44. schôdza

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci. Vystupujeme k voľbe nového predsedu Národnej rady, čo je pomerne vážna vec, ktorá sa v štandarde v parlamente deje len raz za štyri roky, teraz máme tú príležitosť už druhý krát a vznikla tu aj v opozícii zaujímavá debata o tom, ako k tomu pristúpiť z pohľadu menšiny, z pohľadu opozície. Niektorí kolegovia predo mnou zvolili takú, nazvime to modlitebnú stratégiu, kde teda vkladajú nádeje do nového predsedu. Dokonca zvažujú, či ho podporiť. Iní, naopak, zvolili hneď teda dištančnú stratégiu, kde povedali, že toto nie je náš predseda, ani nebol nami vybraný, ani s tým nič nechceme mať spoločné. A tak, ako ste si ho vybrali, tak si ho aj zjedzte. Otázka je, že čo nám tieto stratégie prinášajú? Myslím si, že modlitebná stratégia nám sama o sebe neprinesie nič, lebo pozerajúc na kolegov zo SMER-u a poznajúc ich, na modlitby oni nereagujú, ani na úpenlivé prosby. Dištančná stratégia je úplne legitímna, pretože naozaj ťažko veriť, že sa niečo stane.
Ale dovoľte mi skúsiť ešte predsa len tretiu stratégiu. A to je stratégia politického postoja a ponuky. Kľúčová otázka v súvislosti s novým predsedom Národnej rady je, či bude reprezentantom niekoho, niekým, kto vystupuje, hovorí, ale nemá tú politickú váhu, aká by prislúchala druhej najvyššej ústavnej funkcii v tomto štáte, alebo či to bude aktér najvyššej politiky. Teda niekto, kto vie ovplyvňovať aj dianie v tejto krajine a v tomto parlamente zásadným spôsobom. Či si na všetko bude musieť ísť pýtať súhlas a nepohne sa ďalej, než bude mu ten súhlas daný inými, alebo či bude ten súhlas vo významnej miere aj sám spoluvytvárať. To je podľa mňa kľúčová otázka na Petra Pellegriniho ako osobu a ako nového pravdepodobného predsedu Národnej rady. Ak tým aktérom nebude, ak bude len objektom niekoho iného vôle, tak nemá význam voči nemu vysielať ani modlitby, nemôžeme sa od neho dištancovať, ale tiež nemá nejaký efekt. A v zásade naozaj asi platí, ako si ho SMER vybral, tak ho bude SMER aj riadiť, alebo najvyšší ľudia v SMER-e a pre opozíciu nemá cenu sa nad tým veľmi ani vzrušovať, len to zobrať na vedomie.
Ak však chce pán Pellegrini byť aktérom, aj tým, kto spolurozhoduje o zásadnom smerovaní slovenskej politiky a kto má, mal by mať najvýznamnejšie slovo na pôde tejto inštitúcie, o tom, ako to v nej bude vyzerať, tak potom je to niečo, čo by sme mali začať aj pozorovať na viditeľných krokoch. A preto ja za seba ponúkam nasledovný politický postoj. Ak pán Pellegrini v rámci tejto rozpravy bude ochotný dať nám politický záväzok k určitým veciam, ku ktorým sa o chvíľku vyjadrím, tak som ochotný mu dať svoj hlas poslanca Národnej rady a podporiť ho, pretože si myslím, že mu treba dať šancu, aby to naozaj spravil. Ak taký záväzok dať odmietne, potom nevidím dôvod, aby som ho ako poslanec podporil v tejto novej funkcii, nevidím ani dôvod proti nemu nejako zásadne brojiť a robiť mu teraz zle pri jeho voľbe, ale určite nevidím dôvod, aby sme ho my ako opozícia podporovali.
A teraz tie záväzky. Ak má mať takýto postoj zmysel, musí byť tých záväzkov málo a musia to byť záväzky dôležité. Ja rešpektujem kolegu Hlinu, ktorý tu už nie je a rešpektujem aj záujmy prešliapaných kobercov a hradných garáží, ale predsa len by bolo dobré sa sústrediť na veci, ktoré sú naozaj dôležité a ktoré aj kauza, ktorá viedla k odstúpeniu pána Pašku a k novému predsedovi parlamentu, sa s ňou spájajú, pretože koniec koncov základom politiky malo byť aj poučenie sa z toho, čo sa práve dialo. A myslím si, že v tej veci vystupujú ako najdôležitejšie vo vzťahu k politike nového predsedu parlamentu, ako sa k nim on osobne postaví. Prvá je už aktuálna právna úprava, ktorú tu máme predloženú a o chvíľku sa k nej dostaneme, takzvaných schránkových firiem.
Úprava, ktorú nám vláda predložila do parlamentu, nespĺňa žiadne zo štyroch kľúčových kritérií na takúto úpravu a dostaneme sa k tomu, k tej samotnej rozprave, ale dovoľte mi len stručne povedať, nevedie ani k odhaleniu konečných užívateľov tých výhod zo schránkových firiem, neumožňuje verejnú kontrolu, nie je vôbec vymáhateľná v praxi a zároveň sa netýka všetkých verejných prostriedkov, len tej menšiny, ktorá ide cez verejné obstarávanie. Ak pán Pellegrini dá politický záväzok, že sa bude spolu aj s opozíciou v parlamente usilovať o zmenu tejto novely tak, aby boli naplnené skutočné ambície takýchto zmien, tak je to zásadný krok, ktorý môže viesť k jeho podpore aspoň z mojej strany.
Druhá téma je naozaj otázka konfliktu záujmov a ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, kde sme už dva roky svedkami toho, že SMER ten zákon odkopáva všetkými možnými smermi, len aby nemusel pristúpiť k jeho zmene. Ak sa nový predseda parlamentu zaviaže, že obnoví reálne úsilie o to, aby sme v priebehu najbližších mesiacov takýto zákon mohli spoločne schváliť ústavnou väčšinou, bude to druhý zásadný signál pre to, aby sme na Slovensku mohli skutočne povedať, že verejní činitelia sú pod drobnohľadom vo vzťahu k svojim majetkom a činom. Inak zostaneme v dnešnej situácii, kde máme popredných opozičných predstaviteľov, ktorí obviňujú bývalého už dnes predsedu parlamentu z prania špinavých peňazí a z nepriznávania predaja majetku, na druhej strane všetci, ktorí ten zákon poznáme, vieme, že nič z toho by nebolo zistiteľné, ani keby pán predseda zostal vo funkcii a konanie sa nemuselo ukončiť, pretože ten zákon je tak deravý, že nič nevynucuje.
Tretia zásadná otázka je naozaj otázka obsadenia predsedu Najvyššieho kontrolného úradu všeobecne rešpektovanou osobnosťou tak, aby bola schopná prekročiť aj hranice budúceho funkčného obdobia tohto parlamentu. Nefunkčnosť Najvyššieho kontrolného úradu je, už ohrozuje samotné základy našej demokracie, pretože v situácii parlamentnej väčšiny, ako tu dnes máme, jednej strany, sú nezávislé kontrolné orgány jedno z mála účinných bariér zneužívania moci a možno aj preto nie je náhoda, že nové vedenie nám tak už chýba viac ako dva a pol roka.
Dovoľte mi teda na záver zhrnúť. Ak nový predseda alebo budúci pravdepodobný predseda Národnej rady dá politický záväzok postupovať v týchto troch veciach a postupovať tak, aby došlo k širšej dohode o skutočnej zmene v oblasti schránkových firiem, k presadeniu zákona o konflikte záujmov nového a obsadení predsedu NKÚ politicky všeobecne akceptovanou a zároveň aj rešpektovanou osobnosťou, rád mu svoj hlas dám.
Ďakujem veľmi pekne.

Nech sa, teda na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky. Nech sa páči, Juraj Droba s prvou.

Ďakujem kolegovi Mirovi Beblavému, takisto ďakujem kolegovi Mirovi Kadúcovi. Stotožňujem sa s tým, čo odznelo. Ja, na rozdiel od Mira Beblavého, som pripravený podporiť nového predsedu Národnej rady svojím hlasom bez toho, aby som kládol podmienky, ale s tým, že ocením a budem rád, ak sa nový predseda Národnej rady bude zaoberať vážne tými vecami, ktoré spomenul kolega Beblavý. So všetkými tromi sa stotožňujem. Najviac mi na srdci asi leží nový predseda NKÚ ako nezávisle rešpektovaná autorita na Slovensku.
Pán kolega Pellegrini, vy budete mať šancu za ten rok a pol vybudovať a nechať nejaký odkaz a je len na vás, aký ten odkaz bude. Takže strana SMER, ktorá má legitímne právo vychádzajúce z volieb na pozíciu predsedu Národnej rady, si myslím, že urobila dobrý výber vo svojich radoch. A ja som pripravený vám dať šancu v zmysle dania môjho hlasu. Nieže by na ňom nejak záležalo, ale berte to z mojej strany ako prejav politickej kultúry, ktorú si myslím, že musíme postupne do tejto inštitúcie vrátiť, lebo v posledných mesiacoch sa to naozaj zvrhávalo tam, kde som to nerád videl. A nieže by som bol niekedy veľmi hrdý na povolanie poslanca, lebo to malo také nánosy, že už bolo ťažké niekedy aj medzi ľudí chodiť, ale myslím si, že je na nás, aby sme túto reputáciu aspoň troška zlepšili. Z mojej strany toľko. Dám vám hlas.
Ďakujem.

Nech sa páči, Martin Poliačik.

Ďakujem, pán podpredseda. Ja teda som človek, ktorý sa občas modlí, ale pri všetkej úcte k pánovi Pellegrinimu, tak k nemu sa modliť nebudem. Ja si myslím, že v dvoch z troch tých podmienok, ktoré si hovoril, Miro, sa úplne zhodneme. O zákone o konflikte záujmov som hovoril tiež a predseda NKÚ je jednou z tých vecí, kde treba zo strany vedenia parlamentu zmeniť vnímanie opozície. To znamená, tak ako som povedal na konci svojho príhovoru, začať vnímať opozíciu ako legitímnu silu, ktorá v niektorých prípadoch má mať možnosti a má byť dokonca podporená väčšinou, aby mohla efektívne kontrolovať spravovanie vecí verejných, tak tam určite zvolenie nového predsedu NKÚ patrí. Takže ešte raz, môj príhovor nemal byť modlitbou. Mal byť výzvou k tomu, aby sa veci zmenili k lepšiemu, ale samozrejme, ako som už povedal, rád si vypočujem, akú víziu má samotný pán kandidát pán Pellegrini. Ďakujem.

Nech sa páči, Janka Šípošová.

Ďakujem pekne. Chcem povedať, že bola som tu, keď pán Paška povedal tú slávnu vetu, že vyhraj voľby a môžeš všetko. A naozaj ma to veľmi vytočilo a zarazilo, ale zároveň chcem povedať, že ja chcem rešpektovať voľby, ale nepáčil sa mi a nebude sa mi páčiť ten arogantný spôsob. Ale neviem si predstaviť, ako kolegovia alebo kolega Beblavý požadoval nejaké záväzky od pána Pellegriniho. Neviem, ako by sa mal zaviazať. Povedať sa dá všetko. Môže tu povedať čokoľvek a my by sme mali usúdiť, či tomu veríme alebo nie. Ja som v živote určite urobila veľa chýb a veľmi často som naletela, ale som taká a preto neviem, aké podmienky by som pánovi Pellegrinimu mohla, alebo mala klásť teraz a preto som rozhodnutá, že ja budem hlasovať zaňho.

Nech sa páči, s reakciou na faktické, Miroslav Beblavý.

Ďakujem veľmi pekne. Myslím, že každý z kolegov povedal svoj názor a povedal ho aj veľmi jasne, aj, myslím si, presvedčivo. Možno za seba. Myslím si, že ide o politické záväzky. To znamená, nikto nechce ani dlžné úpisy, ani zmenky. Sme tu pred tvárou občanov a navzájom pred sebou a aké politické záväzky si dáme, tak tie potom môžeme plniť. Preto pre mňa je dôležité naozaj, aký postoj zaujme nový alebo budúci predseda Národnej rady, či chce byť objektom, alebo či chce byť aktérom. Či ho uspokojí to, že bude mať druhú najvyššiu ústavnú funkciu, z nej vyplývajúcu prestíž, aj výhody, alebo či tú druhú najvyššiu ústavnú funkciu chce naplniť aj svojím vlastným vkladom, ktorý, povedzme si otvorene, bude v rozpore s doterajšou politikou jeho predchodcu. Na ministerstve školstva pán, teraz už bývalý minister, poukázal minimálne verbálnu ochotu rozísť sa s chybami svojho predchodcu. Otázka je, či bude k tomu ochotný aj tu a či mu to jeho vlastná strana dovolí. A to je niečo, čo by sme podľa mňa mali vedieť predtým, než sa rozhodneme, ako hlasovať. Ďakujem.

Tým sme vyčerpali všetky príspevky na základe písomnej prihlášky. Teraz sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Je tomu tak, Jozef Mikloško, Ľudovít Kaník. Končím možnosť ďalšieho prihlasovania.
Prvý do ústnej časti rozpravy, Jozef Mikloško.