44. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.
Pýtam sa pána poslanca, či má doplňujúcu otázku.
Nech sa páči. Prihláste, sa pán poslanec. Už máte, nech sa páči.

Dobre. Ďakujem veľmi pekne. No ďakujem pánu ministrovi, ktorý došiel ako Pilát do kréda k tejto odpovedi. Aj za to poučenie, aj ja som sa poučil, ja som to nikdy nemal takto prečítané. Mám smolu, že tu pán minister dneska nie je, no ale však ja sa to opýtam aj ústne, no.
Ja chcem len upozorniť na to, že naozaj firmy dlhodobo neplatia svoje záväzky, faktúry, potom niektorí idú do konkurzu, niektorí idú do reštrukturalizácie, niektorí predajú firmu a ďalej podnikajú s inou firmou. Som si zistil, niekto má pätnásť firiem, dvanásť firiem. Minule som tu niečo spomenul, na druhý deň už zmenili štatutára, dali tam nejakých bielych koňov a tak ďalej. Čiže je v tomto neporiadok, to všetci vieme.
Váhostav bol taký príklad, že nám tu každý deň autá chodia, nosia tam štrk hore-dole, čiže za to som si to dovolil povedať. Je v 13-miliónovej strate, má 134 mil. záväzky. Čiže ja by som štátnu verejnú zákazku porozmýšľal, či by som takéto firmy, jej dal, aj keď spĺňa toto, najprv nech si spraví svoje záväzky.
Ja si myslím, že je nutná zmena zákona o verejnom obstarávaní. Niečo sa tu už začalo, ale sa to týkalo len schránkových firiem. Ja myslím, že tam malo byť nutne zákaz sprostredkovateľských firiem, ktoré vlastne veľmi často nič neurobia, len to posunú ďalej a si odlejú z toho peniaze a takto idú ďalej, a potom ten posledný dáva tým chudákom 10, 15 percent. Tiež by malo byť v zákone na povolenie reštrukturovania napríklad, že aspoň 50 % a do termínu troch rokov aspoň, lebo tam neni nateraz termín, by tí ľudia mali zaplatiť, keď sú v reštrukturalizácii, záväzky veriteľa. Takisto by mali byť sprísnené podmienky na povolenie reštrukturalizácie, no. Určiť zákonom napríklad minimálne plnenie tých svojich záväzkov. A ja som hovoril aspoň o tých 50 percentách. Takže v tomto smere poriadok začal sa, ja sa teším, ale proste sme... (Prerušenie vystúpenia časomerom).

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Pán podpredseda, chcete reagovať?

Vzhľadom na to, že nebola položená otázka, tak nie je na čo, pán predseda.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Budeme pokračovať v druhej otázke, ktorú položil pán poslanec Juraj Blanár, a tá je adresovaná ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi a znie: "Vážený pán minister môžete zhodnotiť medziročný vývoj cestovného ruchu vo vzťahu k domácim a zahraničným návštevníkom za prvý polrok 2014?"
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec. Úvodom mi dovoľte vyjadriť vcelku spokojnosť s dlhodobým vývojom sektora cestovného ruchu, keďže v posledných rokoch kontinuálne rastie počet turistov aj objem peňazí, ktoré v našich regiónoch míňajú.
Treba zdôrazniť, že rok 2013 bol rokom, kedy sme dosiahli v cestovnom ruchu najpozitívnejšie výsledky v pokrízovom období a priblížili sme sa k historicky najúspešnejšiemu roku 2008. V prvom polroku 2014 prišlo k miernemu poklesu počtu turistov oproti rovnakému obdobiu minulého roku. Dôvodom sú dva vážne faktory, a to nezvyčajne teplá zima, ktorá tvrdo zasiahla slovenské lyžiarske strediská, druhou významnou skutočnosťou bola situácia na Ukrajine s následným dopadom na potenciálny trh Ruskej federácie a v neposlednom rade návštevnosť Slovenska najmä zo susedných trhov ovplyvnili kurzové zmeny eura voči forintu, ako aj českej korune. Aj tento pokles však neznamená úplne negatívny výsledok. Počet turistov v absolútnom vyjadrení bol totiž tento rok vyšší ako v rovnakých obdobiach rokov ´11 a ´12, kedy neboli problémy s nedostatkom snehu ani konflikt na Ukrajine, a to vo všetkých troch ukazovateľoch, čiže ide o celkový počet návštevníkov zahraničných alebo aj domácich.
Čo považujem ale ešte za pozitívnejšiu správu, že napriek poklesu počtu turistov v prvom polroku 2014 príjmy z aktívneho zahraničného cestovného ruchu vzrástli aj oproti prvému polroku historicky úspešného roku 2013. Ide o peniaze, ktoré u nás návštevníci minú, respektíve utratia za služby a ktoré vstupujú do platobnej bilancie štátu. Konkrétne je možné uviesť, že príjmy z aktívneho zahraničného cestovného ruchu dosiahli za obdobie január až jún 2014 výšku 896,9 mil. eur, čo v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka 2013, ktorý bol teda výnimočne úspešný po dlhej dobe, predstavuje stále nárast o 2,6 % a saldo zahraničného cestovného ruchu bolo aktívne vo výške 37,9 mil. eur. Podľa oficiálnych údajov zverejnených Štatistickým úradom navštívilo Slovensko v prvom polroku 2014 spolu 664 989 zahraničných turistov, ktorí realizovali 1 777 422 prenocovaní a strávili v priemere 2,7 nocí a tvorili 38,6 % z celkového počtu ubytovaných návštevníkov. Domáci návštevníci v počte 1 059 952 strávili v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku v prvom polroku tohto roka 3 107 791 nocí, v priemere 2,9 nocí.
Naša stratégia je zameriavať sa na susedné štáty, v ktorých vidíme dlhodobo potenciál, a preto kampaň na zimnú turistickú sezónu je orientovaná najmä na tieto krajiny. S týmto cieľom štátny tajomník zodpovedný za rozvoj cestovného ruchu absolvoval viaceré tlačové konferencie v metropolách krajín za účasti mnohých zahraničných médií. Výsledkom bolo niekoľko desiatok mediálnych výstupov. Uskutočnili sa napríklad vo Varšave, Budapešti, Berlíne, Prahe a v iných veľkých mestách.
S rovnakým zámerom Slovenská agentúra pre cestovný ruch finalizuje marketingový plán na budúci rok. Plánuje sa zúčastniť viacerých veľtrhov a výstav aj v krajinách, ktoré sú geograficky vzdialené, ako napríklad ázijské krajiny. Tieto predstavujú výrazný potenciál návštevnosti Slovenska.
K zvýšeniu návštevnosti môže prispieť aj aktuálne otvorené priame letecké spojenie Bratislava – Dubaj, priame linky z Londýna a z Rigy, linka z Rigy by mohla priniesť návštevníkov z Pobaltia a zo Škandinávie. Vyťažená je nová linka Košice – Londýn.
S cieľom rozvoja cestovného ruchu chceme skvalitňovať systém destinačného manažmentu, vrátane dotačného systému organizácii cestovného ruchu v zmysle zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu. Zámerom je podpora rozvoja lokálneho a regionálneho produktu cestovného ruchu a jeho marketingu. Intenzívne pracujeme na implementácii národného systému kvality služieb cestovného ruchu so zámerom jej zvýšenia a stabilizácie, čím chceme prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti cestovného ruchu Slovenska na medzinárodných trhoch. Pracujeme tiež na skvalitnení štatistických údajov o cestovnom ruchu, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodovacie procesy práve v tomto sektore.
V rámci spolupráce s krajinami skupiny V4 vytvárame spoločný produkt pre vzdialené trhy a tieto spoločne aj propagujeme. Podporujeme veľké akcie s medzinárodným významom, ako je napríklad svetový pohár v lyžovaní, zimná univerziáda 2015, ktoré môžu dlhodobo prilákať zahraničných klientov, a prostredníctvom televíznych spoločností môže byť aj Slovensko propagované v zahraničí.
Jedna z najefektívnejších ciest propagácie Slovenska je prijímanie zahraničných novinárov na Slovensku, okrem novinárov z okolitých krajín, prijímame novinárov z Nemecka, Ruskej federácie a aj z ďalekejšieho zámoria.
Zvýšenie efektívnosti vidíme aj v zlepšení spolupráce verejného a súkromného sektora v oblasti prezentácie doma a najmä v zahraničí.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.

Vážený pán minister, ďakujem veľmi pekne za vyčerpávajúcu informáciu a môžem mnohé tie aktivity potvrdiť, pretože sú aj v spojení nielen s aktivitami samosprávnych krajov, ale aj organizáciami cestovného ruchu, ktoré myslím si, že významne dynamizujú podporu cestovného ruchu.
A chcel by som sa pri tejto príležitosti ešte spýtať, rozpráva sa a debatuje sa na rôznych fórach týkajúcich sa podpory cestovného ruchu aj o hľadaní možnosti podpory domáceho cestovného ruchu. Niečo podobné ako napríklad v Poľskej republike, či je niečo takéto pripravované a či by povedzme aj ostatní, ktorí sú aktívni v cestovnom ruchu, mohli sa nejakým spôsobom do tejto debaty zapojiť.

Nech sa páči, pán minister.