3. schôdza

19.6.2012 - 3.7.2012
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

3.7.2012 o 10:39 hod.

Ing. PhD.

Jozef Kollár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:24

Helena Mezenská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
K tomu, čo tu bolo povedané, lebo ja rovnako ako môj predrečník vítam tento prezentovaný návrh. Považujem ho za unikátny. Unikátny preto, lebo je to spôsob, ako zvýšiť osvetu o zmysle platenia daní medzi občanmi, a súčasne to považujem aj za inteligentný a nenútený nástroj zvyšovania transparentnosti čerpania verejných zdrojov na zmysluplné činnosti štátu a projekty.
Ja rovnako si myslím, že čím bude väčší prehľad a väčšia informovanosť občanov o zmysluplnom čerpaní daní, tým sa zvýši aj ich dôvera v daňový systém a, samozrejme, aj motivácia platiť dane.
Takže za tento návrh naozaj ďakujem, veľmi ma oslovil.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.7.2012 o 10:24 hod.

Mgr.

Helena Mezenská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:24

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tak ja si tu čítam návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tak ako bol predložený na včerajšie rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady tripartity. Tento návrh zákona má zatiaľ veľmi takú zvláštnu históriu, pretože vzniká tak, že sa úplne obchádza pripomienkové konanie, nevisí to na portáli právnych predpisov, ale dobre, o tom potom.
Dôležité teraz pre danú tému je, čo nájdeme v tomto návrhu zákona, ktorý je súčasťou tzv. ozdravného balíčka Ficovej vlády, a kde tento návrh má veľmi veľké dopady, či na živnostníkov, či na dohodárov, či na zamestnancov, zamestnávateľov a tak ďalej atď., pretože sa idú zvyšovať, a to podstatným spôsobom, odvody na sociálne, ale i zdravotné poistenie.
Aby som to skrátil, doložka vybraných vplyvov hovorí, pre rok 2013 príjmy verejnej správy sa týmto návrhom zvýšia o 1,33 mil. eur. O vyše 1 miliardu eur. Čiže Ficova vláda chce problém ozdravovania verejných financií riešiť napríklad zákonom o sociálnom poistení, ktorý zaťaží podnikateľov, ale hlavne občanov, dohodárov, aj pracujúcich dôchodcov, pracujúce mamičky, ľudí, ktorí si potrebujú nejako privyrobiť, tak úžasnou sumou, že prakticky celý ten deficit, ktorý musí vláda riešiť len touto jednou jedinou novelou, chce získať. Čiže 1,33 mil. Tak ja neviem, kedy ten Deň daňovej slobody bude potom, v októbri alebo kedy?
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.7.2012 o 10:24 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:26

Martin Chren
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za všetky príspevky. Dovolím si využiť príležitosť zareagovať na jeden jediný z nich, na príspevok pán kolegu Blahu.
Pretože pán kolega Blaha v tejto snemovni dnes klamal. Existujú dva svetovo uznávané spôsoby merania ekonomickej slobody, dva indexy ekonomickej slobody a obidva jednoznačne preukazujú pri porovnaní s ostatnými ukazovateľmi medzinárodných inštitúcií, ako je napríklad OSN, Európska komisia, Svetová banka a podobne, že s vyššou mierou ekonomickej slobody raste príjmová rovnosť. Krajiny, ktoré sú ekonomicky slobodnejšie, sú bohatšie a ich bohatstvo sa navyše zvyšuje vyšším tempom. Krajiny, ktoré sú ekonomicky slobodnejšie, majú nižšiu mieru úmrtnosti novorodencov, majú lepší prístup k pitnej vode, majú výrazne menej, až skoro žiadnu detskú prácu. Bangladéš ani Burkina Faso nie sú ekonomicky slobodné krajiny na rozdiel od Švédska, ktoré napriek tomu, že v jednom ukazovateli, čo je výška daní, je pomerne vysoko, v mnohých iných ukazovateľoch je slobodnejšie.
Mňa čo prekvapuje, nepoznám pána Poláka ako ekonóma, neviem, či to nie je ten, ktorého ekonomická činnosť sa prejavovala písaním komentárov v týždenníku Slovo, a ak áno, ak je to celá publikačná činnosť, tak oukej.
Ale čo ma prekvapuje, že práve aj strana sociálnodemokratického typu by mala presadzovať slobodu a nie brániť sa jej meraniu. Štandardné strany sociálnodemokratického typu v celej Európe presadzujú najmä osobné slobody. Nevyhýbajú sa napríklad téme registrovaných partnerstiev či dekriminalizácii marihuany.
Pán Blaha, vy ste veľmi dobrý ideológ vašej strany, ale navrhoval by som vám, aby ste svoju pozornosť presmerovali tým smerom, kadiaľ sa štandardná strana sociálnodemokratického typu naozaj má uberať, pretože tam máte veľké medzery. A sľubujem vám, že v tomto vás my ako liberálna strana veľmi radi podporíme.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.7.2012 o 10:26 hod.

Ing.

Martin Chren

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:29

Igor Matovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy, milí páni, budem stručný. Mrzí ma zase, že tu je zbytočná taká polemika alebo rozbroj medzi liberálmi a sociálnymi demokratmi. Však sa dohodnite. Aj u vás podľa mňa sa to dá dohodnúť. Máte v názve slobodu a solidaritu. Vy presadzujete, aby sa to volalo Daň daňovej slobody, pán Martvoň bude spokojný, keď sa to bude volať Daň daňovej solidarity, pán Martvoň bude rád, aby ten deň bol... (Reakcie z pléna.) Či pán Blaha, pardon, aby ten Deň daňovej solidarity bol čo najbližšie k 31. decembru, vy budete najradšej, keď ten Deň daňovej solidarity bude čo najbližšie k 1. januáru a budete obidvaja spokojní. Čiže skúsme nájsť také riešenie, ktoré bude na prospech veci, zbytočne bez tých nejakých ideologických nálepiek. Dnes vládnu oni, ich hlasy treba, tak sa bude ten deň volať teraz Deň daňovej solidarity a vybavené. Budú spokojní oni, de facto budete spokojní aj vy a ten návrh bude mať šancu na to, aby v tomto parlamente prešiel.
Každopádne po vecnej stránke zvyšovať uvedomelosť ľudí, aby si uvedomovali vlastne, koľko na ten štát vlastne prispievajú alebo koľko sú solidárni, keď to zoberiem z tohto pohľadu, tak je vždy dobré. Lebo čo ma najviac mrzí, či na Slovensku, v Európe, vo svete, keď akýkoľvek politik zneužíva nevedomosť svojich vlastných voličov. Aj na Slovensku sú jednoducho ľudia, ktorí si myslia, že však ja vlastne dane neplatím, tým pádom ja sa nepodieľam na tom štáte. Ale je to alkoholik, ktorý vlastne má Deň daňovej slobody možno 17. novembra, lebo platí spotrebnú daň z liehu a platí dépeháčku. A možno ešte chodí na aute, tak platí spotrebnú daň z benzínu a platí dépeháčku z toho benzínu. A naozaj ten jeho osobný Deň daňovej slobody alebo Deň daňovej solidarity, pán Blaha, je niekedy možno až v tom novembri. Ale ten človek si myslí, že on vlastne žiadnu daň štátu neplatí, že on vlastne, jemu sa dobre žije.
A toto ma mrzí, že vlastne my nepodporujeme uvedomelosť ľudí, taký vlastne základný ekonomický prehľad vlastne takýmto ľuďom nedávame a možno už symbolicky týmto jedným dňom tí ľudia začnú trošičku rozmýšľať, že čo to vlastne znamená. Tak z tohto pohľadu ja ten návrh vítam.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

3.7.2012 o 10:29 hod.

Mgr.

Igor Matovič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:31

Ľuboš Blaha
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán kolega Matovič, je milá tá vaša snaha, len naozaj tam, a to myslím uznajú aj páni liberáli zo SaS, je vážny rozdiel medzi tým, ako vnímame slobodu, vážny ideový rozdiel. Sú dva také typy slobody. Pozitívna sloboda a negatívna sloboda, aspoň podľa jedného britského liberála Isaiaha Berlina. A tá pozitívna sloboda hovorí o slobode k niečomu, o slobode k sebarealizácii. Kdežto tá negatívna sloboda, o ktorej hovoria neoliberáli, hovorí iba o slobode od niečoho, najmä od štátu. A táto sloboda väčšinou speje k slobode bohatých ľudí a chráni ich vlastnícke práva pred tým, aby ich štát zdaňoval a tak ďalej. Kdežto tá naša sloboda, pozitívna sloboda, sloboda k niečomu, sa snaží naozaj reálne dať ľuďom príležitosti, šance, aby mohli tú svoju slobodu využívať, a to sú najmä chudobní ľudia, ktorí tieto šance nemajú, aj keď formálne možno majú všetky tie slobody, ktoré im dáva ústava.
To znamená, že predpokladom slobody, pozitívnej slobody, je sociálny štát a vysoká miera progresívneho zdaňovania aj redistribúcie od bohatých k chudobným. Tam je ten zásadný rozdiel medzi socialistami a liberálmi, ktorý, žiaľ, sa nedá takýmto jednoduchým spôsobom preklenúť.
Ten zásadný spor je o tom, že my ľavičiari si naozaj nevieme predstaviť situáciu a nevieme ju morálne zdôvodniť, že niekde slobodne deti umierajú od hladu. Slobodne umierať od hladu, to sa naozaj podľa môjho názoru nedá.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.7.2012 o 10:31 hod.

PhDr. PhD.

Ľuboš Blaha

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:33

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Znova v zmysle tej zásady, že nebudem zdržiavať, takže len faktickou.
Ja tento návrh zaraďujem do tej kategórie takých funny návrhov, ktoré majú za úlohu len nejakým spôsobom upútať a možno nejaký výstup z toho, aby bol.
Pán Chren, na presadenie takýchto návrhov vám dám jednu radu, ako by ste ich mohli spraviť tak, že by mohli prejsť. Treba vyhrať voľby, a keď sa vám to podarí, čisto teoreticky si môžte schváliť aj pamätný deň, keď sa narodil Martin Poliačik, že to v zásade (smiech v sále) vtedy môžte urobiť. Ale že teraz v tejto chvíli je to také, by som povedal, nenáležité a zbytočne by ste možno vyprovokovali SMER k tomu, aby trebárs on nedal pamätný deň, keď pán Blaha napísal prvú knihu. Viete, čiže to by tiež oni mohli na druhej strane takto zneužívať. Čiže treba to relatívne rýchlo skončiť a ísť k ďalšiemu bodu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.7.2012 o 10:33 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:34

Martin Chren
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, možno by som len trošku doplnil to, čo už jeden z mojich predrečníkov povedal. Naozaj to chápanie slobody je v našich kategóriách rôzne. Chápanie slobody ako slobody od nejakého násilia je to liberálne, tak aby mi nikto nemohol prikazovať, čo mám robiť, tak aby som mal zaručenú ochranu svojho života, majetku a možnosti kráčať svojou vlastnou cestou za svojím vlastným šťastím. To sociálnodemokratické chápanie slobody je sloboda ako násilie alebo nátlak, pretože garantovať nejaké vymyslené práva sa nedá inak ako tým, že porušíme slobodu iných ľudí. Nedá sa garantovať nejaké práva bez toho, aby sme nezdaňovali, nenarúšali slobodu všetkých ostatných. A ono to navyše ani nefunguje ako práve aj tie indexy ekonomickej slobody alebo porovnanie vyspelosti krajín s Dňom daňovej slobody ukazujú. Najlepším liekom na prosperitu je práve viac slobody. Menej detí umiera od hladu v krajinách, ktoré sú ekonomicky slobodnejšie. A to je jednoducho fakt. Krajiny, ktoré majú veľa vlády, zvyčajne majú veľa vlády a málo všetkého ostatného.
Preto je naozaj dôležité využívať túto osvetu a aj prostredníctvom takých vecí, ako je Deň daňovej slobody, takých ukazovateľov ľuďom ukazovať, ako kvalitne vláda hospodári s ich peniazmi. O nič iné pri tomto návrhu nejde.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.7.2012 o 10:34 hod.

Ing.

Martin Chren

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:35

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja si dovolím reagovať na predrečníka, keďže by to malo byť pravidlom. Ja vnímam dlhodobú snahu u teba, Igor, a to, že aby sme približovali zložité vysvetľovania o štátnom rozpočte a možno aj o sume, ktorou je napríklad miliarda eur, ktorú si štandardne málokto na Slovensku vie vôbec predstaviť, čo to je. A aj v tomto duchu si myslím, že práve tento deň, či už ho nazveme tak alebo tak, by mal a mohol byť ustanovený ako predkladateľ teda zamýšľa, volať pohyblivým pamätným dňom, pretože skutočne už reálne týmto dňom sa, ako som spomínal predtým, zaoberajú médiá. Nezaoberajú sa len u nás. Na základe toho sa môžme porovnávať aj s inými krajinami. A vieme, keďže existuje už nejaká tradícia v tom, či ten Deň daňovej slobody alebo daňovej solidarity stúpa alebo klesá, ako si spomínal, či sa blíži k 31. decembru, alebo k 1. januáru.
Možno úsmevne by som len doplnil, že vidím dosť skepticky ten tvoj návrh, pretože ak by sa skutočne dohodli na kompromise, tak by vznikol Deň daňovej slobody a solidarity a neviem, či by to bolo po chuti práve vládnym poslancom, keďže by výrazne pripomínal jednu súčasne opozičnú politickú stranu.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.7.2012 o 10:35 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:37

Igor Matovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za faktické. A práve to, čo Jozef povedal, Viskupič, že, to ma teraz napadlo, že naozaj, to by bol veľmi rozumný kompromis. Deň daňovej slobody a solidarity, deň možno aj SaS, to je jedno, ale fakt ľudia by v tomto prípade, by tí, ktorí s radosťou platia dane, by oslavovali, že dovtedy s láskou platili štátu dane. A tí druhí by s radosťou oslavovali, že s láskou už dane platiť nebudú musieť. A vlastne to ten jeden deň, ten zlomový moment a obidvaja by sa tam zhodli a ja si myslím, že by ste to takto sa mohli nejako zbratať teraz cez prestávku a dohodnúť sa.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.7.2012 o 10:37 hod.

Mgr.

Igor Matovič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 10:39

Jozef Kollár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, som rád, že bol vyslovený všeobecný súhlas k spojeniu rozpravy k obidvom týmto predkladaným návrhom, keďže ony bezprostredne súvisia.
V prvom návrhu ide vlastne o zmenu alebo návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 381/2010 o špecifických štátnych zárukách, takisto z toho vyplývajúce zmeny, pokiaľ ide o zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
No a ten druhý bod programu schôdze Národnej rady sa týka návrhu na zmenu a doplnenie ústavného zákona č. 397/2004, ktorý hovorí o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie.
Poviem na úvod k predstaveniu obidvoch týchto bodov dôvody, ktoré ma viedli k predloženiu spomínaných návrhov. Viete veľmi dobre, že tento parlament 22. júna schválil pristúpenie Slovenskej republiky k tzv. trvalému eurovalu. Touto medzinárodnou zmluvou vlastne vzniká Európsky mechanizmus pre stabilitu a zároveň sa vytvárajú ratifikáciou pristúpenia Slovenska k tejto medzinárodnej zmluve záväzky pre Slovenskú republiku, ktoré predstavujú 57 680 akcií, každá v nominálnej hodnote 100-tisíc eur. Takže ak si tieto dve čísla vynásobíme, dostávame sumu 5 768 mil. eur. To je objem záruk neodvolateľných, bezpodmienečných záruk, ku ktorým sa prihlásila Slovenská republika tým, že ratifikovala spomínanú medzinárodnú zmluvu o vytvorení trvalého eurovalu.
Už nebudem opakovať dávno známe a predpokladám, že všetkým známe fakty, že v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch odíde zo Slovenska 659 mil. eur v hotovosti a potom ten dopočet do takmer 5,8 mld. eur kedykoľvek na zavolanie. To znamená, ak si príslušné orgány, Rada guvernérov, dospejú k záveru, že je potrebné doplniť kapitál, tak príde to spomínané zavolanie a do niekoľko dní budeme musieť posielať ďalšie a ďalšie peniaze.
A teraz o čo ide v predmetnom návrhu, či už na zmenu ústavného zákona, alebo zákona o špecifických štátnych zárukách, resp. zákona o rokovacom poriadku.
Ako iste viete, súčasný stav je taký, že pokiaľ ide o dočasný euroval, ktorý národné schvaľovacie procedúry rieši v spomínanom zákone o špecifických štátnych zárukách, tak všetky kompetencie a právomoci sú v rukách ministra financií Slovenskej republiky. Iste si všetci dobre pamätáte na 11. október uplynulého roka, keď padla vláda a padla práve na tom, že Sloboda a Solidarita nebola ochotná rozhodnúť sa racionálne, pretože sme mali na výber, či sa rozhodneme racionálne a odsúhlasíme navýšenie dočasného eurovalu zo 4,4 na 7,7 mld. eur a budeme vládnuť do roku 2014. A tak ako hovoril pán poslanec Martvoň, neprišli by Vianoce pre SMER a neprišli by predčasné voľby. Alebo sa nerozhodneme racionálne, ale sa rozhodneme principiálne. A principiálne rozhodnutie v tomto prípade znamenalo, že sa nikdy nepodpíšeme pod takýto dokument, ktorý vytvorí neodvolateľné a bezpodmienečné záväzky pre Slovenskú republiku v spomínanej výške.
Viete veľmi dobre, že následne o dva dni nato bolo navýšenie dočasného eurovalu touto snemovňou schválené, teda naše záväzky sú 7,7 mld. eur k tomu dočasnému eurovalu. Teraz sme schválili takmer 5,8 mld. eur k trvalému eurovalu.
Keďže už sa tak stalo a sme realisti a také je rozloženie politických síl v parlamente, tak sme sa pokúšali aj pri schvaľovaní zákona, ktorým sa vykonáva zákon OSN, sme sa snažili aspoň nastaviť tie národné schvaľovacie procedúry tak, aby o spomínaných úkonoch, ktorými sa vykonávajú tieto záväzky Slovenskej republiky k európskym stabilizačným mechanizmom, aby sa tieto úkony neschvaľovali a neboli kompetenčne v rukách či už ministra financií, alebo vlády Slovenskej republiky, ale aby všetky tieto úkony spojené s realizáciou záväzkov Slovenska voči spomínaným stabilizačným mechanizmom boli prenesené či už z úrovne ministra financií, resp. vlády Slovenskej republiky, na Národnú radu Slovenskej republiky.
Chcem len upozorniť, že v tomto uvažovaní nie sme zďaleka osamotení, a teraz nehovorím o domácej politickej scéne. Viete veľmi dobre, že bolo niekoľko podaní na nemecký ústavný súd v Karlsruhe, o jednom z nich dokonca už rozhodol, to bolo vtedy, keď sa diskutovalo v Nemecku o poskytnutí druhej záchrannej pôžičky pre Grécko z dočasného eurovalu, tak vtedy nemecký ústavný súd v Karlsruhe rozhodol o tom, že takéto kompetencie príslušia nemeckému parlamentu, či už Bundestagu, alebo Bundesratu, keďže majú dvojkomorový parlament na rozdiel od Slovenska.
Takže poznáme analogické riešenia aj z tej kľúčovej ekonomiky eurozóny, ktorým je Spolková republika Nemecko, a nevidíme najmenší dôvod, aby podobné nastavenie národných schvaľovacích procedúr nemohlo a nemalo vzniknúť aj tu v Slovenskej republike. Čiže aby o týchto úkonoch rozhodoval parlament v pléne a nie minister financií, resp. vláda Slovenskej republiky.
Toľko na úvod. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

3.7.2012 o 10:39 hod.

Ing. PhD.

Jozef Kollár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video