42. schôdza

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, blížime sa ku koncu, takže pravdepodobne trošku je potrebné aj zmeniť tón a pozrieť sa na problém, s ktorým sa zaoberáme temer tretí deň tuším, aj trošičku z inej stránky.
Len, predsa len poznámka na okraj. Už tu neplatí rokovací poriadok, tu si už poslanci berú slovo sami. Pani podpredsedníčka to toleruje. Dobre. Len keďže teda navrhovatelia, ide mi o dodržiavanie zákonnosti, či by nemohli aspoň počas môjho vystúpenia dodržať rokovací poriadok a nechať ma odprezentovať naše stanovisko.
Myslím si, že je nesmierne dôležité, ak chceme hovoriť o odvolávaní predsedu vlády, aby sme mali na pamäti aj predpoklady dobrého vládnutia. Moja strana zvolila v parlamente jednoznačný postup. Vystúpil premiér, kultivovane vysvetlil svoje stanovisko, po ňom vystúpili ministri, keďže jeho odvolanie by malo znamenať aj odstúpenie celej vlády, prezentovali svoju prácu, zaujali stanovisko k navrhovateľom, k okolnostiam, ktoré pre tento typ práce parlamentu sú nesmierne dôležité. Potom sme dali priestor opozícii. Hovorila dva dni. Je veľmi zaujímavá situácia v parlamente. Pán Kaník Ľudo, krajane, no hrubé zneužitie rokovacieho poriadku, tak neuveriteľnú prezentáciu a zneužitia a zneužívania inštitútu navrhovateľa, to som ja za 25 rokov v parlamente ešte nevidel. Máme nesmierne mimoriadny rokovací poriadok a ten je, samozrejme, keďže je taký liberálny, vyžaduje aj istú mieru prirodzeného samoobmedzenia. Absolútne ho necítiť. Čiže politická kultúra pravdepodobne nie je záujmom dnešných navrhovateľov.
Ale poďme k tým predpokladom dobrého vládnutia. Kto sú vlastne teda polarizovaní účastníci tohto sporu? Robert Fico, predseda vlády, a skupina navrhovateľov.
Takže najprv, kto je Robert Fico? Robert Fico je politik, ktorý vstúpil do politiky v roku ´92. Ako mladý politik v roku ´98 v ďalších voľbách po osemročnej činnosti parlamentu dostal 264-tisíc hlasov od občanov, krúžkov takzvaných. Robert Fico potom vzhľadom na to, že mal vysokú mieru legitimity od občanov, nebývalú v našom parlamente, tak tento Robert Fico založil stranu SMER zhruba v roku ´99.
Politická strana SMER pod jeho vedením pôsobila jedno volebné obdobie v parlamente ako opozičná. V následných voľbách v roku 2006 sa stala vládnucou stranou, samozrejme, logicky mala dramaticky viac hlasov ako v prvých voľbách, keď pôsobila v opozícii. V ďalších voľbách strana SMER získala opäť viac hlasov, ako získala v predchádzajúcom období. A vo voľbách, ktoré kreovali tento parlament, v ktorom sa nachádzame, dostala 43 % hlasov. Dostala 43 % hlasov.
Kto ešte, čo spôsobuje prácu, alebo teda charakterizuje prácu Roberta Fica? Založil politickú stranu, ktorá má 16-tisíc alebo viac členov. Má politickú stranu, ktorá má fungujúce organizácie vo všetkých okresoch Slovenskej republiky a vo všetkých krajoch. Jeho prácu ocenili voliči tak, že máme viac ako 600 starostov z našich 3-tisíc obcí, máme viac ako 60 primátorov zo 130, zhruba, primátorov miest a obcí, pravdepodobne to bude ocenenie práce voličov. Máme tuším 7 županov, už to ani nechcem počítať, ktorí opäť získali svoje mandáty ako reprezentanti strany SMER a fungujú, viac-menej väčšina z nich opätovne zvolených.
Vážené kolegyne, kolegovia, teraz sa poďme pozrieť, kto sú tí, ktorí dávajú návrh na odvolanie premiéra Fica. Neviem sa dosť dobre zorientovať v tom, kto je vlastne navrhovateľom. Je navrhovateľom pán Kaník? Tým hlavným je navrhovateľom pán Lipšic? Je navrhovateľom pán Hraško podľa intenzity rozhodovania? Kto je navrhovateľom? Skúsme sa teda pozrieť, ako vyzerá portfólio navrhovateľov, kto ich podporuje?
Lebo, vážené kolegyne, kolegovia, môžem tu veľmi zodpovedne povedať, Roberta Fica podporuje aj 600 starostov, ktorých máme, aj 67 primátorov. Podporuje ho aj 7 šéfov VÚC. On má svoju legitimitu potvrdenú v každých doterajších voľbách, v ktorých funguje SMER ako vládna strana. V každých! V každých, vážené kolegyne, kolegovia.
Takže v danom prípade pravdepodobne musíme pozrieť, čím disponujú navrhovatelia veľmi vážni, ktorí prišli do parlamentu, aj ho chcú odvolať.
Pokiaľ sledujem, k protagonistom patrí strana OĽaNO. Strana OľaNO sa tiež už výrazne rozšírila, už má počet členov - štyroch? Štyroch členov, to znamená, vie nepochybne garantovať všetky politické funkcie, ktoré strana v štáte musí mať, ak chce byť dôveryhodná a chce reálne zasiahnuť do spravovania krajiny. Má tu, samozrejme, ostreľovačov typu pána Hraška, takže viem, že je pripravená na vládnutie, rovnako ako jej predseda, kde môžme ako poslanci bez problémov porovnať vystúpenie predsedu vlády a predsedu strany OĽaNO, ktorý tu prezentoval ako navrhovateľ teda ten súbor aktivít, ktoré chcel. Je na občanoch, ale aj na nás poslancoch, aby sme porovnali tieto vystúpenia a aby sme si z toho urobili obraz, ako asi má vyzerať spravovanie štátu.
Pokiaľ sa pozriem na ďalšie strany, ktoré sú v tejto malej koalícii, ktorá tri mesiace, tri dni kontaminuje tento parlament zásadným spôsobom ostrakizuje oslavu 17. novembra a zásadným spôsobom znemožňuje účasť na volebnej kampani, hoci predtým parlament jednoznačne tým, že prerušil schôdzu, naznačil, že toto sú priority nás všetkých. Je to elementárny predpoklad, aby mohli poslanci všetkých strán podporiť svojich kandidátov v obecných voľbách, je to úplne normálne a je to nevyhnutný predpoklad elementárnej politickej kultúry. Nie nejakej okrajovej. Elementárnej! Výsledok je, že teda tá táto skupina, nová koalícia predvádza.
Ideme ďalej. Ak je teda reprezentantom pán poslanec Lipšic, tak sledujem, je poslancom už dlhé roky, v súčasnosti má stranu, kde poznám troch ľudí, pani poslankyňu Žitňanskú, europoslankyňu, gratulujem, pána Grendela a vás. Inak nepoznám nikoho a, bohužiaľ, a nerád to hovorím, pretože pán Grendel aj na mňa pôsobil ako príjemný a milý človek, len je voči nemu vedené trestné stíhanie. (Reakcia poslanca Lipšica: "Nie je! Nie je! Nie je! Kamete!") Už vám trikrát odcitovali... (Reakcia poslanca Lipšica: "Klamete!") By som vás poprosil, viete, že som nekričal na vás. (Reakcia poslanca Lipšica: "Klamete!")
Takže ako navrhovateľ, predpokladám, pán poslanec, že vystúpite ešte sedemkrát, takže máte priestor a vysvetlíte verejnosti, ako sa veci majú.
Takže jeden z tých troch, ktorých poznám, teda je momentálne trestne stíhaný podľa informácií, ktoré mám ja. Máte priestor nepochybne väčší ako ja, aby ste vysvetlili to stanovisko.
Idem ďalej. Sú tam protagonisti strany SaS. Zas podľa intenzity vystupovania pán Galko bude pravdepodobne tým lídrom. Takže aj jeho vystúpenie, aj jeho vystúpenia, ktoré aj s pánom Mihálom, ktoré reprezentujú stranu SaS, sú zrejme ďalším príspevkom k spravovaniu štátu a sú vážnym súperom, pravdepodobne teda podľa nich, politickému súperovi Robertovi Ficovi.
No a potom je to strana SDKÚ. Je známe, že SDKÚ je dneska skutočne vo veľmi vysokom štádiu dynamického rozvoja. Citoval som tu, bohužiaľ, že predseda, ktorý nás poučoval o tom, tejto strany, akým spôsobom máme pristúpiť k hlasovaniu o svojom predsedovi, takže teda nám tu nesmierne dramaticky, mladému kolegovi nekorektným spôsobom podľa mňa tu kričal do tváre a sugestívne mu tam vtláčal nejaké myšlienky, na tak na svojom poslednom sneme z tých 300 delegátov prišlo 200 a z tých 200 ho podporilo 40.
Tak toto sú, vážené kolegyne, kolegovia, ak tomu dobre rozumiem, protagonisti a takto asi vyzerá polarita v parlamente, ktorá tu je.
My sme vo svojich vystúpeniach demonštrovali podporu predsedovi strany jednoznačne. Neni tu o čom, 83 ľudí v klube, ktorý nikdy nezmenil svoj počet a ktorý je jednotný a pôsobí jednotne celý čas a garantuje, garantuje aktívne politické pôsobenie tak na centrálnej, tak regionálnej, ako aj na miestnej úrovni.
Robert Fico, ako zvláda svoju funkciu, skúsme pozrieť na zahraničie, ako vyzerá zahraničie. Je pravda alebo nie je pravda, že sa o Robertovi Ficovi minimálne hovorilo v istých súvislostiach aj o prípadnej kandidatúre na predsedu Európskej komisie? Má Slovensko politika, ktorý mohol mať takéto ambície alebo o ktorom bolo možné týmto spôsobom rozprávať? Je váženým kolegom známe, že napríklad minister zahraničia vlády Roberta Fica sa opäť spomínal ako jeden z kandidátov na šéfa OSN? Je to z krajiny, ktorá má zlú zahraničnú politiku? Ktorá nemá úctu, ktorá má reprezentantov, ktorí nedokážu hájiť naše záujmy v zahraničí? Vie to niekto povedať?
Skúsme to otočiť inak, pán Matovič, ako budete chrániť, by ste chránili záujmy Slovenska v zahraničí? Ste známy, pravdepodobne si myslíte, ako človek, za ktorým chodia húfy odborníkov, aby sa s vami poradili o tom, ako sa má spravovať krajina.
Takže zahraničná politika, vnútorná politika, toľko znečisťované istoty, profanované. Čo, Slovensko? Kritika zľava, zásadná, privatizéri SDKÚ, absolútni nositelia neoliberálnej politiky, ktorej tak pod tak otrasnou kritikou v celosvetovom rozsahu nás zľava učia aj s Mihálom o tom, ako máme zabezpečovať sociálne veci!
Vážené kolegyne, ja som si náhodou pozeral 4. novembra pravicový denník S................ a čo píše, aká je situácia, ako vníma tento pravicový denník situáciu v Európe: „Päť rokov po tom, čo finančná kríza v roku 2008 dosiahla európske brehy, eurokríza nielenže spomaľuje, ale sa v skutočnosti šíri a postihuje stále viac členských štátov, ktoré vyvolávajú výraznú rastúcu nespokojnosť verejnosti. A tento stav prináša ďaleko nepredvídateľné dôsledky.“
Skúsme sa len na chvíľočku odraziť od takéhoto, od takéhoto stavu, v akom Robert Fico a jeho vláda sa snaží vyviesť krajinu z krízy, ktorá ani zďaleka neutíchla, ktorá pokračuje, ktorá je intenzívna.
Len tak pre zaujímavosť, vieme o tom, že napríklad hrubý domáci produkt v Španielsku, Portugalsku, Írsku a Taliansku je v priemere o 7 % pred úrovňou pred krízou? Vieme, ako je na tom Slovensko? Zopakujem ešte raz, Španielsko, Portugalsko, Írsko, Taliansko. Vieme, že v Grécku oficiálna miera nezamestnanosti je viac ako 26 %? Zatiaľ vieme o tom, že v Španielsku je oficiálna miera nezamestnanosti 25 %? Vieme, že v Portugalsku je to 14 %, v Taliansku 12,3 % a ešte aj v Írsku, ktoré má najvyššiu migráciu svojich obyvateľov z celej Európy, je 11-percentná miera nezamestnanosti.
Dobre, poviete, som nekorektný, hovorím o krajinách južnej Európy. Pravdepodobne korektným momentom pre porovnanie situácie u nás je krajina v postkomunistických krajinách: Poľsko, Česko, Maďarsko, Slovensko – Vyšehradská štvorka. Ako vyzerá Slovensko v porovnaní s Maďarskom, ako vyzerá Slovensko v porovnaní s Poľskom, s Českou republikou?
Pamätáme si ešte o tom, na tom, ako dnešní pravicoví naši kolegovia, ktorí tak zásadne bojovali proti samostatnosti Slovenska, ktorí rozprávali o tom, slovenská koruna 3 : 1, absolútne zrútenie hospodárstva, dramatické zaostávanie vo vzťahu k českej ekonomike s výkonnosťou 1 : 3? Aký je dneska súčasný stav, vážené kolegyne, kolegovia?
Ľudo Kaník je môj krajan, nerád to hovorím, ale opakuje neustále lož, ktorá tisíckrát bola vyvrátená, tvrdí, že keď prišiel do funkcie, bola 19-percentná nezamestnanosť, ale on dramaticky znížil nezamestnanosť na 11 a neviem čo. A potom pod 9 sme už prišli my, ale to bolo všetko na základe jeho reforiem.
Citoval som tu tisíckrát prejav prezidenta republiky Romana Kováča, ktorého asi nikto nemôže podozrievať z toho, že bude falšovať ekonomické výsledky vo vzťahu k Mečiarovi v roku ´98, citujem ich veľmi rád preto, pretože stav bol takýto. Je síce, je síce 11-percentná nezamestnanosť, ale je to veľká nezamestnanosť. Musíme ju znížiť, túto nezamestnanosť, musí to ísť pod 10. Máme síce 5-percentný rast ekonomiky, ale musíme ho znížiť, lebo hrozí prehriatie ekonomiky, treba, tento rast je proste neúnosný, treba ho pribrzdiť nejakým spôsobom, je veľký, nemôžeme mať 32 korún za dolár, lebo je to veľa, treba to stlačiť pod 29.
Potom nastúpila vláda v roku ´98 Mikuláša Dzurindu. Úplne náhodou nezamestnanosť sa až na 22 %, vážené kolegyne, kolegovia, v istých obdobiach vlády bola, bola hranica ľudí, ktorí upadajú do sociálnej biedy, viac ako 20 %. Rast ekonomiky? Klesla z 5 % až na mínus 2,2! Osem rokov sa krajina spamätávala z vládnutia Mikuláša Dzurindu vo väzbe na tieto čísla. Rád by som o nich veľmi rád diskutoval so všetkými, aj s váženými kolegami z pravice. Len neklamme.
Vážené kolegyne, kolegovia, žijeme skutočne ani zďaleka v neukončenej ekonomickej kríze. Vláda má pred sebou nesmierne vážne úlohy, musí udržať schodok ročný pod 3 %. Musí držať rast zadlženosti pod 50 %. Má vytvorené mechanizmy, ktoré majú brániť prekročeniu týchto vecí. To znamená, hrozná konsolidácia verejných financií, nepochybne tlak aj na sociálny systém, v ktorom fungujeme. A nepochybne obrovská úloha pred vládou Roberta Fica, rozložiť dopady krízy dostatočne tak na veľkých zamestnávateľov, tak na tých, ktorí majú vyššie príjmy, a tak zabezpečiť, aspoň asanovať základné problémy v sociálnej sfére.
S čím zápasí? S privatizovaným penzijným systémom. S čím zápasí? S privatizovanými zdravotnými poisťovňami, so všetkým, čo k tomu patrí. O dôsledkoch už dneska, bohužiaľ, na Slovensku sa veľa nedočítate, pretože tlač je dôsledne pravicová, a naozaj noví vlastníci tak zdravotných, sociálnych poisťovní, tak teda sociálnych poisťovní, ako aj zdravotných poisťovní, dostatočné kontroly u nás, mediálny priestor, aby sa o tom verejnosť dozvedela, ako to v skutočnosti je.
Robert Fico vytvára aspoň, aspoň základné predpoklady pre sanovanie základných problémov a je garantom pre verejnosť a pre občanov tejto republiky, že jednoducho pokiaľ to umožní aspoň čiastočne ekonomické výsledky a prípadne aj rast nášho hrubého domáceho produktu, že sa to odrazí skutočne aj na tom, aby sme sanovali obrovské deficity, ktoré tu sú. Jednak obrovský modernizačný dlh, jednak tragickú situáciu našich dôchodcov a nepochybne aj tragickú situáciu v našich nemocniciach, kde naozaj si musia nosiť naši pacienti toaletný papier a neviem čo všetko, príbory a tak ďalej. A dochádza k mnohým excesom, pretože naozaj situácia je veľmi zložitá a naozaj hospodárenie s verejnými financiami je na hrane.
Nepochybne v tejto situácii je nesmierne dôležitá ochrana každej koruny. Každej koruny. Korupcia je nepochybne javom, ktorý je, nie je príjemný nikomu, nežiaducim javom, bohužiaľ, len v istom zmysle, a to ju neospravedlňujem, sprevádza civilizáciu, odkedy civilizácia civilizáciou je. A v kapitalizme vo svete týchto osobitných výnosov, ktoré dostávate za to, že niekomu niečo predáte a tak ďalej atď., alebo sa podieľate na obchodnej činnosti, teda tých bonusov, je ním prerastená ako takým, musí byť.
Sme socialisti, tu komunisti, neviem, čo všetko som tu počúval, no tak som si len taký maličký citátik, lebo sa mi to veľmi páčilo, á, nezobral som si to, á, áno. Pápež František: "Nie som marxista alebo moja kritika kapitalizmu je správna", a teraz hovorí, že „ideológia marxizmu“, hovorí pápež, „je chybná, avšak behom svojho života som sa stretol s mnohými marxistami, ktorí sú dobrí ľudia.“
Takže nie som urazený. A ak o niečom hovorím, je kresťanská sociálna náuka. Prečo nemá v tomto parlamente SMER partnera na diskusiu o kresťanskej sociálnej náuke? Prečo nejdeme sa znovu vrátiť k hodnotám, ktoré sú overené a ktoré každý socialista bez problémov krvou podpíše, ktoré sú súčasťou kresťanskej sociálnej náuky?
Poďme hľadať mechanizmy, ktoré umožnia, aby sme sa vrátili k tomu typu spravovania Európy, ktorá fungovala až do roku 1990, pokiaľ nenastúpili tieto neuveriteľné, zlé neoliberálne experimenty. Kedy nájdeme korektný verejný priestor, v rámci ktorého môžme skutočne diskutovať tie problémy vo verejnosti, ktoré sú, ktorý je ochotný sprostredkovať aspoň trošku korektne politický zápas, ktorý tu je a ktorého jedinou úlohou nie diskretizovať kohokoľvek, ktorý má na sebe nálepku ľavičiara?
Vážené kolegyne, kolegovia, ja si myslím, že o tomto sme mali diskutovať, mali sme prezentovať. Nepochybne máme tu veľmi nepríjemnú situáciu pre nás, máme tu zlyhanie našich ľudí, ktorí pôsobili v neziskovej organizácii - v nemocnici v Piešťanoch. Ukazuje sa a sú silné indície, že v Piešťanoch vzhľadom na cenové relácie toho starého cétečka, vtedy ktorého bola zrušená súťaž, a nového sú vo výraznom rozpore, čo keď premiér zistil, okamžite konal a došlo k nebývalým demisiám, ktoré v tomto parlamente by sme mohli každým týchto, ktoré sú, dneska takíto silní rečníci, vysvetľovať, a aj vysvetľujeme a aj to veľmi jemne, čo sa dialo za nich. Preto to musíme povedať, aby sme si lepšie rozumeli.
Ak sa, pán Lipšic je nesmierne citlivý na čokoľvek, čo sa dotýka jeho, pričom na rozdiel od vás, pán Lipšic, ja nie som a ani tu neprezentujem vlastné dohady a vlastnú interpretáciu faktov, prezentujem tu to, čo sa cituje v tlači, v médiách, ani, iste, ani to nie je stopercentne pravdivá vec, len už nejakú mieru verifikácie si dajte. A my nebudeme robiť vlastné domnienky. Ja síce nemám dôkazy, ale aj som presvedčený, že je to tak.
Hm, aj v tejto súvislosti som si našiel a zaujal ma jeden článok v Čechách, aby náhodou nebolo, že som si ho vymyslel, a ten článok sa volá, že „Korupcia ako gýč“, inak bol uverejnený vo Filmagu, v pravicovom denníku, nie v ľavicovom. A hovorí, že tá politická korupcia ako gýč má niekoľko poznávacích znakov. Prvý je, teda tvrdia v Čechách, neviete kto, neviete komu, neviete koľko, ale proste viete, že sa upláca.
Na druhej strane, pán Lipšic, vy a ja sme právnici a vieme, že právny štát musí rešpektovať aj formálne znaky práva, formálne prvky, že máme ochranu osobnosti, že máme zásadu, pokiaľ niekomu niečo nepreukážeme, hľadíme naňho ako na nevinného. To znamená, že politický jazyk je dramaticky iný ako právnický, ale napriek tomu potrebuje tiež vnútornú etiku. To znamená, ak hovoríte o niekom v kategóriách nie „domnievam sa“, „myslím si“, alebo „sú silné indície“, že, ale tvrdím, že „to je fakt“, v takom prípade sa dopúšťam z právneho hľadiska trestného činu a iba imunita v parlamente, resp. identita nás chráni, pán kolega. No, ale to je nepodstatné.
Skutočne podstatné je to, vážené kolegyne, že vy aj my sme prezentovali svoje statusy.
Pán Lipšic, prepáčte ešte, predsa len veľmi krátko z tej Penty, toto je ten článok. Penta na vás podáva po prvé: „Investičná skupina Penta“, aby sme si teda rozumeli, „zásadne odmieta akékoľvek majetkové či iné prepojenie na spoločnosť Penta Enterprises Ltd. so sídlom v Belize. Penta nevyužíva pre svoje podnikateľské aktivity jurisdikciu Belize a nemá v tejto jurisdikcii žiadne spoločnosti.“
Sú tu ďalšie okolnosti, vážené kolegyne, kolegovia, ktorí budú chcieť a nepochybne aj verejnosť sa s nimi zoznámi, o tom, že hodlá založiť Penta tam rovnako spoločnosti s názvom NOVA alebo nejak podobne, ale týmto politickým hrátkam sa my venovať, pán Lipšic, nebudeme.
Budeme, i takto vám poviem, som presvedčený, že Slovensko potrebuje dobrú opozíciu, som presvedčený, že SMER potrebuje dobrú opozíciu. Ak niečo na kapitalizme uznávam a na voľnom trhu a oceňujem, je to práve konkurencia. Potrebujeme ju. Ale tak jak hospodársku konkurenciu potrebujeme dopĺňať hospodárskou etikou, tak aj politickú konkurenciu musíme dopĺňať politickou etikou.
To sú základné veci, vážené kolegyne a kolegovia, a ak teda toľko si vstupujeme do svedomia, niekto má pocit, že to, čo sa tu odohrávalo, a tí protagonisti, ktorých som vymenoval, ako tu predvádzali, že to je ono, tak ale to je potom obrovské riziko pre slovenský parlament. Obrovské riziko pre slovenský parlament!
Slovenský parlament potrebuje rozhľadených poslancov, korektných, ktorí majú rešpekt k svojim politickým súperom, ktorí sú nekompromisní a tvrdí a demonštrujú teda svoj vzťah k hodnotám, ktoré chcú chrániť. Verte mi, že, a myslím, že všetci alebo dramatická väčšina v SMER-e sme takí, ktorí budeme takýto postup podporovať. Tak ako vy niektorí, aj my chceme korektnú spoločnosť. Neznášam spoločnosť, kde ja sa mám dobre, a prídem na moju rodnú dedinu, kde 80 ľudí zo 600 obyvateľov nemá posledný týždeň čo jesť. Nerobí mi to dobre.
Hľadajme spolu dôvody, ale hľadajme skutočné dôvody, prečo tak je. Kde sú základné problémy, prerozdeľovacie procesy, daňové systémy? Rozprávať tu toľko, čo tá pravica rozpráva o tom, že zneužíva sa sociálny systém, ľudia, a tak ďalej a tak ďalej. Už som tu niekoľkokrát citoval renomovanú audítorskú firmu z Londýna, ktorá auditovala podmienky zneužívania sociálnych dávok, ale aj daňového systému na rast a zistila zaujímavé skutočnosti. Dochádzalo pri zneužívaní sociálnych dávok v Anglicku, v jednom roku, k zneužívaniu sociálnych dávok vo výške 11 mld. anglických libier. A viete, koľko napočítali pri daňových únikoch, možné daňové úniky? Od 140 do 160 mld. libier!
Vážené kolegyne, kolegovia, potrebujeme serióznu rovnováhu, potrebujeme aktívny, dynamický podnikateľský stav, ale potrebujeme seriózne prerozdeľovacie procesy, aby sme vedeli občanom garantovať ústavné istoty, právo na dôstojný život, aby sme sa znovu vrátili k tomu, aby sme sa zamysleli nad tým, akým spôsobom budeme našej mladej generácii otvárať právo na byt, právo na prácu, do akej miery vieme garantovať. Čo vieme urobiť, ak chceme flexibilné pracovné miesta? Kde musíme hľadať zdroje, aby sme vedeli sanovať iným spôsobom dnes stabilné zamestnania už len vo väzbe na to, aby si tí ľudia mohli zakúpiť byt ako elementárny predpoklad pre rodiny mladé, pre reprodukciu spoločnosti.
Čo z toho celého, čo tu narozprávali títo vážení kolegovia, prispeje k riešeniu týchto vecí? Okrem tých obrovských urážok a znechutenia a vytvárania stavu, že mnohí z nás už nemáme chuť chodiť do tejto sály.
Toto sú veci, nemusím mať pravdu, ale diskutujme o tom, vážené kolegyne, kolegovia, lebo znevažovať parlament takýmito aktivitami, je mi nesmierne ľúto, že sme v konečnom dôsledku deklasovali oslavy 17. novembra týmto postupom a nevyriešili sme absolútne nič. Zneistili sme spoločnosť a ukázali sme jej, že pravdepodobne máme výrazné deficity v schopnosti optimálne a korektne pomáhať našej krajine, aby rástla.
Skúsme, porozmýšľať skúste nad mojimi slovami, hovorím, aspoň v tej časti, kde by sme mohli nájsť spoločnú vec, a poďme niečo urobiť pre to, aby sme sa mohli tešiť z toho, že sa našej Slovenskej republike darí.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Nikto nespochybňuje legitimitu SMER-u, ktorú získal vo voľbách, ale, pán kolega, spochybňujeme spôsob vládnutia a spochybňujeme nezvládnutie moci. Však keď ste získali tých 83 hlasov v parlamente, najskôr ste sa toho trošku báli, ale potom veľmi rýchlo ste sa zorientovali v situácii a jednoducho ste to nezvládli. A, áno, prídu ďalšie voľby a ja som presvedčená, že 83 vás tu nebude.
Ale ten koniec, poďme niečo spolu robiť, ten ma inšpiruje k poznámke, poďme spolu niečo robiť a dobrý začiatok by bol, keby predseda parlamentu odstúpil, a potom sa môžme začať rozprávať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán Číž, vy máte takú zaujímavú schopnosť rozprávať o niečom, ako by malo byť, s tým sa dá súhlasiť a bolo by to naozaj pekné a ja by som to prijal. Lenže vaši kolegovia to následne, akonáhle si sadnete alebo prestanete rozprávať, tak už to vôbec neplatí. Viete, a to je na tom to tragické, vy rozprávate o niečom, čo by malo byť, ale vaši kolegovia to neprijímajú a potom len zametáte pod stôl všetko, čo sa vám navrhne. Tá vaša diskusia sa totižto scvrkne len na konštatáciu v oblasti, že, no toto je pre nás neprijateľné, to vám neprijmeme, uhm, a toto sa tiež nedá, viete, a toto by sme vám možno prijali, lebo je to pohodlné aj pre nás.
Toto je váš systém diskusie. Ja som ju zažil osobne na vlastnej koži. Ja som to zažil! Viete, ale takto si ja diskusiu nepredstavujem. Vy si ju tiež možno predstavujete inak, lepšie, aj ja, ale ono to tak nie je. Takže vy vyžadujete niečo od nás alebo chcete, aby sme niečo robili tak, ako si to predstavujete, ale vaši kolegovia to nerobia, a to je tá tragédia.
Ja sa vrátim ešte pekne od úvodu vášho, hovorili ste o tom, že ste dostali 46 % hlasov vo voľbách, že teda máte silný mandát. No ja by som to trošku tak okresal, lebo to bolo zo zúčastnených voličov, a ja som vám už hovoril minule, že je to len 25,82 % z celkového počtu voličov. Ja teraz nehovorím o tom, koľko sme z toho získali my, ale vy sa hrdíte tým, že máte silný mandát. Vy máte silný mandát štvrtiny obyvateľstva Slovenska. A ako povedal váš minister Kaliňák, "aj nevoliť je vyjadrenie vôle", toto povedal váš minister. Takže trištvrte obyvateľov Slovenska vyjadrilo vôľu, že vás tu nechce, ale vy sa hrdíte tým, že máte silný mandát.
Byť pripravený na vládnutie neznamená dosadiť si politických súpútnikov, potom vidíme, ako to vyzerá: Čaplovič už neni ministrom, Malatinský tiež preč, Zvolenská preč. Takže toto by mali byť tí politickí odborníci, ktorí sú na ministerstvách? Tak u nás by to určite tak nevyzeralo.
No a končíme v nedokončenej kríze, ale je zaujímavé, že vy stále nájdete zlatú baňu v rozpočte aj v čase krízy, a toto je na tomto smutné.

Pán Číž, keď sme pred dvomi rokmi prerokovávali novelu zákona k PPC, kde ste chceli prihrať Pente 30 mil. ročne, tak tiež dali vyhlásenie, že sa od toho dištancujú. Také sú dôveryhodné vyhlásenia Penty a gratulujem vám, že vy a vaši poslanci ich tu čítate. Ja by som sa na vašom mieste skôr hanbil.
Druhá poznámka. Už som vysvetľoval okolnosti okolo Gábora Grendela a mám jedno vážne podozrenie, keď to všetci teraz čítate. Mňa v piatok večer informovali, že ľudia okolo Roberta Fica a Pavla Pašku obvolávajú médiá, aby ako pomstu, že som vyniesol na svetlo nepriznanie majetkov pána Pašku, hrali akúsi kauzu pána Grendela pred komunálnymi voľbami. Nechcelo sa mi tomu veriť, ale teraz to asi pravda je, keď to všetci rozprávate tuná od mikrofónu. Je mi z toho naozaj dosť zle. Snažili ste sa zneužiť políciu aj pred prezidentskými voľbami, informoval som o tom osobne. Robíte to znovu, je mi z toho zle. Je mi z toho zle, pán Číž.
A to, že ľudia okolo pána Fica a Pašku takýmto spôsobom tlačia na médiá, to je teda tiež vizitka toho, ako sa bojíte, keď vám dochádzajú argumenty a keď sú na stole dôkazy. Lebo ja som dal na stôl dôkazy, že pán Paška nepriznal svoje príjmy, nie domnienky. Dôkazy! Písomné dôkazy. Čo povedal pán Paška? Že zatiaľ mu to nikto nevytkol na výbore. Nič iné nepovedal. K tomu ste boli ticho.
A keď hovoríte ešte o daňovom prerozdeľovaní, ja som tuná dával párkrát návrh, aby bolo podrobené monopolnej dani elektronické mýto. Lebo to je monopol! Ale ten monopol prevádzkujú vaši olichargovia. A vy ste ako hlasovali? V prospech prerozdeľovania ako sociálny demokrat alebo v prospech vašich olichargov? V prospech vašich olichargov.
Pán Číž na vašom mieste by som naozaj tíško sedel a šúchal nohami a pozrel si vaše hlasovania.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Číž, spomenuli ste vo svojom vystúpení politickú etiku. Priznám sa, že z vašich úst mi to znelo dosť nepresvedčivo, a donútili ste ma spomenúť si na jeden dosť smútočný okamih, ktorý bol z môjho pohľadu pôsobenia tu v sieni zákonnosti jeden z najsmutnejších.
Bolo to vlani, bolo to vlani pred letnou prestávkou, keď sme prvýkrát predložili zákon o ochrane, podpore a prípadnom odmeňovaní ľudí, ktorí bojujú s korupciou, teda s tým, čo je leitmotívom tejto mimoriadnej schôdze. Viete, ten smútok je spojený s tým, že vy ste boli jeden z tých poslancov SMER-u, ktorí veľmi razantne odmietli takýto návrh, a to odmietnutie neni dôvodom toho smútku, ale tá argumentácia z vašej strany, tá, verte, aj roky po tom, ak mi to bude dopriate, po odchode z parlamentu, bude pre mňa nezabudnuteľná. Vy ste tým razantným spôsobom sebe vlastným povedali, že takýto zákon je pre túto krajinu nepotrebný, že ho odmietate, lebo je to zákon pre udavačov. To sú slová, ktoré, možno využite túto chvíľu, však niektoré veci ste už zázračne popriznávali, že nie všetko je tak, ako chce, a možno by to bolo politicky celkom chytré, keby ste sa pridali k vášmu pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra, ktorý uznal, že to nie je zákon pre udavačov, samozrejme, až vo chvíli, keď ste ho dali z vládnej dielne. Ale, viete, aj keby ste urobili tento krok, keby ste v duchu tej etiky, ktorú ste tu spomenuli, povedali, že mýliť sa je ľudské, mýlim sa ja, mýlite sa vy, pre mňa by to už bolo neskoro.
Naozaj, smútok spojený s vaším prehlásením je pre mňa veľmi žalostným zážitkom, a preto vaša zmienka o politickej etike je pre mňa viac ako nedôveryhodná.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja len takú voľnú analógiu si dovolím, opäť historickú, na margo tej masovej voličskej podpory. Nebudem celkom korektný, podobne ako ty si sa priznal, že nie je v akejsi analógii celkom korektný. A pripomeniem, že ešte 17. novembra 1989 mala podľa výsledkov z predchádzajúcich volieb 99,9-percentú podporu v slovenskej spoločnosti istá Komunistická strana Slovenska. A keď sme niekoľko dní po 17. novembri hľadali niekoho z predstaviteľov tejto strany, ktorá o sebe rada vyhlasovala, a mala to aj v ústave, že je vedúcou silou spoločnosti a hegemónom a podobne, niekoho, kto by túto takmer stopercentne podporovanú politickú silu spoločnosti zastupoval v prvom otvorenom dialógu televíznom so zástupcami verejnosti, čuduj sa svete, nenašiel sa nikto. Nakoniec museli vedenie tejto supersilnej strany zastupovať dvaja riaditelia veľkých podnikov a nakoniec sa k nim obetavo pripojil Peter Weiss, ktorý ale v tom čase nemal, pokiaľ si pamätám, žiadnu kľúčovú funkciu v Komunistickej strane, tú získal až neskôr.
Takže toľko k tomu, ako sa ten hegemón môže pomerne rýchlo zmeniť na silu, ktorej predstaviteľa je problém nájsť. A v tom vidím trošku aj analógiu dnešnú, že máme tu takúto dominantnú silu spoločnosti, celé dva dni tu hovoríme o jej najvyššom predstaviteľovi a ten najvyšší predstaviteľ sa kdesi prepadol, podobne ako tí predstavitelia Komunistickej strany pred tými 25 rokmi.
Ďakujem.

Niektoré vystúpenia vyjdú, niektoré menej. Ja by som chcel povedať, že keď sa v tej časti, keď ste rozoberali personálne obsadenie opozície a zvolávateľov tejto schôdze, som mal až pocit, ako keby sme sa mali ospravedlniť za to, že sme získali dôveru a že sú tu ľudia, ktorí majú silný mandát. Zrovna jeden z tých ľudí, ktorého ste veľmi s dešpektom označili a chceli ho paralelne porovnávať, získal v tých ostatných voľbách v roku 2012, na piatom meste skončil z celého tohoto parlamentu. A ja už by som na vašom mieste opustil túto rétoriku, lebo vy získavate mandát na základe nejakých parametrov, možnože často máme pocit, že sa dá aj využívať na marketingové ciele a vôbec vládnym pôsobením korumpovať voličov. Je to napríklad príklad z tej Žiliny.
No. Ale na druhej strane teda chcem povedať, keď vám tak vadia odborné kvality, ktoré tu reprezentuje pán profesor Huba, pán doktor, inžinier Miroslav Kadúc, pani profesorka Horváthová, tak by som teda chcel pri tejto téme schôdze upozorniť na to, že pána doktora Straku, ktorého sme mali možnosť vidieť na videu a reprezentoval vás v piešťanskej nemocnici, tak toto ako vedie k stabilnému, reálnej správe štátu na centrálnej, regionálnej aj lokálnej úrovni? Toto proste bolo mimo. Teraz tá debata sa netočí okolo Romana Kováča, prvej, druhej Dzurindovej vlády, točí sa okolo toho, že tu máme reálny problém s rozkrádaním... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Číž, začali ste s tým, že akú veľkú a rozsiahlu legitimitu má politická strana SMER vzhľadom na počet starostov, županov a iných rôznych volených funkcionárov. To je všetko pravda. To beriem, je to rozhodnutie ľudu. Ale chcem pripomenúť, ak si dobre pamätám, slová zakladajúceho člena SMER-u, že SMER vznikol ako podnikateľská korporácia založená proste mečiarovskými zbohatlíkmi, ktorí sú doteraz v jeho pozadí, a že korupciu má teda napísanú priamo v rodnom liste.
A k tej korupcii chcem povedať nasledovné, lebo o tom mala byť najmä reč dnes, tak chcem povedať nasledovné. Pred rokom vyšla neobyčajne dôležitá a rozsiahla kniha dvoch autorov Darona Acemoglu a Jamesa Robinsona ktorá má titul „Why Nations Fail“, teda „Prečo zlyhávajú národy a štáty“ a podtitul mal "O pôvode moci prosperity a chudoby“. A korupcia je uvádzaná v tejto štúdii medzi najdôležitejšími zdrojmi toho, že niektoré štáty a niektoré národy jednoducho upadnú do takej mizérie, z ktorej sa nevedia vyhrabať presne vďaka skorumpovanej vládnucej triede. Tá korupcia, to je piesok v ozubených kolesách fungovania akejkoľvek spoločnosti, akéhokoľvek národa.
A chcem povedať, že okrem poškodenia tohto typu korupcia poškodzuje nenapraviteľným spôsobom národy a štáty aj eticky. Jednoducho zmizne vzťah medzi prácou a výsledkom, pretože k výsledku sa nedopracováva prácou, ale korupciou. A to je škoda, na ktorej práve politická strana SMER usilovne pracuje. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Číž, veľmi pekne ďakujem za vystúpenie. Plne súhlasím s tou časťou tvojho vystúpenia, kde si hovoril o pánovi Frešovi. Je fakt zaujímavé, že človek sa tvári ako veľký demokrat, a pritom pán Frešo vymkol vlastného člena, dokonca skrýval sa pred vlastným členom v centrále SDKÚ a nepustil ho dnu. Nakoniec pán Matej musel robiť aj tlačovku k tomu. Pán Frešo bol známy, ako si to aj ty povedal, že dáva šancu našim mladým smerákom, čo je len paradox, že nedáva šancu mladým vo svojej vlastnej strane, ktorí museli opustiť SDKÚ. A radšej odišli, lebo videli tú demokraciu v SDKÚ.
Čo je ďalšie zaujímavé, pán Číž, plne s tebou súhlasím, že je to veľmi zaujímavé, keď pán Lipšic tvrdí, však, aha, dôkazy sú niekde na internete. Ale však aj nejaké dôkazy sa objavili ohľadom trestného stíhania pána Grendela na Topkach.sk. No tak nech sa k tomu vyjadria!
Taktiež je veľmi zaujímavé, keď pán Lipšic alebo opozícia sa chytá argumentov niečoho, že proste nás krivo obviňujú alebo našich predstaviteľov z nejakej firmy. No ja neviem, čo bude robiť pán Lipšic, keď sa na Saint Vincente objaví na jednej adrese NOVA Ltd, HZDS Ltd, a Islamský štát Ltd.? To bude znamenať, že sú prepojení? Však to je choré a smiešne zároveň, s čím tu prichádza opozícia. Čiže, proste sú zúfalí.

Ďakujem pekne, pán poslanec Číž, za výborný príhovor. Chcel by som nadviazať na to zneváženie novembra ´89. A to mňa osobne veľmi mrzí aj napriek tomu, že ma tu mnohí opoziční kolegovia označujú za neokomunistu. Pretože to je vrchol arogancie podľa mňa, keď opoziční poslanci povedzme vyzývajú kapely alebo ľudí, aby odmietli účasť na štátnej akcii, ktorú organizuje predseda Národnej rady nie ako súkromná osoba. To neni jeho súkromný podnik. On to organizuje v mene parlamentu. A keď niekto sa obráti chrbtom k akcii, ktorú organizuje parlament, tým sa vlastne obracia chrbtom k celému Slovensku, aj k tomu sviatku.
A keď toto nedokážete, páni kolegovia z opozície, oddeliť, že to nie je súkromná iniciatíva, ale štátne podujatie, tak to je znevažovanie novembra. To je, ako keby sme my len kvôli tomu, že nesúhlasíme s pánom prezidentom Kiskom, teraz ignorovali a sabotovali akcie, štátne akcie, ktoré on organizuje. To sú také veci, ktoré by sa dneska na Slovensku naozaj nemali stať. Je to tragédia.
Je to napokon aj medvedia služba pre samotný 17. november. Pretože ešte 25 rokov po novembri, keď chcete lustrovať, 25 rokov po novembri, ktorí sú hodní novembra, ktorí nie sú hodní novembra? Toto chcete, ďalej deliť Slovensko? Ale potom znášajte následky, že polovica Slovenska sa vám potom k tomu novembru otočí chrbtom. Aj to môže byť dôsledok. Ak chcete, aby november spájal ľudí na Slovensku, tak takto sa nesprávajte. Nelustrujte! Prestaňte lustrovať! Pre mňa osobne ako mladého človeka, a ja si myslím, že pre väčšinu Slovenska, je symbolom 17. novembra Alexander Dubček. Alexander Dubček chcel sociálnejší systém, chcel socializmus s ľudskou tvárou. Alexander Dubček. Na toho pamätajme.
Vďaka. (Potlesk.)