3. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 31 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 102).
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu, a to ako o cieli predloženého návrhu zákona, tak aj o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Rovnako tak obsahuje aj informáciu o tom, že predkladaný návrh bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať žiadny vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskej únie.
Primárne by som chcela upozorniť možno na súlad práve so smernicami Európskej únie, a to predovšetkým smernica o balíku cestovných dovolenkových a výletných služieb, ktorá upravuje, že pre ľubovoľný popisný materiál, ktorý sa vzťahuje na balík služieb a je dodávaný spotrebiteľovi zo strany organizátora alebo maloobchodníka, platí, že cena tohto balíka služieb a akékoľvek ďalšie podmienky, ktoré sa uplatnia na zmluvu, nesmú obsahovať zavádzajúce informácie. Cena a primerané informácie musia byť v brožúre uvedené čitateľným, pochopiteľným a presným spôsobom a sú pre organizátora záväzné.
Rovnako tak tento návrh zákona nadväzuje na smernicu Európskeho parlamentu o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorá definuje pojmy ako obchodné praktiky či podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa a v čl. 6 upravuje klamlivé činnosti.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. júna 2012 č. 88 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to konkrétne Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, zrejme všetci súhlasíte s tvrdením, že keď sa zaujímate alebo keď si kupujete nejaký produkt, chcete poznať jeho konečnú cenu. A určite súhlasíte i s tým, že reklama by vás o konečnej sume kupovaného produktu nemala zavádzať. Žiaľ, v slovenskom spotrebiteľskom prostredí existuje niekoľko oblastí, kde tomu tak nie je, napríklad aj v prípade organizovaných zájazdov cestovných kancelárií, ktoré sú práve predmetom tejto novely.
Slovenskí spotrebitelia sú opakovane každé leto vystavení akčným ponukám cestovných kancelárií. Cestovné kancelárie ponúkajú mimoriadne lákavé ponuky do zahraničných destinácií za veľmi príjemné ceny, ktoré však majú jeden zásadný problém: neuveriteľné ceny z reklám nie sú konečné, pričom reálna cena pobytu je často niekoľkonásobne vyššia. Pravdu o konečnej cene produktu spotrebiteľ zistí, jedine keď sa začíta do desiatok riadkov komplikovaného textu písaného často i malým písmom na konci zmluvy. A, žiaľ, v niektorých prípadoch sa pravdu nedozvie ani tam.
A nie je to len požiadavka spotrebiteľov, ktorí sú zavádzaní klamlivou reklamou, ale i samotných podnikateľov v cestovnom ruchu, ktorí, ak chcú pristupovať k svojim klientom seriózne, sú znevýhodnení a vystavení nerovnému boju s neserióznymi konkurentami.
Aj medzi našimi podnikateľmi sú tí, ktorí chcú vychádzať a aj vychádzajú svojim klientom v ústrety. Všetci budú mať rovnakú štartovaciu čiaru v zmysle minimálneho balíka služieb, ktoré skrýva reklamovaná služba, reklamovaná suma.
Problémy vidíme v niekoľkých oblastiach. Niektoré cestovné kancelárie do ceny zájazdov nezahŕňajú všetky povinné príplatky a poistenia. Keďže sa jedná o povinnú súčasť produktu, nerozumiem, prečo nie je súčasťou ceny, ktorá je ponúkaná spotrebiteľovi. Taktiež bývajú často osobitne účtované služby, o ktorých spotrebiteľ môže dôvodne predpokladať, že sú súčasťou už zakúpeného balíčka, napríklad transfer z letiska do hotela. V konečnom dôsledku celá, ako by ste, celá, ako by ste ponúkali jedlo v reštaurácii, ale cena jeho prípravy by vám bola účtovaná osobitne. Skrátka, ak existujú jasne definované povinné poplatky, ktoré sú logickou súčasťou produktu, neexistuje dôvod, aby neboli jasne pomenované a zahrnuté do záverečnej ceny.
Nami navrhovaná novela sa snaží skutočne ošetriť hlavný nástroj manipulácie spotrebiteľa v tejto oblasti, to znamená reklamu. Je neakceptovateľné, aby niektorí podnikatelia používali dobre živené marketingové rozpočty na vytváranie klamlivého obrazu o cene svojich produktov.
Štát sa má do podnikateľského prostredia miešať čo najmenej. Ale v prípade, ak opakovane vidíme systematické zavádzanie spotrebiteľa, požadovať to minimum, aby bola cena uvádzaná v reklame finálna, sa nám javí ako absolútne opodstatnené. Jediný spôsob, ako nepoctivých podnikateľov k takémuto kroku dotlačiť, je jasné definovanie zákonných požiadaviek a jasné a výrazné pokuty v prípade porušenia týchto pravidiel, čo sa deje práve touto novelou.
Model, ktorý zákon predpokladá, je veľmi jednoduchý. Pri cene zájazdu by mal byť vždy uvedený plný sumár položiek, ktorý obsahuje okrem palivových príplatkov aj pobytové taxy, kúpeľné poplatky atď. Cena musí byť jasná a nemenná.
Je dôležité povedať, že tento návrh nie je v európskom kontexte vôbec revolučný. Je bežnou súčasťou legislatívy v okolitých krajinách a možno aj jeden z dôvodov, prečo naši občania, a možnože je to aj preto, jedným z dôvodov, prečo naši občania radi využívajú služby zahraničných cestových kancelárií.
"Zákon by mal byť v súlade s etickým kódexom reklamnej praxe. Cena by mala byť konečná," toto hovorí šéfka Rady pre reklamu Eva Rajčáková.
Dámy a páni, tento návrh sa v žiadnom prípade nesnaží demonizovať podnikateľov v turistickom ruchu ako takých, práve naopak, tento návrh je spôsobom, ako ochrániť tých poctivých, ktorí svojim zákazníkom neklamali ani doteraz, no tým stratili zdanlivo konkurenčnú výhodu. Je načase, aby nepoctivé správanie stratilo možnosť využívať legislatívne diery na úkor férových podnikateľov.
Uvedomujem si aj, že na tejto schôdzi sme prejednávali návrhy, ktoré mali zrejme niekoľkonásobne vyššie finančné alebo politické dopady, ale práve preto by som ešte raz zdôraznila, že našou úlohou je riešiť aj problémy, aj drobné problémy, dielčie problémy ľudí, ktorí sa na nás obracajú, alebo ktoré aj sami zistíme z praxe. Takže to bol náš skutočný dôvod na to a to nás aj presvedčilo v tom, aby sme opäť, aby sme sa opäť pokúsili o predloženie takéhoto návrhu takejto novely. Verím, že aj toto zlepší spotrebiteľské aj podnikateľské prostredie na Slovensku.
Ešte by som možno v krátkosti povedala, že pri tejto téme môžme registrovať aj iný problém, a to celkovo problém spotrebiteľov, ktorí majú, ktorí majú zlú skúsenosť práve s reklamovaním alebo ktorí sami už chcú reklamovať produkt, ktorý si kúpili. Vieme, že podnetmi by sa mali zaoberať štátne obchodné inšpekcie, bohužiaľ, tieto preverujú len často formality reklamácie, nepreverujú jej obsah. A tak tunák sa otvára možnože ďalší priestor na diskusiu, kde by sme sa mohli v budúcnosti spolu s kolegami nejak pomôcť riešiť problém reklamácií takýchto produktov. Ale to už je téma do ďalších schôdzí.
Ďakujem vám pekne a ešte raz vás prosím o podporu tohto zákona.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani kolegyňa Jurinová, o čistote a dobrom zámere vášho návrhu vôbec nepochybujem, ale poprosím vás o zodpovedanie takej malej technickej otázky. A teda ako je možné uviesť konečnú cenu pri poskytovateľovi služby, ktorého cenové plnenie sa viaže na pohyby spotových komodít na trhu, ako je tomu v prípade palivových a iných energetických poplatkoch pri cestovných zájazdoch? Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani predkladateľka, ako dosť strašidelné, čo dokážete predložiť do Národnej rady možno aj s dobrým úmyslom. Keď by som bol veľmi pozitívny, tak si viem predstaviť účel, o ktorý išlo, avšak je to nieže vyrážanie otvorených dverí, to je vyrážanie neexistujúcich dverí. Samozrejme, technicky je to úplne zle spravené. Úplne zlé.
Problematiku ceny zájazdu vrátane konečnej ceny by mal riešiť vecne príslušný zákon, a tým je zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách, takisto ako je vo všetkých okolitých krajinách, v jeho plnom znení. Ak má návrh zákona za cieľ ochranu spotrebiteľa, a teda aj ochranu účastníkov zájazdov, tak prečítajte si zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 370/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v jeho plnom znení, túto problematiku rieši, máme to riešené. Jeho ustanovenia sa v praxi aplikujú v celom rozsahu a zabezpečujú úplnú informovanosť záujemcov o zájazdy ešte pred podpísaním zmluvy o zájazdoch. Takže vo všetkých prípadoch kúpy zájazdu platí, že zákazník je vždy informovaný o konečnej cene za zájazd predtým, ako sa rozhodne zmluvu o zájazde uzatvoriť a, samozrejme, že si ju vyskladá podľa svojich podmienok, počtu členov, termínu atď.
Neviem, čo chcete riešiť, ale je to riešené zle, zákon o cenách, nie zákon o reklame.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Je to asi uhol pohľadu. Samozrejme, že mohlo sa to riešiť aj týmto spôsobom, ale nám išlo naozaj o riešenie klamlivej reklamy, ktorá, ktorá naozaj, kde dochádza ku zavádzaniu jednotlivých klientov. Už len možnože v prvotnom pohľade na vec, ak si idem hľadať zájazd, tak určite ma osloví vždy prvá, prvá ponuka, ktorú uvidím a ktorá je najlacnejšia. A tam často dochádza práve k tomu možnože zneisťovaniu zákazníka, že keď sa k tomu pribalia jednotlivé poplatky, tak zákon, cena, cena, cena služby sa niekoľkonásobne naozaj zvýši. Bohužiaľ, podľa mňa už aj toto treba upravovať. Preto sme sa rozhodli púšťať, pustiť alebo túto novelu naozaj zmenou zákonu(zákona) o reklame.
A čo sa týka pána Brixiho, určite existujú, existuje možnože nejaké, neviem, nejaká kvóta, ktorá, ktorá určuje, že sa poplatok mení v nejakej dobe o nejakú výšku, ale určite si nemyslím, že ten poplatok je tak, tak diametrálne odlišný. Keby sa možnože vychádzalo z nejakých priemerných cien ako, ja neviem, v predchádzajúcu dobu, alebo keď sa takisto, keď sa kontrahujú ceny na nasledujúce obdobie, verím tomu, že by sa vedelo dôjsť aj k nejakej takej priemernej cene, ktorá by sa dala použiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pani predkladateľka, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, nechcem rozvádzať dlho túto debatu, ale dovoľte, aby som sa tiež ako jeden z predkladateľov vyjadril k tejto téme. Nejedná sa, samozrejme, o tému, ktorá by momentálne bola boomom na Slovensku, máme, samozrejme, aj iné témy, ktoré sú podstatne dôležitejšie, ale ako spomínala Erika Jurinová, sú to podnety od ľudí, ktoré by sme mali riešiť a nemali by sme ich nechávať do koša.
Možnože viete, že existuje tzv. klientske desatoro, ktoré hovorí o tom, čo by si mal všímať potenciálny dovolenkár, pokiaľ ide cez nejakú cestovnú kanceláriu. Jednou z rád pre objednávateľov či účastníkov zájazdu je, že objednávateľ zájazdu by si mal všímať najmä, či cestovná kancelária vo svojej katalógovej ponuke alebo v inzercii používa už konečné ceny zájazdov, alebo si objednávateľ zájazdu musí konečnú cenu svojho zájazdu vypočítať z viacerých vstupov, hoci ide o povinné poplatky, bez zaplatenia ktorých účasť na zájazde nie je možná. Samozrejme, môžme sa pýtať, koľko ľudí toto desatoro dodržiava, ani ja osobne by som, poviem, že som to nedodržal, keď som išiel von na poslednú dovolenku, ale pravdou je, že desatoro existuje a mali by sme sa ním zaoberať.
Samozrejme, konečná cena pôsobí dôveryhodnejšie a korektnejšie, uvádzanie či verejné propagovanie zájazdu z jeho nie úplnou cenou je pre objednávateľa zájazdu zavádzajúce a pre jeho orientáciu často aj zbytočne mätúce.
Vlani v októbri Slovenská obchodná inšpekcia zverejnila výsledky z kontrol. Z 53 poskytovateľov dovoleniek zistili nedostatky až u 42. V zmluvách boli uvádzané rôzne nepresnosti, ktoré zavádzali klientov.
Ministerstvo hospodárstva na tento náš návrh reaguje kladne, pretože hovorí, že reaguje na sťažností ľudí a prinesie transparentnosť do cien v zájazdoch. My sme tomu radi, pretože ľudia často reagujú na reklamu "Týždeň v Turecku za 150 eur". No nevezmete? No jasné, beriem, idem, nemám o čom debatovať, hej.
Spotrebiteľ, ktorý takto reaguje na takúto kvázi super reklamu, zistí, že je to len cena za pobyt, ostatné poplatky, ako cestovanie, strava, poistenie, letiskové poplatky či víza, v cene nie sú zahrnuté. V konečnom dôsledku táto reklama, táto reklama škodí aj domácemu cestovnému ruchu, pretože zákazník môže mať pocit, že výlet do zahraničia je podstatne zaujímavejší, cenove prístupnejší preňho, a tak pod vplyvom aj týchto netransparentných informácií cez reklamnú agentúru, ktorú má, alebo si prečíta, rozhodne sa pre zahraničný zájazd. To znamená, aj naši nejakí podnikatelia v cestovnom ruchu prichádzajú skrátka.
Takže myslím si, že je to dôvod na riešenie a na riešenie, ktoré by malo prísť možnože aj v tejto dobe, v ktorej sa nachádzame. Prípad a princíp uvádzania konečnej ceny je bežný v celej západnej Európe a klienta nemá preto čo zaujímať, z akých drobností sa skladá jeho pobyt, má sa dozvedieť, aké služby dostane, ich cenu a konečnú sumu. Som sto percent za túto filozofiu a nikto ma nepresvedčí, že to není pravda. A to, či sa tam bude meniť o 3 percentá, alebo 2 percentá, to už není až také zaujímavé. A keď je to o 50 percentách, tak to už zaujímavé je.
Aby som bol korektný, musím povedať ešte jednu vec, že tento náš návrh bol podávaný aj v V. volebnom období, kde iba procedurálnym nezvládnutím svojich povinností spravodajcu nebolo o tomto návrhu hlasované, takže prakticky Národná rada už o tom raz vedomosť mala, že niečo také sa tu pripravuje. Takže to iba aby som bol fér voči našim kolegom, s ktorými sme tu boli v minulom, V. volebnom období.
Toľko z mojej strany a dúfam, že je to cez celé politické spektrum, táto otázka sa týka každého z nás, myslím, takže pri dobrej vôli myslím, že by sa to dalo aj podporiť.
Ďakujem pekne.

Tak ja by som sa len chcela ako človek z aplikačnej praxe, ktorý niekoľko rokov pôsobí práve na poli ochrany práv spotrebiteľa, vyjadriť, že naozaj tá prax potvrdzuje, že tie podnety spotrebiteľov svedčia o tom, že ani zákon o cenách, pán Kondrót, nestačí na to, aby sme sa naň mohli spoliehať a aby naozaj bol spotrebiteľ pred vstupom do zmluvného vzťahu ako účastník tohoto vzťahu riadne a zrozumiteľne o cene, o kompletnej a konečnej cene riadne informovaný.
Takže ja rovnako ako pán Fecko, poslanec Fecko, vyzývam poslancov, aby takúto apolitickú iniciatívu podporili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja si dovolím pripomenúť, že ste reagovali na mňa a nie na svojho predrečníka, ale v poriadku.
Pán poslanec Fecko, ja to vnímam tak, že nemáte témy, nemáte témy a už sa chytáte kade čoho. Ja povedal som, že môžem akceptovať dobrý zámer, ale je to nerealizovateľné a nie v zákone o reklame, to nejde. A povedal som vám a opakujem, vo všetkých prípadoch kúpy zájazdu platí, že zákazník je vždy informovaný, že prídem si tú cenu vyskladať a poviem, že idem s tromi deťmi na tri týždne, chcem polpenziu, to tam nemôžem mať všade vypísané, mi to spočítajú a povedia mi, toľkoto budete platiť. Ja sa jasne opýtam, či mi ešte niečo hrozí. Potom by som nemohol mať napísané nikde, že poďte s nami do Chorvátska od 300 alebo do Turecka od 300 eur, ja viem, že to bude viac, ale si to vyrátam, keď tam pôjdem, resp. keď mi budú robiť zmluvu. Nemôžte mať potom reklamu na "Kúpme si Passata od 660-tisíc", viete, že môže stáť aj milión korún, ako si ho vyskladáte, čo tam všetko chcete. Čiže, hovorím, vyrážate nieže otvorené dvere, neexistujúce dvere zle zvoleným zákonom o reklame, ktorý je nerealizovateľný, preto ho nepodporíme.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega, myslím si, že povedal som to v rozprave, ja si myslím, to, čo som tam podal, že je to aj v zákone o reklame. To znamená, že chceme to tam mať. Pretože na prvých plagátoch a letákoch, ktoré vidíte v cestovke, sú tie hypersumy, hej, ktoré tam existujú, a to je tá reklama, ktorá to robí. Toľko z mojej strany. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy, milí páni, z rozpravy zatiaľ mám dojem, že sme sa trošku nepochopili možno tak navzájom, že čo vlastne riešime, ale teda hlavne z vystúpenia pána Kondróta, on na to upozorňuje, že vlastne rieši to už zákon o cenách.
Poviem to inak. Aj v tom Nemecku, aj Rakúsku, aj v Čechách rieši zákon o cenách to, že zákazník pred podpisom zmluvy musí byť informovaný o konečnej cene. Aj u nich, aj u nás, avšak u nich navyše zákon rieši to, že v reklame nesmie byť uvádzaná cena zájazdu, ktorá je klamlivá na prvý pohľad, vlastne že tam uvedie iba časť ceny a na mieste sa zákazník v cestovnej kancelárii dozvie o povinných príplatkoch, bez ktorých sa ten zájazd kúpiť nedá.
Ten príklad, ktorý vy ste uviedli, kúpim Passata a môžem si potom prípadne zvýšiť jeho výbavu, tak znamená to, že, áno, do reklamy vám uvedú, že kúpte si Passata od 20-tisíc eur, ale reálne máte šancu prísť do tej predajne a kúpite Passata za 20-tisíc eur základnú výbavu. Rozdiel je v tom, na ktorý my reagujeme a ktorý chceme riešiť, je to, že cestovka povie, že, áno, Turecko za 390 eur, ale vy prídete do tej cestovky a v tej cestovke sa dozviete, ale to sa nedá iba za 390, lebo musíte mať povinný príplatok taký, povinný príplatok taký, povinný príplatok taký a potom variabilné príplatky, také ako pri tom Passate, čo ste uviedli ten príklad. Čiže vlastne vy máte minimálnu cenu zájazdu v skutočnosti možno 750, ale v reklame je uvádzaných 390, že stojí to Turecko od 390.
A toto je ten rozdiel, čo riešia Nemci, Rakúšania a Češi(Česi), keď som vymenoval najbližšie krajiny okolo nás, kde hovoria, že cestovná kancelária ak raz uvedie cenu zájazdu od nejakej ceny, tak zákazník má právo, keď príde do cestovnej kancelárie, za tú cenu si kúpiť niektorý zájazd ako za finálnu cenu. Čiže presne tak, ako ste použili ten príklad toho Passata, ak uvedie od 20-tisíc eur Passat, tak zákazník má právo kúpiť si za túto cenu Passata v minimálnej výbave. A takisto pri zájazde, ak napíše cestovná kancelária Turecko od 390 eur, zákazník má právo prísť do tej cestovnej kancelárie a za 390 eur si kúpiť úplne možno s výhľadom na smetisko, jednoducho veľmi zlý zájazd možno, ale naozaj ten základný, základný zájazd za tú cenu 390 eur.
A, čiže preto to hovorím, aby sme teda sa chápali vlastne, že o čo nám ide. Tu nejde o to, aby my sme teraz automaticky zaviazali alebo aby sme zviazali cestovkách ruky, aby mohli predávať iba zájazdy pre dva plus dva rodiny a na toto uvádzali kompletnú cenu. Nie, v podobe nech všetky tie variabilné dobrovoľné príplatky, keď niekto chce mať výhľad na more, keď chce byť sám v izbe, keď chce mať neviem čo ultra all exclusive, všetky tieto veci môžu byť navyše, ale za cenu, ktorú budú raz cestovky uvádzať, že od, ako som spomínal to Turecko od 390, nech za 390 si zákazník môže kúpiť v cestovke ten zájazd.
Čiže na vysvetlenie, prečo to vlastne riešime v zákone o reklame a aký je rozdiel medzi súčasným stavom, ktorý to vlastne čiastočne už rieši, že pred samotným podpisom zákazník, áno, je informovaný, logicky, to, čo aj tu teda pani predkladateľka povedala, s týmto asi úplne súhlasím, že ľudia majú v malinkých písmenkách napísané, že koľko koniec koncov ten zájazd stojí. Nie každý zákazník cestovky predtým, ako sa zaviaže, tak vie presne, koľko ho to stáť bude, to ako logicky, akože ľudia nie sú hlúpi, aby podpísali zmluvu, a nevedia, že koľko vlastne ten zájazd stáť bude.
Tu nejde o ten moment už samotného pobytu v cestovnej kancelárii, kedy on tie informácie by nedostával, nie, tam on ich dostáva. Tu ide o moment toho nalákania toho zákazníka, to, čo upozornil Martin Fecko, aby sme odrazu my tu nehádzali polená pod nohy slovenským podnikateľom v cestovnom ruchu. Odrazu tu je človek na Orave, na Kysuciach, v Tatrách, niekde si postaví penzión, urobí ponuku cestovného zájazdu naozaj za povedzme 290 eur komplet so všetkým, lebo on tam nemôže mať palivový príplatok na lietadlo pre človeka zo Slovenska, jednoducho je to komplet za 290 eur a na druhej stane je voči nemu podnikateľ, ktorý dá Chorvátsko od 170 eur alebo od 250 eur.
A toto je to zavádzanie, kde naozaj my vytvárame ilúziu v ľuďoch, že je výhodnejšie cestovať do zahraničia, ako ísť na Slovensko. To je už druhá vec, že ten človek potom následne sa dozvie v cestovne o všetkých tých príplatkoch k tomu a de facto zo 170 na konci je 420 a je to viacej o 50 % ako ten zájazd na Slovensku.
Ale ide pri reklame, sami viete, že to je o prvom dojme. Zbadáte spot, zbadáte reklamu, s reklamou som robil veľmi dlho, tak viem, že je to o prvom dojme, ktorý urobíte na toho zákazníka. Zapíšete sa do podvedomia a my dovoľujeme vlastne dlhodobo podnikateľom vlastne v cestovnom ruchu, aby manipulovali s ľuďmi a vytvárali ilúziu, že cestovať do zahraničia je výhodnejšie, ako cestovať na Slovensko.
A už z pohľadu aj tohto, možno podpory slovenského cestovného ruchu, by to bolo fér, aby sme narovnali podmienky. A keď raz dostali rozum Nemci, Rakúšania, Češi(Česi) a urobili to a Nemci naozaj dlhé roky, desaťročia to používajú, vlastne takýto prístup, Rakúšania niekoľko rokov, Češi(Česi) približne dva alebo tri roky, tak pravdepodobne nevymysleli niečo zlé.
A tiež možno sa treba zamyslieť a by som povedal príklad, na Slovensku tiež existuje pár lastovičiek cestoviek, doslova poviem aj názov Turancar. Prišiel s takouto iniciatívou, kde dobrovoľne začal uvádzať cenu komplet, lebo videli, že tak to funguje na západe, a dáva naozaj skutočnú cenu, že od koľko, a zistil veľmi rýchlo, že sa mu to nevypláca, lebo odrazu bol veľmi druhý voči všetkých ostatných, ale on dobrovoľne dával tú kompletnú cenu, za ktorú ten zákazník, keď prišiel do cestovky, tak mohol mať zájazd. Ale zistil, že sám sebe si hádže polená pod nohy, keďže ostatní sa neprispôsobili, ostatní chceli vytvárať ilúziu, akí sú lacní, a nechať si potom na to, aby spracovali ľudí, že však vlastne toto sú povinné príplatky k tomu.
Druhý problém čo je, tak aj ten súčasný stav, ak by sme ponechali ďalej, tak vlastne vytvára priestor nato, že tie cestovné kancelárie veľakrát robia to, že vlastne samotnú tu základnú cenu zájazdu umelo znižujú a dobiehajú to cez tie povinné príplatky. Čiže povinný príplatok nejaký, letisková taxa je v skutočnosti, ju nakupuje cestovka za 50 eur, ale ona ju účtuje 150 eur a o tých 100 eur zníži tú základnú cenu zájazdu. A takto umelo vlastne znižujú, vytvárajú alebo znižujú tú pôvodnú cenu, tú, na ktorú ako medový motúz lákajú zákazníkov, a tým pádom to neprospieva zdravej konkurencii aj medzi samotnými cestovkami.
Preto ďalší prínos by mal byť tohto zákona v tom, že ak vyrovnáme podmienky, ak naozaj budú musieť udať tú cenu, za ktorú si zákazník bude môcť ten zájazd kúpiť, tak sa vyčistí trh vlastne v tom, že budú môcť si lepšie konkurovať navzájom a mohlo by to podľa nášho názoru prispieť aj k určitému jemnému zníženiu cien na trhu, keďže tie ceny sa budú dať lepšie porovnávať. A preto si myslíme, že ten zákon je dobrý, správny, a by som vás prosil o jeho nepolitickú podporu.