44. schôdza

Ďakujem. Samozrejme, že toto je výsledkom ľudí a vyjadrenia ich názoru. Len my sme tu na to, aby sme boli hlasnou trúbou tých ľudí, ktorí nie sú spokojní so súčasnou situáciou. A buď tú svoju funkciu robíme dobre, alebo ju robíme menej dobre. A veľmi s tým súvisí, a znova by som chcel podčiarknuť to, čo som vo svojom vystúpení povedal, jednota a spolupráca opozície znásobuje silu a zväčšuje silu hlasu verejnosti, ktorú reprezentujeme. Veď, Dano Lipšic, my tu nie sme preto, že sme spadli z neba, ale že nás tu zvolili tí ľudia a preto sa hlásim k tým ľuďom na uliciach, ktorí cítia nespokojnosť a cítim povinnosť ich zastupovať. A toto sa snažím po celú dobu robiť. Toto stálo za tým, že sme sa rozhodli zvolať schôdzu na odvolanie Roberta Fica za tými päťdesiatimi hodinami predkladania dôkazov a poukazovaním na chyby a zlyhania tejto vlády a to vytvorilo súzvuk politikov a ľudí z ulice, ktoré viedlo k tomu, že dnes sa musel vymeniť predseda Národnej rady z vôle vládnuceho SMER-u, z vôle Roberta Fica.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 25. novembra 2013. (Pozn. red.: správne má byť 25. novembra 2014.)
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 136 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 136 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky všetci poslanci osobne si prevzali hlasovacie lístky. Zo 136 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo nula neplatných.
Zo 136 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Petra Pellegriniho za predsedu Národnej rady Slovenskej republiky hlasovalo za 120 poslancov, proti 5 poslancov, zdržalo sa hlasovania 11 poslancov. (Potlesk.)
Podľa čl. 89 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na zvolenie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov a všetkých hlasov poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zvolený Peter Pellegrini. (Potlesk.)
Overovatelia ma poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. Pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte predniesť zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 25. novembra 2014.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 136 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 136 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 136 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo nula neplatných.
Zo 136 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Miroslava Číža za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky hlasovalo za 99 poslancov, proti 22 poslancov, zdržalo sa 15 poslancov. (Potlesk.)
Podľa čl. 89 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na zvolenie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky zvolený Miroslav Číž. (Potlesk.)
Overovatelia ma poverili oznámiť tento výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Účelom vládneho návrhu zákona je znemožniť takzvaným schránkovým firmám uchádzať sa o získavanie zákaziek z verejných zdrojov ustanovením prísnejších podmienok účasti na verejnom obstarávaní. Verejných obstarávaní sa budú môcť zúčastňovať len spoločnosti so známou vlastníckou štruktúrou. Verejného obstarávania sa nebude môcť zúčastniť právnická osoba, ktorá má sídlo v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nej majú kvalifikovanú účasť a právnická osoba, v ktorej majú kvalifikovanú účasť fyzické osoby s bydliskom v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať takúto kvalifikovanú účasť. Verejného obstarávania sa taktiež nebudú môcť zúčastniť také právnické osoby, v ktorých majú kvalifikovanú účasť verejní funkcionári uvedení v ústavnom zákone č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení zákona č. 545/2005 Z. z. a týmito opatreniami sa umožní účinnejšia kontrola a adresnosť finančných prostriedkov, ktoré štát prerozdeľuje príjemcom zákaziek z verejných zdrojov. Neprijatím uvedeného vládneho návrhu zákona v skrátenom konaní by hrozili štátu značné hospodárske škody.
Preto vláda Slovenskej republiky navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o tomto návrhu zákona. Prosím o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem pekne. Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, podávam informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o výsledku prerokovania návrhu zákona na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1316. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1319 z 21. novembra 2014 pridelil Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 71. schôdzi dňa 25. novembra 2014. Uznesením č. 382 odporučil Národnej rade tento návrh schváliť.
Skončil som, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k návrhu na skrátené legislatívne konanie o novele zákona o verejnom obstarávaní. Dovoľte mi na úvod konštatovať, že podmienky na skrátené legislatívne konanie v tomto prípade naplnené nie sú a vláda sa ani nenamáhala nejakým spôsobom nás presvedčiť o opaku. Ale nie som právnik, nie som legislatívec, takže menej sa budem rozčuľovať nad tým, čo už je tu koniec koncov takmer rutinou, že sa skráteným legislatívnym konaním riešia politické priority. Dokonca povedal by som, až mediálne prezentačné priority, nie skutočne naliehavé, časovo naliehavé témy a dovoľte mi poukázať na to, čo je problém toho, že budeme o tom rokovať v skrátenom konaní a možno aj, ako na ne reagovať.
Skrátené konanie v prípade tohto zákona má dve riziká. Prvá je, prvé riziko je znížená verejná pozornosť a schopnosť vyhodnotiť kvalitu a prínos návrhov. To znamená, že ak sa niečo rýchlo preženie parlamentom, tak schopnosť tohto parlamentu, ale aj verejnosti sa tomu dostatočne venovať, je znížená. To znamená, že je to ideálne na robenie politických gest, ktoré sú síce marketingovo zaujímavé, ale pri hlbšej a bližšej pozornosti by sa rozsypali, čo, ako uvidíme, je prípad tejto novely.
Druhý problém, ktorý máme, je problém kvality. Otázka riešenia schránkových firiem patrí medzi obsahovo a technicky najkomplikovanejšie otázky verejnej politiky, pretože v sebe obsahuje okrem právneho, obchodno-právneho aj ekonomický, ale aj medzinárodnoprávny rozmer, súvisí s našimi záväzkami v rámci Európskej únie a ich limitmi, ale aj verejným záujmom v oblasti boja s korupciou a praním špinavých peňazí. Málokedy tu rokujeme o komplikovanejších veciach, ak chceme nájsť skutočné riešenie. Preto riešenie v skrátenom legislatívnom konaní je najlepším predpokladom na to, aby sa prijala ďalšia zbytočná marketingová novela, ktorá nič nevyrieši, ako čoskoro budeme môcť zistiť.
To, že tieto obavy nie sú abstraktné, mi dovoľte ilustrovať na niekoľkých príkladoch. Spomeniem len tak bokom, aby sme sa vyhli diskusiám o tom, čo kto urobil a čo kto neurobil, že prvé riešenie schránkových firiem vo verejnom obstarávaní sme navrhovali s vtedajšou pani ministerkou Žitňanskou v legislatívnom zámere nového zákona o verejnom obstarávaní na jeseň v roku 2011 a kde sme navrhovali, aby museli takzvaní koneční užívatelia výhod byť deklarovaní v rámci verejného obstarávania, ak pôjde o veľké a významné verejné obstarávania. Tento legislatívny rámec prešiel pripomienkovým konaním. Vzhľadom na pád vlády však už neprešiel do ďalšej legislatívnej podoby.
Druhý pokus ohlásil pán podpredseda vlády a minister vnútra Kaliňák v rámci veľkej novely zákona o verejnom obstarávaní na jeseň v roku 2012. Pán minister Kaliňák vtedy hovoril o zákaze a konci fungovania schránkových firiem vo verejnom obstarávaní a hovoril o bezprecedentnom kroku, ktorý on prináša v tejto oblasti. Ako teda vidíme aj z praxe, možno to bolo bezprecedentné, ale bezprecedentné sú aj bezzubosti, čo sa dalo aj predpokladať, pretože pán minister vo svojom zákone navrhol veľmi triviálnu vec. Navrhol, že pri veľmi veľkých zákazkách, myslím, že to je nad 10 miliónov eur, musí uchádzač deklarovať štruktúru vlastníctva, svojho. Ak má akcionár, ktorý má viac ako 30 %, tak musí deklarovať aj jeho vlastnícku štruktúru.
Toto ustanovenie, ako upozorňovali sme vtedy, je absolútne deravé hneď z niekoľkých dôvodov. Prvý teda je ten, že nerieši konečných užívateľov, teda tých, ktorí nie sú formálnymi majiteľmi, ale oveľa deravejšie je v tom, že nerieši schránky v treťom a v štvrtom rade. Ako keby nám to pán Paška a jeho blízki chceli, by som mal pedagogicky demonštrovať na prípade piešťanského cétečka, tak pozrime sa na príklade piešťanského cétečka. V prípade piešťanského cétečka bola dodávateľom firma Medical Group SK, ktorej 100-percentnou matkou je, ktorú by teda museli deklarovať podľa Kaliňákovho zákona, je Medical Group Europe so sídlom v Prahe, ktorej 100-percentnou matkou je RK2 so sídlom v Banskej Bystrici.
To znamená, celé, čo nám Kaliňákov návrh by povedal, aj keby sa aplikoval na toto obstarávanie, na ktoré sa neaplikoval, lebo bolo príliš malé pre jeho podmienky, by bolo, že schránková firma má matku v Prahe a tá má matku v Bystrici. To, že táto má ďalšie matky, ktoré končia na Cypre a neskôr v Belizé a to, že kto je skutočný užívateľ týchto výhod, by sme sa nikdy nedozvedeli. Napriek tomu, že sme na to upozorňovali, tento parlament hlasmi väčšiny SMER-u tento návrh schválil a bolo vyhlásené víťazstvo v boji so schránkovými firmami.
Teraz, keď máme problém, ktorý bol demonštrovaný v prípade Piešťan a piešťanského cétečka, tak vidíme, že rýchle marketingové riešenia v prípade schránkových firiem nefungujú a treba pristúpiť k poriadnemu riešeniu a to je len veľmi ťažké možno nájsť priebehu 24 alebo 48 hodín trvajúceho procesu skráteného legislatívneho konania. Také riešenie by malo splniť minimálne štyri základné kritériá.
Prvé je, že by malo identifikovať nielen formálnych majiteľov, ale aj tzv. konečných užívateľov výhod. To je právny terminus technicus používaný napríklad v zákone o boji proti legalizácii príjmov nadobudnutých zo zločineckej činnosti a vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní, ktorý tu dnes máme, napriek tomu, že tak predseda vlády hovoril, toto neobsahuje. To znamená, že obsahuje len identifikáciu osôb, pardon, a osôb právnických a fyzických, ktoré buď majú oficiálny majetkový podiel, alebo majú riadiace práva. Tí, ktorí sú beneficientní a nemajú riadiace práva v ňom obsiahnuté, nie sú, čo sú práve tí, práve títo koneční užívatelia iného typu.
Druhé kritérium, ktoré malo byť splnené, je to, že by sa to nemalo týkať len verejného obstarávania. Ak opäť vyjdeme z piešťanského príkladu, tak toto cétečko stálo, ako všetci už dnes asi vieme, 1,6 mil. eur. Celé verejné obstarávanie všetkých slovenských nemocníc bolo v minulom roku 92 mil. eur, ale Zdravotná poisťovňa Dôvera odliala v minulom roku na účet dvoch schránkových firiem, ktoré sú jej akcionármi, nad rámec štandardného zisku a štandardných dividend viac ako 100 mil. eur. To znamená, zo schránok v zdravotnom poistení sa odlialo viac, ako je celý objem verejného obstarávania v slovenských nemocniciach. Tam je skutočný problém odlievania zdrojov do schránkových firiem v slovenskom zdravotníctve.
Preto druhé kritérium je, že tento návrh bude riešiť len obstarávanie, ktoré je malou časťou problému, ako poukázali aj niektoré analýzy, alebo bude riešiť skutočné odlievanie do schránkových firiem, ktoré sa deje inými tokmi.
Tretie kritérium je to, či umožňuje ten návrh verejnú kontrolu, kde tento zákon hovorí, že obstarávateľ má dostať dokumentáciu a má ju vyhodnotiť. V prvom rade chcem zdôrazniť, že všetky, takmer všetky odhalené problémy s takýmito vecami na Slovensku sú dodnes len buď vďaka verejnej kontrole alebo prípadne statočným zamestnancom, tak to bolo aj čiastočne v prípade Piešťanskej nemocnice.
Schopnosť tých, ktorí objednávajú to vyhodnocovať a najmä ich ochota to vyhodnocovať, je prakticky nulová. Myslíme si, že keby sme pani riaditeľke Piešťanskej nemocnice a pánovi raperovi Egovi alias doktorovi Strakovi a ďalším ľuďom, ktorí sa na tomto nepochybne museli podieľať svojimi rozhodnutiami, dali do rúk dokumentáciu o tom, kto stojí, aspoň oficiálne, za Medical Group, že oni by to poctivo skúmali a hovorili by, že ale toto nie je úplne presné, lebo tuto je takáto diera a ešte toto by sme chceli doložiť. Naozaj si to niekto myslí, že by to pomohlo? Bez verejnej kontroly celý tento mechanizmus nemá zmysel a tento návrh zákona verejnú kontrolu neobsahuje.
Štvrté kritérium je praktická vymáhateľnosť toho ustanovenia. Praktická vymáhateľnosť má minimálne dva rozmery. Prvý je, kto to má kontrolovať. Podľa vládneho návrhu zákona si predstavme situáciu, poviem inštitúciu, ktorú osobne poznám, Divadelný ústav organizácie ministerstva kultúry dostane z eurofondov napríklad z opisu grant, povedzme na 5 mil. eur, aby kúpila digitalizačné zariadenie, alebo niečo zdigitalizovala. Vypíše medzinárodný tender na túto digitalizáciu. Podľa tohto zákona, keby aj následne došli podklady od uchádzačov, tak komisia v divadelnom ústave by mala vyhodnocovať, že či tie papiere o vlastníctve firmy XY sú dôveryhodné, či teda v tom Belizé zodpovedajú zhruba tomu, čo zákon káže, či aký je právny poriadok tej krajiny a čo umožňuje a čo neumožňuje, lebo aj to ten vládny návrh navrhuje. To znamená, že títo ľudia by to mali robiť v rámci každého obstarávania. Zároveň im zákon nedáva do rúk žiadne významné možnosti, ako toto preverovanie v skutočnosti dotiahnuť.
Preto návrh, ako je nám predložený, v rýchlosti a v chvate, o ktorom svedčí aj to, že ho samotná vláda expresne ešte v rámci toho istého dňa aj zmenila, nie je predpokladom toho, že skutočne zmeníme situáciu vo väzbe priživovania sa anonymných pravdepodobne verejne činných alebo na verejne činných ľudí napojených ľudí na verejných peniazoch, lebo o tom tento problém je. Ten problém je o tom, že naše spoločné peniaze vyciciavajú ľudia, ktorí sa k tomu nie sú ochotní priznať a postaviť sa a znášať politické, spoločenské a možno niekedy aj trestnoprávne dôsledky tohto konania a toto pri prijatí vládneho zákona v dnešnom znení bude platiť aj naďalej. Preto si myslím, že toto skrátené konanie je veľmi nesprávny postup, ale vláda ho už schválila a Národná rada samozrejme s tým súhlasiť nemusí a ja s ním ani súhlasiť nebudem, ale predpokladám, že ho väčšina schváli.
Preto aspoň navrhujem a apelujem na vás, aj pán spravodajca, aj kolegovia, dajme si aspoň v rámci toho skráteného konania primeraný čas. Aspoň dva týždne na to, aby sa ten zákon dopracoval, lebo v opačnom prípade to skončí ako Kaliňákov bezprecedentný boj so schránkovými firmami spred roka a pol, ak nie horšie. Horšie možno aj v tom, že zatiaľ čo ten Kaliňákov síce nepriniesol žiadny úžitok a vzhľadom na to, že bol limitovaný na veľké tendre a za určitých a osobitných podmienok, tak ani nepriniesol veľkú záťaž. Dnes formálny zákon prinesie veľkú administratívnu záťaž bez akéhokoľvek reálneho dopadu. Preto si dovolím apelovať na vás, aby sme si dali primeraný čas a dotiahli ho dokonca.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel podporiť pána kolegu Beblavého v konštatovaní, že čo nemá v danej chvíli oporu v zákone, je skrátené legislatívne pokračovanie. Nehrozia o nič väčšie hospodárske škody, ako hrozili doposiaľ so schránkovými firmami, ani sa v priebehu najbližších dvoch mesiacov nestane nič prevratného, čiže ďalšie prevratné krádeže zo strany schránkových firiem, ktoré by nehrozili. Jednoducho, rokovací poriadok predpokladá presne, pre ktoré príčiny je možné rokovať o nejakej legislatívnej norme v skrátenom konaní. Toto nie je ten prípad a podotýkam, že tento parlament pokračuje v strašne škodlivej praxi z akýchsi marketingových dôvodov predstierať urgentnosť prerokovávania vládnych návrhov zákonov, keď taká urgentnosť vôbec neexistuje a keď to v podstate, tak ako povedal pán kolega Beblavý, vlastne znekvalitňuje legislatívny proces. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja podpisujem sa pod všetko, čo povedal kolega Beblavý. Myslím si, že má pravdu a čo je dôležité, naozaj je to téma, ktorú treba riešiť, ale je to téma, ktorá nie je ľahká a naozaj jej nesvedčí chvat legislatívneho procesu. A preto naozaj aj ja sa pýtam na skrátené legislatívne konanie, ale možnože nám pomôže pán minister, lebo pán minister povedal, že hrozia značné hospodárske škody z úniku veľkého objemu finančných zdrojov, to je uvedené v dôvodovej správe. Tak ja chcem využiť príležitosť a spýtať sa pána ministra, o aký objem finančných zdrojov ide, ktoré nám môžu uniknúť za tie dva - tri mesiace, čo urýchlime tento proces a teda, ktorých verejných obstarávaní sa to zároveň týka, kde tieto úniky hrozia, lebo keď to vieme, tak samozrejme musíme konať, ale keď to nevieme, tak asi by sme si tie dva - tri mesiace mali dať. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som možno len doplnil k tomu, čo povedal pán poslanec Beblavý, keď hovoril o verejných obstarávaniach v slovenských nemocniciach. Naozaj to číslo bolo korektné. Ročne je to nejakých 90, 95, do 100 mil. eur, ktoré sú použité z verejných zdrojov, ktoré sú príjmom nemocníc z verejného zdravotného poistenia na verejné obstarávania. K tomu možno len by som dodal, aby som ilustroval tú komplikovanosť tej situácie, skutočnosť, na ktorú prišla v jednej väčšej štúdii Transparency International, ktorá zistila, že až v dvoch tretinách verejných obstarávaní v slovenských nemocniciach sa týchto verejných obstarávaní zúčastňuje iba jedna firma, čo naozaj vyvoláva podozrenia z dôvodu toho, že existuje určitá dohoda medzi firmami, ktoré dodávajú špeciálny zdravotný materiál alebo prístrojovú techniku, na tom, ktorá firma sa kedy-ktorého verejného obstarávania zúčastní.
Takisto je pomerne komplikované diskutovať o reálnej cene zakúpeného špeciálneho zdravotného materiálu verejným obstarávaním, keď sa zúčastňuje jedna firma tendra, o to viac, že väčšinou to dodávajú cez rôznych autorizovaných predajcov danej krajiny firmy, ktoré to vyrábajú a tak potom dopátrať sa tej ceny je pomerne komplikované a o to sa budeme snažiť aj na poslaneckom prieskume budúci týždeň v Piešťanoch a potom v Trenčíne, kde budeme chcieť zistiť vlastne, za koľko, o koľko boli tie cétečka predražené, respektíve iné prístroje. Ale to, čo je dôležité ešte z tej štúdie Transparency International dodať, je, že keby sa, odhaduje sa, že keby sa riadne súťažilo v slovenskom zdravotníctve a týchto tendrov by sa zúčastnilo viacej firiem a naozaj by prebehla korektná súťaž, ktorá zatiaľ prebieha viac-menej formálne, tak ušetriť by sa dalo celkovo až 27 % zdrojov, ktoré sa míňajú na nákupy cez verejné obstarávania. Odhadom nejakých 30 mil. eur. O koľko viac by mohli mať nemocnice... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tá vlna, že zakrútime teraz krkom schránkovým firmám, je určite dobrá snaha, ale je to viac vlna, ktorá sa snaží uspokojiť spoločenskú objednávku, ktorá teraz vznikla. Ja sa o tom budem snažiť viacej hovoriť v rámci svojho vystúpenia v rozprave, ale uvediem taký príklad. Predstavte si, že schránková firma dá ponuku, ktorá je kvalitná a veľmi dobrá a neschránková firma dá predraženú ponuku. Čo tým chcem povedať? My sa musíme zamerať na porovnávanie cien. Keď tento zákon nedoplníme o to, aby sme mohli hodnotiť a porovnávať ceny, tak sa to všetko môže minúť účinkom. Pretože nebude to síce schránková firma, budeme vedieť, kto je vlastníkom, ale ponúkne predražený tovar, lebo bude mať také politické kontakty, že si to bude môcť dovoliť. A potom napríklad v kufríku donesie niekam niekomu, ktorý nebude mať nijaké, žiadne väzby, oficiálne tú odmenu, ktorá sa viaže na to, že mohla takúto cenu dať. Keby sme sa zamerali na porovnávanie cien a sledovali, aby to nebolo predražené, aby sme napríklad vylúčili sprostredkovateľov a nakupovali pri takýchto veľkých zadaniach priamo od výrobcov, to by bola cesta omnoho úspešnejšia a efektívnejšia vo vzťahu k verejným financiám. Lebo to môže sa skončiť, ako hon na bosorky, čo ako určite neni zlé, keď nejakého bosoráka pri tom chytíme a možno teda aj bude spravodlivo potrestaný, ale to je skôr vec polície a vyšetrovateľov. Ale my by sme mali nastoliť systém, ktorý neumožní tunelovať verejné financie a to sa dá jedine tým, že sa zameriame na porovnávanie cien.