly rozpočtu, ktorá sa volá "Tovary a služby", tzv. bežné výdavky, keby sme neplatili elektrickú energiu, neplatili vodu, plyn, nemali telefóny, neplatili žiadny internet, nekúpili by sme si ani liter benzínu v celej krajine, tak by sme ušetrili 900 miliónov eur. Čiže to je dohromady zhodou okolností 1,5 miliardy, ale to by sme mohli vypnúť svetlo v tejto krajine a to nechcete ani vy, ani my.
Čiže ak hovoríme o bájnom nekonečnom šetrení, ktorým sa dá všetko vyriešiť, tak ja hovorím áno, šetrením sa dajú vyriešiť tieto čísla, ale nie v 6-ich ani v 18-ich mesiacoch, pretože výdavky, a bývalí páni ministri, ktorí tu sedia vedia, o čom hovorím, že výdavky na bežné fungovanie tejto krajiny sú na krajnej úrovni základného fungovania štátu. A to, že sme to tam dopustili, to je náš spoločný problém, a to, že to, že žijeme v krajine, ktorá má štátu administratívu v podobe c.k. Rakúska-Uhorska, to je tiež náš problém. Ale to, aby sme to mohli zmeniť na to potrebujeme názor na to, ako to má vyzerať, potrebujeme nejakú mieru zhody a potom musíme vykonať opatrenia, ktoré budú mať naozaj krvavý charakter, pretože postihnú celú krajinu z toho pohľadu zmeny fungovania aparátu štátu a nielen štátu, ale aj samosprávy a vyšších územných celkov ako takých. Takže nemôžme hovoriť dnes o balíku konsolidačnom ako celku, pretože nie je ešte hotový. A ak sme ho dali, niektoré veci predsunuli, tak sme ich predsunuli preto, že potrebujeme peniaze už tohto roku, aby sme dodržali vaše slovo, páni a dámy z opozície, aby sme udržali deficit na úrovni 4,6 %. A viete veľmi dobre, že ak by sme s tým začali až na jeseň, tak nevieme z tejto oblasti urobiť vôbec nič.
Posledná výčitka pani Žitňanskej, ak sa obáva chaosu v druhom čítaní, tak vám garantujem, že nikdy nepripustíme to, čo sa tu dialo celé vaše minulé volebné obdobie, keď sa tu napríklad v druhom čítaní prijímala emisná daň s 80 % sadzbou formou štatária a prečítaním pozmeňovacieho návrhu, ktorý trval 20 minút minimálne. A jeho výsledky sme si zažili minulý týždeň, keď sme ho potajme museli zrušiť pod tlakom Európskej komisie, arbitráži a iných nepekností. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

26.6.2012 o 14:48 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:06

Eva Hufková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ak dovolíte, ja by som ešte doplnila právnické osoby, ktoré majú oprávnenie na výkon činnosti v oblasti, ktorých sa teda tento zákon dotýka, a sú to oblasti energetiky, poisťovníctva a zaisťovníctva, verejného zdravotného poistenia, elektronickej komunikácie, zaobchádzania s liekmi, poštových služieb, doprave a dráhe, verejných vodovodov a verejných kanalizácií a leteckej dopravy. Zavedením osobitného odvodu dôjde u právnických k zníženiu daňového zaťaženia v oblasti dane z príjmov v dôsledku možnosti uplatnenia odvodu ako daňového výdavku. Zároveň sa predpokladá u týchto právnických osôb zvýšenie ich finančného zaťaženia z dôvodu platenia osobitného odboru. Suma základu odvodu, od ktorej vzniká povinnosť platiť odvod, je 3 milióny eur. Ďakujem.
Skryt prepis

26.6.2012 o 15:06 hod.

PhDr.

Eva Hufková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:08

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dámy a páni, dovoľujem si vám predložiť návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Európska rada a skupina G8 požiadali Európsku banku pre obnovu a rozvoj, aby v reakcii na aktuálnu situáciu v arabskom svete, na tzv. arabskú jar, kde prebiehajú sociálne, ekonomické a politické zmeny rozšírila svoj geografický rozsah svojho pôsobenia o oblasť južného a východného stredozemia, pričom v súčasnosti ide o konkrétne krajiny, ako je Maroko, Egypt, Tunisko a Jordánsko. Aby mohla Európska banka pre obnovu a rozvoj realizovať svoju činnosť v tomto regióne sú potrebné zmeny dohody o založení tejto banky. Konkrétne sú potrebné zmeny článkov 1 a 18, ktoré boli schválené radou guvernérov tejto banky.
Hlavným cieľom zmeny čl. 1 je umožniť Európskej banke pre obnovu a rozvoj vykonávať operácie v krajinách južného a východného stredozemia a význam čl. 18 je umožniť využívanie špeciálnych fondov na tento účel. Európska banka pre obnovu a rozvoj požiadala všetkých svojich členov o vyslovenie súhlasu s navrhovanými zmenami čl. 1 a 18 formou vyhlásenia o prijatí týchto zmien. Vzhľadom na to, že zakladajúca zmluva o Európskej banke pre obnovu a rozvoj je podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou, z ktorej vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, je potrebné, aby s týmito zmenami vyslovila súhlas aj Národná rada Slovenskej republiky a aby následne boli ratifikované prezidentom Slovenskej republiky. Súčasne je potrebné, aby Národná rada rozhodla, že zmeny majú prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 ústavy Slovenskej republiky. Na vykonanie týchto zmien nie je potrebný zákon a nemajú ani dopad na verejné financie.
Týmto vám odporúčam, aby Národná rada vyslovila súhlas so zmenami dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Ďakujem.
Skryt prepis

26.6.2012 o 15:08 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:10

Ladislav Kamenický
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne a poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so zmenami dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj (tlač 43) v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. túto spoločnú správu výborov Národnej rady.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 41 z 18. mája 2012 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedenou zmluvou v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania stanoviská poslancov.
K predmetnej zmluve zaujali výbory toto stanovisko - odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Po štvrté. Z uznesení výborov nevyplynuli iné návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu odporúča Národnej rade vysloviť súhlas so zmenou Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ktorá umožní banke vykonávať operácie v krajinách južného a východného Stredomoria so zmenami Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ktorá umožní využívanie špeciálnych fondov v prijímajúcich krajinách a potenciálnych prijímajúcich krajinách. A aby rozhodla, že zmeny Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj (tlač 43) sú medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonmi.
Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 36 z 18. júna 2012. Výbor určil poslanca Kamenického za spoločného spravodajcu výborov. Zároveň ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.
Vážená pani predsedajúca, prosím o otvorenie rozpravy.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

26.6.2012 o 15:10 hod.

Ing.

Ladislav Kamenický

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:12

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Materiál "Návrh na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska" sa predkladá v zmysle § 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov. Zároveň si vás dovoľujem informovať, že vláda svojim uznesením č. 236 zo dňa 31. mája tohto roku súhlasila s návrhom na vymenovanie Mgr. Jána Tótha za viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Podľa § 7 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska má mať Banková rada Národnej banky Slovenska päť členov. Členmi bankovej rady sú guvernér, dvaja viceguvernéri a dvaja ďalší členovia, tak hovorí zákon. Guvernéra a viceguvernéra podľa § 7 ods. 2 uvedeného zákona vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky schválený Národnou radou Slovenskej republiky.
Vzhľadom na to, že je nevyhnutné plynule zabezpečovať plnenia všetkých funkcií a úloh Národnej banky Slovenska, ktoré jej vyplývajú zo zákona o Národnej banke Slovenska, je potrebné doplniť neúplný počet členov bankovej rady minimálne o jedno miesto viceguvernéra Národnej banky Slovenska, keďže terajší viceguvernér pán Ostrožlík končí so svojim funkčným obdobím v týchto v týchto dňoch a týždňoch. Menovaný, menovaný, teda navrhovaný pán Mgr. Ján Tóth spĺňa všetky kritériá a podmienky na úspešný výkon funkcie viceguvernéra Národnej banky Slovenska.
Z uvedených dôvodov v zmysle § 7 ods. 2 zákona o Národnej banke Slovenska odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh schváliť. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.6.2012 o 15:12 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:17

Milan Mojš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím 69 z 1. júna 2012 pridelil na prerokovanie Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska predložený pod tlačou 81. Výbor uvedený návrh prerokoval za prítomnosti kandidáta na viceguvernéra pána Tótha dňa 13. júna 2012 a prijal k nemu uznesenie č. 21, v ktorom súhlasil s návrhom vlády Slovenskej republiky na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska (tlač 81) a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 zákona Národnej rady č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska (tlač 81) schváliť.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

26.6.2012 o 15:17 hod.

Ing.

Milan Mojš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:18

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, asi je pravdou, že vystúpiť v rozprave k takémuto bodu sa bude zdať zvláštne, aj som rozmýšľal, či vystúpim, alebo nie, ale nedá mi.
Hlasujeme tu o schvaľovaní určitých personálnych nominácií. Ja rešpektujem, že prebehli politické jednania, dohody, to rešpektujem, ale aj tak mi to príde zvláštne hlasovať za niekoho, koho som v živote nevidel. Minulý týždeň sme hlasovali do dozornej rady fondu a zistili sme, že okrem pána Lišáka, Krála sme schválili aj pána Végha, ktorý, my sme potom zistili o niečo neskôr , že je postavou v spise Gorila, čo teda ergo neznamená hneď nejaké k. o. kritérium ale je to minimálne politicky zvláštne, že v jeden deň odsúhlasíme to, aby minister vnútra predniesol správy o vyšetrovanie spisu Gorila a o štyri hodiny neskôr na základe nominácií schválime do ako predsedu Dozornej rady človeka, ktorý v spise figuruje.
Naozaj mi to príde zvláštne, akceptovať tento parlamentný úzus, i keď, zdá sa, funguje dlho. Prebehnú politické dohody a personálne nominácie sa normálne schvália v pléne. Ja s tým mám problém. Čo sa týka tej minulej nominácie, ja som ju ignoroval. Dohody sa nemusia meniť, dohody môžu zostať, čo je dohodnuté, je dohodnuté, ale poslanci by mohli vedieť o kom hlasujú obzvlášť, ak ho vôbec nepoznajú. Neviem, čo by sa stalo, neviem, či by z niekoho odbudlo, ak by sa nakrátko prišiel predstaviť do pléna a povedal: "Volám sa Ferko Mrkvička a som odtiaľto a chcem pre vás a pre túto krajinu urobiť toto." Celé by to mohlo trvať 5 minút. Ktovie, možno by sme zistili, že kto koho vlastne nominoval.
Teraz odbočím čiastočne, vystupoval tu minulý týždeň pán Šefčovič. Ja neviem, kto jeho nominoval, ale v tomto prípade to dopadlo dobre, naozaj pán Šefčovič je podľa mňa človek na svojom mieste a určite nám nerobí hanbu. To je ten dobrý stav. Môže sa však stať, že niektorá nominácia bude absurdná, poznáme z histórie, spomeniem takú slávnu Ľuptákovú svokru. Ona sa síce asi nevolila v parlamente, ale niektoré nominácie, ktoré sa volia v parlamente môžu byť teoreticky na úrovni Ľuptákovej svokry. Teoreticky môžu. Viete a v prípade, že by sme sa na niečom takomto dohodli a nastala by taká smutno-smiešna situácia a predstavila sa by sa taká pitoreskná nominácia v parlamente a la Ľuptáková svokra. Bolo by to aj vizitkou nominujúcich, lebo nominujúci preberá zodpovednosť. Ja nehovorím, že to tak je, ale teoreticky to tak môže byť. Môže sa stať, že sem príde nejaký totálny tĺk s politickou nomináciou, predstaví sa nám a hlasovaním prejde, lebo je to dohodnuté. Každopádne však tento mechanizmus, predstavenie sa kandidáta pred poslancami, bude pre nominujúcich pôsobiť filtračne. Čiže nominácie budú zodpovednejšie a poslanci budú mať lepší pocit alebo až dá sa povedať možno lepšie čistejšie svedomie, čiže to som chcel a dávam na zváženie, či sa tento dlho asi dlhoročný parlamentný úzus nemôže meniť.
A poviem vám aj môj ďalší postup, čo sa týka hlasovania o personálnych nomináciách v parlamente. Pri tejto voľbe dám procedurálny návrh, aby pred hlasovaním, aby sa prišiel kandidát predstaviť plénu. Ak neprejde, tak budem túto voľbu, ale aj ďalšiu dnešnú prípadne, ak bude ešte o niekom hlasovať, budem ignorovať mojim tichým protestom, a to tak, že nebudem hlasovať. Avšak pri ďalšej voľbe okrem tých dnešných, sa pokúsim teda dať znova procedurálny návrh, aby kandidát prišiel sa predstaviť plénu. Keď to neprejde, tak okrem toho, že tú voľbu budem ignorovať ju doplním o ďalší prvok, ktorý nie je až taký originálny a bol už použitý v OSN Nikitom Chruščovom, ktorý okrem toho, že bol komunista a bol aj sedliak hrubých spôsobov, Nikita Chruščov búchal topánkou v OSN o stôl a ja budem počas celej voľby búchať topánkou o moju poslaneckú ľavicu a dám si novú topánku. Chruščov protestoval proti nejakému Filipíncovi, že vytýkal Rusom, že majú v područí štáty strednej a východnej Európy. Doba sa zmenila a maximálne, čo ja mám s Chruščovom spoločné, je to, že som tiež sedliak a tu podľa niektorých mešťanostov, len nie sú tu, z Považskej Bystrice by som dojiť ovce a variť guláš. To jediné mám spoločné s Nikitom Chruščovom. Nie som ani komunista a protestovať budem preto, že ma nebaví, keď niekto zo mňa robí hlasovaciu figúrku.
Nemôžem zodpovedne hlasovať za niekoho, koho som v živote nevidel. Čo keď náhodou, keď ho uvidím, zistím a spoznám v ňom človeka, ktorý na mňa ako psychopat trúbil, keď skočila zelená, ja som o milisekundu neskôr zaradil? Čo keď v ňom spoznám človeka, ktorý končí, chodí venčiť psa pred náš dom a nikdy si kôpku svojho psa neodprace? A čo keď a čo keď? A môžme pokračovať. Samozrejme, trochu preháňam, ale v zásade je to tak. Ako môžem za niekoho hlasovať, koho som v živote nevidel, nepoznám. Vážení poslanci kolegovia, ak máte pocit, že je to takto v pohode a v poriadku takto voliť, a to, že kandidát by sa prišiel na krátko predstaviť je zbytočná len strata času. Tak môžem povedať len to, že nepoviem nič. Nebudem vám to vyčítať ani tu apelovať na nebo hviezdy, deti, vnukov, nepoviem nič. Len budem zvedavý, ako sa zachováte, ak by ma chcel predsedajúci za to, že budem búchať topánkou o moju lavicu, vyviesť zo sály.
Takže zrekapitulujem môj postup pre dnešné hlasovanie. Dám procedurálny návrh, aby sa kandidát prišiel predstaviť pred plénum, v prípade, že nie, tak voľbu ignorujem a tie ďalšie mimo dnešné voľby zvolím ten postup, ktorý som avizoval. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.6.2012 o 15:18 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video