44. schôdza

Igor, ja s tebou vôbec nesúhlasím. Podľa mňa úspešná firma KOMET je dôkazom toho, že na Slovensku je vynikajúce podnikateľské prostredie. Firmám sa jednoducho darí, tak to jednoducho je, čím menej zamestnancov majú, tým sú efektívnejšie, preto tie státisícové zisky ročne. Ja si myslím, že by to mal byť aj príklad pre ostatných občanov Slovenskej republiky, aby nefrflali, nedemonštrovali na námestiach, dokonca v rôznych parkoch, či už je to v Bratislave, alebo v Košiciach, ale mali by sa usilovne pustiť do práce, založiť si tiež nejakú eseročku a tiež by mohli mať státisíce euro ročne ziskov a tu vidíme, že akí sú sociálni demokrati naozaj dobrí, ako sú vzorom a príkladom pre tento národ a preto mi je veľmi ľúto, že pán Paška sa vzdal funkcie predsedu parlamentu, lebo bol pre mňa veľkým vzorom.

Ďakujem veľmi pekne. Predseda parlamentu nie je len prvým z rovných, je aj prvým z rovných, ale zároveň je človekom, ktorý má možnosť určiť ráz práce najvyššieho zákonodarného zboru v tomto štáte. Musím povedať, že posledné dva roky výrazným spôsobom oslabili pozíciu Národnej rady a z parlamentnej demokracie, ktorú máme na papieri a ktorá by mala byť formou správy vecí verejných v tomto štáte, v Slovenskej republike, sa stala už len formálna inštitúcia nielen v legislatívnej úrovni, ale aj v mocenskej úrovni vykonávajúca vôľu vlády a strany.
Ja by som bol veľmi rád, pán kandidát na predsedu parlamentu pán poslanec Pellegrini, keby ste vystúpili ešte dnes v rozprave, v ústnej a predstavili svoju víziu, čo ako predseda parlamentu hodláte zachovať a čo hodláte zmeniť. A ja mám pre vás pár typov.
Za posledné dva roky sme sa dočkali niekoľkých exemplárnych nedodržaní rokovacieho poriadku, ktorý má byť naším najvyšším zákonom. Či už to bolo vyžadovanie prítomnosti ministrov počas interpelácií, či to bola možnosť dať hlasovať o zákone, ktorý bol medzitým stiahnutý predkladateľom. Boli to pre niekoho možno detaily, ale myslím si, že na mieste, kde každé slovo a každý čin môže spoluformovať budúcnosť našej predstavy o dodržiavaní pravidiel, je dôležité, aby si človek, ako druhý najvyšší ústavný činiteľ, dával veľmi veľký pozor, aby nikdy a za žiadnych okolností neprekročil rámec, ktorý mu dáva rokovací poriadok. Ja pevne dúfam, že Národná rada pod vaším vedením, pán poslanec, bude takou Národnou radou, kde sa rokovací poriadok nebude dodržiavať podľa toho, či to vyhovuje alebo nie, kde rokovací poriadok jednoducho bude platiť. To je prvá vec.
Druhá vec, stalo sa zvykom v Národnej rade, že keď sme prišli k nejakému problému, ktorý bolo treba riešiť, tak bola zvolaná pracovná skupina. Pracovná skupina zasadala niekedy rok, niekedy polroka, niekedy nezasadla vôbec, ale výsledok častokrát zasadania bolo iba vykázanie činnosti. Ako príklad uvediem pracovnú skupinu, ktorá zasadala v parlamente k zákonu o konflikte záujmov. Najprv stranu SMER zastupovala pani, vtedy podpredsedníčka, Zmajkovičová, potom pán kolega Brixi, od vtedajšieho predsedu parlamentu pána Pašku sme dostali prísľub, že tá verzia, ktorá bola nakoniec schválená prierezovo všetkými zástupcami všetkých politických strán, bude tá, ktorá bude predložená do parlamentu a už druhý rok sa nevieme dočkať toho, aby bol efektívne zmenený zákon o konflikte záujmov, ktorý je ústavným zákonom. Ak by táto zmena bola dosiahnutá, tak celá diskusia o tom, že či pán Paška musí, alebo nemusí dokazovať svoje príjmy, ktorú dnes máme na stole, by nebola, lebo podľa nového znenia už by to bolo jasné. Preto vás prosím, ak budeme v budúcnosti organizovať stretnutia pracovných skupín, kde by mali sme dokázať dosiahnuť prierezovú zhodu celého politického spektra, nech to nie je iba vykazovanie činnosti, nech je to naozaj úprimný dialóg, ktorý by mal viesť ku riešeniu, na ktorom sa tá pracovná skupina zhodne.
Ďalšia vec je volebný kódex, ja som to tu hovoril niekoľkokrát. Súčasný volebný kódex je taký, ktorý nemecký ústavný súd vyhlásil za protiústavný. Súčasný volebný kódex je taký, ktorý umožňuje, aby strana prišla o jeden mandát len kvôli tomu, že dostala o jeden hlas viacej vo voľbách. To je matematicky dokázané. Zo strany ministra vnútra tu bol prísľub, že sa to bude riešiť, ale predpokladám, že je aj záležitosťou Národnej rady, aby sme hovorili o tom, že tu máme protiústavne nastavené volebné zákony a že to treba zmeniť. Tiež vkladám vo vás dôveru, pán budúci predseda Národnej rady, samozrejme v závislosti od výsledku voľby, že v tejto téme pôjdeme ďalej.
A posledná vec je zákon o platových pomeroch ústavných činiteľov. Každý rok prechádzame tou istou tortúrou a tým istým divadlom pri zmrazovaní platov. Nožnice medzi tým, čo má byť zo strany zákona a medzi tým, čo reálne poslanci a verejní činitelia dostávajú, sa stále roztvárajú. Nie je možné odmraziť teraz platy, lebo to, čo bude dnes pred parlamentom, by bola iba črepinka z toho, čo by tu bolo na druhý deň. Ak nechceme byť na smiech, pán poslanec a snáď budúci predseda Národnej rady, je potrebné čo najskôr tiež naplniť záväzok, ktorý bol daný, myslím, že aj pani, tá už tu nie je, pani podpredsedníčkou parlamentu, ale aj záväzok, ktorý bol daný bývalým predsedom parlamentu, a to je nájsť spôsob dlhodobo udržateľného nastavenia odmeňovania verejných činiteľov, jednak poslancov, jednak sudcov, jednak ministrov vlády a konečne nepáchať tu to divadlo každoročné pri zmrazovaní platov, ale nastaviť systém, ktorý sa dá dlhodobo udržať.
A úplne posledná vec, ktorá nie je vecou zmeny zákona, ale je vecou dodržiavania nejakej štábnej kultúry, pri niektorých veciach rokovací poriadok nie je, nie je úplne jasne vyložiteľný a vtedy sa necháva na interpretáciu alebo, alebo sa necháva na tom, ako sa rozhodne súčasná, súčasná vládnuca moc. Takou vecou je napríklad schvaľovanie programov mimoriadnych schôdzí. Ten inštitút mimoriadnej schôdze bol, dá sa povedať, posledných možno päť, šesť, sedem, osem rokov devalvovaný, ale možno je čas na to, aby sa mu konečne vrátila vážnosť a mimoriadne schôdze boli naozaj venované tomu, čo v danej situácii spoločnosť trápi, čo je horúce a o čom treba bezpodmienečne hovoriť. Takisto inštitút skráteného konania, legislatívneho, dostal, ako sa hovorí, v posledných rokoch pekne po držke a každou vládou a myslím si, že opäť je to pozícia predsedu parlamentu, ktorá by mala mať dostatočnú váhu povedať: vážení zástupcovia exekutívy, tu určite nie sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie, ak je možné, riešte to inak.
Viem, že veci, o ktorých som hovoril, sa nahromadili za 25 rokov od revolúcie a nie je ich možné zmeniť zo dňa na deň, ale verím, že spravodlivým rozhodovaním a vedením Národnej rady, Národnej rady, ktorá je chápaná, ako zbor zástupcov všetkých občanov, nie len tých, ktorí volili vládnu stranu, sa veci dajú zmeniť. Verím, že aj k opozícii sa dá správať, ako k tým, ktorí legitímne zastupujú vôľu občanov a verím, že Národná rada sa dá vrátiť na pozíciu najvyššieho zákonodarného orgánu a že sa nám už nikdy nestane to, čo sa nám stalo, že počas zasadania Národnej rady všetci poslanci vládnej strany išli na Župné námestie počúvať ohlásenie premiéra o prezidentskej kandidatúre. Pozícia predsedu parlamentu je druhou najvyššou ústavnou pozíciou v tomto štáte a tak by mala vyzerať. Keď predseda parlamentu ministrovi povie, že tu má byť, tak prezident (pozn. red.: správne má byť "minister") tu má byť a keď povie, že teraz zasadá parlament, tak poslanci by tu mali byť. Ja pevne verím, že aj opozícia zmierni jednak snahu obštruovať a jednak snahu kritizovať v prípade, že z druhej strany príde vôľa veci zmeniť. V tomto vám držím palce.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja som tiež uvažoval, že sa prihlásim do rozpravy, ale využijem, keďže kolega Poliačik hovoril o nejakom takom programe v opravách, tlačíme, ja by som to len voľne doplnil. S volebným paradoxom absolútne súhlasím. Myslím, že minister vnútra nám sľúbil, že s tým, lebo to sa týka všetkých, aj, aj poslancov SMER-u, že nemôže predsa volič ísť voliť a odovzdá o 20-tisíc hlasov viacej pre stranu SMER, čo znamená koniec koncov, že získa o jeden mandát menej. Myslím, že sú to posledné eurovoľby, čiže toto je ten volebný paradox.
Druhú opravu, ktorú sme iniciovali s kolegom Kadúcom, bol takzvaný zákon o poslancoch. Je to veľká výzva, na grémiách nám to pán predseda sľúbil, máme zákon z roku 1989, ktorý je v mnohých obsolentný a poslanci a celé toto fórum by si zaslúžilo nový kvalitný zákon. No a preukazovanie, respektíve odkiaľ dostávajú poslanci príjmy, sa ťahá touto snemovňou už nejedno volebné obdobie. Čiže ak by toto bolo medzi prioritami nového predsedu parlamentu, ja si tú podporu viem aj predstaviť, pretože to kvári úplne všetkých poslancov Národnej rady a myslím si, že by sme tomuto zboru urobili lepšie meno, ak by sme sa s týmito vecami zaoberali.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja len poopravím kolegu. V posledných eurovoľbách sa stalo, že dvadsať, neviem, či to bolo dvadsať, ale určitý počet tisíc voličov SMER-u spôsobilo, že KDH malo o mandát menej a SDKÚ viacej. Takže na mandátoch SMER-u sa to neprejavilo, ale v podstate voliči SMER-u rozhodli o tom, koľko ľudí tam pôjde za KDH a koľko za SDKÚ. V minulých eurovoľbách to bolo zase naopak, ale tiež to bolo medzi týmito troma stranami a tiež to bolo na základe hlasov voličov SMER-u. Je to jeden z paradoxov každopádne, ktorý je potrebné odstrániť, pretože stále platí to, čo som povedal. Teoreticky je možné, že jeden jediný hlas jedného voliča SMER-u môže rozhodnúť o tom, že kvôli nemu SMER príde o jeden mandát v Národnej rade a to tak nemôže byť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený nádejný kandidát na predsedu parlamentu, ja sa budem prihovárať aj nepriamo, niekedy aj priamo k vám.
Peter Pellegrini je mladý a ambiciózny človek a politik. Preto mám v takomto ohľade pochopenie pre jeho politické ambície. Dnes máme, vážené dámy, vážení páni, rozhodovať o, o tom, kto bude prvý medzi rovnými a zároveň garantom zákonnosti v tejto sieni zákonnosti. A najmä, čo sa týka teda legislatívnej čistoty. Ja verím, že pán aktuálny poslanec Pellegrini sa vyhne svojim excesom z minulosti, ak hovorím o prílepkoch a ktoré niektorý nazývajú nepriamymi novelami a nebude sa toto opakovať a že nie iba, nie je iba maskou, ktorá má byť vľúdnou tvárou na prekrytie posledných smeráckych excesov, ak hovorím o kauze CT, MH Development, SPP. Pretože predseda parlamentu má byť ten, kto má byť lídrom nielen parlamentu, ale aj vzorom pre, pre bežných občanov, pre ľudí mimo parlament.
Peter Pellegrini sa doteraz profiloval viac ekonomickým smerom a ja nemám pochybnosti o jeho erudovanosti, ani entuziazme na zastávanie tejto funkcie, dokonca ani pochybnosti o tom, akým spôsobom sa prejavoval v exekutíve. Mrzí ma, to mi je naozaj ľúto, že na ministerstve školstva nemal viac priestoru presadiť to, čo som ja od neho očakával, pretože, ako som povedal, patrí k tej mladšej generácii a práve takíto ľudia by mali a verím tomu, že sú presvedčení, že mladí, talentovaní a schopní ľudia, ktorí raz budú viesť túto krajinu, by mali mať väčšiu budúcnosť a práve tú dostávajú v školstve. Verím, že ak bude zvolený, nebude, alebo bude pomýšľať aj na, aj na ministerstvo školstva a bude úzko spolupracovať. Pretože to, čo rozbehol, sa mi javilo ako správne.
Zároveň verím, že nový predseda parlamentu pochopí jednu elementárnu vec, ktorá sa tu podľa môjho názoru stráca, a to je, že vláda sa zodpovedá parlamentu a nie naopak, že politická kultúra, naša ústava, ale aj náš právny systém hovoria: "parlament vyslovuje nedôveru vláde". Nie naopak. Nemalo by to byť tak, že vláda alebo niektorí ministri, či premiéri si robia z parlamentu len bábky, alebo niečo, kam musia ísť, lebo ich tam zavolali. Má tu byť reálna zodpovednosť a reálna politická kultúra, kedy, opakujem, vláda sa zodpovedá parlamentu. Už by sa nemalo opakovať, že na interpeláciách nebude niektorý minister bez závažného dôvodu. Ten minister tu vždy musí sedieť. Rovnako tak pri odvolávaní ktoréhokoľvek ministra, špeciálne pána premiéra. Vláda tu musí byť, pretože sa zodpovedá tomuto parlamentu.
Verím, že ako predseda parlamentu pán poslanec Pellegrini zabezpečí, aby tu vláda bola. Verím, že nový predseda parlamentu sa vyhne tomu, čo robil jeho predchodca. Ja len spomeniem iba niekoľko vecí. Pán poslanec Poliačik povedal pomerne veľa a verím, že sa nebude opakovať prepisovanie už schválených zákonov. Toto bol nonsens, ak predseda parlamentu bez, podľa môjho názoru, akéhokoľvek práva si dovolil prepísať schválené znenie zákona. Prípadne, že sa budú zatajovať zárobky, s tým veľmi úzko súvisí zákon o ochrane verejného záujmu, ktorého bol pán bývalý predseda gestorom a ktorý nebol dotiahnutý. Rovnako tak uzavretie bufetu novinárom. Alebo aktuálne noviny novinami projektu N povedané, že nanovo definoval demokraciu: "Vyhraj voľby a môžeš všetko.". Verím tomu, že nový predseda parlamentu si toto nikdy nedovolí. Nikdy. Má vytvárať, práve on je ten, kto má vytvárať politickú kultúru a verím, že to, ak to bude pán Pellegrini, že to tak bude.
Prvou zaťažkávajúcou skúškou nového predsedu nepochybne bude aj vysporiadanie sa s problémom výstavby už teraz javiacich sa predražených garáží na archeologickom nálezisku. Verím tomu, že sa k tomu postaví čelom a dá zadosť hodnotám, kultúrnym a historickým hodnotám namiesto okázalostí, ktoré, ak som správne pochopil, má byť, ktorej účelom má byť práve to, že budeme predsedať Európskej únii, respektíve Európskej rade.
Verím, že nový predseda sa postaví čelom aj k tomu, že vyhlási novú voľbu predsedu NKÚ. A nebudeme sa tu hrať na, na komédie toho, že opozícia sa nevie dohodnúť. Tento post pán Jasovský presluhuje už takmer tri roky a plytvanie sa nezastavuje. Myslím si, som presvedčený, že nová voľba predsedu NKÚ má byť vyhlásená ako jedna z prvých krokov.
Druhá vec, v ktorú verím, je doplnenie nových členov Ústavného súdu, čo má v konečných rukách samozrejme pán prezident, ale iba parlament môže dať pánovi prezidentovi kandidátov, z ktorých si môže vybrať, z ktorých si má právo vybrať. A môže povedať, aj že nie. Nemusí vyberať. Je to v rukách nového predsedu parlamentu, aby vyhlásil novú voľbu kandidátov na členov Ústavného súdu. Dnes má Ústavný súd 11 členov namiesto trinástich. Tento počet je nedostatočný a nesúladný s Ústavou, žiaľ.
A čoho som sa dotkol, bola pripravená novela Ústavného zákona 357/2004 o ochrane verejného záujmu. Pán bývalý predseda parlamentu túto komisiu, ktorá pripravovala novelu, mal viesť, boli tam niekoľkí zástupcovia, myslím, že ich vymenoval pán poslanec Poliačik a potom z ničoho nič výsledky práce tejto komisie stopol. Ja by som bol rád, aby sme sa vrátili k práci tejto komisii a poskytli tomuto plénu taký návrh zákona, že poslanci a verejní činitelia vôbec budú pod drobnohľadom verejnosti a kontrola bude efektívna. Že to nebudú len vykazovania, mám auto, ale pritom mám Ferrari, mám dom a pritom mám vilku s bazénom a s krásnym hektárovým pozemkom. Aby tá kontrola bola efektívna a bola účinná. Na tomto zákone pracovala pracovná skupina dva roky. Bez výsledku, respektíve s výsledkom, ktorý nebol odobrený, žiaľ, bývalým predsedom parlamentu. To si musíme povedať.
Osobne verím, že pán aktuálny poslanec Pellegrini bude, ak bude zvolený, bude dobrým predsedom parlamentu, ja v to teda dúfam, zásadne mi ani nič iné neostáva a posunie politickú kultúru o level vyššie a celkom úprimne hovorím aj napriek tomu, že je z opačnej strany barikády, ja zvažujem, že mu ten hlas dám. Ale ak tak urobím, tá kontrola bude o to dôslednejšia a o to skôr budem kričať, že niečo robí zle. Budem prvý, ktorý bude vyčítať, že porušuje rokovací poriadok.
Ďakujem pekne, dámy a páni.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa musím priznať, že ja nerozumiem vôbec vašej viere, pán poslanec Kadúc, že nový pán predseda parlamentu bude meniť všetky tie veci, ktoré ste tu vymenovali. Ako keby to chceli zmeniť niekedy, tak to zmenia už dávno predtým, bez ohľadu na to, kto sedí na tej formálnej stoličke predsedu parlamentu. Ten výber nového predsedu parlamentu nebol náš výber, to nebude náš predseda parlamentu. To bol výber našich kolegov zo SMER-u, ktorí si ho aj schvália a my sme ako vždy v úlohe nejakých štatistov a preto aj tak celkom nerozumiem akože tým poklonkom, pretože ja si myslím, že chváliť by sme mali, až keď dôjde k nejakým konkrétnym činom. Ale chcem upozorniť na to, že po prvé, vstupujeme do volebného roku, takže nemyslím si, že dôjde k nejakým razantným zmenám pri všetkých citlivých veciach, ktoré ste vymenovali.
A po druhé, veď pri tej výmene podľa mňa nejde o nič iné, iba o to, o naplnenie toho scenára, že pán Fico sa pomaly, ale iste chce uberať od tej zodpovednosti, od všetkých tých nemilých vecí, ktoré mu politika priniesla a vybral si korunného princa. A pán Pellegrini je tým korunným princom a musí prejsť proste tuto nejakým protokolárnym sitom a dostať sa do čela parlamentu. To je všetko. A fakt si nemyslím, že my, ako opoziční štatisti, by sme mali skákať na túto hru.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som nevystúpil preto, aby som skákal na nejakú hru. Ja som vystúpil hlavne preto, aby boli povedané hriechy z minulosti a aby sa tie hriechy neopakovali. To bol, to bolo hlavným účelom môjho vystúpenia a neostáva mi nič iné, ako dúfať, že to bude opačne a budem robiť všetko preto, ak sa niečo takéto stane, že budem na to poukazovať. Alebo mám teraz povedať, že nie, bude to zlé? Veď ľudia vidia, že je to zlé. Ale dajme tomu novému človeku možno nádej a nech ukáže, čo je v ňom. Myslím si, že o tomto to je. Ja tiež mám pochybnosti, to zas klamal by som, že nemám, ale ako hovorím, nič iné mi, ako si povedala ty, ako štatistovi neostáva.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko k tomu uviesť, ja na politických hroboch netancujem. Čiže nebudem tancovať. Chcem k tomu, čo má nastať, a uchopím to ani nie cez nejaké politické, lebo čo bude, bude, my sa v zásade nepoznáme, ja sa prispôsobím. Viete, už som všeličo zažil, všeličo videl, (povedané so smiechom) takže uvidíme, akým smerom to uchopíte a podľa toho sa prispôsobím ja teda.
Ale ja by som, ak dovolíte, upozornil na možno pri tejto chvíli, ak niekto si myslí, že to je nenáležité, na také prozaickejšie veci. Ja som na ne nie raz, nie dvakrát upozorňoval a podľa mňa sú dôležité. Ja to poviem na jednom príklade. My sme raz dávno rekonštruovali jeden vyhorený študentský klub. Nepoviem kde, ale vyhorený, úplne zdevastovaný a my sme do toho nainvestovali naozaj veľa peňazí a všetci ma odhovárali, že nebláznite, však to vám zničia do týždňa. A by ste neverili, že za štyri roky tam možno dve, tri stoličky, nič sa dokopy nestalo a potvrdila sa teória, že prostredie vychováva. Naozaj prostredie vychováva.
A teraz, prečo to hovorím? Naozaj sú tu také, by som povedal, prozaické veci, prosím vás, urobte to. Urobte to tak, že sa nebudeme hanbiť, urobte miesto predkladateľa, pozrite si koberec, ako vyzerá miesto predkladateľa. Pozrite si pod mojou stoličkou a nie ja som to urobil ten koberec, prosím vás, zabezpečte to. Ale nie tak, že zas budeme počúvať, že ten koberec stál toľko, ako damaškový, ja neviem, z hodvábu. Prosím vás, urobte to s noblesou, urobte to, vymeňte to.
Prosím vás, tieto kamery na štátnom znaku, tam ja som predchádzal, vášho predchodcu na to upozorňoval. Naozaj to tam nemá čo robiť. To je obrovská neúcta, že to tam niekto inštaloval, je iks možností, kde sa to dá dať. Prosím vás, dajte to na takú, by som povedal, primeranejšie miesto, nie na solitérny prvok, na ktorom je štátny znak, prosím vás.
A nedá mi, prepáčte, neobídem garáže. Čaká nás ešte kus roboty a som zvedavý teda, ako to uchopíte, to, čo sme našli. To bohatstvo, ktoré sme našli na hradnom kopci. Nebudem komentovať vášho predchodcu, jak to on pochopil. Som zvedavý, ako to vy pochopíte. A čo z toho bohatstva, ktoré nám tu zostalo, ktoré prežilo 2100 rokov, prežilo aj pána Pašku, že ako k tomu pristúpite. Mne sa ozvali študenti. Som rád, že sa ozvali študenti histórie, archeológie, pošlú vám výzvu. Otvorený list, budú vás vyzývať, prosím vás, tam je taký pylón, ten pylón neurobte to tak, aby sa ten pylón stal symbolom. Dobre? Hľadajte cesty. Ten pylón prežil 2100 rokov, hľadajme cesty, ako tam má zostať. To, že je údajný postup, že sa premiestni, nerobme to, prosím vás. Nerobme. Postavme to, postavme to naozaj s úctou k tomu, čo sa našlo a čo to pre túto krajinu znamená, ale vôbec, že pre to centrum, sa mi to už nechce opakovať, nie raz, nie dvakrát som to hovoril, prosím vás.
Som zvedavý, ako k tomu pristúpite. Som zvedavý, či ma už niekto pustí konečne, lebo ja, ja tam už bol hocikto, ale ja, ja mám, ja by som sa tam ráčil pozrieť. Som zvedavý, keď vás poprosím, že, lebo je lepšie raz vidieť, jak stokrát počuť. Aj to som zvedavý, či k tomu pristúpite tak, ako by podľa mňa bolo korektné, že sa môžme ísť na to pozrieť, môžme to zhodnotiť, môžeme to vyhodnotiť. Mne na tom naozaj záleží. Niekto povie, čo, iné sú problémy, ja viem, že je tu kopu iných problémov, nebojte sa, o piatej budete počuť, ako budeme riešiť iné problémy, ale aj toto je jedna vec, ktorá nás neobíde, dobre? Očakávam zmenu prístupu. Očakávam zmenu prístupu oproti doterajšiemu.
Prosím vás, ešte keď sme pri tých prozaických veciach, ja som to už aj niekde fotil. Vstup do parlamentu, pozrite si, ako je to tam špinavé, jak je tom tam zanedbané, pozrite si, ako sú zanedbané steny na parlamente, pozrite si, ako je zanedbaná vzadu záhrada. To je výrazom toho, naozaj, ako k tomu pristupujeme. Parlament by mal, by ste mali jesť, jak sa hovorí, že zo zeme by sa tu malo dať jesť, prosím vás. Tu by malo svietiť, lebo a viete, tu je problém, zájsť niekde inde, jak sa bežne chodí. A uvidíte, čo ste nevideli. Uvidíte tu zanedbanú, pán Huba by vedel, už aj zákutia parlamentu, ktoré patria, budú patriť pod parlament.
Prosím vás, urobme s tým niečo, naozaj, je to aj našou vizitkou, však tu trávime kopu času. Prepáčte mi, možno ste čakali nejaké politické, to politiky si užijeme, hej, toto je naozaj prozaická vec, ale podľa mňa veľmi dôležitá.
Ďakujem za pochopenie.

Ďakujem za slovo. Ako v tomto vystúpení ja som čakal, že kolega Hlina povie niečo iné, totiž v médiách som postrehol, že prehlásil, že pokiaľ odstúpi Pavol Paška z funkcie poslanca, tak odstúpi aj on. Tak len slovo robí chlapa, tak by som chcel vedieť, že kedy, ku ktorému termínu mieni sa vzdať poslaneckého mandátu. Ďakujem. (Potlesk.)

Priznám sa, teda hovorím veľa, ale po väčšinou si to aj pamätám. A toto som kedy povedal?