3. schôdza

Pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Naozaj, celý deň dneska v zmysle zásady šetrím čas a len do faktickej, lebo som zvedavý na samotné hlasovanie o poklopu.
Ale k tejto veci predsa len krátko a expresne chcem povedať, trošku sa hrozím experimentov aj tu, v tej dôvodovej správe niekoľkokrát napísané, že experimentálne. Ono tie experimenty v zásade vždycky v strednej a východnej Európe nedopadli dobre. Ono tá tendencia je tu experimentovať, ale historicky, môžme si nájsť kopu príkladov, to nedopadlo dobre. Čiže aj experimentovanie s druhým dôchodkovým pilierom zrovna v týchto končinách tiež má svoje obrovské riziká.
Čiže aj tu sa trošku bojím, že ak je to experiment, prečo zrovna my to máme skúšať a my byť nejakým laboratóriom, i keď sa hovorí, že výsledky sú dobré. Ja sa skôr poučím tam, kde to naozaj funguje. A hovorím to preto, lebo ja som aj otec a moje dcéry to presne teraz vnímajú, že to confuzim, také to popletenie, že odchádzajú im z triedy na jedno gymnázium, potom na druhé, trošku to pletie. Čiže ja sa prihováram... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Ja sa prihováram za to, aby sme nechali deti sústrediť sa na to, aby sa učili a nie rozmýšľali, že kedy, kto, na aké gymnázium odíde, lebo to vnímam ako problematické. Čiže ak je teraz osemročné, šesťročné, štvorročné, ja si myslím, že už nech keď teda to tak experimentuje, tak už to vyexperimentujme a tak sa dohodnime, že toto zrovna je to najlepšie a nepleťme tie deti.
Takže to je moje. Ale experimentov tak či tak sa bojím, špeciálne sa bojím experimentov, ktoré sa aplikujú v strednej a východnej Európe, v zásade historicky nikdy nedopadli dobre.

Pani poslankyňa Vášáryová.

Ďakujem veľmi pekne. Vrátim sa teda k téme, o ktorej tu diskutujeme.
Vážený pán predkladateľ, vážený pán Poliačik, oceňujem túto vašu snahu. My sme v minulom období parlamentnom bojovali za osemročné gymnáziá. Ako viete, ministerstvo školstva za prvej Ficovej vlády dalo obmedzenia, že môžu na ne ísť aj v Bratislave len 5 % detí všetkých. Tu sa vlastne dotýkajú, a to sme videli aj v niektorých reakciách na vaše vystúpenie, dotýkajú sa dve filozofie, by som povedala.
Jedna vec je, že talentované deti majú ťahať tie menej talentované a nemajú právo mať nejaké špeciálne, dokonca nejaké experimentálne školy, to je tá základná otázka. Pretože keď dnes pán minister povie, že na gymnáziá budú prijímané len deti, ktoré budú mať dvojky na vysvedčení, no tak jednoducho gymnáziá, kde si tieto dvojky budú môcť deti bohatých rodičov kúpiť, no tak tie sa dostanú na gymnáziá.
My sme toto už zažili. Moja generácia je obeťou všetkých možných experimentov, ako zabrániť talentovaným deťom, aby mali špeciálne, mohli chodiť do experimentálnych tried. Ja som výsledkom jedného experimentu, ktorý bol vytvorenie matematických tried, a to bol veľmi dobrý experiment a z neho vyrástlo veľmi veľa dobrých technicky a analyticky uvažujúcich ľudí.
A čo sa týka VÚC, základný problém je, že ministerstvo školstva povoľuje vznik školy, ale VÚC ho musí platiť. To sú tie základné problémy. A kým toto nevyriešime, tak sa budú niektorí ľudia vyžívať v tom, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujme pekne pani poslankyni. Reakcia, pán Poliačik, nech sa páči.

Ja budem asi reagovať iba na kolegu Hlinu. Ja úplne nerozumiem tomu, že aké by sme vlastne dneska mali školy, keby sme vďaka rôznym experimentálnym prístupom neboli prispôsobovali život na školách reálnemu životu okolo nás. Pretože svet sa tak dramaticky a rýchlo mení, že ak sa mu školy nebudú prispôsobovať, tak nebudú jednoducho vychovávať deti a študentov pre prax, ale budú z nich robiť stále iba výstupy školského systému, ktorý bol ale upravený na úplne inú dobu.
Ja, možnože, Alojz, ty by si bol radšej, keby ešte stále deti sedeli s rukami za chrbtom v triedach a za každý prehrešok by dostávali trstenicou po prstoch alebo pravítkom po zadku. Niektorým to vyhovuje, ale mal by si myslieť na to, že proste sú medzi nami aj ľudia, ktorí nemajú radi tento prístup a chceli by dať deťom trošku viacej kreativity, voľnosti a talentovaným deťom možnosť rozvíjať svoje prirodzené vlohy. A podľa mňa spoločnosť by mala byť založená na tom, že ty keď chceš mať deti v takej škole, kde sa učí podľa osnov z roku 1812, nech sa páči, ale mal by si dať možnosť trošku progresívnejšie mysliacim ľuďom, aby svoje deti pripravili na 21. storočie a nie 19.
Ďakujem veľmi pekne.

Posledný písomne prihlásený do rozpravy - pán Richard Vašečka.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcel pridať možno len taký praktický pohľad. Pán navrhovateľ vysvetlil tak komplexne, o akú situáciu ide v prípade predkladaného návrhu zákona, a chcel by som teda z veľkej časti súhlasiť s tým pohľadom, ktorý predniesla pani spravodajkyňa Janka Žitňanská a pán poslanec Martin Poliačik.
Ja by som chcel povedať len tak z praxe, 24. mája tohto roku som skúšal maturantov zo školy, z ktorej som teda vyšiel, a boli tam maturanti zo 4-ročnej formy, zo 6-ročnej formy, aj z 8-ročnej formy. Takže som si to mohol priamo overiť v praxi. Musím povedať, že nejaké zásadné obrovské rozdiely som nepostrehol, a preto si nemyslím a chcem zdôrazniť, že to ani netvrdí tento návrh zákona, že 6-ročné gymnáziá, resp. 6-ročná forma gymnaziálneho štúdia je nejaká zázračná, lepšia a prípadne, že ostatné by ani nemali byť. Skôr je to naopak. Hovorí o tom, že je to dobrá forma, je to vyskúšaná forma gymnaziálneho štúdia, konkrétne sa tu spomínalo najmä spomínané martinské gymnázium. Ale ja som učil študentov 6-ročnej formy na inom gymnáziu, ktoré tiež niekoľko rokov túto formu preferovalo, bolo to Gymnázium sv. Františka z Assisi v Žiline, a mali sme veľmi dobrú skúsenosť.
Zazneli tu obavy o tom, že budú vznikať nejaké nové školy. My sme to práve urobili ináč. Mali sme 8-ročnú formu a 4-ročnú v rámci gymnázia a tú 8-ročnú sme zamenili za 6-ročnú a 4-ročnú sme, pochopiteľne, nechali. Čiže to bolo podobné ako v prípade martinského gymnázia. A až potom zásah zmeny zákona nás donútil, že sme museli prestať prijímať žiakov do 6-ročnej formy a znova sa vrátiť k 8-ročnej forme.
Ten argument tu zaznel, ja by som ho chcel zdôrazniť ako triedny jednej triedy z 8-ročnej formy, teda veľmi prakticky vyskúšané, aj ako rodič, že mne sa viac páčila 6-ročná forma ako 8-ročná forma práve zo spomínaných dôvodov. Tým nechcem zavrhovať 8-ročnú formu gymnázií, tiež má svoje opodstatnenie, ale práve zo spomínaných dôvodov je ten, tá profilácia tých detí na inej úrovni a naozaj niekedy ten 8. a 9. ročník, pretože my sme prijímali študentov po 7. ročníku, nie po 6. ako, myslím, v tomto prípade, ale to je, myslím, že len nejaký detail alebo posun, že sú, že ten čas je lepšie využitý.
Takže ja by som vás chcel poprosiť, pamätám si, ako naša pani riaditeľka, keď sa o tom zákone pred nejakými rokmi rokovalo tu v Národnej rade, oslovovala listami a mailami poslancov, ale, bohužiaľ, zostala možnosť len 4-, 5- a 8-ročných, my sme prosili o písmenko "ž", že 4- až 8-ročných, aby tam nebolo to "a", iba 4, 5 a 8.
Takže vás chcem priamo na mieste ako poslanec Národnej rady, ale zároveň stále ako učiteľ a rodič poprosiť, aby ste zvážili túto možnosť, aby nie zaviedlo sa množstvo nových 6-ročných gymnázií, ale aby sa dala možnosť tam, kde je to efektívne, tam, kde je to hlavne overené, aby to mohlo prebiehať. Aby sme neboli brzdou toho, čo funguje.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami sa prihlásil jeden pán poslanec, pán poslanec Bagačka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán Bagačka.

Ďakujem pekne. Ja len v krátkosti. My tu rozprávame 8-ročné, 6-ročné gymnázium, 4-ročné gymnázium, taká stredná, taká stredná a my absolútne nejako dávame do úzadia základné školy. Základné školy, z ktorých sme vyšli my všetci, kde je kopec kvalitných učiteľov, kopec žiakov, ktorí tiež majú ťahať, hej, tí dobrí tých zlých, ako hovoríme. Ale ktorí dobrí majú ťahať tých zlých, pokiaľ všetci odídu do gymnázií? Takže mali by sme myslieť nielen na gymnáziá, ale mali by sme myslieť aj na základné školy, kde je totálne viac tých žiakov a majú tiež svoje problémy. Ďakujem.