3. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Znova v zmysle tej zásady, že nebudem zdržiavať, takže len faktickou.
Ja tento návrh zaraďujem do tej kategórie takých funny návrhov, ktoré majú za úlohu len nejakým spôsobom upútať a možno nejaký výstup z toho, aby bol.
Pán Chren, na presadenie takýchto návrhov vám dám jednu radu, ako by ste ich mohli spraviť tak, že by mohli prejsť. Treba vyhrať voľby, a keď sa vám to podarí, čisto teoreticky si môžte schváliť aj pamätný deň, keď sa narodil Martin Poliačik, že to v zásade (smiech v sále) vtedy môžte urobiť. Ale že teraz v tejto chvíli je to také, by som povedal, nenáležité a zbytočne by ste možno vyprovokovali SMER k tomu, aby trebárs on nedal pamätný deň, keď pán Blaha napísal prvú knihu. Viete, čiže to by tiež oni mohli na druhej strane takto zneužívať. Čiže treba to relatívne rýchlo skončiť a ísť k ďalšiemu bodu.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Chren.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, možno by som len trošku doplnil to, čo už jeden z mojich predrečníkov povedal. Naozaj to chápanie slobody je v našich kategóriách rôzne. Chápanie slobody ako slobody od nejakého násilia je to liberálne, tak aby mi nikto nemohol prikazovať, čo mám robiť, tak aby som mal zaručenú ochranu svojho života, majetku a možnosti kráčať svojou vlastnou cestou za svojím vlastným šťastím. To sociálnodemokratické chápanie slobody je sloboda ako násilie alebo nátlak, pretože garantovať nejaké vymyslené práva sa nedá inak ako tým, že porušíme slobodu iných ľudí. Nedá sa garantovať nejaké práva bez toho, aby sme nezdaňovali, nenarúšali slobodu všetkých ostatných. A ono to navyše ani nefunguje ako práve aj tie indexy ekonomickej slobody alebo porovnanie vyspelosti krajín s Dňom daňovej slobody ukazujú. Najlepším liekom na prosperitu je práve viac slobody. Menej detí umiera od hladu v krajinách, ktoré sú ekonomicky slobodnejšie. A to je jednoducho fakt. Krajiny, ktoré majú veľa vlády, zvyčajne majú veľa vlády a málo všetkého ostatného.
Preto je naozaj dôležité využívať túto osvetu a aj prostredníctvom takých vecí, ako je Deň daňovej slobody, takých ukazovateľov ľuďom ukazovať, ako kvalitne vláda hospodári s ich peniazmi. O nič iné pri tomto návrhu nejde.
Ďakujem.

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Ja si dovolím reagovať na predrečníka, keďže by to malo byť pravidlom. Ja vnímam dlhodobú snahu u teba, Igor, a to, že aby sme približovali zložité vysvetľovania o štátnom rozpočte a možno aj o sume, ktorou je napríklad miliarda eur, ktorú si štandardne málokto na Slovensku vie vôbec predstaviť, čo to je. A aj v tomto duchu si myslím, že práve tento deň, či už ho nazveme tak alebo tak, by mal a mohol byť ustanovený ako predkladateľ teda zamýšľa, volať pohyblivým pamätným dňom, pretože skutočne už reálne týmto dňom sa, ako som spomínal predtým, zaoberajú médiá. Nezaoberajú sa len u nás. Na základe toho sa môžme porovnávať aj s inými krajinami. A vieme, keďže existuje už nejaká tradícia v tom, či ten Deň daňovej slobody alebo daňovej solidarity stúpa alebo klesá, ako si spomínal, či sa blíži k 31. decembru, alebo k 1. januáru.
Možno úsmevne by som len doplnil, že vidím dosť skepticky ten tvoj návrh, pretože ak by sa skutočne dohodli na kompromise, tak by vznikol Deň daňovej slobody a solidarity a neviem, či by to bolo po chuti práve vládnym poslancom, keďže by výrazne pripomínal jednu súčasne opozičnú politickú stranu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Matovič.

Ďakujem za faktické. A práve to, čo Jozef povedal, Viskupič, že, to ma teraz napadlo, že naozaj, to by bol veľmi rozumný kompromis. Deň daňovej slobody a solidarity, deň možno aj SaS, to je jedno, ale fakt ľudia by v tomto prípade, by tí, ktorí s radosťou platia dane, by oslavovali, že dovtedy s láskou platili štátu dane. A tí druhí by s radosťou oslavovali, že s láskou už dane platiť nebudú musieť. A vlastne to ten jeden deň, ten zlomový moment a obidvaja by sa tam zhodli a ja si myslím, že by ste to takto sa mohli nejako zbratať teraz cez prestávku a dohodnúť sa.

Ďakujem pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko predkladateľ? Nie. Pán spravodajca? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším, ešte vopred by som oznámila, nasledujú dva body, ktoré predkladá pán Jozef Kollár. Sú to zákony, ktoré spolu istým spôsobom súvisia, preto by som vás chcela všeobecným súhlasom poprosiť o zlúčenie rozpravy. Je teda všeobecný súhlas, aby prebehla... (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.
Takže pristúpime k prvému čítaniu návrhu poslanca Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2010 o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 329/2011 a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je pod tlačou 99. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 85.
Dávam poslancovi Jozefovi Kollárovi možnosť, aby predstavil prvý návrh. (Reakcia navrhovateľa.) Dáme, pán Kollár, ešte chvíľočku, teda zároveň, áno, dáme možnosť, aby predstavil hneď aj vzápätí druhý návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, ktorý je uvedený ako tlač 100 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 86.
Nech sa páči, pán predkladateľ.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2010 Z. z. o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 329/2011 Z. z. a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 99, a o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, tlač 100.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, som rád, že bol vyslovený všeobecný súhlas k spojeniu rozpravy k obidvom týmto predkladaným návrhom, keďže ony bezprostredne súvisia.
V prvom návrhu ide vlastne o zmenu alebo návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 381/2010 o špecifických štátnych zárukách, takisto z toho vyplývajúce zmeny, pokiaľ ide o zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
No a ten druhý bod programu schôdze Národnej rady sa týka návrhu na zmenu a doplnenie ústavného zákona č. 397/2004, ktorý hovorí o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
Poviem na úvod k predstaveniu obidvoch týchto bodov dôvody, ktoré ma viedli k predloženiu spomínaných návrhov. Viete veľmi dobre, že tento parlament 22. júna schválil pristúpenie Slovenskej republiky k tzv. trvalému eurovalu. Touto medzinárodnou zmluvou vlastne vzniká Európsky mechanizmus pre stabilitu a zároveň sa vytvárajú ratifikáciou pristúpenia Slovenska k tejto medzinárodnej zmluve záväzky pre Slovenskú republiku, ktoré predstavujú 57 680 akcií, každá v nominálnej hodnote 100-tisíc eur. Takže ak si tieto dve čísla vynásobíme, dostávame sumu 5 768 mil. eur. To je objem záruk neodvolateľných, bezpodmienečných záruk, ku ktorým sa prihlásila Slovenská republika tým, že ratifikovala spomínanú medzinárodnú zmluvu o vytvorení trvalého eurovalu.
Už nebudem opakovať dávno známe a predpokladám, že všetkým známe fakty, že v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch odíde zo Slovenska 659 mil. eur v hotovosti a potom ten dopočet do takmer 5,8 mld. eur kedykoľvek na zavolanie. To znamená, ak si príslušné orgány, Rada guvernérov, dospejú k záveru, že je potrebné doplniť kapitál, tak príde to spomínané zavolanie a do niekoľko dní budeme musieť posielať ďalšie a ďalšie peniaze.
A teraz o čo ide v predmetnom návrhu, či už na zmenu ústavného zákona, alebo zákona o špecifických štátnych zárukách, resp. zákona o rokovacom poriadku.
Ako iste viete, súčasný stav je taký, že pokiaľ ide o dočasný euroval, ktorý národné schvaľovacie procedúry rieši v spomínanom zákone o špecifických štátnych zárukách, tak všetky kompetencie a právomoci sú v rukách ministra financií Slovenskej republiky. Iste si všetci dobre pamätáte na 11. október uplynulého roka, keď padla vláda a padla práve na tom, že Sloboda a Solidarita nebola ochotná rozhodnúť sa racionálne, pretože sme mali na výber, či sa rozhodneme racionálne a odsúhlasíme navýšenie dočasného eurovalu zo 4,4 na 7,7 mld. eur a budeme vládnuť do roku 2014. A tak ako hovoril pán poslanec Martvoň, neprišli by Vianoce pre SMER a neprišli by predčasné voľby. Alebo sa nerozhodneme racionálne, ale sa rozhodneme principiálne. A principiálne rozhodnutie v tomto prípade znamenalo, že sa nikdy nepodpíšeme pod takýto dokument, ktorý vytvorí neodvolateľné a bezpodmienečné záväzky pre Slovenskú republiku v spomínanej výške.
Viete veľmi dobre, že následne o dva dni nato bolo navýšenie dočasného eurovalu touto snemovňou schválené, teda naše záväzky sú 7,7 mld. eur k tomu dočasnému eurovalu. Teraz sme schválili takmer 5,8 mld. eur k trvalému eurovalu.
Keďže už sa tak stalo a sme realisti a také je rozloženie politických síl v parlamente, tak sme sa pokúšali aj pri schvaľovaní zákona, ktorým sa vykonáva zákon OSN, sme sa snažili aspoň nastaviť tie národné schvaľovacie procedúry tak, aby o spomínaných úkonoch, ktorými sa vykonávajú tieto záväzky Slovenskej republiky k európskym stabilizačným mechanizmom, aby sa tieto úkony neschvaľovali a neboli kompetenčne v rukách či už ministra financií, alebo vlády Slovenskej republiky, ale aby všetky tieto úkony spojené s realizáciou záväzkov Slovenska voči spomínaným stabilizačným mechanizmom boli prenesené či už z úrovne ministra financií, resp. vlády Slovenskej republiky, na Národnú radu Slovenskej republiky.
Chcem len upozorniť, že v tomto uvažovaní nie sme zďaleka osamotení, a teraz nehovorím o domácej politickej scéne. Viete veľmi dobre, že bolo niekoľko podaní na nemecký ústavný súd v Karlsruhe, o jednom z nich dokonca už rozhodol, to bolo vtedy, keď sa diskutovalo v Nemecku o poskytnutí druhej záchrannej pôžičky pre Grécko z dočasného eurovalu, tak vtedy nemecký ústavný súd v Karlsruhe rozhodol o tom, že takéto kompetencie príslušia nemeckému parlamentu, či už Bundestagu, alebo Bundesratu, keďže majú dvojkomorový parlament na rozdiel od Slovenska.
Takže poznáme analogické riešenia aj z tej kľúčovej ekonomiky eurozóny, ktorým je Spolková republika Nemecko, a nevidíme najmenší dôvod, aby podobné nastavenie národných schvaľovacích procedúr nemohlo a nemalo vzniknúť aj tu v Slovenskej republike. Čiže aby o týchto úkonoch rozhodoval parlament v pléne a nie minister financií, resp. vláda Slovenskej republiky.
Toľko na úvod. Ďakujem pekne.