44. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu vlády Slovenskej republiky na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska, ktoré sa konalo 27. novembra 2014.
Na tajné hlasovanie o návrhu vlády Slovenskej republiky na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 127 hlasovacích lístkov, teda na tajnom hlasovaní bolo prítomných 127 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu vlády na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 127 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné.
Zo 125 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu vlády na vymenovanie Jozefa Makúcha za guvernéra Národnej banky Slovenska hlasovalo za 105 poslancov, proti 5 poslanci, zdržalo sa hlasovania 15 poslancov.
Na schválenie návrhu vlády na vymenovanie guvernéra Národnej banky Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie Jozefa Makúcha za guvernéra Národnej banky Slovenska. Overovatelia má zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní schválila návrh vlády na vymenovanie Jozefa Makúcha za guvernéra Národnej banky Slovenska.

Teraz vás poprosím, pán overovateľ, o oznámenie výsledkov tajného hlasovania o

návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu,1276.

Nech sa páči.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Dovoľte, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktoré sa konalo 27. novembra 2014.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 127 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 127 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 127 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 21 neplatných a 106 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili nasledovné, že:
Igor Boháč, hlasovalo za 3, proti 50, zdržalo sa hlasovania 53,
Štefan Bučko, hlasovalo za 30, hlasovalo proti 45, zdržalo sa hlasovania 31,
Ingrid Fašiangová, hlasovalo za 84, proti 5, zdržali sa 17,
Štefan Fejko, hlasovali za 1, proti 52, zdržali sa hlasovania 53,
Angela Hefty, hlasovalo za 13, proti 50, zdržalo sa hlasovania 43,
Peter Kolenič, hlasovalo za 69, proti hlasovali 7, zdržalo sa hlasovania 30,
Martin Križan, hlasovalo za 1, proti 50, zdržalo sa hlasovania 55,
Rastislav Lehotský, 0 hlasovalo za, proti 52, zdržali sa hlasovania 54,
Matúš Oľha, hlasovalo za 1, hlasovalo proti 52, zdržalo sa hlasovania 53,
Gabriela Rothmayerová, hlasovalo za 72, proti 10, zdržalo sa hlasovania 24,
Mária Tóthová-Šimčáková, hlasovalo za 1, hlasovalo proti 49, zdržalo sa hlasovania 56.
Na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Rady pre vysielanie a retransmisiu zvolení: Ingrid Fašiangová, Gabriela Rothmayerová, Peter Kolenič; zároveň Ingrid Fašiangová a Gabriela Rothmayerová na funkčné obdobie od 17. decembra 2014, Peter Kolenič na funkčné obdobie od 14. januára 2015.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predseda, ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne.

Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní zvolila členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, tak ako ich uviedol overovateľ.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona je pod tlačou 1317, výsledky rokovania výborov sú v tlači 1317a.
Prosím pána ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
Nech sa páči, pán minister.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1317.)

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, páni, predkladám do druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene, doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento zákon predkladám za účelom, aby sa verejného obstarávania zúčastňovali iba právnické osoby s prehľadnou a najmä vysledovateľnou vlastníckou štruktúrou, čím sa znemožní takzvaným schránkovým firmám získavať zákazky z verejných zdrojov. Uvedený účel sa dosiahne sprísnením zákona, a to konkrétne vymedzením ďalších podmienok účasti na verejnom obstarávaní týkajúcich sa majetkového postavenia uchádzačov alebo záujemcov, pričom podľa predloženého vládneho návrhu zákona bude musieť právnická osoba, ktorá bude mať záujem na získaní zákazky z verejných zdrojov, preukázať svoje vlastnícke vzťahy, a to až po úroveň fyzických osôb.
Prijatím navrhovaných zmien sa docieli účinnejšia kontrola a adresnosť finančných prostriedkov, ktoré štát, ako správca prerozdeľuje príjemcom zákazok z verejných zdrojov. Štátu aj občanom budú známe osoby, ktoré nakladajú s verejnými prostriedkami.
Vládny návrh zákona neumožní zúčastniť sa verejného obstarávania právnickej osobe, ktorá má sídlo v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nej majú kvalifikovanú účasť, alebo právnické osoby, ktoré majú kvalifikovanú účasť, fyzické osoby, ktoré majú bydlisko v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje takúto kvalifikovanú účasť preukázať. Taktiež verejného obstarávania sa nebudú môcť zúčastniť právnické osoby, v ktorých majú kvalifikovanú účasť verejní funkcionári vymenovaní v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Kvalifikovanou účasťou sa rozumie priamy alebo nepriamy podiel, ktorý predstavuje minimálne 10 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach právnickej osoby alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu.
Boj proti takzvaným schránkovým firmám však vláda Slovenskej republiky nezačína týmto predloženým vládnym návrhom zákona. Rozsiahlou novelou zákona o verejnom obstarávaní z roku 2013 sa zaviedla možnosť a pri nadlimitných zákazkách povinnosť pre uchádzačov, záujemcov a členov skupiny dodávateľov, ktorí sú obchodnou spoločnosťou, predložiť zoznam všetkých svojich spoločníkov a známych akcionárov. Avšak predložený vládny návrh zákona tieto podmienky sprísňuje a z tohto dôvodu spomínané ustanovenie vypúšťa.
Vážené pani poslankyne, poslanci, dovolím si vás požiadať, aby Národná rada podporila uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, predkladateľ návrhu zákona sa stotožňuje so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady a má za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujeme veľmi pekne, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti, poslancovi Michalovi Bagačkovi, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister. Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1317, podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/96 v rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením č. 1423 z 26. novembra 2014 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 539 z 26. novembra 2014, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 384 z 26. novembra 2014 a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 211 z 26. novembra 2014.
Spoločná správa obsahuje tri pozmeňujúce doplňujúce návrhy. Gestorský výbor o nich odporúča hlasovať spoločne s odporúčaním výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. tlač 1317, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 385 z 27. novembra 2014. Týmto uznesením výbor ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, 83 ods. 4, 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomné prihlášky. Za klub KDH pán Pavol Zajac, ďalej pán Miroslav Beblavý, pán poslanec Lipšic, pán poslanec Kadúc, pán poslanec Mikuš, pán poslanec Hlina a pán poslanec Kondrót. Poprosím, či je prítomný v sále pán poslanec Zajac, nie je tomu tak, takže stráca poradie. Ďalším v poradí je pán poslanec Beblavý.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi predložiť pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu zákona, pred jeho predložením, keďže ide o návrh pomerne rozsiahly, a to nielen počtom strán, ale aj obsahovo, vysvetliť stručne jeho logiku a možno sa aj vrátiť trošku k debate o zmysle tohto zákona, keďže ide o pozmeňovací návrh, ktorý sa venuje, by som povedal, samotnému zmyslu toho, s čím vláda prichádza.
Takže cieľom tohto návrhu, ktorý nám vláda predkladá, by malo byť, aby štát nemohol obchodovať s firmami, u ktorých nevieme, kto je za nimi, kto z nich profituje. Logika tohto kroku je podľa mňa pomerne zjavná, niektoré krajiny dokonca dnes idú ďalej, v Spojených štátoch aj vo Veľkej Británii prijali v uplynulých rokoch úpravu, podľa ktorej každá nová firma musí deklarovať, kto je za ňou, nielen kto je formálny vlastník. Tuto sa to navrhuje vo vzťahu len k verejnému sektoru. To znamená, že ak niekto chce mať zo Slovenska firmu v Belize, ale nechce získavať verejné peniaze, tak sa ho to netýka.
Ten dôvod, prečo je to dôležité, a to treba pomenovať veľmi jasne, je, že ak existujú veľké obchody so štátom, za ktorými nestojí renomovaná firma, o ktorej všetci vieme, kto ju vlastní, ale nejaká neznáma anonymná schránka, tak je to zásadný rizikový faktor zneužívania postavenia verejného činiteľa, korupcie a ovládnutia štátu. Pretože dôvod, prečo niekto nie je ochotný identifikovať to, že profituje z obchodov so štátom, je najmä to, ak by v takej pozícii nemal byť. Z tohto hľadiska som rád, že vláda vyhovela verejnému tlaku, ktorý tu vznikol v uplynulých týždňoch. Pripomínam len, rovnako ako v prvom čítaní, že táto vláda už jeden takýto návrh predložila, bolo to v roku 2012 a ´13, pán minister Kaliňák už raz ohlásil koniec schránkových firiem. Ten návrh, ako sme vtedy upozorňovali, bol úplne neúčinný a vláda sa dnes priznáva tým, že prišla s návrhom úplne novým. Preto je dôležité dnes schváliť návrh, ktorý už neúčinný nebude.
V uplynulých dňoch som mal neformálne diskusie s viacerými zástupcami strany SMER na túto tému a reakcia, ktorú som dostal a ktorú koniec koncov aj sám predseda vlády povedal po schválení tohto návrhu, bola, však môžeme diskutovať, pozmeňme ten návrh, doplňme ten návrh, ale tak urobte nejaký kompromis, hľadajme nejaký kompromis. Za seba môžem povedať, že s kompromisom nie je problém. Ale kompromis má zmysel vtedy, ak je zmysluplný. Problém kompromisu nastáva vtedy, ak je to len maskovací, nazvime to, nástroj toho, že sa v skutočnosti nič neudeje.
Spolu s kolegyňou Žitňanskou sme definovali štyri kritériá, ktoré by takýto zákon mal spĺňať, aby mal zmysel. To prvé kritérium je, že by mal identifikovať takzvaných konečných užívateľov výhod. Teda tých, ktorí skutočne profitujú z firmy. Nie tých, ktorí sú oficiálne napísaní ako jej vlastníci. Lebo inak ide len o prázdnu škrupinu.
Druhé kritérium je, že by sa mal týkať obchodov so štátom, nielen verejného obstarávania. To môže znieť zvláštne, však obchod so štátom je verejné obstarávanie a najlukratívnejšie obchody so štátom dneska často nie sú verejné obstarávania. Najlukratívnejší obchod v zdravotníctve dneska nemá MEDICAL GROUP, ale má firma Prefto, ktorá vlastní 50 % Dôvery, ktorá je na Cypre, o ktorej netušíme, kto to je, aj keď sa veľa hovorí. Pretože firma Prefto spolu s firmou HICE, ďalšia schránková firma, ktorá s ňou vlastní poisťovňu Dôvera, vyčerpáva zo slovenského zdravotníctva každoročne významné sumy nad rámec štandardného zisku a štandardných dividend. V minulom roku to bolo viac ako 100 mil. eur.
Druhé kritérium je: ide len o formálne obstarávanie alebo ide o skutočné obchody so štátom a s verejnými peniazmi?
Tretie kritérium je verejná kontrola. Návrh, ktorý neumožní verejnú kontrolu toho, či naozaj schránková firma svoje vlastníctvo a profit toho, kto z nej profituje, odkryla, nebude funkčný.
A štvrté kritérium je vymáhateľnosť, aby v prípade pochybností alebo podnetov bolo možné sa naozaj tomu venovať, či je to pravda, aby to neskončilo formálne na papieri.
Ten návrh, ktorý sem vláda predložila a ktorý je zatiaľ jediný návrh, o ktorom oficiálne rokujeme, nespĺňa žiadne z týchto štyroch kritérií. Pretože nehovorí o konečných užívateľoch, hovorí síce o takzvanej kvalifikovanej účasti, ale tá obsahuje len priamy podiel na riadení firmy. Neobsahuje tých, ktorí profitujú, hoci riadiace práva nemajú. Čo je práve ten najčastejší prípad pri schránkových firmách v exotických lokalitách. Zároveň obsahuje len otázku verejného obstarávania. Zároveň neumožňuje verejnú kontrolu, pretože doklady o vlastníctve sa budú predkladať len obstarávateľovi. A zároveň neobsahuje žiadnu účinnú procedúru vymáhania a kontroly. Okrem toho, že obstarávateľ môže vylúčiť firmu, ak teda bude pokladať tie dokumenty za nepravdivé. Inými slovami, je to návrh, ktorý nebude účinný, ak prejde v tejto podobe, zároveň bude veľmi administratívne náročný. Ten návrh totiž znamená, že do každého verejného obstarávania, ktoré bude na Slovensku prebiehať, každý uchádzať bude musieť nosiť doklady o svojom vlastníctve, nebude stáť, a tie doklady navyše teda nemôžu byť staré, čo je prirodzené, čo bude znamenať, že budú musieť žiadať každýkrát výpisy, dokumenty a potom ich predkladať a budú ich musieť obstarávatelia kontrolovať. Zároveň tu budú kontrolovať obstarávatelia, ktorí na to nie sú nijak vybavení, nemajú schopnosť. Predstavte si, že v nejakej obci Brezovička pri obstarávaní príde firma, ktorá má majiteľa z Cypru, a predloží nejaké dokumenty o tom, kto to vlastní. Ako predpokladáme, že obec Brezovička a jej výberová komisia bude schopná kontrolovať reálne takéto niečo? To znamená, veľké administratívne bremeno, minimálna kontrola, najhoršia možná kombinácia.
Preto predkladám návrh, ktorý sme pripravili s pani kolegyňou Žitňanskou, ktorý by tie štyri veci mal riešiť. Rieši, tá hlavná inovácia, ktorá tam je, tie hlavné inovácie sú dve.
Prvá inovácia je zavedenie registra konečných užívateľov výhod a to je register, kde by práve mali byť uvedené, kto z tej, kto z tej firmy profituje naozaj. Tento register má viesť Národná banka. Stretol som sa už zo strany tých, ktorí hľadajú spôsob, ako to odriecť, s argumentom, že to bude komplikované, byrokratické a drahé. Je pomerne jednoduché vysvetliť, prečo to tak nie je. Pretože položme si na stôl dve situácie. Jedna situácia je, kde firma x, ktorá je uchádzač vo verejnom obstarávaní, napríklad bude nosiť každýkrát do každého verejného obstarávania znovu a znovu tie isté papiere, ktoré každýkrát znovu a znovu bude niekto musieť vyhodnocovať. Položme si opäť k tomu situáciu, keď tie papiere predloží raz do registra, Národná banka preskúma, zapíše a následne až pri zmenách bude nutné s týmto niečo robiť. Je evidentné, že ak chceme so schránkovými firmami niečo robiť, jeden register je oveľa administratívne nenáročnejšie a lacnejšie riešenie ako opakované nosenie papiera v každom jednom prípade.
Druhá inovácia, ktorú prinášame, je, že navrhujeme, aby sa to netýkalo len verejného obstarávania, ale aj iných spôsobov narábania s verejnými prostriedkami. Konkrétne zdravotných poisťovní, čo je asi vecne druhá najväčšia skupina, ale takisto navrhujeme, aby sa to týkalo napríklad aj predaja majetku štátu, obcí, VÚC, to znamená, že keď niekto kupuje, a aby sa to týkalo aj veľkej privatizácie. Inými slovami, ak niekto chce od štátu kúpiť majetok, alebo od obce, mal by byť schopný preukázať svoje vlastníctvo, kto ho vlastní.
Posledná skupina, ktorých by sa to týkalo, sú dotácie pre súkromné firmy z eurofondov. Eurofondy by nemali dostávať schránkové firmy. Predpokladám, že nie je potrebné zdôvodňovať, prečo to tak je, ale napriek tomu to tento návrh, vládny návrh vôbec neobsahuje.
Nebudem ďalej podrobne technicky vysvetľovať podstatu nášho návrhu, ale dovoľte mi len doplniť, že Národná banka, ktorej navrhneme zveriť vedenie registra, v tom návrhu má dané aj právomoci, aj povinnosti reálne sa venovať vyhodnocovaniu týchto informácií, ich dozisťovaniu, prípadne pozastaveniu a výmazu registrácie, ak bude mať pochybnosti, respektíve zistí, že ide o nepravdivé skutočnosti. To znamená, máme tam vynucovací proces. Zároveň tam navrhujeme, aby v prípade, že niektorá krajina a jej autority odmietajú spolupracovať v tomto procese, bolo možné ju zaradiť na takzvanú čiernu listinu. A zároveň navrhujeme, aby firmy z týchto krajín mohli naďalej presviedčať Národnú banku o tom, že ony svoje vlastníctvo vedia dokumentovať, aj ho dokumentovali, čím by sa zároveň zabránilo problematickým medzinárodnoprávnym aspektom a zároveň zabezpečilo to, že krajiny nespolupracujúce v princípe boli vylúčené.
Dovoľte mi teraz prečítať samotný návrh. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Lucie Žitňanskej k vládnemu návrh zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1. V názve zákona sa na konci dopÍňajú slová „a ktorým sa menia a dopÍňajú niektoré zákony".
Je to legislatívno-technická úprava.
2. V čl. I bod 1 v § 26a ods. 1 písm. a) znie:
"a) právnická osoba, ktorá nie je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu, odkaz 9c) alebo"." (Koniec bodu)
Doterajšie písmeno b) sa vypúšťa a písmeno c) sa označuje ako písmeno b).
Poznámka pod čiarou k odkazu 9c znie:
„9c) § 19a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
3.V čl. I bod 1 v § 26a sa vypúšťa odsek 3.
Tu ide o právnu definíciu registra a najmä vo vzťahu konečným užívateľom a verejnému obstarávaniu.
4. Za čl. I sa vkladajú nové novelizačné články, ktoré znejú:
„Čl. II
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona sa dopĺňa takto:
1. V § 8a sa ods. 4 sa dopÍňa písmenom f), ktoré znie:
"f) je ako právnická osoba zapísaný v registri konečných užívateľov výhod podľa § 19a.".
2. V § 8a sa ods. 5 dopÍňa písm. f), ktoré znie:
"f) výpisom z registra konečných užívateľov výhod podľa § 19a.".
3. Za § 19 sa vkladá § 19a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠19a
Register konečných užívateľov výhod
(1) Právnickej osobe, ktorá nie je subjektom verejnej správy podľa § 3 ods. 1, možno poskytnúť verejné prostriedky, majetok štátu alebo štátne finančné aktíva podľa tohto zákona a osobitných predpisov (odkaz 24ad) vtedy, ak je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod.
(2) Register konečných užívateľov výhod je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú právnické osoby a ich koneční užívatelia výhod.
(3) Konečným užívateľom výhod je na účely tohto zákona fyzická osoba, v prospech ktorej sa obchod vykonáva, alebo fyzická osoba, ktorá
a) má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25 % na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v klientovi, ktorým je právnická osoba-podnikateľ, vrátane akcií na doručiteľa, ak nie je táto právnická osoba emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, odkaz 24ae).
b) má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, väčšinu členov štatutárneho orgánu, väčšinu členov dozornej rady alebo iný riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán klienta, ktorým je právnická osoba-podnikateľ,
c) iným spôsobom, ako je uvedené v prvom a druhom bode, ovláda klienta, ktorým je právnická osoba-podnikateľ,
d) je zakladateľom, štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo iného riadiaceho orgánu, dozorného orgánu alebo kontrolného orgánu klienta, ktorým je združenie majetku, alebo má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať tieto orgány,
e) je príjemcom najmenej 25 % prostriedkov, ktoré poskytuje združenie majetku, ak boli určení budúci príjemcovia týchto prostriedkov alebo
f) patrí do okruhu osôb, v prospech ktorých sa zakladá alebo pôsobí združenie majetku, ak neboli určení budúci príjemcovia prostriedkov združenia majetku.
(4) Register konečných užívateľov výhod vedie Národná banka Slovenska.
(5) Národná banka Slovenska zapíše právnickú osobu do registra konečných užívateľov výhod na základe návrhu právnickej osoby. Právnická osoba návrh doloží listinami preukazujúcimi údaje uvedené v návrhu.
(6) Národná banka Slovenska preskúma pravdivosť a úplnosť údajov uvedených v návrhu. V prípade pochybností alebo ak údaje nie sú dostatočne preukázané, je Národná banka Slovenska oprávnená žiadať o
a) doplnenie návrhu právnickú osobu,
b) poskytnutie súčinnosti orgánu členského štátu Európskej únie alebo zahraničného štátu.
(7) Ak Národná banka Slovenska na základe preskúmania podľa odsekov 5 a 6 zistí, že údaje o konečných užívateľoch výhod právnickej osoby sú nepravdivé alebo neúplné, návrh na zápis právnickej osoby do registra konečných užívateľov výhod zamietne.
(8) Národná banka preskúma úplnosť alebo pravdivosť údajov uvedených v registri konečných užívateľov výhod vo vzťahu k zapísanej právnickej osobe aj z vlastného podnetu; ustanovenie odseku 6 tým nie je dotknuté. Do ukončenia preskúmania je Národná banka Slovenska oprávnená pozastaviť účinnosť registrácie právnickej osoby zapísanej v registri konečných užívateľov výhod.
(9) Ak Národná banka Slovenska na základe preskúmania podľa odseku 8 zistí, že údaje o konečných užívateľoch výhod právnickej osoby sú nepravdivé alebo neúplné, rozhodne o výmaze právnickej osoby z registra konečných užívateľov výhod.
(10) Ak Národná banka Slovenska rozhodne o výmaze právnickej osoby z registra konečných užívateľov výhod, môže rozhodnúť aj o zákaze registrácie tejto právnickej osoby, najdlhšie však na päť rokov.
(11) Ak Národná banka Slovenska v rámci svojej činnosti zistí, že na základe nečinnosti, neposkytnutia súčinnosti alebo nedostatočnej spolupráce orgánov určitého štátu (ďalej len „nespolupracujúci štát") nie je možné overiť tvrdenia o konečnom užívateľovi uvedené v návrhu o registrácii, môže tento štát zaradiť na zoznam nespolupracujúcich štátov.
(12) Vyradenie zo zoznamu nespolupracujúcich štátov vykoná Národná banka Slovenska po podstatnej zmene okolností. Zoznam nespolupracujúcich štátov je verejný.
(13) Národná banka Slovenska odmietne zapísať právnickú osobu do registra konečných užívateľov výhod alebo ju z tohto registra vymaže, ak
a) je sídlo tejto právnickej osoby v nespolupracujúcom štáte, alebo b) má v tejto právnickej osobe kvalifikovanú účasť (odkaz 24af) právnická osoba alebo fyzická osoba, so sídlom v nespolupracujúcom štáte.
(14) Ustanovenie odseku 13 sa nepoužije, ak právnická osoba preukáže hodnoverným spôsobom, kto je konečný užívateľ výhod.
(15) Právnická osoba zapísaná do registra konečných užívateľov výhod je povinná do 30 dní ohlásiť Národnej banke Slovenska každú zmenu údajov týkajúcich sa konečných užívateľov výhod.
(16) Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa odsekov 5 až 15 sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu (odkaz 24ag).
(17) Náležitosti návrhu na zapísanie do registra konečných užívateľov výhod a ohlásenia podľa odseku 15, ako aj podrobnosti o postupe pri zápise a výmaze právnických osôb z registra konečných užívateľov výhod ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 24ad až 24ag znejú:
"24ad) Napríklad zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z., zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov, zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Poznámka pod čiarou 24ae) Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
24af) § 26a ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
24ag) Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
3. V § 20 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:
„Ak sa prostriedky Európskej únie poskytujú právnickej osobe, ktorá nie je subjektom verejnej správy podľa § 3 ods. 1, táto právnická osoba musí byť zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa § 19a.".
Čl. III
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov sa dopÍňa takto:
Za § 35a sa vkladá § 35b, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 35b Vedenie registra konečných užívateľov výhod
Národná banka Slovenska plní úlohy pri vedení registra konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu (odkaz 6c)."
Poznámka pod čiarou k odkazu 6c) znie:
"6c) § 19a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2014 Z. z.
Čl. IV
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
Za § 41 sa vkladá § 42, ktorý znie:
㤠42
Právnická osoba môže byť nadobúdateľom privatizovaného majetku podľa tohto zákona vtedy, ak je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu (odkaz 8k).".
Poznámka pod čiarou k odkazu 8k) znie:
„8k) § 19a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
Čl. V
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov sa dopÍňa takto:
Za § 14b sa vkladá § 14ba, ktorý znie:
"§ 14ba
Právnická osoba, ktoré nie je subjektom verejnej správy, (odkaz 23d) môže byť nadobúdateľom majetku štátu podľa tohto zákona vtedy, ak je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu (odkaz 23).".
Poznámky pod čiarou k odkazom 23d) a 23e) znejú:
"23d) § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
23e) § 19a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
Čl. VI.
Zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V § 14 odsek 2 znie:
„(2) Verejnoprávna inštitúcia nemôže previesť vlastnícke právo k majetku ani na
a) právnickú osobu, v ktorej je štatutárnym orgánom alebo členom riadiaceho, výkonného alebo dozorného orgánu fyzická osoba uvedená v odseku 1, alebo
b) právnickú osobu, ktorá nie je subjektom verejnej správy odkaz 25a) a nie je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu (odkaz 25b).".
Poznámky pod čiarou k odkazom 25a a 25b znejú:
"25a) § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
25b) § 19a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2014 Z. z.".
Čl. VII
Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov sa dopÍňa takto:
Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý znie:
㤠13a
Právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy(odkaz 24a) môže byť nadobúdateľom majetku obce podľa tohto zákona vtedy, ak je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu (odkaz 24b).".
Poznámky pod čiarou k odkazom 24a a 24b znejú:
„24a) § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 24b, pardon, odkaz 24b) § 19a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
Čl. VIII
Zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
Za § 11 sa vkladá § 11a, ktorý znie:
"§ 11a
Právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy, odkaz 21) môže byť nadobúdateľom majetku vyššieho územného celku podľa tohto zákona vtedy, ak je zapísaná v registri končených užívateľov výhod podľa osobitného predpisu (odkaz 22).".
Poznámky pod čiarou k odkazom 21 a 22 znejú:
"21) § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
22) § 19a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
Čl. IX
Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
1. Za § 34 sa vkladá § 34a, ktorý znie:
" 34a
Zdravotná poisťovňa sa zapisuje do registra konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu (odkaz 57a).".
Poznámka pod čiarou k odkazu 57a znie:
"57a) § 19a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
2. V § 35 sa ods. 2 dopĺňa písm. k), ktoré znie:
"k) výpis z registra konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu (odkaz 57a).".
3. V § 39 sa ods. 1 dopĺňa písm. i), ktoré znie:
"i) zdravotná poisťovňa nie je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu (odkaz 57a).".
4. Za § 86l za vkladá § 86m, ktorý znie:
"§ 86m
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2015
Zdravotná poisťovňa, ktorej bolo vydané povolenie podľa doterajších predpisov, je povinná zapísať sa do registra konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu (odkaz 57a) najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.".
Doterajší čl. II sa označuje ako čl. X.
Odôvodnenie k čl. II: Tento článok obsahuje samotný register konečných užívateľov a procesné nástroje k nemu.
Odôvodnenie k čl. III: Ide o legislatívno-technickú úpravu týkajúcu sa vedenie registra konečných užívateľov výhod Národnou bankou Slovenska.
Odôvodnenie k čl. IV, V, VI, VII a VIII: Ustanovuje sa teda v zákone pravidlo, že privatizovaný alebo predávaný majetok štátu sa môže predávať len firmám, ktoré odkryli svoju štruktúru majetkovú oficiálnu aj neoficiálnu.
A zároveň v čl. IX sa navrhuje, aby sa to týkalo aj zdravotných poisťovní, keďže tým už licencie uvedené boli, navrhuje sa to, aby sa to týkalo zdravotných poisťovní aj spätne v tom zmysle, že existujúce zdravotné poisťovne to budú musieť do roka vykonať.
Dovoľte mi, požiadať vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu a poďakovať vám za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Ďalším rečníkom v rozprave je Daniel Lipšic.
Nech sa páči, pán kolega.