44. schôdza

Vážená pani predsedníčka, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, prítomní poslanci, dovoľte mi opätovne v druhom čítaní vystúpiť pri predloženom zákone. Aj keď som v prvom čítaní prisľúbila, že predbežne budeme uvažovať o vytvorení pozmeňujúceho a doplňujúceho zámeru, návrhu k tomuto zákonu, vzhľadom na napäté politické chvíle, ale aj vzhľadom na nedozretie a neprijatie tej myšlienky, ideového zámeru využiť poľnohospodársku pôdu, voľnú poľnohospodársku pôdu aj na nepodnikateľské účely, sme v tomto štádiu uznali, že nie je potrebné tento konkrétny pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh predkladať.
Ale napriek tomu si myslím, že ak by som v záujme podpory myšlienky pomoci využívania pôdy na nepodnikateľské účely, ak by som k tejto idee nevystúpila, bola by som niečo dlžná tomuto prerokovávanému zákonu. Takže opätovne v duchu vyslaného posolstva v prvom čítaní chcem poprosiť vládu a chcem poprosiť aj všetkých, aj pána ministra pôdohospodárstva, všetkých tých, ktorí sú zainteresovaní a nesú zodpovednosť za všetky zákony, ktoré súvisia s využitím poľnohospodárskej pôdy, chcem poprosiť, aby sa zamerali na to, ako pomôcť nielen rozvoju vidieka, ale zároveň ako pomôcť aj konkrétne realizácii myšlienky rozvoja potravinovej sebestačnosti s prepojením aj na možnosť podpory a pomoci nezamestnanému vidieckemu obyvateľstvu. Ja som presvedčená, že ak by sa vláda upriamila, aj minister ak by sa upriamil na myšlienku nielen podpory malým poľnohospodárom alebo mikropoľnohospodárom, ale aj na myšlienku pomoci nezamestnaným občanom, a tých máme mnoho práve v zapadnutých vidieckych oblastiach, v zaostalých, úpadkových dedinách, ja si myslím, že takýmto spôsobom by bolo možné rozvíjať veľmi dôležité sociálno-hospodárske strategické ciele, ku ktorým sa vláda, samotná vláda zaviazala.
Ja si myslím, že prioritou štátu, obzvlášť sociálnej vlády by nemalo byť len pomáhať veľkým, malým, stredným podnikateľom, ale predovšetkým tým ľuďom, ktorí sa ocitajú v najväčšej núdzi, a to sú pre mňa nezamestnaní. To sú pre mňa ľudia, ktorí, žiaľbohu, tých je dosť aj na vidieku, žijú vo veľkej núdzi, sú poberateľmi dávok v hmotnej núdzi. A v tomto smere mne absentuje aj v tomto zákone, ale aj vôbec v programovom zameraní vlády, ktorá sa premieta, ktoré sa premieta do konkrétnych zákonov, takéto, sledovanie takéhoto potrebného cieľa. Ja by som naozaj privítala, ak by štát sa zamyslel nad tým a vláda aby sa zamyslela nad tým, ako môže združiť svoje úsilie, ako môže v spolupráci s obcami, kde takéto, takíto nezamestnaní ľudia žijú, kde žijú poberatelia dávok v hmotnej núdzi, ako môže združiť toto úsilie. A v prípade, že sa nachádzajú v blízkosti tejto obce, v blízkosti týchto dedín alebo aj miest voľné pozemky, ktorými disponuje Slovenský pozemkový fond, aby sa tam vytvárali možno vidiecke poľnohospodárske inkubátory alebo osady, kde by ľudia podľa svojho zamerania, podľa svojej špecifikácie alebo aj podľa miestnych špecifík v duchu využívania a zohľadnenia komparatívnych výhod, kde by sa vytváral a zužitkoval ten potenciál, doteraz nevyužitý.
Ja si totižto myslím, že, a poznám aj tú situáciu v niektorých obciach, je nezmyselné prostredníctvom správcov obcí zamestnávať ľudí v rámci verejnoprospešných prác v tých oranžových vestách donekonečna tým istým upratovaním obecných parkov. Myslím si, že ak máme zaviesť do zamerania týchto verejnoprospešných prác, obecných služieb obcí aj nejaké inovatívne prístupy, tak by bolo naozaj vhodné v prípade, že tá-ktorá obec disponuje takouto voľnou pôdou, zamyslieť sa nad tým, že v blízkosti takejto obce by bolo optimálne vhodné zriadiť takýto vidiecky poľnohospodársky inkubátor, ktorý by vytvoril možnosť a priestor pre to, ako by mohli práve títo nezamestnaní ľudia byť využití. Takže prihováram sa za to, aby sa v budúcich plánoch pri predkladaní takéhoto zákona alebo tomu podobných zákonov zameriaval minister a celá vláda aj na pomoc pre tých, ktorí to najviac potrebujú.
Čo sa týka toho spoločenského dopytu, spoločenskej objednávky zo strany ľudí, ktorí by mali záujem o takéto programy sebarealizácie, ale aj programy zabezpečenia vlastnej sebaobživy, ja si myslím, že ak sa bude táto myšlienka popularizovať medzi širšou verejnosťou, myslím si, že so zabezpečením spoločenského dopytu v žiadnom prípade problém nebude. Naozaj myslím si, že pri zvládaní závažných sociálno-ekonomických problémov, a tým rozhodne nezamestnanosť je, aj úpadok vidieka, by sa malo pri takýchto zákonoch pamätať aj na to, ako takéto problémy riešiť práve pri uvoľňovaní a stanovovaní nových zámerov využitia poľnohospodárskej pôdy.
Ďakujem vám pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Asi by sa patrilo vystúpiť vzhľadom na to, že tu bolo od včerajška dosť diskusných príspevkov. A úvodom by som chcel všetkým diskutujúcim poďakovať za aktívnu účasť pri prerokovaní tohto vládneho zákona, ktorý rieši možnosť získania pozemkov pre mladých ľudí.
Tá diskusia, každý diskutujúci má právo na svoje videnie toho problému a má právo na svoj názor. Parlament je dá dobrá pôda na to, aby sa tie rôzne názory tu povedali, verejne tlmočili, ale, samozrejme, aby sa aj veci objasňovali. A ja som pri mnohých tých vyhláseniach alebo tých názoroch zacítil, že trošku sme domiešali niektoré veci, lebo tu prerokovávame zákon, ale niektoré tie požiadavky diskutujúcich už boli v polohe, že kvázi vykonávacie predpisy, alebo ten konkrétny návod už by mal byť v zákone. Čiže nie je to bežná prax a myslím si, že ani by to nebolo dobré, napríklad stanovovať zaťaženosť védeječkami na hektár a podobne, lebo to sa môže meniť. Tam tá pozícia je, je rôzna a z času na čas dochádza k rôznym zmenám.
Čiže zákon by mal hovoriť o princípoch. K tomuto zákonu je veľmi dôležité, pokiaľ chceme mať komplexný obraz, aby si ten diskutujúci pozrel aj tú koncepciu. Je to nejakých 50 strán alebo koľko, ktorý už dáva obraz o tom, v čom je vlastne ten zámer vlády, ako podporiť tých mladých poľnohospodárov. A, samozrejme, my už máme pripravené aj, pripravenú aj novelu nariadenia vlády, kde sú rôzne už tie konkrétne čísla špecifikované, čiže ono to má nejaký postup. A dokonca boli tu aj požiadavky, že aby sa dal nejaký návod pre toho mladého poľnohospodára, ako by mal postupovať. My sme vypracovali aj taký pomocný materiál, volá sa to Postupné kroky na zabezpečenie prístupu mladých a malých poľnohospodárov k pôde v správe Slovenského pozemkového fondu, kde je už skoro taká kuchárka, by som povedal, napísaná, že kedy, čo a za akých podmienok sa môže ten mladý k tomu dostať. Čiže preto mnoho tých pripomienok bolo takého charakteru, že nemali celú tú mozaiku týchto pripravených materiálov. Ale ja to tým diskutujúcim nevyčítam, nemôžu byť tak hlboko v tom probléme, ako som ja, alebo moji ľudia, ktorí sme robili okolo všetkých týchto koncepčných materiálov. Jednoducho my to máme v hlave, nosíme to a vy dostávate nejaký úsek.
A skutočne tento zákon, ktorý dneska prerokovávame, je len určitým výsekom z celej tej problematiky. A keď mám otvorene povedať, on má stanoviť dva ciele, a to je aj dôvod, prečo ho tak rýchlo dávame. Tým, že nám končí 75 % zmlúv na Slovenskom pozemkovom fonde a doterajšie znenie zákona hovorí, ten, kto má pôdu z SPF-ka prenajatú a plní si svoje podmienky, má automaticky prvý nárok na uzavretie novej zmluvy. Tomuto sme potrebovali rýchlo zabrániť. A keď tento zákon neprijmeme s nejakou účinnosťou, či od 1. januára, 1. februára, ideálne je od 1. januára, len pokiaľ to pán prezident nepodpíše, tak nebude účinný zákon, ale to teraz neriešime, my riešime podstatu zákona, čiže my potrebujeme dať nejakú oporu Slovenskému pozemkovému fondu, aby mohol dať do tých zmlúv tú klauzulu, o ktorej ste aj pán poslanec Fecko hovoril, že bude tam prednostne právo pre toho nového, mladého, začínajúceho poľnohospodára, či už do 40 rokov alebo nad 40 rokov, lebo hovoríme aj o kategórií malých, nielen mladých poľnohospodárov. Takže to bol prvý dôvod.
A teraz k tým rôznym číslam zaťaženosti, aká špeciálna výroba a podobne. Bolo by nie príliš dobré, keby sme teraz riešili len pôdu, ale zároveň by sme nemali na zreteli aj trhové fondy, lebo my máme skutočne nízku produkciu, my nemáme potravinovú sebestačnosť. A keď štát má teda urobiť nejaký krok a má dať aj nejaké prostriedky na začatie nejakej činnosti, no má aj možnosť si tam dať určitú prioritu. A tá naša ambícia je, poďme urobiť všetky kroky pre to, aby tá 80-percentná sebestačnosť bola zabezpečená.
Dámy, páni, môžem vám povedať z toho dva a polroka, čo som tu, darí sa nám riešiť problematiku produktivity a zamestnanosti v lesoch, v lesnom hospodárstve, v potravinárstve, kde za minulý rok vzniklo 2900 nových pracovných miest, ale nedarí sa nám v poľnohospodárskej prvovýrobe. Poľnohospodárska prvovýroba nám permanentne prepúšťa zamestnancov. Len za minulý rok uvoľnenie 3600 pracovných miest, to je ten zlý efekt z celej tej podpory, či už bola taká, alebo onaká. A preto sme sa museli sústrediť, že tak poďme niečo robiť s tou prvovýrobou, lebo asi ten mechanizmus je zadretý, nefunguje, tak poďme na menšie poľnohospodárske podniky. A menšie poľnohospodárske podniky sú eshaerkári, či už vo forme malého poľnohospodára, mikropodniku alebo mladého poľnohospodára alebo rodinného farmára. A preto sme v celej tej koncepcii aj zadefinovali, kto je čo a čo môže v existujúcich podmienkach, ale aj v novej spoločnej poľnohospodárskej politike, ktorú definuje a kreuje Brusel, čo im môžeme ponúknuť, lebo nemôžeme sa zas celkom vymaniť z možnosti, ktoré nám dáva Brusel. My musíme ísť v nejakej relácii s celkovou spoločnou poľnohospodárskou politikou.
Čo sa týka jednotlivých diskusných príspevkov. Bol len od jedného poslanca pozmeňujúci návrh, bol od pána Csicsaia. Tu musím konštatovať, tu je niečo možné a niečo nemožné. Ja osobne súhlasím, aby sa v tom § 14 ods. 9 to slovo "môže" nahradilo "prednostne" v prenájme. Lebo viacerí ste povedali, že: a čo keď neprenajme? No tak dajme mu tú povinnosť, absolútne s tým súhlasím, lebo ja chcem, aby mu to prenajal. Čiže tu som ochotný poprosiť aj našich poslancov, aby za túto zmenu hlasovali (potlesk).
Ale čo sa týka iných vecí, hneď § 14 ods. 9, kde chce zrušiť tú povinnosť preukázať, že má nejakú pôdu. Dámy, páni, čo ste tu poľnohospodári, vy viete, čo sa deje v poľnohospodárskom sektore, nemusíme si to tu nahlas rozprávať, ja to viem dva a polroka. No, ja som bol v inej oblasti, bol som v priemysle. Ja som si, toto v priemysle nie je možné, to, čo sa deje v poľnohospodárstve, poviem to inteligentne, to sa nedá. To by hospodárstvo kľaklo do troch mesiacov komplexne. Čiže to je úplne iné podnikateľské prostredie. A preto je veľmi ťažko niekedy robiť pre chuť všetkým, lebo je tam 16-tisíc podnikateľských subjektov rôznej veľkosti, rôzneho zamerania. A majú jedného spoločného menovateľa, že každý sa snaží využiť tú svoju pozíciu a využiť tie prostriedky, ktoré sú k dispozícii. Preto nemôžem súhlasiť, aby prístup k pôde mal automaticky každý, kto o to požiada, či má do 40 rokov alebo nad 40 rokov.
Viete, aký chaos by sme zaviedli? My sme urobili len jedno opatrenie, že sme spustili podporu na čerpanie eurofondov pre každý podnikateľský subjekt. A čo sa udialo? Začali ľudia vyberať svoju pôdu, ale ju neobrábajú, len dostanú podporu na priame platby, jemu to stačí, lebo dostane, starý systém, ktorý teraz, chvalabohu, končí, bol nastavený, že on dostane 206 eur za hektár. On dostane 206 eur za hektár, pokiaľ to má v elefáčke (pozn. red.: myslí sa list vlastníctva), dostane ďalších, ja neviem, 60 %, pokiaľ tam má enviroment, dostane ďalších. Čiže nič nerobí a má tým pádom enviroment, dostane ďalšie podmienky, a zrazu on dostane 500 - 600 eur na hektár a neurobí nič. Ale ten poľnohospodársky podnik, ktorý tam doteraz robil, či už tam mal krmovinovú základňu, ale tam mal nejakú obrábanú pôdu pre kukuricu alebo hustosiate obilniny, ten je vyšachovaný. A tu sa berú prostriedky nadarmo. A ešte povinne tam invazívne zostávajú. Čiže nebolo by dobré, keby automaticky niekto, že ide z promócie alebo ide z maturitného večierka a príde rovno na SPF-ko a dajte mi 28 hektárov. Toto sa nedá. Musíme urobiť nejakú reguláciu.
A my hovoríme o podnikaní v poľnohospodárstve. Veď viacerí z vás podnikáte a viete, že to podnikanie si vyžaduje aj určitého podnikateľského ducha. Čiže ten človek, ktorý chce sa zapojiť do tejto schémy, lebo táto schéma zas nie je všeliek, to si zas povedzme otvorene, je to nejaká mozaika k tomu, ako podporiť zamestnanosť mladých ľudí, ale nie je to všeliek na zamestnanosť mladých ľudí. Je to len jedno zrniečko z tej mozaiky, ktorá tomu môže pomôcť. Čiže on by mal preukázať svoje schopnosti a on by mal a vôbec podmienka na to, aby dostal tú dostal tú pôdu je, že musí prejsť certifikáciou cez PPA-čku. Tá certifikácia bude mať jasné pravidlá. Čiže on musí tam skrátka zadefinovať nejaký podnikateľský zámer a z toho vôbec bude vidieť, že či má šancu podnikať, alebo nepodnikať. Ak si niektorí nepoľnohospodári myslia, že podnikať v poľnohospodárstve je na úrovni 19. storočia, je na veľkom omyle. Keď sa chce zapojiť do schémy podpory Európskej únie, musí obrovské množstvo kritérií spĺňať a vypĺňať obrovské množstvo tlačív a bez odbornej spôsobilosti to nedokáže. Čiže nie je dneska v 21. storočí tak jednoducho podnikať v poľnohospodárstve, ako si to niektorí myslia. Samozrejme na úrovni bez podpory môže, môže si pestovať čo chce, môže chovať čo chce, ale je to pre viac-menej svoje účely a svoje okolie, ale určite nie na klasickú poľnohospodársku produkciu.
Čo sa týka ešte toho pozmeňováku pána Csicsaia, čiže nemôžem súhlasiť s tým, aby všetkým boli otvorené dvere a každý bude čerpať. Za druhé, a mali sme tu diskusiu, bol tu aj pán Fecko večer a ešte, neviem, ktorí poslanci sa zastavili, sme hovorili o podpore živočíšnej výroby, že napríklad niekto chová ošípané a on nemá pôdu. Len pokiaľ si pozriete PRV-čko, Program rozvoj vidieka, lebo z neho sa vychádza, to je ten základný materiál, z ktorého vôbec čerpáme aj celý tento mechanizmus, tam je jasne definícia, uznaný mladý poľnohospodár bude len ten, ktorý požiada o živnosť najskôr v deň vyhlásenia výzvy. Čiže tí mladí alebo malí, ktorí už dneska podnikajú a podnikajú menej ako 5 rokov, vyhovujú definícii malého poľnohospodára, ale pre priame platby, a na tento produkt podpory mladého musí vyhovovať inej definícii, kde môže vzniknúť až dňom vyhlásenia výzvy. Je to nezmysel, ale pochádzajúci z Bruselu, Brusel urobil takéto dve definície. My sme ich žiadali, aby nám zjednotili tú definíciu, že veď to je, to bude taký zmätok na trhu, keď pôjdeme s dvomi definíciami. Jednoducho Brusel trvá na tom. Pokiaľ chce niekto podporu, a tá podpora jednorazová pre tých mladých a malých, ktorí budú začínať, bude nie 40-tisíc, ako je napísané zatiaľ v dokumentoch, ale už dneska máme vynegociovaných 50-tisíc, a podpora zo 6 mil. sa zvyšuje, v PRV sme ju navýšili na 30 mil., lebo predpokladáme, že ten záujem bude, a takisto pri malých tú podporu, tá podpora môže byť maximálne 15-tisíc, to je Bruselom stanovené, ale zvyšujeme aj tam tú podporu na 6 mil. Čiže celkovo do balíka z PRV-čka budeme dávať 36 mil. euro. Ja predpokladám, že by to mohlo stačiť, ale nič nebráni tomu, keď bude veľký záujem, že sa tento balík navýši na úkor iných opatrení, čiže tu limit nie je.
Čiže aj keby niekto chcel chovať tie ošípané, musí sa nastaviť na nejakú schému. Viete, keď chcete vodičák, tak musíte splniť nejaké kritériá na vodičák. Keď chcete podporu malých, mladých, musíte splniť nejaké kritériá, ktoré ten Brusel takisto zadefinoval. Čiže jednoducho to inak nie je možné. A vlastne okolo týchto dvoch vecí... Aha, pardon, ešte mal, v bode 3 mal zadefinovanie, hodnotenie uchádzačov na úrovni SPF-ka. My nechceme, aby SPF-ko hodnotilo, ale aby SPF-ko prideľovalo pôdu na základe licencie alebo osvedčenia, lebo osvedčovať mladých bude PPA-čka na základe výzvy. Čiže takýto mladý, ktorý splní tie podmienky, len dôjde s vyjadrením od Poľnohospodárskej platobnej agentúry, že splnil kritériá, a to je už doklad pre pozemkový fond, aby konal. Čiže ten už má zelenú k SPF-ku a môže konať.
Za druhé chcem povedať, lebo mám pána Hlinu práve pred sebou, tak on aj pri prvom čítaní, aj pri druhom čítaní, ale aj niektorí ste to z vás spomenuli, že čo sa udeje 1. januára 2015. No neudeje sa nič, nič sa neudeje. Môžte kľudne dôjsť pred to SPF-ko, nebude tam nikto, lebo ani nebudete mať s čím prísť, vy nebudete mať s čím prísť. My tento zákon potrebujeme teraz odsúhlasiť, aby sme do konca roku 2014 dali tú podmienku tým zhruba 400 podnikom, ktorým končia zmluvu, že budú mať síce espeefkársku pôdu, ale v prípade, že sa prihlási mladý, malý, ktorý bude certifikovaný a splní podmienky, tak mu bude vždy určitá časť tej pôdy odoberaná. A to bude, nie že platnosť tých prihlášok bude, ja neviem, do polroka budúceho roka. Nie, my otvárame ten priestor až do roku 2020, dokedy bude celé programovacie obdobie. Čiže aj ten, ktorý dôjde v druhej polovici 2019 ako mladý, začínajúci, lebo aj vtedy budú končiť absolventi stredných, vysokých škôl, čiže keď aj v roku 2019 dôjde niekto, dokonca aj v roku 2020, lebo to bude platiť do 31. 12. 2020, ešte aj ten bude mať nárok na uzavretie zmluvy. Čiže netreba mať žiadnu obavu, my len otvárame tie dvere, aby tam tí mladí postupne mohli natekať tak, ako bude záujem. Čiže nebude to limitované, limitované časovo.
Nechcem dlho, dlho rečniť, lebo už som zobral veľa hodín. Čiže z pozmeňováku pána Csicsaia myslím si, že keby sme sa dohodli, že "prednostne prenajme", urobili by sme dosť zadosťučinenia a ja sa prikláňam k tomu.
Už len, už len poslednú, poslednú poznámku. Teraz rypnem trošku, ale, ale slušne, myslím, že pán Kuffa povedal, že on tu nechce zlé potraviny, ale že teda nech si ľudia zabezpečujú, a dobré, slovenské.
Viete, sú tu poslanci, ktorí tu boli aj v starom období. Ruku na srdce, ktorí ste dneska v opozícii, ktorí ste hlasovali za zrušenie zákona o obchodných reťazcoch? Asi všetci.
Keď Miškov došiel ako hádam s prvým zákonom, ktorým rušil, došiel a že sa ruší zákon o obchodných reťazcoch, Miškov to zrušil, vy ste mu to odhlasovali, išlo ma najprv od jedu poraziť a potom som si už až z toho robil srandu. Keď zrazu my sme samozrejme ten zákon prijali naspäť a ešte sme ho trošku sprísnili, ale keď prišiel problém Carrefour a ľudia, tí dodávatelia vyšli do ulíc, mnohí, možno niektorí neviete, išlo tam totiž o to, že Carrefour si dal jednu podmienku, že musí tam byť aj dátum výroby, čo mu žiadna legislatíva neprikazovala, on si to síce do zmluvy dal, ale v priebehu celého roku 2013 vôbec neupozorňoval svojich dodávateľov, slovenských a len slovenských, že to tam nemajú, ale začiatkom roku 2014 im vyrubil pokuty na úrovni 80 % ceny dodávky za celý rok. Čiže absolútne likvidačné, všetci mohli ľahnúť popolom, lebo to nemohol prežiť nikto. No tak ľudia nabrali odvahu, išli. No a prídu ľudia protestovať pred Úrad vlády a ja s nemým úžasom pozerám, keď ich, keď ich vedie pán poslanec Gábor Gál, ktorý hlasoval za zrušenie zákona o obchodných reťazcoch. Zrazu mu bol ten zákon dobrý. Lebo sa, myslím, že šestnásť či koľko týchto postihnutých obrátilo naňho, aby ich ako advokát zastupoval. Čiže keď bol z toho biznis, už to bolo dobré, ale pokiaľ to bola politika, tak to bol zlý zákon.
Bolo by veľa na diskusiu. Záverom chcem povedať, dámy, páni, jedno. Nepoznám zákon a nepoznám koncepciu, ktorá by po čase nemusela doznať zmeny. Nikto nevymyslí nič múdre tak, aby to bolo na večné veky. Čiže ja si myslím, či už budem ja na tomto rezorte alebo budú iní, lebo budú voľby, bude plynúť čas, určite sa budeme musieť vrátiť aj ku koncepcii a určite sa budeme musieť vrátiť aj k zákonu. Čiže dajme teraz priestor, zachyťme tú vynikajúcu synergiu časových ôs. Na jednej strane sa pripravuje nové programovacie obdobie, kedy tam vieme dostať to, čo potrebujeme, na druhej strane nám končia staré zmluvy z SPF-ka, toto sú tie dva dôležité míľniky, ktoré sa nám križujú koncom roku 2014, toto využijme, otvorme si priestor, po pol roku, po roku debatujme ďalej, čo s tým. Je to dobré? Je to zlé? Ideme to modifikovať, ideme tamto modifikovať? Ja som pripravený na diskusiu. A myslím si, že mali by byť aj potom tí ďalší, ktorí budú na čele, čele rezortu, aby diskutovali, lebo keď nedáme cez štátnu pôdu šancu mladým, malým poľnohospodárom, nedávame šancu slovenskému poľnohospodárstvu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ja len tri vety. Ja chcem povedať, že zákon má ambíciu zvýšiť zamestnanosť, má ambíciu pomôcť mladým, začínajúcim poľnohospodárom, malým podnikom, rodinným farmám. Chcela by som vás všetkých poprosiť, aby ste ho podporili. A verím, že v budúcnosti budeme ho prehodnocovať, a keď bude treba, niečo zmeníme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, páni, dovoľte, aby som uviedol stručne do druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.
Čo sa týka tohto, tohto návrhu, tak vykonávame aj Protokol č. 16 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Protokolom dochádza k rozšíreniu právomocí Európskeho súdu pre ľudské práva vydávať poradné stanoviská. Nová právomoc má umožniť objasniť jednotlivé ustanovenia dohovoru a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a zároveň posunúť súčinnosť medzi Európskym súdom pre ľudské práva a štátnymi orgánmi.
Návrhom zákona sa ďalej zavádza povinnosť nahrávania súdnych pojednávaní, pričom zvukový záznam sa uchová na nosiči dát a bude tvoriť súčasť súdneho spisu. Návrh zákona súčasne reaguje na požiadavky aplikačnej praxe, a to najmä, či a za akých podmienok môže do občianskeho súdneho konania ako vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Ďalej, či a v akých prípadoch, respektíve medziach je vedľajší účastník oprávnený podať opravný prostriedok. Ďalej prípustnosť dovolania v takzvaných exekučných veciach a možnosť skrátiť odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu formou odkazu na skoršie rozhodnutia.
Tento návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne aj v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani sociálne vplyvy a vplyv na životné prostredie.
Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, stotožňujem sa so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Ďakujem pekne.
Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1378 z 21. októbra 2014 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Určila zároveň ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k návrhu zákona. Vládny návrh zákona oba uvedené výbory prerokovali a odporúčali ho schváliť. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 521 z 18. novembra 2014 a uznesením č. 521a z 25. novembra 2014 a výbor pre ľudské práva, národnostné menšiny uznesením č. 146 z 20. novembra 2014. Z uznesení výborov Národnej rady vyplýva osem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v tretej časti spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, tlač 1186a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru dňa 25. 11. 2014. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som ako spoločná spravodajkyňa na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ospravedlňujem sa vám za istý zmätok, ktorý som možno spôsobil nedopatrením, ale chcem sa krátko vyjadriť k návrhu vlády na zmenu Občianskeho súdneho poriadku, ktorá zdanlivo sa zdá byť veľmi populárna, atraktívna preto, lebo ona zavádza povinnosť nahrávať konanie pri občianskych súdnych sporoch na súdoch Slovenskej republiky. S tým nemám žiadny problém a nakoniec už v trestných konaniach takáto povinnosť pre súdy existuje.
S čím ale mám problém väčší, že zavádzame nový inštitút procesný do Občianskeho súdneho poriadku a dokonca ideme novelizovať aj zákon o konaní pred Ústavným súdom. A to tým, že navrhuje navrhovateľ možnosť prerušiť konanie pred Najvyšším súdom, či už v občianskych alebo trestných veciach, ak sa súd rozhodne požiadať Európsky súd pre ľudské práva o vydanie právneho poradného stanoviska k zásadným otázkam, ktoré sa týkajú predmetu sporu.
Dámy a páni, vidím to ako nebezpečný precedens, ktorý vnášame do konania pred súdmi Slovenskej republiky, a zvlášť chcem upozorniť na jednu zásadne nebezpečnú vec týkajúceho sa konania pred Ústavným súdom, kde podľa ešte, neviem, či už máte rozdaný, ale ak nie, určite ho rozdaný v laviciach budete mať, pripúšťame možnosť proti právoplatnému rozhodnutiu Ústavného súdu podať návrh na obnovu konania pred Ústavným súdom. Dámy a páni, množstvo výkladových nejasností, ktoré, ak schválime predmetný návrh vládnej novely, môže nastať a môže to byť v neprospech občanov, respektíve účastníkov konania. A ja mám vážnu obavu, pán minister, že tento inštitút, ktorý je úplne novým v právnom poriadku Slovenskej republiky, môže spôsobiť ďalekosiahle následky už aj v tak kritizovaných prieťahov v konaní na úrovni všetkých súdov Slovenskej republiky.
Zásadným problémom je vyriešenie otázky zodpovednosti za prieťahy spôsobené prerušením konania pred Najvyšším súdom a Ústavným súdom a požiadaním o vydanie poradného stanoviska. Chcem upozorniť, že pri súčasnej zaťaženosti Európskeho súdu pre ľudské práva je takmer vylúčené, aby tento súd vydal poradné stanovisko v rozumnej dobe, najmä ak vezmeme do úvahy dvojstupňovosť takéhoto konania. Samotný návrh počíta s takýmto omeškaním a tak vlastne neguje účel navrhovanej úpravy, keďže súdy môžu aj v prípade takéhoto rozhodnutia pokračovať v konaní pred Najvyšším alebo trestným súdom.
Pri Ústavnom súde nie je veľmi dobre uchopiteľné, prečo sa poradné stanoviska majú žiadať aj v konaniach podľa čl. 129 ústavy. V takýchto konaniach, kolegyne a kolegovia, by si mal Ústavný súd Slovenskej republiky z povahy veci dokázať poradiť sám bez nejakých poradných stanovísk. V konaniach v sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy by Ústavný súd nemal mať potrebu poradného stanoviskoa pretože ak nebude možné poskytnúť ochranu podľa Dohovoru, tak Ústavný súd má k dispozícií našu ústavu a tá na to aj pred konaním Ústavného súdu bohato postačuje. A nakoniec to dokazujú aj judikatúry Ústavného súdu.
Preto, pán minister, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky tento predložený návrh vládneho zákona neodsúhlasila. Pripravujete veľkú novelu Občianskeho súdneho poriadku. Ja si myslím, že žiadnymi lehotami, ani z hľadiska plnenia povinností vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, Slovenská republika nie je viazaná termínom, a preto ja by som naozaj chcel poprosiť, ak teda existuje na to politická vôľa, a myslím to v dobrej viere, neodsúhlasiť tento návrh. Vytvoríme si 6-mesačnú lehotu na to, aby sme tento problém diskutovali a môžeme, a ja vám sľúbim aj za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia, sa dopracovať k riešeniu, ktoré bude tak pre súdy, ako aj pre účastníkov konania lepšie ako navrhovaná zmena.
Ďakujem, pán podpredseda.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, pani spravodajkyňa., prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som pri príležitosti prerokovania Občianskeho súdneho poriadku v druhom čítaní predložila pozmeňujúci a doplňujúci, ktorý som už avizovala v prvom čítaní.
Ak si dobre spomínate, tak v prvom čítaní som upozornila na možné negatívne dopady oklieštenia inštitútu vedľajšieho účastníka v súdnych konaniach. Obzvlášť sa tieto negatívne dopady dotýkajú oblasti ochrany práv spotrebiteľov. V súčasnosti je stav taký, že pokiaľ má to-ktoré spotrebiteľské združenie ako právnická osoba zúčastniť sa ako vedľajší účastník súdneho pojednávania, súdneho procesu v záujme ochrany spotrebiteľa, tak takto môže svojvoľne na základe aj rozhodnutia a pripustenia súdu vstúpiť ako vedľajší účastník do tohto súdneho procesu, či už v záujme monitorovať transparentnosť, efektivitu a profesionálne zvládanie tohto súdneho pojednávania a rozhodovaniu súdu, alebo aj v záujme priamej ochrany spotrebiteľa. Vedľajší účastník má rovnaké práva ako účastník súdneho procesu.
Avšak navrhovanou novelou Občianskeho súdneho poriadku sa, ja myslím, že v dobrom, okliešťuje možnosť tohto vstupu vedľajšieho účastníka s podmienkou, že tomuto vedľajšiemu účastníkovi dá súhlas samotný účastník. V princípe na základe poznania aplikačnej praxe by sa s takýmto inštitútom a s takýmto obmedzením dalo súhlasiť, pretože sa ukázalo, že niekedy aj proti vôli samého účastníka do súdneho procesu, do súdneho konania ako vedľajší účastník vstupovali niekedy aj účelovo vzniknuté spotrebiteľské združenia, alebo spotrebiteľské združenia, ktoré sa nevyznačovali potrebnou profesionalitou a kompetentnosťou vykonávaných činností, vykonávaných vstupov. Avšak v prípade združení, ktoré vyvíjajú skutočne už niekoľko rokov aktívnu činnosť a majú tradíciu, majú dobré referencie u spotrebiteľov, vnímam toto obmedzenie ako škodlivé. Ako priam obmedzenie, ktorým sa znemožňuje spotrebiteľom požiadať o erudovanú pomoc právnickú osobu, konkrétne spotrebiteľské združenie.
Preto navrhujem, aby sa tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh vzal v úvahu. Jeho zmyslom a cieľom je, že v prípade, ak takéto spotrebiteľské združenie dá podnet súdu vstúpiť do konania tých-ktorých spotrebiteľských procesov z vlastného podnetu, aby súd dal túto informáciu na vedomie spotrebiteľovi, teda účastníkovi súdneho konania, s tým, že sám súd určí lehotu, do ktorej sa podľa slobodnej vôle ten-ktorý účastník rozhodne o možnosti takého zastupovania alebo teda možnosti vstupu vedľajšieho účastníka. Bolo by to veľmi pozitívne riešenie aj vzhľadom k tomu, že by sme rešpektovali dve základné zásady tvorby, ale aj uplatňovania únijného práva, a to je princíp ekvivalencie aj efektivity.
V prípade vybraných subjektov, akými sú napríklad poisťovne, nie je podmienkou účasti tejto poisťovne ako vedľajšieho účastníka súhlas účastníka súdneho procesu. Je preto zarážajúce, že prečo práve v prípade spotrebiteľských organizácií, ktoré napĺňajú ciele únijného práva a pomáhajú spotrebiteľom, ktorí v mnohých prípadoch nemajú dostatočné zdroje, aby sa obrátili na komerčné advokátske kancelárie, prečo rovnako nie sú tieto spotrebiteľské organizácie ako právnické osoby možnosťou vstupu do vedľajšieho účastníctva zrovnoprávnené, napríklad s týmito poisťovňami.
Rovnako chcem zdôrazniť, skôr ako prečítam môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ten princíp efektivity. Naozaj takto predložený pozmeňujúci návrh umožní spotrebiteľovi, ktorý v mnohých prípadoch je natoľko poškodený alebo v tak zlej sociálno-ekonomickej situácii, že ani nemá vedomosť o tom, že takúto možnosť zastúpenia prostredníctvom spotrebiteľskej organizácie vedľajšieho účastníka má. Nemusí mať internet, nemusí mať všeobecné širšie vedomie o tom, že na súde mu môže pomôcť takáto spotrebiteľská organizácia. Preto ak by súdy reagovali a sprostredkovali takýto podnet možného zastúpenia spotrebiteľa priamo tomuto účastníkovi a bola by mu daná možnosť využitia takejto podpornej profesionálnej pomoci, veľmi by to pomohlo práve v efektívnom zastúpení spotrebiteľov v súdnych procesoch. Takýmto konkrétnym spôsobom, konkrétnym nástrojom by sme vlastne dorovnali práva spotrebiteľov na súde, ktorí v mnohých prípadoch čelia naozaj obhajobe v podmienkach, že protistrana je kvalifikovane zastúpená právnymi tímami tých-ktorých spoločností dodávateľov alebo poskytovateľov služieb. Takže verím, že tieto argumenty budú postačovať na to, aby vás presvedčili o zmysluplnosti predkladaného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Ja ho prečítam.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 3 znie:
„3. V § 93 ods. 3 sa za prvú vetu vkladajú nová druhá veta a nová tretia veta, ktoré znejú:
„Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súd vyzve účastníka, aby sa v lehote, ktorú určí, vyjadril, či so vstupom vedľajšieho účastníka súhlasí. V prípade odopretia alebo neudelenia súhlasu účastníkom v súdom stanovenej lehote, nebude súd na podnet vedľajšieho účastníka prihliadať.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 10b znie:
„10b) § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.".".
Pod bodom 2 sa navrhuje v čl. I bode 4 v § 93 ods. 5 sa slová „vedľajší účastník nie je oprávnený podať odpor proti platobnému rozkazu" nahrádzajú slovami „vedľajší účastník, ktorým je právnická osoba podľa § 93 ods. 3 druhej vety, je oprávnený podať odpor len v prípade, ak mu účastník v lehote určenej podľa § 93 ods. 3 druhej vety udelil súhlas so vstupom do konania.".
Zdôvodnenie: Hlavným cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zabezpečiť zvýšenú ochranu a pomoc účastníkom súdnych konaní, ktorými sú spotrebitelia, pri vstupe vedľajších účastníkov do konania a precizovať v tomto zmysle navrhovanú právnu úpravu.
Dôležitosť postavenia vedľajšieho účastníka spočíva najmä v tom, že často sa v sporoch ocitnú fyzické osoby – spotrebitelia, ktorí nemajú dostatok ani skúseností, ani právnych či odborných vedomostí, ktorými by sa dokázali úspešne brániť v spore s veľkými spoločnosťami – dodávateľmi. Tieto spravidla zamestnávajú rozsiahly tím právnikov, poradcov a iných odborníkov, ktorí im dokážu dôsledne analyzovať každý problém a zabezpečiť efektívnu obranu svojich práv a záujmov aj v konaní pred súdom. Tým vzniká značná nerovnováha v postavení medzi účastníkmi konania. Vstupom napríklad občianskych združení alebo iných právnických osôb podľa § 93 ods. 3 vládneho návrhu zákona ako vedľajších účastníkov na strane spotrebiteľov sa im takto poskytne väčšia istota, že v prípade riešenia súdnych sporov nebudú znevýhodňovaní na svojich právach v porovnaní s dodávateľmi, ale sa im zabezpečí komplexnejšie a kvalitnejšie poradenstvo a pomoc zo strany vedľajších účastníkov.
Spotrebitelia väčšinou nie sú informovaní, že existujú združenia, ktoré im dokážu pri riešení ich sporu pomôcť a poskytnúť "pomocnú ruku". Na to má slúžiť výzva, ktorú účastník konania dostane od súdu, a v ktorej bude oboznámený, že konkrétne združenia existujú, a súčasne sa mu poskytne sloboda výberu, či chce, aby sa združenie aj aktívne zúčastňovalo sporového konania ako vedľajší účastník alebo nie. Udelením súhlasu účastníkom bude zároveň ošetrená aj situácia, kedy sa určité spoločnosti chcú len priživovať na účastníkovi a pritom mu žiadnu odbornú pomoc neposkytujú. V minulosti im na vstup do konania postačovalo len oznámenie súdu, čo sa už samotnou novelou zákona vylúčilo.
Rovnako je dôležité, aby vedľajší účastník mohol v konaní pôsobiť od jeho začiatku. Keďže súdne konanie začína podaním žaloby, v návrhu na vydanie platobného rozkazu na súd je potrebné, aby už v čase vydania platobného rozkazu mohol vedľajší účastník radiť účastníkovi – spotrebiteľovi ako má postupovať. Lehota na podanie odporu je len 15-dňová a neraz sa stáva, že v tejto lehote účastník konania – spotrebiteľ nestíha sám sformulovať a podať potrebný odpor na súde, a platobný rozkaz, ktorý vychádza len z jednostranných dôkazov navrhovateľa, sa stáva platným a vykonateľným.
Podanie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je snahou o väčšie zrovnoprávnenie postavenia jednotlivých účastníkov konania, ktorými sú na jednej strane spotrebitelia, a zabezpečenie väčšej istoty, že v prípade sporu sa domôžu spravodlivého a zákonného riešenia. Ja verím, že tento návrh zaujme aj v deklarovaných snahách bude podporený, pretože jej konkrétnym systémovým nástrojom, ako môže byť pozícia spotrebiteľa hlavne na súde posilnená.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, myslím, že by som to mohol stihnúť ešte za tých 6 minút do hlasovania.
Máme otvorený Občiansky súdny poriadok a z praxe vyšli niektoré poznatky, ktoré sa pri riešení súdnych sporov teda mohli vyskytnúť a teda už sa vyskytli. Ide o to, že vlastne v ustanovení § 147a bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené novelou č. 388/2011 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2012, ktorou sa zaviedol vlastne nárok na náhradu pri odročení pojednávania a upravili sankcie za obštrukcie v konaní, súčasné znenie tohto § 147a rozlišuje nárok účastníka konania voči druhému účastníkovi iba v dvoch zo štyroch možných situácií, ako na to poukazuje aj odborná literatúra Števček, Ficová a kolektív: Občiansky súdny poriadok. Ide o prípady, kedy v konaní vystupujú len účastníci bez právneho zastúpenia, a o prípady, kedy sú obaja účastníci zastúpení advokátmi. Zákon však vyslovene nerieši ďalšie dve situácie, ktoré v konaniach pred súdom môžu v praxi reálne nastať a teda reálne nastávajú, keďže to prišiel podnet práve z praxe.
S ohľadom na to sa vlastne, sme vypracovali pozmeňujúci a doplňujúci návrh k Občianskemu súdnemu poriadku, ktorým sa dopĺňa ustanovenie o nárok na náhradu pri odročení pojednávania aj v situácii, teda ak sa advokát zatupujúci účastníka na pojednávanie nedostaví, a druhý účastník konania, ktorý nie je zastúpený advokátom, sa na pojednávanie dostaví, a to nárok vo výške 15 eur. A druhá situácia, ak sa účastník konania bez právneho zastúpenia na pojednávanie nedostaví a advokát zastupujúci protistranu sa na pojednávanie, sa dostaví, a to nárok vo výške 100 eur. Toto sú dve ďalšie teda možné alternatívy, ktoré sa zatiaľ v zákone nevyskytujú, a keďže vyplynuli z praxe, bolo by dobré ich tam doplniť.
Preto mi dovoľte prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1186).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, sa a dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 6 vkladajú nové body 7 a 8, ktoré znejú:
"7. V § 147a ods. 1 sa slová "žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila" nahrádzajú slovami "žiadosti účastníka alebo jeho zástupcu, ktorý je advokátom z dôležitého dôvodu na strane tohto účastníka alebo zástupcu, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa prihodila jemu alebo tomuto jeho zástupcovi".
8. V § 147a ods. 2 sa za slovo "strane" vkladajú slová "účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana alebo" a slová "ním zastúpeného" sa nahrádzajú slovami "vystupujúceho v konaní ako protistrana".".
Ďalšie body sa následne prečíslujú.
Naozaj táto potreba vyšla z praxe. Dostali sme teda odozvy z vonku pri reálnych súdnych konaniach, kedy vlastne tieto dve ďalšie alternatívy doposiaľ neboli zahrnuté do tohto paragrafu, takže sme to len doplnili a rozšírili, ak by to teda bolo možné takýmto spôsobom spriechodniť, teda doplniť tieto dve ďalšie alternatívy. Bol by som rád, keby sa aj pán minister vyjadril k tomuto pozmeňováku. Ja vám ho môžem za chvíľku odovzdať, aby ste sa na to pozreli, pretože predpokladám, že sa asi nestihne ešte do hlasovania. Uvidíme. Takže ak by sa dalo podporiť, bolo by to naozaj len doplnenie dvoch alternatív, ktoré tam zatiaľ v tomto zákone chýbajú.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Veľmi stručne budem, aby som vám nenarušil časový plán v rámci hlasovania.
Najprv k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý, respektíve k žiadosti pána poslanca Hrušovského, chcem povedať, že vychádzame jednak z čl. 16 dohovoru, kde v podstate napĺňame tento článok, a vzhľadom na to, že nie je tam povinnosť súdov pri trestnom konaní alebo dovolacom konaní všeobecne podávať automaticky takéto požiadavky alebo žiadosti o vysvetlenia, tak si nemyslím, že to bude automaticky vo všetkých prípadoch. Bude to veľmi zriedkavé. Iba tam, kde môže prísť k nesúladu s nejakými judikátmi povedzme Európskeho súdu alebo kde je obava z porušenia ľudských práv.
Taktiež čo sa týka Ústavného súdu, máme prípad Ujo proti Slovenskej republike a ďalšie prípady, kde jednoducho sme museli už do ústavy zapracovať v čl. 133, ktorá je účinná od 1. septembra roku 2014, takúto možnosť. Teraz ju vlastne len premieňame a dávame do legislatívneho predpisu tak, aby Ústavný súd mohol naprávať chyby, ktoré vlastne, kde je Slovenská republika zaviazaná na to, aby takúto chybu napravila. Neexistuje momentálne žiaden prostriedok a hrozí nebezpečie, že vznikne závažný problém, kde Slovenská republika môže byť sankcionovaná. Tak toto musíme napraviť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Poprosím o kľud v sále, kolegyne, kolegovia. Tichšie.

Borec, Tomáš, minister spravodlivosti SR
Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Mezenskej, ja už som mal aj predtým možnosť chvíľku s ňou hovoriť. Nemám problém technický, že by som nesúhlasil s jej ideou. Len problém je v tom, že ona sa v tom návrhu snaží preniesť z pochopiteľných dôvodov záťaž administratívnu na vyzývanie účastníkov konania vo vzťahu k spotrebiteľským združeniam na súdy. Je to už dnes tak preťažené, administratívne súdy, ako sú, si neviem predstaviť, že by ešte ďalej museli túto celú agendu zabezpečovať súdy voči všetkým účastníkom a posielať a podávať tieto informácie. Čiže nie som schopný z týchto technických dôvodov jednoducho súhlasiť s tým návrhom. Navyše, keď hovoríme o spotrebiteľskom združení a vo vzťahu povedzme k advokátom, ani advokáti nedostanú tieto informácie automaticky. A proste, keď niekto má potrebu právneho zastúpenia alebo právnej pomoci, alebo pomoci od spotrebiteľa, tak tiež sa musí obrátiť aktívne o pomoc a nie proste bez akéhokoľvek pričinenia jednoducho tú pomoc dostať. Čiže ja si myslím, že trošku aj spotrebiteľské združenia budú musieť vyvíjať väčšiu činnosť a robiť si reklamu na súdoch, aby spotrebitelia vedeli o tom. Ale to len na okraj, samozrejme. Takže ďakujem veľmi pekne.
Čo sa týka návrhu pána poslanca Hraška, tam sa nemôžem stotožniť vzhľadom na to, že som nemal možnosť to vidieť a nemám sa možnosť v tejto chvíli vyjadriť, takže nesúhlasím. Ale v najbližších novelách sa s tým budeme zaoberať. Ešte ich bude dosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, chcem vás poprosiť, som sa pomýlil pri hlasovaní o tlači 1202. Chcel som hlasovať za a vykázalo ma, že som sa zdržal.
Ďakujem pekne.