Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi hovoriť po dvanástich hodinách. A len som musel odbehnúť domov. Vy ste ma teda nechceli pustiť k slovu, za čo teda ďakujem kolegom. To je prejav kolegiality. Som tu bol relatívne teda skoro stále. Niekedy to bolo naozaj ťažké. Ale dali sme sa na to. Tak to už budeme musieť nejakým spôsobom dobojovať.
Prosím vás pekne, procesne poviem, procesne je to tak, že ja v zásade využijem túto schôdzu na odvolanie premiéra Fica, aby som poukazoval na to, prečo je dôležité odvolať Pavla Pašku. My budeme mať síce aj ďalšiu schôdzu, ktorá bude hovoriť o odvolávaní Pavla Pašku, ale v zmysle starých dobrých tradícií strany SMER je predpoklad, že to neprejde, teda nebude schválený program schôdze, čo je samo osebe absurdita. Čiže tam tá možnosť nebude. Čiže ja procesne to využijem aj takýmto spôsobom.
Ja možno kacírsky poviem to, na čo som zabudol v zásade aj vo faktickej, že niekedy pre krajinu je lepšie silný zlý premiér ako slabý dobrý premiér. Avšak je dôležité, aby ten silný zlý premiér bol racionálny. Otázka stojí tak, či je náš silný. Môžeme o tom sa sporiť, či je dobrý alebo zlý. Skúsme, či bude racionálny. Racionálne keby vyhodnocoval tú situáciu, ja verím, že nastanú aj ďalšie kroky, racionálne vyhodnotenie tej situácie bude veliť, aký bude SMER bez Pavla Pašku, resp. aký bude SMER s Pavlom Paškom, ktorý nebude vo funkcii, aký bude SMER s Pavlom Paškom, ktorý skončil politickú kariéru. To musia podľa mňa teraz si zodpovedať tieto otázky v strane SMER, či dokážu Pavla Pašku upratať takým spôsobom, že aj keď nebude vo funkcii, na čo si zvykol tak, že on by nedbal tam byť aj na furt, že čo to s ním urobí psychicky, hej, ako ho to mentálne nastaví, či dokáže ten SMER tie procesy, ktoré majú zvládnuté, tie technologické procesy moci majú zvládnuté, ustáť, čo, samozrejme, nám by vyhovovalo, ale nepôjdem do detailov, však tie si necháme pre seba. Ale každopádne racionálne však to je problém ich, nie náš, či to ustoja. Nám by vyhovovalo viac, keby to neustáli. Ale my budeme musieť pokúsiť sa to celé dokonať, aby to tak dopadlo, že aj Pavol Paška, tak ako aj Renáta pani Zmajkovičová sedí tak, ako sme nie zvyknutí, že sedí tam, tak aby sme si zvykli na ten rok, toľko tu zhruba ešte budeme, bude sedieť niekde inde. A, ja vám poviem, nie kvôli nám, kvôli ľuďom tejto krajiny to musíme urobiť. My musíme urobiť všetko, čo poskytuje ústava, ale aj vôľa a chuť urobiť, a konfrontovať premiéra, postaviť ho pred tú voľbu, či je alebo nie je racionálny človek.
Potom zas, samozrejme, s tým sa spájajú ďalšie procesy. A aj náš boj by nemal byť za svetový mier a bartrový obchod a neviem čo všetko. Na náš boj teraz by sme sa mali sfokusovať na jeden uchopiteľný cieľ. A to je naplnenie túžob ľudí tejto krajiny po nejakej zmene. Ja som potom už len čakal, kedy kto povie, aby sme spravili komisiu. To je magická formulka vždycky, keď treba to uhrať, spraviť komisiu. Toto, myslím, nezaznelo. Ľuďom to už nestačí. A naplnenie toho, vlastne aj odpustenie tej natlakovanej pary v hrnci by malo byť. A podľa mňa to aj spôsobí, keď to bude, že Pavol Paška nebude predseda slovenského parlamentu. To by sme mali urobiť, čo sa dá.
Pokúsim sa povedať, čo by sme mali skúsiť urobiť, ale ešte najskôr mi dovoľte uviesť, ja teda nie som nejaký fatalista, naozaj niekedy tie veci tak cvaknú, že sa človek až čuduje, hej, to naozaj bolo čarovné, ako premiér začal rozprávať o ôsmej večer, rovnako na RTVS o ôsmej večer sa začal dokument Zbohom súdruhovia, premiér skončil reč, bolo osem hodín päťdesiat minút, dokument Zbohom súdruhovia sa skončil. To znamená, pre človeka, čo sledoval televíziu, respektíve bol problém s tým, či prepol to či to, všade bol komunista. Viete, to tak proste vyšlo.
Ale, viete, ono to má aj iné veci, ktoré s tým naozaj súvisia. My máme teraz 25 rokov od 17. novembra 1989. To je tiež vec, ktorá aj ľudí určitým spôsobom mentálne nastavuje. Nepodceňoval by som to. Ja som si potom pozeral, čím sú ešte význačné novembrové dni. Ospravedlňujem sa, že som to nevedel, ale napríklad viete o tom, že 9. november je Deň slobody? To je tiež zaujímavá asociácia. Viete o tom, že nie z ôsmeho na deviateho ale z deviateho na desiateho bola Krištáľová, hej, a preto 9. november je oslavovaný ako Deň boja proti nacizmu, antisemitizmu? Čiže, viete, keby sme zbierali všetky tieto podnety, tak v konečnom sumári nás to proste nastavuje tak, že svojím spôsobom je to aj výnimočná noc, aj výnimočný deň. A to možno pre tých, ktorí veria aj viac ako iba tak, koľko majú peňazí v peňaženke, aj už predpokladá, že na konci by to mohlo dopadnúť ináč ako zvyčajne, to znamená, že nebude zase nič, hej, toto dávam na zváženie a všetky tieto parametre, ktoré som spomenul, sú podľa mňa pre túto chvíľu dosť dôležité.
Ja žasnem už, prosím vás, nad tým, ja to budem pracovne volať knihou Genezis. Už naozaj skončite s knihou Genezis. Tu proste všetci nešťastníci začali tým, kto, kde, kedy, čo si pospomínal, kto, kde, kedy, čo sprivatizoval, kto, kde, kedy, čo urobil. A pomôžme si Janou z Oravskej Lesnej. Každý si dajte svoje meno, svojho človeka vo svojom meste, svojej dedine s tým, že jeho to už teraz pre túto chvíľu v zásade nezaujíma tak, ako ho zaujíma, čo budeme robiť s tým CT-čkom. Naozaj ja viem, že to je dlhodobo funkčné, ale s tým sa žiť naveky nedá. Knihu Genezis nečítate. Keď čítate, tak čítate Nový zákon tí, ktorí čítajú. Kniha Genezis, to nie je, že si ju zoberiete zo skrinky. Nehovorte to. Prosím vás, naozaj to už je nefunkčné. A verím, že aj ľudia sa už prestanú uspokojovať tým, že však aj oni kradli. Veď mne to niekedy pripadalo naozaj ako to, keď vaši vám to povedali s tým, že prečo vôbec hryziete do toho. Takto sa naozaj nikde nepohneme. Musíme niekoho chytiť za uši a hodiť ho cez hradby, hej?
A ma to hrdinstvo strany SMER prekvapuje, ako obetovali ženy, hej, ako obetovali pani Zvolenskú, pani Zmajkovičovú, ktoré ako chúďatá len držali to, čo im bolo povedané, dostali inštrukcie. Možno im to chvíľku imponovali, že teda dvere sa do auta otvárali, ale ten vývar nedelili. A mi príde naozaj obludné proste aj to, čo som spomínal teda aj pre nejaký odkaz do spoločnosti, ako sa k tým ženám správame, že toto je tá predstava nášho riešenia. Podľa mňa to je mimoriadne zlé, že ste to takýmto spôsobom urobili. A mienite v tom zasa pokračovať. A dokonca ste mali pocit, že to takto ustojí. To znamená, že žena ochráni Pavla Pašku. Nebudem komentovať, ktorý hrdinský chlap sa nechá ochraňovať tým, že za seba pošle ženu. Viete, to je znova už len mentálna výbava určitých jedincov, hej, pohybujúcich sa v slovenskej politike. Preto na Slovensku nikdy nikto nenatočí Statočné srdce, lebo nemá ho o kom natočiť, prosím vás. Tu nikdy taký príbeh nevznikne, lebo to nemáme v mentálnej výbave, lebo to títo ľudia urobili. Oni to urobili a nikto sa tomu nečudoval. Nikto sa tomu nečudoval, že Fico odstrelil Zmajkovičovú, odstrelil Zvolenskú. A ľuďom to prišlo ako normálne. Hodili ich ako psom (Žerte, hryzte ich.) a ešte sa niekto začudoval, však prečo ich toľko hryziete, veď ste ich mali viac hrýzť, však ste nám ich hodili. A vy ste akí nenásytní, že chcete Pašku. Áno, my chceme Pašku. Ja si myslím, že nielen ja, Kaník, Poliačik, Matovič, ale podľa mňa aj ľudia tejto krajiny chcú už Pašku, viete, majú naňho plné právo. A teraz ako sa k tomu dostať? Prosím vás, ešte skôr ako to poviem, treba povedať niektoré skutočnosti.
Hovorí sa, že náhoda je pes, ale zase nie až taký. Viete, naozaj by sme sa už nemuseli o tom presviedčať. Prepáčte, poviem to tak. Ja mám aj ovce, aj kone. A žerú seno, naozaj to je pravda. A žerú aj iné, aj granuly, aj také kŕmne zmesi, ale seno majú strašne radi. Ale, prosím vás, pekne to ešte neznamená, že aj ja ho žeriem. A ani ľudia tejto krajiny nežerú seno. Nemôžete pristupovať k ľuďom tak, že žerú seno, prosím vás, že oni uveria tomu príbehu, že to je náhoda ako pes, ako sa hovorí, že rodinu a suseda si nevyberieš, že to je náhoda ako pes, že Pašku zrovna susedom v mestskom parku je ten pán Mach. Viete zrovna, že bol jeho spolužiak. Ale ten ho nepozná. Pozná ho iba ako bežný občan. Ja poznám zo svojich spolužiakov niektorých už menej, niektorých viac, však predsa len sú to odvtedy roky, čo som ich poznal, ale nemôžem povedať, že ich nepoznám. Prosím vás, to je neúctivé voči ľuďom, že vôbec niekto zvolí tento typ a túto polohu obrany. Viete, naozaj, hej, presne, nechce sa mi to ani spomínať. Ale, viete, oni vychádzajú z tej premisy, že žerieme seno. Rozumiete tomu. Ale my nežerieme seno. Ani voliči strany SMER nežerú seno. A ja si myslím dokonca, že ani poslanci strany SMER nežerú seno, prosím vás.
A je aj zmyslom toho nášho ďalšieho postupu to, treba sa dostať do kontaktu s politikou. Aj pán Paška sa dostane do kontaktu s politikou hneď v utorok napríklad v jeho mestskom parku. Ja verím, že nás tam zopár príde. A ja som zažil aj akcie, kde sme hovorili do betónu, prežili sme, lebo to je úlohou politika, zvládnuť to aj do betónu, hej, nedať na sebe znať, ako ho to mrzí. No mrzí ho, že neprídu. Ale v tejto krajine plnej krčmových hrdinov ja sa tomu nečudujem. Tešíme sa z mála. Je nás osem, môže začať omša, ako sa hovorí. Prosím vás pekne, príďte v utorok o tretej popoludní do mestského parku pred dom pána Pavla Pašku tí, ktorí tam prísť môžu, kde zrovna tou istou, no nešťastnou náhodou, no suseda si nevyberieš, býva aj ten Mach nejaký, čo mal spolu s ním nejakú tú firmu. Dušan sa volá. No, viete, prosím vás, je otázka, čo spravíme. Štyri roky je tomu, keď sa začala smutná cesta a skončila sa v Pravne pre túto krajinu, za SNS sme tam položili vajíčko, niektorí ho hodili. Ja som nevyzýval na to. (Smiech v sále.) Pravdou je, že niektorí ho hodili, ale zmyslom toho bolo položiť vajíčko pred dvere Paškovho domu. Prosím vás, príďte v utorok do Košíc, do Mestského parku, o tretej popoludní položíme tam pánovi Paškovi vajíčko. To bude taká výstraha, že teraz položíme vajíčko. A, viete, ľudia sa majú právo brániť, ľudia sa musia dostať do kontaktu s politikou a s politikmi a musia im tak povedať: „Prosím vás, seno nežerieme.“
Tieto veci, tie obludné čísla, čo kolega Lipšic hovoril. Však som si to tu písal. Koho to idú lakovať v prípade toho Belize? Ako sa v Belize dozvedeli, že Piešťany chcú CT-čko? To keby sme vedeli. Ja normálne žasnem. A tu je to normálne pripravené, teda plus-mínus bude nejaký krik okolo toho, ale malo by to prejsť, koniec koncov tak ako vždycky. Prosím vás, nedovoľme to. A ľudom poviem, prosím vás, tá firma, títo Belizania, hej, ináč 40 % tam je chudoby, tam je HDP u nás ako v Prešovskom kraji, ale CT-čká proste majú pod kontrolou, hej. Ja som si vybral ten jeden rok (2013), 65 mil., prosím vás pekne, to je 5,5 mil. korún denne, všetci tí biedaci, ktorým príde domov 300-eurový dôchodok ako mojej mame, si spomeňte, keď dostanete tú mzdu, ktorú dostanete, keď idete k tomu lekárovi a objednajú vás na nejaký úkon, na 5,5 mil. korún denne. Títo, aj ma tu napadá expresívny výraz, ale nepoviem ho, Belizania jedni beťárski 5,5 mil. korún denne z tejto biedy vedeli vytiahnuť. Rozumiete tomu? Z tohto nášho dostali tú sumu. Veď to sú údaje, ktoré, zdá sa, nepustia. Vizualizujte si tie peniaze, keď pôjdete k lekárovi, keď vám povedia, čo si máte doniesť, keď idete ležať, čo vám povedia, čo, aké, kedy úkony máte a neviem čo, ako dlho máte čakať na neviem čo. Tak si spomeňte na tých Belizanov a 5,5 mil. korún denne, denne, denne vážení, denne. To bol, myslím, Vespasianus alebo ja neviem, ktorý rímsky cisár to bol, ktorý povedal, že peniaze nesmrdia. Nie je to pravda.
A ja žasnem, tá východoslovenská klika v strane SMER, proste vidíte, ako sa to tu motá. Tu je Burian, tiež sa nejako zabudol z tej firmy, nezabudol, nechcem už to spomínať, lebo však o Burianovi tu už neraz reč bola, zdá sa, ešte neraz reč bude. Ale vidíte, že proste tam v oblasti podnikania vyberáte naozaj brutálne, proste to nemôžu robiť politici ako to tu pán kolega Kaník povedal, však v zásade môžete podnikať, niečo priniesť pre spoločnosť, niečo vymyslieť, ako tam niekto vymyslel to auto, čo lieta, prosím vás, však budeme tomu sa tešiť, tlieskať, urobte niečo, vymyslite niečo, spravte niečo. Tu mladí, Podmanický, Kamenický, neviem ani, ako sa všetci voláte, prosím vás, urobte niečo, kľudne aj zarobte a nebudem vám závidieť ani jedno euro nikdy, ale niečo vytvorte, prosím, vás, ale v čom je hodnota Buriana, jeho exkrytu, v čom je hodnota firmy tých Belizanov, tých beťárov z Belize, čo je ich prínos pre túto krajinu tých 5,5 mil. korún denne, prosím vás? To je to. A to tolerujeme. To je, zdá sa, nastavené tak na furt a naveky.
Viete, niekedy si ľudia povedia, však sa nažerú, budú mať dosť. Ale to tak nie je, to tak nefunguje, fyziologicky to je proste, keď ono ten žalúdok roztiahnete, on si potom pýta viac a viac a viac. Čiže neplatí to, že nakŕmia sa a budú mať dosť a už dajú pokoj. Nie, práve, naopak, keď im to dovolíme, im sa tie žalúdky roztiahnu tak, že im bude už všetko málo. Čiže ak teraz 5,5 mil. korún denne išlo ako výkony do Belize pre vlastníkov z Belize, presne ja si predstavujem tých mesticov nejakých tam v tom Belize, to sú nejakí Karibčania alebo proste tí, čo tam v tých trenkách so slnečnicami behajú po pláži a sem-tam si čeknú, ako to cinklo, viete, z Piešťan za CT-čko, z Martina, znova ide na ten surf. Viete, tomu by jeden neveril, aký ten svet je malý, hej, proste, že tí Belizania tak dokážu zarobiť.
A Mello možno má podpisový vzor, ja neviem viete. Však ja som fakt ani nevedel, kde je Belize. A potom som si to pozrel. To je Karibik. A my máme enklávu zločincov v Belize. Normálne viete, že v starom Šanghaji bola francúzska štvrť, anglická štvrť. Tak my máme v Belize, v tom meste, ani neviem, ako sa volá to hlavné mesto, však Paška to vie, enklávu našich zločincov. A Mello ja neviem, ja len tak rozmýšľam, možno má normálne podpisový vzor. A možno to všetko je aj pod kontrolou, však to sú veľké peniaze. Viete, to nemôže tam tak byť, že len niekto vám tam to bude v igelitke BILLA nosiť, hej, čiže tam treba to aj chrániť. Čiže ten Mello možno je vyslaný na to ja neviem. Už proste urobte si príbeh o tom, aký chcete. Každopádne je to absurdné. Ja seno nežeriem a nikdy to robiť nebudem, prosím vás, tak mne sa nečudujte, že nezvládam počuť tieto príbehy, ktoré tu točíte o tom, že sa poznajú, nepoznajú, podiely predali, nepredali. To sú také báchorky pre malé deti, prosím vás, to ma uráža.
Čiže, ešte raz, v utorok v Košiciach v Mestskom parku o tretej popoludní. Prípadne príďte tam tí, ktorí tam prísť môžete. A vyzerá to tam zatiaľ dobre aj vzhľadom na tie nastavenia (25 rokov od novembra 1989, atmosféra spoločnosti), ktoré sú. A ľudia si zaslúžia poriadnu rybu v sieti. Tak verím, že sa dohodneme aj u nás, že spravíme akciu nie niekoho, kto tu nie je od tých, lebo však to vieme, poznáme, ale našu, opozície na námestí SNP, nie na štadióne. Rozumiete tomu, zoberte si to, aká je to strata kontaktu s realitou, že tí ľudia boli schopní ísť oslavovať výročie novembra 1989 na zimný štadión. Tomu by jeden neuveril, to by ste povedali ako vtip. Ale oni to naozaj išli urobiť, hej. (Smiech v sále.) To je tá totálna strata. Proste im to ani neprišlo, že to je divné, hej, že vedľa je tá budova a tam sedí MEDICAL GROUP. A im to ani neprišlo. Chvalabohu, sa na to upozornilo. Na námestí SNP sa oslavuje výročie novembra 1989, dobre, aj do budúcna. Nemôžete oslavovať odkaz novembra 1989 ani v Ružinove a už vôbec nie na zimnom štadióne, lebo poznáme všetci, o čo išlo na zimnom štadióne. Tak verím teda, a tým skončím, že sa dopracujeme aj k tomu, že veľká akcia opozície bude na námestí SNP a zavoláme tam ľudí s jedinou jednou témou, nebude ňou svetový mier, bartrový obchod, venezuelská misska a neviem čo, ale iba jedna, jediná dobre uchopiteľná požiadavka: odstúpenie Pavla Pašku z funkcie predsedu Národnej rady. Ďakujem pekne.
