44. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
25.11.2014 o 16:47 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
Ja sa nijako tohto zákona nechcem zastávať, ale si myslím, že táto téma je skutočne super urgentná pre našu spoločnosť a že je veľmi smutné, že vlastne tá spoločnosť už akoby rezignovala nad touto témou a záver je, všetci sú rovnakí, kradnú, obohacujú sa z verejných zdrojov a tak ďalej a to samozrejme nie je pravda. Exemplárnym prípadom verejného obstarávania bol starý predaj emisií, pamätáte sa, keď Národná rada schválila možnosť cez sprostredkovateľov vzápätí si to štát predal niekomu, schránkovej firme za 5 a pol koruny na kubík, ten niekto to predal za 8 a pol hneď a 47 miliónov sa získalo prakticky za nič a potom podľa médií sa o pár rokov vrátilo sem na Slovensko konkrétnych, na konkrétnych ľudí, no. Tak to je absurdné, aby takéto veci sa už nemohli stávať a preto si myslím, že základom zmeny verejného obstarávania je práve to, aby to bolo bez sprostredkovateľov. Tí sprostredkovatelia prídu, majú styky, všetko zariadia, odoberú financie a urobia ďalšie obstarávanie, možno na takých istých lumpov, ako sú oni, len sám pán podpredseda vlády Vážny povedal, že takýchto obstarávateľov tu evidujú, tuším, 235. Ja som nedávno napísal taký blog o tom, aj tu som o tom hovoril, keď z 2,8 miliónov sa po štyroch, piatich kolách tomu chudákovi na konci má zaplatiť 126-tis. eur za vykonanú prácu, doteraz mu to nezaplatili, asi mu to aj nikdy nezaplatia a na blogu sa ľudia čudovali, jak je to, prečo sa čudujem, však toto je bežné a medzitým firmy skrachujú a takto sa im nič nedostane.
Zaujímavé, že pán premiér priznal napríklad, že Dôvera, Dôveru, majiteľov Dôvery nepozná ani SIS-ka. A teraz tu pán predrečník hovoril, že 100 miliónov Dôvera odliala z peňazí vlastne našich niekde, bohvie kde. Čiže to je veľmi pozoruhodné, tieto dve tvrdenia.
Ďakujem.
Neautorizovaný
Vystúpenia
16:47

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:47
Jozef MikloškoZaujímavé, že pán premiér priznal napríklad, že Dôvera, Dôveru, majiteľov Dôvery nepozná ani SIS-ka. A teraz tu pán predrečník hovoril, že 100 miliónov Dôvera odliala z peňazí vlastne našich niekde, bohvie kde. Čiže to je veľmi pozoruhodné, tieto dve tvrdenia.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
25.11.2014 o 16:47 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
Ja sa nijako tohto zákona nechcem zastávať, ale si myslím, že táto téma je skutočne super urgentná pre našu spoločnosť a že je veľmi smutné, že vlastne tá spoločnosť už akoby rezignovala nad touto témou a záver je, všetci sú rovnakí, kradnú, obohacujú sa z verejných zdrojov a tak ďalej a to samozrejme nie je pravda. Exemplárnym prípadom verejného obstarávania bol starý predaj emisií, pamätáte sa, keď Národná rada schválila možnosť cez sprostredkovateľov vzápätí si to štát predal niekomu, schránkovej firme za 5 a pol koruny na kubík, ten niekto to predal za 8 a pol hneď a 47 miliónov sa získalo prakticky za nič a potom podľa médií sa o pár rokov vrátilo sem na Slovensko konkrétnych, na konkrétnych ľudí, no. Tak to je absurdné, aby takéto veci sa už nemohli stávať a preto si myslím, že základom zmeny verejného obstarávania je práve to, aby to bolo bez sprostredkovateľov. Tí sprostredkovatelia prídu, majú styky, všetko zariadia, odoberú financie a urobia ďalšie obstarávanie, možno na takých istých lumpov, ako sú oni, len sám pán podpredseda vlády Vážny povedal, že takýchto obstarávateľov tu evidujú, tuším, 235. Ja som nedávno napísal taký blog o tom, aj tu som o tom hovoril, keď z 2,8 miliónov sa po štyroch, piatich kolách tomu chudákovi na konci má zaplatiť 126-tis. eur za vykonanú prácu, doteraz mu to nezaplatili, asi mu to aj nikdy nezaplatia a na blogu sa ľudia čudovali, jak je to, prečo sa čudujem, však toto je bežné a medzitým firmy skrachujú a takto sa im nič nedostane.
Zaujímavé, že pán premiér priznal napríklad, že Dôvera, Dôveru, majiteľov Dôvery nepozná ani SIS-ka. A teraz tu pán predrečník hovoril, že 100 miliónov Dôvera odliala z peňazí vlastne našich niekde, bohvie kde. Čiže to je veľmi pozoruhodné, tieto dve tvrdenia.
Ďakujem.
Neautorizovaný
16:49

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:49
Miroslav BeblavýTakže ja by som v tomto rád vyhovel pánovi premiérovi, ktorý na tlačovej konferencii po schválení tohto návrhu povedal, že on by veľmi rád chcel vedieť, kto je za privatizáciou, keď sa privatizuje. No ale nedal to do toho zákona. Tak my s pani kolegyňou Žitňanskou pracujeme na tom, aby sme mu vyhoveli, aby sme našli tento nadstranícky konsenzus a aby, keď najbližšie vláda bude privatizovať, aby sme sa dozvedeli, kto je za tým, ak to náhodu nebude schránková, ak to náhodou bude firma, ktorá nie je jasne identifikovaná.
Takže to je podľa môjho názoru kľúčové, aby sme vedeli, kto zaobchádza s verejnými zdrojmi, či je to obstarávanie, či je to privatizácia, či je to zdravotné poistenie, či sú to mnohé ďalšie veci, práve preto, že ak sú to ľudia, ktorí o tom rozhodujú aj na druhej strane alebo ľudia blízki týmto ľuďom, tak je pre verejnosť zásadná vec to vedieť.
Načo máme potom celý ústavný zákon o konflikte záujmov ak povieme, že cez schránky sa mu možno vyhnúť v podstate jedným podpisom pera? To znamená, že tento zákon je významným čriepkom, aj keď len čriepkom k zmene situácie na Slovensku v narábaní s verejnými zdrojmi.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
25.11.2014 o 16:49 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za všetky vecné pripomienky, ktorých boli tie faktické poznámky plné. Dovoľte mi možno len k tým kľúčovým veciam. Absolútne súhlasím s kolegom Kaníkom, že netreba toto fetišizovať ako jediný krok k náprave narábania s verejnými zdrojmi. Koniec-koncov napríklad v tom legislatívnom zámere, ktorý sme s kolegyňou Žitňanskou robili, ešte keď to nebola taká mediálne atraktívna téma, to bola jedna z mnohých vecí, ktoré sme navrhovali a ja si dodnes myslím a súhlasím s tým, že je to len jeden čriepok, aj keď významným do tej mozaiky, ale mne sa zdá veľmi dôležitý čriepok v prípade, že sa naozaj podarí riešiť verejné zdroje ako také. Lebo ak to bude obmedzené na obstarávanie, tam bolo spočítané, myslím, že aj zo strany Transparency, že schránkové firmy, hoci v zdravotníctve sú významne prítomné, v celom obstarávaní ide o pomerne malé percento, ale keď si napríklad vezmeme naozaj zdroje v zdravotnom poistení, tak zrazu už to percento je oveľa vyššie. Keď si vezmeme veci ako je Lemikon, tak zrazu tie sumy sú, sú radovo vyššie.
Takže ja by som v tomto rád vyhovel pánovi premiérovi, ktorý na tlačovej konferencii po schválení tohto návrhu povedal, že on by veľmi rád chcel vedieť, kto je za privatizáciou, keď sa privatizuje. No ale nedal to do toho zákona. Tak my s pani kolegyňou Žitňanskou pracujeme na tom, aby sme mu vyhoveli, aby sme našli tento nadstranícky konsenzus a aby, keď najbližšie vláda bude privatizovať, aby sme sa dozvedeli, kto je za tým, ak to náhodu nebude schránková, ak to náhodou bude firma, ktorá nie je jasne identifikovaná.
Takže to je podľa môjho názoru kľúčové, aby sme vedeli, kto zaobchádza s verejnými zdrojmi, či je to obstarávanie, či je to privatizácia, či je to zdravotné poistenie, či sú to mnohé ďalšie veci, práve preto, že ak sú to ľudia, ktorí o tom rozhodujú aj na druhej strane alebo ľudia blízki týmto ľuďom, tak je pre verejnosť zásadná vec to vedieť.
Načo máme potom celý ústavný zákon o konflikte záujmov ak povieme, že cez schránky sa mu možno vyhnúť v podstate jedným podpisom pera? To znamená, že tento zákon je významným čriepkom, aj keď len čriepkom k zmene situácie na Slovensku v narábaní s verejnými zdrojmi.
Neautorizovaný
16:51

Vystúpenie v rozprave 16:51
Miroslav KadúcJa sa pokúsim venovať obidvom návrhom zákona, pretože to, čo chcem povedať, súvisí s obidvomi a povedzme, že hlavne s tým a hlavne pôjdem v tej línii, v ktorej sa javí, že ide, alebo vystupovala väčšina doteraz, doteraz rečniacich, ak teda nerátam toho jedného, alebo rátam Mira Beblavého a ostatných vo faktickej. A to z jedného jediného dôvodu a to je, že oba návrhy zákona odporujú zákonnej dikcii § 89 zákona o rokovacom poriadku, zákona o rokovacom poriadku, zdôrazňujem to celkom úmyselne, pretože v zákone je všeobecne záväzný platný predpis, a to znamená, nie každý občan, ale podľa mňa v prvom rade poslanec Národnej rady by sa ním mal, by sa ním mal riadiť a mal by ho dodržiavať, nemal by ho porušovať. Myslím si, že každý poslanec, o to viac možno vláda, by mala byť vzorom pri dodržiavaní zákona. A tu už opakovane sa javí, že to tak nie je.
Paragraf 89 v odseku 1 stanovuje tri alternatívne podmienky, kedy je možné rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Ja len pre pamäť to zopakujem, tou prvou podmienkou sú mimoriadne okolnosti, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných práv a slobôd, druhou, opäť mimoriadne okolnosti, keď môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti a treťou je hrozba značných hospodárskych škôd pre štát. To sú tri podmienky, na základe ktorých môže táto sieň zákonnosti v súlade so zákonom prerokovať tento návrh zákona alebo návrh zákona, ktorým sa skráti to konanie.
K tomu skrátenému konaniu o zdravotnom poistení vláda uvádza, citujem: "Vzhľadom na to, že minimálna mzda sa zvyšuje s účinnosťou od 1. januára 2015, je potrebné prijať návrh zákona v rovnakom čase, pretože v prípade jeho prijatia v neskoršom čase by hrozili štátu značné hospodárske škody vyplývajúce najmä z výrazného zvýšenia ceny práce pre zamestnávateľov nízkopríjmových osôb a s ním súvisiacim hroziacim prepúšťaním, rastom nezamestnanosti a hospodárskymi ťažkosťami.". Vláda deklaruje, že hrozia hospodárske škody, značné hospodárske škody.
Ja absolútne nespochybňujem to, že treba tieto predmetné vzťahy regulovať, to vôbec nie. Zmena v oblasti odvodov poistného na verejné zdravotné poistenie je, je určite žiaduca, ale určite bola žiaduca aj omnoho skôr. Tiež je treba kompenzovať zvýšené mzdové náklady zamestnávateľov, ktoré súvisia so zvýšením minimálnej mzdy. Okej, ale toto citované zdôvodnenie vlády sa dnes nedá čítať inak, ako: nerobili sme to skôr, tak to chcem urobiť cez skrátené konanie, s dodatkom: nechajte nás urobiť si politický marketing. Ďakujeme. Ja to čítam takto a myslím, že aj každý, kto sa na to pozrie triezvymi očami, nepochybne to číta rovnako.
Zdôvodnenie druhého návrhu zákona, teda zákona o verejnom obstarávaní je ešte o niečo bizarnejšie a to je, a citujem: Ak by vládny návrh zákona, "ak by sa vládny návrh zákona prijal v neskoršom čase, hrozili by štátu značné hospodárske škody vyplývajúce z úniku veľkého objemu finančných zdrojov cez spoločnosti s nejasnou vlastníckou štruktúrou".
Z kontextu toho, čo sa za ostatné dni udialo, dá sa to povedať inými slovami: odhalili, robia cirkus, musíme to narýchlo zalepiť, aby sme nestratili. A ešte aj bez toho pomyselného ďakujem. Nejde o nič iné, iba o marketing a plátanie dier, ktoré tu spôsobilo šafárenie tejto vlády, či chcete alebo nechcete. To, že je cieľom novely zákona účinnejšia kontrola a adresnosť finančných prostriedkov, ktoré štát ako správca prerozdeľuje príjemcom zákaziek z verejných zdrojov, známosť osoby, ktoré nakladajú s verejnými prostriedkami, ako aj preukázanie vlastníckej štruktúry relevantných právnických osôb je nepochybne žiadané a úctyhodné. No vecný obsah regulácie ho jednoducho nebude schopný efektívne naplniť, pretože tá regulácia je deravá, deravá a zdá sa, že ťažko napraviteľná. S ohľadom na oba návrhy a ich dôvody nie je ani jedna z taxatívne vymedzených podmienok zákona o rokovacom poriadku naplnená. Inými slovami, ak o tom budeme rokovať a budeme rokovať až do konca, tieto návrhy zákona nemusia mať právny základ, nemusia mať oporu v rokovacom poriadku.
Ak skutočne, tretia podmienka, teda tá hrozba značných hospodárskych škôd, splnená je, potom to neznamená iné, ako to, že hrozbe značných hospodárskych škôd vystavil, vystavila Slovensko hlavne smerácka vláda. Uvedené návrhy totiž nereagujú na zásah vyššej moci, ale súvisia s nepočínaním, alebo ak chcete, počínaním tejto vlády za takmer sedem rokov vlády za posledných osem rokov kalendárnych, keď chcete. Pritom postup SMER-u, ktorý si z ustanovenia § 89 rokovacieho poriadku urobil barličku pre svoje vystrájanie a zľahčovanie parlamentnej práce prejavením odborne, fundovane v parlamentnej diskusii, má aj materiálny rozmer. Ohýba zásady demokratického a právneho štátu a ja hneď poviem, prečo. Alebo inak, povedal to Ústavný súd. Citujem z rozhodnutia Ústavného súdu k návrhu zákona o preukazovaní pôvodu majetku, kde v jednej časti Ústavný súd povedal, citujem: "Nerešpektovanie zákonom ustanovených pravidiel legislatívneho procesu môže mať v konkrétnom prípade nielen nezanedbateľný vplyv na celkovú kvalitu schváleného zákona, ale môže sa stať aj dôvodom, ktorý spôsobí neústavnosť zákona ako celku.". A kto by chcel, je to plenárne rozhodnutie Ústavného súdu 29/2005.
Inými slovami, aj Ústavný súd konštatoval, že ak sa porušujú pravidlá legislatívneho procesu, ktoré sú dané hlavne zákonom o rokovacom poriadku, vtedy môže byť, vtedy takýto zákon nemusí mať oporu v práve a právnici, čo sú tu, isto vedia, že správa z nepráva nemôže vzniknúť právo.
Ja určite nechcem byť ten, ktorý bude hovoriť, že v našom právnom poriadku sú, sú predpisy, ktoré nemajú právny základ, ale minimálne my, čo tu sedíme a ktorí chceme byť tými, ktorí majú byť vzorom pre dodržiavanie zákona, by sme na toto mali mať, dať omnoho, omnoho väčší dôraz a omnoho väčší pozor. Dokonca k tomuto, a pán minister určite vie, český Ústavný súd zaujal omnoho konkrétnejšie stanoviská a celkom jednoznačne povedal, že legislatívne pravidlá sa nemajú porušovať, pretože majú svoj význam a keď sa porušujú, ide opäť o nesúlad s ústavou.
Pre demokratický a právny štát je pritom definičným kritériom poznateľný a jednoduchý právny poriadok, ktorý je výsledkom riadne pripravenej a vykonanej parlamentnej diskusie a ktorý garantuje, poskytuje a chráni právnu istotu adresátom verejno-mocenského pôsobenia. Predtým, aby sa zákony, aby sa zákony neprijímali umlčiavacimi skratkami, okrem prípadov, ak sú na tom, ak sú na to objektívne dôvody. A v tomto prípade tie objektívne dôvody nie sú. To si, myslím, musíme povedať. A ak sú, verím, že budú objasnené. Ja len pripomínam, bol tu prednedávnom pán minister Richter a tiež prišiel so skráteným konaním a ja sa veľmi teším, ako bude odpovedať na moju interpeláciu, kde som dal jednu zásadnú a konkrétnu otázku: kde boli tie mimoriadne okolnosti? Ja dúfam, že z tejto otázky sa nevykrúti. Ak sa vykrúti, ja mu ju položím ešte raz.
V priamom rozpore s týmito požiadavkami smerácka vláda zásobuje právny poriadok obchádzajúc riadny legislatívny proces legislatívou, o ktorej sa odborná i menej odborná verejnosť dozvie až takpovediac v bode zlomu. To znamená, nie dopredu, ale až keď je treba niečo spraviť, až keď treba niečo možno ututlať, až keď je tlak verejnosti tak, taký veľký, že je treba konať v skrátenom konaní. Nie je to však len hypertrofia právnych noriem, s ktorou sa dnes ľudia musia boriť, ale predovšetkým aj ich narýchlo, narýchlo zbúchaný a neoddiskutovaný charakter, ktorý sa javí ako nevhodný, ako vadný.
Tlak tejto vlády na skrátené legislatívne konanie je pochopiteľný práve v jedinom prípade, ak je oným cieľom nie riešenie naliehavosti situácie, ktorá si skrátené konanie vyžaduje, ale ak je cieľom obídenie a umlčanie opozície cez poskytnutie jej minimálneho priestoru na reakciu, diskusiu a zmenu. A v taktom svetle je nekvalita a dieravosť zákona o verejnom obstarávaní vo vzťahu k sledovanému cieľu úplne, ale úplne pochopiteľná. Predsa, ak má byť len náplasťou na oko váhajúceho voliča, lepšie, ak sa k nemu opozícia, ak k nemu opozícia pomlčí. Náhodou by mohla odhaliť povahu a pravý charakter takéhoto snaženia, ktoré sa v tomto svetle javí ako neúprimné.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
25.11.2014 o 16:51 hod.
JUDr. Ing.
Miroslav Kadúc
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, vážený spravodajca, vláda Slovenskej republiky dnes navrhuje skrátené legislatívne konanie v zásade k dvom návrhom, jednak k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní a jednak hneď po tomto návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zdravotnom poistení a o doplnení zákonov o poisťovníctve, dani z príjmov atď.
Ja sa pokúsim venovať obidvom návrhom zákona, pretože to, čo chcem povedať, súvisí s obidvomi a povedzme, že hlavne s tým a hlavne pôjdem v tej línii, v ktorej sa javí, že ide, alebo vystupovala väčšina doteraz, doteraz rečniacich, ak teda nerátam toho jedného, alebo rátam Mira Beblavého a ostatných vo faktickej. A to z jedného jediného dôvodu a to je, že oba návrhy zákona odporujú zákonnej dikcii § 89 zákona o rokovacom poriadku, zákona o rokovacom poriadku, zdôrazňujem to celkom úmyselne, pretože v zákone je všeobecne záväzný platný predpis, a to znamená, nie každý občan, ale podľa mňa v prvom rade poslanec Národnej rady by sa ním mal, by sa ním mal riadiť a mal by ho dodržiavať, nemal by ho porušovať. Myslím si, že každý poslanec, o to viac možno vláda, by mala byť vzorom pri dodržiavaní zákona. A tu už opakovane sa javí, že to tak nie je.
Paragraf 89 v odseku 1 stanovuje tri alternatívne podmienky, kedy je možné rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Ja len pre pamäť to zopakujem, tou prvou podmienkou sú mimoriadne okolnosti, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných práv a slobôd, druhou, opäť mimoriadne okolnosti, keď môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti a treťou je hrozba značných hospodárskych škôd pre štát. To sú tri podmienky, na základe ktorých môže táto sieň zákonnosti v súlade so zákonom prerokovať tento návrh zákona alebo návrh zákona, ktorým sa skráti to konanie.
K tomu skrátenému konaniu o zdravotnom poistení vláda uvádza, citujem: "Vzhľadom na to, že minimálna mzda sa zvyšuje s účinnosťou od 1. januára 2015, je potrebné prijať návrh zákona v rovnakom čase, pretože v prípade jeho prijatia v neskoršom čase by hrozili štátu značné hospodárske škody vyplývajúce najmä z výrazného zvýšenia ceny práce pre zamestnávateľov nízkopríjmových osôb a s ním súvisiacim hroziacim prepúšťaním, rastom nezamestnanosti a hospodárskymi ťažkosťami.". Vláda deklaruje, že hrozia hospodárske škody, značné hospodárske škody.
Ja absolútne nespochybňujem to, že treba tieto predmetné vzťahy regulovať, to vôbec nie. Zmena v oblasti odvodov poistného na verejné zdravotné poistenie je, je určite žiaduca, ale určite bola žiaduca aj omnoho skôr. Tiež je treba kompenzovať zvýšené mzdové náklady zamestnávateľov, ktoré súvisia so zvýšením minimálnej mzdy. Okej, ale toto citované zdôvodnenie vlády sa dnes nedá čítať inak, ako: nerobili sme to skôr, tak to chcem urobiť cez skrátené konanie, s dodatkom: nechajte nás urobiť si politický marketing. Ďakujeme. Ja to čítam takto a myslím, že aj každý, kto sa na to pozrie triezvymi očami, nepochybne to číta rovnako.
Zdôvodnenie druhého návrhu zákona, teda zákona o verejnom obstarávaní je ešte o niečo bizarnejšie a to je, a citujem: Ak by vládny návrh zákona, "ak by sa vládny návrh zákona prijal v neskoršom čase, hrozili by štátu značné hospodárske škody vyplývajúce z úniku veľkého objemu finančných zdrojov cez spoločnosti s nejasnou vlastníckou štruktúrou".
Z kontextu toho, čo sa za ostatné dni udialo, dá sa to povedať inými slovami: odhalili, robia cirkus, musíme to narýchlo zalepiť, aby sme nestratili. A ešte aj bez toho pomyselného ďakujem. Nejde o nič iné, iba o marketing a plátanie dier, ktoré tu spôsobilo šafárenie tejto vlády, či chcete alebo nechcete. To, že je cieľom novely zákona účinnejšia kontrola a adresnosť finančných prostriedkov, ktoré štát ako správca prerozdeľuje príjemcom zákaziek z verejných zdrojov, známosť osoby, ktoré nakladajú s verejnými prostriedkami, ako aj preukázanie vlastníckej štruktúry relevantných právnických osôb je nepochybne žiadané a úctyhodné. No vecný obsah regulácie ho jednoducho nebude schopný efektívne naplniť, pretože tá regulácia je deravá, deravá a zdá sa, že ťažko napraviteľná. S ohľadom na oba návrhy a ich dôvody nie je ani jedna z taxatívne vymedzených podmienok zákona o rokovacom poriadku naplnená. Inými slovami, ak o tom budeme rokovať a budeme rokovať až do konca, tieto návrhy zákona nemusia mať právny základ, nemusia mať oporu v rokovacom poriadku.
Ak skutočne, tretia podmienka, teda tá hrozba značných hospodárskych škôd, splnená je, potom to neznamená iné, ako to, že hrozbe značných hospodárskych škôd vystavil, vystavila Slovensko hlavne smerácka vláda. Uvedené návrhy totiž nereagujú na zásah vyššej moci, ale súvisia s nepočínaním, alebo ak chcete, počínaním tejto vlády za takmer sedem rokov vlády za posledných osem rokov kalendárnych, keď chcete. Pritom postup SMER-u, ktorý si z ustanovenia § 89 rokovacieho poriadku urobil barličku pre svoje vystrájanie a zľahčovanie parlamentnej práce prejavením odborne, fundovane v parlamentnej diskusii, má aj materiálny rozmer. Ohýba zásady demokratického a právneho štátu a ja hneď poviem, prečo. Alebo inak, povedal to Ústavný súd. Citujem z rozhodnutia Ústavného súdu k návrhu zákona o preukazovaní pôvodu majetku, kde v jednej časti Ústavný súd povedal, citujem: "Nerešpektovanie zákonom ustanovených pravidiel legislatívneho procesu môže mať v konkrétnom prípade nielen nezanedbateľný vplyv na celkovú kvalitu schváleného zákona, ale môže sa stať aj dôvodom, ktorý spôsobí neústavnosť zákona ako celku.". A kto by chcel, je to plenárne rozhodnutie Ústavného súdu 29/2005.
Inými slovami, aj Ústavný súd konštatoval, že ak sa porušujú pravidlá legislatívneho procesu, ktoré sú dané hlavne zákonom o rokovacom poriadku, vtedy môže byť, vtedy takýto zákon nemusí mať oporu v práve a právnici, čo sú tu, isto vedia, že správa z nepráva nemôže vzniknúť právo.
Ja určite nechcem byť ten, ktorý bude hovoriť, že v našom právnom poriadku sú, sú predpisy, ktoré nemajú právny základ, ale minimálne my, čo tu sedíme a ktorí chceme byť tými, ktorí majú byť vzorom pre dodržiavanie zákona, by sme na toto mali mať, dať omnoho, omnoho väčší dôraz a omnoho väčší pozor. Dokonca k tomuto, a pán minister určite vie, český Ústavný súd zaujal omnoho konkrétnejšie stanoviská a celkom jednoznačne povedal, že legislatívne pravidlá sa nemajú porušovať, pretože majú svoj význam a keď sa porušujú, ide opäť o nesúlad s ústavou.
Pre demokratický a právny štát je pritom definičným kritériom poznateľný a jednoduchý právny poriadok, ktorý je výsledkom riadne pripravenej a vykonanej parlamentnej diskusie a ktorý garantuje, poskytuje a chráni právnu istotu adresátom verejno-mocenského pôsobenia. Predtým, aby sa zákony, aby sa zákony neprijímali umlčiavacimi skratkami, okrem prípadov, ak sú na tom, ak sú na to objektívne dôvody. A v tomto prípade tie objektívne dôvody nie sú. To si, myslím, musíme povedať. A ak sú, verím, že budú objasnené. Ja len pripomínam, bol tu prednedávnom pán minister Richter a tiež prišiel so skráteným konaním a ja sa veľmi teším, ako bude odpovedať na moju interpeláciu, kde som dal jednu zásadnú a konkrétnu otázku: kde boli tie mimoriadne okolnosti? Ja dúfam, že z tejto otázky sa nevykrúti. Ak sa vykrúti, ja mu ju položím ešte raz.
V priamom rozpore s týmito požiadavkami smerácka vláda zásobuje právny poriadok obchádzajúc riadny legislatívny proces legislatívou, o ktorej sa odborná i menej odborná verejnosť dozvie až takpovediac v bode zlomu. To znamená, nie dopredu, ale až keď je treba niečo spraviť, až keď treba niečo možno ututlať, až keď je tlak verejnosti tak, taký veľký, že je treba konať v skrátenom konaní. Nie je to však len hypertrofia právnych noriem, s ktorou sa dnes ľudia musia boriť, ale predovšetkým aj ich narýchlo, narýchlo zbúchaný a neoddiskutovaný charakter, ktorý sa javí ako nevhodný, ako vadný.
Tlak tejto vlády na skrátené legislatívne konanie je pochopiteľný práve v jedinom prípade, ak je oným cieľom nie riešenie naliehavosti situácie, ktorá si skrátené konanie vyžaduje, ale ak je cieľom obídenie a umlčanie opozície cez poskytnutie jej minimálneho priestoru na reakciu, diskusiu a zmenu. A v taktom svetle je nekvalita a dieravosť zákona o verejnom obstarávaní vo vzťahu k sledovanému cieľu úplne, ale úplne pochopiteľná. Predsa, ak má byť len náplasťou na oko váhajúceho voliča, lepšie, ak sa k nemu opozícia, ak k nemu opozícia pomlčí. Náhodou by mohla odhaliť povahu a pravý charakter takéhoto snaženia, ktoré sa v tomto svetle javí ako neúprimné.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
17:02

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:02
Jozef MihálMne sa veľmi páči, ako nový pán predseda parlamentu vyhlásil, ako citujem z webovej stránky tejto inštitúcie, čiže slovenského parlamentu: "Pellegrini chce vytvárať aj priestor pre vyváženú diskusiu s opozíciou, načúvať jej argumentom a to isté očakáva od nej," atď. No, to je veľmi zlý začiatok, keď nový predseda parlamentu začína svoje pôsobenie tým, že máme tu dve skrátené legislatívne konania, kde možno veľmi úspešne pochybovať o dôvodoch takéhoto postupu, takže jedna, to je typické, jedna, jednou vetou povedia, smeráci povedia, ako sú ústretoví, ako budú počúvať argumentom opozície, ale na druhej strane reálne kroky tieto silné vyjadrenia reálne, reálne popierajú, viď tieto dve skrátené legislatívne konania. Toto sa jednoducho nerobí.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
25.11.2014 o 17:02 hod.
RNDr.
Jozef Mihál
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán kolega, za výborný prejav. Plne sa s ním stotožňujem, to už vlastne ani nie je čo dodať. Presne tak, SMER si tu robí politický marketing, mojou témou teda je hlavne zákon o zdravotnom poistení a to nie je nič iné, ako politický marketing. Nech pozerám do tohto kalendárika, ako pozerám, všetko sa krásne dalo stíhať, pretože prvá, veľmi konkrétna informácia o tom, ako to bude fungovať, bola zverejnená ešte v polovici augusta a až teraz sa to zjaví na portáli, až teraz to príde do skráteného konania do parlamentu, takže to nemôžem hodnotiť nijako inak, ako čistá špekulácia. Špekulovanie s tým, že kedy je to najvýhodnejšie a samozrejme, samozrejme, také dôležité veci, ako sú obidva zákony, keď sú v skrátenom konaní, tak to znamená, že sa veľmi zužuje priestor na nejakú tú odbornú diskusiu.
Mne sa veľmi páči, ako nový pán predseda parlamentu vyhlásil, ako citujem z webovej stránky tejto inštitúcie, čiže slovenského parlamentu: "Pellegrini chce vytvárať aj priestor pre vyváženú diskusiu s opozíciou, načúvať jej argumentom a to isté očakáva od nej," atď. No, to je veľmi zlý začiatok, keď nový predseda parlamentu začína svoje pôsobenie tým, že máme tu dve skrátené legislatívne konania, kde možno veľmi úspešne pochybovať o dôvodoch takéhoto postupu, takže jedna, to je typické, jedna, jednou vetou povedia, smeráci povedia, ako sú ústretoví, ako budú počúvať argumentom opozície, ale na druhej strane reálne kroky tieto silné vyjadrenia reálne, reálne popierajú, viď tieto dve skrátené legislatívne konania. Toto sa jednoducho nerobí.
Neautorizovaný
17:04

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:04
Miroslav KadúcVystúpenie s faktickou poznámkou
25.11.2014 o 17:04 hod.
JUDr. Ing.
Miroslav Kadúc
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za pozitívne hodnotenie. Ja by som len zdôraznil jednu dôležitú vec, ktorá môže dospieť k nejakému výsledku a to je práve to, že pýtajme sa tých ministrov, pýtajme sa ich do nemoty, prečo je mimoriadne, prečo je skrátené konanie potrebné, kde sú tie dôvody? Ako som povedal, ako som sa pýtal ministra Richtera, ešte nemám odpoveď, budem sa pýtať aj ostatných ministrov, ak budem mať pochybnosti o tom, že to konanie nie je v súlade s rokovacím poriadkom. A tá otázka na ministra Richtera bola tak úzko postavená, že to, no ja viem, že oni dokážu všetko, ale ja sa tú otázku opýtam ešte raz, to právo tu je a ja to právo využijem a využijem ho veľmi rád, pretože skrátené konanie nepatrí do tejto siene zákonnosti, ak sú na to nie výnimočné, mimoriadne okolnosti.
Neautorizovaný
17:05

Vystúpenie v rozprave 17:05
Ján HudackýJa sa skôr, keďže tu máme pána ministra, budem prihovárať, aby sme minimálne, lebo viem, že to prejde a to legislatívne konanie v skrátenom legislatívnom konaní teda tento proces naštartuje, nie je to v našich rukách, hlavne nie v rukách opozície, ale aby sme minimálne natiahli ten priestor na prípravu možno pozmeňovacích návrhov medzi prvým a druhým čítaním a aby skutočne to nebolo hneď, aby sme v podstate našli čo najviac najlepších riešení na to, aby sme povedzme s týmto, s touto novelou zákona o verejnom obstarávaní poslúžili tým, ktorí to potrebujú a teda obstarávateľom, či už je to samotný, teda vláda, alebo aj ďalšie inštitúcie, ktoré majú na to právo, lebo verejné obstarávanie, respektíve kto môže sa uchádzať o verejné zdroje na realizáciu konkrétnych projektov, to je skutočne veľmi hlboký proces a problém, aj vzhľadom na to, že predovšetkým, čo potrebujeme zabezpečiť, to je transparentnosť celého procesu. To nie je len teraz, že sme natrafili skrze ten jeden problém na schránkové firmy a ideme okamžite riešiť schránkové firmy, pretože toto vyčerpáva najviac zdrojov. Nevieme jednoznačne posúdiť, že koľko je odčerpávané cez takéto prostredie, kde vlastne tieto zdroje plynú kdesi do daňových rajov. Skôr ide o to, aby sme posúdili všetky tie opatrenia, ktoré budú slúžiť k tomu, aby sme stransparentnili tento proces ako taký a aby sme sa zamerali na konkrétneho uchádzača, či to je schránková firma, alebo je to firma, ktorá má riadne, alebo jasné vlastnícke štruktúry. Myslím si, že to nie je až taký rozdiel. Potrebujeme poznať, kto je ten uchádzač, skutočne, kto je ten uchádzač? Čo je to za firma? Čo je to za spoločnosť? Referencie, tu nestačia len referencie.
Ja normálne v rozprave budem hovoriť o jednom konkrétnom príklade a to dopredu poviem teraz, Doprastav. Ako bola táto firma pripravená na to, aby mohla povedzme prevziať ďalšie verejné zákazky, keď už sa vedelo o tom, o jej finančnom zdraví, resp. o jej finančnej chorobe? Ako mohla táto firma získať ďalšie verejné zákazky?
A ideme ďalej, ďalší proces. To znamená, ako sa správa už po tom procese, realizácie tejto verejnej zákazky? Vieme dobre, že firma Doprastav má dlhy vo výške 458 mil. eur. Na to doplácajú ďalšie a ďalšie firmy, subdodávatelia. My musíme zobrať do úvahy aj celý ten proces a práve aj tento náš zákon, ktorý sme dávali už opakovane trikrát o ochrane subdodávateľov. Štát, respektíve obstarávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za to, že len vyberie v súťaži a koniec.
Jednoducho musí sledovať celý ten proces, veď to sú verejné zdroje. To sú zdroje všetkých daňových poplatníkov. My musíme vedieť od toho generálneho dodávateľa, respektíve od obstarávateľa a to sú tiež záležitosti, či aj tento nemešká s platbami, či aj tento dodržiava všetky tie podmienky v rámci tej finančnej disciplíny. Musíme prejsť potom od toho generálneho dodávateľa, toho úspešného uchádzača, ako ďalej on narába s tými verejnými zdrojmi, ako idú k tomu prvému sprostredkovateľovi, tomu subdodávateľovi, atď. V konečnom dôsledku musíme brať, či to dielo, tá, ten tovar, služba alebo nejaká práca bola odovzdaná načas, bola odovzdaná v riadnej kvalite. Však to za to obstarávateľ musí niesť zodpovednosť.
Toto je celé, to musíme zakomponovať do celého zákona o verejnom obstarávaní. To predsa nemôže byť len o schránkových firmách.
Na jednej strane si poslúžili niektorí, ktorí vyhnali túto záležitosť až do ulíc, na druhej strane si vláda teraz rieši tú svoju boľačku tým, že prichádza s populistickým návrhom a rýchle, rýchle ideme riešiť schránkové firmy. Veď to nie je o tom a my tu rozprávame už tri roky prakticky o probléme, o komplexnom probléme.
Vy, pán minister, aj niektorí ďalší ministri sa už vyjadrili, ako pripravujete už komplexný návrh zákona, tri roky tu nie je, problém na problém. V konečnom dôsledku na to doplácajú, to je paradox, že verejné zdroje plnia, alebo štátnu kasu plnia ľudia cez svoje dane, daňoví poplatníci. A nad realizáciou tých verejných zdrojov vlastne doplácajú opäť títo ľudia, ktorí cez tie malé firmičky, ktoré v konečnom dôsledku prerábajú vlastne na týchto verejných zákazkách a tie dopady sú na konkrétne rodiny, čiže opäť na tých daňových poplatníkov.
Veď to je šialené niečo, čo sa tuto robí. My máme vytvorenú takú schránku, webovú stránku, nezaplatili mi faktúru. Ja som sa stretol s mnohými zástupcami rodín, malými živnostníkmi, ktorí vlastne sú na dlažbe, ktorí bojujú o holú existenciu, ktorí nemajú zaplatené faktúry a ktorí prichádzajú cez exekútora o vlastný majetok a my sa tu bavíme o schránkových firmách, o jednom probléme, maličkom probléme v rámci verejného obstarávania. Už keď to dávame teda, že urýchľujeme tento proces, tak aspoň pripravme ten návrh zákona čo najkomplexnejšie, pretože to nerieši, schránkové firmy jednoducho neriešia nič, vám poviem otvorene, nič, momentálne nič. Takže chcel by som vás poprosiť, pán minister, aby ste zvážili prípravu tohto návrhu zákona, respektíve tejto novely, aby sme hľadali skutočne možnosti riešenia a prispeli k transparentnosti celého procesu, ešte raz opakujem, celého procesu.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, začnem možno tým, čo tu už vlastne bolo povedané a konštatované, že nemyslím si tiež, že je nejaký vážny dôvod na to, aby sme takto urýchľovali tento proces, pretože to zneužívanie verejných zdrojov nie je záležitosť len niekoľkých týždňov v súvislosti s nákupom predraženého CT prístroja v Piešťanoch. Tiež si myslím, že vláda, ako to už bolo povedané viacerými, chce veľmi rýchlo nechať zabudnúť na tento problém a preto toto rýchle konanie prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.
Ja sa skôr, keďže tu máme pána ministra, budem prihovárať, aby sme minimálne, lebo viem, že to prejde a to legislatívne konanie v skrátenom legislatívnom konaní teda tento proces naštartuje, nie je to v našich rukách, hlavne nie v rukách opozície, ale aby sme minimálne natiahli ten priestor na prípravu možno pozmeňovacích návrhov medzi prvým a druhým čítaním a aby skutočne to nebolo hneď, aby sme v podstate našli čo najviac najlepších riešení na to, aby sme povedzme s týmto, s touto novelou zákona o verejnom obstarávaní poslúžili tým, ktorí to potrebujú a teda obstarávateľom, či už je to samotný, teda vláda, alebo aj ďalšie inštitúcie, ktoré majú na to právo, lebo verejné obstarávanie, respektíve kto môže sa uchádzať o verejné zdroje na realizáciu konkrétnych projektov, to je skutočne veľmi hlboký proces a problém, aj vzhľadom na to, že predovšetkým, čo potrebujeme zabezpečiť, to je transparentnosť celého procesu. To nie je len teraz, že sme natrafili skrze ten jeden problém na schránkové firmy a ideme okamžite riešiť schránkové firmy, pretože toto vyčerpáva najviac zdrojov. Nevieme jednoznačne posúdiť, že koľko je odčerpávané cez takéto prostredie, kde vlastne tieto zdroje plynú kdesi do daňových rajov. Skôr ide o to, aby sme posúdili všetky tie opatrenia, ktoré budú slúžiť k tomu, aby sme stransparentnili tento proces ako taký a aby sme sa zamerali na konkrétneho uchádzača, či to je schránková firma, alebo je to firma, ktorá má riadne, alebo jasné vlastnícke štruktúry. Myslím si, že to nie je až taký rozdiel. Potrebujeme poznať, kto je ten uchádzač, skutočne, kto je ten uchádzač? Čo je to za firma? Čo je to za spoločnosť? Referencie, tu nestačia len referencie.
Ja normálne v rozprave budem hovoriť o jednom konkrétnom príklade a to dopredu poviem teraz, Doprastav. Ako bola táto firma pripravená na to, aby mohla povedzme prevziať ďalšie verejné zákazky, keď už sa vedelo o tom, o jej finančnom zdraví, resp. o jej finančnej chorobe? Ako mohla táto firma získať ďalšie verejné zákazky?
A ideme ďalej, ďalší proces. To znamená, ako sa správa už po tom procese, realizácie tejto verejnej zákazky? Vieme dobre, že firma Doprastav má dlhy vo výške 458 mil. eur. Na to doplácajú ďalšie a ďalšie firmy, subdodávatelia. My musíme zobrať do úvahy aj celý ten proces a práve aj tento náš zákon, ktorý sme dávali už opakovane trikrát o ochrane subdodávateľov. Štát, respektíve obstarávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za to, že len vyberie v súťaži a koniec.
Jednoducho musí sledovať celý ten proces, veď to sú verejné zdroje. To sú zdroje všetkých daňových poplatníkov. My musíme vedieť od toho generálneho dodávateľa, respektíve od obstarávateľa a to sú tiež záležitosti, či aj tento nemešká s platbami, či aj tento dodržiava všetky tie podmienky v rámci tej finančnej disciplíny. Musíme prejsť potom od toho generálneho dodávateľa, toho úspešného uchádzača, ako ďalej on narába s tými verejnými zdrojmi, ako idú k tomu prvému sprostredkovateľovi, tomu subdodávateľovi, atď. V konečnom dôsledku musíme brať, či to dielo, tá, ten tovar, služba alebo nejaká práca bola odovzdaná načas, bola odovzdaná v riadnej kvalite. Však to za to obstarávateľ musí niesť zodpovednosť.
Toto je celé, to musíme zakomponovať do celého zákona o verejnom obstarávaní. To predsa nemôže byť len o schránkových firmách.
Na jednej strane si poslúžili niektorí, ktorí vyhnali túto záležitosť až do ulíc, na druhej strane si vláda teraz rieši tú svoju boľačku tým, že prichádza s populistickým návrhom a rýchle, rýchle ideme riešiť schránkové firmy. Veď to nie je o tom a my tu rozprávame už tri roky prakticky o probléme, o komplexnom probléme.
Vy, pán minister, aj niektorí ďalší ministri sa už vyjadrili, ako pripravujete už komplexný návrh zákona, tri roky tu nie je, problém na problém. V konečnom dôsledku na to doplácajú, to je paradox, že verejné zdroje plnia, alebo štátnu kasu plnia ľudia cez svoje dane, daňoví poplatníci. A nad realizáciou tých verejných zdrojov vlastne doplácajú opäť títo ľudia, ktorí cez tie malé firmičky, ktoré v konečnom dôsledku prerábajú vlastne na týchto verejných zákazkách a tie dopady sú na konkrétne rodiny, čiže opäť na tých daňových poplatníkov.
Veď to je šialené niečo, čo sa tuto robí. My máme vytvorenú takú schránku, webovú stránku, nezaplatili mi faktúru. Ja som sa stretol s mnohými zástupcami rodín, malými živnostníkmi, ktorí vlastne sú na dlažbe, ktorí bojujú o holú existenciu, ktorí nemajú zaplatené faktúry a ktorí prichádzajú cez exekútora o vlastný majetok a my sa tu bavíme o schránkových firmách, o jednom probléme, maličkom probléme v rámci verejného obstarávania. Už keď to dávame teda, že urýchľujeme tento proces, tak aspoň pripravme ten návrh zákona čo najkomplexnejšie, pretože to nerieši, schránkové firmy jednoducho neriešia nič, vám poviem otvorene, nič, momentálne nič. Takže chcel by som vás poprosiť, pán minister, aby ste zvážili prípravu tohto návrhu zákona, respektíve tejto novely, aby sme hľadali skutočne možnosti riešenia a prispeli k transparentnosti celého procesu, ešte raz opakujem, celého procesu.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
17:13

Vystúpenie v rozprave 17:13
Gábor GálO čom je reč? Pravidlá pre skrátené legislatívne konanie sú jasné. Vymedzuje ich § 89 ods. 1, čiže za akých konkrétnych okolností je možné vybočiť z normálneho rámca legislatívneho procesu a použiť skrátené legislatívne konanie. Je to za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd. Po druhé, za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti a po tretie, ak hrozia štátu značné hospodárske škody.
Toto skrátené legislatívne konanie, čo sa týka verejného obstarávania, je subsiované po ten posledný bod, že hrozia štátu značné hospodárske škody. Hrozia stále. Stále hrozia štátu značné hospodárske škody, keď sa tu kradne a keď nikto nebude za to postihnutý. Aj keď prijmeme tento zákon, aj v minulosti, aj v budúcnosti, stále budú hroziť štátu značné hospodárske škody, lebo budeme mať stále na Slovensku ľudí, ktorí budú porušovať zákon. Len problém je, že my nevyužijeme prostriedky, ktoré máme. Zas zo mňa prehovorí právnik, ale pán minister spravodlivosti, vy ste predkladateľom, neviem, prečo tu nesedí pán minister vnútra, lebo zastupujete, v poriadku, len keď sme pred rokom a pol veľmi narýchlo všili tú poslednú veľkú novelu zákona o verejnom obstarávaní, tak tu vehementne ten zákon obhajoval, že už aký bude perfektný, stopercentný, neomylný, zabetónovaný a už veky-vekúce proste vyrieši všetko. No nevyriešil.
Ale problém nie je ani v tejto poslednej novele, problém nebude ani v žiadnej novele, problém je v prístupe štátnych orgánov k celej záležitosti. A teraz už idem na to troška právnicky. My tu fakt chceme mať každý zákon nejaký dvesto stranový? Že budeme musieť v každom zákone myslieť na to, že tu stále bude ten ľudský faktor zlyhávať? To sa nedá. Čo je zákon, pán minister? Všeobecne, všeobecne záväzná právna norma. Všeobecne. Proste ten zákon analogicky sa musí vzťahovať na podobné prípady. Čiže my tu zbytočne ideme teraz zmeniť zákon a to myslím, že a práve v skrátenom legislatívnom konaní, kde nemáme priestor na to, aby sme vychytali všetky tie priepasti, tie míny, ktoré tam budeme mať stále. Preto ten, takýto návrh v skrátenom legislatívnom konaní nie je dobrý.
A najhoršie je na tom, že celú záležitosť tento zákon nebude riešiť. Nám by teraz postačoval zákon, ktorý máme, platný právny poriadok. Tých, ktorí kradnú, nech zavrú, verejné obstarávania nech sú transparentné, hospodárne a nech je verejná kontrola. Aj politická. Prečo stále nemáme na čele NKÚ predsedu? Odtiaľ začneme. To je dôležitejšie. Nie jak toto skrátené legislatívne konanie, že spravíme teraz pre ľudí, ktorí aj možno už aj teraz sú na ulici, nejaké, hm, nejakú kozmetickú úpravu. Lebo to je kozmetická úprava, dámy a páni. Schránkové firmy.
Pán minister, vy ste veľmi úspešný advokát. Zaoberáte sa obchodným právom tiež. Tak ten nekorektný človek túto svoju schránkovú firmu napíše na konkrétnu fyzickú osobu, ktorá bude mať nejakú podnikateľskú minulosť a už nebude tá firma schránkovou firmou. Už bude mať konkrétneho majiteľa a naďalej tu budeme mať netransparentné verejné obstarávania a naďalej kšeftíky budú môcť bežať ďalej, ako bežali doteraz. Nie, my musíme to verejné obstarávanie nastaviť tak, aby bolo čo najobjektívnejšie, najhospodárnejšie a najotvorenejšie. A my nejdeme tou cestou.
Mne osobne ani by nevadilo, že verejné obstarávanie by vyhrala firma, ktorej majiteľom je nejaká verejne činná osoba, pre mňa to nevadí, ale nech tá firma vyhrá, nech tá firma vyhrá korektným, transparentným spôsobom. Nejde nám o to, že aby sme verejných, a však to je úmyslom verejného obstarávania, aby sa najlepšie dosiahli nejaké hospodárske výsledky s tým, že budeme mať najlepšieho obstarávateľa. Najlepšieho dodávateľa. Takže v tomto smere mne by to nevadilo, kebyže tá firma toho verejného činiteľa by dala najlepšiu podmienku. Ale to je fikcia, bohužiaľ, na Slovensku, zatiaľ. Ale toto, že nebudú schránkové firmy, tak budú dobre, tak budú, budú firmy adresné na konkrétnej adrese, nie v nejakom "office house", budú mať konkrétne nejakého majiteľa, ale stále to môže mať v rukách nejaký verejný činiteľ cez rôzne zmluvy, síce zákon o konflikte záujmov tiché spoločenstvo nedovoľuje, ale poznám iks prípadov, ako sa zmocniť, ako ovládať nejakú tú obchodnú spoločnosť aj mimo tichého spoločenstva, takže naďalej to bude fungovať. Ale prapríčinu tej celej záležitosti a to, že je tam nezdravý politický alebo mocenský lobing na verejné obstarávanie, neodstraňujeme. A preto si myslím, že toto skrátené konanie nie je na mieste, tá značná hospodárska škoda v zmysle vnímania tohto tu bude stále, čiže každý zákon by sme potom mohli prerokovávať v skrátenom legislatívnom konaní, preto my toto skrátené konanie by sme mali prehodnotiť a hlavne by sme mali prehodnotiť ten zákon, ktorý navrhujete.
A ešte idem prízvukovať jednu vec, lebo sa môže stať tá vec, ktorú som opísal, že nejaký verejný funkcionár, verejný činiteľ napíše svoju firmu na nejakú fyzickú osobu a tá fyzická osoba po zaplatení dane z príjmov, odvodu do zdravotnej poisťovne, to je 34 % na základe vašich skvelých hlasovaní, odvedie tých 34 %, ale predsa len tomu verejnému funkcionárovi donesie v kufríku domov peniaze a bude ich utrácať v hotovosti. Síce máme obmedzenie, čo sa týka výdavkov do 15-tis. eur v prípade fyzických osôb, nepodnikateľov, ale to sa kľudne dá. A na druhej strane my budeme mať zviazané ruky, pán poslanec Beblavý a pani poslankyňa Žitňanská o tom vedia rozprávať, ja som tiež bol štyri roky predsedom toho výboru, tiež viem o tom niečo povedať, že my nebudeme môcť skontrolovať tých verejných funkcionárov, ktorý bude mať doma v kufríku peniaze, či nežije náhodou nad svoje pomery, lebo ten zákon, ústavný zákon o konflikte záujmov je taký bezzubý. Čiže nevieme skontrolovať, že ten daný verejný funkcionár koľko zarobil, aké sú jeho konkrétne majetkové pomery a či nežije nad svoje pomery, či nie je tu podozrenie, že má nejaké nečestné zdroje. No ale ten návrh zákona tiež tu je v parlamente a budem zvedavý, s akou vehementnosťou budete hlasovať aj za tú zmenu ústavného zákona o konflikte záujmov.
Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil ja tiež k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu asi kratšie, lebo kolegovia vlastne povedali do istej miery, čo som tu mal v hlave pripravené, ale nedá mi, aby som stále opakujúco neupozornil na to, že máme tu zákon. Máme tu rokovací poriadok, ktorý je alfou - omegou pre našu prácu. A keď sa budeme k nej správať tak, ako sa správame, tak potom nebudeme môcť požadovať ani od občanov tejto krajiny, aby dodržiavali zákony, keď my tu, v tejto sále, v Národnej rade Slovenskej republiky zákony nedodržiavame.
O čom je reč? Pravidlá pre skrátené legislatívne konanie sú jasné. Vymedzuje ich § 89 ods. 1, čiže za akých konkrétnych okolností je možné vybočiť z normálneho rámca legislatívneho procesu a použiť skrátené legislatívne konanie. Je to za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd. Po druhé, za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti a po tretie, ak hrozia štátu značné hospodárske škody.
Toto skrátené legislatívne konanie, čo sa týka verejného obstarávania, je subsiované po ten posledný bod, že hrozia štátu značné hospodárske škody. Hrozia stále. Stále hrozia štátu značné hospodárske škody, keď sa tu kradne a keď nikto nebude za to postihnutý. Aj keď prijmeme tento zákon, aj v minulosti, aj v budúcnosti, stále budú hroziť štátu značné hospodárske škody, lebo budeme mať stále na Slovensku ľudí, ktorí budú porušovať zákon. Len problém je, že my nevyužijeme prostriedky, ktoré máme. Zas zo mňa prehovorí právnik, ale pán minister spravodlivosti, vy ste predkladateľom, neviem, prečo tu nesedí pán minister vnútra, lebo zastupujete, v poriadku, len keď sme pred rokom a pol veľmi narýchlo všili tú poslednú veľkú novelu zákona o verejnom obstarávaní, tak tu vehementne ten zákon obhajoval, že už aký bude perfektný, stopercentný, neomylný, zabetónovaný a už veky-vekúce proste vyrieši všetko. No nevyriešil.
Ale problém nie je ani v tejto poslednej novele, problém nebude ani v žiadnej novele, problém je v prístupe štátnych orgánov k celej záležitosti. A teraz už idem na to troška právnicky. My tu fakt chceme mať každý zákon nejaký dvesto stranový? Že budeme musieť v každom zákone myslieť na to, že tu stále bude ten ľudský faktor zlyhávať? To sa nedá. Čo je zákon, pán minister? Všeobecne, všeobecne záväzná právna norma. Všeobecne. Proste ten zákon analogicky sa musí vzťahovať na podobné prípady. Čiže my tu zbytočne ideme teraz zmeniť zákon a to myslím, že a práve v skrátenom legislatívnom konaní, kde nemáme priestor na to, aby sme vychytali všetky tie priepasti, tie míny, ktoré tam budeme mať stále. Preto ten, takýto návrh v skrátenom legislatívnom konaní nie je dobrý.
A najhoršie je na tom, že celú záležitosť tento zákon nebude riešiť. Nám by teraz postačoval zákon, ktorý máme, platný právny poriadok. Tých, ktorí kradnú, nech zavrú, verejné obstarávania nech sú transparentné, hospodárne a nech je verejná kontrola. Aj politická. Prečo stále nemáme na čele NKÚ predsedu? Odtiaľ začneme. To je dôležitejšie. Nie jak toto skrátené legislatívne konanie, že spravíme teraz pre ľudí, ktorí aj možno už aj teraz sú na ulici, nejaké, hm, nejakú kozmetickú úpravu. Lebo to je kozmetická úprava, dámy a páni. Schránkové firmy.
Pán minister, vy ste veľmi úspešný advokát. Zaoberáte sa obchodným právom tiež. Tak ten nekorektný človek túto svoju schránkovú firmu napíše na konkrétnu fyzickú osobu, ktorá bude mať nejakú podnikateľskú minulosť a už nebude tá firma schránkovou firmou. Už bude mať konkrétneho majiteľa a naďalej tu budeme mať netransparentné verejné obstarávania a naďalej kšeftíky budú môcť bežať ďalej, ako bežali doteraz. Nie, my musíme to verejné obstarávanie nastaviť tak, aby bolo čo najobjektívnejšie, najhospodárnejšie a najotvorenejšie. A my nejdeme tou cestou.
Mne osobne ani by nevadilo, že verejné obstarávanie by vyhrala firma, ktorej majiteľom je nejaká verejne činná osoba, pre mňa to nevadí, ale nech tá firma vyhrá, nech tá firma vyhrá korektným, transparentným spôsobom. Nejde nám o to, že aby sme verejných, a však to je úmyslom verejného obstarávania, aby sa najlepšie dosiahli nejaké hospodárske výsledky s tým, že budeme mať najlepšieho obstarávateľa. Najlepšieho dodávateľa. Takže v tomto smere mne by to nevadilo, kebyže tá firma toho verejného činiteľa by dala najlepšiu podmienku. Ale to je fikcia, bohužiaľ, na Slovensku, zatiaľ. Ale toto, že nebudú schránkové firmy, tak budú dobre, tak budú, budú firmy adresné na konkrétnej adrese, nie v nejakom "office house", budú mať konkrétne nejakého majiteľa, ale stále to môže mať v rukách nejaký verejný činiteľ cez rôzne zmluvy, síce zákon o konflikte záujmov tiché spoločenstvo nedovoľuje, ale poznám iks prípadov, ako sa zmocniť, ako ovládať nejakú tú obchodnú spoločnosť aj mimo tichého spoločenstva, takže naďalej to bude fungovať. Ale prapríčinu tej celej záležitosti a to, že je tam nezdravý politický alebo mocenský lobing na verejné obstarávanie, neodstraňujeme. A preto si myslím, že toto skrátené konanie nie je na mieste, tá značná hospodárska škoda v zmysle vnímania tohto tu bude stále, čiže každý zákon by sme potom mohli prerokovávať v skrátenom legislatívnom konaní, preto my toto skrátené konanie by sme mali prehodnotiť a hlavne by sme mali prehodnotiť ten zákon, ktorý navrhujete.
A ešte idem prízvukovať jednu vec, lebo sa môže stať tá vec, ktorú som opísal, že nejaký verejný funkcionár, verejný činiteľ napíše svoju firmu na nejakú fyzickú osobu a tá fyzická osoba po zaplatení dane z príjmov, odvodu do zdravotnej poisťovne, to je 34 % na základe vašich skvelých hlasovaní, odvedie tých 34 %, ale predsa len tomu verejnému funkcionárovi donesie v kufríku domov peniaze a bude ich utrácať v hotovosti. Síce máme obmedzenie, čo sa týka výdavkov do 15-tis. eur v prípade fyzických osôb, nepodnikateľov, ale to sa kľudne dá. A na druhej strane my budeme mať zviazané ruky, pán poslanec Beblavý a pani poslankyňa Žitňanská o tom vedia rozprávať, ja som tiež bol štyri roky predsedom toho výboru, tiež viem o tom niečo povedať, že my nebudeme môcť skontrolovať tých verejných funkcionárov, ktorý bude mať doma v kufríku peniaze, či nežije náhodou nad svoje pomery, lebo ten zákon, ústavný zákon o konflikte záujmov je taký bezzubý. Čiže nevieme skontrolovať, že ten daný verejný funkcionár koľko zarobil, aké sú jeho konkrétne majetkové pomery a či nežije nad svoje pomery, či nie je tu podozrenie, že má nejaké nečestné zdroje. No ale ten návrh zákona tiež tu je v parlamente a budem zvedavý, s akou vehementnosťou budete hlasovať aj za tú zmenu ústavného zákona o konflikte záujmov.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
17:23

Uvádzajúci uvádza bod 17:23
Tomáš BorecČo sa týka toho, myslím, že pani poslankyňa Žitňanská, tu opäť...
Čo sa týka toho, myslím, že pani poslankyňa Žitňanská, tu opäť nie je, keď hovorím, ale nevadí, snáď ma počuje, no som zvyknutý na vecné argumenty u pani poslankyne Žitňanskej, ale toto ma trošku prekvapilo, lebo to bolo z iného súdka, keď ma žiada, aby som vymenoval nejaké verejné obstarávania, ktoré len ešte nastanú, áno, pretože my hovoríme predsa o tom, že hrozia hospodárske škody, áno? A pokiaľ viem, tak každý zákon musí pôsobiť do budúcna odo dňa účinnosti a nie spätne. Takže nie celkom som rozumel tomu, čo chcela povedať, ale to už nechám na ňu asi, aby to vysvetlila potom niekde inde.
Pán poslanec Beblavý, ak môžem ešte chvíľku vás osloviť, samozrejme, ja samozrejme chápem a súhlasím s vami, že ide o jeden z najkomplikovanejších alebo najkomplikovanejšiu tému, pretože má medzinárodný prvok, ktorý do toho vstupuje a to je samozrejme mimoriadne dôležitá téma. Napriek tomu si myslím, že práve o tom medzinárodnom prvku, o ktorom teraz hovorím, ja som videl váš návrh, ktorý ste prezentovali verejne aj s pánom doktorom Procházkom, docentom Procházkom a práve ten mi tam chýbal, v tom vašom návrhu, čiže ako nie celkom som tomu rozumel. Rád sa s vami o tom pobavím samozrejme, ale, ale ako mal som pocit, že idete dvojitým metrom na slovenských podnikateľov, slovenské firmy a tých zahraničných povedzme aj so slovenskými vlastníkmi ste ako keby opomenuli, tak možnože aj to len dosvedčuje, že tá téma je naozaj zložitá a nie je jednoduchá.
Napriek tomu si myslím, že tie hospodárske škody, ktoré hrozia, sú vysoké. A myslím, že posledné dva týždne sa o tom dosť debatuje a pán poslanec Kadúc pokiaľ tvrdí, že nevie celkom si predstaviť právne, že to je pravda, tak my nehovoríme predsa o vyčíslení konkrétnych škôd, ale musíme mať obavu, že hrozia takéto škody a nakoniec to aj pán poslanec Gál dosvedčil, keď tvrdí, že hrozia stále. To znamená, že asi niečo na tom naozaj je a ja si za tým stojím, že hrozia. Takže je to téma, ktorú naozaj treba riešiť urgentne a rýchlo.
Nakoniec neviem, kde je pán poslanec Matovič v týchto chvíľach, ale zrejme na túto tému asi by aj tiež on vedel niečo povedať a možno sa aj porozprávať so svojím kolegom Kadúcom.
Pán poslanec Hudacký, ja chápem naozaj, že tie témy sú dôležité, o ktorých ste hovorili, ale netýkajú sa momentálne tohto konkrétneho návrhu skráteného konania, takže asi nebudem o tom, k tomu reagovať. Toľko veľmi stručne, samozrejme. K samotnej téme návrhu zákona, pokiaľ bude schválené skrátené konanie, budeme hovoriť ďalej.
Ďakujem pekne.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, za slovo. No musím povedať, že nie všetky vystúpenia boli k veci, respektíve konštruktívneho charakteru, ale chcem povedať jednu vec, že tento zákon je podľa môjho zákonu nie všeliekom na všetky bolesti, ktoré tunák boli vymenované, ale konkrétny a dôležitý krok pri transparentnosti prerozdeľovania verejných zdrojov a za tým si stojím.
Čo sa týka toho, myslím, že pani poslankyňa Žitňanská, tu opäť nie je, keď hovorím, ale nevadí, snáď ma počuje, no som zvyknutý na vecné argumenty u pani poslankyne Žitňanskej, ale toto ma trošku prekvapilo, lebo to bolo z iného súdka, keď ma žiada, aby som vymenoval nejaké verejné obstarávania, ktoré len ešte nastanú, áno, pretože my hovoríme predsa o tom, že hrozia hospodárske škody, áno? A pokiaľ viem, tak každý zákon musí pôsobiť do budúcna odo dňa účinnosti a nie spätne. Takže nie celkom som rozumel tomu, čo chcela povedať, ale to už nechám na ňu asi, aby to vysvetlila potom niekde inde.
Pán poslanec Beblavý, ak môžem ešte chvíľku vás osloviť, samozrejme, ja samozrejme chápem a súhlasím s vami, že ide o jeden z najkomplikovanejších alebo najkomplikovanejšiu tému, pretože má medzinárodný prvok, ktorý do toho vstupuje a to je samozrejme mimoriadne dôležitá téma. Napriek tomu si myslím, že práve o tom medzinárodnom prvku, o ktorom teraz hovorím, ja som videl váš návrh, ktorý ste prezentovali verejne aj s pánom doktorom Procházkom, docentom Procházkom a práve ten mi tam chýbal, v tom vašom návrhu, čiže ako nie celkom som tomu rozumel. Rád sa s vami o tom pobavím samozrejme, ale, ale ako mal som pocit, že idete dvojitým metrom na slovenských podnikateľov, slovenské firmy a tých zahraničných povedzme aj so slovenskými vlastníkmi ste ako keby opomenuli, tak možnože aj to len dosvedčuje, že tá téma je naozaj zložitá a nie je jednoduchá.
Napriek tomu si myslím, že tie hospodárske škody, ktoré hrozia, sú vysoké. A myslím, že posledné dva týždne sa o tom dosť debatuje a pán poslanec Kadúc pokiaľ tvrdí, že nevie celkom si predstaviť právne, že to je pravda, tak my nehovoríme predsa o vyčíslení konkrétnych škôd, ale musíme mať obavu, že hrozia takéto škody a nakoniec to aj pán poslanec Gál dosvedčil, keď tvrdí, že hrozia stále. To znamená, že asi niečo na tom naozaj je a ja si za tým stojím, že hrozia. Takže je to téma, ktorú naozaj treba riešiť urgentne a rýchlo.
Nakoniec neviem, kde je pán poslanec Matovič v týchto chvíľach, ale zrejme na túto tému asi by aj tiež on vedel niečo povedať a možno sa aj porozprávať so svojím kolegom Kadúcom.
Pán poslanec Hudacký, ja chápem naozaj, že tie témy sú dôležité, o ktorých ste hovorili, ale netýkajú sa momentálne tohto konkrétneho návrhu skráteného konania, takže asi nebudem o tom, k tomu reagovať. Toľko veľmi stručne, samozrejme. K samotnej téme návrhu zákona, pokiaľ bude schválené skrátené konanie, budeme hovoriť ďalej.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
17:23

Účelom návrhu zákona je v nadväznosti na zvýšenie sumy minimálnej mzdy na rok 2015 prostredníctvom odpočítateľnej položky zabezpečiť vyšší čistý príjem nízkopríjmových zamestnancov a tým zvýšiť ich životnú úroveň. Vzhľadom na to, že minimálna mzda sa zvyšuje s účinnosťou od 1. januára 2015, je potrebné prijať návrh zákona v rovnakom čase, pretože v prípade jeho prijatia v neskoršom čase by hrozili štátu značné hospodárske škody vyplývajúce najmä z výrazného zvýšenia ceny práce pre zamestnávateľov nízkopríjmových osôb a s nimi súvisiacim hroziacim prepúšťaním, rastu nezamestnanosti a s hospodárskymi ťažkosťami podnikov.
Na základe uvedených skutočností je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa vzhľadom na to, že môže dôjsť k ohrozeniu štátu značnými hospodárskymi škodami, uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Účelom návrhu zákona je v nadväznosti na zvýšenie sumy minimálnej mzdy na rok 2015 prostredníctvom odpočítateľnej položky zabezpečiť vyšší čistý príjem nízkopríjmových zamestnancov a tým zvýšiť ich životnú úroveň. Vzhľadom na to, že minimálna mzda sa zvyšuje s účinnosťou od 1. januára 2015, je potrebné prijať návrh zákona v rovnakom čase, pretože v prípade jeho prijatia v neskoršom čase by hrozili štátu značné hospodárske škody vyplývajúce najmä z výrazného zvýšenia ceny práce pre zamestnávateľov nízkopríjmových osôb a s nimi súvisiacim hroziacim prepúšťaním, rastu nezamestnanosti a s hospodárskymi ťažkosťami podnikov.
Na základe uvedených skutočností je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa vzhľadom na to, že môže dôjsť k ohrozeniu štátu značnými hospodárskymi škodami, uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Neautorizovaný
17:27

Vystúpenie v rozprave 17:27
Jozef ValockýPredseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1321 z 21. novembra 2014 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1318, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo v termíne do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto bode programu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej schôdzi, 39. schôdzi dňa 25. novembra 2014.
Výbor uznesením č. 130 z 25. novembra 2014 súhlasil s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie a odporučil Národnej rade súhlasiť so skráteným legislatívnym konaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1318 s tým, že vládny návrh zákona, tlač 1319, sa prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 44. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie v rozprave
25.11.2014 o 17:27 hod.
MUDr.
Jozef Valocký
Videokanál poslanca
Dovoľte mi, vážení kolegovia, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, aby som predniesol informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1318.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1321 z 21. novembra 2014 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1318, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo v termíne do začiatku rokovania schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o tomto bode programu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej schôdzi, 39. schôdzi dňa 25. novembra 2014.
Výbor uznesením č. 130 z 25. novembra 2014 súhlasil s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie a odporučil Národnej rade súhlasiť so skráteným legislatívnym konaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1318 s tým, že vládny návrh zákona, tlač 1319, sa prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 44. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Neautorizovaný