42. schôdza

Ďakujem, pán poslanec.
Pani poslankyňa Zmajkovičová oznámila, že nebude vystupovať. Dávam teda možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Všetci sú prihlásení? Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy je prihlásených... (Hluk v sále.) Ale no! Tak páni technici, áno, aj technici už toho majú dosť. Takže ešte raz, máme dvadsaťtri prihlásených poslancov do ústnej rozpravy. Takže budem čítať menovitý zoznam poslancov. (Hluk v sále.) Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Posledné číslo, jakože dosť, bolo tam číslo 21. Takže budem čítať: pani poslankyňa Vášáryová, poslanec Kollár, Novotný, Kiššová, Fecko, Poliačik, Mičovský, Frešo, ďalší, keby ste mi ďalší list umožnili vidieť, o jedno, prosím, vrátiť späť, Frešo je ôsmy, 9 pani Nicholsonová. Ešte možno ak by ste pani Vášáryovej zmenili. Dobre. Pani poslankyňa Nicholsonová, č. 9, 10 pán poslanec Chren, pán poslanec Jarjabek, Susko, Blaha, Hraško, Galko, Kadúc, Číž, Pollák, Hlina, Viskupič a posledný by mal byť pán poslanec Mihál. Takže dvadsať jedna poslancov. S tým, že, prosím vás, prvou pani poslankyňou Vášáryovou. Je prihlásená do rozpravy, predpokladám, nie ako procedurál.
Takže dávam slovo prvej prihlásenej do rozpravy, pani poslankyni Vášáryovej.

Dobrý večer. (Hluk v sále.) Dobrý večer, vážení, vážené kolegyne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, prosím vás o kľud v miestnosti, aby mohla vystúpiť pani poslankyňa.

Vášáryová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Ja si ten kľud urobím. Vážené poslankyne, vážené kolegyne, vážení kolegovia, začíname druhú noc tejto rozpravy, tejto úžasnej rozpravy cez víkend, ako nám ju naservíroval náš predseda parlamentu. Vypočuli sme si tu už veľmi veľa vecí a ja sa budem snažiť popísať veci, o ktorých sme tu ešte nehovorili v tejto kauze a ktoré sú veľmi zaujímavé.
A teraz mi dovoľte, aby som sa zamyslela nad touto situáciou ako predsedníčka najstaršieho ženského spolku Živena. V tejto kauze figurujú dve ženy. Silná podpredsedníčka, teda myslím mocensky postavená podpredsedníčka parlamentu, podpredsedníčka strany SMER, krajská predsedníčka strany SMER pani Zmajkovičová a ministerka, bývalá teda ministerka zdravotníctva, dnes už pani Zvolenská.
Tieto dve ženy, pani Zvolenská predstavovala jedinú ženu vo vláde a pani Zmajkovičová tu s nami strávila dva roky ako podpredsedníčka. My sme už videli vo veľkých a v silných pozíciách mnoho žien, nakoniec tieto dva roky máme tri podpredsedníčky parlamentu. A ja som si vždy kládla otázku a raz už som o tom, tu v parlamente o tom hovorila, kládla som si otázku, či sú tu podpredsedníčky ženy preto, lebo sa o nich vie, že budú za každých okolností tak milo žensky poslušné, alebo sú tu tie ženy pre niečo iné. Ale ja som neprišla na to prečo. Pretože tieto ženy sa nikdy neangažovali... (Hluk v sále.) Ale teraz už naozaj vás nemôžem prekričať. Tieto ženy sa nikdy neangažovali, napríklad keď sa prejednávali niektoré zákony, ktoré boli vyslovene negatívne, mali negatívny dopad na dennodenný život žien.
A tak som sa, dospela som k záveru, že sú tu preto, pretože niektorí muži by mohli robiť prípadne aj problémy, ale tieto ženy problémy robiť nebudú a poslušne vykonajú, či už s palcom hore alebo dole, to, čo sa im povie. Ale toto nie je úloha žien v politike, aby boli poslušné. My už sme videli tie ženy, ktoré stáli okolo pána Mečiara, vidím to tu ešte teraz, a bránili mu vo výhľade, keď kritizovali pána Mečiara, aby ho to náhodou nebolelo. Videli sme tie ženy okolo pána Slotu, ako slúžili. Videli sme tie ženy okolo pána Ruska, ktoré už, všetci muži opustili potápajúcu sa loď, a ony tu zostali.
A ja sa zamýšľam nad tým, či naozaj má zmysel sa snažiť o to, aby naša demokracia bola posilnená tým, že 52 percent obyvateľstva tu bude mať trochu vyššie zastúpenie. Ale za takýchto okolností, keď sú tu ženy preto, aby boli poslušné?
A tak si kladiem otázku, prečo vlastne bola odvolaná pani Zmajkovičová, keď bola poslušná? Veď ona bola poslušná. Ona to všetko spravila tak, ako jej to kázali, ona to všetko urobila. A predsa tie dievčatá za to niečo dostávajú, svetríky, vuittonky, veľké topánky, drahé, nosia tie večerné aj tu po parlamente celý deň, chudinky, nohy ich bolia, ale trpia, len aby boli čo najkrajšie. Ale protestujme, aspoň tie dámy, ktoré máme boha pri sebe, aby toto nezostala úloha žien v parlamente.
A v tomto, jedine v tomto zmysle som rada, že sme tento predobraz tej poslušnej výkonnej ženy, ktorá všetko urobí, čo jej povedia, čiže pani Zmajkovičovej, že sme sa tohto obrazu zbavili.
Ale na druhej strane si hovorím, že je to od jej kolegov veľmi nekolegiálne, pretože ona vykonala všetky príkazy, ktoré jej dali. A nech je toto absolútnou výstrahou všetkým ženám, ktoré sú v politike alebo sa chystajú do politiky. Ak budete poslušné, zametú s vami v ktoromkoľvek momente bez ohľadu na to, či ste veľmi poslušné alebo menej poslušné. Myslím si, že je tu ešte viacej žien, ktoré by o tomto mohli hovoriť, čo sa stane v stranách alebo v strane SMER, keď sa ženy postavia proti. Takže toto, toto som chcela povedať na začiatok, aby sme si uvedomili, že táto kauza má aj tento rozmer. Zatiaľ nepadla v podstate žiadna hlava mužská. A predpokladám, že teraz padne vôbec celý, chudák, raper. Ale ja mu chcem poďakovať. A chcem poďakovať sociálnej sieti, tu sa teraz ukázalo, že nie je nič lepšie ako sociálna sieť a úprimnosť. Úprimnosť, s ktorou on vystúpil, povedal, že jak tam to cétečko je, úžasné, jak funguje. Premiér povedal, že tam nie je. Skvelé! To ani, ja neviem, to už začína byť grécka tragédia, alebo grécka komédia.
Druhý bod, o ktorom som chcela hovoriť, je ten, že si pamätám trošku možno viacej než niektorí poslanci, ktorí tu sedia, a chcem upozorniť, že ak by sme chceli povedať, že toto tu ešte nebolo, že tieto veci majú svoje korene. A majú korene vo vláde pána Mečiara, pána Ľuptáka a pána Slotu na začiatku, keď, keď sa proste sformovala Slovenská republika. My stále a neustále žijeme v tom, čo sme nazvali mečiarizmus. Veď toto je len pokračovanie toho. A ak to niekto hovoril o tých chápadlách, ak tu niekto hovoril o tom systéme, áno, ten systém je takto nastavený. Veď predsa pán Fico svojou vlastnou hlavou zohnal tie peniaze, a preto tu bol pán Harabin a preto tu bol, preto tu nemohol byť pán Čentéš, pretože ten systém musí takto fungovať. Tento systém je nastavený na tých veľkozlodejov, ktorí vznikli za prvej Mečiarovej vlády. Veď predsa nemôžeme zabudnúť, že tu bola tá noc nožov, dlhých. A odtiaľ to stále ide, ale musíme si uvedomiť, že strana SMER má voličov SMER-u a SNS a musí vychádzať proste ich potrebám. A tá potreba týchto voličov je toto, toto je ich potreba. A to je náš veľký politický problém, spoločenský, sociologický problém na Slovensku.
Nám sa nepodarilo vysvetliť voličom pána Mečiara a Slotu, že viedli svojimi rozhodnutiami volebnými Slovensko do priepasti. My sme dnes nemuseli byť v NATO a nemuseli sme byť tým pádom v Európskej únii. A oni nezmenili svoje volebné preferencie. Ale to je na nás, priatelia, my sme im nedokázali vysvetliť, že ich volebné preferencie nie sú dobré pre dobro Slovenskej republiky. A ešte, prečo vlastne Mečiar dovolil tú divokú veľkú privatizáciu slovenských podnikov? Pretože chcel vybudovať slovenskú elitu. Ale on chcel vybudovať elitu na svoj obraz, on si tak predstavoval elitu, že to budú tí ľuptákovci a slotovci. A takto si predstavoval tú elitu. A nie je to zase nič nového. Komunisti tiež budovali svoju elitu a stálo to obrovské peniaze. Vydávali im knihy, dávali im vyznamenania, všetko možné. Kto si spomenie na pani Annu Nagyovú? Ako veľká osobnosť mečiarovskej politiky, dostala nejaké zrkadlo, či čo, si vymysleli (vyslovené s pobavením), že dostala nejaké medzinárodné zrkadlo, len aby, aby vybudovali tú elitu. A stálo to tiež obrovské peniaze a nie je z toho nič.
Predstava, to, čo robí dnes SMER, že sa snaží budovať si elitu alebo elitné postavenie a myslí si, že toto zostane ako elita, je smiešna. Už sme sa predsa niekoľkokrát o tom presvedčili. Títo ľudia nebudú elitou, nech nám tu hovoria, čo chcú. Títo ľudia zostanú veľkozlodeji, nič viac a nič menej. Pamätáte si, ako začínal pred dvoma rokmi tento parlament. Pán Paška prišiel v dobrej nálade, v perfektnej kravate, veľmi dobre uviazanej, a navodil atmosféru, že to bude teraz už elegantné a bude to dobre fungujúce. Pozrite sa, kde sme skončili za dva roky. Ale to je zákonité, toto je zákonité, to musí takto skončiť, pretože toto nie sú tí elitní ľudia, ktorí urobia zmeny na Slovensku. Toto sú potomkovia bírešov, ktorí jediný majú cieľ, a to je obohatenie seba. "Enem mňa a moje dítky," nič viac a nič menej.
Tu nenastane ani civilizačný, ani kultúrny, ani hospodársky, ani nič. My zostávame stáť. Ale veď, toto ale treba priznať pánu premiérovi, toto sľúbil pán premiér svojim voličom, istotu, že sa Slovensko neposunie nikam inde, že zostane stáť. A my sme aj zostali stáť. Len taký jeden, jeden taký údaj: pozrite sa, na akom mieste je Slovensko v prijme zahraničných investícií. My sme dnes poslední, ešte aj Maďarsko, s ktorým má dnes každý problém, každý, či už je z Ameriky alebo z Európy, ešte aj tí sú pred nami. Toto sa nedá oklamať, stojí to peniaze, je to zbytočné a vlastne sa točíme v kruhu.
My sme sa ocitli v situácii a na dnešnej schôdzi sa to ukázalo jasne, že tu je hulvátstvo zadarmo. Tu hulváti jednoducho, objednáte si, oni zadarmo vystúpia, nabrýzgajú. Hulvátstvo je dnes v kurze a je zadarmo, nemusíte si zaň platiť. Včera sme videli najsilnejšieho a v podstate najnebezpečnejšieho ministra slovenskej vlády, čo vždy v každej vláde je minister vnútra, ktorý nám tu robil kabaret. Uvedomujete si to? Minister vnútra, ktorý tu robil hodinu kabaret. On má naozaj veľký talent na kabaret, to treba priznať, je to vzácny talent a on by si ho mal vážiť. Ale to je minister vnútra. Keď sa minister vnútra objaví, tak by každému z nás mali ísť, trošku také, ľahká, ľahká horúčka, lebo nikdy nebudeme vedieť, či sme všetko urobili tak, ako sme mali urobiť. Ale my nemusíme mať sa, nemusíme sa vôbec zaoberať naším ministrom vnútra, lebo on je hlavne nastavený na kabaret.
My sme tu včera videli vystupovať ministra zahraničných vecí, ktorý sa musel vyjadrovať k cétečku v Piešťanoch. Povedzte mi, čo sa má vyjadrovať minister zahraničných vecí a európskych záležitostí k cétečku? Čo on s tým má? Ale museli sa vyjadrovať všetci ministri. A tu sa dostávame k tomu, že to, že sa museli vyjadrovať všetci ministri, a pán premiér jasne dal vo svojom expozé najavo, čo ešte budú jeho ministri hovoriť, lebo zrejme im to dodali, čo majú hovoriť, zrejme to tak vyzeralo, pretože tak sa to robí v každej mafiánskej skupine. V každej mafiánskej skupine každý člen mafie sa musí stále osvedčovať bossovi, že je lojálny. A to, čo sme videli včera, že museli vystupovať všetci ministri vlády, včetne ministra zahraničných vecí, to bola tá prísaha krstnému otcovi, že sú lojálni. Toto mne vyplýva z tohto, čo sme teraz videli, a je to dôkaz toho, musím povedať a je mi to veľmi ľúto, pretože to je nebezpečné pre Slovensko, je to dôkaz toho, že tu je naozaj štruktúra, tu je naozaj štruktúra, kde dokonca ministri slovenskej vlády musia sa vyjadrovať k veciam, s ktorými nič nemajú.
Hovoríme tu o zdravotníctve a ja súhlasím so všetkými, ktorí hovoria, že to je najperfídnejšie kradnúť chorým ľuďom, to je asi to najperfídnejšie. Ale, priatelia, takýchto káuz za tie dva roky je tu veľmi veľa. Ja tu upozorňujem niekoľkokrát na tie obrovské krádeže, ktoré, ten milión, to cétečko, to je smiešna suma proti tomu, čo sa stráca v digitalizácii nášho národného dedičstva. Tam ide o desiatky miliónov, ale týka sa to kultúry, a kultúra je naša popoluška a málokoho to zaujíma. Takže ani nebudeme nikoho odvolávať a už vôbec nie ministra kultúry, pretože: a však dačo sa zdigitalizuje, dačo nie, však sme všetci z Martina, dáko bude. Tých káuz je obrovské množstvo, obrovské množstvo a my za to zaplatíme. Nielenže budeme vracať niektoré tie európske peniaze, pretože o tri roky príde ten účet, príde ten účet, a kým sme mali napríklad digitalizovať 22-tisíc strán denne, digitalizujeme 3 500, niekto to bude musieť zaplatiť. A pani riaditeľka Slovenskej národnej knižnice to nebude, my to budeme, my, všetci občania, to zaplatíme.
Takže viete, pán premiér nám tu včera hovoril, že budú zadarmo železnice. Ja by som chcela skončiť moje krátke vystúpenie tým, že zadarmo je len syr, ktorý majú myši v pasci, nič inšie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Je naozaj namieste, že pani Vášáryová akcentovala ten rozmer, ktorý bolo treba povedať. A vedenie SMER-u, to sú čistí machisti, oni proste obetovali, hodili davu dve ženy, ktoré nič viac nerobili, nič menej, len verne slúžili. Zato sa mohli pekne obliekať, napriek tomu boli vydané, vydané rozhnevanému davu. A dav ich mal potrhať, len sa nekonalo. Dav, vyzerá, že sa zľutoval. A čo je namieste pre túto chvíľu. A to ani neviete, kolegyňa, ešte ďalší rozmer vám poviem, títo bossovia SMER-u nechali viesť schôdzu, lebo pani Zmajkovičová už nie je, pán Figeľ bol v Berlíne, nechali viesť pani Laššákovú skoro samu, celú noc, nemohla ísť, chúďa, ani na záchod. My sme, rokujeme 27 hodín alebo koľko, pán Paška viedol schôdzu možno 4 hodiny. To znamená, tieto dve ženy viedli schôdzu 20 hodín bez spánku, bez ničoho. To je prístup SMER-u, to sú machisti. Koniec koncov niet sa čomu čudovať, keď ich právnická hviezda sa fotí so skalpami, že koľko ich mal, viete, a nikto na to nezareagoval, ešte sa to javilo ako celkom kultúra SMER-u. Ak je toto vaša kultúra, SMER-u, nech sa páči.
Treba povedať aj iné. Sú tu technici, technici, ktorí sú tu 27 hodín. Nikto sa ich nespýtal, netreba vám niečo? Sú tam čašníci vzadu, nikto sa ich nespýtal, netreba vám niečo? Toto je sociálny SMER. Ich to ani nenapadne. Paška si tam niekde šlofíka na gauči dal, hladinku udržal. Ale tu že niekto, tu sú ľudia, ktorých si nikto nevšíma, lebo oni si nebudú všímať nejakých technikov. Jak by Paška? Čo, jakí technici, kde technici, jakí čašníci? Plebs, nie, pre nich?
Ešte posledné poviem, z 9. na 10. bola Krištáľová noc. Je to naozaj pekné, symbolické, z 9. na 10. novembra aj my rokujeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.).

Pani poslankyňa, ja si vážim slová a mám úctu ku každej žene. Vyprosujem si, aby ste tu pomenovali, že sme potomkovia bírešov. Ja som mal tiež výhrady, keď ste boli veľvyslankyňa v Rakúsku a musel som vás zachraňovať aj s pánom Banášom. Alebo keď ste bola veľvyslankyňa v Poľsku, mal som určité výhrady. Nikdy som ich netlmočil, ani dneska by som ich nebol tlmočil nahlas, ale nenechám sa urážať. Počas celej tejto schôdze počúvam samé urážky. Ak máte dostatok dôkazov, máte možnosť podať trestné oznámenia. Len zabúdate na jednu vec, že zdravotníctvo nastavil niekto druhý, nie SMER, nastavil ho váš bývalý minister Zajac. A ideme v tom ďalej tak, ako nastavil Kaník reformu sociálnych vecí, takisto ako ona bola nastavená, školská reforma. Zamyslite sa nad vecami a buďme aspoň trošku kritickí k sebe a slušní k sebe, nič od vás iné nechcem.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, pani poslankyňa, je mi nesmierne ľúto, že práve vy ste sa znížili na obdobnú úroveň, ako sme tu mali možnosť. A bolo tu opakovane prezentované video s raperom Egom, ktorého ja síce vôbec nepoznám, ale pre mňa sú absolútne neprijateľné. A dištancujem sa totálne od vyjadrení takého človeka a som presvedčená, že v SMER-e je množstvo múdrych ľudí, ktorí by takúto pozíciu zvládli bravúrne, a ešte vo vzťahu k deťom takýmto spôsobom!
Ale vy tým, že ste povedali, že sú tu potomkovia bírešov, a musím vás upozorniť a vy to veľmi dobre viete, lebo ste natoľko vzdelaná, že z tých potomkov bírešov je v Slovenskej republike a bolo v Slovenskej republike veľa múdrych ľudí, vedcov a veľa ľudí, ktorí tu urobili obrovský kus práce a záslužnej práce. Ak treba, môžem ich aj menovať. Ale je mi veľmi ľúto, že ste to urobili práve vy. A bolo by možno dobré ospravedlniť sa tým potomkom bírešov.
Aj keď nepatrím k potomkom bírešov, ale na druhej strane si myslím, že je úplne jedno, z akej rodiny kto vyšiel, je dôležité prezentovanie jeho života, jeho múdrosti, jeho vedomosti.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ja sa chcem veľmi pekne poďakovať pani poslankyni Vášáryovej za trošku takú sociologickú sondu a vnímanie toho, ako to vlastne na Slovensku funguje. Ono tie politické strany majú nejaké korene a môžte s tým súhlasiť, môžte s tým nesúhlasiť, ale myslím si, že v tejto atmosfére, kde už rokujeme viac ako 24 hodín, to bolo trošku osviežením a trošku takým intelektuálnym rozmerom.
To, čo by som možno doplnil ja, je, že mnohokrát to vnímam tak, ako keby na Slovensku boli dve Slovenska. Jedno Slovensko predstavujú ľudia, ktorí sa snažia formovať občiansku spoločnosť, formujú politické strany, liberálne, konzervatívne, kresťanskodemokratické, občianske, sociálnodemokratické, a snažia sa fungovať v takom západnom civilizačnom okruhu. Ja volám túto skupiny ľudí ako ľudí, ktorí prijali November ´89, a tie zmeny boli ich zmeny.
Potom tu máme druhú skupinu a veľmi početnú skupinu v tejto spoločnosti, ktorá neprijala November ´89 za svoju zmenu, ktorá v podstate v hĺbke duše oplakáva systém, ktorý bol predtým, lebo vtedy bolo dobre. Štát bol mocný, rozhodol o všetkom, zabezpečil im to, čo potrebovali. A táto skupina ľudí takisto hľadá nejakú svoju reprezentáciu. Predtým to bola reprezentácia, to pani poslankyňa Vášáryová, veľmi dobre pomenovala, reprezentácia triumvirátu HZDS, Združenie robotníkov Slovenska, Slovenská národná strana, a dnes všetkých týchto voličov vlastní, alebo volia, alebo sú blízki strane SMER. A strana SMER, a niekedy možno aj proti vlastnej vôli, musí práve týmto voličom ako keby ulahodiť, ako keby uspokojovať ich potreby a pohľad na svet. Preto mnohé značne nepochopiteľné vyjadrenia aj od predsedu vlády, napríklad k Vladimírovi Putinovi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Je mi veľmi ľúto, a teraz mi je to ešte viacej ľúto, že husi zagágali. Ale prečo, preboha, ja som nikoho osobne neosočila. Na rozdiel od toho, že som si zistila, že napríklad herečka je dnes nadávka, absolútna nadávka. Poviem kolegyniam, aby vedeli, že v SMER-e je herečka nadávka. Ale ja som predsa nikoho z vás neobvinila. Ja som len povedala, že tá bírešská mentalita, ktorá znamená kradnúť všetko okolo seba, čo sa dá, tá teraz začína prevažovať. Ale, prosím vás, ja som vás nechcela ponížiť tým, že vy sa teraz, začnete hovoriť, že vy nie ste z bírešskej rodiny. Mňa nezaujíma, z akej ste rodiny. Vy máte presne taký istý mandát ako ja sedieť v parlamente, to je všetko, čo ma zaujíma, a ja vás rešpektujem ako kolegov.
Ale ja som pomenovala situáciu, v ktorej sme sa ocitli. A my musíme z tejto situácie von, pretože táto situácia nás zničí, táto situácia zmení túto republiku na korisť, na korisť. A keď bude vnútorná korisť, tak natoľko som odborníčkou na zahraničnú politiku, že potom sa stane vonkajšou korisťou. A nemyslíte si, že keď sme teraz v Európskej únii a v NATO, že táto situácia sa nemôže zmeniť a že toto je už navždy. Toto nie je navždy, toto je súboj každý deň o našu normálnu, bezpečnú budúcnosť slušných ľudí. Tu predsa ide o to, aby sme zostali slušným štátom. Alebo nie?

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, dámy a páni. Ja by som chcel trošku rozšíriť doterajšiu – koľko je to dvadsaťšesť? – dvadsaťsedemhodinovú diskusiu o jeden možno rozmer, ktorý tu ešte doteraz nezaznel. A robím tak aj preto, aby som dodržal takú tú definíciu slušného politického zápasu. Jeden z mojich predrečníkov hovoril o tom, že v slušnom politickom zápase by sa nemali prejavovať nejaké lži, urážky, osobné invektívy a podobne. Takže pokúsim sa ostať v tejto rovine, koniec koncov tak, ako to bolo v mojich vystúpeniach doteraz, doteraz vždy.
Ale na strane druhej je potrebné povedať, že týmto vystúpením, ktoré teraz prednesiem, chcem vyslať jednu veľmi, veľmi dôležitú správu. Nech je toto vystúpenie správou pre všetkých tých, ktorí kradli, kradnú a ktorí sa možno chystajú kradnúť. Aby som sa vyhol teraz naozaj invektívam a osočovaniam, tak nechám to len v tejto, v tejto polohe.
Dovoľte mi na úvod povedať prvú tézu, ktorá znie, že existuje niečo ako kategória kritického množstva zmien. Tí z vás, ktorí majú gymnaziálne vzdelanie alebo študovali, nebodaj, aj fyziku alebo časť fyziky, ktorá sa volá jadrová fyzika, tak vedia, že platí, že keď spojíte nejaké dve podkritické množstvá štiepneho materiálu a stačí úplne malá jednoduchá konvenčná rozbuška, tak ony sa vám, tie dve množstvá, zmenia na jedno nadkritické množstvo, a potom už nasleduje jedna reťazovitá, podčiarkujem, nezvratná reakcia, ktorá sa volá jadrový výbuch. Táto, prečo som začal zdanlivo menej klasicky, že z fyziky alebo z oblasti jadrovej fyziky, totižto táto teória kritického množstva zmien plne platí, a poznáme ju aj z histórie, dá sa to empiricky dokázať, aj v spoločenských systémoch. Pre také krátke pripomenutie spomeniem, a teraz určite mnohým z vás, možno každému z vás, známy, známy súboj, známu konfrontáciu dvoch prístupov po tých spoločensko-politických zmenách v roku ´89 v Československu. Na jednej strane sme tu mali takú tú teóriu gradualizmu. Starší narodení si budú pamätať, alebo dávnejšie narodení, že táto teória bola prezentovaná Valtrom Komárkom. A na strane druhej úplne v príkrom opozite k tomuto prístupu sme tu mali šokovú terapiu, ktorá bola prezentovaná profesorom Václavom Klausom. Teraz nebudem hovoriť o Václavovi Klausovi ako o prezidentovi Českej republiky, ale čiste z tej oblasti ekonomickej, finančnej, makroekonomickej. Koniec koncov je to jeden, jeden z mojich učiteľov.
No prečo o tom hovorím? Václav Klaus tú šokovú terapiu koniec koncov nielenže stelesňoval a prezentoval, on ju aj zre-ali-zo-val. On ju aj zrealizoval a práve sa oprel o tú teóriu, ktorú som spomínal v úvode, teóriu kritického množstva zmien. My keď sme tu mali do Novembra ´89 spoločensko-politické zriadenie, ktoré sa volalo socializmus, mali sme tu spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov, nemali sme tu voľný pohyb kapitálu, tovarov, služieb, nedalo sa podnikať a tak ďalej, hovorím teraz čiste len v ekonomickej rovine, opakujem, nechajme bokom teraz politiku, tak takýto rigidný systém nemôžte zmeniť inak, ako tým, je to nie možno vždy populárny výraz, že šoková terapia, ako tým, že v tej spoločnosti vykonáte v istom zadefinovanom časovom úseku tú spomínanú kritickú zmenu. To kritické množstvo zmien. Preto to porovnanie k tej jadrovej fyzike, že dve podkritické množstvá sa potom spoja na jedno nadkritické a nasleduje nielenže reťazová reakcia, ale podčiarkujem slovo nez-vrat-ná. To znamená, že ten spoločenský systém sa vám začína meniť a už, čo je chvalabohu, sa nevracia nikdy späť. Čiže rozbijete vlastne tú rigidnosť toho, toho systému, alebo, ak chcete, rezistentnosť, teda schopnosť odolávať, odolávať zmenám.
No a teraz sa posuňme o jeden krôčik ďalej. Ja si myslím, že aj ostatná parlamentná schôdza, tá, na ktorej sedíme dnes, prípadne aj schôdze, ktoré prídu po nej, alebo to môže byť aj nejaká úplne iná zdanlivo nevýznamná drobná malá udalosť, to môže byť práve tá klasická rozbuška, ktorá z tých podkritických zmien urobí tú jednu nadkritickú, a môžeme sa dostať do veľmi závažného a verím, že pre nikoho z nás neželateľného pohybu. Poviem to úplne nahlas a bez servítky, dvomi slovami to pomenujem, a to sú sociálne ne-po-ko-je. Hovorím o tom preto, lebo to podkritické množstvo v súčasnej slovenskej spoločnosti by sme si mohli už z definície nazvať, že to sú vlastne, to je množina ľudí, to je skupina ľudí, u ktorej prevláda, a to chcem zvýrazniť a zdôrazniť, oprávnene prevláda apatia. Tí ľudia sú frustrovaní, majú dosť politiky, a súčasne ale toto je príčinou pomerne vysokej miery tolerancie tejto skupiny ľudí voči ko-rup-cii. Pretože, opakujem, sú oprávnene frustrovaní, sú sklamaní z vývoja, ktorý sa tu odohráva ostatné roky, čo je veľmi nebezpečná tendencia.
Táto množina ľudí začína úplne stierať deliacu čiaru medzi slušnými a neslušnými politikmi, táto množina ľudí sa riadi heslom a, opakujem, oprávnene sa riadi heslom "Kradlo sa, kradne sa, bude sa kradnúť, aj tak sa na tom nikdy nič nezmení.". Čo je veľmi nebezpečné, opakujem, sú dve veci, že u týchto ľudí sa oprávnene stiera hranica medzi slušnými a neslušnými politikmi, medzi tými, ktorí kradnú, a tými, ktorí nekradnú a nikdy v minulosti nekradli, aj keď tá množina politických elít sa nám scvrkáva a je momentálne veľmi malá, tí, ktorí nekradli. Čiže toto je veľmi pre budúcnosť, veľmi nebezpečná tendencia. A tá druhá, ktorú som hovoril, u tejto množiny ľudí sa prejavuje oprávnene pomerne vysoká miera tolerancie ku korupcii. A potom tu máme ešte vlastne druhú skupinu ľudí, ktorá je o trochu menšia, a to je vlastne, mohli by sme ju zadefinovať, že, že to sú tí ľudia, ktorí sú priamo súčasťou korupčného systému a ktorí tiež celkom prirodzene majú vysokú mieru tolerancie voči korupcii, pretože keby ju nemali, tak v tej skupine dochádza ku ka-ni-ba-li-zmu. O chvíľu budem hovoriť prečo.
No takže nazvime si to teraz, tú prvú skupinu ľudí, ako pasívna tolerancia ku korupcii. To je to, čo sa niekedy hovorilo do roku ´89, že niekoľko miliónov vtedajšieho Československa, niekoľko miliónov ľudí boli tiež takpovediac tolerantní ku komunistickému režimu, pretože držali ústa a krok, nejako prežívali, nejako si našetrili na tú jednu škodovečku, na ten jeden panelák, ak boh dal, tak raz za päť rokov niekde aj na dovolenku. A to bola vlastne, neviem, ktorý z českých politikov nazval túto skupinu ľudí, že mlčiaca väčšina. Možno si nie úplne všetci uvedomujeme, že aj po roku ´89 máme na Slovensku mlčiacu väčšinu. A nie preto, že by jej niekto zatváral ústa, opakujem ale to, čo som hovoril pred chvíľou, sú právom títo ľudia frustrovaní, sklamaní, žijú v tej apatii a hádžu proste všetkých politikov do jedného vreca, nerozlišujú medzi slušným a neslušným, a teda sa takto u nich vygenerovala celkom prirodzenou cestou, prirodzeným spôsobom pomerne vysoká miera tolerancie ku korupcii.
Čo chcem povedať na záver tejto prvej časti, že výsledkom potom je, že korupcia na Slovensku dosiahla také robustné rozmery, že začína pomaličky deštruovať základné funkcie štátu. Toto je veľmi, veľmi nebezpečná prvá správa pre tých, ako som povedal v názve môjho vystúpenia, že toto vystúpenie má ambíciu vyslať správu tým, ktorí kradli, kradnú a chystajú sa prípadne kradnúť. Kto to je, nech si už každý, v tej jednej miestnosti sa uzatvorí sám s vlastným svedomím a nech si povie, či sa v tejto skupine našiel alebo chystá nájsť.
Hovorím o tom preto, lebo výsledkom takéhoto stavu, a teraz trošku prehovorím aj z oblasti znalosti verejných financií Slovenskej republiky, my máme vlastne nejaké limitované, obmedzené množstvo zdrojov. A to je druhá téza, ktorá hovorí o tom, že akékoľvek ekonomické zdroje sú li-mi-to-va-né. Tu by som si možno pomohol jednou z mnohých definícií ekonómie, ktorá napríklad hovorí o tom, že ekonómia skúma behavior of people, čiže správanie sa ľudí a skúma pre-roz-deľo-vanie limitovaných, obmedzených zdrojov. Zaoberá sa ako veda, ekonómia ako veda sa zapodieva efektívnym prerozdeľovaním vzácnych statkov, limitovaných, opakujem, obmedzených zdrojov. A platí, že čím väčšiu časť týchto zdrojov rozkradneme, rozkradnete, rozkradnú, ostávam v tejto polohe, o to menej týchto zdrojov ostane vo ve-rej-nom rozpočte alebo v štátnom rozpočte.
A preto hovorím, že ak korupcia prekročí opäť nejaké to kritické množstvo zmien, tak za touto hranicou nadobúda robustný rozmer, kedy začína mať naozaj deštrukčný vplyv na plnenie základných funkcií štátu. Čo sa v takomto prípade stane v krajinách, kde korupcia prekročí túto pomyslenú červenú čiaru? Nastáva úpadok zdravotníctva, školstva, kultúry, štát stráca vlastne kontrolu nad bezpečnosťou, buduje obrovské, podotýkam, aj implicitné, skryté dlhy do budúcna a väčšina obyvateľov takejto krajiny sa ocitá na hranici prežitia. Chcem podčiarknuť a zdôrazniť, že dosiahnutie takéhoto stavu, dosiahnutie takéhoto bodu ani pre Slovensko nemusí byť nereálne. To je naozaj len otázka, povedal by som, možno trošku aj pocitu. Tu nie sú úplne exaktné nejaké empirické skúsenosti, ani nejaké tvrdé hard dáta, ktoré by hovorili, či sme sa už tej hranice ako krajina dotkli alebo sa limitne blížime k tejto pomyslenej hranici.
Chcem podotknúť, že rozkrádanie verejných zdrojov má potom vlastne za následok jeden zaujímavý faktor, a to je to, že dochádza ešte k zvyšovaniu vzácnosti týchto zdrojov. To znamená, že nedostatkové, limitované, obmedzené statky pri takejto miere korupcie sa stávajú ešte li-mi-to-va-nej-ší-mi, ob-me-dze-nej-ší-mi a ne-dostatko-vejšími. Proste je to tak. No a treba si uvedomiť, že v takomto pomyslenom hrnci potom môže, môže narastať tlak, kedy, ako som hovoril v úvode, tie podkritické množstvá sa v istom okamihu môžu zmeniť na jedno nadkritické množstvo a môže sa spustiť reťazová, podčiarkujem, nezvratná reakcia. Toto by som chcel poprosiť, aby si toto uvedomili všetci, ktorí, ako som hovoril v úvode, kradnú, kradli alebo sa kradnúť chystajú.
Hovorím o tom preto, lebo treba si pripomenúť, že k tej hranici tej kritickej miery zmien sa môžeme dostať, aj keby na Slovensku bola hneď tu a teraz nulová korupcia alebo nulová tolerancia korupcie. Nezabúdajme totižto na dva veľmi významné externé faktory alebo dve externality, ktoré sú tu a ktoré budú vplývať na vývoj na Slovensku, či to chceme alebo nie, či si to uvedomujeme alebo nie. Je to jednoducho mimo sféry nášho vplyvu. Tá prvá externalita, to je vlastne povinnosť dosiahnuť do roku 2017 vyrovnaný štátny rozpočet. A tá druhá externalita, ten druhý externý vplyv, externý faktor je, že po roku 2020 Slovensko s vysokou pravdepodobnosťou už nebude príjemcom eurofondov. A to nie je doba, že o dvadsať, o päťdesiat, o sto rokov, niekde tam ďaleko, čo nás už nikoho nemusí zaujímať, to je už tu, tu a teraz, o sedem rokov. Lebo máme to ďalšie rozpočtovacie obdobie, ktoré je na roky ´14 až ´20. Podčiarkujem, po roku 2020 Slovensko už nebude príjemcom eurofondov.
Čiže ak to poviem trošku ľudovou rečou teraz, na jednej strane tu bude naša povinnosť, ktorá vyplýva aj z domácich zákonov, hlavne zákona o ústavnej dlhovej brzde, ale aj z medzinárodných záväzkov, ako je európska fiškálna zmluva a ďalšie, revidovaný Pakt stability rastu a ďalšie a ďalšie. Máme tu jasný zväzok a k tomu záväzku, chcem podotknúť, sa prihlásil celkom nahlas po predčasných voľbách aj premiér Robert Fico, o návrhu na odvolanie ktorého dnes rokujeme.
Takže teraz si to skúsme celé dať spolu a nájsť tam nejakú tú kauzalitu. Hovorím o tom, že ekonómia je veda, ktorá sa zapodieva alebo skúma správanie sa ľudí, subjektov na trhu a zapodieva sa efektívnym rozdeľovaním vzácnych obmedzených, limitovaných zdrojov. Tie zdroje budú viac a viac limitovanejšie, lebo vyrovnaný štátny rozpočet na rok 2017, lebo po roku 2020 už nebudeme krajinou, ktorá je príjemcom eurofondov. No preto tvrdím, že keby aj tu teraz, alebo od zajtra bola na Slovensku korupcia nulitná, tak budeme mať naozaj čo robiť a budeme si musieť veľmi, veľmi vysoko vysúkať rukávy, aby sme tieto dve externality, o ktorých som pred chvíľou hovoril, zvládli. Ak si k tomu teda navaríme ten domáci problém a tú domácu polievku, ktorá sa volá korupcia limitne sa približujúca k hranici, za ktorou začína mať deštrukčný charakter na základné funkcie štátu, ak si toto priradíme k tým dvom externým faktorom, tak potom neviem, u koho z nás ešte nenastala alebo nenastane ten, takéto mrazenie na chrbte, že poďme rýchlo od tej korupcie preč. A teraz nie preto, že Jano kradne, Peter kradne, Fero kradne, Zuza kradne, Alena kradne, vaša vláda, naša vláda a my a vy a postele a 500 kíl nosnosti a neviem čo a neviem čo. Ešte raz opakujem, čo je veľmi, veľmi nebezpečné, že ak exekutíva, a to je teraz jedno aká, ľavá, pravá, konzervatívna, liberálna, zmiešaná, koaličná alebo singel, proste, vláda jednej strany, ľubovoľná exekutíva na Slovensku, áno, dnes je to SMER a bude ešte tu nejaký čas, ak po roku 2016 nenájde spojenca do ďalších štyroch rokov vládnutia, podotýkam a myslím to úplne vážne a veľmi úprimne podotýkam, že akákoľvek exekutíva, ak nezačne okamžite vytvárať systém, ktorý znižuje mieru tolerancie ku korupcií, pretože sa zhodneme na tom, že nulitná korupcia dneska nie je ani v Nórsku, ani vo Švajčiarsku, ide naozaj o mieru, to je prvý veľmi dôležitý faktor, či tu vláda buduje a vybudovala systém, ktorý je tolerantný ku korupcii. A druhý veľmi dôležitý faktor je, či tá tolerancia ku korupcií ma zostupnú tendenciu alebo vzostupnú tendenciu. Toto je veľmi dôležité.
No a bez toho, aby som, ako som sľúbil v úvode, že nebudem zasahovať do nejakých emotívnych výrazov, osobných invektív, že nebudem používať slová ako červená čvarga a podobne, čo tu všetko odznelo, aj keď beriem, okej, je to právo každého poslanca, aké výrazové prostriedky, aký slovník si zvolí, ale toto nie je moja šálka kávy, tak predsa len platí, že niečo sa na tie prsty nalepilo. Hlavne v tom trojzáprahu Slota, Mečiar, Fico. Počul som od ľudí, s ktorými sa stretávam, aj také názory, že kradlo sa za červených aj za modrých, len za modrých to bolo viac sofistikované. Počul som dokonca jedno pozitívne konštatovanie, že za modrých sa kradlo menej, ale sa ešte aj, súčasne niečo aj pre ľudí urobilo. Teraz nebudem hovoriť o vstupe do NATO, do EÚ a tak ďalej a tak ďalej. Ale opakujem, nech je to už akokoľvek, pretože viem, že ľubovoľnú vetu, ktorú teraz vyrieknem na adresu ktorejkoľvek z predchádzajúcich vlád, počnúc až tým rokom – Dano, 90 boli, myslím, prvé slobodné voľby v Československu? – a teda aj na Slovensku, tak keď pôjdeme až do tohto obdobia, kedy vznikla prvá vláda, myslím, že sa volala "národného porozumenia" pod vedením vtedajšieho pána Čiča, ešte pred voľbami, tá mala priviesť krajinu, áno k slobodným voľbám, tak keby sme až do toho bodu nula išli, tak ľubovoľný úsudok, hodnotiaci súd, ktorý by sme vzniesli na ľubovoľnú vládu, ktorá tu bola od tohto nulitného bodu, no tak že nebude niektorá časť snemovne namietať. Raz sa budú búriť jedni, raz sa budú búriť druhí, preto sa vyhnem, opakujem ešte raz, týmto hodnotiacim súdom. Ja len konštatujem, že tá miera korupcie dnes, up to date, z dnešného pohľadu už sa veľmi tesne, veľmi limitne blíži k tej pomyslenej hranici, za ktorou začína deštruovať základné funkcie štátu.
A pokiaľ vláda nezačne konať, nie preto, že dnes chce opozícia odvolať Roberta Fica, nie preto, že tu niekto vyšetrí, alebo nevyšetrí, ja si skôr myslím, že nevyšetrí kauzu cétečka v Piešťanoch, nie preto, že, že... Ale, opakujem, už len z toho dôvodu, o ktorom som tu hovoril, to sú tie dve externality, to sú tie externé faktory z vonku, ktoré sú tu a ktorým sa nedá vyhnúť.
A potom je tu ten tretí, a to je, že tie zdroje, to bohatstvo krajiny, bohatstvo štátu sú li-mi-to-va-né. Limit welfare, proste limitované bohatstvo. A to sa dá prerozdeliť tak alebo onak, ale tá torta je vždy rovnaká, čím väčšiu časť tej torty odkrojíme vo forme korupcie a skončí vo vreckách, ako sa hovorí, peniaze sú správne rozdelené, len u nesprávnych ľudí, nech to skončí kdekoľvek, tak to bude na tej druhej strane niekde chýbať.
A tak sa môže kľudne stať, aby sme neboli všetci prekvapení, opäť poviem veľmi zrozumiteľne, že štát po roku 2020, 2025, pripusťme, nemusí mať zdroje na vyplácanie dôchodkov. Čo potom urobíme, dámy a páni? Tí, ktorí kradli, kradnú a prípadne sa chystajú kradnúť, čo potom urobíme?
No chcem povedať, že, trošku na odľahčenie, že úplne najhoršou kombináciou je mať peniaze a strach. To je z môjho pohľadu úplne najhoršia kombinácia, ktorá môže človeka stretnúť, mať peniaze a strach. Toho by som sa nechcel nikdy dožiť. Lepšou kombináciou je nemať peniaze a nemať strach. A úplne najlepšou kombináciou, ktorú by som doporučoval všetkým slušným ľuďom, je mať peniaze a nemať strach. To totiž znamená, to v sebe implicitne obsahuje, že tie peniaze boli po prvé, legitímnou cestou zarobené, nie tou rezešovskou, že som si kúpil VSŽ za poctivú prácu alebo zarobil som peniaze poctivou prácou a potom som si kúpil VSŽ, čiže peniaze sú po a) poctivo zarobené a po b) čo je nemenej dôležité, poctivo zda-ne-né. A vtedy sa môže dostať alebo sa môžeme dopracovať k tej tretej konštatačnej vete alebo k tej tretej kombinácii, ktorá hovorí, že najlepším riešením je mať peniaze a ne-mať strach.
Ja som sa rozprával s viacerými ľuďmi, ktorí žijú v tom prvom móde, o ktorom som hovoril, že majú strašne veľa, veľa, veľa peňazí, ale tvrdím, takýmto ľuďom som to vždy priateľsky do očí povedal, že: čo ti je z toho, máš peniaze a máš strach? Pretože ak sa dostaneme k tej deštrukcii základných funkcií štátu, ak tu jedného dňa aj vďaka korupcií už nebude na vyplácanie dôchodkov, tak tvrdím, že sa bude veľmi nepohodlne žiť aj tým ľuďom za tými trojmetrovými stenami. Ako nedomnievajme sa, že tu a teraz, niekto, neviem, či ten raper alebo kto to povedal: však kradnime, však tu a teraz, lebo tu a teraz žijeme, tak veľa, veľa pre nás, nie? Sú ľudia na Slovensku, ktorí majú nakradnuté na niekoľko generácií, ktoré prídu po nich. No ale ja chcem povedať úplne na záver, že ak budeme ignorovať tieto základné zákony, a nielen fyziky, ale aj základné zákony ekonómie, tak síce z krátkodobého hľadiska budú víťaziť tí, ktorí kradnú, ale z dlhodobého hľadiska budeme porazení všetci, potomkov zlodejov ne-vy-ní-ma-júc. Darmo niekto bude mať veľkú hromadu, ako som hovoril, pre niekoľko generácií, ktoré prídu po ňom, to je taká obľúbená slovenská veta, že ten alebo tá už je za vodou, už nemusí, už nemusí pracovať a už má dosť nielen pre seba, ale aj pre mnohé generácie, ktoré prídu po ňom. Opakujem, netešte sa z toho, tí, ktorí kradnú, kradli, alebo sa chystajú kradnúť, pretože ani za tými trojmetrovými múrmi sa nebude žiť pohodlne a šťastne a spokojne. A ešte raz to zdôrazním, toto konštatovanie sa netýka tej dnešnej generácie, preto som povedal tú poslednú vetu, že potomkov zlodejov ne-vy-ní-ma-júc.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, taká fajn prednášočka odborná. Veď ja si vás považujem, lebo skôr staviate na tých profesionálnych pilieroch, väčšinou, ale trošku neskoro po 24 hodinách. Ale to, čo ma zaujalo, možno jedna reakcia predsa k tomu vášmu úvodu, keď ste spomínali Klausa, myslím teda prezidenta, profesora Klausa, ako profesora ekonómie. On bol zaujímavý typ človeka, je, ja som si ho považoval a považujem, možno aj pre tú určitú zdravú mieru euroskepticizmu, ja sa k tomu priznám, je to osobnosť. Ale čo sa týka jeho názorov ekonomických?
Kupónová privatizácia bola jeho, to bol on autor, kde svojho času chcel aj Nobelovu cenu, sa koketovalo s Nobelovou cenou za túto nádhernú etapu. S tým, že spôsobila kupónová privatizácia akurát to, že sme mali istú etapu najväčší počet akcionárov na počet obyvateľov Československa, ešte vtedy. S tým, že potom, chudáci, dôchodcovia si pokupovali kupónové knižky a tam začali vznikať vlastne zárodky všetkých finančných skupín, ktoré za 5,50 kúpili kupónové knižky a dostali sa k zaujímavým akcionárskym vlastníckym podielom v akciových spoločnostiach, v investičných fondoch a tak ďalej. Takže pochopil som ten úvod ako takú obhajobu klasického liberálneho pohľadu na ekonomický vývoj, ale tento pán ako potencionálny nositeľ Nobelovej ceny vlastne začal ten konkurenčný boj medzi finančnými skupinami aj všelijakými prostriedkami toho boja a aj toho, čo sa dnes možno právom niekedy kritizuje. Takže veľká osobnosť.
Zaujímalo by ma, či to bol jeho úmysel geniálny, alebo náhoda a medzera v jeho vedomostiach.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som doplnil ešte čriepok do mozaiky, aj k tomu, čo hovoril pán kolega Kollár, o ďalší dôkaz, akým spôsobom je skupina Medical Group Slovakia, akým spôsobom je prepojená so súčasnou vládnou garnitúrou a manažmentami nemocníc. Budem o tom hovoriť v rozprave. Ale pozrite si možno dovtedy faktúry, ktoré fakturuje nemocnica v Trenčíne, s lehotami splatnosti a kedy sú splatené. A jednu vec tam zistíte veľmi zaujímavú so všetkými faktúrami. A všetky faktúry platí po lehoty splatnosti, niekedy dlhé mesiace, dokonca aj vodné a stočné platí nemocnica v Trenčíne po lehote splatnosti. Jediné faktúry, jediné faktúry, ktoré nemocnica v Trenčíne platí pred lehotou splatnosti alebo v lehote splatnosti, sú faktúry Medical Group SK, žiadnej inej firmye Čím to tak asi je? Je to tým, že manažment nemocnice má nejakú slabosť pre Belize alebo Cyprus? Obávam sa, že nie.
To je ďalší vážny dôkaz toho, že firma Medical Group je prepojená so špičkami zdravotníckymi SMER-u, keďže ju poreferujú aj pri platbe svojich faktúr. Iným dodávateľom, hovorím, trvá mesiace, kým dostanú zaplatené svoje faktúry, preto asi niet divu, že mnohí potom dodávajú radšej cez Medical Group, aby sa dostali k peniazom. Zvážim aj v tomto prípade trestné oznámenie za zvýhodňovanie veriteľa, budem o tom hovoriť následne vo svojom príspevku, ale to je ďalší, ďalší vážny čriepok do mozaiky toho, ako vyzerá za vás naše zdravotníctvo.