44. schôdza

Ďakujem pekne obidvom za prednesenie návrhu. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomne jednu prihlášku, a to od Miroslava Beblavého.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Nebudem vystupovať k samotnému návrhu, k tomu som už vystúpil v prvom čítaní, ale vystúpim k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý už predložil, a predpokladám, že o chvíľku prednesie pán poslanec Mojš.
Keďže je evidentné, a dúfam, že to ani nikto nebude popierať, že tento návrh pozmeňovací napísalo ministerstvo financií a pán Mojš ho len predkladá, tak obrátim sa priamo na ministra financií a budem svoje slová adresovať jemu a vláde, keďže je to reálne ich pozmeňovací návrh.
Dnes sme tu už preberali veci veľké a dôležité. Preberali sme, či pomôcť ľuďom odvodovo odpočítateľnou položkou alebo znižovaním daní, preberali sme, či kontrola zlyhávajúcich bánk je dostatočná a či môže viesť k nejakým makroekonomickým rizikám a kto má mať nad nimi obrovskú moc. Všetko veci, ktoré ovplyvňujú stovky miliónov eur, miliardy eur, možno aj celkové zdravie Slovenskej republiky. To, o čom budem hovoriť teraz, je v porovnaní s tým vec malá. Ale myslím, že chovať sa tak, ako sa chováte, je krajne nevhodné a neprípustné aj v tak malej veci ako tá, o ktorej budem hovoriť.
V roku 2001 prijala prvá vláda Mikuláša Dzurindu uznesenie, ktorým prijala limity na to, aké autá si môžu nakupovať šéfovia štátnych inštitúcií. To uznesenie odvtedy platí, štrnásť rokov, nikto ho nezrušil, štátne inštitúcie sa podľa neho aj chovajú. Problém je však v tom, že štátnych inštitúcií a verejných inštitúcií, nie, teda štátne inštitúcie a verejné inštitúcie nie sú to isté. Od roku 2001 vidíme, že práve tam, kde to žiadne uznesenie nerieši, lebo vláda nemôže im nič prikázať, napr. nemôže nič prikázať obci, VÚC-ke, ale ani verejnej vysokej škole, ani Národnej banke Slovenska, dokonca ani Fondu národného majetku, no a všetkým týmto, ktorí sú verejní, ale nie sú štátni, nie sú štátno-rozpočtová príspevková organizáciou, a teda vláda ju svojím uznesením nemôže zaväzovať, pretože nepodliehajú vláde, tak tam tieto limity na drvivej väčšine nedodržiavajú ani dobrovoľne. Preto sme boli svedkami len v ostatných rokoch, že najdrahšie autá si nekupujú a zjavne neprimerané autá si nekupujú, poviem príklad, generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, aj preto, že patrí pod toto uznesenie, ktoré 14 rokov platí, ale aj pretože vie, že čelí priamej politickej zodpovednosti voči svojmu ministrovi.
To znamená, máme tu mechanizmus, ktorý funguje, ale funguje, bohužiaľ, len pre menšiu časť verejného sektora a to práve pod tú, ktorá je tak či tak pod lepším politickým drobnohľadom, lebo je jasné, kto je za ňu zodpovedný. Je to vláda a väčšinou konkrétny minister.
V júli predložil pán minister Kažimír do pripomienkového konania novelu zákona o dani z príjmov, kde navrhoval limitovať na 48-tisíc eur možnosť odpočítavať si z daňového základu cenu aut v prípade, ak je podnikateľ v strate alebo bol by vďaka tomu v strate.
Ja som vtedy predložil hromadnú pripomienku, ktorú podpísalo dostatočný počet, niekoľko stoviek ľudí, aby sa toto pravidlo týkalo aj verejného sektora a aby, kým je verejný sektor v strate, si nemohli ľudia z verejného sektora nakupovať drahšie autá. Už vtedy som komunikoval a myslím, že všetci, čo sme sa tomu venovali, sme komunikovali to, čo som povedal hneď na začiatku, že to nie je vec, ktorá zachráni slovenský štátny rozpočet ani slovenské verejné financie, ale je to symbol, najmä symbol rovnoprávnosti súkromného a verejného sektora na Slovensku a potom možno aj symbol nepapalášskeho správania. Tá pripomienka bola práve preto, že platí, čo som už povedal, formulovala veľmi presne a hovorila, že limit 48-tisíc bude platiť na všetky organizácie verejného sektora, ktorý tam bol definovaný ako organizácie, ktoré spadajú pod zákon o výkone práce vo verejnom záujme, lebo pod neho patrí aj Národná banka Slovenska, aj ľubovoľné mesto, aj Univerzita Komenského, aj Fond národného majetku.
Ministerstvo financií nato vyhlásilo, a to oficiálne, že túto pripomienku akceptuje. Povedalo len, že ju nezapracuje v tomto zákone a zapracuje ju v neskoršom zákone. Nevyhlásilo, že ju akceptuje čiastočne a ani nič podobné. Následne sa z toho nič neudialo, až kým tento zákon o dani z príjmov sme na ostatnej schôdzi schvaľovali, kedy som z dôvodu nečinnosti ministerstva financií, čo i len v pripomienkovom konaní, taký návrh predložil. To znamená, ten návrh existuje a je formulovaný. Pán minister ho odmietol vtedy, a preto ho odmietla aj väčšina tejto snemovne.
Dnes nám ministerstvo predkladá pozmeňovací návrh. Keby to bol pozmeňovací návrh, ktorý som tu predkladal pred mesiacom, a bol pod ním len podpísaný pán Mojš, priznám sa, že by som sa potešil, možno by som mu aj poblahoželal. Autorské práva sa v politike neuplatňujú a podstatnejší je výsledok. Problém toho, čo tu je, je však to, že tu nám je predložená absolútne falošná marketingová drzosť, pretože návrh hovorí, že štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie môžu obstarať osobný automobil, bla, bla, bla, do limitu. To znamená, ideme riešiť niečo, čo je vyriešené, čo je vyriešené 14 rokov uznesením prvej Dzurindovej vlády. Ideme riešiť niečo, čo nie je reálne problém. Pretože si to už ani dneska nikto nedovolí aj z titulu uznesenia vlády, aj z titulu kontroly. Ale nejdeme riešiť to, čo problémom je a kde sa naozaj predražené limuzíny nakupujú. Ale idete to vydávať za riešenie problému, o ktorom sa hovorilo počas leta.
Ešte raz, nejde o dôležitosť tohto návrhu. Tento návrh by ani v ideálnej podobe nezachránil slovenské verejné financie a ani nepatrí medzi najdôležitejšie témy slovenského verejného života. Keby z toho titulu strana SMER a vy, pán minister, ste povedali, že to riešiť nejdete, že proste do toho nejdete, a stojíte si za tým, ja by som to rešpektoval. Mohol by som s vami nesúhlasiť, mohol by som vysvetliť, prečo si myslím, že aj tieto maličkosti sú dôležité. Sú dôležité pre podnikateľa, ktorému ste ten limit nastavili, sú dôležité pre občana, ktorý to platí, ale musel by som vám uznať, že na tomto štátny rozpočet nepadne, že ide najmä o symbolický krok. Bola by to legitímna politická vaša vec.
Predložiť však toto je cynizmus, ktorý mi vyráža dych. Lebo ak to neviete vy, a vy to viete, tak to vedia vaši úradníci, že toto je už dnes upravené, zakázané a problém to nie je. Napriek tomu ste to sem dnes dali predložiť. Takže vás chcem požiadať, a preto som si dovolil vystúpiť aj predtým, než pán poslanec vystúpil, lebo, samozrejme, štandardne by som mal naňho reagovať. Buď predložte skutočný návrh, pripíšte si zaňho body, mne je to úplne jedno, alebo nepredkladajte nič. Ale toto vás naozaj nie je hodné.
Ďakujem pekne.

S ďalším vystúpením, nech sa páči, Milan Mojš. (Reakcia z pléna.) Áno, je to už, áno, ústna časť rozpravy, nech sa páči. Kto sa hlási do ústnej časti rozpravy?
Tak predsa len Milan Mojš. Uzatváram ďalšie možnosti.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrhu k vládnemu návrhu zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1213).
Pán poslanec Beblavý už reagoval na tento. Ja sa priznávam, že nevypracoval som ho ja, vypracovalo ho ministerstvo financií a ja som si ho osvojil, a preto ho aj predkladám.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem vykonať tieto doplnenia:
Navrhujem vložiť za čl. VIII nový čl. IX v tomto znení:
Čl. IX
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 659/2005 Z. z., zákona č. 275/2006 Z. z., zákona č. 527/2006 Z. z., zákona č. 678/2006 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z., zákona č. 199/2007 Z. z., zákona č. 323/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 165/2008 Z. z., zákona č. 383/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 390/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 57/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 468/2010 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 512/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 223/2012 Z. z., zákona č. 287/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 436/2013 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 292/2014 Z. z. a zákona č... /2014 Z. z. sa dopĺňa takto:
§ 26 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:
"(11) Štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie môžu obstarať osobný automobil 39a) určený výlučne na prepravu osôb najviac do limitu výdavkov ustanoveného nariadením vlády, pričom nariadenie vlády ustanoví okruh osôb, na ktorých prepravu sa obstaráva osobný automobil do ustanoveného limitu výdavkov. Limit výdavkov sa vzťahuje na obstaranie osobného automobilu vrátane jeho technického zhodnotenia v príslušnom rozpočtovom roku."
Poznámka pod čiarou k odkazu 39a znie:
"39a) § 2 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 384/2004 Z. z. o dostupnosti spotrebiteľských informácií o spotrebe paliva a o emisiách C02 pri predaji a leasingu nových osobných automobilov."
Odôvodnenie:
Touto úpravou sa navrhuje regulovať obstarávanie osobných automobilov, ktoré slúžia výlučne na prepravu osôb štátnymi rozpočtovými a štátnymi príspevkovými organizáciami. Štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie budú môcť obstarať osobný automobil, ktorý slúži výlučne na prepravu osôb, len do limitov výdavkov, ktoré budú ustanovené v nariadení vlády, pričom nariadenie vlády ustanoví okruh osôb, na prepravu ktorých sa obstaráva osobný automobil do limitu výdavkov ustanoveného nariadením vlády.
Osobným automobilom sa rozumie vozidlo kategórie M1, t. j. motorové vozidlo s najmenej štyrmi kolesami projektované a konštruované na prepravu osôb s maximálne ôsmimi sedadlami okrem sedadla vodiča. Limit výdavkov sa nevzťahuje na obstaranie osobných automobilov, ktorými sa okrem prepravy osôb zabezpečuje plnenie úloh štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií vyžadujúcich použitie špeciálnych osobných automobilov alebo osobných automobilov so špeciálnou výbavou, ako napr. zaistenie osobnej bezpečnosti osôb a ochrany diplomatických misií v súlade so zákonom o Policajnom zbore, plnenie úloh Hasičského a záchranného zboru, spravodajských a informačných služieb, úloh Ozbrojených síl Slovenskej republiky, zabezpečenie prepravy zahraničných delegácií, sanitné vozidlá.
K účinnosti, účinnosť nového článku navrhujem 1. januára 2015. V nadväznosti na doplnenie nového čl. IX sa nasledujúce články primerane prečíslujú.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Tým sme vyčerpali vystúpenia v rámci rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, pán minister, chcete zaujať stanovisko?
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. V podstate ja by som mal zaujať k pozmeňovaciemu návrhu pána Mojša a aj k trochu pre mňa nepochopiteľne emotívnej pozícii pána poslanca, ktorý sa zbalil a odišiel odtiaľto urazený.
Ale ja chcem len povedať, že teraz neviem, či si pán poslanec, má pocit, že sa stal obeťou politického kanibalizmu alebo podobne. Ale na stole je naozaj novela zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá vznikla tam, kde vzniknúť takýto zákon mal, alebo jeho novela, na rezorte financií. A ak hovorí, že sa rieši problém, ktorý je už vyriešený, tak asi sa odvoláva na uznesenie vlády niekedy naozaj zo začiatku tohto storočia, a ktorý bol len uznesením vlády. Aj na základe jeho iniciatívy a výzvy a hromadnej pripomienky sa dostáva tento mechanizmus do zákona, čo si dovolím, že aj snáď aj poslanec Národnej rady a bývalý predstaviteľ exekutívy vládnej chápe, že uznesenie vlády je menej ako zákon, a ten zákon bude potom doplnený, samozrejme, podzákonnou normou, nariadením vlády, čo je zase viac ako uznesenie vlády. Takže nechápem tú urazenú pozíciu.
Okrem toho to nariadenie ešte nebolo zverejnené, takže poprosím, keby bolo hodnotené to ako celok, to znamená zákon a nariadenie. A chcem tu povedať, že my sa v podstate a teraz veľmi, veľmi úprimne z pohľadu politického pretláčania, my sme neakceptovali z minulej schôdze jeho návrh, z dielne tuším jeho a pani poslankyne Žitňanskej alebo určite minimálne spolu na tom robili, pretože zvolili si nástroj a asi sami pochopili, že je to ťažké, zasiahnuť celý verejný sektor, pretože naozaj z hľadiska fungovania verejného sektoru a verejných financií vláda nemá priamy dosah na verejné inštitúcie, pokiaľ nevstúpite priamo do zákonov týchto verejných inštitúcií, čo sme akosi nechceli robiť, to znamená vstupovať do zákona o RTVS, zákona o Exim..., do zákona o Sociálnej poisťovni a všade riešiť, s prepáčením, výšku hodnoty, ceny auta.
No ja to vnímam tak a v tomto to podčiarkujem, že toto je otázka politického signálu, je mi ľúto, že s ním nemôžem komunikovať aspoň očne, že je to v rovine významnosti politického signálu. A opakujem, uznesenie, ktoré sa na úrovni štátnych orgánov dodržiavalo, sa mení na zákon o rozpočtových pravidlách a podzákonnú normu, nariadenie vlády. Obsah nariadenia vlády bude, samozrejme, ešte, ešte prijatý a uvažuje sa o tom, že súčasťou nariadenia vlády môže byť aj odporúčanie tým ostatným subjektom verejnej správy, na ktorých nemáme priamy dosah, to, že to máme vykonať, ale môžme silne odporúčať. A potom okrem toho tu je verejná kontrola. Proste je to úplne prirodzené, hej. Je to úplne prirodzené, že sa táto téma aj týmito postojmi vzájomnými stáva predmetom proste verejnej kontroly a môže aj tým pádom aj predmetom verejnej kritiky.
A v jednej veci mám odlišný názor ako pán poslanec a to sa týka firiem v štátnom vlastníctve, a teraz či 100 %, 50 %, 30 %, kde je nejaký proste podiel, tam si myslím, že z pohľadu vo vzťahu k zákonu o dani z príjmu to treba nechať v takej istej rovine ako zákon o dani z príjmu. To znamená, štátna alebo pološtátna firma proste pracuje v tom istom prostredí z hľadiska, z hľadiska konkurencie a z hľadiska aj hospodárskych výsledkov a ich porovnávania, to znamená, ak sa vrátim k novele zákona o dani z príjmu, tá firma, ktorá platí dane a má daňový základ, tak si môže, samozrejme, kúpiť také auto, také osobné vozidlo, ktoré zodpovedá pravidlám daňovým. No a keď ho negeneruje a je stratová, no tak si ho nesmie z tohto pohľadu. Na rozdiel od súkromnej si to už naozaj nesmie dovoliť. Ak si to dovolí, tak následne tí manažéri tej firmy musia za to niesť následky. V súkromnej firme si môže aj stratová firma, môže aj podľa nových pravidiel zákona kúpiť akékoľvek auto si len chce, len si ho nebude môcť daňovo odpisovať.
Ak štátna firma generuje zisk, a máme aj také, predstavte si, že máme aj také, a sú to proste s desiatkami miliónov eur zisky, no tak v zmysle zákona o dani z príjmov si podľa nás môže v zmysle, ale aj verejnej mienky primerane kúpiť aj primerane drahé auto. A tu ja budem mať odlišný názor ako pán poslanec Beblavý, tu nie som pripravený robiť zákonné limity, lebo naozaj sa proste pohybujeme niekde v prostredí, kde nie všetko musí byť stanovené zákonmi. Ako v tomto mám ja odlišný názor. Je tu princíp verejnej mienky, toho, čo sa má a čo sa nemá, a nie všetko musí byť napísané v zákone, hej. To je o tom, ako to vníma verejná mienka a ako politickí nominanti alebo predstavitelia reagujú na túto verejnú mienku. Tak nechcite po nás, možno je to ľúbivé všetko dostať do zákonov.
V oblasti naozaj štátnych podnikov si myslím, že to má byť dané tak, že sú taká istá firma ako všetky ostatné právnické osoby a podliehajú pod zákon o dani z príjmov. A, samozrejme, ak budú v stratách, tak nemôžu prekračovať limit 48-tisíc eur bez DPH, lebo by šli na úkor vlastne výsledkov hospodárenia. Tam si to dovoliť naozaj nemôžu. A ak prekročia túto nepísanú hranicu, tak na to treba upozorniť, ak si to nikto všimne, a nasleduje sankcia.
Z pohľadu ostatných subjektov verejnej správy, tam bude prísne doporučenie a verejná kontrola. A nemusím už ani proste dohovoriť čo tá verejná kontrola z hľadiska politických nominácií a politických dôsledkov, čo mám na mysli.
Takže zrejme to nezodpovedá požiadavke toho, kto vzniesol hromadnú pripomienku, akože dokonalé z tohto pohľadu. Pán poslanec, ak uspeje a bude mať možnosť proste presadzovať z pozície vládnej koalície alebo exekutívy, tak to zrejme urobí lepšie. Ja mu držím palce. Nateraz sme prijali takéto riešenie. Naozaj nateraz. Snaha, budeme sa ho snažiť, samozrejme, dodržiavať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k druhému čítaniu o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.Tento návrh je uvedený ako tlač 1202 a spoločná správa výborov má označenie 1202a.
Dávam teraz slovo poslancovi pánovi Danielovi Duchoňovi, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona odôvodnil, nech sa páči.

Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1202.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi teda v druhom čítaní predložiť za skupinu poslancov návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Tak ako už bolo teda povedané, na účely konsolidácie verejných výdavkov v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky '15 až '17 a s ohľadom na uplatnenie ústavného zákona č. 493 o rozpočtovej zodpovednosti sa navrhuje v roku 2015 ponechať platy a paušálne náhrady niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky odmeňovaných podľa zákona č. 120/1993 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na úrovni roku 2014 určenej v roku 2011 s výnimkou sudcov Ústavného súdu a sudcov, u ktorých plat vychádza z úrovne určenej roku 2012. Obdobne sa navrhuje nezvyšovať platy v roku 2015 ani tým, u ktorých je plat naviazaný na plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, a navrhuje sa ponechať ich na úrovni určenej v roku 2011.
Predmetný návrh zákona predpokladá v roku 2015 úsporu výdavkov štátneho rozpočtu v sume 14,1 mil. eur. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ešte by som chcel podotknúť, že na rokovaní výboru pre financie a rozpočet bol prijatý pozmeňujúci návrh, ktorým sa ustanovuje, aby platové náležitosti štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, ktorému určuje plat vláda, napr. zvýšenie platovej tarify za služobnú prax, určil ten, kto na rokovanie vlády predložil návrh na jeho určenie platu, napr. príslušný minister.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Vladislavovi Petrášovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru a potom bude rozprava.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1202) vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov. Národná rada uznesením č. 1386 z 21. októbra 2014 pridelila návrh skupiny poslancov týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 363 zo dňa 18. novembra 2014, ústavnoprávny výbor uznesením č. 528 zo dňa 18. novembra 2014. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 a 2 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade návrh skupiny poslancov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 372 z 24. novembra 2014. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.