44. schôdza

Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Žitňanská.

Ďakujem veľmi pekne. Ja podpisujem sa pod všetko, čo povedal kolega Beblavý. Myslím si, že má pravdu a čo je dôležité, naozaj je to téma, ktorú treba riešiť, ale je to téma, ktorá nie je ľahká a naozaj jej nesvedčí chvat legislatívneho procesu. A preto naozaj aj ja sa pýtam na skrátené legislatívne konanie, ale možnože nám pomôže pán minister, lebo pán minister povedal, že hrozia značné hospodárske škody z úniku veľkého objemu finančných zdrojov, to je uvedené v dôvodovej správe. Tak ja chcem využiť príležitosť a spýtať sa pána ministra, o aký objem finančných zdrojov ide, ktoré nám môžu uniknúť za tie dva - tri mesiace, čo urýchlime tento proces a teda, ktorých verejných obstarávaní sa to zároveň týka, kde tieto úniky hrozia, lebo keď to vieme, tak samozrejme musíme konať, ale keď to nevieme, tak asi by sme si tie dva - tri mesiace mali dať. Ďakujem.

Ďakujem. Slovo má pán poslanec Novotný.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som možno len doplnil k tomu, čo povedal pán poslanec Beblavý, keď hovoril o verejných obstarávaniach v slovenských nemocniciach. Naozaj to číslo bolo korektné. Ročne je to nejakých 90, 95, do 100 mil. eur, ktoré sú použité z verejných zdrojov, ktoré sú príjmom nemocníc z verejného zdravotného poistenia na verejné obstarávania. K tomu možno len by som dodal, aby som ilustroval tú komplikovanosť tej situácie, skutočnosť, na ktorú prišla v jednej väčšej štúdii Transparency International, ktorá zistila, že až v dvoch tretinách verejných obstarávaní v slovenských nemocniciach sa týchto verejných obstarávaní zúčastňuje iba jedna firma, čo naozaj vyvoláva podozrenia z dôvodu toho, že existuje určitá dohoda medzi firmami, ktoré dodávajú špeciálny zdravotný materiál alebo prístrojovú techniku, na tom, ktorá firma sa kedy-ktorého verejného obstarávania zúčastní.
Takisto je pomerne komplikované diskutovať o reálnej cene zakúpeného špeciálneho zdravotného materiálu verejným obstarávaním, keď sa zúčastňuje jedna firma tendra, o to viac, že väčšinou to dodávajú cez rôznych autorizovaných predajcov danej krajiny firmy, ktoré to vyrábajú a tak potom dopátrať sa tej ceny je pomerne komplikované a o to sa budeme snažiť aj na poslaneckom prieskume budúci týždeň v Piešťanoch a potom v Trenčíne, kde budeme chcieť zistiť vlastne, za koľko, o koľko boli tie cétečka predražené, respektíve iné prístroje. Ale to, čo je dôležité ešte z tej štúdie Transparency International dodať, je, že keby sa, odhaduje sa, že keby sa riadne súťažilo v slovenskom zdravotníctve a týchto tendrov by sa zúčastnilo viacej firiem a naozaj by prebehla korektná súťaž, ktorá zatiaľ prebieha viac-menej formálne, tak ušetriť by sa dalo celkovo až 27 % zdrojov, ktoré sa míňajú na nákupy cez verejné obstarávania. Odhadom nejakých 30 mil. eur. O koľko viac by mohli mať nemocnice... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kaník.

Tá vlna, že zakrútime teraz krkom schránkovým firmám, je určite dobrá snaha, ale je to viac vlna, ktorá sa snaží uspokojiť spoločenskú objednávku, ktorá teraz vznikla. Ja sa o tom budem snažiť viacej hovoriť v rámci svojho vystúpenia v rozprave, ale uvediem taký príklad. Predstavte si, že schránková firma dá ponuku, ktorá je kvalitná a veľmi dobrá a neschránková firma dá predraženú ponuku. Čo tým chcem povedať? My sa musíme zamerať na porovnávanie cien. Keď tento zákon nedoplníme o to, aby sme mohli hodnotiť a porovnávať ceny, tak sa to všetko môže minúť účinkom. Pretože nebude to síce schránková firma, budeme vedieť, kto je vlastníkom, ale ponúkne predražený tovar, lebo bude mať také politické kontakty, že si to bude môcť dovoliť. A potom napríklad v kufríku donesie niekam niekomu, ktorý nebude mať nijaké, žiadne väzby, oficiálne tú odmenu, ktorá sa viaže na to, že mohla takúto cenu dať. Keby sme sa zamerali na porovnávanie cien a sledovali, aby to nebolo predražené, aby sme napríklad vylúčili sprostredkovateľov a nakupovali pri takýchto veľkých zadaniach priamo od výrobcov, to by bola cesta omnoho úspešnejšia a efektívnejšia vo vzťahu k verejným financiám. Lebo to môže sa skončiť, ako hon na bosorky, čo ako určite neni zlé, keď nejakého bosoráka pri tom chytíme a možno teda aj bude spravodlivo potrestaný, ale to je skôr vec polície a vyšetrovateľov. Ale my by sme mali nastoliť systém, ktorý neumožní tunelovať verejné financie a to sa dá jedine tým, že sa zameriame na porovnávanie cien.

Pán poslanec Mikloško.

Ja sa nijako tohto zákona nechcem zastávať, ale si myslím, že táto téma je skutočne super urgentná pre našu spoločnosť a že je veľmi smutné, že vlastne tá spoločnosť už akoby rezignovala nad touto témou a záver je, všetci sú rovnakí, kradnú, obohacujú sa z verejných zdrojov a tak ďalej a to samozrejme nie je pravda. Exemplárnym prípadom verejného obstarávania bol starý predaj emisií, pamätáte sa, keď Národná rada schválila možnosť cez sprostredkovateľov vzápätí si to štát predal niekomu, schránkovej firme za 5 a pol koruny na kubík, ten niekto to predal za 8 a pol hneď a 47 miliónov sa získalo prakticky za nič a potom podľa médií sa o pár rokov vrátilo sem na Slovensko konkrétnych, na konkrétnych ľudí, no. Tak to je absurdné, aby takéto veci sa už nemohli stávať a preto si myslím, že základom zmeny verejného obstarávania je práve to, aby to bolo bez sprostredkovateľov. Tí sprostredkovatelia prídu, majú styky, všetko zariadia, odoberú financie a urobia ďalšie obstarávanie, možno na takých istých lumpov, ako sú oni, len sám pán podpredseda vlády Vážny povedal, že takýchto obstarávateľov tu evidujú, tuším, 235. Ja som nedávno napísal taký blog o tom, aj tu som o tom hovoril, keď z 2,8 miliónov sa po štyroch, piatich kolách tomu chudákovi na konci má zaplatiť 126-tis. eur za vykonanú prácu, doteraz mu to nezaplatili, asi mu to aj nikdy nezaplatia a na blogu sa ľudia čudovali, jak je to, prečo sa čudujem, však toto je bežné a medzitým firmy skrachujú a takto sa im nič nedostane.
Zaujímavé, že pán premiér priznal napríklad, že Dôvera, Dôveru, majiteľov Dôvery nepozná ani SIS-ka. A teraz tu pán predrečník hovoril, že 100 miliónov Dôvera odliala z peňazí vlastne našich niekde, bohvie kde. Čiže to je veľmi pozoruhodné, tieto dve tvrdenia.
Ďakujem.

Pán poslanec Beblavý.

Ďakujem veľmi pekne za všetky vecné pripomienky, ktorých boli tie faktické poznámky plné. Dovoľte mi možno len k tým kľúčovým veciam. Absolútne súhlasím s kolegom Kaníkom, že netreba toto fetišizovať ako jediný krok k náprave narábania s verejnými zdrojmi. Koniec-koncov napríklad v tom legislatívnom zámere, ktorý sme s kolegyňou Žitňanskou robili, ešte keď to nebola taká mediálne atraktívna téma, to bola jedna z mnohých vecí, ktoré sme navrhovali a ja si dodnes myslím a súhlasím s tým, že je to len jeden čriepok, aj keď významným do tej mozaiky, ale mne sa zdá veľmi dôležitý čriepok v prípade, že sa naozaj podarí riešiť verejné zdroje ako také. Lebo ak to bude obmedzené na obstarávanie, tam bolo spočítané, myslím, že aj zo strany Transparency, že schránkové firmy, hoci v zdravotníctve sú významne prítomné, v celom obstarávaní ide o pomerne malé percento, ale keď si napríklad vezmeme naozaj zdroje v zdravotnom poistení, tak zrazu už to percento je oveľa vyššie. Keď si vezmeme veci ako je Lemikon, tak zrazu tie sumy sú, sú radovo vyššie.
Takže ja by som v tomto rád vyhovel pánovi premiérovi, ktorý na tlačovej konferencii po schválení tohto návrhu povedal, že on by veľmi rád chcel vedieť, kto je za privatizáciou, keď sa privatizuje. No ale nedal to do toho zákona. Tak my s pani kolegyňou Žitňanskou pracujeme na tom, aby sme mu vyhoveli, aby sme našli tento nadstranícky konsenzus a aby, keď najbližšie vláda bude privatizovať, aby sme sa dozvedeli, kto je za tým, ak to náhodu nebude schránková, ak to náhodou bude firma, ktorá nie je jasne identifikovaná.
Takže to je podľa môjho názoru kľúčové, aby sme vedeli, kto zaobchádza s verejnými zdrojmi, či je to obstarávanie, či je to privatizácia, či je to zdravotné poistenie, či sú to mnohé ďalšie veci, práve preto, že ak sú to ľudia, ktorí o tom rozhodujú aj na druhej strane alebo ľudia blízki týmto ľuďom, tak je pre verejnosť zásadná vec to vedieť.
Načo máme potom celý ústavný zákon o konflikte záujmov ak povieme, že cez schránky sa mu možno vyhnúť v podstate jedným podpisom pera? To znamená, že tento zákon je významným čriepkom, aj keď len čriepkom k zmene situácie na Slovensku v narábaní s verejnými zdrojmi.