3. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara a Martina Poliačika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 87), ako určená spravodajkyňa Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 16 z 12. júna 2012 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 73 z 1. júna 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výbore do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som, môžte otvoriť rozpravu k tomuto návrhu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia, ak tento zákon neprejde cez Národnú radu, tak žiaci a študenti na Gymnáziu Viliama Paulinyho Tótha v Martine budú prvými obeťami súčasného vedenia ministerstva školstva. Asi nebudú poslednými podľa legislatívnych zámerov, ktoré máme možnosť vidieť pre nasledujúce týždne a mesiace, ale nie je nutné, aby nimi boli.
To, čo máme možnosť vidieť v Martine, je ukážkové zlyhanie štátu. Zlyhanie parlamentu, zlyhanie ministerstva, zlyhanie inšpekcie. Napriek tomu, že vzdelávací program, ktorý tam bol 17 rokov testovaný, sa vo všetkých parametroch ukázal ako úspešný, nemôže pokračovať ďalej a aj Štátny pedagogický ústav podľa správy, o ktorej hovoril kolega Hrnčiar, povedal, že jedinou prekážkou k tomu, aby ho pustili do plnej prevádzky, je zmena zákona, ktorá medzitým na šesťročné gymnáziá zabudla.
A ja sa pýtam, čo je našou prácou v tomto parlamente? Nemali by sme práve vytvárať podmienky nato, aby to, čo je úspešné, mohlo pokračovať?
V školstve to funguje tak, že existuje nejaká väčšinová tendencia, ktorá sa ukazuje väčšinou na štátnych školách, a potom existujú experimentálne, rôzne nové prístupy ku vzdelávaniu a na ich základe sa môže potom aj tá väčšinová, tá väčšinová cesta na tých väčšinových školách prispôsobiť a zobrať si z nich to najlepšie, aby sme mohli postupne vzdelávací proces a výchovný proces na našich školách zlepšovať.
Častokrát práve súkromné školy zavádzajú nové postupy, nové technológie, pristupujú k deťom inak, a ak sa to overí, potom aj štátne alebo verejné školy môžu si to najlepšie, čo sa z týchto experimentov dozvedia, prebrať do svojich osnov, do svojich štandardov a takýmto spôsobom sa vyvíjať.
Gymnázium Viliama Paulinyho Tótha nie je súkromná škola, nie je experimentom, je dlhodobo uznávanou výbornou vzdelávacou inštitúciou, ktorá stava(stavia) na dobrých základoch, má výborných učiteľov a všetci študenti, ktorí šesťročné gymnázium absolvovali, hovoria o tejto škole v superlatívoch. Takisto pedagógovia, ktorí tam učia, si pochvaľujú práve prácu s deťmi od 12 rokov nasledujúcich šesť rokov, lebo - presne ako hovoril kolega Hrnčiar - práve ten prechod v období dvanástich rokov od konkrétneho k abstraktnému a ku kreatívnejšiemu mysleniu umožňuje začať s nimi pracovať, s týmito žiakmi, na inej úrovni a vzdelávanie ťahať kvalitatívne lepšie než napríklad na osemročných gymnáziách alebo potom na štvorročných klasických.
To, čo chceme spraviť touto novelou, je jednoducho nechať dobrý projekt pokračovať ďalej. Nechceme zavádzať nové šesťročné gymnáziá, nechceme otvárať nové školy. Napriek tomu, že na mnohé z týchto otázok možno máme každý iný názor, na jednej veci by sme sa mali zhodnúť. Ak v mizérii slovenského školstva máme ostrovček pozitívnej deviácie, ak môžme konkrétne ukázať na konkrétnu školu a konkrétny program, že toto funguje a malo by to mať štátnu podporu, tak je našou psou povinnosťou oceniť prácu tých pedagógov, vedenia školy a oceniť investíciu do sedemnástich rokov vytvorenia kvalitného programu a jednoducho ich nechať, aby v tejto práci pokračovali ďalej.
Oni od nás nežiadajú peniaze, aby sme ich podporili, oni od nás nežiadajú novú budovu ani novú telocvičňu, nežiadajú nič iné, len jednu jedinú vetičku v zákone, ktorá by im umožnila pokračovať v práci, ktorú začali.
Ja viem, že aj medzi kolegami v strane SMER je veľa takých, ktorí nie s každou myšlienkou, ktorú presadzuje minister školstva, súhlasia. Ja veľmi dúfam, že pri tomto zákone ukážeme, že najprv je parlament, až potom je vláda, a umožníme dobrému projektu pokračovať ďalej v práci a umožníme tak aj to, aby sme na Slovensku neboli všetci rovnakí, nebola každá škola rovnaká, ale aby keď sa niečo ukáže ako kvalitné, tak to bolo podporené a mohlo existovať ďalej.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela podporiť pána poslanca Poliačika v tom, čo hovoril. Už menej súhlasím s predkladateľom návrhu, keď hovoril o tom, jak je potrebné strážiť otváranie nových škôl, ale nebudem naňho reagovať, ale chcem reagovať na pána poslanca Poliačika.
Naozaj, zmyslom experimentu je overiť niečo nové v praxi, a pokiaľ je to dobré, zaviesť to do tej praxe. Ak by sme neschválili túto novelu zákona, potom si kladiem otázku, načo máme experimenty? Ak experiment dopadne kladne, ak je pozitívne vyhodnotený, tak potom asi by mal byť aplikovaný do praxe a nie zamietnutý. Čiže naozaj potom možno zrušme vôbec experimenty, lebo keď nemajú slúžiť nato, aby, keď sa niečo osvedčí, sme to aj zaviedli do praxe, tak asi sú zbytočné.
K samotnej myšlienke šesťročných gymnázií, ja sa prikláňam za ich existenciu. Myslím si, že sú dokonca optimálnejšie ako osemročné gymnáziá, pretože tie deti sa rozhodujú neskôr na základnej škole, kedy nastúpia do šesťročného gymnázia, a taktiež trávia menej času potom v tom jednom kolektíve, nie osem, ale šesť rokov. Ale celkovo si myslím, že zákon by ani tak nemal upravovať rôzne podoby, či štvor-, šesť-, osem-, päťročných gymnázií, ale hovoriť skôr o programoch, ktoré sú ukončené nejakým stupňom vzdelania ISCED. Čiže nie nejaké typy škôl, lebo naozaj môžu byť rozmanité a môžu byť, opakujem, štvor-, päť-, šesť-, sedem-, osemročné, pretože ja som tiež za to, aby školy sa mohli líšiť, ale aby teda mali jednotné ukončenie, aby mali jednotný nejaký stupeň vzdelania ukončený tým ISCED, ako je to teraz.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Naozaj, celý deň dneska v zmysle zásady šetrím čas a len do faktickej, lebo som zvedavý na samotné hlasovanie o poklopu.
Ale k tejto veci predsa len krátko a expresne chcem povedať, trošku sa hrozím experimentov aj tu, v tej dôvodovej správe niekoľkokrát napísané, že experimentálne. Ono tie experimenty v zásade vždycky v strednej a východnej Európe nedopadli dobre. Ono tá tendencia je tu experimentovať, ale historicky, môžme si nájsť kopu príkladov, to nedopadlo dobre. Čiže aj experimentovanie s druhým dôchodkovým pilierom zrovna v týchto končinách tiež má svoje obrovské riziká.
Čiže aj tu sa trošku bojím, že ak je to experiment, prečo zrovna my to máme skúšať a my byť nejakým laboratóriom, i keď sa hovorí, že výsledky sú dobré. Ja sa skôr poučím tam, kde to naozaj funguje. A hovorím to preto, lebo ja som aj otec a moje dcéry to presne teraz vnímajú, že to confuzim, také to popletenie, že odchádzajú im z triedy na jedno gymnázium, potom na druhé, trošku to pletie. Čiže ja sa prihováram... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Ja sa prihováram za to, aby sme nechali deti sústrediť sa na to, aby sa učili a nie rozmýšľali, že kedy, kto, na aké gymnázium odíde, lebo to vnímam ako problematické. Čiže ak je teraz osemročné, šesťročné, štvorročné, ja si myslím, že už nech keď teda to tak experimentuje, tak už to vyexperimentujme a tak sa dohodnime, že toto zrovna je to najlepšie a nepleťme tie deti.
Takže to je moje. Ale experimentov tak či tak sa bojím, špeciálne sa bojím experimentov, ktoré sa aplikujú v strednej a východnej Európe, v zásade historicky nikdy nedopadli dobre.

Ďakujem veľmi pekne. Vrátim sa teda k téme, o ktorej tu diskutujeme.
Vážený pán predkladateľ, vážený pán Poliačik, oceňujem túto vašu snahu. My sme v minulom období parlamentnom bojovali za osemročné gymnáziá. Ako viete, ministerstvo školstva za prvej Ficovej vlády dalo obmedzenia, že môžu na ne ísť aj v Bratislave len 5 % detí všetkých. Tu sa vlastne dotýkajú, a to sme videli aj v niektorých reakciách na vaše vystúpenie, dotýkajú sa dve filozofie, by som povedala.
Jedna vec je, že talentované deti majú ťahať tie menej talentované a nemajú právo mať nejaké špeciálne, dokonca nejaké experimentálne školy, to je tá základná otázka. Pretože keď dnes pán minister povie, že na gymnáziá budú prijímané len deti, ktoré budú mať dvojky na vysvedčení, no tak jednoducho gymnáziá, kde si tieto dvojky budú môcť deti bohatých rodičov kúpiť, no tak tie sa dostanú na gymnáziá.
My sme toto už zažili. Moja generácia je obeťou všetkých možných experimentov, ako zabrániť talentovaným deťom, aby mali špeciálne, mohli chodiť do experimentálnych tried. Ja som výsledkom jedného experimentu, ktorý bol vytvorenie matematických tried, a to bol veľmi dobrý experiment a z neho vyrástlo veľmi veľa dobrých technicky a analyticky uvažujúcich ľudí.
A čo sa týka VÚC, základný problém je, že ministerstvo školstva povoľuje vznik školy, ale VÚC ho musí platiť. To sú tie základné problémy. A kým toto nevyriešime, tak sa budú niektorí ľudia vyžívať v tom, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja budem asi reagovať iba na kolegu Hlinu. Ja úplne nerozumiem tomu, že aké by sme vlastne dneska mali školy, keby sme vďaka rôznym experimentálnym prístupom neboli prispôsobovali život na školách reálnemu životu okolo nás. Pretože svet sa tak dramaticky a rýchlo mení, že ak sa mu školy nebudú prispôsobovať, tak nebudú jednoducho vychovávať deti a študentov pre prax, ale budú z nich robiť stále iba výstupy školského systému, ktorý bol ale upravený na úplne inú dobu.
Ja, možnože, Alojz, ty by si bol radšej, keby ešte stále deti sedeli s rukami za chrbtom v triedach a za každý prehrešok by dostávali trstenicou po prstoch alebo pravítkom po zadku. Niektorým to vyhovuje, ale mal by si myslieť na to, že proste sú medzi nami aj ľudia, ktorí nemajú radi tento prístup a chceli by dať deťom trošku viacej kreativity, voľnosti a talentovaným deťom možnosť rozvíjať svoje prirodzené vlohy. A podľa mňa spoločnosť by mala byť založená na tom, že ty keď chceš mať deti v takej škole, kde sa učí podľa osnov z roku 1812, nech sa páči, ale mal by si dať možnosť trošku progresívnejšie mysliacim ľuďom, aby svoje deti pripravili na 21. storočie a nie 19.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcel pridať možno len taký praktický pohľad. Pán navrhovateľ vysvetlil tak komplexne, o akú situáciu ide v prípade predkladaného návrhu zákona, a chcel by som teda z veľkej časti súhlasiť s tým pohľadom, ktorý predniesla pani spravodajkyňa Janka Žitňanská a pán poslanec Martin Poliačik.
Ja by som chcel povedať len tak z praxe, 24. mája tohto roku som skúšal maturantov zo školy, z ktorej som teda vyšiel, a boli tam maturanti zo 4-ročnej formy, zo 6-ročnej formy, aj z 8-ročnej formy. Takže som si to mohol priamo overiť v praxi. Musím povedať, že nejaké zásadné obrovské rozdiely som nepostrehol, a preto si nemyslím a chcem zdôrazniť, že to ani netvrdí tento návrh zákona, že 6-ročné gymnáziá, resp. 6-ročná forma gymnaziálneho štúdia je nejaká zázračná, lepšia a prípadne, že ostatné by ani nemali byť. Skôr je to naopak. Hovorí o tom, že je to dobrá forma, je to vyskúšaná forma gymnaziálneho štúdia, konkrétne sa tu spomínalo najmä spomínané martinské gymnázium. Ale ja som učil študentov 6-ročnej formy na inom gymnáziu, ktoré tiež niekoľko rokov túto formu preferovalo, bolo to Gymnázium sv. Františka z Assisi v Žiline, a mali sme veľmi dobrú skúsenosť.
Zazneli tu obavy o tom, že budú vznikať nejaké nové školy. My sme to práve urobili ináč. Mali sme 8-ročnú formu a 4-ročnú v rámci gymnázia a tú 8-ročnú sme zamenili za 6-ročnú a 4-ročnú sme, pochopiteľne, nechali. Čiže to bolo podobné ako v prípade martinského gymnázia. A až potom zásah zmeny zákona nás donútil, že sme museli prestať prijímať žiakov do 6-ročnej formy a znova sa vrátiť k 8-ročnej forme.
Ten argument tu zaznel, ja by som ho chcel zdôrazniť ako triedny jednej triedy z 8-ročnej formy, teda veľmi prakticky vyskúšané, aj ako rodič, že mne sa viac páčila 6-ročná forma ako 8-ročná forma práve zo spomínaných dôvodov. Tým nechcem zavrhovať 8-ročnú formu gymnázií, tiež má svoje opodstatnenie, ale práve zo spomínaných dôvodov je ten, tá profilácia tých detí na inej úrovni a naozaj niekedy ten 8. a 9. ročník, pretože my sme prijímali študentov po 7. ročníku, nie po 6. ako, myslím, v tomto prípade, ale to je, myslím, že len nejaký detail alebo posun, že sú, že ten čas je lepšie využitý.
Takže ja by som vás chcel poprosiť, pamätám si, ako naša pani riaditeľka, keď sa o tom zákone pred nejakými rokmi rokovalo tu v Národnej rade, oslovovala listami a mailami poslancov, ale, bohužiaľ, zostala možnosť len 4-, 5- a 8-ročných, my sme prosili o písmenko "ž", že 4- až 8-ročných, aby tam nebolo to "a", iba 4, 5 a 8.
Takže vás chcem priamo na mieste ako poslanec Národnej rady, ale zároveň stále ako učiteľ a rodič poprosiť, aby ste zvážili túto možnosť, aby nie zaviedlo sa množstvo nových 6-ročných gymnázií, ale aby sa dala možnosť tam, kde je to efektívne, tam, kde je to hlavne overené, aby to mohlo prebiehať. Aby sme neboli brzdou toho, čo funguje.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja len v krátkosti. My tu rozprávame 8-ročné, 6-ročné gymnázium, 4-ročné gymnázium, taká stredná, taká stredná a my absolútne nejako dávame do úzadia základné školy. Základné školy, z ktorých sme vyšli my všetci, kde je kopec kvalitných učiteľov, kopec žiakov, ktorí tiež majú ťahať, hej, tí dobrí tých zlých, ako hovoríme. Ale ktorí dobrí majú ťahať tých zlých, pokiaľ všetci odídu do gymnázií? Takže mali by sme myslieť nielen na gymnáziá, ale mali by sme myslieť aj na základné školy, kde je totálne viac tých žiakov a majú tiež svoje problémy. Ďakujem.

Ďakujem. Pán Bagačka, ja by som chcel jednu poznámku. Napríklad v našom prípade toto riešenie ešte zlepšilo situáciu na základnej škole, lebo my sme nebrali deti už zo 4., resp. 5. ročníka, ale až zo 7., takže ešte 2-3 roky potiahli tých študentov ďalej. Takže, samozrejme, máte úplne pravdu v tom slova zmysle, že netreba zabúdať na základné školy, ale je tu koncepcia, ktorá, o ktorej sa diskutuje aj pri tých 8-ročných, aj pri tých 6-ročných, jasné, že je to len pre určitú časť populácie, nie o tom, že sa majú vyľudniť triedy základných škôl na druhom stupni. A naozaj je možno aj do budúcnosti taká myšlienka, že celkovo premyslieť tú koncepciou základného školstva a potom aj stredného.
Myslím, že v Poľsku majú skúsenosti s určitým spôsobom, nehovorím, že ho máme prebrať, ale môžme sa, môžme otvoriť diskusiu na túto tému. Takže myslím si, že nejaké 4, myslím, že gymnáziá, ktoré mali 6-ročnú formu na Slovensku, určite nezruinujú základné školstvo, ale dá sa teda o tom hovoriť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, prichádzam sem povedať pár slov.
Na úvod predovšetkým to, že si myslím, že je dobré predložený návrh podporiť. A pokiaľ ide o úvahy o tom, ktoré tu zaznievajú a zazneli, že máme problémy na základných školách a kde sú ťahúni, keď odídu na gymnáziá. Nuž nikoho by nenapadlo povedať, že ak začína povedzme dobrý hokejista v Trenčíne medzi dorastencami, alebo začína v Poprade, v Spišskej Novej Vsi, tak je jeho povinnosťou ťahať žiacky a potom dorastenecký a potom áčkový kolektív a potom až do staroby ťahať svoje mužstvo. Tak to bolo kedysi.
Bobby Charlton hral za Manchester a Jožo Golonka s malou prestávkou za Slovan. Potom sa svet otvoril a dnes je považované za absolútne normálne, že tí najtalentovanejší odchádzajú rásť medzi iných najtalentovanejších. Nikto sa nerozhodne obetovať veľmi talentovaného športovca na to, aby ťahal napríklad svoj vidiecky hokejový či futbalový klub, a každému z nás sa to zdá úplne normálne. Len tu plačeme nad tým, že tí najlepší odchádzajú.
Keď človek prečítal podklady k tomuto návrhu zákona a prečítal stanoviská zodpovedných pracovníkov pedagogického ústavu, tak prišiel k záveru, že projektu, ktorý sa tu realizoval, sa v zásade nedá nič vyčítať, že je nejakým poškodzovaním schopností budúcich absolventov, že tam vyrastajú na súcich a schopných absolventov. A to, čo sa teraz má stať, je také niečo, ako keď vám uprostred banálneho trávnika vyrastie akýmsi riadením osudu krásny kvet, ale my sa rozhodneme, že ho prejdeme kosačkou, pretože však načo, tam má byť trávnik a vôbec tam má byť všetko v jednej výške.
Nikto netvrdí ani nikto z autorov nežiada, aby sa po Slovensku rozrástli 6-ročné gymnáziá. I keď argument o tom, že dieťa, ktoré ide na 6-ročné gymnázium, je možno už viacej vydiferencované a prichádza to rozhodnutie i rodičov jeho, pripusťme, v čase zrelšom, tak aj keď to nechám úplne stranou, domnievam sa, že ak niekde niečo funguje, nemáme to v zmysle na jednu výšku zrezaného trávnika bezpodmienečne zrezať a potom ešte posypať travexom.
Domnievam sa, že bieda školstva leží inde, a dalo by sa o tom hovoriť veľmi veľa, a to, ako to prezentoval pán primátor Martina, informáciu o počte detí absolvujúcich základné školy a počte miest na tých ďalších školách, tak samozrejme, že bude potrebné riešiť nadbytočné školy a nadbytočné triedy. Ale riešiť to okrem iného tým, že zrušíme jeden spôsobom fungovania, očividne úspešný, sa mi nezdá celkom dobrý.
Školstvo má veľa problémov a musím povedať, že sme 18 mesiacov, či koľko, Janka, žili vo výbore, ktorý bol ako všetky výbory v predchádzajúcom parlamente, ako v každom parlamente, koalično-opozičný, ale musím povedať, že hádam s výnimkou dosť pravidelne proti všetkému rebelujúceho exministra Mikolaja sa v našom výbore darilo diskutovať a hovoriť svoje názory a nepochybne - a teraz to není žiaden oslavný paján na pána ministra - bolo to i na základe istého prístupu predsedu výboru Čaploviča, ktorý nepotláčal diskusiu, aj keď mal iný názor, buď vnútorne osobný, alebo stranícky iný, tak sa tam dalo hovoriť.
Prekvapuje ma, inak musím povedať, že ministerstvo prichádza s takýmto názorom, a domnievam sa, že, a teraz nechcem sa prikloniť k verzii o dobrom panovníkovi a zlých radcoch, ale akosi to vybočuje podľa mňa z takej bežnej konciliantnosti dnešného pána ministra, ktorý dokonca i v tých návrhoch, s ktorými prišiel do funkcie v ostatných mesiacoch a kde parciálne a miestami aj trochu zaslúžene narazil, tak sa mi zdalo, ani keby v tých názoroch niektorých na úroveň vysokých škôl, na úroveň kritérií prijímania na stredné školy zaznelo ako echo to, čo pán minister, vtedy ako predseda výboru, počul i z našich úst, ktorí sme teda zastávali kvalitu a nie čísla. A dodnes sa domnievam, že ak 6-ročné gymnázium produkuje súcich študentov, nevidím minimálny dôvod, prečo ho mám zaškrtiť zaživa.
Univerzita Komenského, najväčšia, najstaršia, hádam aj najlepšia vzdelávacia inštitúcia na Slovensku, niekoľko rokov veľmi svedomito hodnotila úroveň stredných škôl a do svojej detailne vedenej štatistiky zahrnovala všetky stredné školy, rozumie sa stredné všeobecné, teda gymnáziá, ale i stredné odborné, ktoré poslali uchádzať sa o štúdium na Univerzite Komenského aspoň desiatich poslucháčov. Ak desiati z danej školy prišli, číslo menšie ako desať sa považovalo za štatisticky ťažko hodnotiteľné, tak sa dal roky - a robili sme, veľmi poctivý, robil to môj kolega prorektor Dúbrava - rebríček úspešnosti slovenských stredných škôl pri uchádzaní sa o štúdium na najslávnejšej slovenskej univerzite. A musím povedať, že tam boli priepastné rozdiely medzi školami, ktoré boli rovnakého charakteru a ktoré delili možno štyri ulice, vzdialenosťou. Boli také školy, ktoré mali 56-percentnú úspešnosť, a boli také školy, ktoré sa roky nedostali nad 19 %. Ako rodič, keby som o tom vedel, tak veľmi zvážim, či dám do tej 19-percentnej školy svoje dietky.
A chcem teda povedať, že ak sa nejaká škola môže pochváliť slušnými výsledkami, tak by sme ju nemali zadupávať. A kritériom prežívania dnes nepochybne v nadmernom počte existujúcich tried a škôl má byť jedine a výlučne kvalita. A takisto má byť kritériom na prijímanie na vysoké školy nie byrokratické rozhodnutie od zeleného stola, kde povieme, že v okrese Krtíš i Bratislava bude rovnaký počet tých a tých škôl na počet obyvateľov.
Ja hovorím jedno, samozrejme, že podnetnosť prostredia je rôzna a vonkoncom neznamená, že v Krtíši nemôžu vyrastať Einsteini a iní géniovia, len jednoducho pravdou pre prijatie na tú strednú školu nemôže byť iné ako objektívne, nie známkami, a to iste pán minister vstúpil vedľa, ako kritériom prijatia. Pretože to tu správne zaznelo, existujú nepochybne rodičia, ktorí tlakom finančným, osobným vplyvom alebo iným zabezpečia svojim deťom potrebné známky. Ak to má byť tak, tak je to z blata do kaluže.
Chcem teda povedať, že, tak ako pri všetkom, kritériom majú byť výsledky v prospech vlasti, salus patriae, a to nech nás vedie pri uvažovaní o rušení, obmedzovaní, zašľapávaní alebo, naopak, podporovaní. A ak tak budeme robiť, nemali by sme, a mrzí ma, že tu nie je pán minister, aj keď to, samozrejme, nie je jeho povinnosť, jednoducho by som sa naňho pozrel a spýtal by som sa ho, či je vnútorne presvedčený o tom, že tento martinský experiment treba kvôli zjednodušeniu, pretože iný dôvod nevidím, zlikvidovať.
Ďakujem.