44. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa musím priznať, že ja nerozumiem vôbec vašej viere, pán poslanec Kadúc, že nový pán predseda parlamentu bude meniť všetky tie veci, ktoré ste tu vymenovali. Ako keby to chceli zmeniť niekedy, tak to zmenia už dávno predtým, bez ohľadu na to, kto sedí na tej formálnej stoličke predsedu parlamentu. Ten výber nového predsedu parlamentu nebol náš výber, to nebude náš predseda parlamentu. To bol výber našich kolegov zo SMER-u, ktorí si ho aj schvália a my sme ako vždy v úlohe nejakých štatistov a preto aj tak celkom nerozumiem akože tým poklonkom, pretože ja si myslím, že chváliť by sme mali, až keď dôjde k nejakým konkrétnym činom. Ale chcem upozorniť na to, že po prvé, vstupujeme do volebného roku, takže nemyslím si, že dôjde k nejakým razantným zmenám pri všetkých citlivých veciach, ktoré ste vymenovali.
A po druhé, veď pri tej výmene podľa mňa nejde o nič iné, iba o to, o naplnenie toho scenára, že pán Fico sa pomaly, ale iste chce uberať od tej zodpovednosti, od všetkých tých nemilých vecí, ktoré mu politika priniesla a vybral si korunného princa. A pán Pellegrini je tým korunným princom a musí prejsť proste tuto nejakým protokolárnym sitom a dostať sa do čela parlamentu. To je všetko. A fakt si nemyslím, že my, ako opoziční štatisti, by sme mali skákať na túto hru.
Ďakujem.

Nech sa páči, Miroslav Kadúc.

Ďakujem pekne. Ja som nevystúpil preto, aby som skákal na nejakú hru. Ja som vystúpil hlavne preto, aby boli povedané hriechy z minulosti a aby sa tie hriechy neopakovali. To bol, to bolo hlavným účelom môjho vystúpenia a neostáva mi nič iné, ako dúfať, že to bude opačne a budem robiť všetko preto, ak sa niečo takéto stane, že budem na to poukazovať. Alebo mám teraz povedať, že nie, bude to zlé? Veď ľudia vidia, že je to zlé. Ale dajme tomu novému človeku možno nádej a nech ukáže, čo je v ňom. Myslím si, že o tomto to je. Ja tiež mám pochybnosti, to zas klamal by som, že nemám, ale ako hovorím, nič iné mi, ako si povedala ty, ako štatistovi neostáva.

Ďalším rečníkom v rozprave je Alojz Hlina. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko k tomu uviesť, ja na politických hroboch netancujem. Čiže nebudem tancovať. Chcem k tomu, čo má nastať, a uchopím to ani nie cez nejaké politické, lebo čo bude, bude, my sa v zásade nepoznáme, ja sa prispôsobím. Viete, už som všeličo zažil, všeličo videl, (povedané so smiechom) takže uvidíme, akým smerom to uchopíte a podľa toho sa prispôsobím ja teda.
Ale ja by som, ak dovolíte, upozornil na možno pri tejto chvíli, ak niekto si myslí, že to je nenáležité, na také prozaickejšie veci. Ja som na ne nie raz, nie dvakrát upozorňoval a podľa mňa sú dôležité. Ja to poviem na jednom príklade. My sme raz dávno rekonštruovali jeden vyhorený študentský klub. Nepoviem kde, ale vyhorený, úplne zdevastovaný a my sme do toho nainvestovali naozaj veľa peňazí a všetci ma odhovárali, že nebláznite, však to vám zničia do týždňa. A by ste neverili, že za štyri roky tam možno dve, tri stoličky, nič sa dokopy nestalo a potvrdila sa teória, že prostredie vychováva. Naozaj prostredie vychováva.
A teraz, prečo to hovorím? Naozaj sú tu také, by som povedal, prozaické veci, prosím vás, urobte to. Urobte to tak, že sa nebudeme hanbiť, urobte miesto predkladateľa, pozrite si koberec, ako vyzerá miesto predkladateľa. Pozrite si pod mojou stoličkou a nie ja som to urobil ten koberec, prosím vás, zabezpečte to. Ale nie tak, že zas budeme počúvať, že ten koberec stál toľko, ako damaškový, ja neviem, z hodvábu. Prosím vás, urobte to s noblesou, urobte to, vymeňte to.
Prosím vás, tieto kamery na štátnom znaku, tam ja som predchádzal, vášho predchodcu na to upozorňoval. Naozaj to tam nemá čo robiť. To je obrovská neúcta, že to tam niekto inštaloval, je iks možností, kde sa to dá dať. Prosím vás, dajte to na takú, by som povedal, primeranejšie miesto, nie na solitérny prvok, na ktorom je štátny znak, prosím vás.
A nedá mi, prepáčte, neobídem garáže. Čaká nás ešte kus roboty a som zvedavý teda, ako to uchopíte, to, čo sme našli. To bohatstvo, ktoré sme našli na hradnom kopci. Nebudem komentovať vášho predchodcu, jak to on pochopil. Som zvedavý, ako to vy pochopíte. A čo z toho bohatstva, ktoré nám tu zostalo, ktoré prežilo 2100 rokov, prežilo aj pána Pašku, že ako k tomu pristúpite. Mne sa ozvali študenti. Som rád, že sa ozvali študenti histórie, archeológie, pošlú vám výzvu. Otvorený list, budú vás vyzývať, prosím vás, tam je taký pylón, ten pylón neurobte to tak, aby sa ten pylón stal symbolom. Dobre? Hľadajte cesty. Ten pylón prežil 2100 rokov, hľadajme cesty, ako tam má zostať. To, že je údajný postup, že sa premiestni, nerobme to, prosím vás. Nerobme. Postavme to, postavme to naozaj s úctou k tomu, čo sa našlo a čo to pre túto krajinu znamená, ale vôbec, že pre to centrum, sa mi to už nechce opakovať, nie raz, nie dvakrát som to hovoril, prosím vás.
Som zvedavý, ako k tomu pristúpite. Som zvedavý, či ma už niekto pustí konečne, lebo ja, ja tam už bol hocikto, ale ja, ja mám, ja by som sa tam ráčil pozrieť. Som zvedavý, keď vás poprosím, že, lebo je lepšie raz vidieť, jak stokrát počuť. Aj to som zvedavý, či k tomu pristúpite tak, ako by podľa mňa bolo korektné, že sa môžme ísť na to pozrieť, môžme to zhodnotiť, môžeme to vyhodnotiť. Mne na tom naozaj záleží. Niekto povie, čo, iné sú problémy, ja viem, že je tu kopu iných problémov, nebojte sa, o piatej budete počuť, ako budeme riešiť iné problémy, ale aj toto je jedna vec, ktorá nás neobíde, dobre? Očakávam zmenu prístupu. Očakávam zmenu prístupu oproti doterajšiemu.
Prosím vás, ešte keď sme pri tých prozaických veciach, ja som to už aj niekde fotil. Vstup do parlamentu, pozrite si, ako je to tam špinavé, jak je tom tam zanedbané, pozrite si, ako sú zanedbané steny na parlamente, pozrite si, ako je zanedbaná vzadu záhrada. To je výrazom toho, naozaj, ako k tomu pristupujeme. Parlament by mal, by ste mali jesť, jak sa hovorí, že zo zeme by sa tu malo dať jesť, prosím vás. Tu by malo svietiť, lebo a viete, tu je problém, zájsť niekde inde, jak sa bežne chodí. A uvidíte, čo ste nevideli. Uvidíte tu zanedbanú, pán Huba by vedel, už aj zákutia parlamentu, ktoré patria, budú patriť pod parlament.
Prosím vás, urobme s tým niečo, naozaj, je to aj našou vizitkou, však tu trávime kopu času. Prepáčte mi, možno ste čakali nejaké politické, to politiky si užijeme, hej, toto je naozaj prozaická vec, ale podľa mňa veľmi dôležitá.
Ďakujem za pochopenie.

Na vystúpenie pána poslanca Hlinu je jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, Antonín Cicoň.

Ďakujem za slovo. Ako v tomto vystúpení ja som čakal, že kolega Hlina povie niečo iné, totiž v médiách som postrehol, že prehlásil, že pokiaľ odstúpi Pavol Paška z funkcie poslanca, tak odstúpi aj on. Tak len slovo robí chlapa, tak by som chcel vedieť, že kedy, ku ktorému termínu mieni sa vzdať poslaneckého mandátu. Ďakujem. (Potlesk.)

Nech sa páči, s reakciou Alojz Hlina.

Priznám sa, teda hovorím veľa, ale po väčšinou si to aj pamätám. A toto som kedy povedal?

Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy písomne a posledným písomne prihláseným je Miroslav Beblavý. Nech sa páči.